Synonymá slova "doch" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 48 výsledkov (1 strana)

  • chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

    2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

    3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

    4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

    5. p. patriť 1


    stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosťmať dosťpostačovaťpostačiťdostačiťdostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačujevystačiťvystačovať: múka do nového nevystačívyjsť: s peniazmi ešte vyjdemdochádzaťdochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

    2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačívystačiť: vystačím držať krok s vamivládaťstihnúťmôcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom časevedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliťarch. dolieť: robil, kým dolel

    3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúťstíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhalimať časmať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadokzastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť


    zachádzať1 1. chôdzou, dopravným prostriedkom sa dostávať niekam, na nejaké miesto • zachodiť: zachádzajú, zachodia až k lesudochádzaťprichádzať: zachádzajú, prichádzajú autom do dvora

    2. pohybom sa strácať z dohľadu • zachodiťmiznúť: zachádzať, zachodiť, miznúť za rohzapadať (o nebeských telesách): slnko skoro zapadá

    3. pokrývať sa tenkou vrstvou niečoho • zachodiť: okuliare zachádzajú, zachodia parouoxidovať (o kovoch): striebro ľahko zachádza, oxiduje

    4. nadobúdať odtieň inej farby • prechádzať: zelená zachádza, prechádza do modrejzabiehať: pery mu zabiehajú do belasého odtieňa

    5. začať uplatňovať istý (neželateľný) spôsob prejavu • zabiehať: v reči zachádza, zabieha do hrubosti; zachádzať, zabiehať do technických podrobností


    dochádzať, dochodiť porov. prísť


    dochnúť p. hynúť 1


    hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umieraťzomieraťmrieťkniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mordochnúťzdochýnaťexpr.: kapaťskapínaťkrepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepírujepadať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladuchradnúťslabnúťcivieťupadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnúodumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera

    2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikaťtratiť sastrácať saodumieraťmiznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajúísť navnivočupadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč


    dôchodca kto dostáva starobný, invalidný a pod. dôchodok • hovor. penzista (kto dostáva starobný dôchodok): už dva roky je dôchodca, penzistazastar. rentier


    dôchodkový ktorý súvisí s postavením dôchodcu • starobný: dôchodkové, starobné poistenie; dôchodková, starobná daňhovor. penzijný: byť v dôchodkovom, penzijnom veku


    dôchodok 1. pravidelný príjem osôb, ktoré nemôžu hradiť náklady na živobytie z pracovného príjmu: starobný, vdovský dôchodokhovor.: penziapenzijnézastar. renta: poberať penziu, rentustarobné (starobný dôchodok) • invalidné (invalidný dôchodok) • vdovské (vdovský dôchodok) • admin. zastar. výslužné

    2. situácia dôchodcu: byť na dôchodkuhovor. penzia: odísť do penziezastaráv.: odpočinokvýslužba: profesor na odpočinku, vo výslužbe

    3. p. príjem 1, zisk 2


    príjem 1. výsledok hospodárskej al. obchodnej činnosti (op. výdavok): v minulom roku mal veľký príjemzisk (kladný výsledok podnikania, obchodu): podiel na ziskudôchodok (obyč. pravidelný príjem): dôchodok z prenájmu pôdytržba (príjem z predaja): denná tržbarenta (zisk z vlastníctva pôdy, akcií a pod.): pozemková rentavýnos: ročný výnos z obchodovaniavýťažok: čistý výťažok hospodáreniakniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit

    2. p. zárobok, plat


    zisk 1. čo bolo nadobudnuté, získané: to neprináša nijaký ziskúžitok: škody je viac ako úžitkuosoh: materiálny osohprospech: mať osobný prospech z niečoho

    2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: predávať so ziskomvýťažok: výťažok hospodáreniavýnos: vysoké hektárové výnosypríjem: štátne príjmytržba (zisk z predaja): denná tržbadôchodok (pravidelný zisk): dôchodok vlastníka pôdykniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit


    dôchov p. chov


    chov starostlivosť o zvieratá zacielená na ich praktické využitie: chov hydiny, rýbodchov: odchov teliatdôchov: dôchov plemenných zvieratpríchov (chov mladého dobytka, obyč. na plemeno) • chova: vziať na chovu teľa


    dochovať p. vychovať 2


    vychovať 1. sústavným cieľavedomým pôsobením na človeka dosiahnuť jeho všestranný rozvoj al. žiadané kladné vlastnosti • odchovať: vychovala, odchovala dve generáciezastaráv.: vykolísaťodkolísať (vychovať od kolísky) • expr. vykresať (prísnou výchovou): vykresať z mládeže statočných ľudíexpr.: vypiplaťvyprplať (starostlivo, obyč. s ťažkosťami): vypiplala dieťa do troch rokovexpr.: vypeľhaťvyplekaťodplekaťnár. vykublať (úzkostlivo, s námahou): ledva vypeľhala, vyplekala predčasne narodeného synavypestovať (vychovať k istej vlastnosti): vypestovať v deťoch samostatnosťvyučiťvyškoliť (poskytnúť odbornú prípravu na niečo): vyučiť, vyškoliť za mechanika; dobre vyučený, vyškolený právnikvycvičiťhovor. expr. vydrezírovať (tvrdo) • zastaráv. vymuštrovať (cvičením naučiť niečo, cvičením zdokonaliť): vycvičí dievča v domácich prácach; vydrezírované, vymuštrované detihovor. expr. vyexecírovať (preháňaním, násilím)

    2. poskytnúť hmotné zabezpečenie, výživu • odchovaťdochovať: vychovať, odchovať, dochovať päť detívyživiťuživiť: nevládze vyživiť, uživiť rodinu

    3. dosiahnuť potrebnú hmotnosť pri chove domácich zvierat • vykŕmiť: vychovali, vykŕmili sme dva bravy


    dochovať sa p. zachovať sa 1


    zachovať sa 1. ostať v nezmenenom stave, na pôvodnom mieste • uchovať sa: v kláštoroch sa zachovali, uchovali cenné originálydochovať sa (z dávnejšieho obdobia): dochovali sa nám správy o pôsobení Rimanov na slovenskom územíudržať sapretrvať: dodnes sa udržala, dodnes pretrvala povesť o šľachetnosti hradného pánavydržať (ostať v dobrom stave): kožuch vydržal desaťročiazastar. prechovať sa: povesť sa prechovala doteraz

    2. preukázať svoj postoj, ukázať sa istým spôsobom • zadržať sa: nepekne sa zachoval, zadržal k rodineprejaviť sa: čestne sa zachoval, prejavil v ťažkej situácii


    dochovávať p. chovať 1


    chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkompestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včelyexpr. piplať sanár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatkaexpr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)

    2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťaživiť: živiť mláďa mliekomdojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rokplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľahovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchaťnapchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiťnasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom

    3. p. živiť 1


    dochovávateľ p. chovateľ


    chovateľ kto chová zvieratá, kto sa stará o zvieratá: dochovávateľ: chovateľ, dochovávateľ dobytka, ošípaných


    dochrámaný p. zmrzačený


    zmrzačený zbavený normálnej, zdravej, prirodzenej podoby • zdeformovanýdeformovaný: zmrzačené, zdeformované, deformované telodokaličenýskaličenýznetvorenýdochrámanýdodrúzganýdorantanýožobráčený: tvrdou prácou dokaličené, znetvorené ruky; vrátil sa z boja dochrámaný, dorantaný, ožobráčenýzohyzdenýzohavenýohyzdnýohavný (esteticky hlboko narušený): tvár má zohyzdenú popáleninami; ohyzdná tvár od popálenínkyptavýokyptený (zmrzačený odrezaním časti tela): má kyptavé, okyptené rukyexpr.: spotvorenýkurtavýkrchňavýdoriadenýdorichtovanýdokatovanýdokľavený


    dochrámať p. dolámať


    dolámať lámaním zničiť al. poškodiť • polámaťzlámaťrozlámať: dolámal, zlámal si kosti pri páde; rozlámať lavice v parkuexpr.: dodrúzgaťdochrámaťpochrámaťdorantať: dodrúzgali, dochrámali auto pri nehode; dorantalo mu rukydokaličiťzmrzačiťexpr.: skaličiťokaličiť (obyč. telo): dokaličili ho pri bitke; skaličili mu údyrozbiťexpr.: roztrieskaťdotrieskať (na drobné kusy): od zlosti roztrieskala, dotrieskala huslehovor.: pokrušiťdomrviť (dolámať mrvením na malé kúsky): piškóty som v taške pokrušila, domrvilaexpr. dokmásať (dolámať konáre a pod.): deti dokmásali celý krík


    polámať 1. lámaním rozdeliť obyč. na viac častí • rozlámať: polámať, rozlámať tyčinku, suché raždierozlomiťzlomiť (na dve časti): rozlomiť, zlomiť palicuzried. prelámaťhovor. pokrušiťnadrobiť (polámať obyč. drobením, mrvením na malé kúsky): pokrušený koláč; nadrobiť si chlieb do polievkyporozlamovaťpoprelamovať (postupne, viac vecí): porozlamovať posúchy na kusy

    2. zlomením, lámaním poškodiť • dolámaťzlámať: v zlosti polámal, dolámal nábytok; na lyžovačke si polámal, zlámal nohyexpr.: pochrámaťdochrámať: hračku si hneď pochrámal, dochrámalexpr.: rozdrúzgaťdodrúzgaťroztrieskať: od zlosti rozdrúzgal, roztrieskal zlepené lietadlo


    raniť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť • zraniťporaniť: ranili, zranili, poranili ho do hlavy; ranila, zranila ju výčitkadoraniťexpr.: doráňaťdorantať: doranil, dorantal si prsty; mala doráňanú dušuublížiť: pri páde si ublížil; ublížil jej svojím odchodomodrieťoškrieťpoškrabaťpoškriabaťexpr. oškúliť (raniť kožu): oškrel, poškrabal si lakeťskrvaviťdokrvaviťzakrvaviťzakrvácať (zraniť do krvi): skrvavil si nohy; mal zakrvácanú hlavudodriapaťrozškrabaťrozškriabaťrozškrabnúť (driapaním, škrabaním raniť): dodriapal si tvárdokaličiťskaličiťdokatovaťzmrzačiť (telesne deformovať, pren. expr. i duševne): dokaličil sa pri lyžovaní; pren. expr. mala zmrzačenú dušuexpr.: dochrámaťdodrúzgať: po nehode boli dodrúzganídostrieľať (raniť streľbou): prišiel z vojny dostrieľaný


    zlomiť 1. tlakom, násilím rozdeliť na dva al. viac kusov • rozlomiťprelomiť: zlomiť, rozlomiť paličku; zlomiť, prelomiť ohraduzlámaťdolámaťpolámaťprelámať (zlomiť na viacero kusov al. na viacerých miestach a obyč. poškodiť): zlámal, dolámal si nohy; polámať náradiepoprelamovať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach) • expr.: zdruzgnúťdodrúzgať (zlomiť, zlámať s praskotom): zdruzgnúť konárexpr. dochrámať: dochrámať si nohu

    2. uviesť do podoby oblúka, ohybu • ohnúťzohnúťprehnúť: zlomiť, (z)ohnúť nohu v kolene; zlomiť, (z)ohnúť šiju; prehnúť niekoho v páse

    3. násilím, silou dosiahnuť víťazstvo nad niečím • premôcťprekonať: zlomiť, premôcť teror, násilie, moc niekoho; prekonať zloporaziťzdolaťzmôcť (zbaviť síl): zlomiť, poraziť nepriateľa; zdolať, zmôcť presilu vojskaoblomiť: nemôže oblomiť synov odpor

    4. urobiť poddajným, odobrať duševné sily • podlomiťoslabiť: nič ma tak nezlomilo, nepodlomilo ako priateľova zrada; väzenie ho celkom oslabilozničiť: žiaľ ma zničilzdeprimovať (duševne ubiť) • expr.: skrušiťskváriťzdeptať: skrušila, skvárila nás neistá budúcnosť, bieda

    5. p. porušiť 2


    zmrzačiť 1. telesne (pren. expr. i duševne) zdeformovať, urobiť telesným (pren. expr. i duševným) mrzákom • skaličiťdokaličiťexpr.: okaličiťpokaličiť: píla mu zmrzačila, skaličila ruku; pri havárii si dokaličiť, pokaličiť chrbticu; duševne zmrzačené detiznetvoriťzohyzdiť: oheň jej znetvoril, zohyzdil tvárexpr. ožobráčiťexpr. zried. olazáriť: vojna ožobráčila, olazárila mnohých mládencovokyptiť (zmrzačiť odrezaním časti): okyptené rukydobiť (bitím zmrzačiť) • dolámať: pri páde sa celý dobil, dolámalexpr.: dochrámaťdodrúzgaťdorantaťdokatovaťdomäsiariť (telesne veľmi poraniť): dochrámať, dodrúzgať si údy; dorantať si telo

    2. p. pokaziť 1


    dochytiť 1. chytiť obyč. pri nejakom nedovolenom čine • prichytiťpristihnúť: zlodejov dochytili, prichytili, pristihli pri krádežidostaťdostihnúťdolapiťzastaráv. dopadnúť: dostali, dostihli, dopadli podpaľačov na útekulapiťzlapaťpolapiťexpr.: drapnúťzdrapiťdochrapiť: lapili, zlapali, zdrapili výtržníkov hneď za dveramihovor. expr. nachytať: učiteľ nachytal žiačku s ťahákomdostriehnuť (po dlhšom čakaní): konečne dostriehol zločincanár. dopáčiť (Dobšinský)subšt.: čapnúť • načapať

    2. p. dostihnúť 1, dobehnúť 3


    dochuti p. dosýta


    dosýta do úplného uspokojenia svojich potrieb, túžob a pod., do nasýtenia • do sýtostidochuti, pís. i do chuti: najesť sa dosýta, dochuti; dosýta, dochuti sa napočúval ľudovej hudbydo vôle: dosýta, do vôle sa vyspalfraz. do dobrej vôlefraz. expr. koľko duša ráči


    ochutiť pridať niečo na zlepšenie chuti: ochutiť omáčku octom, kôpromprichutiťdochutiť (čiastočne, podľa chuti)


    dochvíľne p. načas 1


    načas 1. vo vhodnom al. určenom čase • včasvčasne: autobus prišiel načas, včas; včasne som mu povedal, čo má urobiťpresnehovor. akurát: prišiel si presne, akurát, predstavenie sa práve začínakniž. dochvíľne: každú prácu urobí načas, dochvíľne

    2. p. dočasne, zatiaľ 4


    dochvíľny p. presný 1


    presný 1. vyznačujúci sa dôkladnosťou v konaní, myslení (o človeku) • dôkladnýdôsledný: je v práci presný, dôkladný, dôslednýspoľahlivýhovor. akurátny (zaručujúci presnosť): spoľahlivý, akurátny pracovníkkniž. dochvíľny (presný v čase): Nemeškaj, buď dochvíľny!

    2. bezchybne fungujúci • bezchybnýdokonalý: presný, bezchybný, dokonalý strojkniž. precízny: precízny mechanizmusspoľahlivý (v presnosti): spoľahlivé hodinkyjemný (prispôsobený na presné rozlišovanie): jemné váhy, jemná mechanika

    3. dokonale, presne urobený, zhotovený, vykonaný (op. nepresný) • dôkladnýkniž. precízny: oceniť presnú, dôkladnú, precíznu prácudokonalýperfektný: presná, dokonalá, perfektná muškapedantskýpedantnýpuntičkárskypunktičkársky (do detailov presný): pedantská, pedantná, pun(k)tičkárska reštaurátorská robotabezchybnýsprávnydobrýnáležitý (op. chybný, nesprávny, zlý): bezchybný, správny, dobrý výpočet; dobrý, náležitý výsledokexpr. stopercentný

    4. zodpovedajúci skutočnosti, presne vystihujúci skutočnosť • dokonalýúplný: syn je presnou, dokonalou, úplnou kópiou otcavýstižnýpriliehavý: výstižné, priliehavé prirovnanie, označenieverný: verné zobrazeniedoslovnýexpr., obyč. pejor. otrocký (o preklade)

    5. presne určený, formulovaný a pod. • určitý (op. nepresný, neurčitý) • jasnýkonkrétny: presný, určitý počet; presný, určitý, jasný cieľ; jasné kontúry; konkrétne údajestriktnýprísny: striktné, prísne rozlišovanie, vymedzenieodb. exaktný (založený na faktoch, na matematických metódach): exaktné údaje, exaktné metódy


    dochytať p. zašpiniť


    zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiťušpiniťpošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šatyzamazaťumazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzízried. zanečistiťexpr.: zašpintaťpošpintaťhovor. expr.: zapískaťupískaťzavláčiťuvláčiťzašubraťušubraťzafúľaťufúľaťpofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiťumastiťexpr.: zasmoliťusmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavicepremastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golierobchytaťochytaťohmataťexpr.: obchytkaťochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababraťzapapraťzbabraťubabraťpobabraťzafafraťsfafraťzamachliťumachliťzamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekváromexpr.: zakvackaťzakväckaťzakvickaťzakyckaťzakeckaťukvackaťukvickaťpokvackaťpokyckaťokvackaťokyckaťpokvasiťzafliaskaťofliaskaťzafŕkaťzafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatomexpr.: zacápaťscápaťzacapkaťzacápkaťzapáckaťzagebriťugebriťpogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkouexpr.: zabrýzgaťubrýzgaťzanešváriťznešváriťzagabaťugabaťhovor. expr.: zanekľúdiťzacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdilexpr. al. hrub.: zakydaťpokydaťukydaťokydaťobkydaťzaprasiťzasviniťusviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská)hovor. expr.: zaváľaťuváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľanýexpr.: došpiniťdováľaťdoriadiťdomazaťdobabraťdomastiťdochytaťdomachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiťzabridiťzbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmikniž.: zabrudiťzbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín)zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiťzačmudiťzačadiťzakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené stenyzačierniťučierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniťzaškvrniťpomazaťhovor.: zafľakovaťpofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínomzahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodbazaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzaminiž. hovor.: obondiaťzaondiaťzatentovaťvulg.: obsraťosraťzasrať (zašpiniť výkalmi)


    dobehnúť 1. behom al. veľmi rýchlo prísť • pribehnúť: dobehol, pribehol do školy načaskniž. al. expr.: dojachaťprijachať: vlak dojachal do staniceexpr.: dopáliťdotrieliťpritrieliť: deti dotrielili do jedálneexpr.: dorútiť saprirútiť sadohnať saprihnať sadovaliť saprivaliť sadohrnúť saprihrnúť sadosypať sadomlieť sa (rýchlo a vo väčšom množstve): skupina sa dorútila do vlakudocválaťpricválaťdoklusaťpriklusaťpriharcovaťhovor.: dorajtovaťprirajtovať (dobehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch; expr. rýchlo dobehnúť, o ľuďoch): kone docválali celkom spotené; dorajtovať na koni; skupina docválala, priharcovala so smiechomexpr.: doletieťpriletieť (rýchlo dobehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr.: dofičaťprifičaťdofrčaťprifrčaťdofrňaťprifrňaťdofrnknúťprifrnknúťdobrnknúťpribrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: dofuňaťprifuňaťdofukotaťprifukotaťdofučaťprifučaťdopachtiť sapripachtiť (pribehnúť s námahou): pes dofučal, prifučal, dopachtil sa s vyplazeným jazykomexpr.: dokúriťprikúriť: dokúril k nám celý napajedenýexpr. pribziknúť (Hviezdoslav)expr.: dohrmieťprihrmieťdorapčaťdohrčaťprihrčaťdohrkotaťprihrkotaťdohrmotaťprihrmotaťdohrmotiťprihrmotiťdohučaťdorachotiťzried. prihartusiť (dobehnúť s hrmotom): vozy dohrčali, dorachotili do dvoradoraziť (dobehnúť al. prísť): dorazil do cieľa poslednýexpr.: pribrnieťpribežkať (o dieťati)

    2. nahradiť niečo zameškané • dohoniťdohnať: dobehol, dohonil celé učivo; dohnal stratený časnadbehnúť: musí nadbehnúť, čo zameškala

    3. behom prísť včas • dostihnúť: dobehol, dostihol kamaráta na ulicidohnaťdohoniťdochytiť: nedohonila, nedochytila posledný autobushovor. chytiť: len tak-tak chytili vlaknadbehnúť (dobehnúť kratšou cestou): nadbehli skupinu skratkou

    4. p. oklamať 3


    dostihnúť 1. behom al. dopravným prostriedkom dosiahnuť cieľ • dobehnúť: dostihol, dobehol sprievod na námestídohoniťdohnaťdochytiť: dohonil, dohnal vlak automhovor. chytiť: ešte chytila posledný spojnadbehnúť (kratšou cestou al. rýchlejšie): taxíkom nadbehol autobus

    2. vyrovnať sa niekomu v niečom • dobehnúťdohoniťdohnať: dostihol, dobehol kolegov v práci; v zručnosti ho nikto nedohoní, nedoženiehovor. dotiahnuť: dotiahol náskok súpera

    3. p. prichytiť 3, dochytiť 1


    chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

    2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

    3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

    4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

    5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


    lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vrahadohoniťdostihnúťdolapiťpolapiťzlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho políciasubšt. čapnúť: konečne ho čaplipristihnúťprichytiťdochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činuzatknúťzaistiťzajaťuväzniťzavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandusubšt. zbaliť: zbalili ho na námestí

    2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiťuchopiťpopadnúť: lapil, popadol ho za golierexpr.: polapiťzlapiťschytiťpochytiť: polapil, schytil sekeruexpr.: drapnúťzdrapnúťzdrapiťchmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťschňapnúťrafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicukniž. chopiťnár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece

    3. p. uloviť


    prichytiť 1. zľahka niečo chytiť a v danej polohe držať • pridržaťpodržať: vrchnák treba opatrne prichytiť, pridržať; dvere chvíľu prichyť, podrž, aby sa nezapleslizachytiťzadržať: rukou zachytila, zadržala záclonu a hľadela von

    2. pevne al. voľnejšie k niečomu pripojiť • pripevniťupevniť: prichytiť, pripevniť si vlasy sponou; prichytiť, upevniť obraz príchytkou, kolíkom; prichytila, upevnila rukáv špendlíkomhovor. expr.: pricviknúťpricvaknúť (zaklinením): prst pricviknutý, pricvaknutý medzi dverami

    3. chytiť obyč. pri nedovolenom čine • dochytiťhovor. expr.: nalapaťnachytať: nachytať syna pri klamstvepristihnúť: zlodeja prichytili, dochytili, pristihli priamo pri čine; dáva si pozor, aby ho nenachytali, neprichytili pri čiernej jazdedostriehnuťvystriehnuť: zlodej sa nedal dostriehnuť; napokon bandu vystriehlidolapiťdostihnúťzastaráv. dopadnúť: páchateľov dolapili, dostihli, dopadli na útekupolapiť: vinníka už dlhší čas nemožno polapiťzried. zastihnúťprekvapiť: nik nás v úkryte nezastihne, neprekvapíexpr.: prichlopiťprichlopnúť: smrť ju prichlop(i)la na cestáchhovor. expr.: privrznúťpriškripnúťprištipnúť (dostať do ťažkého položenia, obyč. do väzby): keď ho privrzli, priškripli, napokon sa priznal; prištipnúť pri krádeži niekohonár. dopáčiť (Dobšinský)fraz. dostať do úzkych: je si istý, že ho nedostanú do úzkychusvedčiť (svedectvom dokázať niekomu vinu): usvedčiť niekoho z klamstvasubšt.: načapať • čapnúť


    stihnúť 1. mať dosť času na niečo • stačiťmať časmať kedy: zaplaťte za mňa, ja som nestihol, nestačil, nemal som čas, nemal som kedy

    2. prísť včas niekam, včasným príchodom dosiahnuť cieľ • zastihnúťdostihnúť: matku stihli, zastihli ešte živú; autobus ešte dostihnešzachytiť (nájsť niekde): správa ma zachytila, stihla doma; dážď ich zachytil v horechytiťdochytiť: ešte som poštára (do)chytilstretnúť: stretlo ho nešťastiezájsťprikvačiť: zašla ich, prikvačila ich noc

    3. mať možnosť, mať príležitosť • môcť: robia, čo stihnú, môžu; pýta sa, kde stihne, môže nakúpiť

    4. porov. stíhať 2 5. p. stačiť 2, 3


    vyrušiť rušivo zasiahnuť do stavu pokoja niekoho al. do istej činnosti niekoho • vytrhnúť: vyrušiť, vytrhnúť niekoho zo zamyslenia, zo snavybúriťvyburcovať (zo spánku) • nár. vyskubnúť (Figuli)fraz. vyviesť z rovnováhy/z miery/z konceptu (veľmi vyrušiť, vzrušiť) • znepokojiť (vyvolať nepokoj): znepokojilo nás klopkanie na dvere; nič ho tak ľahko neznepokojípristihnúťprichytiťdochytiťdolapiťprekvapiť (vyrušiť pri nedovolenom čine): pristihnúť, prichytiť zlodeja pri čine; dochytiť, dolapiť, prekvapiť pri krádeži niekoho


Pozri výraz DOCH v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: kop, vbf, koč, bpo, zgs, unega, pl, cmm, ĺˇmak, dlb, nad, ito, pya, sr, dnv
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV