Synonymá slova "dok" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 230 výsledkov (2 strán)

  • vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitývýborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobokskvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnostiprvotriedny: podávali tam prvotriedne jedládokonalý: dokonalý obrazzávideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželkubezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkonveľkolepý: veľkolepé stavebné dielovysokoakostnývysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľšpičkový: vyrábať špičkové prístrojejedinečný: je to jedinečný učiteľkniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec operykniž. eminentný: eminentný žiakzastar. vynikavý (Kukučín)geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudbabrilantnýbravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavírikniž.: famóznyfulminantný: famózna obžalobná rečelitný (najlepší): elitní umelcineprekonateľnýnezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľnáobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkonmajstrovský: majstrovské ovládanie loptyohromný: je to ohromný odborníkexpr.: krásnypeknýnádherný: krásne, pekné, nádherné výsledkyslávny: slávny činveľký: veľký spisovateľoslnivýoslňujúciočarujúcikniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkonexpr.: kráľovskýbožský: kráľovský, božský nápojexpr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovoksvetoznámyhovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurghovor. expr. fantastický: fantastická hudbaexpr. úžasný: bol to úžasný človekexpr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenieexpr. rozprávkovýhovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný filmexpr. skvostný: má skvostnú manželkuexpr. hrdý: je to hrdá stavbahovor.: prímatip-topsuper: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je supersubšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský

    p. aj vyberaný 2, vzorný

    2. p. významný 2


    vzorný ktorý pozitívnymi vlastnosťami, dokonalosťou môže slúžiť za vzor • dokonalýbezchybný: vzorný, dokonalý žiak; vzorné, bezchybné správanie; bezchybný prekladpríkladný: príkladný rodinný životvynikajúcivýbornýznamenitý: vynikajúci, výborný, znamenitý športovecprvotriedny: prvotriedny odborníkexpr. stopercentný: stopercentný kamarátukážkový: ukážková produkcia


    zrelý 1. ktorý dozrel • dozretý: zrelé, dozreté ovocieuzretývyzretý: uzretý syr, vyzretý maštaľný hnojprezretý (ktorý je za hranicou dozretia): prezreté obilie

    2. telesne a duševne vyvinutý • dospelý: je to už zrelá, dospelá ženadorastenývyspelý: dorastený, vyspelý mladíkhovor. hotový: správal sa ako hotový chlap

    3. umelecky vyhovujúci, vyspelý: zrelý, vyspelý umelecvyzretý: vyzreté celoživotné dielodokonalý (bez chýb): dokonalá báseň

    4. hovor. ktorý dosiahol potrebnú úroveň • vhodný: čas zrelý, vhodný na ústup


    dokonať 1. p. dokončiť 2. p. umrieť


    dokončiť doviesť do konca (op. začať) • skončiťukončiťzakončiť: dokončili, skončili nakrúcanie filmu; ukončiť, zakončiť začatú prácukniž.: dokonaťzakľúčiť: dokonal, zakľúčil príhovor citátomprestať (s niečím): prestal s robotou až neskoro večerdotiahnuťdovŕšiťzavŕšiťzvŕšiť (na najvyššiu mieru): autor nedotiahol scénu do detailov; umelec dovŕšil, zavŕšil svoje dielokorunovať (s úspechom): práca korunovaná úspechom, odmenouuzavrieťuzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečomu): uzavrel diskusiuabsolvovať (dokončiť štúdium): absolvoval stáž v zahraničídohotoviťdorobiťdobudovaťdotvoriť (dokončiť ručnú al. intelektuálnu prácu): dohotovila, dorobila obed; dobudovať sídlisko; dotvoriť esej, obrazskoncovať (dokončiť niečo nepríjemné): rázne skoncoval s hádkouslang.: odkrútiť (si)dokrútiť (si): chlapci si odkrútili, dokrútili vojenčinunár. pokončiť (Kukučín)


    skončiť 1. uskutočniť poslednú fázu, koniec niečoho, doviesť do konca (op. začať) • dokončiťukončiťzakončiť: robotu sme skončili, ukončili o hodinu skôr; prednášku dokončil, zakončil citátomkniž.: dokonaťzakľúčiť: začaté dielo autor už nestihne dokonať, zakľúčiťnár. pokončiť: pokončiť vec razom (Kukučín)dovŕšiťzavŕšiťzvŕšiť (na najvyššiu mieru, úplne): víťazstvo dovŕšime, z(a)vŕšime oslavoukorunovať (s úspechom): korunovať dielo oslavouuzavrieťuzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečoho): uzavrieť, uzatvoriť besedu, sympóziumabsolvovať (vychodiť školu, štúdium, kurz a pod.): gymnázium úspešne absolvovalskoncovať (niečo nepríjemné, neželateľné, zdĺhavé a pod.): skoncujeme naše hádky; skoncovať s neporiadkamiprerušiť (predčasne): prerušiť ťarchavosťprestať: prestať, skončiť s robotou

    2. mať zlý koniec • hovor. expr. dobačovaťdogazdovaťdoskákať: skončiť na šibenici, v nemocnici; už sme dobačovali, doskákali; takýmto spôsobom rýchlo dogazduješ

    3. p. umrieť


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


    zakončiť doviesť do konca, urobiť koniec niečoho a obyč. na konci opatriť niečo niečím (op. začať) • zavŕšiťkniž.: zvŕšiťzakľúčiť: vystúpenie zakončili, z(a)vŕšili, zakľúčili tancom; sukňu zakončiť obruboukniž. dokonať: dokonať svoje dielouzavrieťuzatvoriť (reč, rozhovor a pod.; op. otvoriť): uzavrieť, uzatvoriť diskusiu, prednáškudokončiťdovŕšiť (úplne, vyčerpávajúco): robotu nestihol dokončiť, dovŕšiťskončiťukončiť: zápas skončiť, ukončiť predčasnekorunovať (úplne zakončiť): úspešnú robotu korunovala odmenaabsolvovať (vychodiť školu, kurz a pod.): maturitu absolvoval výbornezried. epilogizovať (urobiť záver; Vajanský)


    1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účinkovú • že: vyskakoval, až sa mu hlava zakrútila; bolo tam dymu, až, že zadúšalo

    2. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska veľkej miery • dokonca: prišlo ich až, dokonca tridsať

    3. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska krajnej hranice, miery a pod. • ibalen: až, iba dnes si ho všimli; z dovolenky sa vrátil iba, len včera

    4. p. kým 1 5. p. keď 1 6. p. ak 1


    dokonca 1. zdôrazňuje výraz, pred ktorým stojí; k tomu všetkému • dokonca ajdokonca iešteešte aješte i: dokonca sa (aj) vyhrážal; ešte sa mu (aj) posmievalbaba ajba ešteba ešte aj: ba (aj) do plaču sa pustilauž aj: už aj navariť viesám: prišiel sám predsedahovor. notabene: ale čo so starcami, ktorých máš notabene podľa zákona na starosti (Zelinová)

    2. p. až 2


    sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady

    p. aj jediný

    2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamoteosamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prstosameloopusteneosihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dedinyexpr.: zabudnutostrateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote

    porov. aj opustený 1

    3. bez cudzej pomoci • samostatneosobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách

    4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľnesamostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo

    5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priampriamodokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil

    6. p. opustený


    dokončený p. hotový 1


    hotový 1. ktorého vyhotovenie, príprava a pod. sa už skončili, zavŕšili • skončenýdokončený (op. nedokončený): hotová, skončená, dokončená práca; dom je už hotový, skončený, dokončenýukončenýzakončenýdovŕšenýzavŕšený: dielo je ukončené, dovŕšené, zavŕšenéurobenýdorobenýdohotovenývyhotovený (obyč. o predmetoch): urobený, dorobený sveter; dohotovená, vyhotovená stoličkaprichystanýpripravenýnachystaný: obed je už prichystaný, nachystanýdoštudovanývyštudovaný (ktorý skončil štúdium): doštudovaný, vyštudovaný lekár, inžinier

    2. ktorý dokončil prípravu (na niečo; o človeku) • pripravenýprichystanýnachystaný: otec je hotový, pripravený odísť; Si už hotová, prichystaná, nachystaná na večierok?

    3. p. konfekčný 4. p. odhodlaný 1 5. p. skutočný 2, dokonalý 1


    končiť privádzať niečo do konca, robiť niečomu koniec • dokončievaťdokončovaťukončovať: štúdium končil, dokončoval, ukončoval tohto roku; prácu sme dokončievali s vypätím sílzakončovaťzavršovať: prednášku zakončoval, završoval výzvou všetkým prítomnýmdovršovať (dosahovať koniec niečoho): tohto roku dovršuje päťdesiatkuuzatváraťuzavieraťkniž. zakľučovať: uzatvárať, zakľučovať diskusiu, prejav, reč; uzavierať účtyhovor. finišovať (usilovať sa so zvýšeným úsilím urobiť niečo načas): finišujú so stavboudorábať (končiť robotu): stavbu už dorábajú


    končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniecprestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestávazakončievať sazavršovať sadokončievať sadokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončievauzatvárať sauzavierať sakniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučujeprechádzaťzanikaťmiznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznúustávaťutíchaťpovoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje


    dokončista p. ostro 2, špicato


    ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostrodoostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

    porov. aj ostrý 1

    2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicatokončistokončitohrotitohrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palícnaostronašpicatonakončistonakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzkadoostradošpicatadokončistadokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

    porov. aj ostrý 2

    3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo pískaštipľavokorenitokorenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

    porov. aj ostrý 3, 4

    4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidíprenikavojasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

    5. s veľkou intenzitou • silnointenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácunaostronaplno: začali naostro, naplno trénovaťprudkorezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

    6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísneprísno: ostro, prísne sa pozrel na synapríkrostrmostrohoexpr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakoltvrdo: tvrdo kritizoval vládurozhodnerázneenergickyrezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

    porov. aj ostrý 3

    7. nápadne sa prejavujúc • výraznejasnezreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôročividneviditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami


    špicato s ostrým zakončením (op. tupo) • došpicatanašpicato, pís. i do špicata, na špicato: špicato, došpicata, našpicato upravený koniec palicekončitokončistodokončitadokončistanakončitonakončisto, pís. i do končita atď.: konči(s)to, dokonči(s)ta, nakonči(s)to okresať žrdeostronaostro, pís. i na ostro: ostro, naostro zabrúsené konce oceľových tyčítenkonatenko, pís. i na tenko: tenko, natenko zastrúhať ceruzku

    porov. aj špicatý


    uzatvoriť 1. dať do takej polohy al. stavu, ktorý znemožňuje prístup niekoho al. prívod niečoho • zatvoriťuzavrieťzavrieť (op. otvoriť): (u)zatvoriť športový areál; (u)zavrel dvere na kľúč; (u)zatvoriť potrubie, (u)zavrieť plynový kohútikzapchať: zapchať otvorprehradiť (priehradou znemožniť priechod): cestu do záhrady prehradili plotompozatváraťpouzatváraťpozavieraťpouzavierať (postupne, viacero vecí): po(u)zatvárali, po(u)zavierali všetky oblokyblokovaťzablokovať (nedovoliť prístup): (za)blokovať letiskozabarikádovať (zabrániť prístupu barikádou): zabarikádovať vstup do budovy

    2. urobiť súvislým • uzavrieťspojiť: uzavrieť, uzatvoriť, spojiť obvod, okruh

    3. urobiť definitívny koniec, záver niečoho (op. začať) • uzavrieťzakončiť: debatu uzatvorili, uzavreli, zakončili vzájomnou dohodoukniž. zakľúčiť: prednášku zakľúčil príkladom zo životaskončiťdokončiťzavŕšiť (doviesť do konca): štúdium skončil, zavŕšil doktorátom; začaté dielo už nedokončil, nezavŕšil

    4. dohodou realizovať • uzavrieť: uzatvoriť, uzavrieť manželstvodohodnúťdojednať (jednaním realizovať): dohodnúť, dojednať zmluvu o kúpe domu

    5. dospieť k záveru, urobiť z niečoho záver • uzavrieť: z výsledkov uzatvorili, uzavreli, usúdili, že postup bol chybnýdedukovať (vyvodiť dedukciou): dedukoval správne


    dokončita p. ostro 2, špicato


    dokopať p. pokaziť 1


    pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziťpoškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilozničiťznivočiťznehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotilporušiťnaštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokojexpr.: pobabraťzbabraťdobabraťspapraťdokopaťdooraťzoraťskopaťpokopaťdoryť: úlohu napokon pobabrala, dokopalahovor. expr.: potrbúľaťstrbúľaťsfušovaťpofušovaťspackaťzvŕzgaťpomachľovaťspotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obeddemoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetamihovor. expr.: zopsuťpopsuťzhumpľovaťexpr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťanačaťexpr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriťpomrviťdomrviťzmrviťpohubiťdoriadiťdorichtovaťzrichtovaťdomajstrovaťznigaťzništovaťhovor. zastaráv. zhindrovaťhrub.: zhovädiťpokašlaťpokašľaťpohnojiťvulg.: posraťskurviťniž. hovor.: poondieťpoondiaťdoondieťsubšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si životskaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu

    2. p. zmariť 1, prekaziť


    dokopy p. spolu 1, 2, súhrnne


    spolu 1. za účasti, prítomnosti dvoch, viacerých al. všetkých jednotlivcov, vo vzájomnej blízkosti, v tesnej blízkosti • spoločnepospoluvedno: spolu, spoločne si vyšli do hory; chlapci sa držia pospolu, vednokolektívnehromadnekniž. korporatívne: stravujú sa kolektívne, hromadnedohromadydovednadokopy: všetci dohromady, dovedna, dokopy sa zúčastnia na pretekochvovednevovedno: spolu, vovedne s bratom žije na lazochpohromadehovor.: pokopenakope: sedia pohromade, pokope a rozprávajú sa; zostali ležať nakopezastar. spolne (Hviezdoslav)fraz. kniž. bok po boku: bok po boku bojovali na frontevzájomnenavzájom (medzi sebou): doma sa vzájomne, navzájom rozprávajú po nemeckyfraz. pod jednou strechou: žili pod jednou strechou

    2. do jedného celku, ako jeden celok; ako výsledok spočítania • dohromadydovednadokopy: spolu, dohromady kúpil päť kusov; knihy sú zviazané dovedna, dokopyvednovovednevovedno: vedno, vovedne, vovedno chová tri prascecelkovecelkovo: celkove, celkovo majú päťdesiat konísúhrnnesumárnekniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]odb.: úhrnneúhrnomzastar. úhrnkom: odsúdili ho súhrnne, sumárne na desať rokov; úhrnne, úhrnom je to stopäťdesiattisícvcelkuen bloc [vysl. anblok]: za jednotlivé pozmeňovacie návrhy hlasovali vcelku, en blochovor. jedno s druhým: jedno s druhým nám dal tisíc korúnhovor. bajzomnár. expr.: pajzomfajzom: bajzom ich tam bolo päťdesiatzastar. spolnesubšt.: cakompak • cakumpak • cakomprásk • cakumprásk • nespráv. celkom

    3. p. súčasne 1, zároveň 1


    súhrnne zhŕňajúc do jedného celku, ako jeden celok • ucelene: súhrnne, ucelene podaný výkladsúbornesyntetickykomplexne: súborne, synteticky, komplexne spracované dejinycelkovecelkovovcelku: celkove, vcelku možno konštatovať isté zlepšeniesumárnekniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]: sumárne, summa summarum dosiahli dobré výsledkycelistvokniž. celostne: celistvo, celostne zdokumentovaná udalosťspoluvednodovednadohromadydokopy: spolu, vedno má sto bodov; dovedna, dohromady, dokopy získali päť medailíodb.: úhrnneúhrnom: úhrnne, úhrnom je to stodvadsaťtisíc

    porov. aj súhrnný


    vlastne 1. uvádza opravný výraz • totižtotižto: prišiel neskoro, vlastne, totiž(to) ani presne neviemrespektíve (skr. resp.): prišli dvaja, respektíve s otcom traja

    2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu • verunaozajskutočne: vlastne, veru, naozaj, skutočne ani neviem, čo si o tom mám myslieťv skutočnostivskutkudohromadydokopydovedna: v skutočnosti, vskutku sa mu nečudujem, že odišiel: sám už nevie, čo má urobiťináčinakvcelkuv podstate: ináč, inak, vcelku nám to vyhovujetakrečenopravdupovediacpodľa pravdypopravdepopravde povedané: takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy bol rád, že sa to takto skončilo; popravde, popravde povedané, myslel som na tonakoniecnaostatoknapokonfaktickykniž. de facto [vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal čo stratiťzastaráv. vpravde: vpravde treba povedať, že sa ho bál


    celkom 1. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho (deja, stavu, vlastnosti a pod.) • úplneplne: celkom, úplne sa zotmelo; plne sa sústredili na prácunaplnosplnakniž. zúplna: naplno, splna rozkvitnutá ruža; zúplna popretŕhať rodinné zväzkyhovor.: dočistanačistonadobro: svojím správaním ho dočista pripraví o rozum; vlasy má už načisto šedivéhovor.: naskrznaskrzeexpr. skrz-naskrz: kým prišiel domov, naskrz(e), skrz-naskrz premokolkompletnehovor. komplet: ešte to nie je kompletne, komplet hotovéhovor. zgruntu: zgruntu prerobený domzried. nacelkom (Bodenek)zastar.: celecelkycelkovitefraz.: na celej čiareso všetkým činomnespis.: zbrusu • docela: cele vážne poviem (Matuška); darí sa mu celky, celkovite dobredokonalehovor.: absolútnetotálneexpr. stopercentne (so zdôraznenou okolnosťou krajnej miery): je dokonale šťastný; vrátil sa absolútne, totálne vyčerpaný; je už stopercentne zdravýdiametrálne (celkom opačne): diametrálne sa odlišujúhovor. navlasnachlp, pís. i na chlp (zo všetkých stránok): sú si navlas podobní; spravil to nachlp rovnakonaširokodoširokadokorán (pri otváraní a pod.): celkom, dokorán roztvoriť okno; naširoko, doširoka otvoriť dveresubšt.: cakompak • cakomprásk • cakumpak • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl

    2. p. vôbec 1


    dokorán do najvyššej možnej miery (pri otváraní a pod.) • naširokodoširokaširoko: dokorán, naširoko otvorila oblok; doširoka, široko roztvorila náručcelkomúplne: dokorán, celkom otvoriť oči; úplne roztvoril dvere

    p. aj celkom 1, úplne


    široko 1. do veľkej, potrebnej šírky (op. úzko); do veľkej rozlohy • naširokodoširokazoširoka: široko, naširoko poskladaný papier; široko, doširoka rozkladal rukami; naširoko, zoširoka sa rozkročiťrozložito: rozložito rozrastená koruna stromudokorán (pri otváraní): dokorán otvoriť dvere

    porov. aj široký 1

    2. do veľkých podrobností • naširokozoširokaobšírne: široko, naširoko sa rozpísal o dosiahnutých výsledkoch; zoširoka, obšírne vysvetľuje podstatu problémupodrobnedôkladne: podrobne, dôkladne sa zamýšľať nad príčinou neúspechurozvláčnerozťahanezdĺhavo (do zbytočných podrobností): rozvláčne, rozťahane, zdĺhavo rozprával o svojich zážitkoch

    3. p. široko-ďaleko


    úplne vyjadruje krajnú, najvyššiu mieru deja, stavu, vlastnosti a pod.; zo všetkých stránok (op. čiastočne) • celkom: úplne, celkom sa spoľahol na rodičovplneplnosplnanaplnokniž. zúplna: celý čas sa mu plne, splna venovali; naplno, zúplna otvorené ventilytotálne: do cieľa prišiel totálne, úplne vyčerpanýkompletnedokonalehovor. komplet: auto sa mu kompletne rozpadlo; vždy sa vie dokonale prispôsobiťhovor. absolútneexpr.: kapitálnestopercentne: som si tým absolútne, kapitálne, stopercentne istýhovor.: načistodočista: ten sa načisto, dočista zbláznilnaskrznaskrzevonkoncom: je naskrz(e), vonkoncom mokrýhovor. zgruntu: museli sme to zgruntu prerobiťexpr. skrz-naskrz: vrátili sa skrz-naskrz premrznutíhovor.: navlasnachlp: sú navlas, nachlp rovnakídokorándoširoka (pri otváraní): úplne, dokorán otvoril oknázastar. celefraz.: na celej čiareso všetkým činomdo posledného písmena/písmenkasubšt.: cakompak • cakumpak • cakomprask • cakomprásk • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl • nespis.: naprosto • zbrusu

    porov. aj úplný 1, 2


    rozrezať 1. rezaním rozdeliť na viac častí • porezaťnarezať: rozrezať chlieb, dosku; porezať, narezať slamu na sečkurozkrájaťpokrájaťnakrájať: rozkrájať koláč; pokrájať zeleninu do polievkyrozkrojiťprerezaťprekrojiť (na dve časti): prerezal povrazrozpíliťprepíliť (pílením): rozpílili drevo na poličkyhovor. expr.: rozfakliťroztrančírovaťroztranšírovať: v bitke mu rozfaklili rukávnár. expr. rozvalašiť (Švantner)porozrezávaťpoprerezávať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach)

    2. urobiť na niečom rez • zarezaťporezať: rozrezal si kožu, dlaň; zarezal si do prstadokrájaťdorezať (zároveň poškodiť): dorezala obrusrozpárať (zároveň otvoriť): rozpárať vrece nožíkomhovor. expr. rozfakliť: rozfaklil si ruku


    dokrbáľať sa p. prísť 1, dovliecť sa


    dovliecť sa expr. s námahou a pomaly prísť • expr. privliecť sa: dovliekol, privliekol sa na samý vrchexpr.: dotiahnuť sadoterigať sapriterigať sadoteružiť sadoteperiť sadotrepať sapritrepať sa: ledva sa dotiahol, dotrepal domovexpr.: dotrmácať sadošúchať sadošuchtať sadoštverať sanár. doštverigať sa: starký sa došuchtal do obchoduexpr.: doplantať sadomotať sadoplahočiť sadoplúžiť sadotmoliť sa (veľmi pomaly sa dovliecť): unavení doplantali sa na koniec dedinyexpr.: dotĺcť sadohrabať sadopšikať sadopratať sadorepetiť sadoredikať sadodrgáňať sa: dopratali, dorepetili sa posledným autobusomexpr.: dokývať sadokyvkať sadoknísať sadokrbáľať sanár. dokynášať sa (dovliecť sa knísavým krokom): dokyvkala sa pomaly k postelidobadkať (sa)doťapkať sa (obyč. o starých ľuďoch al. o deťoch): dieťa sa doťapkalo k mamedotackať sadopotácať sapritackať sa (dovliecť sa tackavým krokom)


    prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevydostaviť sazastar. ustanoviť sadostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úradexpr. naklusaťkniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoropristúpiťprikročiťpriblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budoveexpr.: pribehnúťdobehnúťpriletieťdoletieťpritrieliťdotrieliťpripáliťdopáliťpriraziťdoraziťprikúriťdokúriťpriklusaťdoklusaťpricválaťdocválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom časeexpr.: prifrčaťdofrčaťprifrňaťprifučaťprifuňaťprifukotaťprihartusiťpriharcovaťhovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoroexpr.: prihnať sadohnať saprivaliť sadovaliť saprirútiť sadorútiť saprihrnúť sadohrnúť sadosypať sanahrnúť saprimlieť sadomlieť sapritiahnuťprirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmiexpr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčaťdohrčaťprirapčaťdorapčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmieťdohrmieťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťprirachotiťdorachotiťdohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkýchzastar.: prijachaťdojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do staniceexpr.: prikvitnúťdokvitnúťprikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektorhovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal?expr.: privliecť sadovliecť sapritrepať sadotrepať sadopratať sapriterigať sadoterigať sapridrgáňať sadodrgáňať sapriredikať sadoredikať sapriteperiť sadoteperiť sanár. prikriatať saexpr.: prirepetiť sadorepetiť saprimotať sadomotať sapripantať sapriplantať sadoplantať saprihrabať sadohrabať saprikrbáľať sadokrbáľať sadotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantalexpr.: pritárať sadotárať sapritmoliť sadotmoliť sapritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinecexpr.: priknísať sadoknísať saprikolísať sadokolísať sapritackať sadotackať saprikľuckať sadokľuckať saprikyvkaťdokyvkať sadokývať sadošmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sadopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkaťdokrivkaťdokrivkať sapribadkaťdobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sapriplúžiť sadoplúžiť saprikĺznuť saprišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhraduexpr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasupriplaziť sadoplaziť saexpr. priplichtiť sapriliezťdoliezťprištverať sadoštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkaťdocupkaťpricapkaťdocapkaťpriťapkaťdoťapkať (sa)priťupkaťpriciepkaťpriskackaťpriskočiťprihopkaťprihopkovaťpridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkamiexpr.: pritancovaťdotancovaťprikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sadošuchtať saprišúchať sadošúchať saprišuchnúť sadošuchnúť saprišmotlať saprišmochtať sadošmochtať saprišmotkať sadošmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovaťdopochodovaťhovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovaťdocestovaťhovor. expr. priputovaťexpr.: privandrovaťdovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovalipoprichádzaťpoprichodiťpodochádzaťpodochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

    2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť2


    dokrčiť tlakom al. skrútením zdeformovať • pokrčiťskrčiť: dokrčiť, pokrčiť si šatyzhúžvaťzhúžviťdohúžvaťpohúžvať (dokrčiť do húžvy, hrče): zhúžval a odhodil novinyposkŕčať (na viacerých miestach dokrčiť): vytiahla z kufra poskŕčané šatstvoexpr.: domiagaťdokrkvaťpokrkvaťskrkvaťukrkvaťzried. ukrčiť: sedením si dokrkvala celú sukňuexpr.: schumlaťschalbaťzmäkušiť (dokrčiť chumlaním, mäkušením) • zried.: domädliťzmädliťpomädliť (mädlením)


    pokrčiť 1. stlačením narušiť pôvodný tvar, urobiť nepravidelné záhyby na niečom • skrčiťzhúžviťzhúžvaťpohúžvať: chytil list a nahnevaný ho pokrčil, skrčil, zhúžvildokrčiť: dokrčiť si sukňuexpr.: skrkvaťpokrkvaťdokrkvaťukrkvať: vreckovku má celú skrkvanú, pokrkvanú, ukrkvanúnakrčiťnahúžvaťexpr. nakrkvať (trocha pokrčiť): nakrčil spýtavo obočiezvraštiťzmraštiťzmrštiťzmŕštiťpomŕštiťzvrásčiťzvraskaťzvráskaťpovráskať (obyč. svaly, pokožku na tvári a pod.): zvraštiť, zmraštiť, zvrásčiť čelo, tvár, ústazriasiťhovor. expr. zrancovať: zriasila, zrancovala zamyslene čelostiahnuť (do vrások): stiahnuť tvár odporomzošúveriťzožmoliťexpr. zhŕždiť (veľmi pokrčiť): vytiahol z vrecka zošúverené, zožmolené peniaze; od zápachu zhŕždil nosposkŕčaťposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach): v autobuse si poskŕčal kabát; posťahuje tvár do vrásokexpr.: schumlaťschalbaťzmäkušiťnár. požmať (pokrčiť chumlaním, mäkušením a pod.) • požmoliťpomädliť (pokrčiť mädlením) • zried. zmädliť

    2. p. skrčiť 1, ohnúť


    dokričať sa p. dosiahnuť 5


    dosiahnuť 1. dostať sa rukou al. nejakým predmetom až po niečo • dočiahnuť: na dno rieky nedosiahneš, nedočiahneš; dieťa už dosiahne, dočiahne na kľučku

    2. chôdzou sa dostaviť na určité miesto • dostať sadostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dostali sa na vrcholecdôjsťprísť: došli, prišli na koniec dediny

    3. zaujať priestor po istú hranicu • mať dosahdočiahnuť: rebrík dosiahne, dočiahne pod okno; nové myšlienky majú dosah až k nám

    4. prirodzeným vývinom postúpiť na vyššiu úroveň • docieliť: naše umenie dosiahlo, docielilo vysokú úroveňdostať sadospieť: po rokoch sa dostal, dospel k múdrostidôjsťprísť: došiel, prišiel na prah dospelostidozrieť (dosiahnuť zrelosť): situácia dozrela na riešenievyvinúť sa (dlhodobým procesom): jednoduché prírodné štruktúry sa vyvinuli na vyšší stupeň zložitosti

    5. úsilím získať niečo • docieliť: dosiahol, docielil dobré výsledky v prácidopracovať sasubšt. domakať sa (dosiahnuť prácou): dopracoval sa k uznaniudomôcť sadovolať sadokričať sa (dosiahnuť s námahou): pravdy sa nedovoláš; domohol sa, dokričal sa spravodlivostidoprosiť sazried. dožiadať saexpr. zried. dožobrať sa (dosiahnuť prosbami): napokon sa doprosil, dožiadal prijatia u ministradobojovať sa (bojom): dobojoval sa k víťazstvukniž.: zožaťdôjsťdobrať sa (dosiahnuť niečo pozitívne): zožal úspech; došiel, dobral sa uznania


    doknísať sa expr. prísť knísavým, kývavým pohybom • expr. priknísať sa: doknísal sa, priknísal sa domov zrobenýexpr.: dokývať sadokyvkať saprikyvkaťdokolísať saprikolísať sa: starká sa dokyvkala domov; žobrák prikyvkal k domuexpr.: dotackať sadokľuckať sadobadkaťdobadkať sanár. dokynášať sa: podgurážení chlapi sa dotackali, dokynášali domovexpr.: dokrivkaťdokrivkať saprikrivkaťdokrívať (doknísať sa krívaním): s námahou sa dokrivkal k posteli


    dokrívať p. doknísať sa


    dokriviť p. skriviť


    skriviť urobiť krivým, nerovným • pokriviť: násilným otváraním skriviť, pokriviť vrchnákdokriviť (na viacerých miestach al. vo veľkej miere): pri páde z bicykla dokrivil blatníknakriviť (trocha, mierne): nakrivil ústa do grimasyvykriviť: vykriviť ústadeformovať (spôsobiť deformáciu krivením): náraz deformoval karosériupokrútiť: reuma mu pokrútila rukyohnúťzohnúť (dať do ohnutej, nerovnej polohy): ohnúť, zohnúť chrbát, ruku


    skriviť sa stať sa krivým, nerovným • pokriviť sa: špendlík sa skrivil, pokrivildokriviť sa (na viacerých miestach al. veľmi) • nakriviť sa (trocha, mierne): kútiky úst sa mu nakrivili do plačuohnúť sazohnúť sa (dať sa do oblúkovej polohy): (z)ohol sa mu chrbátexpr.: zíveriť sazúveriť sa (skriviť sa obyč. vysušením): kôra sa zíverila, zúverila


    dokrivkať, dokrivkať sa p. prísť 1, doknísať sa


    dokrkvať p. dokrčiť, pokrčiť 1


    dokrvava p. červeno


    červeno, star. i červene majúc červenú farbu, na červenú farbu, červenou farbou • načervenodočervena, pís. i na červeno, do červena: červeno, načerveno namaľované pery; pri vode sa opálili dočervenačerešňovodočerešňovavišňovodovišňovamalinovodomalinova, pís. i do čerešňova atď. (červeno, dočervena ako čerešňa, ako višňa, ako malina): čerešňovo, malinovo, domalinova sfarbené lícakrvavokrvavočervenodokrvava, pís. i do krvava (červeno, dočervena ako krv): krvavo, dokrvava zapálené zorekarmínovorubínovovínovodokarmínovadorubínovadovínova, pís. i do karmínova atď. (červeno, dočervena ako karmín, ako rubín, ako červené víno): karmínovo, rubínovo zapálené lícapurpurovošarlátovodopurpurovanapurpurovodošarlátovanašarlátovo, pís. i do purpurova atď. • kniž. nachovodonachova, pís. i do nachova (červeno, dočervena ako purpur, ako šarlát, červeno s fialovým odtieňom): purpurovo, šarlátovo, donachova zafarbená látkahrdzavodohrdzavanahrdzavoryšavodoryšavanaryšavo, pís. i do hrdzava, na hrdzavo atď. (červeno ako hrdza): dať si zafarbiť vlasy nahrdzavo, dohrdzava, naryšavo; hrdzavo, ryšavo zafarbené vlasytehlovodotehlovanatehlovo, pís. i do tehlova, na tehlovo (červeno ako tehla): tehlovo, dotehlova natretý plotbledočerveneslabočervenečervenastočervenavočervenkavočervenkastodočervenastadočervenavadočervenkavadočervenkastanačervenkavonačervenkasto, pís. i do červenasta, na červenkavo atď. (trocha červeno, s odtieňom dočervena): červenkavo upečené mäso, opáliť sa dočervenkastaexpr.: červenučkočervenunkočervenuško: červenučko zapálená pokožka

    porov. aj červený


    dokrvaviť p. raniť


    raniť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť • zraniťporaniť: ranili, zranili, poranili ho do hlavy; ranila, zranila ju výčitkadoraniťexpr.: doráňaťdorantať: doranil, dorantal si prsty; mala doráňanú dušuublížiť: pri páde si ublížil; ublížil jej svojím odchodomodrieťoškrieťpoškrabaťpoškriabaťexpr. oškúliť (raniť kožu): oškrel, poškrabal si lakeťskrvaviťdokrvaviťzakrvaviťzakrvácať (zraniť do krvi): skrvavil si nohy; mal zakrvácanú hlavudodriapaťrozškrabaťrozškriabaťrozškrabnúť (driapaním, škrabaním raniť): dodriapal si tvárdokaličiťskaličiťdokatovaťzmrzačiť (telesne deformovať, pren. expr. i duševne): dokaličil sa pri lyžovaní; pren. expr. mala zmrzačenú dušuexpr.: dochrámaťdodrúzgať: po nehode boli dodrúzganídostrieľať (raniť streľbou): prišiel z vojny dostrieľaný


    zakrvaviť znečistiť, postriekať krvou; poraniť do krvi • skrvaviť: zakrvaviť si rukáv, skrvavený obväz; zakrvaviť, skrvaviť súperazakrvácať (znečistiť krvou): zakrvácať vreckovkudokrvaviť (vo veľkej miere): dokrvaviť si rukypokrvaviť (poraniť do krvi): na tŕňoch si pokrvaviť ruky


    zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjaťpostĺkaťpozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepaťstrepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

    2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiťotĺcťoráňaťobráňaťzráňať (ovocie zo stromu) • stĺcťpostĺkaťpozbíjaťpozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

    3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiťnabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcťsťaťzlátaťzmlátiťzdraťspraťzrúbaťzrezaťzmastiťzmaľovaťspráskaťzmangľovaťzmydliťstrieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpaťzriadiťzrichtovaťdoriadiťdokrvaviťdorichtovaťdosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiťdotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápaťzmasírovaťzmacerovaťzlúpaťvyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťaťvysekaťvyrafaťvymlátiťvydrviťvyšibaťvyšľahaťvypráskaťvytrieskaťvyšvácaťvylátaťvytrepaťvybuchnátovaťvybúchaťvybuchtovaťvyčapcovaťvyobšívaťvyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiťvylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliťvypraťvydraťvytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskaťvypliaskaťvyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcťnatrepaťnasekaťnamastiťnacápaťnarezaťnasoliťnatrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátaťnamlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskaťspliaskaťvypáckaťnafliaskaťvyfliaskaťsfackaťnafackaťvyfackaťvyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibaťzošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopaťskopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebráspočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkaťpoobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívaťpoobťahovaťpoobháňať


    doktor p. lekár


    lekár kto je odborne pripravený a oprávnený liečiť • hovor. doktor: ísť s dieťaťom k lekárovi, doktorovihovor., často pejor.: felčiarhovor. pejor. mastičkár (zlý lekár): je to obyčajný mastičkár, felčiarzastar. medikuszried. liečiteľ: je to dobrý liečiteľzastar. fyzikus (Jégé)odb. terapeut


    medicína 1. lekárska veda • lekárstvo: študovať medicínu, lekárstvohovor.: lekárčinadoktorčina

    2. p. liek


    dogmatik kto stojí na pozíciách dogmatizmu • doktrinár (kto sa úzko pridržiava nejakej doktríny, nejakého učenia) • pejor. talmudista


    doktrinár p. dogmatik


    dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotieraťbyť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážaťdoberaťdoberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšaťdráždiťpichaťpodpichávaťpodpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovaťzadrapkávaťzabŕdaťzapáraťzadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodaťpodkušovaťpodkušiavaťdopaľovaťdojedaťdodieraťdodievaťdokúčaťdomŕzaťdožieraťdolípaťdoskakovaťdrapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínaťšpáraťštúraťštipkaťvŕtaťrýpaťryťbagrovaťhovor. expr.: vyrývaťštuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdaťdopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčaťnapekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


    dokúčať p. domŕzať


    domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


    naliehať dôrazne žiadať • vymáhať: naliehal na rodičov, aby mu dali peniaze; vymáhal peniaze od rodičovdoliehať: všetci doňho doliehali, aby súhlasilhovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na veriteľovsúriťurgovaťupomínať (naliehať po predchádzajúcom upozornení): podnik súril, urgoval zaplatenie dodávkydotierať (dotieravo, neodbytne naliehať): deti dotierali otázkamiexpr.: domŕzaťdopichovaťdolípaťomŕzaťodŕhaťdohúdaťdokúčať: Nedomŕzaj, nedokúčaj toľko!


    znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiťtlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačiazried. nepokojiťexpr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omínanár. omykať: starosť ho omykáhovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým!hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovaťrušiťvyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušujeexpr.: balušiťmátaťmátožiť: baluší, máta ma zlá predstavaexpr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v dušipokúšaťdráždiťrozčuľovaťpopudzovaťrozrušovaťhnevaťzlostiťjedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehryškrieťmrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácieexpr.: dopekaťdokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspechzmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť


    dotieravý ktorý sa (bezohľadne) vnucuje, ktorý (bezohľadne) obťažuje • vtieravý: dotieravý, vtieravý človekneodbytnýexpr. zastar.: dôkučnýdôkučlivý (F. Hečko; ktorého sa nemožno zbaviť): neodbytní obdivovatelia, neodbytné myšlienkyexpr.: dolípavýlepkavýnár.: úlipnýulipavý: dolípavý, úlipný, ulipavý ako muchadobiedzavýdomŕzavýdojedavý: dobiedzavé, domŕzavé, dojedavé komárebezočivýhovor. drzý (bezočivo, nevyberaným spôsobom dotieravý): bezočivé, drzé obťažovanie v kine; nemohla sa zbaviť bezočivého, drzého nápadníkanetaktnýindiskrétny (nemajúci cit pre takt, mieru v správaní): netaktné, indiskrétne otázkynutkavýnaliehavý (ktorý sa stále vracia, natíska): nutkavé, naliehavé myšlienky


    dôkučný, dôkučlivý p. dotieravý


    doklad 1. preukazná listina: osobné dokladydokument: predložiť dokumentyosvedčenie (písomný doklad s úradným potvrdením niečoho): osvedčenie o štátnom občianstvepotvrdenie: vystaviť potvrdenie o zaplatenípotvrdenka: preukázať sa potvrdenkoupreukaz (doklad obsahujúci dôležité údaje): vodičský preukazpreukážka (doklad, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovnéholegitimácia (doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo a pod.): občianska legitimáciavysvedčenie (doklad potvrdzujúci istú skutočnosť): lekárske vysvedčeniecertifikát: zdravotný certifikátzastaráv. písmo: mať písma v poriadkuhovor. papier: osobné papierekniž. zastar. svedectvozastar. kvitanciahovor. pejor. bumážka

    2. čo ukazuje pravdivosť istej skutočnosti • dôkaz: ten čin je dokladom, dôkazom jeho vernosti, oddanostipotvrdenieprejav: prejav láskydokument: dokument priateľstvailustrácia: uviesť ako ilustráciukniž. svedectvo: svedectvo pracovitosti


    dokument p. doklad 1, 2


    zdroj miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, z čoho niečo vychádza; čo spôsobuje vznik, jestvovanie niečoho: vodný zdroj, zdroj energie, zdroj príjmov; zdroj starostíprameň: liečivý prameň, naftový prameň; prameň informáciížriedlo: horúce, termálne žriedlo; žriedlo bohatstva, poznaniakniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrostiohnisko: ohnisko nákazypôvodca: pôvodca nešťastiapôvod: pôvod príjmovdokladdokument: historické doklady, dokumentyzáklad: nájsť spoľahlivý základ

    p. aj základ 3


    dokázať 1. doložiť dôkazmi • podať dôkaz (o niečom): dokázal svoju nevinu; podal dôkaz o svojej nevinepotvrdiťdotvrdiťdosvedčiť (dokázať svedectvom): potvrdil, dotvrdil, že vraha videl; dosvedčil pred súdom jeho totožnosťkniž. osvedčiťzastar. stvrdiť: pravdivosť vyhlásenia osvedčili, stvrdili všetci prítomnídokumentovať (dokázať pomocou písomných dokladov): dokumentovať rast životnej úrovne grafmipreukázaťdemonštrovaťmanifestovať (ukázaním na niečo): už dávno preukázal, demonštroval svoju odvahuvyvodiťdedukovať (dokázať dedukciou): vyvodil, dedukoval pravdivosť výroku

    2. p. vedieť 3, vládať1


    dokumentovať p. dokázať 1


    dosvedčiť svedectvom podoprieť isté tvrdenie • dotvrdiťpotvrdiť: dosvedčil, dotvrdil, potvrdil, že kolega má pravdukniž. osvedčiťzastar. stvrdiť: listinu osvedčil, stvrdil podpisomdokázať (podať dôkaz): dokázali jeho nevinudoložiťdokumentovať (písomne preukázať dokladmi): doložil, dokumentoval analýzu štatistickými údajmivykázať (doložiť výkazom): vykázať vzrast spotreby mlieka


    potvrdiť 1. podať svedectvo o správnosti, pravdivosti niečoho • dosvedčiť: mládenec potvrdil, dosvedčil, že auto šlo rýchlodotvrdiťzastar. stvrdiť: pravdivosť udalosti dotvrdili všetci prítomnídokumentovaťdokázať (doložiť dôkazmi): dokázať svoju nevinuodprisahať (potvrdiť prísahou)

    2. uznať za platné; písomne osvedčiť • schváliť: vláda potvrdila, schválila rozpočet na tento rokzastar. stvrdiťkniž. sankcionovať: sankcionovať uznesenie, zákonkniž. atestovaťzastar. certifikovaťadmin. kvitovať (potvrdiť príjem niečoho): kvitovať zmenkuspečatiť (dať konečnú platnosť): priateľstvo sme spečatili bozkom; sľub spečatiť podpisom

    3. porov. prisviedčať


    dobehnúť 1. behom al. veľmi rýchlo prísť • pribehnúť: dobehol, pribehol do školy načaskniž. al. expr.: dojachaťprijachať: vlak dojachal do staniceexpr.: dopáliťdotrieliťpritrieliť: deti dotrielili do jedálneexpr.: dorútiť saprirútiť sadohnať saprihnať sadovaliť saprivaliť sadohrnúť saprihrnúť sadosypať sadomlieť sa (rýchlo a vo väčšom množstve): skupina sa dorútila do vlakudocválaťpricválaťdoklusaťpriklusaťpriharcovaťhovor.: dorajtovaťprirajtovať (dobehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch; expr. rýchlo dobehnúť, o ľuďoch): kone docválali celkom spotené; dorajtovať na koni; skupina docválala, priharcovala so smiechomexpr.: doletieťpriletieť (rýchlo dobehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr.: dofičaťprifičaťdofrčaťprifrčaťdofrňaťprifrňaťdofrnknúťprifrnknúťdobrnknúťpribrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: dofuňaťprifuňaťdofukotaťprifukotaťdofučaťprifučaťdopachtiť sapripachtiť (pribehnúť s námahou): pes dofučal, prifučal, dopachtil sa s vyplazeným jazykomexpr.: dokúriťprikúriť: dokúril k nám celý napajedenýexpr. pribziknúť (Hviezdoslav)expr.: dohrmieťprihrmieťdorapčaťdohrčaťprihrčaťdohrkotaťprihrkotaťdohrmotaťprihrmotaťdohrmotiťprihrmotiťdohučaťdorachotiťzried. prihartusiť (dobehnúť s hrmotom): vozy dohrčali, dorachotili do dvoradoraziť (dobehnúť al. prísť): dorazil do cieľa poslednýexpr.: pribrnieťpribežkať (o dieťati)

    2. nahradiť niečo zameškané • dohoniťdohnať: dobehol, dohonil celé učivo; dohnal stratený časnadbehnúť: musí nadbehnúť, čo zameškala

    3. behom prísť včas • dostihnúť: dobehol, dostihol kamaráta na ulicidohnaťdohoniťdochytiť: nedohonila, nedochytila posledný autobushovor. chytiť: len tak-tak chytili vlaknadbehnúť (dobehnúť kratšou cestou): nadbehli skupinu skratkou

    4. p. oklamať 3


    dokúriť p. prísť 1, dobehnúť 1


    dokvitnúť p. prísť 1


    dokedy 1. vyjadruje otázku týkajúcu sa koncovej časovej hranice, ako dlho • dokiaľpokiaľ: Dokedy, dokiaľ sa zdržíš v práci? Dokiaľ, pokiaľ vydrží so silami?expr.: dokedyžedokiaľže: Dokedyže, dokiaľže budete vyrušovať?

    2. uvádza vedľajšiu predmetovú, príslovkovú časovú al. prívlastkovú vetu • dokiaľpokiaľ: uvidíme, dokedy, dokiaľ vydrží behať; robí, dokiaľ, pokiaľ vládze; termín, dokedy, dokiaľ bolo treba zaplatiť poistku, už uplynulkýmdokýmpokým: rýľuje, kým, dokým vidí; bude maľovať, dokým, pokým mu bude stačiť farba


    dokým p. kým 1, dokedy 2


    kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokýmdokýmkým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidínež: kým, než to spravíme, bude tma: počkám, kým, až zaspídokedydokiaľpokiaľzakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačiliza ten čas čozatiaľ čomedzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístiezastar.: kýmkoľvekdokiaľkoľvek (Vansová)pokýmkoľvek (Hviezdoslav)čím (S. Chalupka)nár.: ležpočím (F. Hečko, Šoltésová)

    2. p. ale 1


    dokynášať sa p. doknísať sa


    dokývať sa, dokyvkať sa p. prísť 1, doknísať sa


    dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchodyvyčítaťvyčitovaťmenej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosťmentorovaťpoúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahnešnapomínaťhovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o detikarhaťhrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvoexpr.: krstiťmydliťharušiťharusiťfraz. prehovárať/hovoriť do dušefraz. expr.: vyhadzovať na očičistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať


    chládok 1. p. tieň 1 2. p. väznica


    tieň 1. obraz vrhaný osvetleným telesom; priestor, ktorý nie je priamo osvetlený • tôňa: stromy vrhajú tiene, tône; vyhľadávať tôňuchládok: ľahnúť si do chládkuexpr.: tieňavatôňava (tienisté miesto): záhradná tieňava, tôňava

    2. záporná stránka niečoho • tôňa: tiene umeleckého života, tôňa minulostinegatívumzápormínus: hovoriť iba o negatívach, mínusoch reformy

    3. p. náznak


    väznica miestnosť al. budova pre väzňov • väzenie: prepustiť niekoho z väznice, z väzenia; zamrežované okná väznice, sedieť vo väzenížalár: odpykávať si trest v žalárihovor. kriminál: za to príde do krimináluhladomorňa (v minulosti väznica pre odsúdených na smrť hladom) • hovor. expr. basa: dostať sa do basyhovor. expr. chládok: dať niekoho do chládkuzastar. árešt: byť v áreštetrestnicatemnicazastar. karcer (školská väznica) • hovor. zastar.: šatľava (Rázus)šupáreň (Jégé)kniž. bastilaslang. lapáksubšt. loch (Jurík)


    žalúdok živočíšny orgán na spracúvanie potravy • bachor (zvierací žalúdok, expr. žalúdok človeka): mať plný žalúdok, plný bachorhovor.: puchorzúzik (žalúdok hydiny, vtákov): kurací puchor, zúzik


Pozri výraz DOK v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV