Synonymá slova "eľa" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 34 výsledkov (1 strana)

  • elán sústredený, hlboký záujem; vonkajšie prejavy tohto záujmu • zaujatieoduševnenienadšenie: robiť niečo s veľkým elánom, oduševnením, zaujatím, nadšenímentuziazmus: pracovný entuziazmusidealizmus: mladí sú naplnení idealizmomvehemencia: obhajovať niečo s nečakanou vehemenciouverva: pustiť sa s vervou do hryhorlivosťzápalzapálenie: stratiť zápalkniž. vzletexpr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazga


    nadšenie sústredený záujem vyvolaný vnútorným stotožnením sa s nejakou myšlienkou • nadšenosť: príbeh nám vyrozprával s nadšením, s nadšenosťouzaujatieelánoduševnenieoduševnenosť: robiť niečo s veľkým zaujatím, elánom, oduševnenímnadchnutienadchnutosť: nadchnutie, nadchnutosť duchahorlivosť: jeho horlivosť v práci bola známazápalzapáleniezapálenosť: umelecký zápal, umelecké zapálenieentuziazmus: tvorivý entuziazmusidealizmus: mladí sú naplnení idealizmomvehemencia: obhajovať niečo s nečakanou vehemenciouverva: pustiť sa s vervou do prácevytrženieextáza (mimoriadne nadšenie): stav vytrženia, náboženská extázaexaltácia (veľké nadšenie) • fanatizmus (náruživé, obyč. netolerantné nadšenie): športový fanatizmusexpr. uveličenie: je vo veľkom uveličení (Tatarka)kniž.: zanieteniezanietenosť: besedovať so zanietením, so zanietenosťouexpr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazgakniž.: vzletvznet (tvorivé nadšenie): básnický vzlet, vznety mladosti (Kukučín)kniž. var


    sila 1. schopnosť podávať telesný al. duševný výkon: telesná, duševná sila; napäť všetky svoje silyenergia: vynaložiť na niečo veľa energie; čerpať energiu odniekiaľ, mrhať energioučinorodosť: byť plný sily, činorodostielán: nadobudnúť znova životný elánvláda (telesná sila): telo leží bez vládykniž. potencia: tvorivá potencia umelca

    2. zdroj pohybu • energia: vodná, parná sila, energia

    3. vysoký stupeň účinnosti: sila vôle, láskyintenzita: nízka intenzita zvuku; intenzita slnečného žiareniamoc (prirodzená sila): liečivá moc vody, prírodyveľkosť: veľkosť cituhĺbka: hĺbka žiaľu

    4. p. zamestnanec


    zápal 1. ochorenie prejavujúce sa očervenením, opuchnutím, bolesťou zasiahnutej časti tela a zvýšenou teplotou: zomrieť na zápal mozgových blánhovor. zapálenie: zapálenie slepého črevakatar (zápal sliznice): chronický katar

    2. sústredený, hlboký záujem; vonkajšie prejavy tohto záujmu • zapáleniezaujatieoduševnenienadšenie: venovať sa niečomu so zápalom, s oduševnením, s nadšenímelán: životný elánentuziazmus: pracovný entuziazmusidealizmus: mládež je plná idealizmuverva: pustiť sa s vervou do hryhorlivosťvehemencia: obhajovať svoje názory s nečakanou vehemencioukniž. vzletexpr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazga


    život 1. súhrn javov príznačných pre živý organizmus (op. smrť) • bytiejestvovanieexistencia: náš život, naše bytie, jestvovanie je na zemi iba dočasnézastar.: súcnosúcnosťkniž. osud (okolnosti pôsobiace na život al. priebeh života): tvoj osud je v tvojich rukáchzastar. byt (spôsob života): študovať ľud, jeho byt (Vajanský)

    2. základný, podstatný prejav živej bytosti • činnosťčinorodosťaktivita: kypieť životom, činnosťou, aktivitouvitalitaelán: ostať bez vitality, bez elánuruchpohyb: ulice boli bez života, ruchu, pohybudynamika: literatúre chýba dynamika, život

    3. jestvovanie v čase • kniž. vek: zomrel v osemdesiatom roku svojho života, svojho veku

    4. usporiadanie, spôsob hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho a pod. jestvovania ľudskej spoločnosti • svet: budovanie nového života, sveta; vtedy bol iný život, svet

    5. p. človek 1 6. p. životnosť 7. p. brucho


    elasticita schopnosť vrátiť sa po ohnutí, stlačení do pôvodnej polohy • elastickosťpružnosťohybnosť: elasticita, elastickosť tkaniva; pružnosť, ohybnosť gumy


    elastickosť p. elasticita


    elastický p. pružný 1, 2


    pružný 1. ktorý má schopnosť po ohnutí, stlačení a pod. vrátiť sa do pôvodnej polohy (o predmete, materiáloch; op. nepružný) • elastický: šaty z pružnej, elastickej látky; pružné, elastické niteohybnýhybký: ohybné, hybké prútieodb. flexibilný: flexibilný materiálzried. zhýbavý; húževnatý (pevný a pritom pružný): húževnaté drevo

    2. dobre, ľahko sa pohybujúci (o človeku); vyznačujúci sa pružnosťou, dobrou ohybnosťou (o ľudskom tele, orgánoch a ich činnosti; op. nepružný) • ohybný (op. neohybný) • hybký: pružné, ohybné telo športovca; pružná, hybká postava, chôdzazried. zhýbavý (Ondrejov)elastický: elastické pohybyodb. flexibilný: flexibilné svalstvostrunistý (pružný ako struna): strunistý človek, driek, krokpren. expr.: gumenýgumový (ako z gumy): gumené, gumové telo gymnastkysvižnýsvižkýľahký (pružne a rýchlo sa pohybujúci): svižný, svižký chlapec; svižný, ľahký krokvláčnynapnutý (o pokožke)

    3. pružne reagujúci, ľahko sa prispôsobujúci novým podmienkam, okolnostiam (o človeku a jeho činnosti; op. nepružný) • odb. flexibilný: pružný systém, flexibilný typ človekaprispôsobivý: prispôsobivé myslenie (op. skostnatené, konzervatívne) • pohotový (vhodne a rýchlo reagujúci): pohotový organizátor, pohotové riešenie situácieplynulý: plynulá výrobaoperatívny (založený na pružnom riadení): operatívna práca, operatívny zásah


    aha 1. vyjadruje dovtípenie, pochopenie • aháah: aha, ahá, teda tak sa to stalo; ah, už rozumiemaááá: Á! – svitalo mu v hlave.ach, takach, ták: Ach, tak! Teda aj ty si tam bol.

    2. vyjadruje upozornenie, ukazovanie • aháha: aha, ahá, ha, tam ideehe: ehe, už sú tuhľakniž. ajhľa: hľa, ajhľa, aký je zrazu múdryľaľaľanár.: ľaďľaľaďľaľaťľaďžeľaľaďže: ľa, ľaľa, aj oni sú tu; Ľaľaď ho, ako by si vyberal. (Podjavorinská); Ľaďže ti ho, akí fajnoví páni. (F. Kráľ)pozripozritehľaďhľaďteexpr.: pozrižepozritežehľaďžehľaďteže: pozri(že), kto to tam ide; hľaďte(že), už sa vracajúnár.: nyni: Ny, vyťahuje z vrecka nôž. (F. Hečko); Ni… ni… ľudia boží. (F. Kráľ)


    ľaďže p. aha 2


    aj 1. vyjadruje priraďovací stupňovací al. odstupňúvací vzťah • i: pozdravili sa, aj sa chvíľu porozprávali; prijmú ho na večeru, aj, i prenocujúbaba ajba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohladí ho po rukeba ešteba ešte ajba ešte i: hnev pomúti rozum, ba ešte ho (aj) odoberiea eštea ešte aji ešte: vyhrážal sa mu, a ešte ho (aj) udrelale ajale i: ráno mrzlo v horách, ale aj v nížináchba ažba dokoncaba dokonca ajba priam (vyjadruje zdôraznený stupňovací vzťah): zašiel do polí, ba vyšiel až na kopec; upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal

    2. zdôrazňuje pripojený výraz • i: vrátil sa aj druhý raz; i brata tam stretoltiež (stojí za zdôrazneným výrazom): ty to urobíš tiež?takistokniž. taktiežrovnako: ty takisto, taktiež nesieš zodpovednosť; rovnako táto informácia je nepravdivá

    3. p. a 1 4. p. áno


    bisťu 1. vyjadruje mierne zahrešenie, zakliatie • bisťubohubisťu dadebisťuže: ej, bisťu, ako je to možné; bisťubohu, čo si to za človeka; a to, bisťu dade, nie je zlá ponukabodajbodajžebodaj ťabodaj hobodajže ťabodajže ho: bisťu, bodaj ťa, ale som sa zľakol; bodaj (že) ho, ozval sa mi žlčníkabyže ťabastrigulibasordika motyka: Bastriguli, basordika motyka, zasa si tu?

    2. p. veru


    čeľaď 1. p. služobníctvo 2. p. mládež 3. p. skupina 1 4. p. rodina 1


    mládež mladí ľudia všeobecne • hovor. mladí: stretnutia mládeže, mladýchtrocha expr. mlaďkniž.: omladinajunačexpr. chasa: dedinská mládež, chasazastar.: čeľaďpodrastarch. detvadorast (dorastajúca mládež)


    rodina 1. základná spoločenská jednotka, ktorú tvorí dvojica manželov (a deti) • hovor. família: trojčlenná rodina, família; založiť si rodinu, uživiť famíliudom: mať pokoj v domedomácnosť (prostredie rodiny a čo k nemu patrí): mať vlastnú domácnosťfraz. rodinný kruhsvojiexpr. svojinakniž. svojeť (príslušníci rodiny) • zastaráv.: čeľaď (Timrava)čeliadka (Vansová)

    2. p. príbuzenstvo 1, 2 3. p. potomstvo 4. p. rod 1


    skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

    2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

    p. aj spoločnosť 2


    služobníctvo služobníci • čeľaďčeliadka (v minulosti služobníci): mal veľa služobníctva, čeľade


    dúčeľa, dúčeľ 1. p. píšťala 1, 2 2. p. stopka


    hľaďže, hľaďteže p. aha 2


    kešeňa p. vrecko 2


    vrecko 1. menšie vrece: papierové vrecko; vrecko cukrumešecmiešok (vrecko, ktoré sa zatvára stiahnutím šnúrky): mešec na tabakhovor. zastaráv. škarnicľa (papierové vrecko): cukríky mu dal do škarniclesubšt.: sáčik • sáčok

    2. súčasť oblečenia, obyč. na ukladanie drobných osobných vecí • vačok: hlboké, bočné vrecká; vybrať niečo z vrecka, dať si ruky do vačkuexpr. kešeňa

    3. útvar podobný menšiemu vrecu • kapsa: urobiť do mäsa vrecko, kapsuvačok: vačky pod očami


    ľaľa, ľaľaď, ľaľaďže, ľaľať p. aha 2


    píšťala 1. jednoduchý dychový hudobný nástroj: píšťala z vŕbydúčeľadúčeľ (Hviezdoslav)piskor (súčasť ľudových hudobných nástrojov, do ktorej sa fúka): piskor na gajdáchtrembita (dlhá pastierska píšťala)

    2. kosť na predkolení • dúčeľadúčeľ (Dobšinský)


    stopka výhonok na vetvičke stromu al. na rastline, ktorý nesie kvet, list al. plod: trhať ovocie so stopkamistonka: stonky listov slivákbyľbyľa (nadzemná os rastliny): byle trávykostrnka (tvrdý zvyšok rastlinnej osi): kostrnky na strnisku pichajústvol (bezlistá byľ nesúca kvet): stvol narcisudúčeľdúčeľa (hrubá a dutá byľ niektorých rastlín): slnečnicové dúčele


    sprušeľ, sprušľa p. priečka 1


    sťažeň p. stĺp 1


    stĺp 1. voľne stojaca vyššia hrubšia tyč, obyč. upevnená v zemi: telefónny, telegrafný stĺp; hrada podopretá stĺpom; morový stĺp (pamätník obetí moru) • stožiar (vysoký stĺp al. konštrukcia stĺpov na upevnenie niečoho): lodný stožiar, stožiar elektrického vedeniasťažeň (stĺp na pripevnenie lodných plachiet, vlajok a pod.): vytiahnuť zástavu na stožiarobelisk (vysoký štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy): víťazný obeliskhovor. kandeláber (stĺp na pouličné lampy, zástavy a pod.) • stav. pylón (ozdobný stĺp tvaru zrezaného ihlana)

    2. nosný prvok stavebnej konštrukcie: chrámové stĺpypilier (stĺpová opora stavebnej konštrukcie): betónový pilierstav. pilóta (stĺp vpravený do zeme): mostné pilóty

    3. p. opora 2


Pozri výraz EĽA v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV