Synonymá slova "deľ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

delegácia vyslaní zástupcovia: delegácia pracovníkov závodu • deputácia: vyslať deputáciu na úrad • misia: vojenská misia • zastar. vyslanstvo • arch. posolstvo

delegát p. zástupca 2

zástupca 1. kto niekoho zastupuje: zástupca riaditeľa • námestník (zástupca vyššej funkcie): námestník ministra • náhradník • náhrada (osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť): mať v práci náhradníka, poslať za seba náhradu • zastar.: zastupiteľ • zástupník • kniž. substitút (Mráz)

2. kto vystupuje v niečom mene: zástupcovia politických strán a hnutí • predstaviteľ: predstavitelia mesta • reprezentant: na konferencii sa zúčastnili reprezentanti všetkých štátov • delegát (vyslaný zástupca): zvoliť delegátov na konferenciu • poslanec (volený zástupca občanov): poslanci NR SR • hist. ablegát (volený zástupca v Rakúsko-Uhorsku) • hovorca (kto hovorí v mene iného): hovorca prezidenta • tlmočník: tlmočník ministra • vyslanec (diplomatický zástupca štátu) • veľvyslanec (najvyšší diplomatický zástupca štátu) • konzul (diplomatický zástupca štátu na nižšej úrovni) • chargé d'affaires [vysl. šaržé dafér] (diplomatický zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu) • nuncius (diplomatický zástupca Vatikánu) • cirk. legát: pápežský legát • splnomocnenec (kto je poverený konať v mene niekoho): vymenovať za splnomocnenca • práv. zmocnenec: vojenský zmocnenec

3. kto, čo reprezentuje celok, do ktorého patrí: významný zástupca nového umeleckého smeru • predstaviteľ: predstavitelia literárnej moderny • reprezentant: reprezentanti vedy

delegovať p. splnomocniť

splnomocniť dať plnú moc na konanie v mene niekoho • zmocniť • dať moc: úradne splnomocniť, zmocniť niekoho na prevzatie dedičstva; kto vám dal moc, kto vás splnomocnil nás zastupovať • poveriť (splnomocniť na vykonávanie istej funkcie, úlohy): poverili ma funkciou predsedu; poverili ho utvoriť novú komisiu • delegovať (splnomocniť ako vyslaného zástupcu): delegovať niekoho na zjazd strany

delikatesa p. pochúťka

pochúťka chutné, lahodné jedlo, zried. i nápoj • lahôdka • delikatesa • dobrota: cukrárske, údenárske pochúťky, lahôdky, delikatesy; rád sa naje dobrôt • maškrta • expr. maškrtka (čo spôsobuje pôžitok z príjemnej chuti, obyč. niečo sladké): kupovať si maškrty • fajnovosť • hovor.: fajnota • fajnotka: podávali sa tam samé fajnovosti, fajnoty • expr. lakota • hovor. podslinka

delikatesný p. delikátny 1

delikátny 1. veľmi dobrej akosti; svedčiaci o tom • vyberaný • jemný: delikátne, vyberané jedlá; delikátna, jemná chuť • lahodný • lahôdkový • delikatesný • pochúťkový • dezertný (ktorý je lahôdkou): lahodné francúzske vína; lahôdkové, delikatesné syry; pochúťková, dezertná čokoláda • prvotriedny • kvalitný • akostný: prvotriedne, kvalitné, akostné potraviny

p. aj jemný 2, 6

2. p. vyberaný 1, 2, jemný 3. p. chúlostivý 3

lahôdkový ktorý má vlastnosti lahôdky, ktorý chutí ako lahôdka • pochúťkový: lahôdková, pochúťková bryndza • jemný • vyberaný • delikátny • delikatesný: jemné párky; vyberaný, delikatesný syr; delikátne, delikatesné jedlá • dezertný (o víne): dezertné vína • dobrý • kvalitný • prvotriedny • hovor.: fajný • fajnový (ktorý má výbornú kvalitu): dobrá, kvalitná saláma; kvalitný, prvotriedny nápoj; fajné, fajnové šaláty

chúlostivý 1. vyznačujúci sa malou odolnosťou, vyžadujúci si zvýšenú starostlivosť, ochranu • hovor. háklivý: chúlostivé, háklivé dieťa; chúlostivá, háklivá odroda viniča • málo odolný • neodolný (op. odolný): málo odolný, neodolný voči zime, mrazu • citlivý • precitlivený • slabý: byť citlivý, precitlivený, slabý na žalúdok; precitlivená pokožka • krehký • expr. cintľavý: krehká, cintľavá rastlina (pren. i o človeku) • kniž. zmäkčilý • expr. pricintľavý (príliš chúlostivý)

2. príliš citlivý (o človeku) • hovor. háklivý • precitlivený: je chúlostivá, háklivá, precitlivená na hrubé reči • nedotklivý (ktorý sa ľahko urazí, ktorý precitlivene reaguje): nedotklivý človek • citlivý • zraniteľný (s veľmi jemnou citlivosťou): citlivá, zraniteľná duša

p. aj precitlivený

3. privádzajúci do pomykova • hovor. háklivý • citlivý • delikátny: otvorene hovoriť o chúlostivej, háklivej, citlivej, delikátnej téme • diskrétny: rozširovať o druhých diskrétne veci • nepríjemný • trápny • kniž. prekérny • expr. ošemetný: nepríjemná, trápna, prekérna, ošemetná situácia

jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaniny • hebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasy • ľahký • pavučinkový • pavučinkovitý • pavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závoj • páperistý • páperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavy • hladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvár • pren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasy • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučký • hebunký • hebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký)

2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelán • delikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuť • hovor. výberový: výberové maslo • vyberaný • hovor.: fajnový • fajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenie • lahôdkový • pochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syry • expr. jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký

3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabý • nepatrný • nebadateľný • ľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyk • svetlý • bledý • pastelový (o jemných farbách) • nevtieravý • decentný: nevtieravá, decentná vôňa • nevýrazný • nenápadný • mierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornament • diskrétny • tlmený: diskrétne, tlmené svetlo • mäkký • nežný: mäkké tóny, nežný hlas • príjemný • lahodný • poet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfy • prejemnený • rafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)

4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presný • precízny: jemná, presná, precízna robota filigránsky • detailný • drobný • krehký • minuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperk • kniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanie • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)

5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivý • dobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístroj • presný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovanie • bystrý: bystrý pozorovací talent • vycibrený • vybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký

6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivý • jemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná žena • útlocitný • prejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkus • útly • krehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievča • kniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črty • nežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, ruka • pren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krása • uhladený • kultivovaný • distingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanie • vyberaný • delikátny • hovor.: fajnový • fajný; noblesný • hovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dáma • zduchovnený • kniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnený • odb.: eufemický • eufemistický: zjemnený, eufemistický výraz • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)

7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1

kvalitný ktorý má dobrú kvalitu; dobre urobený, vykonaný (op. nekvalitný, zlý) • akostný: kvalitná, akostná vlna; kvalitné, akostné uhlie • prvotriedny (ktorý má 1. akostnú triedu, veľmi dobrú kvalitu): dodávať len kvalitný, prvotriedny tovar (op. druhotriedny, menej hodnotný); kvalitní, prvotriedni pracovníci • hodnotný • cenný (obyč. o veciach, ktoré majú duchovnú kvalitu; op. nehodnotný, bezcenný): hodnotná, cenná literatúra; hodnotná, cenná prednáška • dobrý • solídny: kvalitná, dobrá práca; dobrý výkon • ušľachtilý (kvalitný a vzácny): ušľachtilé plemeno, ušľachtilá oceľ • delikátny • jemný • hovor. výberový (obyč. o požívatinách veľmi dobrej akosti): delikátne, jemné víno; jemné cigarety; výberový tovar; výberové tuky • značkový (ktorého značka je zárukou kvality) • hovor.: fajnový • fajný: kvalitná, fajnová voňavka; fajnový, fajný obed • plnohodnotný • zastar. plnocenný (ktorý má plnú hodnotu; op. neplnohodnotný): plnohodnotná, plnocenná strava je dôležitá pre rast • kniž. plnokrvný (ktorý má dobré vlastnosti v plnej miere): plnokrvné umelecké dielo • hovor. expr. spravodlivý: fľaša spravodlivej slivovice • žírny: kvalitná, žírna pôda

nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vec • nesympatický • zastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odporný • protivný • príkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladu • neznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomery • obávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súper • trápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápne • delikátny • háklivý • chúlostivý • citlivý • expr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosť • nepohodlný • neželaný • nevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažou • nevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotu • nedobrý • nepriaznivý • expr. škaredý • hovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocit • odpudzujúci • nevábny • odpudivý • ošklivý • mrzký • expr.: hnusný • paskudný • potvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robota • nevľúdny • neprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanie • nechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správanie • mrzutý • expr.: sprostý • hlúpy • expr. zastar.: oštarný • obidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavení • zlý • záporný • kniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosť • tiesnivý • omínavý • tienistý • tônistý • zastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky života • expr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíle • expr.: pálčivý • boľavý • bolestný • bolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problém • expr. horúci: prežiť horúce minúty • zried. mrkotný (F. Hečko)

prvotriedny majúci veľmi dobrú (najlepšiu) akosť, úroveň a pod. (op. druhotriedny, podradný) • výborný • vynikajúci • znamenitý: prvotriedny, výborný, vynikajúci, znamenitý výrobok; prvotriedna, výborná, vynikajúca, znamenitá práca • dokonalý (ktorý nemá nedostatky, chyby; op. nedokonalý): dokonalá gazdinka • kvalitný • akostný • vysokokvalitný • vysokoakostný (op. nekvalitný): kvalitný výkon, kvalitný tovar, akostné víno • vyberaný • delikátny (o tovare, výrobkoch, potravinách a pod.): vyberané, delikátne jedlo • prvý • najlepší (o kvalite): materiál prvej, najlepšej akosti • zastar. prvej klasy (Jesenská)

vyberaný 1. starostlivo volený; dbajúci na vysokú úroveň • jemný • vybraný: má vyberané, jemné, vybrané spôsoby • distingvovaný: distingvovaný prejav • uhladený • spôsobný (vyberaný v prejave): uhladený človek • elitný: elitná spoločnosť • delikátny • hovor., obyč. iron.: nóbl • salónny (spoločensky vycibrený): delikátne, nóbl, salónne správanie • aristokratický (akým sa vyznačujú aristokrati): mať aristokratické spôsoby • vznešený • hovor. lepší (spoločensky vyššie postavený) • expr. panský: vznešené panstvo; dievča z lepšej, panskej rodiny • hovor.: fajnový • fajný: fajnový pán

2. ktorý vo veľkej miere oplýva dobrými vlastnosťami, schopnosťami a pod. • jemný • vybraný • delikátny • prvotriedny • akostný • kvalitný: vyb(e)rané, jemné, delikátne vína; prvotriedny, akostný, kvalitný materiál • znamenitý • vynikajúci • výborný • skvelý: dnes som mal znamenitý, vynikajúci, výborný, skvelý obed • vycibrený: vycibrený vkus • kabinetný: kabinetná ukážka komorného spevu • prvý (ktorý je na najvyššej úrovni): vozeň prvej triedy • hovor.: fajnový • fajný: fajnová vôňa • kniž. zastar. exkvizitný

p. aj výborný

zmyselný majúci záľubu v erotike; svedčiaci o takomto založení • erotický • neskl. sexi: zmyselná žena; zmyselný, erotický vzťah; erotický film • žiadostivý • chlipný • náruživý • vášnivý • nespútaný: žiadostivý pohľad; vášnivá, nespútaná láska • satyrský • dionýzovský • bakchický: satyrské, bakchické orgie • delikátny • chúlostivý • pikantný • vzrušujúci • pren. korenistý • hovor. háklivý (zmyselnosťou dráždiaci al. privádzajúci do pomykova): pikantné, háklivé historky

delikt p. priestupok, vina

priestupok menšie porušenie istých noriem al. zásad • prehrešok • prehrešenie • poklesok: spoločenský, morálny priestupok, poklesok; spoločenské, morálne prehrešenie • zastar. prestúpenie • previnenie (vina vôbec): dopustiť sa previnenia • delikt (trestný čin): majetkový delikt • vina: priznať vinu • kniž. prečin: potrestať niekoho za prečin

vina porušenie istých noriem, zásad, predpisov, pravidiel: ťažká vina, odpustiť niekomu vinu • previnenie: dopustiť sa previnenia • prehrešenie • prehrešok: prehrešok proti spoločenskému správaniu • priestupok (menšie previnenie): dopravný priestupok • poklesok: morálny poklesok • hriech: pykať za hriechy • delikt: majetkový delikt • kniž. prečin: spáchať prečin

delikvent p. vinník, páchateľ

páchateľ kto spáchal trestný čin • delikvent: potrestať páchateľa, pátrať po páchateľoch, delikventoch

vinník kto je vinný, kto sa previnil: stíhať vinníka; hlavný vinník nešťastia • previnilec: mladistvý previnilec • delikvent (kto spáchal delikt): potrestať delikventov • hovor. expr. hriešnik: nepolepšiteľný hriešnik

delimitovať p. ohraničiť 1, určiť 1

ohraničiť 1. oddeliť hranicami • vymedziť: ohraničiť, vymedziť parcelu, územie národného parku • delimitovať: delimitovanie územia

2. rozložiť sa okolo niečoho • obklopiť • obkľúčiť • obkolesiť: kraj ohraničený, obklopený, obkľúčený horami; záhrada ohraničená, obkolesená ovocnými stromami • orámcovať

3. p. obmedziť 1

určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má starať • ustanoviť • admin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomného • povedať: povedať cenu domu • predpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientovi • indikovať: indikovanie liečby • ustáliť: výšku poplatku už ustálili • determinovať • podmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréning • vymedziť • delimitovať • vymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnosti • definovať (určiť definíciou) • vykázať • prideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadu • kniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rok • udať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smer • označiť: označiť miesto stretnutia • kniž. predznačiť • vyznačiť: život mu predznačila matkina smrť • orientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západ • vyhradiť • rezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostí • ohraničiť • obmedziť • kniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdy • nominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstva • vymenovať • kniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný minister • kniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov

2. usmerniť na istý cieľ • adresovať • orientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smerom • zacieliť • zamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeži • venovať: program venoval deťom

3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvo • označiť: vinníka už označili • vyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho

blúznivý 1. ktorý nevedome, nepríčetne hovorí (v spánku al. v chorobe); svedčiaci o tom • expr.: balušivý: blúznivý, balušivý chorý; blúznivý, balušivý ston • odb.: delirický • delíriový: delirický, delíriový stav; delirické, delíriové výkriky

2. p. rojčivý

delirický, delíriový p. blúznivý 1

členiť rozdeľovať na úseky, odseky • deliť • rozčleňovať • rozdeľovať: autor členil, rozčleňoval román na tri samostatné časti; intonačne, rytmicky nesprávne členil, delil vety • frázovať (o hudbe, reči) • článkovať (deliť na články, časti) • lingv. artikulovať (členiť hlásky)

deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovať • členiť • rozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na kraje • poliť • poltiť • rozpoľovať • dvojiť • rozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhule • štvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčko • štiepiť • kúskovať • hovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chlieb • porciovať (deliť na porcie): porciovaný syr • dávkovať • dózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať lieky • drobiť • rozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetok • rozkladať • dekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadrá • parcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia

2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť

poliť krájať, rezať na polovice • rozpoľovať: polí, rozpoľuje marhule, slivky • deliť • rozdeľovať (na dvoje) • rozdvojovať • zried. dvojiť: politicky deliť, rozdvojovať svet • poltiť (sekať na polovice): poltiť brava

triediť dávať, zaraďovať niečo do príslušnej rovnorodej skupiny, triedy • roztrieďovať • klasifikovať (systematicky): triediť tovar, zrno; klasifikovať javy, rastliny (do kategórií) • hovor. škatuľkovať (často neprimerane, násilne): mladých autorov vopred škatuľkuje • hovor. zastaráv.: sortírovať • sortovať (podľa druhu, akosti, veľkosti a pod.): sortírovať ovocie • rozdeľovať • usporadúvať (podľa istého kritéria): rozdeľuje žiakov podľa abecedy; usporadúva javy chronologicky • deliť • zaraďovať: tovar delí, zaraďuje podľa akosti • zoraďovať (zaraďovať v tom istom poradí): zoraďuje športovcov podľa výkonu • preberať (oddeľovať vhodné od nevhodného): preberať šošovicu, zemiaky

delo zbraň na strieľanie na veľké vzdialenosti • kanón: protilietadlové delo, protitankový kanón • húfnica (delo s krátkou hlavňou) • tarasnica (stredoveké delo)

delostreľba streľba z diel • kanonáda: z diaľky počuť delostreľbu, kanonádu

delostrelec príslušník delostrelectva • hovor. kanonier: delostrelci, kanonieri ostreľujú most • zastar. artilerista

delostrelectvo delostrelecké vojsko: slúžiť pri delostrelectve • zastar. artiléria

deložovať p. vysťahovať

evakuovať premiestniť obyvateľov (obyč. z ohrozenej oblasti) a tým uvoľniť obydlia, mestá, oblasti • vysťahovať: pred povodňou museli celé dediny evakuovať, vysťahovať • vysídliť: vysídliť obyvateľov zo zamoreného územia • deložovať (úradne premiestniť, obyč. proti vôli)

vysťahovať prinútiť opustiť byt, domov • deložovať (úradne): neplatiacich nájomníkov vysťahovali, deložovali • vysídliť: nežiaduce živly vysídlili z mesta • evakuovať (vysťahovať obyč. z ohrozenej oblasti): evakuovanie pred bombovými náletmi • presídliť (vysťahovať na iné miesto, do iného mesta, štátu a pod.): presídliť Slovákov z Maďarska na Slovensko • deportovať (násilne vysťahovať): deportovanie z politických príčin

delta p. ústie 1

ústie 1. miesto, kde vodný tok vteká do iného vodného toku, do jazera al. do mora: ústie potoka do rieky • vtok: vtok rieky do mora • delta (rozvetvené ústie): delta Dunaja

2. p. otvor 1

deltaplán závesný klzák s krídlom tvaru trojuholníka • Rogallovo krídlo • hovor. rogallo

deltovitý p. trojuholníkovitý

trojuholníkovitý majúci tvar trojuholníka, pripomínajúci trojuholník • trojuholníkový: trojuholníkovité, trojuholníkové vzory • deltovitý (majúci tvar delty): deltovité ústie rieky • trianglový

bezbožný ktorý neverí v Boha al. ktorý sa prejavuje, správa tak, ako keby neveril; bez mravných zábran; svedčiaci o tom (op. zbožný) • neveriaci • neverecký (op. veriaci): bezbožný, neveriaci človek; bezbožné, neverecké knihy • ateistický (op. teistický): ateistická výchova • pejor.: neznabožský • neznajbožský • expr. pohanský: neznabožské, neznajbožské reči; bezbožný, pohanský svet • bohapustý • bohaprázdny: páchať bohapusté, bohaprázdne skutky • rúhavý • rúhačský • bohorúhavý • bohorúhačský (urážajúci Boha): rúhavé, rúhačské, bohorúhavé, bohorúhačské reči • hriešny • nemravný • nehanebný (porušujúci mravné zásady): viesť hriešny, nemravný, nehanebný život • skazený (mravne): skazený svet • svätokrádežný

svätokrádežný p. bezbožný

beznádejný pri ktorom niet nádeje (na zlepšenie, zmenu a pod.) • zúfalý: beznádejná, zúfalá situácia • bezvýhľadný • bezútešný: bezvýhľadný, bezútešný stav • bezvýchodiskový • bezvýchodný • neriešiteľný (z ktorého niet východiska): ocitnúť sa v bezvýchodiskovom, bezvýchodnom položení • zastar. dešperátny: dešperátny stav • stratený • prehratý • prehraný: pacientov zápas s chorobou bol vopred stratený, prehratý • márny: márny boj • expr.: stroskotaný • skrachovaný: stroskotaný, skrachovaný prípad • expr. odpísaný

dešperátny p. beznádejný, zúfalý 2

zúfalý 1. ktorý (si) zúfa • malomyseľný: zúfalý, malomyseľný človek; je celkom zúfalý • zronený • zdrvený • nešťastný (zúfalý a utrápený): odišiel zdrvený

2. ktorý vyjadruje stav beznádeje; svedčiaci o beznádeji • beznádejný: zúfalá, beznádejná situácia • bezútešný • bezvýhľadný • bezvýchodiskový • bezvýchodný: bezútešné, bezvýchodiskové položenie • žalostný • neutešený • dezolátny: je v žalostnom, dezolátnom stave • zastar.: dešperátny • zúfanlivý: dešperátny, zúfanlivý výkrik

3. p. veľký 1

čas 1. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, časové rozpätie: v poslednom čase • doba (dlhší časový úsek obmedzený dvoma krajnými bodmi bez presného určenia): naša, ľadová doba • obdobie (kratší, obyč. ohraničený časový úsek): volebné obdobie • etapa: etapa života • fáza • štádium: fáza, štádium, čas dozrievania • éra: kresťanská éra • epocha: nová historická epocha • vek (obdobie niečím typické): atómový vek • kapitola: kapitola dejín života • lehota (určený čas): čakacia lehota • termín (vymedzený čas, v ktorom treba niečo splniť): dodržať termín • hodina: hodina odchodu • zastar. zrok: blíži sa zrok voľby

2. spôsob života príznačný pre istú dobu: za dávnych čias • pomery: pominuli ťažké pomery • okolnosti: mimoriadne okolnosti • situácia: životná situácia • rok: študentské roky • deň: vojnové dni

3. p. počasie

deň p. čas 2

čoraz s pribúdaním času, každým okamihom • čím ďalej • stále: dievča sa mu čoraz, čím ďalej viac páči; robí stále lepšie a presnejšie • vždy: po každom tréningu je vždy lepší • nár. kamdiaľ • fraz.: deň čo deň • zo dňa na deň

denne každý deň • dennodenne • každodenne: denne, dennodenne cvičí pri otvorenom obloku; každodenne dochádza do práce autom • deň čo deň: deň čo deň prichádza neskoro domov

ustavične bez prestania, bez prerušenia, za každých okolností • neprestajne • stále • kniž. neustále: ustavične, neprestajne nám pomáha; stále, neustále sa pozerá na hodinky • jednostajne • jednostaj • zried. neustajne: jednostajne, jednostaj sa na čosi vypytuje • nepretržite • permanentne • trvalo • trvale: nepretržite, permanentne, trvalo nám naháňa strach • sústavne • systematicky • hovor. nonstop: sústavne, systematicky vyrušovať • vždy • hovor. vždycky: ustavične, vždy, vždycky sa kamsi ponáhľa • hovor.: večne • naveky • expr.: donekonečna • stále a stále • hovor. expr. do aleluja • expr. zried. večnovečne: večne, naveky má čosi proti mne; donekonečna, stále a stále opakuje to isté • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt, furtom sa na dačo vyhovára • nár. porád • fraz.: dňom i nocou • vo dne v noci • deň čo deň • v zime v lete • od začiatku do konca • v jednom kuse

zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobre • náhle: náhle sa jej zakrútila hlava • zastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský) • nečakane • neočakávane • nepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbehol • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania • znezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zaucho • zastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban) • zaraz • hovor. šmahom • expr.: hupkom • hupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenil • sčista-jasna • z ničoho nič • fraz.: ako hrom z jasného neba • ako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného neba • nár. zápustom (Švantner) • kniž. zastar.: nenadále • znenadála • fraz.: z minúty na minútu • z hodiny na hodinu • zo dňa na deň • ani sa nenazdáš

2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré

dav veľké množstvo ľudí v neusporiadanom útvare • zástup: nedozerné davy, zástupy • húf: húfy divákov na štadióne • masa: masy obyvateľstva • prúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd demonštrantov • expr.: hromada • kopa • hŕba • kŕdeľ: hromada, kopa, hŕba, kŕdeľ detí • záľaha • záplava: záľaha, záplava vojakov • procesia (množstvo ľudí idúcich za sebou): procesia výletníkov • armáda: armáda štrajkujúcich pred bránami závodu • hovor. expr.: rákoš: rákoš žiakov na školskom dvore • hrúza: hrúza ľudí • expr., obyč. pejor. tlupa • hovor. fúra: fúra ľudí • subšt.: spústa • kopec

kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnoja • hŕba • kopec • hrobľa: hŕba kamenia • stôs • hovor.: štôs • štós • expr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromada • hŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detí • húf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýb • masa: masy čitateľov • dav: davy ľudí na uliciach • zástup: zástupy demonštrantov • kŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detí • hovor. halda: haldy smetí • hovor. more: more ľudí, more sĺz • hovor. regiment: regimenty divákov • hovor. expr. fúra: fúra návštevníkov • hovor. expr.: hrôza • hrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papiera • hovor. expr. sila: sila ľudí • hovor. expr. rákoš: rákoš kačíc • expr. hora: hora starostí • subšt. kopec: kopec trápenia • expr.: záplava • záľaha: záplava, záľaha utečencov • expr. vagón: vagón rečí • expr. milión: milióny nezamestnaných • expr. roj: roj školákov • expr. stoh: stoh spisov • expr. hrča: hrča chalanov (Kužel) • expr. vodopád: vodopád slov • expr. vrch: vrch kníh (Tatarka) • expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentov • publ. inflácia: inflácia sľubov • subšt. spústa: spústa utečencov

3. p. veľa

kŕdeľ p. kopa 2, zástup 2, dav

skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft

p. aj spoločnosť 2

zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupe • hovor. šor: stáť v šore • hovor. front: front na vstupenky • rad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencov • poradie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradia • prúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantov • expr. procesia: procesia výletníkov

2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovy • masa: masy pochodujú mestom • húf: húf detí • expr.: kopa • kopec • hromada: na zápas prišla kopa, hromada divákov • expr.: hŕba • zhrk: hŕba zvedavcov • expr.: záplava • záľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakov • expr. kŕdeľ: kŕdeľ školákov • expr. armáda: armáda nezamestnaných • hovor. expr. rákoš: rákoš detí • hovor. fúra: fúra ľudí • expr., obyč. pejor. tlupa • subšt. spústa

de facto p. vlastne 2, skutočne 2, doslova 2

doslova 1. bez vynechania slova • doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiaka • presne • verne • expr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrh • slovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveli • od slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalo • fraz.: do bodky • do (posledného) písmena • do (posledného) písmenka • do (poslednej) litery

2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova • doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zem • priam: doslova, priam sa roztriasol od strachu • naozaj • skutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babku • vôbec • vonkoncom • absolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedal • fakticky • hovor. fakt • kniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemihol • výslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas

skutočne 1. zodpovedajúc skutočnosti, ako v skutočnosti • fakticky • naozajstne: skutočne, fakticky, naozajstne vynaložené náklady • ozajstne • hovor.: ozajsky • naozajsky: konečne mohol ozajstne, ozajsky pretekať • opravdivo • zastar.: opravdovo • opravdove: vyzerá celkom opravdivo • v skutočnosti • reálne • objektívne: to sa v skutočnosti, reálne, objektívne stalo

porov. aj skutočný 1

2. vyjadruje dotvrdenie, potvrdenie niečoho, potvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede • vskutku • ozaj • naozaj • veru: je to skutočne, vskutku dobrá správa; ozaj, naozaj, veru sa pekne rozvíja • v skutočnosti • popravde • vlastne • podľa pravdy • popravde povedané: v skutočnosti, popravde, vlastne treba priznať, že na to nestačí • isto • iste • istotne • zaiste • zaručene • nepochybne: isto, istotne, zaiste, zaručene je to pravda • fakticky • hovor. fakt • kniž. de facto [vysl. fakto]: fakticky, fakt, de facto neviem, či príde • hovor. raz: skutočne, raz neviem, čo tým myslel

3. p. vôbec 1 4. p. doslova 2

vlastne 1. uvádza opravný výraz • totiž • totižto: prišiel neskoro, vlastne, totiž(to) ani presne neviem • respektíve (skr. resp.): prišli dvaja, respektíve s otcom traja

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu • veru • naozaj • skutočne: vlastne, veru, naozaj, skutočne ani neviem, čo si o tom mám myslieť • v skutočnosti • vskutku • dohromady • dokopy • dovedna: v skutočnosti, vskutku sa mu nečudujem, že odišiel • už: sám už nevie, čo má urobiť • ináč • inak • vcelku • v podstate: ináč, inak, vcelku nám to vyhovuje • takrečeno • pravdupovediac • podľa pravdy • popravde • popravde povedané: takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy bol rád, že sa to takto skončilo; popravde, popravde povedané, myslel som na to • nakoniec • naostatok • napokon • fakticky • kniž. de facto [vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal čo stratiť • zastaráv. vpravde: vpravde treba povedať, že sa ho bál

desiatok hist. desatina poľnohospodárskych produktov odvádzaná za feudalizmu ako cirkevná daň • hist. dežma: vymáhať od poddaných desiatok, dežmu

dežma p. desiatok

dešifrovať p. rozlúštiť

rozlúštiť niečo nejasné, ťažké objasniť • vylúštiť: rozlúštil, vylúštil hádanku • vyriešiť • rozriešiť (riešením objasniť): rozriešili záhadu • rozlúsknuť (naraz rozlúštiť): rozlúskol otázku • prísť na niečo • kniž. rozuzliť: prísť na koreň problému, rozuzliť koreň problému • pren. rozmotať: konečne rozmotal zápletku • pren. rozťať (rázne vyriešiť): rozťať problém • dešifrovať • rozšifrovať (rozlúštiť niečo utajené, zašifrované): dešifroval správu, rozkaz • dekódovať (zo zakódovanej podoby): nakoniec dekódovali signál

dešpekt p. neúcta, opovrhnutie

neúcta nedostatok úcty • neúctivosť: neúcta, neúctivosť k starším • nepozornosť • nezdvorilosť: nezdvorilosť mladých ľudí • opovrhnutie (neúcta spojená s pohŕdaním): prejav opovrhnutia • dešpekt: pozrel sa naňho s dešpektom

opovrhnutie odmietnutie na základe neuznania, neúcty, často spojené so znevážením • opovrhovanie • pohŕdanie: dať najavo svoje opovrhnutie, opovrhovanie, pohŕdanie • dešpekt (op. rešpekt): rozprávať o niečom s dešpektom

p. aj neúcta

deštrukcia p. rozklad 3

rozklad 1. rozloženie, rozkladanie niečoho na časti: rozklad akordu na tóny • dekompozícia: dekompozícia románovej formy

2. premena spôsobená obyč. hnitím • rozpad: mäso podlieha rozkladu, rozpadu • skaza: chrániť potraviny proti skaze • hniloba (hnitie a jeho výsledok): hniloba ovocia

3. postupná strata priaznivého stavu • rozpad: rozklad, rozpad rodiny, armády • rozvrat: rozvrat hospodárstva • pád • zánik: pád, zánik komunizmu • záhuba • kniž. zhuba: záhuba ľudstva • úpadok: mravný úpadok spoločnosti • deštrukcia: deštrukcia osobnosti • demoralizácia (morálny rozklad): demoralizácia mládeže • kniž. dezintegrácia: dezintegrácia kultúry • skaza: skaza mesta • hovor. krach: politický krach

deštrukčný, deštruktivistický, deštruktívny p. rozkladný, rozvratný, ničivý

deštruovať p. ničiť 1

ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať

deti nedospelí ľudia asi do 15. roku odkázaní na opateru dospelých: film pre deti • expr.: detičky • deťúrence • detváky: sused má dve pekné detičky, deťúrence • zvel. detiská (obyč. trocha pejor. o neposlušných a pod. deťoch): detiská vykrikujú na chodcov • hypok. deťušky (Vajanský) • expr. drobizg: opatrovať drobizg • pren. expr. ratolesti: dávať svojim ratolestiam všetko

deťúrence p. deti

deťušky p. deti

dežmár p. výberca

výberca kto niečo vyberá, obyč. peniaze: výberca členských príspevkov • vyberač: vyberač poplatkov • inkasant: inkasant za plyn • zastar. mýtnik (výberca mýta) • hist. dežmár (výberca desiatkov)

krádež neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: dopustiť sa krádeže • lúpež (násilné odňatie cudzej veci): trestný čin lúpeže • kniž. lup (Jesenský) • oslab. odcudzenie • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina • rozkrádanie: rozmohla sa zlodejčina • svätokrádež (krádež al. znesvätenie posvätnej veci) • hovor. expr. zbojstvo: jeho nečestný postup možno pokladať za zbojstvo

zbojstvo 1. prepadávanie a násilné branie: žiť zo zbojstva • lúpež: dopustiť sa lúpeže • zastar. zboj: chodiť po zboji • lupičstvo • banditizmus • banditstvo • zastar. lúpežníctvo • pirátstvo • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina: rozmohla sa zlodejčina • krádež

2. p. samopaš

svätokrádež p. krádež

letieť 1. pohybovať sa vo vzduchu určeným smerom: včela letí z kvetu na kvet • expr. frčať: triesky frčali na všetky strany • expr.: fičať • frndžať • hvižďať • hvízdať • svišťať (vydávať pritom ostrý, prenikavý zvuk): guľky svišťali okolo hlavy; stíhačky hvižďali vzduchom

2. expr. v súčasnosti byť moderný, obľúbený • byť v móde: teraz letia, sú v móde klobúky so širokou strieškou • ísť • nosiť sa: dnes idú, nosia sa pestré farby • hovor. expr.: frčať • fičať

3. p. ponáhľať sa 1, bežať 1 4. p. míňať sa 2 5. p. túžiť

mládež mladí ľudia všeobecne • hovor. mladí: stretnutia mládeže, mladých • trocha expr. mlaď • kniž.: omladina • junač • expr. chasa: dedinská mládež, chasa • zastar.: čeľaď • podrast • arch. detva • dorast (dorastajúca mládež)

ničivý spôsobujúci záhubu, skazu al. ujmu, ničiaci (op. blahodarný) • skazonosný • pustošivý: krajinou sa prehnal ničivý, skazonosný uragán; skazonosný, pustošivý požiar; ničivý, pustošivý účinok vetra • škodlivý • zhubný • zastar. záhubný: škodlivé, zhubné pôsobenie vetra (op. blahodarné) • rozvratný • rozkladný (spôsobujúci rozvrat, rozklad) • deštrukčný • deštruktívny • deštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozvratné, rozkladné, deštrukčné sily • prudký • dravý (o ničiacich živloch): prudký, dravý oheň; prudký, dravý prúd rieky • zničujúci • zdrvujúci (spôsobujúci obyč. psychickú ujmu): jeho myšlienky mali zničujúci, zdrvujúci vplyv • drvivý (spôsobujúci rozpad, rozklad): byť vystavený drvivému tlaku hostí (v športovom zápase) • expr. vražedný (veľmi, úplne ničiaci): vražedný boj; vražedná sila živlov • zastar. ničiteľský: ničiteľská moc (Dobšinský) • zried.: svetoborný • borivý

rozkladný týkajúci sa rozkladu, spôsobujúci rozklad, vznikajúci rozkladom • deštrukčný • deštruktívny • deštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozkladný, deštrukčný, deštruktívny prvok systému • rozvratný (sledujúci rozvrat): rozvratné sily • kniž. dezintegračný (op. integračný) • odstredivý: dezintegračné, odstredivé tendencie • úpadkový (smerujúci k úpadku): úpadkový vplyv, jav; rozkladový, hnilobný (súvisiaci s biologickým rozkladom): rozkladový, hnilobný proces

p. aj rozvratný, ničivý

rozvratný usilujúci sa o rozvrat, narušenie, zničenie jednoty, celistvosti niečoho; svedčiaci o tom • rozvratnícky • rozvracačský • podvratný • podvratnícky: rozvratné, rozvratnícke, rozvracačské skupiny; podvratné, podvratnícke akcie • rozkolný • rozkolnícky: rozkolné, rozkolnícke úsilie • rozbíjačský: rozbíjačská činnosť • rozkladný • deštrukčný • deštruktívny • deštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozkladné, deštrukčné, deštruktívne tendencie

p. aj podvratný, ničivý

zúfať (si) strácať akúkoľvek nádej • byť zúfalý: nevidí východisko zo svojej ťažkej situácie, zúfa (si), je zúfalý • opúšťať sa (Štúr) • fraz. expr. vešať/strácať hlavu (ostávať bez rozvahy a nádeje): Musíš sa vzchopiť, nesmieš vešať, strácať hlavu! • zastar. dešperovať (Kukučín)

živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediť • expr.: bedačiť • bedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahy • hovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovali • expr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvi • nár. hriebať (Kálal) • trpieť núdzu • expr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo biedu • hovor. expr.: troškáriť • trochárčiť • trocháriť: troškária, trochária na malom majetku • expr.: žobráčiť • brdárčiť • kniž. strádať: celý život strádali • expr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská) • fraz.: žiť zo dňa na deň • žiť z ruky do úst • žiť ako ryba na suchu