Synonymá slova "gaz" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 20 výsledkov (1 strana)

  • gáza p. obväz


    obväz materiál, prostriedok na ovinutie poranenej časti tela • zastar. obväzokzried. obvinok (Šoltésová)hovor. fáč: strhol mu z hlavy obväz, fáčovíjadloovínadloobvínadlo (pruh látky slúžiaci ako obväz) • bandáž (pevný ochranný obväz): dať si bandáž na kolenogáza (riedka tkanina používaná ako obväz) • náplasť (malý obväz na prilepenie)


    gáža p. plat, zárobok


    plat pravidelná peňažná odmena za vykonanú prácu • mzda: denný, mesačný plat, denná, priemerná mzda; zvýšenie platov, miezdplácapríjem: mesačný príjem pracovníkazárobok (zarobené peniaze): dobrý zárobokhovor. gážazastar.: lônlôň: pravidelný lôn, lôňvýplata: minúť celú výplatuvyúčtovanie (plat po odrátaní preddavku): dostať vyúčtovaniežold (plat žoldniera, pejor. plat za nečestnú službu) • deputát (časť platu vyplácaná v naturáliách) • tovarich (v minulosti denný plat za nádennícku prácu na veľkostatku)

    p. aj zárobok


    zárobok peniaze získané obyč. prácou: nízky, dobrý zárobokplat (pravidelná peňažná odmena za prácu): zvýšiť niekomu platplácamzda (odmena za prácu): valorizácia miezdhonorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho charakteru): autorský honorárpríjem (zárobok plynúci obyč. z pracovného pomeru): mesačný príjem pracovníkazisk (peniaze získané obchodom): podiel na ziskuhovor. expr. džob (výhodný zárobok): mať dobrý džobhovor. gážazastar.: lônlôň


    gazda 1. p. roľník 2. p. hospodár, správca 3. p. majiteľ


    hospodár kto má na starosti hospodárske prostriedky, kto niečo hmotne spravuje; kto vie hospodáriť: podnikový hospodárgazda: gazda na majeri; otec je dobrý hospodár, gazdašafár: starostlivý šafársprávca (kto má na starosti spravovanie z hospodárskej stránky): správca veľkostatkuekonóm: v podniku potrebujú dobrého ekonóma


    majiteľ kto niečo vlastní • vlastníkzastar. majetník: majiteľ, vlastník domuhovor. gazda: tá vec nemá gazdu

    p. aj vlastník


    roľník kto obrába pôdu a chová hospodárske zvieratá (obyč. ako jednotlivec): jeho otec bol roľníkpoľnohospodár (najmä ako všeobecné označenie pracovníkov v poľnohospodárstve) • zastaráv. sedliak: zámožní sedliacigazda (roľník vlastniaci pôdu): majetný gazdafarmár (majiteľ farmy; pracovník na farme)


    správca kto niečo spravuje, obyč. z hospodárskej stránky: správca domu, štadiónavedúci: vedúci predajnešafár (správca na veľkostatku) • hospodárgazda (kto má na starosti hospodárske prostriedky): podnikový hospodárkastelán (správca hradu al. zámku)

    p. aj riaditeľ


    vlastník kto niečo vlastní: vlastník pôdy, kapitálumajiteľ: majiteľ obchodudržiteľ: držiteľ panstvapán: kto je pánom záhradyhovor. gazda: tá vec nemá gazduzastar. majetníkzastar. zemko (vlastník pôdy) • nositeľ: nositeľ vyznamenania


    gazdovať p. hospodáriť 1–3


    hospodáriť 1. mať na starosti hmotné, finančné záležitosti • gazdovať: v našej rodine hospodári, gazduje moja ženaspravovať (viesť, riadiť z finančnej stránky): zle ste spravovali spoločný majetok, zle ste s ním hospodárili

    2. účelne, úsporne zaobchádzať s hmotnými prostriedkami al. s niečím iným • gazdovať: minister vie dobre hospodáriť, gazdovaťhovor. šafáriť (často pejor. zle, svojvoľne hospodáriť): v podniku nezodpovedne šafárilipejor.: bačovaťbašovať (hospodáriť svojvoľne, v prospech seba)

    3. obrábať pôdu • gazdovať: počas vojny hospodáril, gazdoval na rodinnom majetkuhovor. roľníčiť (pracovať ako roľník) • obhospodarovať (pôdu, pozemky): strýko obhospodaroval vrátenú pôdu, roľníčil, hospodáril na nej


    obrábať 1. pripravovať (pôdu) na pestovanie poľnohospodárskych plodín • kultivovať: gazdovia intenzívne obrábali, kultivovali pôdu, viniceobhospodarovaťgazdovať (starať sa o pôdu ako o majetok): obhospodaruje 100 hektárov polí a lúk; gazdoval na malých roličkách

    porov. aj kopať

    2. upravovať (obyč. povrch niečoho) do žiadanej podoby • opracúvať: strojovo obrábať, opracúvať drevotech. frézovať (obrábať na fréze) • obrusovaťbrúsiť: obrusovať kovové súčiastky, brúsiť drahokamy

    3. p. ohovárať 4. p. biť 2


    šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkovhovor.: šporovaťšporiťgazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časomhovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohatoexpr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platochnár. škrvačiť (Tajovský)hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniazenár. žgrvániť

    2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiťodkladaťukladať: šetriť, sporiť, odkladať na autohovor.: šporiťšporovať: šporí si, šporuje si do pokladničkyexpr.: stískaťutískať (po troche) • expr.: skrbliťskrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovkepren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiťzhŕňaťzháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetkypejor.: žgrlošiťžgrlačiťžgrliťžgŕňaťžgrloniťdržgrošiťskývražiťskuhraťskuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemalexpr.: skupániťskúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

    3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleňhovor.: šanovaťšianať: muža si šanuje, šianaopatrovaťexpr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)


    gazdovlivý p. sporivý


    sporivý ktorý vie sporiť, ktorý zbytočne nemíňa (obyč. peniaze; op. márnotratný) • šetrný: sporivý, šetrný hospodárgazdovlivýhovor. šporovlivýzastar. schránlivý: vzal si gazdovlivú, šporovlivú, schránlivú ženuhovor. šanovlivý: je veľmi šanovlivýnár. šanoblivý (Hviezdoslav)


    gazdovstvo majetok roľníka • hospodárstvo: zdediť veľké gazdovstvo, hospodárstvozastar. dvor (rozsiahle gazdovstvo): panský dvorzastaráv. grunt: pracovať na gruntekniž.: usadlosťosadlosť: roľnícka usadlosťfarma (gazdovstvo obyč. v anglosaských krajinách): americká farmaranč (dobytkárske gazdovstvo v Amerike) • hacienda (gazdovstvo v Južnej al. Strednej Amerike)


    automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné autohovor.: autiakvoz: sťahovací vozhovor. zastar. motorobyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínuhovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkouelektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupékaravan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanomkamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiaknákladniaksubšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitkuhovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)


    gazík p. automobil


Pozri výraz GAZ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV