Synonymá slova "drúz" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 38 výsledkov (1 strana)

  • družba p. priateľstvo


    priateľstvo vzťah, aký je medzi priateľmi • kamarátstvo: medzi chlapcami vládlo priateľstvo, kamarátstvodružba: družba medzi mestamidružnosť: jeho charakteristickou vlastnosťou bola družnosťbratstvo: bratstvo národovzastar.: súdružstvosúdružskosť; známosť (užší spoločenský vzťah): nadviazať známosťvzájomnosť


    družďať p. praskať 2


    chrúpať 1. vydávať krátke zvuky ako pri hryzení niečoho tvrdého, pri drvení niečoho krehkého • chrúmať: sneh chrúpe, chrúme pod nohamiexpr.: chrupkaťchrumkať (jemne chrúpať) • vŕzgaťexpr.: vržďaťchrupčaťchrapčaťchrupšťaťchrapšťaťexpr.: rupčaťrupkaťtrešťaťtruštiťtrušťaťdružďať (vydávať temné chrúpavé zvuky): ľad chrupčí, truští, druždí

    p. aj praskať 2

    2. p. hrýzť 1


    praskať, práskať 1. rozrušovať sa puklinami • pukaťpukať (sa)trhať sa: pokožka na rukách (sa) praská, puká sa; ľady, skaly praskajú, trhajú saprašťaťexpr. praskotať: vonku duní, až múry praštia, praskocúroztŕhať saroztrhávať sa: švíky sa roztŕhajú, roztrhávajú

    2. vydávať krátke ostré zvuky ako pri pukaní, lámaní, trhaní • pukaťprašťať: praská, práska, praští, puká mi v kĺboch; práskať bičomexpr.: praskotaťpukotať: oheň veselo praskoce, pukoceexpr.: vržďaťvrzgotať (obyč. pri trení plôch o seba): sneh vrždí, vrzgoce pod nohamiexpr.: chrupčaťchrapčaťchrupšťaťchrapšťaťchrúpať: piesok pod čižmami chrupčí, chrapčí; jablko mu pod zubami chrupští, chrúpe; raždie chrapčíexpr.: trešťaťtruštiťtrušťať (znieť temným praskotom): ľad nebezpečne treští, truštídružďaťdruzgotať: kosti pri lámaní druždia, druzgocúexpr. lupkať: papuče lupkajú po hladkej dlážkepopraskávať (chvíľami)

    3. iba práskať p. biť 2


    druzg p. prask


    prask napodobňuje zvuk spôsobený pádom, úderom, zlomením a pod.; naznačuje pád, úder, hodenie, zlomenie a pod. • prásktreskbáctrep: prásk, tresk, vylepil mu zaucho; bác, trep, udrel ho po tvárikrachpukruprups: prask, krach, puk, okenná tabuľa praskla napoly; rup(s), zhodil vrece do pivnicedruzgšvác: druzg, švác, hodil tanier o zembuchbumbums (napodobňuje tupý zvuk; naznačuje pád, úder): buch, dvere s rachotom zapadli; bum, bums, a už sa našiel na zemi


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    drúzgať 1. p. lámať 1 2. porov. spadnúť 1 3. p. biť 1, 2


    lámať 1. násilným ohnutím al. tlakom deliť • rozlamovaťprelamovať: lámal drevo, prelamoval čokoládu deťomodlamovať (časť z celku): odlamoval kúsky chlebadrobiťdrviťmrviť (na malé kúsky): drobil, mrvil chlieb holubomexpr. drúzgať (násilím): drúzgali ľad kladivomzastar. krušiť: krušil oblátky

    2. spôsobovať zmenu smeru • lomiť: hranol láme, lomí svetlo

    3. p. štiepať 2


    padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zemexpr.: cápaťdrúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolucupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavysypať savaliť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od ránaexpr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá snehpršaťspŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromovrútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zemexpr.: krbáľať sakobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skalyhovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zemdopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

    porov. aj spadnúť 1

    2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasyodpadaťodpadávaťodpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromupĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

    3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať satratiť savytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia samiznúťzanikaťexpr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

    4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozreniadoliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únavaprechádzaťprenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

    5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2


    tĺcť 1. prudkými údermi niečo niekam umiestňovať • zatĺkaťvtĺkaťvbíjať: tlčie, zatĺka klinec do dosky; vtĺka, vbíja kôl do zemezarážaťvrážať: zaráža kôl do pôdy, vráža klin do steny

    2. údermi drobiť, rozdrobovať; takýmto spôsobom znehodnocovať, ničiť • drviťroztĺkaťrozbíjať: tĺcť, drviť, roztĺkať skaly, zrno, korenie; rozbíjať, tĺcť poháre pri umývaníexpr.: trieskaťtrepaťdrúzgať: v hneve všetko trieska

    3. p. biť 1–3 4. p. pulzovať


    druzgnúť 1. p. spadnúť 1 2. p. udrieť 1


    spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúťruchnúťrafnúťdruzgnúťcapiťcapnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť saskydať saskotiť sastrepať saskrochmeliť sazmechriť sasterigať sasteperiť sazrepetiť sazmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúťskopŕcať sakopŕcnuťskopŕcnuťskoprcnúťkoprcnúť saskopŕcnuť savykoprcnúť saskrbáľať saskrbáliť saskobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sazletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúťžuchnúťšustnúťzošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieťzhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúťlupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúťplesknúťpľasnúťpľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sarozcapiť sarozčapiť sanatiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť saprevrátiť saprevaliť saexpr.: vyvrátiť savykrbáliť savykydnúť savyvaliť savykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadaťpospadávaťpospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

    2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúťnapadaťspŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršaťspršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

    3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúťzrútiť sazrúcať savyrúcať sazboriť sazosypať sazvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

    4. p. klesnúť 1


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    druzgot p. praskot


    praskot zvuk vznikajúci pri trhaní, pukaní a pod. • pukot: praskot, pukot ohňa, skla, bičachrupotexpr. druzgot: bolo počuť silný chrupot, druzgottreskotrachot (silný praskot)


    druzgotať p. praskať 2


    družica 1. dievča v slávnostnom oblečení pri svadobnom, pohrebnom a pod. obrade • družička

    2. teleso krúžiace okolo väčšieho kozmického telesa • satelit: družica, satelit Zeme; umelé satelityobežnicaplanéta (nebeské teleso obiehajúce okolo Slnka): Zem je obežnicou, planétou Slnkasputnik (sovietska umelá družica Zeme)


    družička p. družica 1


    družina 1. p. sprievod 2 2. p. skupina 2


    skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

    2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

    p. aj spoločnosť 2


    sprievod 1. usporiadaný zástup ľudí idúci s istým spoločným zámerom al. niekoho sprevádzajúci: májový sprievod, zaradiť sa do sprievodupochod: protestný pochodprocesia (slávnostný sprievod veriacich): procesia pútnikov, predspevovať na procesiizastar. kondukt: svadobný kondukt (Vajanský)

    2. osoba, osoby sprevádzajúce obyč. významnú osobnosť: prišiel riaditeľ so sprievodomsuita: čestná suitadružina: kniežacia družinahovor. garde (osoba sprevádzajúca dievča do spoločnosti): robiť niekomu garde


    družiť sa p. spájať sa 1


    spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujúzlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčilischádzať saschodiť sazbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhlestretať sa: chodníky sa ďalej stretajústýkať sadotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cestysplývaťzlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťouodb. fuzionovaťkniž.: snúbiť sadružiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotoukniž. zastar.: pojiť sareťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťaziakniž. páriť sa: tma sa so svetlom páribiol. kopulovať (o bunkách)

    2. uzatvárať spojenectvo • združovať sahovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírodyzoskupovať saorganizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkochpráv. spolčovať sapejor. spantávať saexpr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemuhovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi

    p. aj spolčovať sa

    3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieťmať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkýmvzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky


    družka žena žijúca s mužom v spoločnej domácnosti bez sobáša • konkubína


    družnosť p. kolegialita, priateľstvo


    kolegialita vzťah a vedomie súdržnosti medzi kolegami • kolegiálnosť: urobiť niečo z kolegiality, z kolegiálnostipriateľskosťdružnosťsúdržnosťspolupatričnosť: pocit súdržnosti, spolupatričnosti


    družný p. priateľský, spoločenský 3


    priateľský bežný medzi priateľmi; vyznačujúci sa priateľskosťou, družnosťou, prívetivosťou (o človeku a jeho prejavoch) • kamarátskykolegiálny: poznali ho ako priateľského, kamarátskeho, kolegiálneho človeka; kolegiálna súdržnosťdružný (ktorý rád nadväzuje priateľstvá, ktorý je rád medzi ľuďmi): družné správanie, družné detibratský (ako medzi bratmi) • susedský (ako medzi susedmi): bratské vzťahyspriatelený (ktorý nadviazal priateľstvo s iným): spriatelené rodiny, národyprívetivý (op. neprívetivý) • milýsrdečnýúprimný: prívetivé, milé prijatie; srdečný, úprimný rozhovorsubšt. kamošský


    spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasyhumanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedyverejnývšeobecnýkniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý životkolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry

    2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostnýsviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šatyslušnýuhladený: slušné, uhladené správaniesalónnyoficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie

    3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typkomunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívnapriateľskýdružnýkamarátskybezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí


    družstvo 1. organizácia na spoločnú, obyč. ekonomickú činnosť: potravinárske, bytové družstvozastaráv. kooperatívhovor. zastar. konzum (nákupné a spotrebné družstvo)

    2. organizovaná skupina jednotlivcov, obyč. v športe • mužstvo: futbalové družstvo, mužstvo; reprezentačné mužstvo vyhralotímkolektív (športový): hokejový tím Švédska prehral; náš kolektív bol úspešnýsubšt. mančaft


    mužstvo skupina osôb s jednotným poslaním • subšt. mančaft: záchranné mužstvo prišlo včas; môj mančaft vám pomôžedružstvo (v športe): volejbalové mužstvo, družstvo, volejbalový mančaft


    spoločnosť 1. súhrn spoločne žijúcich ľudí: antická spoločnosť, vývin ľudskej spoločnostispoločenstvo: mestské, vidiecke spoločenstvokniž. societa: slovenská societaverejnosťpospolitosť: pracovať v prospech verejnosti, pospolitosti

    2. záujmové, obyč. organizované zoskupenie ľudí al. inštitúcií: akciová spoločnosť, spoločnosť s obmedzeným ručenímspolok: záhradkársky, včelársky spolok; schváliť stanovy spolkuzdruženie: združenie rodičov a priateľov školyorganizácia: tajná organizáciaklub (obyč. menšia spoločnosť na pestovanie záujmovej činnosti): klub dôchodcov, športový klubjednota: telovýchovná jednotakniž. korporácia: verejná korporácialiga (spolková organizácia): Slovenská liga v Amerikezväz (spoločnosť vzniknutá na základe spoločných záujmov): zväz architektovkongregácia (združenie laikov v katolíckej cirkvi): Mariánska kongregáciakonferencia: Slovenská biskupská konferenciakongres: Svetový kongres Slovákovúnia (spojenie organizácií al. štátov): Európska úniaasociácia (spojenie organizácií rovnakého druhu): umelecká asociáciasyndikát (stavovská spoločnosť): syndikát novinárovobec (spoločnosť ľudí so spoločnými záujmami): obec spisovateľovzastar. beseda: umelecká besedadružstvo (organizácia na spoločnú činnosť): roľnícke, výrobné družstvoaliancia: aliancia podnikateľovfederáciakonfederácia (združenie organizácií): federácia rušňovodičov, konfederácia odborových zväzovklan (pevne uzavretá spoločnosť): rodinný klancech (spoločnosť ľudí rovnakých záujmov): cech taxikárovrad (skupina ľudí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami): patriť do radov bojovníkov za ľudské právahovor. akciovka (akciová spoločnosť): založiť akciovkucirk. konvent (združenie mníchov v kláštore): františkánsky konventhist. tovarišstvo: Slovenské učené tovarišstvohist. zádruha (staroslovanská spoločnosť spočívajúca na kolektívnej držbe pôdy niekoľkých rodín) • mafia (tajná teroristická spoločnosť): sicílska mafia zasa vyčíňala

    p. aj spoločenstvo 1


Pozri výraz DRÚZ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: rdk, ddz, uss, cvv, zyp, bap, mir, sar, ida, tpk, hzf, vfi, zci, gaj, sig
Slovník skratiek: vdk, mdk, php, mzp, tvt, ďalší, z81, uyi, zas, bap, spy, ek, europatat, x76, bv
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV