Synonymá slova "doňa" v Synonymickom slovníku slovenčiny

pani 1. dospelá osoba ženského pohlavia • žena: vydatá pani, žena, pekná pani, žena • dáma (žena s vyberanými spôsobmi): ukloniť sa pred dámou • lady [vysl. lejdy] (v anglickom prostredí) • doňa • seňora (v španielskom prostredí) • signora [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • madam (obyč. v oslovení) • iron. milosťpani • obyč. pejor. panička

p. aj žena 1

2. žena poskytujúca zamestnanie • zamestnávateľka: prísna pani, zamestnávateľka • zastaráv. al. pejor. chlebodarkyňa • hovor. milosťpani: milosťpani nariadila umyť obloky • expr. veliteľka (Škultéty)

3. žena, ktorá niečo vlastní • vlastníčka • majiteľka: byt zmenil paniu, vlastníčku, majiteľku

4. p. manželka 5. p. šľachtičná

donachova p. červeno

červeno, star. i červene majúc červenú farbu, na červenú farbu, červenou farbou • načerveno • dočervena, pís. i na červeno, do červena: červeno, načerveno namaľované pery; pri vode sa opálili dočervena • čerešňovo • dočerešňova • višňovo • dovišňova • malinovo • domalinova, pís. i do čerešňova atď. (červeno, dočervena ako čerešňa, ako višňa, ako malina): čerešňovo, malinovo, domalinova sfarbené líca • krvavo • krvavočerveno • dokrvava, pís. i do krvava (červeno, dočervena ako krv): krvavo, dokrvava zapálené zore • karmínovo • rubínovo • vínovo • dokarmínova • dorubínova • dovínova, pís. i do karmínova atď. (červeno, dočervena ako karmín, ako rubín, ako červené víno): karmínovo, rubínovo zapálené líca • purpurovo • šarlátovo • dopurpurova • napurpurovo • došarlátova • našarlátovo, pís. i do purpurova atď. • kniž. nachovo • donachova, pís. i do nachova (červeno, dočervena ako purpur, ako šarlát, červeno s fialovým odtieňom): purpurovo, šarlátovo, donachova zafarbená látka • hrdzavo • dohrdzava • nahrdzavo • ryšavo • doryšava • naryšavo, pís. i do hrdzava, na hrdzavo atď. (červeno ako hrdza): dať si zafarbiť vlasy nahrdzavo, dohrdzava, naryšavo; hrdzavo, ryšavo zafarbené vlasy • tehlovo • dotehlova • natehlovo, pís. i do tehlova, na tehlovo (červeno ako tehla): tehlovo, dotehlova natretý plot • bledočervene • slabočervene • červenasto • červenavo • červenkavo • červenkasto • dočervenasta • dočervenava • dočervenkava • dočervenkasta • načervenkavo • načervenkasto, pís. i do červenasta, na červenkavo atď. (trocha červeno, s odtieňom dočervena): červenkavo upečené mäso, opáliť sa dočervenkasta • expr.: červenučko • červenunko • červenuško: červenučko zapálená pokožka

porov. aj červený

donačný p. venovací

venovací ktorým sa niečo venuje; obsahujúci venovanie • darovací: venovacia, darovacia zmluva • kniž. donačný: donačná listina • kniž. dedikačný

výsadný podopretý právnou výhodou • privilegovaný: mať výsadné, privilegované postavenie • donačný: donačná listina

p. aj výhradný

dohola 1. bez ponechania akejkoľvek pokrývky, akéhokoľvek porastu • naholo: ostrihaný dohola, naholo • celkom • úplne: dohola, celkom vykosená lúka pôsobila otupne; kmeň úplne, dohola ošúpali

2. do úplnej nahoty • donaha: vyzliekli sa dohola, donaha a skočili do vody • úplne • celkom: pred odvodovú komisiu predstúpil úplne, celkom vyzlečený

donaha p. dohola 2

donášač p. udavač

udavač kto niekoho udáva, obyč. so zištným zámerom • donášač: stať sa udavačom, donášačom • konfident (donášač polície): tajný konfident • kniž. denunciant • hovor. pejor. špiceľ • kniž. zastar. sykofant • pren. pejor. kopov • subšt. bonzák

udavačstvo udávanie niekoho, obyč. so zištným zámerom • donášačstvo • konfidentstvo • kniž. denunciácia • hovor. pejor. špicľovstvo • subšt. bonzáctvo

donášať 1. p. žalovať 2 2. porov. doniesť

niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbte • expr.: teperiť • terigať • trepať • vliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnice • nosiť (opakovane, viac ráz)

2. prichádzať s niečím • prinášať • donášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správy • nosiť (opakovane, viac ráz)

3. pri pohybe držať na povrchu • unášať: voda niesla, unášala stromy • brať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôdu • zanášať • odnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na sever • strhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebou • nosiť (opakovane, viac ráz)

4. držať niečo zdola • podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám

5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine) • znášať: sliepky dobre nesú, znášajú • klásť vajcia: vtáky už kladú vajcia

6. mať podiel na niečom • znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť

pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešenia • zapríčiňovať • robiť • arch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľ • zaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlaku • privolávať • privodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťaž • prinášať • donášať • navodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu

2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodné • pripadať • javiť sa • vidieť sa • prichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemná • ukazovať sa • predstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačito • vyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý

3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývať • účinkovať • mať vplyv • mať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka

4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľ • pracovať • hovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizácie • kniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutí • subšt. serepľovať

žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom • podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na cti • obžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajú • obviňovať • viniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádež • kniž.: inkriminovať • rekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup

2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľovi • udávať • denuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátov • pejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovi • subšt. bonzovať

dodávka 1. dopravovanie niečoho objednaného na určené miesto: dodávka uhlia, zemiakov • prísun: prísun materiálu na stavbu • donáška: donáška mlieka

2. p. automobil

donáška p. dodávka 1

báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strach • desiť sa • ľakať sa • hroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmy • strachovať sa • stráchať sa • strašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť? • mať obavu • obávať sa • triasť sa • expr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúšku • expr. byť pokakaný • fraz. expr.: mať plné nohavice/gate • púšťať do nohavíc/do gatí

2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť sa • mať starosť • obávať sa • mať obavu • byť ustarostený • chvieť sa • triasť sa • kniž. trnúť • tŕpnuť • stŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorel • strachovať sa • stráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujú • hovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti

dlho 1. dlhý čas (op. krátko) • hlboko • hovor. zaveľa: dlho, hlboko do noci čakala na syna; dlho, zaveľa žiť už nebude • zastar. drahne (Vajanský) • dlhodobo (dlhý časový interval): dlhodobo bol v zahraničí • pridlho • kniž. siahodlho • expr. predlho (príliš, veľmi dlho): pridlho panovalo napätie medzi otcom a synom; siahodlho vykladal svoje názory; predlho sa česala pred zrkadlom • expr.: dlho-dlho • dlho-predlho (veľmi dlho): dlho-dlho sa pozerá do ohňa, dlho-predlho nechcela nič vidieť • fraz.: celú večnosť • (až) do súdneho dňa

porov. aj dlhý 2

2. p. dávno 2 3. p. nadlho 4. p. ťažko 4

natrvalo na všetok budúci čas • trvalo • trvale: natrvalo, trvalo sa usadil na vidieku • nastálo • navždy • hovor. navždycky: nastálo, navždy, navždycky odišiel od rodičov • naveky: naveky zostane mrzákom • definitívne • nenávratne: natrvalo, definitívne sa rozišli; lepšie časy sa nenávratne pominuli • fraz. raz (a) navždy: rozhodol sa raz a navždy • fraz. (až) do súdneho dňa

doškrabať, doškriabať ostrým predmetom poškodiť povrch niečoho • rozškrabať • rozškriabať: doškr(i)abala, rozškr(i)abala si nechtami tvár • rozdriapať • dodriapať • expr.: doryť • dorýpať • rozryť • rozrýpať (silno, na viacerých miestach doškrabať): konáre mu rozdriapali kožu; dorýpal, rozrýpal si všetky vyrážky • rozškrieť • rozodrieť • rozdrieť • rozodrať • rozdrať • odrať • odrieť • oškrieť • expr. oškúliť (škrabaním poraniť): ukázal do krvi roz(o)dreté, roz(o)draté ruky • nár. doškúľať

odrieť 1. (neúmyselným) drením, škrabaním na povrchu poškodiť (živé organizmy al. veci) • odrať • zodrieť • zodrať: odrieť, odrať si nohy v tesných topánkach; zodrel, zodral si kožu na boku • oškrieť • zried. zdrieť • expr. oškúliť • nár. expr.: doškúľať • oškobliť: pri páde si oškrel, oškúlil lakeť; nábytok oškretý, oškúlený ustavičným sťahovaním • otlačiť • omäť • omnúť (o tele): otlačil si pätu v topánke; omäl si ruky • poškrabať • poškriabať • ošúchať • obšúchať (v menšej miere): poškrabané sklo, dvere; ošúchať lavicu • obdrieť (trocha): v nepozornosti obdrel roh skrine; obdriapať, odriapať (úmyselným driapaním): obdriapal, odriapal kôru stromu • poodierať • pozodierať • poobdierať • pooškierať • pootláčať • expr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach al. viac vecí)

2. p. odrať 1

doťať sa p. opiť sa

opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia • spiť sa • hovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemoty • expr.: naliať sa • nalogať sa • naslopať sa • narezať sa • nastrebať sa • naťahať sa • nacicať sa • nacecať sa • nacengať sa • nadrať sa • nadrúľať sa • nalôchať sa • naťať sa • nadratviť sa • hovor.: natankovať • nachmeliť sa • nazvoniť sa • expr.: zrúbať sa • sťať sa • scápať sa • scapkať sa • zrezať sa • zdrať sa • zrichtovať sa • hovor. zmotorizovať sa • expr.: doťať sa • doťahať sa • doriadiť sa • dorichtovať sa • docengať sa • dotrundžiť sa • ocengať sa • otrundžiť sa • otrúliť sa • otrtúliť sa • hovor. ochmeliť sa • pejor.: ochľastať sa • ochleptať sa • oslopať sa • ožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožrali • fraz. dať si do nosa • podnapiť sa • podpiť sa • pripiť sa • hovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť) • ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách)

nikdy popiera jestvovanie niečoho v čase; v nijakom čase • ani raz • hovor. jakživ • zastar. akživ: nikdy, ani raz, jakživ som ho nevidel • zastar.: nikda • nikdá (Kukučín, Štúr) • fraz. žart.: na (svätého) Nikdala • na svätého Dindy • fraz.: ani do súdneho dňa • čo svet svetom stojí

rozohniť sa silno sa citovo vzrušiť • rozrušiť sa • rozpáliť sa: rozohniť sa, rozrušiť sa hnevom • zapáliť sa • nadchnúť sa • oduševniť sa (dostať sa do nadšenia): nadchol sa krásou umenia • vzbĺknuť • vzplanúť • zahorieť (náhle sa rozohniť): celý vzbĺkol za myšlienku obnovy spolku • rozžiariť sa • rozjariť sa • rozohriať sa • rozveseliť sa (dostať sa do radostného vzrušenia): tváre sa im rozžiarili, rozjarili; rozohriali sa vínom • rozvášniť sa • rozplameniť sa • zried. rozvíchriť sa (rozohniť sa vo veľkej miere): rozvášnil sa v hádke ako kohút • hovor.: rozgurážiť sa • dostať guráž (zároveň sa posmeliť): rozgurážili sa v krčme • kniž.: roznietiť sa • rozhorliť sa • zanietiť sa • poet. rozplápolať sa: rozhorlil sa pre nespravodlivosť • fraz.: prísť/dostať sa do varu • dostať sa do ohňa

smradiť spôsobovať, robiť, šíriť smrad: smradiť v izbe čpavkom • hrub.: prdieť • bzdieť • bzdúriť • drístať • žart. al. expr.: púšťať • pukať • trúbiť • strieľať (do gatí) (šíriť smrad púšťaním plynov z konečníka) • obyč. expr. kadiť (robiť smrad obyč. dymom, plynom): kadiť, smradiť cigaretou

p. aj fajčiť