Synonymá slova "fí" v Synonymickom slovníku slovenčiny

fiťfiriť p. pochábeľ

fixatív p. ustaľovač

fixír p. ustaľovač

fixírovať p. fixovať 1

fixľovať p. klamať 3, vykrúcať sa 2

fixne 1. porov. stály 1 2. p. pevne 1

fixný p. stály 1, trvalý, pevný 4, 5

fixovať 1. hovor. sústredene niekomu hľadieť do tváre • hovor. fixírovať: fixoval, fixíroval oproti sediacu dievčinu • upierať zrak • pozorovať: ktosi z kúta na mňa upiera zrak, ktosi ma pozoruje

2. p. upevniť 2, zachytiť 2

fízel p. detektív, policajt

fňukať 1.trhano, prerývano plakať • fikať • vzlykať: už neplakala, iba ticho fňukala, vzlykala • poplakávať: v kúte ticho poplakávala • expr.: frnkať • mrnčať • mrčať • mrkotať • mraučať (vydávať obyč. tiché plačlivé zvuky): dieťa v kolíske nespokojne mrnčí, mraučí • expr.: mrnkať • pomrnkávať (vydávať veľmi slabé, obyč. plačlivé zvuky) • kňučať • skučať (vydávať tichšie, piskľavé a žalostné zvuky): kňučať, skučať od bolesti • sopliť (sa) (fňukať za sprievodu vylučovania sĺz a hlienu): Nesopli sa už toľko!

2. p. bedákať

fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchať • prúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietor • viať • vanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánok • duť • fučať • fičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú noc • expr.: fujačiť • fukotať (silne) • pofukovať • podúvať • poduchovať • povievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvať • ťahať • poťahovať • prefukovať • predúvať • previevať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievky • nafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovky • odfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos

fungovať 1. byť v náležitej činnosti, byť v chode • byť v poriadku • ísť: televízor funguje, ide • bežať (najmä o strojoch): motor dobre beží • hovor. klapať: spojenie nefunguje, nejde, neklape • slúžiť: prístroj ešte (dobre) slúži

2. byť vo funkcii • figurovať • predstavovať • mať platnosť • platiť: sloveso funguje, figuruje, platí ako prísudok vety; funguje ako vedúci, predstavuje vedúceho • reprezentovať (byť v istej oficiálnej funkcii): na konferencii nás reprezentuje ako historik

halier stý diel koruny; malý peniaz vôbec • hovor. expr. grajciar: nemám ani halier, grajciar • zastar. filier (maď.)

halucinácia klam zmyslov: sluchové halucinácie • vidina: bola to iba vidina • zdanie: pokladal zdanie za skutočnosť • prelud: prenasledovali ju preludy • mámenie • kniž. mam: mam a klam • kniž. mámor (Vajanský) • videnie: mať videnie • kniž. vízia: básnické vízie • fikcia • ilúzia (klamný obraz o skutočnosti): stratil všetky ilúzie • fatamorgána (svetelný úkaz na púšti, pren. klamná predstava): fatamorgána bohatstva • fantóm: fantóm slávy • kniž.: chiméra • fantazmagória • fantazma (Vajanský) • kniž.: omam (Podjavorinská) • omar (Figuli)

hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavou • expr.: kotrba • makovica: tvrdá kotrba, makovica • lebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebku • hovor. pejor.: gebuľa • gigaňa • gegyňa • drgaňa • griňa • grňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grini • pejor.: tekvica • lebeň • lebeňa: dostať po lebeni

2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavu • rozum • um: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na um • intelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemerný • myseľ: bystrá myseľ • mozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozog • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • hovor. expr.: fifik • chochmes • fištrón: ten má fifika

3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci²

hĺbavý ktorý má záľubu v hĺbaní, sklon k hĺbaniu, premýšľaniu, rozjímaniu; svedčiaci o tom • premýšľavý • rozmýšľavý • hlbokomyseľný: hĺbavý, premýšľavý, rozmýšľavý, hlbokomyseľný človek, študent • kniž. zried. zamýšľavý (Rázus) • poet. dumavý: dumavá deva • rozjímavý • meditatívny • kniž. kontemplatívny (zameraný na meditáciu, kontempláciu; majúci charakter rozjímania, kontemplácie): rozjímavý, meditatívny, kontemplatívny umelec • úvahový • reflexívny (majúci charakter úvahy, odrážajúci vnútorný, duchovný svet): úvahová, reflexívna poézia, tvorba • špekulatívny • filozofický (majúci zmysel pre filozofovanie): mať špekulatívneho, filozofického ducha; špekulatívna veda • bádavý • bádateľský • skúmavý • skúmateľský (zameraný na bádanie, skúmanie): bádavá, bádateľská, skúmateľská práca

p. aj vedecký

hmotný 1. týkajúci sa hmoty, matérie; pozostávajúci z hmoty (op. nehmotný, duchovný) • materiálny • fyzický: hmotná, materiálna kultúra; hmotné, fyzické prostredie • hmatateľný • viditeľný • poznateľný (ktorý možno nahmatať, vidieť, poznať): hmatateľná vec, viditeľný objekt, poznateľný svet • reálny • skutočný (op. nereálny, neskutočný) • objektívny (i filoz.; op. subjektívny; o svete)

2. týkajúci sa hmotnej, materiálnej stránky vecí al. javov • materiálny: hmotná, materiálna úroveň; hmotný, materiálny osoh • majetkový (týkajúci sa majetku, vlastníctva): majetkové škody pri požiari • finančný • peňažný • peňažitý (vo forme peňazí; op. morálny, duchovný): finančná, peňažná, peňažitá odmena, podpora

hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do rána • hovor. muzicírovať: rád doma muzicíruje • zastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikuje • vyhrávať • expr.: vyhúdať • vyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deň • brnkať • vybrnkávať • drnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiu • hovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesoch • pejor.: fidlikať • fidlikovať • pidlikať • pidlikovať • pihlikať • hudlikať • hudlikovať • cvrlikať • čvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgať • vŕzať • vrzúkať • hovor. expr.: škrípať • píliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkania • expr.: tudlikať • tulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlo • interpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosť • pohrávať • poihrávať: na perách jej pohráva úsmev • blýskať • blýskať sa • blyšťať sa • lesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiach • horieť (o očiach): oči horia nadšením • iskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať

hudobník kto sa zaoberá hudbou, kto hrá na hudobnom nástroji • hovor. muzikant: je to rodina hudobníkov, muzikantov • hudec (hrajúci obyč. ľudovú hudbu): očovskí, terchovskí hudci • zastar. muzikus • pejor.: fidlikár • fidlikant (kto zle hrá na hudobnom nástroji, obyč. na husliach) • expr. zried. hudliar (Hviezdoslav)

humánny zameraný na človeka, sledujúci jeho dobro; zodpovedajúci ľudskosti, vyplývajúci z ľudskosti (op. nehumánny) • ľudomilný • ľudomilský • filantropický: humánne, ľudomilné, ľudomilské, filantropické úsilie, myšlienky, názory • ľudský (op. neľudský) • kniž. človečenský: humánna, ľudská povinnosť; nie je to humánne, ľudské • humanitný • humanitárny (súvisiaci s humanitou): humanitné ciele, humanitárna pomoc

p. aj dobročinný

hvízdať vydávať al. spôsobovať vysoký prenikavý zvuk: vietor hvízda v korunách stromov; hvízda na prstoch • hvižďať • svišťať • fičať • pišťať (pri prudkom pohybe): guľky hvižďali, svišťali, fičali, pišťali pri uchu; bič sviští, severák fičí • pískať • expr. piskotať • pohvizdovať • pohvizdúvať (spôsobovať prenikavý zvuk fúkaním do štrbiny): vlak píska; pískať (si), pohvizdovať (si), pohvizdúvať (si) pesničku • expr.: vyhvizdovať • vyhvizdúvať • vypiskovať • vypiskúvať (opätovne, ustavične hvízdať): drozdy vyhvizdujú od rána • zried.: prehvizdávať si • prehvizdovať si: skacká a veselo si prehvizdáva

ideálny 1. totožný s ideálom; taký, aký by mal byť; zodpovedajúci túžbam, predstavám o ideáli • bezchybný • dokonalý: ideálna, bezchybná manželka; ideálny, dokonalý hrdina • vzorný • ukážkový (slúžiaci ako vzor, ukážka ideálnosti): vzorný, ukážkový otec; ukážkové rodinné vzťahy • najlepší • najvhodnejší: najlepší, najvhodnejší postup, spôsob; najvhodnejšie prostredie na oddych • perfektný • skvelý: prežili perfektnú, skvelú dovolenku; perfektné, skvelé počasie • vydarený • harmonický: vydarené, harmonické manželstvo

2. ktorý jestvuje iba vo vedomí, v predstavách, nezodpovedajúci skutočnosti • abstraktný (založený na abstrakcii): ideálna, abstraktná konštrukcia; ideálne, abstraktné zobrazenie • neskutočný • fiktívny (op. skutočný): ideálne, neskutočné, fiktívne svety, objekty • nereálny • nerealistický (bez možnosti realizácie; op. reálny, realistický): nereálne, nerealistické predstavy • platonický (bez naplnenia v skutočnosti, bez zmyselnosti; obyč. o láske, vzťahoch a pod.)

3. p. idealistický 1

jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaniny • hebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasy • ľahký • pavučinkový • pavučinkovitý • pavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závoj • páperistý • páperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavy • hladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvár • pren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasy • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučký • hebunký • hebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký)

2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelán • delikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuť • hovor. výberový: výberové maslo • vyberaný • hovor.: fajnový • fajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenie • lahôdkový • pochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syry • expr. jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký

3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabý • nepatrný • nebadateľný • ľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyk • svetlý • bledý • pastelový (o jemných farbách) • nevtieravý • decentný: nevtieravá, decentná vôňa • nevýrazný • nenápadný • mierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornament • diskrétny • tlmený: diskrétne, tlmené svetlo • mäkký • nežný: mäkké tóny, nežný hlas • príjemný • lahodný • poet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfy • prejemnený • rafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)

4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presný • precízny: jemná, presná, precízna robota filigránsky • detailný • drobný • krehký • minuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperk • kniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanie • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)

5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivý • dobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístroj • presný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovanie • bystrý: bystrý pozorovací talent • vycibrený • vybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký

6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivý • jemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná žena • útlocitný • prejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkus • útly • krehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievča • kniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črty • nežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, ruka • pren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krása • uhladený • kultivovaný • distingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanie • vyberaný • delikátny • hovor.: fajnový • fajný; noblesný • hovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dáma • zduchovnený • kniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnený • odb.: eufemický • eufemistický: zjemnený, eufemistický výraz • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)

7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1

kinematografia filmové umenie, filmová produkcia • film

klam 1. obraz nezodpovedajúci skutočnosti: Je to skutočnosť a či klam? • zdanie (čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť): všetko bolo iba zdanie • predstava (fantáziou utvorený obraz): fantastické predstavy o vesmíre • vidina: bola to len vidina • ilúzia: žiť v ilúziách • prelud: vo sne ho prenasledovali preludy • mámenie • kniž. mam: mam a klam • kniž. vízia • videnie: mať videnie • kniž. mámor (Vajanský) • halucinácia: zrakové halucinácie • fikcia (klamný obraz o skutočnosti): všetko, čomu doteraz veril, sa ukázalo ako fikcia • fantóm: fantóm moci • fatamorgána (klamná predstava): fatamorgána šťastia • kniž.: chiméra • fantazmagória • fantazma (Vajanský) • omam (Podjavorinská) • omar (Figuli) • šaľba

2. predstieranie niečoho • klamstvo • podvod: pristihnúť niekoho pri klame, klamstve, podvode • lož: šíriť lož • luhárstvo • hovor. cigánstvo: s tým cigánstvom sa ďaleko nedostaneš • lesť • úskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): dosiahnuť svoj zámer ľsťou, úskokom • pretvárka • neúprimnosť • pokrytectvo • pejor. farizejstvo (predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu): spoločenská pretvárka, neúprimnosť • hovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľ • hovor. bluf: je to obyčajný bluf • faloš: človek bez falše • hovor. expr. podfuk • expr. luhanina • hovor. pejor.: šudiarstvo • šudierstvo • pejor.: šarlatánstvo • eskamotáž • kniž. šaľba

klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhať • hovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidel • hovor. šialiť • hovor. expr.: šaľbiariť • lakovať • gabať: Nešiaľte, nelakujte nás! • fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nos • fraz. expr. sypať niekomu piesok do očí • hovor. expr.: zohýbať • zohýnať (nehovoriť pravdu)

2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzať • mýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmi • pliesť • miasť • mámiť • hovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmysly • hovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavo • dezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamné • fraz. expr. maľovať straky na kole

p. aj balamutiť

3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželku • hovor. pejor.: švindľovať • fixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľuje • hovor. expr.: šudiť • šudiariť: kde môže, šudí • pejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať

končiť privádzať niečo do konca, robiť niečomu koniec • dokončievať • dokončovať • ukončovať: štúdium končil, dokončoval, ukončoval tohto roku; prácu sme dokončievali s vypätím síl • zakončovať • završovať: prednášku zakončoval, završoval výzvou všetkým prítomným • dovršovať (dosahovať koniec niečoho): tohto roku dovršuje päťdesiatku • uzatvárať • uzavierať • kniž. zakľučovať: uzatvárať, zakľučovať diskusiu, prejav, reč; uzavierať účty • hovor. finišovať (usilovať sa so zvýšeným úsilím urobiť niečo načas): finišujú so stavbou • dorábať (končiť robotu): stavbu už dorábajú

konečný 1. ktorý je na konci (op. začiatočný, počiatočný): konečný cieľ, výsledok • výsledný • ekon. finálny: konečná, výsledná hodnota; výsledný, finálny produkt • celkový: konečné, celkové hodnotenie športovca • posledný • ostatný (ktorý ešte zostáva na koniec, po ktorom už nie je ďalší): vystúpiť na poslednej zastávke; posledná, ostatná fáza procesu

2. ktorý je vopred ohraničený v trvaní, počte, rozmeroch a pod., ktorý má koniec • ohraničený • obmedzený • kniž. limitovaný: konečný, ohraničený priestor (op. nekonečný); obmedzený, limitovaný počet členov radu

3. ktorý už nemožno zmeniť, posledný platný • definitívny (op. predbežný): to je konečné, definitívne stanovisko, rozhodnutie • trvalý • stály (op. dočasný, provizórny): trvalá, stála platnosť • neodvolateľný • nemenný: neodvolateľný, nemenný rozsudok

krášliť robiť pekným, krásnym, krajším • skrášľovať • okrášľovať: krášli, skrášľuje si tvár rúžom; vnuci skrášľujú, okrášľujú život starým rodičom • zdobiť • ozdobovať (robiť pekným pomocou ozdoby; robiť významným): zdobiť obrus výšivkou, ozdobovať byt kvetmi; zdobia, ozdobujú ho vyznamenania • prikrášľovať • prizdobovať (menšími úpravami): prikrášľuje izbu závesmi • parádiť • cifrovať • strojiť • expr.: fintiť • frndiť • frndoliť (pekne upravovať, najmä oblečenie): parádi, strojí nevestu perlovým náhrdelníkom; cifruje, fintí si šaty výšivkou • kniž. ornamentalizovať

lesť predstierané, vedome neúprimné konanie s cieľom získať nejakú výhodu • úskok • trik • hovor. finta: využiť starú zlodejskú lesť, fintu, starý zlodejský úskok, trik • podvod • klam (úmyselné oklamanie): získať niečo klamom, podvodom • okľuka (nepriamy spôsob konania): s takou ľsťou, okľukou išiel na vec

letieť 1. pohybovať sa vo vzduchu určeným smerom: včela letí z kvetu na kvet • expr. frčať: triesky frčali na všetky strany • expr.: fičať • frndžať • hvižďať • hvízdať • svišťať (vydávať pritom ostrý, prenikavý zvuk): guľky svišťali okolo hlavy; stíhačky hvižďali vzduchom

2. expr. v súčasnosti byť moderný, obľúbený • byť v móde: teraz letia, sú v móde klobúky so širokou strieškou • ísť • nosiť sa: dnes idú, nosia sa pestré farby • hovor. expr.: frčať • fičať

3. p. ponáhľať sa 1, bežať 1 4. p. míňať sa 2 5. p. túžiť

malomeštiacky ktorý sa vyznačuje malým rozhľadom, plytkým životným cieľom, obmedzenými názormi, zvykmi, predsudkami; svedčiaci o takýchto vlastnostiach • filisterský: malomeštiacky, filisterský spiatočník; malomeštiacke, filisterské názory na morálku • snobský • snobistický • pejor. meštiacky (typický pre snoba, malomeštiaka): snobské, meštiacke správanie • spiatočnícky • konzervatívny (op. pokrokový): spiatočnícky, konzervatívny spôsob života • obmedzený (rozumovo ohraničený) • expr. kocúrkovský: malomeštiacke, obmedzené, kocúrkovské chápanie sveta

malomeštiak človek s plytkým životným cieľom, s obmedzeným rozhľadom, spiatočníckymi názormi • filister • meštiak: stal sa z neho malomeštiak, meštiak • pejor.: obmedzenec • zápecník

mudrák expr. kto rád mudruje al. kto jalovo rozmýšľa • expr.: mudrlant • mudrc: dedka pokladali za známeho mudráka, mudrca • expr.: rozumkár • filozof • mysliteľ: dedinský filozof, mysliteľ • expr., obyč. iron. lúmen (kto vyniká bystrosťou): nie je nijaký lúmen • hovor. špekulant

múdro uplatňujúc rozum, vedomosti, rozvahu; pôsobiac takto (op. sprosto, hlúpo) • rozumne: v každej situácii koná múdro, rozumne • bystro: bystro odpovedal na otázky • vzdelane • osvietene: keď bolo treba, vedel hovoriť vzdelane, osvietene • šalamúnsky • hovor. expr. fiškálsky: múdro, šalamúnsky, fiškálsky rozriešil každý spor • expr. vševedúcky (všetko vediac): vždy sa tvári tak vševedúcky

porov. aj múdry

múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumný • umný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné kroky • inteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osoba • osvietený: múdry, osvietený panovník • vzdelaný • učený: vzdelaná hlava • bystrý • chytrý • chápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavička • triezvy • rozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politik • správny • zdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názory • hlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vety • vševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Boh • priinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná žena • aj iron. šalamúnsky • expr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporu • iron.: rozumársky • rozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči! • expr.: premúdry • premúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

p. aj vzdelaný, bystrý 2

myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

mysliteľ 1. človek hlboko a tvorivo premýšľajúci o dôležitých otázkach • mudrc • veľduch (človek ako nositeľ múdrosti): mudrci, veľduchovia poznajúci pravdu • osvietenec • filozof: osvietenci ľudstva; starovekí filozofi

p. aj génius

2. p. mudrák

myšlienkový súvisiaci s myšlienkou, týkajúci sa myslenia • ideový • filozofický: myšlienkové, ideové, filozofické prúdy, smery • duchovný: myšlienkový, duchovný svet • pojmový • abstraktný

p. aj abstraktný

nakrúcať zachytávať na záznamový pás • natáčať • točiť • krútiť • filmovať: nakrúcajú, krútia film o Veľkej Morave; filmujú v Tatrách • snímať: svadbu snímali na video porov. nakrútiť

napoly 1. (takmer) na polovicu, v polovici, do polovice • dopoly • dopola: palicu rozlomila napoly, dopoly; pohár vína bol dopola vypitý • spolovice • spola • spoly: oči mal napoly, spolovice privreté; už to má spola, spoly hotové • vpoly, pís. i v poly • cez poly • na dve poly • vo dve poly: vpoly, cez poly prehnutý papier položila pred nás • polo: na otázky odpovedal napoly, polo žartom, napoly, polo vážne • odpoly • odpola • zastar. odpol • nár. naspoly: záhradu kúpil odpoly, odpola zadarmo • rovnako • hovor. fifty-fifty, pís. i fifti-fifti (rovnakým dielom): rozdelíme sa napoly, rovnako, fifty-fifty

2. do istej miery, nie celkom, nie úplne • napolo • dopoly: starý otec je už napoly, napolo slepý; stôl má dopoly založený novinami • spolovice • spola • spoly: domce boli spolovice, spola, spoly zapadnuté snehom • odpoly • odpola • zastar. odpol: zemiaky boli odpoly, odpola zhnité • polo: blížili sa k napoly, polo rozbitému autu • čiastočne • sčasti: sud bol od slnka čiastočne, sčasti rozsušený • neúplne: bez začervenania odovzdal napoly, neúplne dokončenú prácu

nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudom • expr.: horekovať • lamentovať • lamentiť • božekať: horekovala celú noc • kniž.: žalostiť • bolestiť: dlho žalostila nad stratou muža • plakať • slziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko! • expr.: revať • ziapať • vrešťať • jojčať • jajčať • jojkať • jajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolesti • vzlykať • fikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikala • expr. fňukať • kniž. roniť slzy • poet. lkať (Sládkovič, Krasko) • stonať • stenať • kvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobom • expr.: achkať • ochkať • skuvíňať • skučať • kňučať • zavýjať • vyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľu • kniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou

2. p. sťažovať sa

nehmotný ktorý nepozostáva z hmoty; vytvorený duševnou činnosťou (myslením a pod.); týkajúci sa vedomia (op. hmotný, materiálny, fyzický) • nemateriálny • ideálny: nehmotný, nemateriálny svet ľudských predstáv; priniesť nemateriálne, ideálne dôkazy • imateriálny • netelesný (op. telesný) • zried. beztelesný • éterický: beztelesná, éterická bytosť • nadzmyslový (ktorý nemožno vnímať zmyslami): nadzmyslové javy • nehmatateľný (ktorý nemožno chytiť; op. hmatateľný, rukolapný): mám nehmatateľnú istotu, že sa nemýlim • neskutočný • nereálny • kniž. fiktívny (jestvujúci iba vo vedomí; op. skutočný, reálny): Lomidrevo je neskutočná, nereálna, fiktívna postava • duchovný (patriaci do oblasti ľudského vedomia): nehmotná, duchovná kultúra národa

nemenný ktorý nepodlieha zmenám (op. premenlivý, nestály) • nemeniteľný • stály: udržiavali sme nemenné, stále priateľské vzťahy; nemenné, nemeniteľné, stále zákony prírody • ustálený (ktorý postupne získaval svoju podobu): starým ľuďom vyhovuje ustálený spôsob života • rovnaký (zachovávajúci si stále svoju podobu; op. iný, zmenený): odkedy ho poznám, má rovnaké názory • trvalý (nepodliehajúci zmenám v čase): spája nás nemenné, trvalé spojenectvo; pociťuje voči učiteľovi trvalý obdiv • pevný • fixný • stabilný (odolávajúci zmenám; dohodou, predpismi a pod. presne určený; op. labilný): je to človek s pevnými zásadami; bol určený pevný, fixný, stabilný poplatok za dopravu; hodiny vydržal sedieť v nemennej, stabilnej polohe • zastaráv. nemenlivý (ktorý nemožno meniť): vo všetkom dodržiaval nemenlivý poriadok • nepremenný • odb.: invariabilný • invariantný: nepremenná, invariantná veličina • zaužívaný • vžitý (podmienený dlhodobým zvykom, obyčajom, opakovanosťou; op. nový): život v malom meste šiel zaužívaným, vžitým spôsobom; ťažko sa dajú vykoreniť zaužívané, vžité zvyklosti • tradičný (podmienený tradíciou; taký ako v minulosti; op. netradičný, nový): počas sviatkov dodržiavajú nemenné, tradičné zvyky • nezmeniteľný • nezvratný • poet. nezmenný (raz navždy daný): nezmeniteľné, nezvratné rozhodnutie; nezmenné šťastie (Hviezdoslav) • neodvolateľný (obyč. v slovnom prejave): neodvolateľný rozsudok • pren. nehasnúci: nehasnúce šťastie

nereálny nevyskytujúci sa v reálnom svete; nezhodujúci sa so skutočnosťou (op. reálny) • neskutočný • kniž. ireálny • fiktívny: nereálne, neskutočné postavy z rozprávok; filmový príbeh sa odohráva v neskutočnom, fiktívnom svete • nehmotný • nadzmyslový: nehmotné, nadzmyslové javy • nesprávny • chybný • falošný (zámerne al. nezámerne iný ako je skutočný; op. správny): nereálny, nesprávny odhad situácie; uviesť nesprávne, chybné, falošné údaje • utopický • ideálny (existujúci v predstavách, plánoch a pod., obyč. s kladnými vlastnosťami): utopický, ideálny svet • neuskutočniteľný • donkichotský • donkichotovský (ktorý sa nemôže stať skutočnosťou): nereálne, neuskutočniteľné, donkichotské plány • absurdný (príliš vzdialený od skutočnosti, s malou pravdepodobnosťou uskutočnenia): mať absurdné požiadavky • skresľujúci • skreslený (deformujúci skutočnosť): mať o niečom skresľujúcu, skreslenú predstavu

nerozhodne 1. s výsledkom rovnakým na obidvoch stranách • vyrovnane • remízou: stretnutie sa vyvíjalo nerozhodne, vyrovnane; zápas sa skončil nerozhodne, remízou • hovor. fifty-fifty, pís. i fifti-fifti: ich súboj sa skončil fifty-fifty

2. porov. nerozhodný 1

neskutočný 1. ktorý v realite nejestvuje; ktorý nezodpovedá skutočnosti (op. skutočný, reálny) • nereálny • kniž. ireálny: neskutočný, nereálny svet fantázie; nereálny, ireálny predpoklad • neživotný • nerealistický (nepodobný skutočnému životu): neživotný, nerealistický opis skutočnosti • abstraktný • nekonkrétny • kniž. odťažitý (vyskytujúci sa iba v myšlienkach; odtrhnutý od skutočnosti, od života): abstraktné, odťažité predstavy; nekonkrétne plány; rozvíjať odťažité témy • neuveriteľný • absurdný • kniž. bizarný (príliš vzdialený od skutočnosti): vyrozprával nám neuveriteľný, absurdný príbeh; socha s bizarnými tvarmi • utopický • utopistický (založený na nereálnej, neuskutočniteľnej predstave): utopická predstava o rovnosti • vymyslený • fantastický: vymyslený, fantastický dej knižky • legendárny (ktorý je iba legendou): legendárny príbeh • mýtický (majúci charakter mýtu): mýtické postavy • kniž.: imaginárny • fiktívny (utvorený fantáziou): imaginárne, fiktívne predstavy • simulovaný • virtuálny (utvorený strojom, počítačom ako náhrada za skutočný): simulované prostredie, virtuálna realita • rozprávkový (vyskytujúci sa iba v rozprávkach): rozprávkový hrdina • knižný • schematický • pejor. papierový (vyskytujúci sa iba v knihách): knižný príbeh; schematický, papierový hrdina • snový (vyskytujúci sa iba vo sne, v túžbach): snová vízia sveta • zdanlivý • iluzórny • iluzívny • kniž.: domnelý • pomyselný (založený na zdaní, ilúzii, vidine): zdanlivý, iluzórny pokoj; zdanlivá, domnelá smrť • fatamorganický • chimérický • halucinačný • preludný: fatamorganické zjavenie; chimérické, halucinačné, preludné videnie, obrazy • klamlivý • klamný (založený na klame): klamlivá, klamná predtucha • nadprirodzený • nadpozemský • nadzemský • kniž. zastar. nezemský (existujúci vo vymyslenom svete; prevyšujúci skutočnosť): neskutočné, nadprirodzené, nadzemské bytosti; dievčina nadpozemskej, nezemskej krásy • pren. nadoblačný: lietať v nadoblačných sférach • nadživotný (väčší ako skutočný): nadživotná veľkosť

2. p. neprirodzený 1

neúspech nevydarený výsledok • nezdar: príčiny neúspechu, nezdaru treba hľadať v minulosti • fiasko (úplný neúspech): celá vec sa skončila fiaskom • blamáž (hanba z neúspechu): utrpieť blamáž • debakel (veľký neúspech): s námahou sa vyhli debaklu • hovor.: smola • pech: dnes mám celý deň smolu, pech

p. aj nešťastie 2

nič¹ popiera jestvovanie, výskyt veci al. množstva niečoho; nijaké množstvo veci al. deja: nemá nič • fraz.: ani (za) mačný mak • ani (za) mačný máčik • ani f • ani mäkké f • ani ň • ani kvapku • ani kvapky • ani byľku • ani kúsok • ani kúska • fraz. ani (toľko), čo by za necht vošlo: nedostane ani za mačný mak, ani kúska • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • fraz. z koláča dieru • hovor. expr. starú belu • hrub. prd • vulg. trt • hovno (pri kladnom tvare slovesa): figu (borovú), starú belu dostane

nič² 1. hovor. malicherná vec • expr. figa: dostal veľké nič, veľkú figu • hovor. expr. šuviks • hovor. nula: dostať nulu • vulg. hovno

2. p. niktoš 1

nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4

obloha zdanlivá klenba nad zemským povrchom • nebo: obloha posiata hviezdami • poet. báň (klenba oblohy): nebeská báň • výšina: lietadlo sa z výšiny spustilo kolmo na zem • poet. firmament

obmedzený 1. ktorý má ohraničený duševný obzor, slabé duševné schopnosti; svedčiaci o tom • neinteligentný • nevyspelý • nevzdelaný (op. rozhľadený): obmedzený, neinteligentný politik; nevyspelý, nevzdelaný pracovník; obmedzené, neinteligentné výroky • hlúpy • sprostý • bezduchý • slaboduchý • fraz. kniž.: chudobný duchom • chudobný na duchu (op. múdry): hlúpy, sprostý, bezduchý študent; autor chudobný duchom, chudobný na duchu • tupý • kniž. stupídny • pejor. primitívny (značne obmedzený): mať tupé, stupídne, primitívne spôsoby • zaostalý (duševne) • retardovaný (mentálne) • expr.: zadebnený • zadubený: zaostalá, zadubená mládež; zaostalé, (mentálne) retardované dieťa; zadebnené, zadubené názory • jednostranný • úzky • úzkoprsý (posudzujúci veci z jedného hľadiska al. z malého počtu hľadísk; op. široký): obmedzený, úzkoprsý človek; jednostranný, úzky pohľad na vec; obmedzený, úzky duševný obzor • malomeštiacky • kniž. filisterský (s plytkým životným cieľom): malomeštiacky, filisterský prístup k životu • malicherný (lipnúci na maličkostiach; op. veľkorysý): obmedzený, malicherný byrokrat • pejor. úbohý: úbohé správanie sa • konzervatívny • spiatočnícky (ktorý nemá schopnosť prijímať niečo nové): konzervatívne, spiatočnícke teórie • dogmatický • dogmatársky (nepripúšťajúci námietky, pochybnosti): dogmatický názor • expr. kocúrkovský: kocúrkovské mravy

2. p. ohraničený, malý 1, úzky 2

obrazec plošné schematické znázornenie niečoho • schéma: obrazec, schéma kryštálu • náčrt • náčrtok • nákres • skica (obrazec v základných črtách): prvé náčrt(k)y, nákresy, skice plánu • vzorec (geografický obrazec vyjadrujúci vzťahy): štruktúrne vzorce • kresba (nakreslený obrazec): jednoduché detské kresby • figúra: krasokorčuliar kreslí zložité figúry

obrazný založený na obraze; vyjadrený nepriamo, obrazom: obrazné stvárnenie skutočnosti v poézii • lit. al. lingv. metaforický • prenesený: obrazný, metaforický význam slova • symbolický (založený na ustálenom obraze, na symbole): holubica je symbolickým znázornením mieru • alegorický (vyjadrený symbolickým obrazom) • odb. figuratívny

p. aj nepriamy

okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácu • otáľať • odkladať • odsúvať • odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveď • váhať • meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď! • rozpakovať sa • zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponuku • okúňať sa • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa • fraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše • onačiť sa • nár.: hákliť sa • obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac! • vykrúcať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa • hovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavo • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Čo sa ondieš?

panák 1. figúra v podobe pripomínajúcej postavu človeka • pajác • bábka: deti sa hrajú s panákmi, s pajácmi, s bábkami • figurína • panna: krajčírska figurína, panna • hovor. pandrlák

2. kužeľu podobný útvar snopov na poli • mandeľ: uložiť obilie do panákov, mandeľov

3. p. švihák

parádnica žena, ktorá sa rada parádi: susedova dcéra je veľká parádnica • expr.: cifrena (Karvaš) • cifraňa • cifruľa • cifruša (Vajanský) • frnduľa • cinfrlina (Bodenek) • pejor.: frnda • fiflena (povrchná parádnica)

peňažný týkajúci sa peňazí, financií • finančný: peňažné, finančné zdroje; finančný kapitál • peňažitý • materiálny: peňažitá, materiálna odmena, podpora (op. duchovná) • kapitálový

peniaze všeobecný ekvivalent, v ktorom je vyjadrená hodnota všetkých druhov tovarov a prostredníctvom ktorej sa realizuje výmena • hovor. peniaz: zarobil veľké peniaze, veľký peniaz; kúpiť niečo za lacné peniaze, za lacný peniaz • obeživo (súhrn peňazí v obehu, expr. peniaze vôbec) • kapitál (väčšie množstvo peňazí): mať odložený kapitál • hovor. financie (peňažné prostriedky): chýbajú mu financie • hovor. koruny: zdedil pekné koruny • hotovosť (hotové peniaze): pokladničná hotovosť • zastar. istina (peňažný základ): účastnícka istina • úspory (usporené peniaze): žiť z úspor • hovor. expr.: fuky • groše: nemať fuky, groše • žart. zastar. dudky • subšt. prachy: minúť všetky prachy • subšt.: many • šupy • dengi

pevne 1. dobre odolávajúc mechanickým účinkom al. s cieľom dobre odolávať mechanickým účinkom; s veľkou silou, intenzitou • napevno: pevne, napevno zaviazať uzol • tuho • natuho • dotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha stisnuté pery • stuha: stuha zviazané ruky • fixne: fixne spojené časti • silno • silne • mocne: lepidlo silno, mocne drží • dôkladne • poriadne: dôkladne, poriadne zatiahnuť skrutky • hovor. expr. fest: fest pritiahnutá matica

porov. aj pevný 1

2. porov. pevný 2, 3 3. p. isto 1, 3 4. p. rozhodne 1

pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhý • tvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obal • nerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmota • nepoddajný • neohybný • nepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivo • húževnatý: húževnaté drevo • trváci • trvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látka • súdržný • kompaktný • konzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masa • masívny • silný • hrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niť • kožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránka • odb. rigidný • expr. prepevný (veľmi pevný)

2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatný • hovor. dúži • zdravý • jadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlap • tuhý • silný • mocný • pren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svaly • odolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmus • dobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravie • urastený • vyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa

3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silný • húževnatý • vytrvalý • neoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčení • nezlomný • nezdolný • nezničiteľný • nepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného ducha • skalopevný • trvalý • trvácny • nemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutie • nepodkupný • nepodplatný • pren. žulový (o charaktere človeka) • železný • pren. oceľový: mať železné, oceľové nervy • stály: stály vzťah • nezmeniteľný • nezvratný • nepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmysel • kniž.: neochvejný • neotrasiteľný • nerozborný • pren.: nerozbitný • nedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednota • nerozlučný • neoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojica • súdržný • stmelený • skĺbený • kniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektív • pren. rigidný

4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivý • stacionárny • neprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavec • fixný • fixovaný: fixné lano

5. ustálený dohodou • fixný • stály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat

6. p. istý 2

pišťať 1. vydávať slabý vysoký zvuk (o vtákoch) • pípať: v kroví pišťalo, pípalo kuriatko • expr.: čipčať • čipotať • čiepčať: v hniezde sa mrvilo a čipčalo, čipotalo šesť neoperených vtáčat • expr.: čivčať • čivkať • čivikať: pod oblokom čiv(i)kajú vtáčence • expr.: ciepkať • ciepčať • cipčať • ciapčať: sotva vyliahnuté lastovičky ciepkajú, ciepčajú, cipčia v hniezde • expr. čučuľkať: už z diaľky počuť čučuľkať husi na pažiti • expr.: kvíkať • kvičať (o svini): prasa zúfalo kvíkalo; pren. (o deťoch): deti od radosti až kvíkali

2. vydávať vysoký zvuk pri rýchlom lete vzduchom • pískať • hvižďať • hvízdať: počul, ako mu guľky pištia, pískajú, hviždia popri hlave • expr.: piskotať • fičať: vo vzduchu fičali granáty

plač slzami prejavený pocit žiaľu, bolesti • nárek: bolestný plač, nárek nad stratou otca • expr.: fňukot • fňuk • fikot (prerývaný plač): ozýval sa ženský fňukot, fikot • vzlyk • vzlykot (prerušovaný plač): potláčať vzlyk, vzlykot • poet. osrk (Hviezdoslav) • expr.: bľakot • bľak • expr. rev (silný plač): pustiť sa do revu • expr.: ryk • rykot • výlev (reč spojená s plačom): nebudem počúvať jej výlevy • hovor. lamenty (Urban) • poet. kviľba (Figuli) • hovor. lamentácia

plačky slzami (a vzlykaním) prejavujúc pocit žiaľu, bolesti, ukrivdenia a pod. • s plačom • plačúc • plačúcky: plačky, s plačom sa vrátila domov; plačúc, plačúcky vybehol z izby • vzlykajúc • fikajúc • expr.: fňukajúc • mraučiac • rumázgajúc • rumádzgajúc • poet. lkajúc

plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastím • expr. plačkať • kniž.: roniť slzy • prelievať slzy • expr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudom • vzlykať • expr.: fňukať • fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkať • expr.: smokliť • smokliť sa • pejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už! • expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkali • expr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať • mravčať • kňučať • skučať • gajdovať • drumbľovať • gaudžať • gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú noc • expr. škvrndžať (Beňo) • hovor. expr.: muzikovať • koncertovať • organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertuje • nariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský) • expr.: revať • rumázgať • rumádzgať • rumácať • ručať • rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať • vrešťať • ziapať • jačať • húkať • bliakať • zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávať • expr.: vyrevúvať • vyrevovať • hovor. expr.: vyvreskúvať • vyvreskovať • vybľakúvať • vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

p. aj smútiť, bedákať

platiť 1. dávať peniaze za niečo • vyplácať: platiť, vyplácať v hotovosti, šekom • hradiť • uhradzovať • uhrádzať (platiť trovy, výdavky): hradiť, uhrádzať náklady na dopravu • financovať (dávať peniaze na niečo): stavbu financuje zahraničná firma • preplácať (platiť viac, ako je náležité): preplácať tovar • subšt. cálovať: veľa som za kabát cáloval

2. odmeňovať platom • dávať plat: platiť učiteľa hudby, dávať mu plat

3. byť uznávaný, záväzný • byť v platnosti • mať platnosť: vyhláška ešte platí, ešte je v platnosti, ešte má platnosť; staré peniaze už neplatia, nemajú platnosť • účinkovať (byť účinný): prísnosť naňho neplatí, neúčinkuje

4. p. týkať sa 1

plsť netkaná súknovitá lisovaná látka vyrobená zo živočíšneho vlásia • hovor. filc: kabát z ťavej plsti, z ťavieho filcu

pobočka pobočný ústav, podnik, inštitúcia a pod. (op. centrála) • filiálka: pobočka, filiálka banky, poisťovne • expozitúra: expozitúra firmy • odbočka: založiť odbočku klubu filatelistov • zastar. fília: banská fília

podnik 1. jednotka vyvíjajúca istú hospodársku činnosť • závod: podnik, závod na výrobu automobilov; lesný podnik, závod • firma: firma so zahraničnou účasťou

2. p. podujatie 3. p. konanie

pochábeľ expr. pochabý človek • expr. vetroplach: mladý pochábeľ, vetroplach • zried. pochabec • expr.: pojašenec • zjašenec • otreštenec • ojašenec • jašo • šaľo • šajo • oplašenec • pajác: vystrája ako pojašenec, pochabec • expr.: frčkár • lapikurkár • apríl (nestály človek) • hovor. expr.: blázon • šibnutý • pejor. pobehaj: on je iba taký pobehaj • hovor. pejor. šiši • kniž. fanfarón • iron. fiťfiriť (bezvýznamný človek s komickými vlastnosťami) • expr. hastroš (človek pochabý v oblečení)

policajt príslušník polície: dopravný, mestský policajt • strážnik (uniformovaný policajt) • agent • hovor. tajný (príslušník tajnej polície) • slang. poliš • hovor. pejor. fízel (príslušník polície, obyč. tajnej) • slang.: bezpečák • esenbák (policajt v nedávnej minulosti) • slang. dopravák (príslušník dopravnej polície) • subšt. hekáč slang. eštebák (príslušník štátnej tajnej polície) • hovor. príslušník (v nedávnej minulosti) • milicionár (príslušník polície v niektorých štátoch) • hraničiar • pohraničník (príslušník pohraničnej polície) • žandár (príslušník vnútornej polície v niektorých štátoch, v minulosti aj u nás) • četník (príslušník vnútornej polície v prvej ČSR) • hovor. pejor. gestapák (príslušník štátnej tajnej polície v nacistickom Nemecku) • zastar. financ (člen finančnej polície)

porážka 1. neúspech v boji, v zápase, v súťaži (op. víťazstvo) • prehra: volebná, športová porážka, prehra • debakel (veľká porážka): vojnový debakel • fiasko (úplný neúspech): premiéra hry sa skončila fiaskom

2. ochrnutie centrálnych orgánov tela • mŕtvica: mozgová porážka, mŕtvica • hovor. expr. šľak: trafil ho šľak • infarkt (odumretie tkaniva spôsobené zamedzením prietoku krvi v tepne): srdcový infarkt

posledný 1. ktorý je na konci v poradí (časovom al. miestnom), za ktorým už nič, nikto nenasleduje (op. prvý) • ostatný: dobehol posledný, ostatný; posledný, ostatný deň v roku • konečný: vystúpil na konečnej zastávke; posledné, konečné štádium (op. začiatočné) • záverečný (ktorý býva v závere, tvoriaci záver, koniec; op. prvý, úvodný): záverečné čísla programu, záverečná časť seriálu • finálový (posledný a rozhodujúci): finálový zápas • odb. finálny (týkajúci sa finále, poslednej časti, obyč. hudobnej skladby): finálny tón, akord • koncový • zastar. pokonný: posledný, pokonný súd

2. jediný, ktorý zvýšil, zostal • ostatný: zbúrali aj poslednú, ostatnú pamiatku; bojoval do posledných, ostatných síl • jediný • jeden (posledný za istých okolností): zostala ti už len posledná, jediná, jedna možnosť • zvyšujúci • zostávajúci: predali aj posledný, zvyšujúci, zostávajúci kus

3. ktorý sa vzťahuje na veľmi blízku minulosť, pochádzajúci z nej; ktorý bol naposledy aktuálny • ostatný • nedávny: v poslednom, ostatnom čase sa necítim dobre; posledné, ostatné, nedávne udalosti ho celkom zlomili • najnovší: šaty ušité podľa najnovšej módy • najmódnejší • najmodernejší: posledný, najmódnejší, najmodernejší model • najpopulárnejší: posledný, najpopulárnejší hit

4. expr. spoločensky, sociálne a pod. najnižšie postavený (o človeku) • expr. ostatný: tvári sa ako posledný, ostatný chudák

postava 1. podoba ľudského tela so zreteľom na rozmery • figúra: mať štíhlu postavu, figúru • rast • vzrast: rastom malý človek, mládenec vysokého vzrastu

2. p. človek 1 3. p. osobnosť 1, zjav 3

povoz voz so zapriahnutými zvieratami • záprah: po ceste idú povozy, záprahy • poťah: konský poťah • dostavník (v minulosti dopravný prostriedok ťahaný koňmi) • drožka (v minulosti ľahký nájomný povoz na osobnú dopravu): najať si drožku • fiaker (nájomný povoz ťahaný párom koní)

p. aj koč

pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosť • sledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákov • všímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasy • obracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovca • fraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stene • hovor.: fixovať • fixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oproti • dívať sa • hľadieť (uprene, sústredene) • striehnuť • čakať • číhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníka • hovor. merkovať • dávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badať • zisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúži • uvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocný • vidieť • vidno • poznať • cítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaní • čítať: číta mu na tvári strach • zastaráv. znať: nedá nič na sebe znať

právnik 1. odborník v práve • zastaráv. jurista: poradiť sa s právnikom, s juristom • advokát • zastaráv. pravotár • hovor. expr. fiškál

2. kto študuje právne vedy • zastaráv. jurista

predstavovať 1. mať istú hodnotu, cenu • byť (niečím) • tvoriť: priateľstvo preňho predstavuje, tvorí najväčšiu hodnotu, je preňho najväčšou hodnotou; vývoz predstavuje, tvorí dôležitú časť hospodárstva • znamenať • značiť: prehra pre družstvo nič neznamená, neznačí • reprezentovať: zbierka zbraní reprezentuje polovicu zámockého majetku • figurovať • fungovať (mať istú funkciu): od posledných volieb figuruje ako významný činiteľ; slovo funguje vo vete ako predmet, predstavuje predmet • kniž. činiť (pri rátaní): náklady na budovu činia 10 miliónov korún

2. porov. zobraziť

predstieraný prejavovaný iba navonok, v skutočnosti nejestvujúci, nepociťovaný, neprežívaný a pod. (op. skutočný) • hraný: predstieraný, hraný záujem • silený • nútený (robený nasilu; op. prirodzený): silený, nútený smiech; silená veselosť • fingovaný • simulovaný • hovor. expr. filmovaný: fingovaná smrť, simulovaná choroba, filmovaná zaľúbenosť • inscenovaný • nainscenovaný • zinscenovaný (vopred pripravený s úmyslom predstierať, oklamať): inscenovaná, zinscenovaná vražda s cieľom usvedčiť vraha • hovor. blufovaný • expr. kamuflovaný: kamuflovaný poriadok • neúprimný (op. úprimný) • falošný • nepravý • filmový • imitovaný (robený naoko, akoby naozaj): neúprimný, imitovaný plač; falošné, nepravé, filmové slzy

predstierať ukazovať navonok (svojím správaním, výrazom tváre a pod.) niečo, čo nezodpovedá skutočnosti • simulovať: predstiera, simuluje chorobu, smútok; vidieť, že city iba predstiera, simuluje • hrať: futbalista zranenie iba hrá • hovor. margírovať: celý týždeň margíruje chorobu • fingovať: fingovať spoluúčasť • fraz.: robiť len na oko/iba očistom • robiť len pre meno: všetko robí len na oko, poriadok robí len pre meno • hovor. expr. filmovať: hráč bolesť len filmuje • imitovať: lásku iba imitoval • tváriť sa • robiť sa (správať sa spôsobom, ktorý nezodpovedá skutočným pocitom; najmä o tvári): tvári sa, robí sa, že nepočuje • pretvarovať sa • pretvárať sa (prejavovať sa, konať inakšie, ako to zodpovedá skutočnosti): pretvaruje sa, akoby o ničom nevedel; dieťa sa nevie pretvarovať, pretvárať • hovor. narábať sa (predstierať dobré vlastnosti, významné skutky a pod.): čo sa narábaš, veď to nie je pravda • afektovať (správať sa neprirodzene, strojene): afektovať pred publikom

prefíkanec expr. prefíkaný človek • expr.: prešibanec • vybíjanec • výmyselník • líška • lišiak • potmehúd • hovor. expr.: fifik • fifík • fiškus • fiškál • figliar • migľanc • migrifič • pejor.: podnikavec • špekulant • prospechár • ziskuchtivec • ziskožravec (Urban) • obyč. pejor. chytrák • hovor. pejor.: vypočítavec • šikovník

p. aj ziskuchtivec

premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovať • rozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom života • rozvažovať • zvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšie • domýšľať: projekt domýšľa do dôsledkov • zamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmi • expr.: hútať • prehutovať • pohutovať • rozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianoce • kniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešil • expr. rozdumovať • často iron. mudrovať • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ? • rozumovať • expr. rozumkovať • expr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovať • kumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ? • hovor. expr.: morfondírovať • morfondovať: je to iba plané morfondírovanie • premietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov život • filozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbať • rozjímať • meditovať • kniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovanie • kombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie

prešibaný ktorý sa vie vynájsť v každej situácii; ktorý na dosiahnutie svojich zámerov využíva šikovnosť, lesť, klamstvo a pod.; svedčiaci o tom • expr. prefíkaný • výmyselný: prešibaný, prefíkaný lapaj; prešibaná, prefíkaná tvár • rafinovaný: rafinovaný zlodej • expr.: prebitý • vybitý • vybíjaný • prebíjaný • hovor. expr. prešpekulovaný • pejor. chytrácky • expr. lišiacky: lišiacky spôsob • špekulantský • expr. fiškálsky • zastar.: preštvaný • preštvalý (Rázus, Kukučín) • expr.: čertovský • potvorský • šikovnícky • filištínsky • fraz. všetkými masťami mastený • subšt. mazaný

reakcia 1. úsilie o obnovu starých pomerov • reakcionárstvo • spiatočníctvo: s reakciou, reakcionárstvom, so spiatočníctvom treba ustavične bojovať • pejor. tmárstvo • filisterstvo (konzervatívne malomeštiactvo)

2. p. obrat 2 3. p. ohlas 1

reakcionár stúpenec reakcie • spiatočník • pejor.: reakčník • tmár; filister (konzervatívny malomeštiak)

rozhodujúci 1. ktorý o niečom rozhoduje, ktorý má veľkú dôležitosť, veľký význam • rozhodný • dôležitý • závažný: povedať rozhodujúce, rozhodné slovo; urobiť rozhodujúci, dôležitý, závažný krok v živote • kniž. relevantný (op. irelevantný): relevantný komponent • hlavný • kľúčový • určujúci: mať v niečom hlavný, kľúčový, určujúci význam • smerodajný: uvedené číslo je smerodajné • životný • osudný • osudový (rozhodujúci pre život, pre ďalší vývin): životný, osudný okamih • kritický: dosiahnuť kritický bod • finálový (posledný a rozhodujúci): finálové stretnutie (v športe)

2. p. prevažný

rozjímať hĺbavo premýšľať (obyč. o vážnych veciach) • meditovať • hĺbať: rozjímal, hĺbal nad prítomnosťou; meditoval nad svojím osudom • filozofovať • kniž. kontemplovať: filozofoval o zmysle života • snívať • kniž. sniť (túžobne): sníval o ceste okolo sveta

p. aj myslieť 1, premýšľať

rozum ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať • um • mozog: mať bystrý rozum, um, mozog; niečo mi prišlo na rozum, na um • intelekt (myšlienkové schopnosti): jeho intelekt je vysoko nad priemerom • hovor. expr.: fifik • chochmes • fištrón: nemať fifika, nemať chochmes, fištrón • hlava (sídlo rozumu): mať dobrú hlavu • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • myseľ: zamestnáva to jeho myseľ

socha zobrazenie (obyč. umelecké) človeka al. zvieraťa z kameňa, kovu, dreva a pod.: mramorová socha M. R. Štefánika • pomník (sochárske dielo na uctenie pamiatky): odhaliť pomník padlým hrdinom • kniž. pamätník (dielo pripomínajúce istú udalosť): pamätník oslobodenia • figúra (umele zhotovená postava): bronzová figúra koňa • kniž.: skulptúra • statua • plastika (plastické výtvarné dielo): drevená plastika

stály 1. ktorý nie je prerušený, ktorý neprestáva v čase, ktorý sa nemení • neprestajný • nepretržitý: stále, neprestajné, nepretržité sneženie • ustavičný • kniž. neustály • jednostajný: žiť v ustavičnom, neustálom strachu; jednostajný zhon • permanentný: permanentná pohotovosť • trvalý • trváci • trvácny: mať o hudbu trvalý záujem (op. dočasný); trvalé bydlisko (op. prechodné); pevnosť je trváca, trvácna vlastnosť kovu • definitívny • konečný (ďalej už nemenný): rozhodnutie nadobudlo definitívnu, konečnú platnosť • odb. habituálny: habituálny stav • plynulý • súvislý • neprerušený • nerušený • sústavný (op. prerušovaný, nesúvislý): plynulá, súvislá prevádzka; neprerušený proces; sústavné úsilie • nevyčerpateľný • pren.: nevysýchavý • nevysychavý • nehasnúci • zried. nepominuteľný: nevyčerpateľný, nevysýchavý, nevysychavý zdroj poznania; nehasnúca, nepominuteľná sláva • kniž. nehynúci • večný: jeho pamiatka je nehynúca, večná; večný nepokoj • kniž.: nadčasový • gnómický (presahujúci významom svoju dobu): nadčasové hodnoty, gnómická platnosť • pevný • fixný (op. pohyblivý, premenlivý): pevné, fixné ceny • nemenný • konštantný (op. premenlivý, variabilný): nemenná, konštantná veličina; konštantná hodnota • stabilný (op. labilný) • odb. stacionárny • neprenosný (op. prenosný) • ustálený • nepohyblivý • nehybný: stabilné, stacionárne, neprenosné technické zariadenie; ustálená, nepohyblivá mena • nepremenný (op. premenný) • odb.: invariabilný (op. variabilný) • invariantný (op. variantný): nepremenný, invariabilný, invariantný prvok • nemenlivý • nemeniteľný; neodstrániteľný • nezmazateľný: neodstrániteľná, nezmazateľná škvrna, stopa • neodmysliteľný: neodmysliteľná súčasť • nepodvratný • nezvratný: nepodvratná, nezvratná istota • nerozborný • nezničiteľný • nevykoreniteľný • pren. nerozbitný: nerozborné priateľstvo, nezničiteľné puto, nerozbitná jednota • kniž. utkvelý: utkvelá predstava, myšlienka

p. aj rovnaký

2. p. pravidelný 3

svetonázor sústava politických, právnych, morálnych, filozofických názorov, ideí, predstáv o svete • svetonáhľad: náboženský, materialistický svetonázor, svetonáhľad • ideológia • filozofia (názory na život a na svet): optimistická filozofia

svišťať 1. vydávať ostrý, prenikavý zvuk, aký vzniká najmä pri prudkom pohybe niečoho • švišťať: kosa vo vzduchu sviští, šviští • hvižďať • fičať • hvízdať: vietor v komíne hviždí, fičí, hvízda • expr. švihotať: guľka švihoce pri uchu • šušťať • expr. šústať (vydávať ostrý šušťavý zvuk): za oblokom šuští, šústa lejak • expr.: frndžať • frngať: okolo uší mu frndžali, frngali kamene

2. p. letieť 1

šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista

šibalský ktorý robí žartovné al. nezbedné výčiny; ktorý rád niečo vyparatí, rád prejde niekomu cez rozum; prezrádzajúci šibalstvo • figliarsky • vtipkársky: zaiskrilo sa mu v šibalských, figliarskych očiach; figliarsky, vtipkársky starý otec • expr.: huncútsky • šinterský • furtácky • hovor. beťársky (ktorý vedome vyhľadáva a robí veselé, často riskantné veci): huncútski, šinterskí, furtácki chlapci; zabudol už na svoje beťárske kúsky • prešibaný • prefíkaný • lišiacky • expr. kujonský • expr. lapikurkársky (ktorý na svoje ciele používa klamstvo, lesť, pretvárku a pod.): prezrádzal ju prešibaný, prefíkaný, lišiacky úsmev; kujonský šarvanec • potmehúdsky • potuteľný • expr.: šelmovský • fraz. diablom podšitý • hovor. šibenecký (ktorý potajme, ľstivo spriada, pripravuje šibalstvá, nezbedné kúsky): potmehúdsky, potuteľný záblesk v očiach; tichý, ale potmehúdsky, šelmovský, diablom podšitý spoločník; šibenecké žmurknutie • expr.: lapajský • laganský • galganský • loptošský • lotrovský • zbojnícky (ktorý s pôžitkom robí zle, niekomu proti vôli): so strážcom si lapajská, laganská, galganská chasa veselo poradila; loptošský, lotrovský, zbojnícky plán • expr. zried. fafrnský