Synonymá slova "drkotať" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 9 výsledkov (1 strana)

  • drkotať 1. vydávať al. spôsobovať krátke tupé zvuky • hrkotaťhrkať: voz cestou drkoce, hrkoce, hrkáexpr.: drgľovaťdrgotaťdrgoliťhrgľovaťhrkľovať: drgľoval, drgotal zubami; hrgľovať zväzkom kľúčovštrkaťštrkotaťštrngaťcvakaťcvakotaťšťukať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrkať reťazami; cvakať, šťukať zámkouklepotaťklopotať (o pravidelnom zvuku): voz na dlažbe klopotalhrmotaťhrmotiťbuchotaťlomoziť (o intenzívnom zvuku): práčka hrmoce, lomozí

    2. p. rapotať 1


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    hrkotať 1. pri náraze spôsobovať al. vydávať krátky tupý a obyč. pravidelne opakovaný zvuk • drkotaťhrkaťexpr.: hrkľovaťhrgľovaťdrgľovať: voz pri ceste hrkoce, drkoce, hrkáhrčať (o stroji, motore) • klepotaťklopotať: zuby mu klepocú; voz klepoce, klopoceštrkaťštrkotaťštrngaťcvakaťcvakotať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrká, štrngá reťazami; cvaká, cvakoce zubamišramotaťšramotiťexpr.: harašiťharasiť (pri vydávaní slabšieho zvuku): šramotil, harašil kľúčombuchotaťhrmotať (intenzívnejšie): niečo vedľa buchoce, hrmoce

    2. p. tiecť 1


    hrmotať, hrmotiť pri náraze tvrdých predmetov vydávať al. spôsobovať tupý prerušovaný a obyč. nepravidelne znejúci zvuk • lomoziťbuchotaťbúchať: hrmoce, buchoce dvermi; niečo v komore lomozí, hrmotíexpr. trepotať: počuť trepotanie bubnovexpr.: rachotaťrachotiť (o silne znejúcom zvuku) • hrmľovať: vlaky na moste rachocú, hrmľujúexpr.: durkaťdurkotať: čosi na dvore durkoceexpr.: runcovaťruntovať: runcuje s hrncamihrub. expr.: štabarcovaťhurtovať: na dvore štabarcujú deti; na ceste hurtuje, hrmoce kočšramotaťšramotiťexpr.: harašiťharasiť (o slabšie znejúcom zvuku): hrmoce, šramotí riadom v kuchynihrkotaťhrkaťhrčaťdrkotaťexpr.: hrkľovaťhrgľovaťdrgľovať (o pravidelne znejúcom zvuku): niečo vonku hrkoce, drkoce; voz hrkľuje, drgľujeexpr.: durkaťdurkotať: hromy durkajú, durkocúexpr. surmovať: ktosi surmuje na pôjdenár. expr. herbeľovať: kolesá herbeľovali po hrboľatej ceste


    klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebetyexpr.: roznášaťrozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedinehovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotaťšepkaťšeptaťšuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličofraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohováraťosočovaťexpr. očierňovaťhovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou

    2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželkyexpr.: táraťtrepaťtrkotaťdrkotaťkrákoriťsubšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú nocexpr.: rapotaťľapotaťlalotaťtliapaťklekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)


    klepať 1. vydávať al. spôsobovať tupé zvuky (plynule v krátkych intervaloch) pri udieraní, narážaní a pod. • klopať: ďateľ klepe, klope zobákom; podpätky klepú, klopúklepotaťklapotaťklopotať: mlyn klepoce, klapoce; srdce klopoceexpr.: klepkaťklopkaťťukaťklekotať (jemne, mierne): klepká, klopká, ťuká na oblokcvakaťcvakotaťdrkotať (o zuboch): zuby mu cvakali, drkotali

    2. mierne udierať (obyč. prstami) • klopať: klepať, klopať na dvereexpr.: klepkaťklopkaťťukať: klepká na oblokpoklepávaťpoklopávaťexpr.: poklepkávaťpoklopkávaťpoťukávať (prerušovane, opakovane jemne klopať)

    3. miernym udieraním niečo robiť • vyklepávať: klepe, vyklepáva na stroji; klepať, vyklepávať plech, kosuexpr.: klepkaťklopkaťvyťukávať


    rapkať 1. vydávať tupý a prerušovaný rapkavý, hrkotavý zvuk • rapotaťexpr. rapčať: rapkáč rapká; stroje rapocú; guľomet rapčíhrkaťhrčaťhrkotaťdrkotaťklepotaťklopotať: voz hrkoce na dlažbeexpr.: rachotaťrachotiť (vydávať silný, hrmivý zvuk): vlak rachoce, rachotí

    2. p. hovoriť 1, rapotať 1


    rapotať 1. expr. veľa a rýchlo hovoriť • expr.: rapkaťrepetiťrepentiť: ženičky rapotali, repetili na priedomíexpr.: trkotaťmrkotaťdrkotaťgagotaťľapotaťmlieťmrviťsypaťsúkať: mlel stále dokola; sypal, súkal vtipy jeden za druhýmzjemn.: džavotaťšvitoriťševeliťšveholiťštebotať: dievčence veselo džavotali, švitorili, štebotalihovor. pejor.: krákoriťkotkodákaťhovor. expr.: remziťremzať (Vajanský, Šoltésová)

    2. p. rapkať 1


    tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbúchaťkvákaťhrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúpostiexpr.: pliesťmotať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš?expr.: mlieťtrkotaťdrkotaťrapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciachpejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiťrependiťklebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťochexpr.: bľabotaťľapotaťľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačomhovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkouexpr.: baláchaťbalušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do svetaexpr.: brblaťbrbotaťfrfotať: Prestaňte už frfotať!subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valífraz.: strieľať/hovoriť dve na trihovoriť, čo slina na jazyk donesiepúšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírkumlátiť prázdnu slamu


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV