Synonymá slova "dz" v Synonymickom slovníku slovenčiny

dž

kostol sakrálna budova: farský kostol • chrám (väčší kostol): gotický chrám • dóm (biskupský sídelný kostol): košický dóm • katedrála (biskupský sídelný kostol): baroková katedrála • bazilika (kostol s nepárnym počtom lodí): Bazilika sv. Petra v Ríme • svätyňa (budova určená na náboženské obrady): kresťanská svätyňa • kaplnka (menší kostol bez vlastnej farskej správy): kaplnka v poli • zried. kaplica: zámocká kaplica (Jégé) • modlitebnica • modlitebňa (budova al. miestnosť na vykonávanie modlitieb) • Boží dom • dom modlitby • svätostánok (Figuli) • sobor (pravoslávny kostol) • synagóga (židovský kostol) • mešita • džamija (mohamedánsky kostol)

brechať 1. vyrážať krátke zvuky charakteristické najmä pre psa • štekať: pes, líška breše, šteká • pobrechávať • poštekávať (chvíľami) • expr.: brechotať • štekotať: tuleň štekoce • expr.: havkať • hafkať • ďavkať • džavkať • havčať (iba o psovi) • nár. bľafkať: kdesi bľafká pes • vybrechávať • vybrechúvať • vyštekávať (ustavične, veľa): u susedov celý deň vybrecháva vlčiak

2. p. kričať 1

džavot 1. p. rozhovor 2. p. štebot

rozhovor zhováranie sa dvoch al. viacerých osôb: mať s niekým vážny rozhovor • hovor: tichý, veselý hovor; telefonický hovor • reč: dať sa s niekým do reči • dialóg: nadviazať dialóg • vrava (rozhovor viacerých ľudí): živá vrava utíchla • beseda (neoficiálny rozhovor): zastaviť sa u suseda na besedu • debata • diskusia • rozprava (slovná výmena názorov o istej veci): rušná, živá debata, diskusia; zapojiť sa do debaty, do diskusie; rozprava o návrhu zákona • dišputa • zastar. dišputácia (odborný rozhovor): filozofická dišputa, stredoveké dišputácie • rokovanie (oficiálne radenie sa): obchodné rokovanie • hovor. diškurz: ísť k priateľke na diškurz • konverzácia: spoločenská konverzácia • interview (rozhovor publicistu s významnou osobou určený na zverejnenie): poskytnúť interview • pohovor (rozhovor, ktorého cieľom je zistiť niečie vedomosti, názory a pod.): prijímací pohovor • zastar.: rozhovorka • rozprávka: zamiešať sa do rozhovorky, do rozprávky • zried. zhovorka (Zelinová) • expr. džavot (živý, bezstarostný rozhovor): džavot detí • expr. vravot (Vajanský) • expr. zried. vravor (Kukučín) • pren. hovor. pejor. gagot (nesúvislý hovor skupiny ľudí, najmä detí a žien)

štebot vydávanie jemných spevavých zvukov (obyč. o vtákoch): vrabčí štebot • švitor • švehol • ševel: švitor, švehol, ševel škovránkov • džavot: džavot lastovičiek • expr. zried. čvirik (Vajanský)

bľabotať 1. expr. nezrozumiteľne a nesúvisle hovoriť, chybne artikulovať • expr. brblať: bľaboce, brble si čosi pre seba • brbtať • brbotať • hatlať (mať obyč. vrodenú artikulačnú chybu): odpoveď iba neisto brbce • zried. bľabotiť • pejor.: mrkotať • ľapotať • ľaptať • lalotať • lolotať: ľapoce, laloce, hoci ho nik nerozumie • blúzniť (v horúčke, v agónii) • džavotať (o deťoch učiacich sa artikulovať)

p. aj mrmlať 2

2. p. tárať

džavotať expr. živo, príjemným hlasom hovoriť (obyč. o deťoch, ženách) • expr.: štebotať • švitoriť: deti na dvore džavotali, štebotali • expr.: šveholiť • ševeliť • hlaholiť • hrkútať: dievčence hrkútali o prázdninových zážitkoch • expr. žibôtkať (Botto; o húsatách)

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť² 2 3. p. nazývať

rapotať 1. expr. veľa a rýchlo hovoriť • expr.: rapkať • repetiť • repentiť: ženičky rapotali, repetili na priedomí • expr.: trkotať • mrkotať • drkotať • gagotať • ľapotať • mlieť • mrviť • sypať • súkať: mlel stále dokola; sypal, súkal vtipy jeden za druhým • zjemn.: džavotať • švitoriť • ševeliť • šveholiť • štebotať: dievčence veselo džavotali, švitorili, štebotali • hovor. pejor.: krákoriť • kotkodákať • hovor. expr.: remziť • remzať (Vajanský, Šoltésová)

2. p. rapkať 1

štebotať vydávať jemný, tichý, príjemný zvuk (o vtákoch; pren. expr. i hovoriť) • švitoriť: v kroví štebocú, švitoria drobné vtáčiky; deti štebocú, švitoria • šveholiť (spevavo): škovránok šveholí rannú pieseň • expr. ševeliť: vtáča ševelí • expr.: čvikotať • čikotať: lastovičky č(v)ikocú • expr. čipčať (vydávať piskľavý zvuk; aj o drobnej hydine): kurence čipčia; mladé v hniezde čipčia • čvirikať • čvrlikať (o vrabcoch) • džavotať (aj o ľuďoch) • trilkovať • tidlikať • poet. klokotať (vydávať trilky): sláviky trilkujú, klokotajú

krčah nádoba s uchom, so zúženým hrdlom a obyč. s výbežkom uľahčujúcim liatie • džbán • džbánok: hlinený krčah, džbán, džbánok; ísť s džbánom po víno • amfora (antický krčah s dvoma uchami) • krpa • krpka: krpa, krpka kyslého mlieka

džbán, džbánok p. krčah

dieža drevená nádoba, obyč. väčšia: rozsušená dieža • džber: džber na vodu • kaďa: kaďa sliviek • šafeľ (dieža s dvoma držadlami): naliať vodu do šafľa • škop • škopík • škopok • škopec (menšia dieža)

džber p. dieža

džem p. lekvár 1

lekvár 1. hustá ovocná zavarenina na natieranie a plnenie • džem (jemný lekvár s kúskami ovocia): slivkový lekvár, jahodový džem • zastaráv. marmeláda (priemyselne vyrábaný lekvár z miešaného ovocia)

2. p. ťarbák

džemovať p. tancovať

tancovať pohybovať sa v tanci; predvádzať tanec • zvŕtať sa • vrtieť sa: rada tancuje, zvŕta sa, vrtí sa v tanci • hovor. vykrúcať sa: celý večer spievajú, vykrúcajú sa na parkete • hovor. vykrúcať (koho): vykrúca dievča, tancuje s dievčaťom • expr.: natriasať sa • nadŕdať sa • hopsať • hopkať: natriasajú sa v rytme svingu; dievčence veselo hopsajú, hopkajú • preberať • prepletať (nohami) (šikovne pohybovať nohami pri tanci): mládež rezko preberá, prepletá (nohami) do taktu s hudbou • expr.: dubasiť • dupčiť • drboliť • dubiť (pri tanci obyč. dupať, dupkať): mládenci ohnivo dubasia, dupčia • nár.: dupancovať • dupajčiť (Kálal) • expr.: drepčiť • krepčiť (rezko): mladí v kole drepčili, krepčili, výskali od radosti • zastar. hajdukovať (tancovať odzemok) • slang. džemovať

džentlmen p. gavalier 1

gavalier 1. muž ušľachtilých vlastností a uhladeného správania najmä k ženám: je gavalier, akých je málo • expr. rytier: správať sa ako rytier • džentlmen, pís. i gentleman

2. muž uchádzajúci sa o náklonnosť ženy • nápadník • hovor.: kurizant • fešák: za mladi mala veľa gavalierov, nápadníkov, kurizantov, fešákov

3. veľkodušný, štedrý človek platiaci obyč. za iných • hovor. grand: robiť gavaliera, granda

džentlmenský p. galantný 1, zdvorilý

zdvorilý ktorý sa správa podľa pravidiel spoločenského správania; ktorý je prejavom takého správania • slušný: zdvorilý, slušný predavač; slušné správanie • pozorný • úslužný • úctivý (prejavujúci úctu, pozornosť, obyč. voči starším, predstaveným, ženám a pod.): pozorný manžel, úctivý pozdrav • dvorný • uhladený (ktorý veľmi dbá na dobré spôsoby; svedčiaci o tom): dvorný, uhladený mládenec; uhladené spôsoby • gavaliersky • džentlmenský • gentlemanský • galantný (zdvorilý k ženám): bol k žene vždy galantný; gavaliersky dar • kniž.: kulantný • kurtoázny

galantný 1. (obyč. o mužovi) ktorý k ženám prejavuje mimoriadnu zdvorilosť, pozornosť; svedčiaci o tom • pozorný • zdvorilý: galantný, pozorný, zdvorilý muž; galantné, pozorné, zdvorilé správanie • dvorný • gavaliersky • džentlmenský, pís. i gentlemanský (charakteristický pre pravého gavaliera, džentlmena): oceniť partnerov dvorný, gavaliersky, gentlemanský prejav • expr. rytiersky: rytierske spôsoby • kniž. kurtoázny: kurtoázna poklona

2. p. ľúbostný, dvorný 1

džentrík p. šľachtic 1

šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)

2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti

džentry p. šľachta

šľachta spoločenská vrstva, ktorá na základe svojho rodu požíva rozličné prednosti a výhody: vyššia, nižšia šľachta • aristokracia: rodová aristokracia • šľachtictvo • zemianstvo (nižšia šľachta) • džentry (nižšia šľachta, obyč. uhorská) • kniž. nobilita

cupotať expr. 1. pri dopadnutí vydávať krátke ostré zvuky • expr. cupkať: zrelé gaštany cupocú, cupkajú na zem

2. kráčať, bežať drobnými krokmi • expr.: drobčiť • cupkať • ťapkať: ktosi za nami rýchlo cupoce, drobčí, cupká • expr.: capkať • ciepkať • ťupkať • ťapuškať • ťapušiť • dupkať • dupčiť • stupkať • bežkať • dipkať • lupkať: deti capkajú, ťupkajú, dupkajú po tráve bosými nohami • nár. cupajdovať (Šoltésová) • nár.: drmoliť • drboliť • dzepkať • ďubkať (Kálal)

dzgán p. kus 1

kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľa • časť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve časti • hovor. fľak: fľak zeme • nár. falat: falat chleba • zastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál

2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytku • predmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmety • exemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplároch • výtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačky • vyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach

3. veľké množstvo • expr.: kopa • hromada • kopec • hora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémov • hovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemností • subšt. spústa

4. p. dielo

džgať p. pchať 1

pchať 1. tlakom dostávať niekam; tlačením plniť • strkať • tlačiť: márne pchá, strká, tlačí oblek do plného kufra • tisnúť • tiskať • tískať • vtláčať: nasilu tisne, tíska, vtláča kočík do preplnenej električky • expr. džgať: džgá tabak do fajky • napchávať • expr. nadžgávať: napchávať, nadžgávať kapustu do suda, peniaze do peňaženky • vpravovať • vpratávať: vpravovať do diery otravu

2. p. kŕmiť

džgať sa 1. p. tlačiť sa 1 2. p. jesť 1

jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiaky • požívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedlá • expr.: žuť • žuvať: Čo žuješ? • expr. zjemn.: papať • papkať • hamkať • jedzkať • hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičku • expr. lupkať: lupká koláče jeden za druhým • expr.: ujedať • uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syrom • zajedať si • ujedať si • pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žrať • expr.: hltať • chľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sa • pchať sa • džgať sa • nadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťami • pejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba halušky • expr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťou • expr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholu • fraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sa • nasycovať sa • živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod ruku • stolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa doma • hovor. chovať sa • zastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov

tlačiť sa 1. tlakom si vynucovať priestor • tískať sa • tiskať sa • tisnúť sa: cestujúci sa bezohľadne tlačia, tískajú do vlaku; postavte sa do radu, netlačte, netisnite sa • natískať sa: natíska sa medzi ostatných • pretláčať sa • obyč. pejor.: pchať sa • džgať sa: deti sa pretláčajú dopredu, pchajú sa, džgajú sa do lavíc • strkať sa: strká sa do prvého radu • expr. titlať sa: hmla sa title pod kabát • expr. trepať sa: Netrepte sa sem!

2. mať nedostatok priestoru • tiesniť sa • stískať sa • tisnúť sa • miesiť sa • expr. miagať sa: tlačia sa, tiesnia sa v jednej izbe; na štadióne sa tisnú tisícky ľudí; miagať sa vo vlaku • expr. dusiť sa: všetci sa dusia v jednej komore

3. tlakom bezprostredne pôsobiť na niečo, tesne sa približovať • pritláčať sa • pritískať sa • tisnúť sa: tlačiť sa, pritláčať sa k múru; pritíska sa, tisne sa k sestre • túliť sa • prituľovať sa • vinúť sa • privíňať sa (s citom, nežne): dievča sa túli k milému; dieťa sa vinie k matke

4. p. ponúkať sa 1

dzignúť p. spadnúť 1

spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamy • expr.: rachnúť • ruchnúť • rafnúť • druzgnúť • capiť • capnúť • trocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť sa • skydať sa • skotiť sa • strepať sa • skrochmeliť sa • zmechriť sa • sterigať sa • steperiť sa • zrepetiť sa • zmlieť sa • kniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopy • det. hapať: dávaj pozor, aby si nehapal • skotúľať sa • expr.: kycnúť • skopŕcať sa • kopŕcnuť • skopŕcnuť • skoprcnúť • koprcnúť sa • skopŕcnuť sa • vykoprcnúť sa • skrbáľať sa • skrbáliť sa • skobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľal • expr. zrebriť sa • zletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríka • expr.: džuchnúť • žuchnúť • šustnúť • zošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlo • nár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol! • expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieť • zhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúť • lupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavy • expr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šušky • expr.: plesnúť • plesknúť • pľasnúť • pľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blata • zrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilo • zvaliť sa • expr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypal • expr.: roztiahnuť sa • rozcapiť sa • rozčapiť sa • natiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhý • fraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť sa • prevrátiť sa • prevaliť sa • expr.: vyvrátiť sa • vykrbáliť sa • vykydnúť sa • vyvaliť sa • vykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalila • popadať • pospadávať • pospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosa • napadnúť • napadať • spŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístie • napršať (veľa) • popršať • spršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúť • zrútiť sa • zrúcať sa • vyrúcať sa • zboriť sa • zosypať sa • zvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

4. p. klesnúť 1

cr napodobňuje (tupší) zvuk elektrického zvončeka, budíka a pod. • cŕ • crn • cŕn: cr, cŕ, chlapec dobiedzavo vyzváňal pri dverách; cŕn, cŕn, počul v polospánku zvonenie budíka • dzin: dzin, zaznel zvonček

dzin p. cr

duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duch • džin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátoha • strašidlo (v poverách duch, ktorý straší)

2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchu • myseľ • myšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkach • duša: nepokojná duša • vnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútri • kniž. psycha • kniž. zried. psyché

3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchom • nadanie • vlohy • talent: mať básnický talent, básnického ducha

4. duševné vlastnosti: byť veselého ducha • založenie: svojím založením je pesimista • povaha: mierna povaha • letora: flegmatická letora

5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu

6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch doby • ráz • charakter: romantický ráz, charakter opery • ovzdušie • atmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstva • nálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku

7. p. osobnosť 1

džin p. duch 1

čapík anat. výbežok mäkkého podnebia • jazýček • odb. uvula • expr.: dzindzík

dzindzík p. tlačidlo

tlačidlo súčasť mechanizmu ovládaná stláčaním • gombík: tlačidlo, gombík na telefónnom prístroji • klapka (tlačidlo na zapájanie rozličných prístrojov): klapka prijímača; expr. dzindzík (drobná súčasť niečoho, výčnelok a pod.): dať si spraviť ten dzindzík na vypínanie telefónu (Johanides)

diktátor neobmedzený, násilnícky vládca: krvavý diktátor • tyran: revolta proti tyranovi • samovládca • krutovládca • absolutista • despota: samozvaný despota • utláčateľ • utlačovateľ: boj proti utláčateľom • ukrutník • mučiteľ • trýzniteľ • zotročovateľ (kto zotročuje): zotročovateľ národov • pren. kat • pejor. katan • kniž. cézar • pejor. džingischán

džingischán p. diktátor

džínsy p. texasky

texasky praktické nohavice z kepra • džínsy • rifle: nosiť texasky, džínsy, rifle

automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné auto • hovor.: autiak • voz: sťahovací voz • hovor. zastar. motor • obyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínu • hovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkou • elektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupé • karavan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanom • kamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiak • nákladniak • subšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitku • hovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)

džíp p. automobil

džob 1. p. obchod 1 2. p. zárobok 3. p. práca 2

obchod 1. akt výmeny tovaru, činnosť obchodovania • hovor., často pejor. kšeft: urobiť dobrý obchod, kšeft • pejor.: čachre • machle (pokútny obchod) • hovor. zastar. handel • subšt. biznis: zaoberať sa biznisom • hovor. expr. džob (výhodný obchod): podarilo sa mu uskutočniť výhodný džob • hovor. pejor. šmelina (protizákonný obchod obyč. s nedostatkovým tovarom): dal sa na šmelinu

2. miestnosť, kde sa predáva • predajňa: v obchode, v predajni obsluhujú učni • hovor. zastar. sklep • hovor. pejor. krám

práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robota • expr.: hrdlačina • drina • lopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliach • šichta • fuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška! • galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačka • mordovisko (úmorná práca) • babračka • papračka • piplačka • šiplačka • prplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohu • zaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísť • kniž. trud • subšt. makačka

2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotu • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnanie • povolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanie • služba: vstúpiť do služby • existencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu • živobytie: nájsť si živobytie • hovor. chlieb: prísť o chlieb • hovor. expr. džob: má dobrý džob

3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomaly • zadanie: dostať zadanie

4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, roboty • úsilie • snaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahou • námaha: námaha sa vyplatila • pričinenie • usilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaš • kniž. snaženie • subšt. makačka

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robota • dielo: vedecké dielo • výtvor: literárny výtvor • kniž. útvor

p. aj dielo

6. p. činnosť 1, 2, chod 2

zárobok peniaze získané obyč. prácou: nízky, dobrý zárobok • plat (pravidelná peňažná odmena za prácu): zvýšiť niekomu plat • pláca • mzda (odmena za prácu): valorizácia miezd • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho charakteru): autorský honorár • príjem (zárobok plynúci obyč. z pracovného pomeru): mesačný príjem pracovníka • zisk (peniaze získané obchodom): podiel na zisku • hovor. expr. džob (výhodný zárobok): mať dobrý džob • hovor. gáža • zastar.: lôn • lôň

súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať sa • trocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať styk • mať pomer • expr.: spať • spúšťať sa (s niekým) • dávať • hovor.: sexovať sa • líhať (s niekým) • ondieť • ondiať • hrub.: váľať sa • pelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniť • cudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkať • kefovať • mrdať • džubať • drbať • pichať • šústať

džuchnúť p. spadnúť 1

hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do obloka • vrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľu • expr.: šmariť • zašmariť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • plesknúť • šľahnúť • trepnúť • capiť • capnúť • čapiť • čapnúť • švacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gauč • expr.: pleštiť • pľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zem • nár. šmrliť (Šikula) • expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do auta • expr.: prasknúť • praštiť • mrštiť • buchnúť • džuchnúť • bacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôl • expr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanier • expr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkou • hovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do tašky • hovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do nás • hovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrno • nahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na voz • pohádzať • expr. potrepať (postupne, viac predmetov)

džugať p. strkať 2, štuchať

sácať prudkými pohybmi, nárazmi niekoho posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy • socať: nahnevaný sácal, socal deti von z izby; ponáhľajúci sa ľudia sácali, socali jeden do druhého • strkať (vrážať obyč. niečím zahroteným do niekoho): strkať hokejkou do spoluhráča • štuchať (rukou, lakťom a pod. prudko vrážať a spôsobovať bolesť) • drgať • expr.: džugať • durkať (rukou, telom, lakťom, palicou a pod. vrážať do niekoho): Nedrgaj do mňa!; džugá, durká do suseda, nedá mu pokoj • nár. súrať

strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovať • zasúvať • zasunovať • vsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvy • pchať: Nepchaj ruky do stroja! • vtláčať • vtískať • tískať • tiskať • tisnúť • tlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabak • vnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mlieka • expr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcať • strckať • štuchať • bodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebier • drgať • expr.: džugať • ďugať • dlbať • durkať • drcať • žďobať • žďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchali • nár.: štopať • kynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmi • expr.: ďobať • ďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpil • socať • sácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvor • zried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverám • postrkávať • postrkovať • poštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)

štuchať expr. lakťom, päsťou al. zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho • expr.: džugať • žďuchať • ďugať • žďobať • dlbať • durkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma! • strkať • drgať • expr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťami • expr.: ďobať • ďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.) • šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikom • expr. rýpať: rýpal do nás lakťom • nár.: klmať • štopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopali • expr. poštuchávať • postrkávať (chvíľami)

drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziť • strčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do kolegu • expr.: džugnúť • ďugnúť • štuchnúť • dlbnúť • durknúť • drcnúť • drúliť • trknúť • bucnúť • žďobnúť • žďuchnúť • štopnúť • rypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku

2. porov. mykať

džugnúť p. strčiť 2

sotiť 1. prudkým pohybom, nárazom pohnúť z miesta al. vychýliť z polohy: sotili ho do vody, do kúta • strčiť: strčili ho z lavice dolu • štuchnúť • buchnúť • drgnúť • expr.: džugnúť • durknúť (rukou, lakťom a pod. prudko vraziť do niekoho): štuchnúť, buchnúť kamaráta do chrbta; tak ho džugol, durkol, drgol do boka, že skríkol • expr. vrútiť (sotiť dovnútra): vrútila chlapca do izby • posotiť • postrčiť • poštuchnúť • podrgnúť • expr. podžugnúť (trochu sotiť)

2. prudko posunúť (nejakú vec) • strčiť: sotil, strčil kufor pod stôl • expr.: šupnúť • šuchnúť (rýchlo)

p. aj hodiť

strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiť • vopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vrecka • zastrčiť • zasunúť • zastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za pás • hovor. zastrknúť • expr.: šupnúť • šuchnúť • všuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vrecka • vtlačiť • vtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlane • podstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienku • postrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisy • popchať • nastrkať • napchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha

p. aj vopchať

2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkom • expr. štuchnúť • štúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicou • pichnúť (niečím zahroteným) • drgnúť • expr.: dlbnúť • drcnúť • trcnúť • trknúť • bucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudí • expr. rypnúť: rypne do mňa, kde môže • expr.: džugnúť • ďugnúť • žďuchnúť • durknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekoho • sotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodov • nár. desnúť (Kálal) • zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytok • zakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)

džugnúť si p. vypiť si

vypiť si požiť liehový nápoj tak, že sa prejavujú známky opitosti • expr.: uhnúť si • prihnúť si: bolo vidieť na prvý pohľad, že si vypili, uhli, prihli • expr. popiť si (trocha si vypiť) • expr.: liznúť si • frcnúť si • potiahnuť si (obyč. menšie množstvo) • fraz. prepláchnuť si/prepláknuť si hrdlo/ústa/gágor: po robote si šli trocha prepláknuť gágor • expr.: hrknúť si • trcnúť si • drcnúť si • drgnúť si • ďugnúť si • džugnúť si • šuchnúť si • šluknúť si • glgnúť si • vytnúť si • vyťať si • lognúť si • chlipnúť si: bezvládne leží, musel si poriadne hrknúť, ďugnúť, vytnúť • expr. potúžiť sa • žart.: podkovať sa • podkuť sa: potúžili sa, podkovali sa na cestu • podnapiť sa (trocha sa opiť)

džungľa 1. hustý, ťažko prístupný tropický les: africká džungľa • divočina (divá príroda): nepreniknuteľná divočina • prales (les nedotknutý ľudským zásahom)

2. p. zmätok 2

zmätok 1. strata duševného pokoja: prísť do zmätku; nevedel sa zbaviť zmätku • nepokoj • nepokojnosť (stav duševného napätia): pociťovať nepokoj, nepokojnosť • neistota (nedostatok istoty): medzi ľuďmi sa ho zmocňuje neistota • zmätenie • zmätenosť: ovládlo ma zmätenie • tréma (pocit neistoty pred verejným vystúpením): mať trému • expr. mítor (Hviezdoslav)

2. (veľké) narušenie normálneho chodu života: v dome vládol zmätok • chaos: spôsobiť chaos v doprave • zmätenosť: zmätenosť pomerov • zhon: odísť vo veľkom zhone • poplach (náhly zmätok): vyvolať poplach • rozruch: spôsobiť rozruch • neporiadok (chaotický stav): neporiadky v zásobovaní • nesúlad: nesúlad v manželstve • dezorganizácia (nedostatok organizácie): povojnová dezorganizácia • dezorientácia • dezorientovanosť (strata orientácie): myšlienková dezorientácia, dezorientovanosť • anarchia: anarchia vo výrobe • panika (zmätok spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panika • expr. kucapaca: nastala kucapaca • expr. trma-vrma: pred bránkou vznikla trma-vrma • expr. haravara: strhla sa haravara • expr.: balamuta • galamuta • motanica • motanina • motanisko • mrvenica: motanica ľudí, motanina problémov • expr.: hurhaj • huriavk: robiť hurhaj • expr. blázinec (prostredie plné zmätku): doma je hotový blázinec • hovor. expr. babylon: veľkomestský babylon • hovor. expr. džungľa • hovor. expr. virvar: virvar na ulici • hovor. expr. rodeo • hovor. expr. cirkus: v tom cirkuse sa nedá pracovať • expr. bengál • hovor. expr.: meľa • mela: v krčme bola včera meľa, mela • hovor. pejor. galimatiáš: mať v hlave galimatiáš • hovor. expr. mišmaš • kniž.: mätež • mätenica • mätenina: mätež jazykov • kniž. zmäť: zmäť dojmov (Chrobák) • kniž. zastaráv. surma: v tej surme si obliekol košeľu naopak • zastar. surmia (Vajanský) • zastar. surmita (Zúbek) • kniž. konfúzia: myšlienková konfúzia • zastar. zmuta (Vajanský) • kniž. mumraj (Zúbek) • zastaráv. zmätenie (Vajanský) • hrub. bordel: vo svojich veciach má vždy bordel • subšt. herberg: má doma herberg • subšt. paseka: bola tam hotová paseka • subšt. magľajz

džurdžať p. žblnkať

žblnkať vydávať zvuk, aký vzniká pri tečení vody narážajúcej na prekážky • žblnkotať: voda z fľaše žblnká, žblnkoce do pohárov • zurčať • zurkotať • expr. zried. zurkať • expr.: džurdžať • žurčať • žurkotať • čurkotať: potôčik zurčí, zurkoce, žurčí, čurkoce • bublať • expr.: blbotať • klokotať (vydávať zvuk ako pri tvorení bublín v tečúcej al. vriacej vode): prameň buble, klokoce • expr. zried. lulotať: z hĺbky luloce voda (Figuli) • expr. chľapčať: víno chľapčí do pohárov • nár. žuboriť

džús p. šťava 1

šťava 1. tekutina obsiahnutá v rozličných častiach rastlín, najmä v plodoch, obyč. vylisovaná a pripravená na použitie: šťava z citróna, z mrkvy • džús (hustejšia ovocná al. zeleninová šťava): pomarančový, paradajkový džús • miazga • anat. lymfa (šťava prúdiaca v rastlinných cievach) • subšt. zaft

2. p. elektrina

modrý ktorý má farbu ako jasná obloha • belasý • kniž. siný: šaty modrej, belasej farby; plaviť sa po sinom mori; od zimy má belasé, siné pery • jasnomodrý • jasnobelasý • kniž.: blankytný • azúrový (s jasným odtieňom): jasnomodré, jasnobelasé kvety nezábudky; blankytná, azúrová obloha • bledomodrý • bledobelasý • svetlomodrý • svetlobelasý • slabomodrý • slabobelasý (s bledým odtieňom): bledomodré, svetlomodré oči; bledobelasý, svetlobelasý dym; slabomodré, slabobelasé očné tiene • nebový • nebovomodrý • nebovobelasý (so svetlým a jasným odtieňom ako farba neba): prsteň s nebovým, nebovomodrým, nebovobelasým očkom • nevädzový • nevädzovomodrý • nevädzovobelasý • poet. nevädzí (s farbou nevädze): nevädzová, nevädzovobelasá látka • tmavomodrý • tmavobelasý • kniž.: temnomodrý • temnobelasý (s tmavým odtieňom): tmavomodrý, tmavobelasý oblek • tuhomodrý • tuhobelasý • sýtomodrý • sýtobelasý • ultramarínový (s výrazným, intenzívnym odtieňom): maliar namiešal tuhomodrú, tuhobelasú, sýtomodrú farbu; ultramarínové steny • indigový (s veľmi tmavým odtieňom ako indigo): indigové nohavice • oceľový • oceľovomodrý • oceľovobelasý • kobaltový (s farbou ocele, kobaltu, t. j. s tmavým a sivým odtieňom): pred búrkou sú na oblohe oceľové, oceľovomodré mraky; kov s oceľovomodrým, oceľovobelasým, kobaltovým leskom • slivkový • slivkovomodrý (s farbou slivky): slivkový, slivkovomodrý kostým • sivomodrý • sivobelasý • šedivomodrý (so sivým odtieňom) • striebrobelasý (so strieborným odtienkom) • nezábudkový (farby nezábudky) • zafírový • zafírovomodrý (s farbou zafíru): zafírový, zafírovomodrý šperk • modrastý • modravý • namodrastý • namodravý • belastý (mierne sfarbený do modra, s odtienkom modrej farby): ranný opar má modrastý, modravý, namodrastý nádych • expr.: modručký • modrunký • modrulinký • belasučký

p. aj modrastý

nevädzí p. modrý