Synonymá slova "doã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 416 výsledkov (4 strán)

  • presvedčenie chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné • zmýšľanie: náboženské presvedčenie, zmýšľanie; konať podľa svojho presvedčenia, zmýšľania • názor • náhľad: politické názory, náhľady; vyjadriť svoj názor, náhľad • svetonázor • svetonáhľad (sústava názorov o okolitom svete): idealistický svetonázor, svetonáhľad • viera (pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho): viera v posmrtný život • vyznanie • vierovyznanie • náboženstvo • kniž. konfesia (pevné presvedčenie o jestvovaní Boha, pridŕžanie sa tohto presvedčenia): kresťanské, židovské vierovyznanie, náboženstvo; sloboda vyznania; byť bez konfesie • zásada (pevne ustálené presvedčenie o konaní, správaní): nemenné životné zásady • kniž. krédo: konať podľa svojho kréda • istota (pevné presvedčenie): s istotou niečo tvrdiť • mienka • úsudok (výsledok usudzovania, uvažovania): verejná mienka; urobiť si úsudok o niečom • myseľ: je mu to proti mysli

    zásada myšlienka, ktorá platí al. má platiť za všetkých okolností: zásada rovnosti všetkých ľudí • princíp (základná zásada): princíp dobrovoľnosti • devíza: základná devíza umenia • téza (základná myšlienka): obhajovať istú tézu • pravidlo (prijatá zásada): pravidlá spolunažívania • norma (zásada ustálená predpismi, zvykmi a pod.): právne normy • presvedčenie (zásada, ktorú človek pokladá za nespornú): pridŕžať sa svojho presvedčenia • zákon (záväzná zásada): zákony ľudskosti • myšlienka: šíriť myšlienky tolerancie • heslo (stručne vyjadrená zásada): politické heslá • kniž. krédo: životné krédo

    krikľavý 1. ktorý upúta pozornosť, zrak svojou výraznosťou, kontrastom, netradičnosťou a pod., ktorý si nemožno nevšimnúť • nápadný • ostrý: krikľavé, nápadné oblečenie; krikľavé, nápadné, ostré rozdiely • expr.: divý • divoký • bláznivý • šialený • pren. expr.: besný • zúrivý • revavý (obyč. o farbách): mala na sebe kostým divých, divokých, bláznivých, zúrivých, revavých farieb; klobúk krikľavej, revavej červenej farby • fraz. expr. do očí bijúci • priveľký • prílišný (veľmi nápadný): do očí bijúce, priveľké, prílišné nedostatky • pejor. jarmočný (krikľavý a bezcenný): jarmočné čačky

    2. p. prenikavý 1

    nápadný 1. ktorý pre mimoriadne vonkajšie vlastnosti nemožno prehliadnuť, nevšimnúť si (op. nenápadný) • výrazný: v diaľke sme videli nápadnú, výraznú stavbu • viditeľný • zreteľný • zjavný • očividný (op. nepatrný, nebadateľný): v jeho zdravotnom stave nastala viditeľná, zreteľná zmena; upozorňoval nás zjavnými, očividnými gestami • veľký • markantný (nápadný čo sa týka rozmerov): nápadný, veľký nos; markantný rozdiel v správaní • evidentný • kniž. frapantný • expr.: okatý • fraz. do očí bijúci (op. zanedbateľný): evidentný nepomer síl; okaté, do očí bijúce nedostatky

    2. ktorý upútava pozornosť obyč. svojimi nie bežnými vlastnosťami (op. nenápadný, obyčajný, bežný) • zvláštny • nezvyčajný • neobyčajný • nevšedný: každý sa obzrel za nápadným, zvláštnym dievčaťom; bola obdarená neobyčajnou, nevšednou krásou • mimoriadny • výnimočný (prevyšujúci priemerné, bežné hodnoty, vlastnosti): v porovnaní s vlaňajškom sme dosiahli mimoriadny, výnimočný pokrok • výstredný • extravagantný • provokačný • provokatívny • dráždivý • zastar. okázalý (majúci zámer vzbudiť pozornosť, dráždiť): výstredné, extravagantné, provokačné, dráždivé oblečenie; provokatívne, dráždivé správanie; okázalé frázy • krikľavý (obyč. vo vzťahu k farbám; priťahujúci pozornosť svojou intenzitou, vzájomným zladením a pod.): nápadná, krikľavá farba klobúka • vyzývavý • vytŕčavý • demonštratívny • kniž. ostentatívny (nevhodne, nasilu upozorňujúci na seba): žiaľ zakrývala vyzývavou, vytŕčavou veselosťou; hladovka je demonštratívna, ostentatívna forma protestu • expr.: pochabý • bláznivý (s prvkami neprimeranej, až komickej nápadnosti): pochabé, bláznivé oblečenie • podozrivý (svojou nepravdepodobnosťou, zriedkavosťou vzbudzujúci podozrenie): nápadná, podozrivá zhoda okolností

    ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrený • nabrúsený • vybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosa • zastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelky • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatý • zahrotený • prihrotený • hrotitý • hrotistý • končistý • končitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrch • zaostrený • zašpicatený: zaostrená, zašpicatená brada • prudký • strmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpanie • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamene • drsný • tvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóver • pichľavý • pichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrku • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavý • silný • intenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenie • vysoký • pišťavý • piskľavý • pískavý • piskotavý • hvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťal • výrazný • zreteľný • zvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

    5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavý • silný • prudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlo • intenzívny • veľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesť • štiepavý • pichavý • pichľavý • driapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocit • studený • mrazivý • čerstvý • rezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietor • dráždivý • korenistý • korenitý • pikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetov • štipľavý • pálčivý • pálivý • rezavý • tuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močení • čpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápach • priostrý (priveľmi ostrý)

    6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľký • intenzívny • silný • prudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréning • rezký: ostrý, rezký rytmus • priostrý (príliš ostrý)

    7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavý • bystrý • výborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

    8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasný • výrazný • zreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváre • viditeľný • zrejmý • do očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrast • zaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obraz • živý • pestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

    9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísny • strohý • príkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika diela • útočný • polemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorov • expr.: naostrený • nabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekoho • jedovatý • expr. britký • kniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutie • pren.: korenistý • korenitý • štipľavý • korenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámky • rezný (Rázus) • priostrý (príliš ostrý)

    zjavný ktorý sa dá hneď vidieť (op. skrytý) • očividný: zjavná, očividná chyba • viditeľný • badateľný • zbadateľný • znateľný • sledovateľný • pozorovateľný • spozorovateľný: badateľné, pozorovateľné kontúry domov • priezračný • priehľadný: jeho úmysly sú celkom priehľadné • zreteľný • nápadný • expr. okatý • výrazný • zrejmý • jasný (veľmi dobre vnímateľný zmyslami): zreteľný, jasný rozdiel • rukolapný • markantný • hmatateľný • presvedčivý (zjavný a konkrétny): rukolapný, markantný, presvedčivý dôkaz • neodtajiteľný • neodškriepiteľný: neodtajiteľné, neodškriepiteľné otcovstvo • neskrývaný • netajený • otvorený: neskrývaný, netajený odpor, obdiv; otvorený boj • evidentný • kniž.: eklatantný • frapantný • flagrantný • fraz. do očí bijúci: bol to evidentný, flagrantný, do očí bijúci prípad porušenia zákona • hovor. vyslovený (celkom zjavný): vyslovený nezmysel

    leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľať • hovor.: daromníčiť • lažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľu • expr.: darebáčiť • hlivieť • halaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez roboty • pejor.: hniť • lajdáčiť • nár. daromnikovať: žiak lajdáči • zried. fašiangovať • fraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okien • váľať sa • povaľovať sa • polihovať • zried. povaľkávať sa • pejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihuje • fraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkom • obrastať tukom • vypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupok • ponevierať sa • subšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len poneviera • postávať • obstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postáva • nudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovať • vegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videu • fraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľu • fraz. expr.: ruky si plekať • uhly podopierať

    marš2 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • preč • ber sa • berte sa • expr.: prac sa • practe sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu! • zmizni • zmiznite • hovor. expr.: vypadni • vypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť! • hovor. expr.: kuš • kušte: Deti, kuš domov! • fraz. strať(te) sa mi z očí • von (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím! • fraz.: choď/choďte do čerta • choď/choďte v čerty • choď/choďte do pekla • choď/choďte do frasa • choď/choďte mi z očí • tam sú dvere

    mäkko 1. na mäkký spôsob (op. tvrdo) • namäkko, pís. i na mäkko (op. natvrdo) • domäkka, pís. i do mäkka: mäkko, namäkko vystlané hniezdo; namäkko, domäkka uvariť mäso • expr.: mäkučko • mäkunko • mäkulinko • mäkuško • namäkučko • namäkunko • namäkulinko • namäkuško • domäkučka • domäkunka • domäkulinka • domäkuška, pís. i na mäkučko, do mäkučka atď.: mäkučko, namäkunko, domäkuška udusená zelenina

    2. pôsobiac na zmysly dojmom mäkkosti, jemnosti, lahodnosti a pod. (op. tvrdo) • hebko • jemne • poddajne: po vypláknutí v avivážnom prostriedku bielizeň pôsobí mäkko, hebko; mäkko, jemne sa dotkla chlapcovej ruky; telo sa poddajne odovzdáva spánku • príjemne • lahodne: je mu príjemne, lahodne na duši • expr.: mäkučko • mäkunko • mäkulinko • mäkuško • hebučko • hebunko • jemnučko • jemnunko • jemnulinko • jemnuško

    3. podliehajúc citom, dojmom (op. tvrdo) • láskavo • nežne: mäkko, láskavo sa pozrela na dieťa; nežne ho pohladila po vlasoch • prívetivo • vľúdne: prívetivo, vľúdne sa usmial na dievča • ústupčivo • povoľne: nemôžeš k nemu pristupovať tak ústupčivo, povoľne

    porov. aj mäkký 3

    miasť spôsobovať zmätok v mysli • pliesť: Čo ma mätieš, pletieš? Nepleť ma!; tvoja otázka ma mätie • privádzať do rozpakov/do pomykova/do zmätku (spôsobovať bezradnosť): také žarty ma privádzajú do rozpakov • expr.: motať • mítoriť: Nemotaj ma pri čítaní! • expr. mátať: čosi mu máta hlavu • mýliť • zavádzať (miasť niečím nepravdivým): mýlil, zavádzal kolegov výmyslami • dezorientovať • expr.: balamutiť • baláchať: dezorientovať verejnú mienku; baláchali nás peknými rečami • konšternovať • kniž. konfundovať (zároveň prekvapovať, udivovať): v nečakanej situácii bol konšternovaný

    modro1 majúc modrú farbu; na modrú farbu, modrou farbou • belaso: modro, belaso sfarbená látka • namodro • nabelaso, pís. i na modro, na belaso: natrieť plot namodro, nabelaso • domodra • dobelasa, pís. i do modra, do belasa: udreté miesto sa sfarbilo domodra, dobelasa • bledomodro • bledobelaso • dobledomodra • dobledobelasa • nabledomodro • nabledobelaso, pís. i do bledomodra, na bledomodro atď. • nezábudkovo (so svetlým odtieňom modrej farby): bledomodro, nezábudkovo vymaľovaná izba • jasnomodro • jasnobelaso • nebovo • nevädzovo • kniž. azúrovo • blankytne (sýtou modrou farbou): jasnomodro, nebovo, nevädzovo sfarbené závesy; azúrovo, blankytne žiariace kvety • modrasto • modravo • belasisto • beláskavo (trochu modro): modrasto, belasisto namaľované viečka; plamienok horel modravo, beláskavo

    porov. aj modrý

    mokrý 1. obliaty al. nasiaknutý tekutinou, obyč. vodou (op. suchý): sme celí mokrí od dažďa; z mokrých vlasov kvapká voda • vlhký (trocha, čiastočne mokrý): tričko je mokré, vlhké od potu; bývať vo vlhkom byte • vlažný (pokrytý vlahou): vlažné pery • zmoknutý (mokrý od dažďa): mokrý, zmoknutý kabát • spotený • upotený (mokrý od potu): spotené, upotené telo • zarosený • orosený • zrosený • zried.: rosavý • rosnatý • rosný (mokrý od rosy; pokrytý drobnými kvapkami vody): zarosená, orosená tráva; orosený, zrosený pohár • namoknutý • zamokrený • mokrastý • mokravý • vlhkastý (trocha mokrý): namoknutý, zamokrený, mokrastý uterák; mokrastý, mokravý, vlhkastý obväz • premočený • premoknutý • rozmočený • prepotený (úplne mokrý, obyč. od dažďa al. potu): byť premočený, premoknutý do nitky; premočené, rozmočené čižmy; prepotené tepláky • pocikaný • ocikaný • popišaný • opišaný • expr. došvordaný (Šikula) • hrub.: pošťaný • ošťaný (mokrý od moču): pocikané, popišané dieťa; pocikaná, ocikaná, opišaná plienka • expr.: mokručký • mokrunký • mokrulinký: mokručké, mokrunké, mokrulinké vlásky • expr. primokrý (príliš mokrý)

    2. bohatý na vodné zrážky (op. suchý) • daždivý • vlhký: mokrá, daždivá, vlhká jeseň • sychravý (mokrý a chladný): sychravá zima • vlahý (mierne, príjemne mokrý): vlahý vzduch prichádza od mora • sparný (mokrý a horúci): sparné letné noci • expr.: uplakaný • usmoklený • zried. učľapkaný: uplakané, usmoklené dni; učľapkaný pondelok

    na 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie vôbec al. zasahovanie predmetu (osoby) z ktorejkoľvek strany (op. z, zo) • smerom na (koho, čo) • smerom do (koho, čoho) • smerom k • ku (komu, čomu): odišli na sever, smerom na sever; odleteli smerom do Bratislavy; rozbehol sa smerom k bráne • o (koho, čo; vyjadruje miesto dotyku): pritlačil sa o stenu, na stenu

    2. (čo) vyjadruje cieľ, účel: šaty na slávnostnú príležitosť, pripraviť sa na štart • po (čo): išiel po vodu, na vodu • od (čoho; pred názvami chorôb, neželateľných stavov): prášok od bolenia hlavy • proti (čomu): liek proti chrípke • pri (čom): potrebujem to pri skúške, na skúšku

    3. (čo) vyjadruje mieru obyč. vo forme účinku • do (čoho): uvariť na mäkko, do mäkka

    4. (čo) vyjadruje časové okolnosti • cez (čo) • počas (čoho): stretnú sa na Vianoce, cez Vianoce; na budúci týždeň, počas budúceho týždňa pôjdu na výlet • v (čom): v budúcom roku, na budúci rok sa situácia zlepší

    5. (čo) vyjadruje príčinu • s, so (čím): ležať na zápal pľúc, so zápalom pľúc • z, zo (čoho): prišiel iba z príkazu, na príkaz

    6. (čom) vyjadruje miesto na povrchu al. prostredie • navrchu (čoho): na kopci, navrchu kopca postavili rozhľadňu • po (čom): po bokoch, na bokoch viseli farebné strapce

    7. (čom) vyjadruje nástroj, prostriedok • o (čo): porezal sa na skle, o sklo

    naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strach • zľaknúť sa • ľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strach • vyľakať sa • poľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakal • preľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakol • podesiť sa • predesiť sa • vydesiť sa • zdesiť sa • zhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaru • vyplašiť sa • naplašiť sa • poplašiť sa • splašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustí • nastrachovať sa • nastrašiť sa • postrašiť sa • prestrašiť sa • vystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodom • expr.: vyjašiť sa • najašiť sa • nastráchať sa • zduriť sa • zried.: zaľaknúť sa • zaľakať sa • nár. zakriatnuť sa (Kukučín) • strhnúť sa • zmeravieť • stŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachu • expr. zamrieť: zamrieť od ľaku • podľahnúť panike • hovor. spanikovať sa • subšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný dav • hovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študent • niž. hovor.: poondiať sa • poondieť sa • potentovať sa • potentočkovať sa • hrub.: pokakať sa • posrať sa • fraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí

    posrať sa 1. hrub. nechtiac vypustiť výkaly • zjemn.: pošpiniť sa • znečistiť sa • doriadiť sa • niž. hovor.: poondieť sa • poondiať sa • potentovať sa • expr. poľapkať sa • det. al. expr. pokakať sa • expr. pochvístať sa (Kálal) • fraz. pustiť do nohavíc/do gatí

    2. p. naľakať sa 3. p. pokaziť sa 1

    nanútiť nútením spôsobiť prijatie al. vykonanie niečoho • vnútiť: nanútil, vnútil podriadeným novú úlohu • natisnúť • vtisnúť: natisla synovi obed • nariadiť • nadiktovať • vdiktovať (nanútiť príkazom): nariadili žiakom priniesť starý papier; nadiktovali vodičom nové predpisy • naimputovať • naoktrojovať • pejor. nadekrétovať (nanútiť niečo, čo vzbudzuje odpor): chceli ľuďom naoktrojovať vlastný názor • nasugerovať • vsugerovať (nanútiť sugesciou): vsugeroval mu myšlienku, že musí odísť • fraz. expr.: nabiť • natĺcť do hlavy (niekomu niečo)

    napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý sneh • napadať (postupne): napadalo lístia • expr.: nakydať (sa) • naváľať sa • navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu • nasypať sa • nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier • pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu • expr. zried.: narútiť sa • narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

    2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť • zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca • skočiť • vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera • naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil • expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci • kniž.: atakovať • inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku • osopiť sa • expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

    3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka • pomyslieť si • rozpomenúť sa • rozpamätať sa • spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad • kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul • expr. vhupnúť do hlavy • pren. svitnúť (v hlave/v mysli) • fraz. prísť na niečo • streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď • blysnúť • blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka • nár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)

    nasucho, pís. i na sucho 1. bez prítomnosti vlhkosti • sucho: nasucho, sucho opražiť múku • expr.: suchučko • suchunko • suchulinko

    2. do suchého stavu • dosucha, pís. i do sucha: nasucho, dosucha vyutierať poháre • expr.: nasuchučko • nasuchunko • nasuchulinko • dosuchučka • dosuchunka • dosuchulinka, pís. i na suchučko, do suchučka atď.: nasuchunko, dosuchunka poutierať ruky

    natvrdo, pís. i na tvrdo na tvrdý spôsob (op. namäkko) • tvrdo (op. mäkko) • dotvrda, pís. i do tvrda (op. domäkka): natvrdo, tvrdo uvarené vajcia nakrájala do šalátu; zem okolo stromu bola dotvrda udupaná • tuho • natuho, pís. i na tuho: tuho, natuho vymiesená hlina

    naučiť 1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť do pamäti: naučili ho poriadku • vzdelať (poskytnúť všestranné vzdelanie): vzdelala ho najlepšia univerzita • nacvičiť (naučiť opakovaním): režisér nacvičil hercov text • vycvičiť (cvičením zdokonaliť): vycvičiť požiarnické družstvo • vyškoliť (školením naučiť): vyškoliť odborníkov • zaškoliť • zaučiť (čiastočne naučiť): zaučili ho do lyžovania • fraz. expr. natĺcť/vtĺcť/nahustiť/nabiť/natrepať niekomu do hlavy: natĺkli nám poučky do hlavy

    2. výchovou upevniť niečo (v prejavoch, v pamäti) • navyknúť • zvyknúť: naučili, navykli ju trpezlivosti; zvykli ju na poriadok • privyknúť • priučiť: priučila, privykla deti domácim prácam • vštepiť (hlboko upevniť): vštepili mu úctu k starším

    naučiť sa 1. učením získať vedomosti al. zručnosť • osvojiť si: naučil sa, osvojil si matematiku • naštudovať (naučiť sa štúdiom): naštudoval látku na skúšku • vzdelať sa (získať vzdelanie): v tomto odbore sa vzdelal sám • nacvičiť sa • nacvičiť si (naučiť sa opakovaním, cvičením): žiaci si nacvičili pohyby • namemorovať (naučiť sa naspamäť): namemorovať báseň • doučiť sa (dodatočne sa naučiť): doučil sa fyziku • priučiť sa • zaučiť sa • zaškoliť sa (naučiť sa čiastočne): priučil sa chémii; zaškolil sa za zvárača • expr.: pochytiť • pochytať (náhodou sa naučiť): pochytila melódiu od starkej; pochytal všetky vtipy • vštepiť si do pamäti (naučiť sa s cieľom zapamätať si): vštepil si do pamäti ťažké vzorce • hovor. expr.: nabifľovať sa • nadrilovať (sa) • nadrieť sa • štud. slang.: nadrviť sa • našprtať sa • naštukovať sa • našrotiť sa (obyč. netvorivo sa naučiť): nabifľoval sa, nadrvil sa na skúšky

    2. učením získať návyk, vlastnosť • navyknúť (si): naučil sa, navykol si systematicky cvičiť na klavíri • privyknúť (si) • zvyknúť (si): privykla si na ťažkú prácu • vycvičiť sa • vyškoliť sa: vyškolil sa v úradných veciach • vycibriť sa • expr. okrôchať sa: vycibril sa, okrôchal sa v spoločenskom správaní

    nikdy popiera jestvovanie niečoho v čase; v nijakom čase • ani raz • hovor. jakživ • zastar. akživ: nikdy, ani raz, jakživ som ho nevidel • zastar.: nikda • nikdá (Kukučín, Štúr) • fraz. žart.: na (svätého) Nikdala • na svätého Dindy • fraz.: ani do súdneho dňa • čo svet svetom stojí

    obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodia • bočiť • strániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy

    2. ísť popri niečom, niekom • obchodiť • prechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich dome • míňať: autobus míňal radnicu • obiehať: auto obiehalo bicyklistu

    3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiť • zachvacovať • opanúvať • ovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľ • zmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatia • ísť • padať: ide, padá na mňa smútok

    4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémom • nerešpektovať • nevšímať si • kniž. negovať • odmietať • ignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formu • nedbať • nebrať do úvahy • kniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhlášku • zanedbávať • vynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningy • práv. opomínať: opomínaný dedič

    5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať

    odhliadnuť nebrať na niečo ohľad, zreteľ • nebrať do úvahy • odozrieť: ak odhliadneme od čiastkových neúspechov; ak neberieme do úvahy prehru • nevšimnúť si: vedome si nevšimol zlomyseľnú poznámku • hovor.: odrátať • odpočítať: keď odrátame, odpočítame jeho spôsoby, bol to dobrý človek • kniž. abstrahovať (od niečoho) • kniž. zried. substrahovať

    obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistil • vyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mláke • prejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

    2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiť • pochodiť • expr.: obehať • obehnúť • pobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úrady • expr.: oblietať • polietať: oblietala, polietala všetky obchody • expr. zbehať: zbehať všetkých známych • poobchodiť • poobchádzať • expr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

    3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahy • vyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazu • nerešpektovať • nevšimnúť si • odmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietol • nedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienku • vynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechal • práv. opomenúť: opomenutý dedič

    4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiť • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstál • neos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišli • zastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

    5. p. ovládnuť 1

    objasniť urobiť niečo jasnejším, jasným, zreteľnejším • osvetliť: objasniť, osvetliť sporné body návrhu • vyjasniť • ujasniť (odstrániť čiastočnú nejasnosť niečoho): tu treba vyjasniť, ujasniť pojmy • vysvetliť • vyložiť • kniž. explikovať (uvedením bližších okolností predstaviť niečo ako pochopiteľné): vysvetliť žiakom učivo; vyložil, explikoval nám svoj postup • kniž. ozrejmiť (urobiť zrejmým, jasným): treba ozrejmiť vaše stanovisko • hovor. expr. vytmaviť: nakoniec vytmavil, o čo ide • demonštrovať • ilustrovať (objasniť na príklade) • sprístupniť (urobiť prístupným) • fraz. postaviť do nového svetla (novo objasniť) • priblížiť (objasniť príkladom a pod.): problém vám priblížim z inej strany • expr. posvietiť si (dôkladne objasniť): polícia si na prípad posvietila • odôvodniť • zdôvodniť • podoprieť • podložiť (uviesť dôvody pri objasňovaní niečoho): pred kolektívom odôvodniť, zdôvodniť, podoprieť svoje konanie • zastar. spovedomiť (Timrava) • poobjasňovať • poosvetľovať • poozrejmovať • povyjasňovať • povysvetľovať • povykladať (postupne, viac vecí)

    obrániť bránením zachovať, poskytnúť ochranu • ubrániť • ochrániť • uchrániť: odhodlanie obrániť, ubrániť vlasť; ochránili, uchránili nás pred nebezpečenstvom • vziať do ochrany: vzali nás do ochrany pred násilníkom • obhájiť • uhájiť (argumentmi proti námietkam, útokom): obhájili, uhájili si svoje presvedčenie, svoju autoritu • kniž. zaštítiť: zaštítili svoju krajinu • zavarovať • uvarovať • zachovať • uchovať (pred niečím zlým, škodlivým a pod.): zavarovať, uchovať pred nešťastím, pred skazou, od nešťastia; uvarovať pred nebezpečenstvom • zastať • zastať sa (postaviť sa na obranu niekoho): zastal, obránil ma pred všetkými

    ochrániť poskytnúť ochranu pred neželateľnými javmi, vplyvmi, pred nebezpečenstvom a pod. • uchrániť: ochrániť, uchrániť deti pred zlou spoločnosťou • vziať do ochrany: vzali nás do ochrany pred nepriateľmi • zavarovať • uvarovať • zachovať • uchovať: neobávajte sa, ja rodinu zavarujem, uvarujem, uchovám pred nešťastím, pred neprajníkmi • ušetriť • ubrániť • obrániť: nik ho neušetrí, neubráni, neobráni pred pomstou, pred vplyvom drog • kniž. zaštítiť: zaštítiť svoju vlasť • hovor. expr. oratovať • nár. ošanovať • ustriehnuť: nevládala si ustriehnuť deti pred zlobou sveta

    obťažkať 1. naložiť ťarchou • zastaráv. obťažiť: jablká obťažkali, obťažili strom; konáre obťažkané, obťažené snehom • zried. oťažiť: oťažili nás batohmi • zaťažiť (zapôsobiť na niečo záťažou): pren.: dni zaťažené starosťami; zaťažiť si svedomie krádežou • ovešať (obťažkať vešaním): stromček ovešaný salónkami

    2. spôsobiť ťarchavosť ženy • expr. obťarchať: obťažkal, obťarchal svoju ženu už tretí raz • priviesť do druhého/iného/požehnaného stavu • biol. oplodniť • hrub. nabúchať

    3. p. poťažkať

    obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obracia • kniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

    2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sa • kniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkovisku • hľadieť • pozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložil • hľadať • pátrať (očami)

    3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať si • zaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miesto • zadovažovať si • zaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

    4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosť • dbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosť • všímať si • starať sa • mať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbať • brať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerá • stáť • hovor.: zavadiť • zakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne

    počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamäti • kalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavbu • riešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicu • zastar. počtovať: kto počtuje, ten gazduje • hovor. zastar. rechnovať

    2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršať • mať na zreteli • brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravie • nezabúdať (na niečo)

    3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získa • myslieť (si) • mieniť • veriť • dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmú • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobre • kalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

    4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľov • zaraďovať • zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychu • zastar. počitovať: počituje i seba k rodine • pokladať • považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosť • mať za: vždy ho mala za slabocha • hodnotiť: hodnotia ho ako čestného človeka • hovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého? • posudzovať • klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

    5. požadovať istú sumu • rátať • účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Sk • fakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali

    prizerať 1. popri hlavnom záujme mať sústredenú pozornosť aj na ďalšie dôležité okolnosti • prihliadať • hľadieť • brať do úvahy: pri robote treba prizerať, prihliadať na bezpečnostné predpisy; pri rozhodovaní nebral do úvahy vôľu rodičov, neprizeral na vôľu rodičov • brať/mať zreteľ (na niečo) • brať/mať ohľad (na niečo) • venovať pozornosť (niečomu) • dbať (na niečo): venuje pozornosť aj názorom iných; dbať i na požiadavky ostatných • pozerať sa • všímať si: pozerať sa aj na cudzie problémy • rešpektovať: popri svojom záujme rešpektovať aj potreby detí • admin. zohľadňovať: zohľadňovanie dĺžky pracovného pomeru

    2. p. dozerať

    omdlieť stratiť vedomie • upadnúť/padnúť do mdlôb • zamdlieť • odpadnúť: od hrôzy omdlela, zamdlela; zranený (u)padol do mdlôb; od vyčerpania, únavy odpadol • kniž. zomdlieť: dieťa zomdlelo • kniž. umdlieť: robiť do umdletia • expr.: zosypať sa • zložiť sa: pred našimi očami sa dievča naraz zosypalo, zložilo • lek. slang. kolabovať (dostať kolaps) • hovor.: zamrieť • zájsť sa (pri silnom citovom vzrušení): zájsť sa od plaču, od radosti • expr.: odkväcnúť • odkvacnúť • odkvicnúť: odkväcol vyčerpaný na zem

    opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o chorého • brať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opateru • mať v opatere: rodičov má v opatere dcéra • ošetrovať: ošetruje stromy • obsluhovať: obsluhuje dojnice • pestovať • hovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú reč • obchádzať • obchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinu • bedliť • bdieť • dávať pozor • dozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na stroje • varovať: ostať doma varovať dom • chovať • kŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu

    opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia • spiť sa • hovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemoty • expr.: naliať sa • nalogať sa • naslopať sa • narezať sa • nastrebať sa • naťahať sa • nacicať sa • nacecať sa • nacengať sa • nadrať sa • nadrúľať sa • nalôchať sa • naťať sa • nadratviť sa • hovor.: natankovať • nachmeliť sa • nazvoniť sa • expr.: zrúbať sa • sťať sa • scápať sa • scapkať sa • zrezať sa • zdrať sa • zrichtovať sa • hovor. zmotorizovať sa • expr.: doťať sa • doťahať sa • doriadiť sa • dorichtovať sa • docengať sa • dotrundžiť sa • ocengať sa • otrundžiť sa • otrúliť sa • otrtúliť sa • hovor. ochmeliť sa • pejor.: ochľastať sa • ochleptať sa • oslopať sa • ožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožrali • fraz. dať si do nosa • podnapiť sa • podpiť sa • pripiť sa • hovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť) • ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách)

    oplodniť spôsobiť vznik plodu: dátum oplodnenia • obťažkať • expr. obťarchať (u ľudí): obťažkať ženu • osemeniť (pri zvieratách): osemenenie kobyly • fraz. priviesť do druhého/požehnaného stavu (ženu) • hrub. nabúchať • zried. zúrodniť: zúrodniť bliznu

    opraviť 1. uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením chýb, poškodenia • dať do poriadku: dom rýchlo opravili, dali do poriadku • hovor. reparovať • zreparovať: (z)reparovať poškodenú strechu • obnoviť • renovovať • zrenovovať (opraviť na nové): obnovenie, (z)renovovanie pôvodnej fasády • hovor. zastaráv. zrichtovať: zrichtovali si byt • poopraviť (čiastočne opraviť) • poopravovať • pooprávať • hovor. poreparovať • nár.: pospravovať • posprávať (viac vecí, na viacerých miestach): poopravovať obloky, poreparovať topánky

    2. uviesť na správnu, pravú mieru • napraviť • korigovať • skorigovať: opraviť si, napraviť si mienku o niekom, o niečom; keď to uvidel bližšie, (s)korigoval si prvý dojem • vykorigovať (urobiť korektúry): vykorigovať text • upraviť • zlepšiť: upraviť, zlepšiť text rukopisu • poopraviť (trocha, čiastočne): musím ťa poopraviť, nemáš celkom pravdu • poopravovať • pooprávať • ponaprávať (postupne, viac vecí)

    upratať 1. odstrániť neporiadok odniekiaľ • dať do poriadku • poriadiť: keď sa naje, vždy za sebou uprace; dať do poriadku, poriadiť izbu, komoru • poupratovať (postupne, viac vecí): každý deň poupratuje celý byt • vyriadiť • vyupratovať (dôkladne): vyriadiť, vyupratovať pred sviatkami celý dom • hovor. vygruntovať

    2. uložiť niečo na svoje miesto • odpratať • spratať: Upracte, odpracte si knihy! • dať na miesto • odložiť: dať (si) na miesto šaty, odložiť si veci do skrine • pospratávať (postupne, viac vecí): pospratávať šálky do kredenca

    3. p. zjesť

    upraviť 1. uviesť do riadneho, žiadaného stavu, zlepšiť vzhľad, stav niečoho: upraviť okolie sídliska • sformovať • vyformovať (vonkajšiu stránku niečoho): upraviť, sformovať si vlasy • urovnať • popraviť • dať do poriadku: urovnať chodník; popraviť si golier; dať do poriadku ihrisko • zregulovať (uviesť do žiadaného stavu): zregulovať koryto rieky • usmerniť (upraviť do žiadaného smeru): tok treba usmerniť • ponaprávať • poupravovať • zried. pouprávať (postupne upraviť): poupravovať si šaty

    2. zmeniť tak, aby to vyhovovalo novým okolnostiam • prispôsobiť • uspôsobiť: upraviť, prispôsobiť, uspôsobiť záhradnú chatu na bývanie • adaptovať • prerobiť (upraviť na iné podmienky): adaptovať, prerobiť dom na galériu • pozmeniť • obmeniť (čiastočne zmeniť): tréner musel pozmeniť zostavu; plán treba obmeniť podľa nových požiadaviek • kniž. modifikovať: pracovný postup modifikujú podľa okolností • novelizovať (upraviť právnickú normu novelou): novelizovať zákon

    3. dať niečomu vhodný výsledný tvar • urobiť • pripraviť: upraviť, urobiť, pripraviť kačicu na čínsky spôsob • spracovať: pôdu, cesto treba dobre spracovať

    4. p. usmerniť 1

    urovnať 1. urobiť rovným hrboľatý, pokrčený, nerovný povrch niečoho: urovnať si sukňu, urovnať chodník • vyrovnať • zarovnať: jamu vyrovná zeminou; terén zarovná, aby sa mohli použiť stroje • uhladiť • zahladiť (urobiť povrch hladkým): uhladiť, zahladiť si vlasy, fúzy; uhladiť lopatou zem • pourovnávať • povyrovnávať (postupne, na viacerých miestach): pourovnáva si šaty, povyrovnáva skrkvaný list • zrovnať • hovor. splanírovať (upraviť terén dorovna): splanírovať, zrovnať cestu buldozérom • upraviť (dorovna): upraviť svah

    2. uviesť do poriadku, aby niečo nezavadzalo, nevyčnievalo • usporiadať • dať do poriadku: urovnať, usporiadať, dať do poriadku fľaše so zaváraninou • vyrovnať • zarovnať: knižky na polici vyrovná, zarovná podľa veľkosti • zrovnať: v mysli si najskôr všetko urovná, zrovná a až potom sa rozhodne • poukladať • pourovnávať (postupne, viacero vecí): poukladá, pourovnáva si veci na stole, náradie v šope

    3. zmierlivo vyriešiť • uhladiť • zahladiť: urovnať spor, hádky; uhladiť, zahladiť zlý dojem • pourovnávať • pouhládzať • pozahládzať (postupne, viacero vecí): pourovnával nezhody s rodičmi • napraviť (odstrániť niečo rušivé, nežiaduce, obyč. vo vzťahoch): napraví všetky nedorozumenia • hovor. vyžehliť

    usporiadať 1. uviesť do poriadku, do súladu • priniesť • doniesť • dať do poriadku: začne pracovať až vtedy, keď okolo seba všetko usporiada, keď všetko prinesie, dá do poriadku • urovnať • zrovnať: najprv urovná všetky svoje záležitosti, potom odcestuje; v mysli si všetko zrovnal • vyrovnať • zarovnať (do radu): rad detí vyrovná, zarovná podľa ich veľkosti • pousporadovať • pousporadúvať • poukladať • pourovnávať (postupne, viacero vecí): pousporadovať poháre vo vitríne; poukladať, pourovnávať si veci na stole

    2. triedením zaradiť na náležité miesto • utriediť: fakty usporiadať, utriediť chronologicky; spisy usporiadať systematicky • učleniť: zložitú látku treba najskôr učleniť • zoradiť (dať do istého poradia): materiál zoradil podľa dôležitosti • systematizovať • systemizovať (usporiadať do systému): výsledky postupne systematizuje, systemizuje

    3. cieľavedome, premyslene pripraviť nejaké podujatie obyč. širšieho spoločenského významu • zorganizovať: usporiadať, zorganizovať športové preteky, medzinárodný festival • uskutočniť • zrealizovať (spoločenské a pod. podujatie): posedenie uskutočníme, zrealizujeme v dome kultúry • vystrojiť • vychystať: vystrojiť hody • hovor.: zaranžovať • zrežírovať: bol to dobre zaranžovaný večierok; Kto zrežíruje program konferencie? • zastar.: vydržiavať • vydržovať (nedok.): každoročne vydržiavali rodinnú slávnosť

    oranžovo majúc farbu pomarančovej kôry • pomarančovo: oranžovo, pomarančovo sfarbené závesy • dooranžova • dopomarančova, pís. i do oranžova, do pomarančova: dooranžova, dopomarančova natreté steny • naoranžovo • napomarančovo, pís. i na oranžovo, na pomarančovo: nastriekať nábytok na oranžovo, na pomarančovo

    porov. aj oranžový

    osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť sa • privravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťu • nár. prizvať sa (Gabaj) • pustiť sa/dať sa do reči • nadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi! • prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegom • ohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľa • kniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

    2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadať • poprosiť • obrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradili • hovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžem • vyzvať: vyzval ma spolupracovať • kniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

    3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovať • pomenovať • nazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

    4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujať • zaujať pozornosť • vyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerých • zasiahnuť • zapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťou • prihovoriť sa • privravieť sa • kniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbou • nájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími

    ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostro • doostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

    porov. aj ostrý 1

    2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicato • končisto • končito • hrotito • hrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palíc • naostro • našpicato • nakončisto • nakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzka • doostra • došpicata • dokončista • dokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

    porov. aj ostrý 2

    3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo píska • štipľavo • korenito • korenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

    porov. aj ostrý 3, 4

    4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidí • prenikavo • jasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

    5. s veľkou intenzitou • silno • intenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácu • naostro • naplno: začali naostro, naplno trénovať • prudko • rezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

    6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísne • prísno: ostro, prísne sa pozrel na syna • príkro • strmo • stroho • expr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakol • tvrdo: tvrdo kritizoval vládu • rozhodne • rázne • energicky • rezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

    porov. aj ostrý 3

    7. nápadne sa prejavujúc • výrazne • jasne • zreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôr • očividne • viditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami

    oťarchavieť stať sa ťarchavou (o žene) • otehotnieť: oťarchavela, otehotnela jeden za druhým • zried. obťažieť (Mináč) • počať • fraz.: prísť do druhého stavu • prísť do požehnaného stavu: prišla do druhého stavu, počala hneď po svadbe • fraz. byť v tom: šepká sa, že nevesta je v tom • hovor. expr.: zabudnúť sa • zapodieť sa • prespať sa • fraz. prísť do hanby (o slobodnom dievčati) • vulg. skurviť sa

    oženiť sa úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým (o mužovi) • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo • kniž. vstúpiť do stavu manželského (aj o žene): oženil sa, uzavrel manželstvo s cudzinkou; už druhý raz sa oženil, vstúpil do stavu manželského • vziať si/zobrať si (za ženu/za manželku): neviem, koho si vzal, zobral spolužiak za ženu, za manželku • arch. pojať za manželku • fraz. ísť pred oltár (s niekým; aj o žene) • žart. ovrabčiť sa • pren. hovor. expr. zadrhnúť sa (aj o žene): ešte má čas zadrhnúť sa • poženiť sa (o viacerých jednotlivcoch)

    porov. aj zosobášiť sa

    vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

    2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa

    3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)

    p. aj premárniť

    ožobráčiť 1. obrať, dostať o majetok • zbedačiť • zbedárčiť: neúroda ožobráčila, zbedačila roľníkov • ochudobniť (urobiť chudobným): vojna ochudobnila celý národ • expr. zdrať: obchodníci nás celkom zdrali • polit.: pauperizovať • sproletarizovať: pauperizovať, sproletarizovať masy • expr. zúbožiť (uviesť do stavu telesnej al. duševnej biedy): povodeň zúbožila dedinu • fraz.: priviesť/priniesť na mizinu • priviesť/priniesť na žobrácku palicu • priviesť do biedy • priviesť na psí tridsiatok

    2. p. zmrzačiť 1

    pani 1. dospelá osoba ženského pohlavia • žena: vydatá pani, žena, pekná pani, žena • dáma (žena s vyberanými spôsobmi): ukloniť sa pred dámou • lady [vysl. lejdy] (v anglickom prostredí) • doňa • seňora (v španielskom prostredí) • signora [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • madam (obyč. v oslovení) • iron. milosťpani • obyč. pejor. panička

    p. aj žena 1

    2. žena poskytujúca zamestnanie • zamestnávateľka: prísna pani, zamestnávateľka • zastaráv. al. pejor. chlebodarkyňa • hovor. milosťpani: milosťpani nariadila umyť obloky • expr. veliteľka (Škultéty)

    3. žena, ktorá niečo vlastní • vlastníčka • majiteľka: byt zmenil paniu, vlastníčku, majiteľku

    4. p. manželka 5. p. šľachtičná

    pevne 1. dobre odolávajúc mechanickým účinkom al. s cieľom dobre odolávať mechanickým účinkom; s veľkou silou, intenzitou • napevno: pevne, napevno zaviazať uzol • tuho • natuho • dotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha stisnuté pery • stuha: stuha zviazané ruky • fixne: fixne spojené časti • silno • silne • mocne: lepidlo silno, mocne drží • dôkladne • poriadne: dôkladne, poriadne zatiahnuť skrutky • hovor. expr. fest: fest pritiahnutá matica

    porov. aj pevný 1

    2. porov. pevný 2, 3 3. p. isto 1, 3 4. p. rozhodne 1

    tvrdo 1. tak, že sa niečo stane tvrdým, tuhým; do tvrdého, tuhého stavu (op. mäkko) • natvrdo, pís. i na tvrdo (op. namäkko): tvrdo, natvrdo uvarené vajcia • tuho • natuho • dotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha udupaný chodník

    2. pôsobiac dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti; prejavujúc drsnosť, tvrdosť; nie jemne (op. mäkko) • drsno • drsne: tvrdo, drsno rozkázal, aby si sadli • ostro • rázne • rozhodne: ostro, rázne, rozhodne odbil dotieravých novinárov • prísne • príkro • neprístupne • stroho • sucho: prísne, príkro napomenul deti; neprístupne, stroho odpovedať na pozdrav • odmerane • chladne • chladno: odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich

    3. nepoznajúc zľutovanie, bez zľutovania, bez citu • kruto • nemilosrdne • hrubo • surovo: tvrdo, kruto sa porátali s odporcami; nemilosrdne, hrubo, surovo rozohnať demonštráciu • bezcitne • bezohľadne: bezcitne, bezohľadne sa správal aj voči rodičom

    porov. aj tvrdý 3

    4. p. tuho

    pobiť sa dať sa do bitky medzi sebou • expr.: potĺcť sa • pomlátiť sa • stĺcť sa • zmlátiť sa: chlapci sa pri hre pobili, potĺkli, pomlátili, zmlátili • expr.: poklbčiť sa • posekať sa • poprať sa • sprať sa: poklbčili sa, poprali sa pre dievča • poruť sa • poruvať sa • expr.: zruť sa • zruvať sa • porúbať sa • zrúbať sa • zosekať sa (veľmi sa pobiť) • expr. pokasať sa (Ondrejov) • expr. pochytiť sa: s každým sa hneď pochytí • fraz.: pustiť sa za pasy • pustiť sa do seba (začať sa biť): po niekoľkých vetách sa pustili do seba

    podceňovať nedostatočne oceňovať skutočnú hodnotu (op. preceňovať) • zaznávať: podceňoval, zaznával jej orientačný zmysel • stavať do úzadia (niekoho, niečo): mladšieho syna stavia vždy do úzadia • neuznávať: neuznáva organizačné schopnosti iného • zneuznávať: jeho maliarske dielo zneuznávali dlhé roky • degradovať: degradovať význam sviatku • zried. máliť (Jesenský) • zried. malicherniť: malicherní každý mužov čin • fraz.: pozerať (sa) zvysoka/cez plece (na niekoho, niečo)

    zaznávať nedostačujúco oceňovať hodnotu, význam niekoho, niečoho (op. vyzdvihovať) • nedoceňovať • podceňovať: zaznávať, nedoceňovať, podceňovať básnika a jeho vplyv na mladú generáciu • neuznávať • zneuznávať • odmietať (nechcieť pripustiť hodnotu, význam niekoho, niečoho): neuznáva, odmieta mužovu rodinu; zneuznáva jeho presvedčenie pred celou spoločnosťou • pohŕdať (mať znevažujúci postoj): pohŕda spolupracovníkom • ignorovať • fumigovať • negovať • obchádzať • nevšímať si (vedome nebrať na vedomie hodnotu, význam niekoho, niečoho): ignoruje, fumiguje všetkých okolo seba; neguje, nevšíma si vážnosť situácie; obchádzať, ignorovať dôležitosť súčasného politického pohybu • stavať do úzadia (niekoho, niečo): stavia do úzadia všetkých, ktorí predstavujú konkurenciu • expr. zametať (panovačne s niekým zaobchádzať): zametá so svojím mužom, za nič ho nemá

    poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez boja • kapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovať • fraz. hodiť flintu/pušku do žita • dať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

    2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnosti • oddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútku • podriadiť sa • podvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarom • podrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporu • ustúpiť • upustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

    3. prejsť do menšej intenzity • povoliť • popustiť • poľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavila • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • ustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpila • ustať • utíchnuť • utíšiť sa • ochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol

    podliehať 1. byť vo vzťahu podriadeného k nadriadenému • byť podriadený: priamo podliehať, priamo byť podriadený ministrovi • patriť • patriť do právomoci: záležitosť patrí súdu; vec patrí do právomoci miestneho úradu • kniž.: spadať • spadávať: spadá(va) to do kompetencie riaditeľa

    2. porov. podľahnúť 1, 2

    podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň • pochlebovať • podkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovi • líškať sa • zaliečať sa • lichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohovára • expr. zried. pochlebkovať • fraz. expr. lízať päty • pejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň) • nadbiehať • predchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudí • hovor. pejor. krútichvostikovať • hovor. iron. komprdovať • hovor. expr. šmajchlovať sa • vulg. pchať sa do zadku/do riti

    podrobne všímajúc si detaily • dôkladne • detailne: podrobne, dôkladne, detailne informovať o výsledkoch výskumu • obšírne • zoširoka • široko: obšírne, zoširoka, široko vykladala o svojich zážitkoch • dopodrobna • kniž. minuciózne: dopodrobna, minuciózne opísal celú udalosť • nespis. zovrubne • fraz. do hĺbky

    porov. aj podrobný

    pochovať 1. obradne dať, vložiť do hrobu • uložiť do hrobu • uložiť do zeme: otca už pred rokom pochovali, uložili do hrobu; ešte ho ani nepochovali, neuložili do zeme, už sa bijú o dedičstvo • pejor.: zahrabať • zakopať • zakutať • zakutrať: zahrabali ho iba tak, bez pohrebu • nár. pochrániť (Vansová)

    2. p. zahubiť 3. p. zabudnúť 1

    posmievať sa posmechom zľahčovať, znevažovať niekoho, smiechom prejavovať škodoradosť • obsmievať (koho, čo): posmievali sa mi, obsmievali ma, že sa bojím • expr.: posmeškovať (koho) • posmeškovať sa (komu) • posmechovať (koho) • posmechovať sa (komu): posmeškuje, posmechuje vlastnú rodinu; posmeškujú sa, posmechujú sa slabšiemu • zried. posmeškáriť (Matuška) • vysmievať sa • smiať sa (smiechom, posmechom prejavovať škodoradosť, opovrhnutie a pod.): vysmievali sa, smiali sa mu v škole pre veľké uši • ironizovať • zosmiešňovať (posmievať sa pomocou irónie, smiať sa z niekoho obyč. pred viacerými): rád každého ironizuje; zosmiešňovať kamaráta • uťahovať si (robiť si žarty, posmech z niekoho): bol to veselý človek, aj sám zo seba si rád uťahoval • expr.: vyškľabovať sa • poškľabovať sa • škľabiť sa: deti sa mu vyškľabujú, poškľabujú, že je nešikovný, že sa zajakáva • expr.: vyškierať sa • uškŕňať sa • škeriť sa • naškierať sa • uškierať sa (úsmevom jemne naznačovať iróniu, posmech): vyškierať sa, uškŕňať sa nad takým konaním; škerí sa, uškiera sa nad jeho naivitou • kraj. porúhať sa (Šoltésová, Jégé) • fraz.: strúhať mrkvu/mrkvičku (niekomu) • smiať sa do očí

    p. aj smiať sa

    poškrabať, poškriabať 1. prejsť nejakým ostrejším predmetom (najmä nechtami) po niečom, obyč. na odstránenie svrbľavosti • expr. poškrabkať (trochu, zľahka): poškr(i)abať, poškrabkať si svrbiaci chrbát; poškrabať, poškrabkať dieťaťu pätu

    2. ostrým predmetom rozrušiť povrch, škrabaním poškodiť, poraniť, znehodnotiť a pod. • podriapať: mačka mi poškr(i)abala, podriapala tvár • doškrabať • doškriabať • dodriapať (silno, na viacerých miestach poškrabať): dieťa lopatkou doškr(i)abalo, dodriapalo nábytok • škrabnúť • poškrabnúť • zaškrabnúť • drapnúť • zadrapnúť • hovor. štrajchnúť (jedným pohybom): (za)škrabnúť, (za)drapnúť do skla kameňom; poškrabnuté líce • odrieť • oškrieť • expr. oškúliť: v kroví si odrel, oškrel, oškúlil ruky, kožu • rozškrabať • rozškriabať • rozoškrieť • rozškrieť • rozodrieť • rozdrieť • rozodrať • rozdrať • odrať • rozdriapať (škrabaním poraniť): spadnutý konár mi rozodrel, odral, rozdriapal tvár do krvi • poodierať • pooškierať • expr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach)

    povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke al. v nedôležitej činnosti • ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po dome • expr. povaľkávať sa (Dobšinský) • postávať • obstávať: postáva, obstáva na ulici • expr.: daromníčiť • darebáčiť: daromníči celý deň • zaháľať • leňošiť • hlivieť • expr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie doma • hovor. lažírovať • expr.: halaškovať • ulievať sa • subšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákal • fraz. hľadieť/pozerať pánubohu do okien • fraz. kraj. ruky si plekať

    p. aj túlať sa, leňošiť

    2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste • expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byte • ležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky

    preč 1. vyjadruje vzdialenie, vzďaľovanie sa z doterajšieho miesta • hovor. expr. het: Daj to preč, het! • hovor. expr.: včerty • dočerta • dopekla, pís. i do čerta, do pekla: pobral sa včerty, dočerta, dopekla • hovor. expr.: dokelu • dohája • dofrasa • doparoma • došľaka, pís. i do kelu, do hája, do frasa, do paroma, do šľaka • hrub. doboha: Choď dokelu, dohája, dofrasa, doparoma, došľaka! • nár. tahet (Karvaš) • von (vyjadruje vzdialenie z vnútorného priestoru): musí ísť odtiaľ von

    2. expr. vyjadruje neprítomnosť, stratu, zmiznutie, poškodenie, zničenie niečoho • hovor. expr. tam: vlak už bol preč, tam • hovor. expr.: fuč • het: nervy mám z toho fuč, het • hovor. expr.: včerty • v keli • v háji: a dobrá povesť je včerty, v keli, v háji • vulg. v riti • nár. tahet • subšt. v kýbli

    3. p. marš2, von 2

    preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvore • hnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulici • štvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchodu • expr. duriť • náhliť • pobádať: celý deň durí, náhli, pobáda deti • hovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov

    2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovať • šikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakov • hovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozí • prenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkami • pren. expr. terorizovať • hovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinu • obťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňom • hrub. buzerovať

    3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješ • prepínať: v reči i v robote rád prepína • kniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvať • dramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizuje • expr. prestreľovať • kniž. hyperbolizovať • fraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti

    prenajať dať na istý čas za dohodnutú odmenu do používania niekomu • dať do prenájmu • dať do nájmu: prenajať, dať do prenájmu byt na pol roka; garáž sme prenajali, dali do prenájmu • najať (do služby): najal ho za strážcu objektu

    prenajať si prijať na istý čas za dohodnutú odmenu do používania • vziať do prenájmu • vziať do nájmu: prenajali si, vzali si do (pre)nájmu kus poľa, záhradu • najať si (do služby): (pre)najať si pomocníčku, opatrovateľku • vziať do árendy • vyárendovať si: vyárendoval si tri miestnosti

    prerušiť 1. dočasne nepokračovať v istej činnosti; zastaviť priebeh niečoho al. porušiť istý celok • pretrhnúť: prerušiť, pretrhnúť čítanie, dodávku vody; prerušenie spánku • expr.: preseknúť • preťať (náhle prerušiť): smiech detí presekol, preťal výstrel; prerušiť, preseknúť, preťať kábel, telefonický hovor • hovor. expr. vypriahnuť (prerušiť robotu): načas musíte vypriahnuť • expr. rozťať (rázne, prudko prerušiť): rozťať reč, mlčanie • pretrhať (trhaním prerušiť): pretrhané sny • poprerušovať • spretŕhať • spretrhať • spopretŕhať • spopretrhávať • popretrhávať • popretŕhať • popretrhovať • popresekávať • popretínať (viac ráz, na viacerých miestach a pod.): poprerušované, spretŕhané spojenie; popretŕhať styky; popretínať káble • kniž. zastar. prervať (Vajanský, Jesenský) • skočiť do reči (prerušiť reč): rečníkovi viac ráz skočili do reči, viac ráz ho prerušili

    2. urobiť koniec niečomu • skončiť • ukončiť: prerušiť, skončiť mlčanie; prerušenie, skončenie, ukončenie ťarchavosti • skoncovať (s niečím, niekým nepríjemným, neželateľným a pod.): skoncovať so stykmi, spormi • zastaviť: treba ho v reči zastaviť; zastaviť, prerušiť prúd nenávisti • prestať (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím): prestať robiť, prestať s robotou

    priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domov • priamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrchol • spriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očí • prosto: trafil ho prosto medzi oči • lineárne

    2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako svieca • narovnane • vyrovnane • vzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamene • spriama: sedieť spriama

    3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobne • bezprostredne • osobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovedný • zoči-voči • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis

    4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniu • priamočiaro • spriama: treba na to ísť priamočiaro, spriama • otvorene • nezaobalene • dorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslí • úprimne • nezakryte • zastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalo • kniž. explicitne • kniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrené • prosto • fraz.: z mosta do prosta • bez obalu • pekne-krásne • na plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať

    5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5

    rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamo • prosto: cesta viedla prosto ku kaštieľu • neohnuto • nezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôty • dorovna • narovno: dorovna, narovno vykopaná ryha • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

    2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystreto • vypäto • vypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystreto • vztýčene • narovnane • vyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnane • kolmo: palice trčia kolmo k nebu • zvislo • zvisle: obraz je zavesený rovno, zvislo • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško • fraz. hore koncom

    3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovne • horizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doska • dorovna • narovno: dorovna, narovno uložené potrubie • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

    4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamo • priamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľu • prosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťa • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

    5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamo • presne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestej • práve • hovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

    6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamo • otvorene • úprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalo • nezaobalene • nezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehať • prosto • doprosta • dorovna • fraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslí • kniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

    7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneď • ihneď • priamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkému • bezodkladne • naskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

    8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrnca • bezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfa • nesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

    9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamo • priam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráči • práve • hneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

    10. p. rovnako 1

    prihovoriť sa 1. začať rozhovor s niekým • privravieť sa: hnevám sa na teba a viac sa ti neprihovorím, neprivravím • dať sa do reči • nadviazať rozhovor • nadpriasť rozhovor: dať sa do reči, nadviazať rozhovor s neznámym človekom • nár. prizvať sa (Gabaj): vždy sa mu milo prizvala • nár. pritrizniť sa (Kukučín) • osloviť (s cieľom dozvedieť sa niečo): oslovil ma priateľ, či voľačo o tej veci neviem • ohlásiť (obyč. hlasno sa prihovoriť): ohlásil ma z druhej strany ulice • prehovoriť (s kým, ku komu): nemá s kým prehovoriť celý deň; ku komu mám prehovoriť, keď mi nik nerozumie • kniž. privetiť sa (J. Horák) • priznať sa (prihovoriť sa s cieľom prejaviť vzťah k niekomu): kamarát sa mu nepriznal

    2. nájsť adresáta, vyvolať záujem, stretnúť sa s ohlasom, nadviazať kontakt • privravieť sa • osloviť: divadelné predstavenie sa prihovorilo, privravelo širokému publiku, oslovilo široké publikum • zaujať: dielo zaujalo najmä mladých • zapôsobiť • zasiahnuť: kniha zapôsobila na mnohých čitateľov; obraz zasiahol jeho predstavivosť

    3. požiadať o podporu v prospech niekoho • poprosiť (za niekoho): prihovoriť sa za niekoho pri vybavovaní žiadosti; poprosím za teba v tej veci • fraz. stratiť slovo/slovko za niekoho: pri konkurze rád stratím slovo za vášho syna • urobiť protekciu • nedok. protežovať (podporovať niekoho pri udeľovaní výhod na úkor iných): urobiť deťom protekciu u profesora

    prichytiť 1. zľahka niečo chytiť a v danej polohe držať • pridržať • podržať: vrchnák treba opatrne prichytiť, pridržať; dvere chvíľu prichyť, podrž, aby sa nezaplesli • zachytiť • zadržať: rukou zachytila, zadržala záclonu a hľadela von

    2. pevne al. voľnejšie k niečomu pripojiť • pripevniť • upevniť: prichytiť, pripevniť si vlasy sponou; prichytiť, upevniť obraz príchytkou, kolíkom; prichytila, upevnila rukáv špendlíkom • hovor. expr.: pricviknúť • pricvaknúť (zaklinením): prst pricviknutý, pricvaknutý medzi dverami

    3. chytiť obyč. pri nedovolenom čine • dochytiť • hovor. expr.: nalapať • nachytať: nachytať syna pri klamstve • pristihnúť: zlodeja prichytili, dochytili, pristihli priamo pri čine; dáva si pozor, aby ho nenachytali, neprichytili pri čiernej jazde • dostriehnuť • vystriehnuť: zlodej sa nedal dostriehnuť; napokon bandu vystriehli • dolapiť • dostihnúť • zastaráv. dopadnúť: páchateľov dolapili, dostihli, dopadli na úteku • polapiť: vinníka už dlhší čas nemožno polapiť • zried. zastihnúť • prekvapiť: nik nás v úkryte nezastihne, neprekvapí • expr.: prichlopiť • prichlopnúť: smrť ju prichlop(i)la na cestách • hovor. expr.: privrznúť • priškripnúť • prištipnúť (dostať do ťažkého položenia, obyč. do väzby): keď ho privrzli, priškripli, napokon sa priznal; prištipnúť pri krádeži niekoho • nár. dopáčiť (Dobšinský) • fraz. dostať do úzkych: je si istý, že ho nedostanú do úzkych • usvedčiť (svedectvom dokázať niekomu vinu): usvedčiť niekoho z klamstva • subšt.: načapať • čapnúť

    prisahať sa uisťovať o niečom formou slávnostného vyhlásenia al. formou sľubu s odvolaním sa na Boha, Bibliu a pod. • prisahať • zaprisahávať sa: prisahal (sa), že rodinu pomstí; prisahá (sa), zaprisaháva sa, že do domu viac nevkročí • veriť sa • zaverovať sa: musel sa pred všetkými veriť, zaverovať, že on to neurobil • božiť sa: boží sa, že sa polepší • dušiť sa (o pravdivosti niečoho uisťovať slovami na moj dušu): stále sa duší, ale nik mu už neverí • zaklínať sa • kliať sa (prisahať sa formou kliatby): zaklína sa, že radšej zomrie, akoby mala porušiť sľub • nár. hromiť sa (Kálal) • expr. biť sa do pŕs (uisťovať o niečom vytŕčavým vyhlasovaním)

    rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vláda • podať demisiu • kniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikoval • zložiť (úrad, funkciu) • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miesta • hovor.: zaďakovať • poďakovať sa: riaditeľ sa poďakoval • zanechať • nechať: zanechal, nechal všetky funkcie

    2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpil • cúvnuť • ucúvnuť: cúvol pred ťažkosťami • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejí • podvoliť sa • poddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliť • hovor. kapitulovať • fraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvost • fraz.: oddať sa osudu • odovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej

    rozohniť sa silno sa citovo vzrušiť • rozrušiť sa • rozpáliť sa: rozohniť sa, rozrušiť sa hnevom • zapáliť sa • nadchnúť sa • oduševniť sa (dostať sa do nadšenia): nadchol sa krásou umenia • vzbĺknuť • vzplanúť • zahorieť (náhle sa rozohniť): celý vzbĺkol za myšlienku obnovy spolku • rozžiariť sa • rozjariť sa • rozohriať sa • rozveseliť sa (dostať sa do radostného vzrušenia): tváre sa im rozžiarili, rozjarili; rozohriali sa vínom • rozvášniť sa • rozplameniť sa • zried. rozvíchriť sa (rozohniť sa vo veľkej miere): rozvášnil sa v hádke ako kohút • hovor.: rozgurážiť sa • dostať guráž (zároveň sa posmeliť): rozgurážili sa v krčme • kniž.: roznietiť sa • rozhorliť sa • zanietiť sa • poet. rozplápolať sa: rozhorlil sa pre nespravodlivosť • fraz.: prísť/dostať sa do varu • dostať sa do ohňa

    ružovo 1. bledočervenej farby, farby ako šípová ruža, na bledočervenú farbu • doružova • naružovo, pís. i do ružova, na ružovo: ružovo, doružova sfarbená látka; natrieť steny naružovo • poet. zried. ružovato (Hviezdoslav) • expr.: ružovkasto • ružovkavo • doružovkasta • doružovkava • naružovkasto • naružovkavo, pís. i do ružovkasta, na ružovkasto atď. • expr. zried. ružovasto (trocha ružovo): ružovkasto, doružovkasta, naružovkasto vyspaté dieťa

    porov. aj ružový, červeno

    2. so sklonom nazerať na ľudí, veci a udalosti z lepšej stránky (op. čierno) • optimisticky (op. pesimisticky): vidieť situáciu ružovo, optimisticky • naružovo, pís. i na ružovo: budúcnosť nám vykreslil ružovo, naružovo • ideálne • idealisticky: predstavovať si niečo ideálne, idealisticky

    sivo farby svetlého popola; na takúto farbu • popolavo • nasivo • napopolavo • dosiva • dopopolava, pís. i na sivo, na popolavo, do siva, do popolava: (na)sivo, (na)popolavo natretá brána; dosiva, dopopolava zafarbené nebo • oceľovo • naoceľovo • dooceľova, pís. i na oceľovo, do oceľova: oceľovo, naoceľovo, dooceľova sfarbené mračná • šedivo • našedivo • došediva, pís. i na šedivo, do šediva: (na)šedivo, došediva vyblednutý kabát • subšt.: šedo • našedo • došeda • pís. i na šedo, do šeda • sivasto • sivkasto • sivkavo • popolavkasto • popolavkavo • popolkavo • nasivasto • nasivkasto • napopolavkasto • napopolavkavo • napopolkavo • dosivasta • dosivkasta • dopopolavkasta • dopopolavkava • dopopolkava, pís. i na sivasto, do sivasta atď. (jemne sivo): siv(k)asto, popolavkasto sfarbená látka • šedivkasto • šedivkavo • našedivkasto • došedivkasta, pís. i na šedivkasto, do šedivkasta: (na)šedivkasto zafarbené vlasy

    porov. aj sivý 1

    smradiť spôsobovať, robiť, šíriť smrad: smradiť v izbe čpavkom • hrub.: prdieť • bzdieť • bzdúriť • drístať • žart. al. expr.: púšťať • pukať • trúbiť • strieľať (do gatí) (šíriť smrad púšťaním plynov z konečníka) • obyč. expr. kadiť (robiť smrad obyč. dymom, plynom): kadiť, smradiť cigaretou

    p. aj fajčiť

    spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamy • expr.: rachnúť • ruchnúť • rafnúť • druzgnúť • capiť • capnúť • trocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť sa • skydať sa • skotiť sa • strepať sa • skrochmeliť sa • zmechriť sa • sterigať sa • steperiť sa • zrepetiť sa • zmlieť sa • kniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopy • det. hapať: dávaj pozor, aby si nehapal • skotúľať sa • expr.: kycnúť • skopŕcať sa • kopŕcnuť • skopŕcnuť • skoprcnúť • koprcnúť sa • skopŕcnuť sa • vykoprcnúť sa • skrbáľať sa • skrbáliť sa • skobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľal • expr. zrebriť sa • zletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríka • expr.: džuchnúť • žuchnúť • šustnúť • zošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlo • nár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol! • expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieť • zhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúť • lupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavy • expr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šušky • expr.: plesnúť • plesknúť • pľasnúť • pľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blata • zrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilo • zvaliť sa • expr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypal • expr.: roztiahnuť sa • rozcapiť sa • rozčapiť sa • natiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhý • fraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť sa • prevrátiť sa • prevaliť sa • expr.: vyvrátiť sa • vykrbáliť sa • vykydnúť sa • vyvaliť sa • vykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalila • popadať • pospadávať • pospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

    2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosa • napadnúť • napadať • spŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístie • napršať (veľa) • popršať • spršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

    3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúť • zrútiť sa • zrúcať sa • vyrúcať sa • zboriť sa • zosypať sa • zvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

    4. p. klesnúť 1

    spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodu • sklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnice • zvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)

    2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodu • dať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzky • hovor.: rozbehnúť • naštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobu • zapnúť: zapnúť prístroj, magnetofón • pospúšťať (viac vecí)

    3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečoho • začať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)

    4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunu • ubrať (z ceny) • povoliť • poľaviť • popustiť (z nárokov, z ceny)

    zapnúť, zapäť 1. zapínadlom spojiť, upevniť niečo rozpojené (op. rozopnúť, rozopäť); dať dovedna nejakým mechanizmom: zapnúť, zapäť si kabát • zopnúť • zopäť • upnúť • upäť (pevne, tesne spojiť): zopnúť látku špendlíkom; upol si golier až ku krku • pripnúť • pripäť (pripevniť špendlíkom, sponkou a pod.): prip(ä)li si na kabát pierko • dopnúť • dopäť (celkom zapnúť) • pozapínať • pozopínať (postupne zapnúť, zopnúť): pozapínal si všetky gombíky; pozopínať rohy plachty • hovor.: zaháčiť • zaháčkovať (zachytiť, upevniť háčikom, zatvoriť háčik): zaháčiť bránu, zaháčkovať okenicu • zagombičkovať • zagombíkovať (zapnúť na gombíky): zagombičkovať si košeľu

    2. uviesť do činnosti zapojením na zdroj energie (op. vypnúť) • dať do chodu • zapojiť: zapnúť, zapäť televízor; zapojiť do siete • spustiť • pustiť: spustiť magnetofón • prepnúť • prepäť (znova, inak zapnúť): prepnúť motor • pozapínať • pozapájať (postupne zapnúť)

    starieť sa zaujímať sa o niekoho, niečo a zároveň chcieť ovplyvňovať niečo • starať sa • miešať sa • expr. pliesť sa: starie sa, mieša sa do cudzích, rodinných záležitostí; Nestarajte sa, nepleťte sa do nás! • zasahovať: rád by do všetkého zasahoval • hovor. expr. fušovať • fraz. expr. fušovať do remesla: do všetkého chce fušovať • subšt. kafrať: do všetkého kafre

    strakato s rozmanitými, pestrými, obyč. krikľavými farbami, škvrnami a pod. • pestro • pestrofarebne • mnohofarebne: strakato, pestro, pestrofarebne oblečená žena; mnohofarebne vyzdobené ulice • nastrakato • dostrakata, pís. i na strakato, do strakata: nastrakato, dostrakata nastriekané dvere • jarabato

    porov. aj strakatý 1

    strela 1. priebojná súčasť náboja, predmet, ktorý po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane a ktorý má zasiahnuť cieľ: strela z pištole • guľka: guľka zasiahla kosť • guľa: delová guľa • projektil (kovová súčiastka náboja): projektil pušky • šrapnel (delová strela, ktorá sa roztrhne pred dopadom): výbuch šrapnela • torpédo (vojenská strela s vlastným pohonom): zasiahnuť loď torpédom • hovor. patrón: slepý patrón • šíp (strela s hrotom vystreľovaná z luku): jedovatý šíp

    2. (pri loptových hrách, hokeji) lopta, puk usmernený na bránku kopnutím, hodením, úderom: vyslať tvrdú strelu • hovor. rana: chytiť prudkú ranu • hovor. expr. šupa: to bola šupa

    3. p. výstrel

    torpédo p. strela 1

    strieborne na farbu ako striebro, na striebornú farbu, s leskom ako striebro • striebristo: hladina sa strieborne, striebristo leskne • nastrieborno • nastriebristo • dostrieborna • dostriebrista, pís. i na strieborno, do strieborna atď.: nastrieborno, nastriebristo zafarbené vlasy; dostrieborna, dostriebrista nalakovať auto • striebrolesklo: strecha sa striebrolesklo ligoce

    špicato s ostrým zakončením (op. tupo) • došpicata • našpicato, pís. i do špicata, na špicato: špicato, došpicata, našpicato upravený koniec palice • končito • končisto • dokončita • dokončista • nakončito • nakončisto, pís. i do končita atď.: konči(s)to, dokonči(s)ta, nakonči(s)to okresať žrde • ostro • naostro, pís. i na ostro: ostro, naostro zabrúsené konce oceľových tyčí • tenko • natenko, pís. i na tenko: tenko, natenko zastrúhať ceruzku

    porov. aj špicatý

    tornádo p. vietor 1

    vietor 1. prúdenie vzduchu horizontálnym smerom: ostrý, ľadový vietor; vietor sa obrátil • vetrík • vánok • poet. van (veľmi mierny vietor): jarný vetrík, vánok • víchor • víchrica • povíchrica (prudký vietor): strhol sa víchor, bola zúrivá víchrica, povíchrica • vetrisko (silný vietor) • zastar. povetrica (silný vietor) • zried. predsvitník (svieži vietor pred svitaním) • expr. meluzína: meluzína hvízda • orkán • uragán (ničivý vietor vznikajúci v subtropickom a tropickom pásme) • tornádo (orkán obyč. v juhovýchodnej časti Severnej Ameriky) • hurikán (orkán v oblasti Karibského mora) • tajfún (orkán vo východoázijskej oblasti) • föhn (teplý suchý horský vietor) • zefyr (ľahký západný vietor) • monzún (pravidelný vietor vanúci najmä v južnej a východnej Ázii) • mistrál (búrlivý a studený vietor v južnom Francúzsku) • bríza (mierny vietor najmä na mori) • bora (južný vietor v Dalmácii)

    2. p. vzduch

    trafiť sa 1. náhodou, nečakane sa objaviť • naskytnúť sa • prísť do cesty • hovor. pritrafiť sa: trafila, naskytla sa mu dobrá príležitosť; pritrafilo sa mu, prišlo mu do cesty šťastie • ponúknuť sa (o niečom kladnom): ponúkla sa nám možnosť pracovať v meste • pridať sa: pridal sa mu dobrý zárobok • expr.: naďabiť sa • naďapiť sa • poťapiť sa • zastaráv. nadariť sa: choď, možno sa ti niečo naďabí

    2. p. hodiť sa 1

    vyskytnúť sa stať sa reálnym, jestvujúcim (o istom jave, fakte a pod.) • ukázať sa • zjaviť sa • objaviť sa: vyskytli sa, ukázali sa aj iné možnosti riešenia; možno sa vyskytnú, zjavia komplikácie • nájsť sa: vraj sa tu našli prípady besnoty • naskytnúť sa • hovor.: pritrafiť sa • trafiť sa (vyskytnúť sa obyč. náhodou): naskytla sa nám dobrá príležitosť odplaty; (pri)trafil sa mu výborný zárobok • pridať sa • hovor. nadhodiť sa (náhodou sa vyskytnúť) • expr.: pripliesť sa • naďabiť sa • naďapiť sa • poťapiť sa • nadariť sa (náhodou sa vyskytnúť): naďabilo sa mu zamestnanie u súkromníka; Koľko všelijakých ľudí sa tam nadarilo! • prísť do cesty: všeličo prišlo do cesty, všeličo sa vyskytlo • prísť • dôjsť: berie, čo príde • podpliesť sa: čosi sa mu podplietlo pod nohy • kniž. vynoriť sa (nečakane sa vyskytnúť): vynorili sa ďalšie problémy

    tuho vyjadruje veľkú intenzitu, mieru deja, s veľkou silou, intenzitou • pevne • silno • silne • mocne: otec tuho, pevne objal syna; všetkým nám silno, mocne stisol ruky • intenzívne: každý deň tuho, intenzívne trénuje • tvrdo • húževnato • úporne • expr. urputne: tvrdo, húževnato sa domáha svojich práv; úporne, urputne sa bránia proti presile • usilovne: tuho, usilovne sa zapája do každej činnosti • veľmi: vonku tuho, veľmi mrzne • natuho • napevno • dotuha, pís. i na tuho, na pevno, do tuha, stuha: natuho, napevno, dotuha, stuha pritiahol všetky skrutky • hovor. expr. fest: lepidlo fest drží

    porov. aj tuhý 3

    učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učí • vzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzine • študovať • hovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktora • zastaráv. školovať sa: je to školovaný človek • školiť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatrách • zaúčať sa • zaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odboru • memorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseň • hovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúšku • štud. slang.: drviť sa • drviť • šprtať sa • štukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiu • vštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorce • podúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť

    2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať si • prijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie tela • privykať si • privykať sa • priúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť

    p. aj cvičiť 1

    ujať sa2 1. zapustiť, pustiť korene (o rastlinách) • prijať sa • zakoreniť sa • vkoreniť sa: stromčeky sa po presadení ujali, prijali; priesady sa rýchlo zakorenili, vkorenili • uchytiť sa • prichytiť sa: na skalách sa neuchytilo ani semienko trávy; v puklinách sa uchytil plesnivec

    2. široko sa uplatniť, nájsť ohlas: dobrá myšlienka sa ujala • vžiť sa • udomácniť sa: novoty sa u nás ťažko vžijú, udomácnia • zabehať sa • zaužívať sa (stať sa bežným, zaužívaným): nový spôsob sa rýchlo zabehal; názov sa ľahko zaužíval • rozšíriť sa (stať sa rozšíreným): móda nosiť klobúky sa u dievčat rozšírila • zakoreniť sa • fraz.: zapustiť korene • vojsť do života: nové zvyky u nás zapustili korene, zakorenili sa, vošli do života • expr. zahniezdiť sa (nájsť podmienky na prijatie; obyč. o niečom nežiaducom): zlo sa rýchlo zakorenilo

Pozri výraz DOÃ Ã v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krátky slovník slovenského jazyka: pedantnosã æ ã ã ã ã æ ã ã ã, hospodã æ ã ã ã rny, zomlieãƒâ ãƒâ ãƒâ, skonfiskovat, zdesenã æ ã ã æ ã ã æ ã, natriasať sa, pã ã s, odola, čurkotať, uspokojovaãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â, zvyklosã, ponukaãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ, vi�� � �, penã æ ã ã æ ã ã æ ã t, miesiã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã
Synonymický slovník slovenčiny: doã ã, čić, diagonã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã ã æ ã ã ã la, invenčný, lepši, stretn, ľi, skopaã, ruãƒâ eãƒâ ãƒâ, presta, ã æ ã ti, jednoduchã â ã â, badateľný, modifikã ã ã cia, vpustiã ã ã ã ã ã
Pravidlá slovenského pravopisu: rátať, ãoder, neprajníčka, zã ã ã ã ã tka, machliã æ ã ã ã, bledomodrá, vytiahnuã æ ã ã æ ã ã æ ã, ã â elista, popãƒâ liã â, cumlík, ã tepenec, poradiãƒæ ã â si, pomãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ aãƒâ ãƒâ ãƒâ, drevný, krutovlã da
Krížovkársky slovník: auxín, zaã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã, bakchanã lie, expozãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ, prã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã, hemoblastóza, p ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ, buleta, poikilocyt, furtã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã, zã æ ã ã æ ã, rieãƒæ ã â, ùdel, maã ã ã karã ã ã da, tě
Nárečový slovník: epka, súl, kepe, vieã ã ã, baåˆka, oľ, tizdzeň, firhã nek, ace, hrižaca diňa, šúchy, šovgrina, clivota, negal, macir
Lekársky slovník: posunová mutácia, curett, crf, sanitář, dacryoadenalgia, hepa, flexio, šľa, lithopaedion, cholecystolithothripsis, prompte, ko, hepatorenalis, vib, helmintóza
Technický slovník: greeting, sgi, sdl, ä ã na, ã ã ã ã p, space, isp, xbase, cio, line, eã ã p, circle, disp, å d, sample
Ekonomický slovník: zdn, šomáž, tcv, hot, esu, hrv, ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ro, ccf, zhb, zpd, zoo, mpc, pra, mur, špr
Slovník skratiek: ntd, bakal r, eca, hot, nem, hyp, iirc, nkh, ave, tmp, gats, hyh, asã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã, hvo, e64
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV