Synonymá slova "dú" v Synonymickom slovníku slovenčiny

hundravý 1. ktorý slovami (často nie dosť výrazne, rázne) prejavuje nespokojnosť; ktorý má charakter hundrania • uhundraný • reptavý: hundravý, uhundraný, reptavý starec • expr.: šomravý • dudravý • frflavý • nár. expr. frfravý: šomravá, dudravá, frflavá, frfravá žena; šomravý, dudravý hlas • expr.: škamravý • škemravý • mrmlavý • arch. zried. žehravý

2. nezrozumiteľne, nejasne, nedôsledne hovoriaci, hovorený (i pren. o zvuku podobnom hundraniu) • expr.: brblavý • bručivý • dudlavý • dudravý • nár. žundravý: hundravé, brblavé dieťa; hundravý, bručivý, dudlavý potok; dudravé husle • nezrozumiteľný: nezrozumiteľná reč • expr.: šomravý • mrmlavý • mumlavý • mumravý: šomravé, mrmlavé, mumlavé, mumravé zvuky • expr.: šamotivý • šemotivý • šemonivý (nezrozumiteľný a tichý) • expr.: huhňavý • huhlavý • fufnavý • chuchmavý (nosovo hovoriaci, hovorený)

dudroš p. hundroš

hundroš expr. človek, ktorý stále prejavuje nespokojnosť hundraním • expr.: hundraj • hundrák • dudroš: rokmi sa z neho stával nespokojný hundroš, hundrák, dudroš • hovor. expr. brbloš • pejor. frfloš • pejor. zried.: šomráč • šomrák • šomroš

mrmloš 1. expr. uhundraný, nespokojný človek • expr. hundroš: je to známy mrmloš, hundroš • expr.: brbloš • frfloš • šomroš • dudroš

2. expr. človek, ktorý nezrozumiteľne, mumlavo rozpráva • expr.: brbloš • hundroš • huhloš • mumloš • mumlák • šomroš • frfloš • dudroš • chuchmák

3. p. medveď 1

nespokojenec nespokojný človek • kverulant (kto sa ustavične ponosuje) • expr.: hundroš • hundrák • hundraj • dudroš (človek, ktorý stále prejavuje nespokojnosť hundraním): rokmi sa z neho stával hundroš, hundrák, dudroš • hovor. expr. brbloš • pejor. frfloš • pejor. zried.: šomráč • šomrák • šomroš • kniž. nonkonformista (kto sa nechce prispôsobiť) • nespútanec • búrlivák • búrlivec (človek búrlivej, nespokojnej povahy)

duel p. súboj 1, zápas 1

súboj 1. boj dvoch protivníkov so zbraňami podľa dohovoreného času, miesta a zbraní: stretnúť sa v súboji • duel: sekundanti pri dueli

2. p. zápas 1

zápas 1. úsilie prekonať súpera silou: podľahnúť v zápase, poraziť protivníka v zápase • bitka: pustiť sa do bitky • boj: zvíťaziť v boji • potýčka (krátky zápas): potýčky hliadok • šarvátka: vyvolať šarvátku • zrážka: krvavé zrážky • súboj: letecký súboj • duel: stretnúť sa v dueli • expr.: pračka • ruvačka: v krčme sa strhla pračka, ruvačka • hovor. pasovačka: junácke pasovačky • poet. zápol (Roy)

2. úsilie o dosiahnutie niečoho, premoženie niečoho, niekoho: volebný zápas • boj: konkurenčný boj • kniž. zápolenie: zápolenie s prekážkami • kniž. borba: životná borba • zastar. úbehy (Zguriška)

3. súťaženie dvoch družstiev al. jednotlivcov v istom druhu športu: futbalový zápas • stretnutie: víťazné stretnutie • kniž. zápolenie: zápolenie družstiev malo dramatický priebeh • preteky (zápas o prvenstvo): automobilové preteky • šport. slang. meč (pôv. pís. match): vyhrať meč • zastar. úbehy (Dobšinský)

dueto p. duo 1, 2

duo 1. spev dvoch spevákov zároveň; skladba pre takýto spev • dueto • dvojspev

2. hra dvoch nástrojov zároveň; skladba pre takúto hru • dueto • dvojhra

3. p. dvojica

dúfanlivý p. nádejný

nádejný vzbudzujúci al. prejavujúci nádej, prísľub do budúcnosti • sľubný • mnohosľubný • zried. veľasľubný: váš syn má talent, je to nádejný, sľubný muzikant; nádejný, sľubný začiatok hospodárskej reformy • perspektívny (nádejný do budúcnosti): považujú ho za perspektívneho pracovníka • kniž. nádejeplný: uprel na mňa nádejeplný pohľad • veriaci • zried. dúfanlivý (ktorý má nádej, vieru v niečo): zaujať dúfanlivý, veriaci postoj k niečomu

dúfať očakávať s nádejou, že sa niečo uskutoční • mať nádej: dúfal, mal nádej, že sa vec podarí • sľubovať si: veľa si od toho sľubuješ • trúfať: už netrúfala, že príde • kniž.: nádejať sa • úfať (sa): nádejali sa, úfali (sa), že sa skoro uzdraví • spoliehať sa • veriť (s presvedčením): spolieha sa na tvoju pomoc, verí v tvoju pomoc • nár. trôfať

počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamäti • kalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavbu • riešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicu • zastar. počtovať: kto počtuje, ten gazduje • hovor. zastar. rechnovať

2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršať • mať na zreteli • brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravie • nezabúdať (na niečo)

3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získa • myslieť (si) • mieniť • veriť • dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmú • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobre • kalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľov • zaraďovať • zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychu • zastar. počitovať: počituje i seba k rodine • pokladať • považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosť • mať za: vždy ho mala za slabocha • hodnotiť: hodnotia ho ako čestného človeka • hovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého? • posudzovať • klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

5. požadovať istú sumu • rátať • účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Sk • fakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali

veriť 1. byť presvedčený o dôveryhodnosti, spoľahlivosti, pravdovravnosti niekoho • dôverovať: verí, dôveruje synovi • kniž. zastar. verovať

2. byť presvedčený o kladnom vývoji niečoho • dúfať • mať nádej: verí, dúfa v uzdravenie; máme nádej, že zvíťazíme • kniž. nádejať sa • kniž. zastar. verovať

3. hovor. (v zápore) nebyť schopný • nemôcť • nevedieť: neverí, nevie sa už dočkať konca; nemôže sa dočkať prázdnin

ďobať 1. udierať zobákom • ďubať: ďateľ ďobe, ďube do stromu • zobať • kľuvať • kľuť: kvočka ho zobala do nohy; húsky kľuvajú, kľujú do ohrady • expr.: ďobkať • ďubkať • ťupkať (jemne ďobať)

2. expr. udierať nejakým ostrým predmetom • pichať • bodať: ďobať, pichať paličkou do zeme • expr.: ďubať • ďugať • expr. zried. ťupať: ďubal sa do čela; Neďugaj, neťupaj ma lakťom! • strkať • expr. štuchať: strkal, štuchal doňho palicou • expr.: ďobkať • ďubkať • ťupkať (slabo udierať): nesmelo ma ďubkala po pleci

ďugať p. štuchať

strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovať • zasúvať • zasunovať • vsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvy • pchať: Nepchaj ruky do stroja! • vtláčať • vtískať • tískať • tiskať • tisnúť • tlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabak • vnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mlieka • expr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcať • strckať • štuchať • bodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebier • drgať • expr.: džugať • ďugať • dlbať • durkať • drcať • žďobať • žďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchali • nár.: štopať • kynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmi • expr.: ďobať • ďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpil • socať • sácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvor • zried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverám • postrkávať • postrkovať • poštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)

štuchať expr. lakťom, päsťou al. zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho • expr.: džugať • žďuchať • ďugať • žďobať • dlbať • durkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma! • strkať • drgať • expr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťami • expr.: ďobať • ďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.) • šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikom • expr. rýpať: rýpal do nás lakťom • nár.: klmať • štopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopali • expr. poštuchávať • postrkávať (chvíľami)

drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziť • strčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do kolegu • expr.: džugnúť • ďugnúť • štuchnúť • dlbnúť • durknúť • drcnúť • drúliť • trknúť • bucnúť • žďobnúť • žďuchnúť • štopnúť • rypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku

2. porov. mykať

ďugnúť p. udrieť 1

strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiť • vopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vrecka • zastrčiť • zasunúť • zastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za pás • hovor. zastrknúť • expr.: šupnúť • šuchnúť • všuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vrecka • vtlačiť • vtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlane • podstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienku • postrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisy • popchať • nastrkať • napchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha

p. aj vopchať

2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkom • expr. štuchnúť • štúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicou • pichnúť (niečím zahroteným) • drgnúť • expr.: dlbnúť • drcnúť • trcnúť • trknúť • bucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudí • expr. rypnúť: rypne do mňa, kde môže • expr.: džugnúť • ďugnúť • žďuchnúť • durknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekoho • sotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodov • nár. desnúť (Kálal) • zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytok • zakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)

udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať

ďugnúť si p. vypiť si

štrngnúť si pri prípitku dotknúť sa pohármi • prištrngnúť si • hovor.: ťuknúť si • priťuknúť si: chytili poháre a srdečne si (pri)štrngli; ťukli si na zdravie • hovor. expr. ďugnúť si • pripiť si • zazdravkať si (vypiť alkoholický nápoj na počesť niekoho, niečoho obyč. so vzájomným dotknutím pohárov): pripili si, zazdravkali si na úspech, na víťazstvo • expr. prihrknúť si: Nech žije! – prihrkli si všetci

upiť si pitím ubrať menšie množstvo odniekiaľ • odpiť (si): upil si, odpil (si) z pohára trochu mlieka • expr.: chlipnúť si • odchlipnúť si • srknúť si • usrknúť si: (od)chlipnúť si, (u)srknúť si kávy • expr.: liznúť si (celkom malé množstvo, obyč. na ochutnanie): liznúť si z likéru • hovor. expr.: lognúť si • glgnúť si • strebnúť si • zastrebnúť (si) (často pri pití alkoholu): lognime si, glgnime si ešte • hovor. expr.: drgnúť si • ďugnúť si • šuchnúť si • potiahnuť si (týka sa iba pitia alkoholu): drgol si, ďugol si, šuchol si, potiahol si z fľaše slivovice • expr.: frcnúť si • šluknúť si (pálenky) • vypiť si • expr.: uhnúť si • hrknúť si • prihnúť si (požiť alkohol obyč. vo väčšej miere ako treba): rád si vypije, uhne; keď si prihne, hrkne, nedá sa s ním hovoriť

p. aj vypiť si

vypiť si požiť liehový nápoj tak, že sa prejavujú známky opitosti • expr.: uhnúť si • prihnúť si: bolo vidieť na prvý pohľad, že si vypili, uhli, prihli • expr. popiť si (trocha si vypiť) • expr.: liznúť si • frcnúť si • potiahnuť si (obyč. menšie množstvo) • fraz. prepláchnuť si/prepláknuť si hrdlo/ústa/gágor: po robote si šli trocha prepláknuť gágor • expr.: hrknúť si • trcnúť si • drcnúť si • drgnúť si • ďugnúť si • džugnúť si • šuchnúť si • šluknúť si • glgnúť si • vytnúť si • vyťať si • lognúť si • chlipnúť si: bezvládne leží, musel si poriadne hrknúť, ďugnúť, vytnúť • expr. potúžiť sa • žart.: podkovať sa • podkuť sa: potúžili sa, podkovali sa na cestu • podnapiť sa (trocha sa opiť)

bláznivý 1. duševne chorý • pomätený • nenormálny • choromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľná • šialený • zbláznený • fraz. chorý na rozum • fraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavu • hovor. pochabý • expr.: spochabený • pojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgu • nepríčetný • posadnutý • hovor. expr.: šibnutý • ťuknutý • ďugnutý • ďubnutý • ďabnutý • hovor. pejor.: trafený • strelený • švihnutý • strihnutý • slang. šľahnutý • neskl. hovor. pejor. šiši • pren. frcnutý • subšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumný • nerozvážny • pobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plán • nemúdry • nezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápad • bláznovský • expr.: šialený • zbláznený • pochabý • spochabený • pochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosť • expr.: poplašený • splašený • pojašený • zjašený • rozjašený • strelený • trafený • pobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozgu • expr. potáraný (Timrava, Podjavorinská) • samopašný • šantivý • rozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1

choromyseľný ktorý je duševne chorý • pomätený • bláznivý • šialený: správanie choromyseľného, pomäteného, bláznivého, šialeného človeka • nenormálny • fraz. chorý na rozum • fraz. expr. padnutý na hlavu • hovor. chorý: je nenormálny, chorý na rozum, padnutý na hlavu; choromyseľná, chorá osoba • expr.: pojašený • zjašený • zošalený: vyčíňa ako pojašená, zjašená • hovor. pochabý • expr. spochabený: trhala si vlasy ako pochabá, spochabená • hovor. expr.: šibnutý • šľahnutý • ťuknutý • ďugnutý • ďubnutý • ďabnutý • hovor. pejor.: trafený • strelený: správal sa ako šibnutý, ťuknutý, ďugnutý, ďubnutý, ďabnutý; výmysly trafeného, streleného mozgu • neskl. hovor. pejor.: šiši • plem-plem • subšt. cvoknutý

porov. aj slabomyseľný

dukát p. zlatý²

zlatý² zlatá minca: sto kremnických zlatých • zlatka (v minulosti minca, bankovka v hodnote jedného zlatého) • dukát: od starého otca som dostal dva dukáty • zastar.: zlatovka (Jégé) • zlaták (Tajovský) • zlatník (Kukučín) • hovor. zastar. žlták (Vajanský)

dulovať p. hľadať

hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávať • zhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvala • vyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýše • expr.: dulovať • kutrať (sa) • kutať (sa) • prehľadávať • prekutávať • prezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vrecká • macať • omaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínač • pohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávať • hovor.: zháňať • obháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkov • expr.: lašovať • ňúrať • núrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedol • expr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti mená • ískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlave • nár. šukať; sliediť • snoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbe • stopovať • pátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejovi • admin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)

duma p. parlament

parlament volený politický zastupiteľský zbor, obyč. celoštátny zákonodarný orgán; budova tohto orgánu • snem • snemovňa: voľby do parlamentu, snemu; zasadnutie snemovne; schôdza sa koná v parlamente, v snemovni • duma (parlament v Rusku)

dumať p. myslieť 1, premýšľať

myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovať • rozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom života • rozvažovať • zvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšie • domýšľať: projekt domýšľa do dôsledkov • zamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmi • expr.: hútať • prehutovať • pohutovať • rozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianoce • kniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešil • expr. rozdumovať • často iron. mudrovať • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ? • rozumovať • expr. rozumkovať • expr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovať • kumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ? • hovor. expr.: morfondírovať • morfondovať: je to iba plané morfondírovanie • premietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov život • filozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbať • rozjímať • meditovať • kniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovanie • kombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie

dumavý p. hĺbavý, rozjímavý

hĺbavý ktorý má záľubu v hĺbaní, sklon k hĺbaniu, premýšľaniu, rozjímaniu; svedčiaci o tom • premýšľavý • rozmýšľavý • hlbokomyseľný: hĺbavý, premýšľavý, rozmýšľavý, hlbokomyseľný človek, študent • kniž. zried. zamýšľavý (Rázus) • poet. dumavý: dumavá deva • rozjímavý • meditatívny • kniž. kontemplatívny (zameraný na meditáciu, kontempláciu; majúci charakter rozjímania, kontemplácie): rozjímavý, meditatívny, kontemplatívny umelec • úvahový • reflexívny (majúci charakter úvahy, odrážajúci vnútorný, duchovný svet): úvahová, reflexívna poézia, tvorba • špekulatívny • filozofický (majúci zmysel pre filozofovanie): mať špekulatívneho, filozofického ducha; špekulatívna veda • bádavý • bádateľský • skúmavý • skúmateľský (zameraný na bádanie, skúmanie): bádavá, bádateľská, skúmateľská práca

p. aj vedecký

rozjímavý ktorý sa venuje premýšľaniu, rozjímaniu, ktorý je taký svojím vnútorným založením; svedčiaci o tom • premýšľavý • rozmýšľavý • hĺbavý: rozjímavý, premýšľavý, rozmýšľavý, hĺbavý typ človeka • meditatívny • kontemplatívny (zameraný na meditáciu, kontempláciu): meditatívne, kontemplatívne umenie • úvahový • reflexívny: úvahová, reflexívna lyrika, tvorba • poet. dumavý

p. aj hĺbavý

ďumbier sušený podzemok tropickej aromatickej byliny používaný ako korenie • zázvor

ďumbiernik pečivo s príchuťou ďumbiera • zázvorník • zázvorovník

mlčky bez vyjadrovania myšlienok rečou, bez hovorenia • mlčanlivo: mlčky, mlčanlivo si vypočul otcove slová • mĺkvo • nevravne • zried. pomlčky: mĺkvo, nevravne kráčali hore schodmi • nemo • zamĺknuto • zastar. zamĺklo: zamĺknuto sa pozerala za odchádzajúcimi • ticho • bez slova • potichu • expr.: tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • potichulinky: ticho, bez slova, potichu, tichučko zastali nad otvoreným hrobom • expr. čušky • nár. expr. čučky (Mihálik): mlčky, čušky sedí v kúte izby • zadumane • zadumano • poet.: dumne • dumno (mlčky a premýšľavo): zadumane, dumno hľadí na obraz pred sebou

dumne, dumno p. mlčky

duna p. presyp

presyp geogr. vetrom naviaty závej piesku • duna: pobrežné presypy, duny

dunieť ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hučať • hukotať • hrčať: v diaľke duní, hučí vodopád • nár.: duňať (Gráf) • dudnieť (Kukučín) • expr. huhlať (tlmene dunieť): potok huhle • expr. romoniť: v horách romonili hromy • expr.: burácať • búriť: víchor burácal

hučať 1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hukotať • hrčať: voda hučí, hukoce, hrčí • dunieť: v diaľke duneli delá • nár. dunčať (Dobšinský) • expr. romoniť: v horách romonili hromy • expr. huhlať (tlmene hučať): potok huhle • expr.: burácať • búriť (silno hučať): víchor burácal, búril celú noc • húkať (ťahavo hučať): sirény húkali • expr. revať: rozvodnený potok reve • expr.: víchoriť • víchriť: víchrenie vĺn

p. aj hrmieť 1

2. p. kričať 1 3. porov. nahovoriť 2

kvočať 1. byť v nízkej polohe so skrčenými nohami • čupieť: dieťa kvočí, čupí na chodníku a kreslí • expr.: kvačať • kľučať • čupiť sa • čupkať si: ustráchane kvačí, čupí sa v kúte

2. expr. zdržiavať sa na jednom mieste (nečinne, nadarmo) • sedieť: stále iba doma kvočí, sedí • expr.: čupieť • drepieť • trčať • dučať • dunčať: Kde toľko čupíte, drepíte, trčíte, dučíte? • expr. tvrdnúť: nebudem tu viac tvrdnúť a odídem • kniž. väzieť • pejor. kvačať: jednostaj kvačí u susedov

dunčo p. pes

pes šelma chovaná ako domáce zviera: strážny pes • expr.: havkáč • ďavkáč • dunčo (väčší chlpatý pes): pred búdou sedí dunčo • hovor. bundáš (pes s dlhou hustou srsťou) • det. havo • hypok.: čučo • kuťo

hrmieť 1. znieť silným, ohlušujúcim zvukom (pri blýskaní); spôsobovať takýto zvuk: v diaľke hrmelo • burácať • dunieť: za mestom hrmeli, burácali, duneli výstrely • hučať: nad nami hučalo lietadlo • expr.: rachotiť • rachotať • romoniť: vlaky rachotia, romonia • hrmotiť • hrmotať: vozy hrmotia, hrmocú, hrmia po ceste • podunievať • pohrmievať (slabo, chvíľami): nad Tatrami podunieva, pohrmieva

2. p. kričať 1

triasť sa 1. pohybovať sa drobnými trhavými pohybmi • chvieť sa: ruky, kolená, pery sa mu trasú, chvejú • striasať sa (pri pocitoch zimy, chladu, odporu) • stŕpať: hlava mu v behu stŕpa • expr.: klepať sa • drgľovať sa (pri pocitoch chladu, vzrušenia): klepe sa od strachu, drgľuje sa od zimy • vibrovať • kmitať (drobnými rýchlymi a pravidelnými pohybmi): vzduch vibruje, struna vibruje • mykať sa (prudkými krátkymi pohybmi): hlava sa mu od nervozity myká • potriasať sa • pomykávať sa • potrhávať sa (prerušovane, opakovane): pery sa mu pomykávajú, potrhávajú; hlava sa mu čudne potriasala • zachvievať sa • ochvievať sa (mierne sa triasť)

2. pohybovať sa mocnými výkyvmi (o niečom, čo ináč pevne stojí) • otriasať sa: zem sa trasie, otriasa (pri zemetrasení) • zachvievať sa (jemne): obloky, dvere sa pri výbuchu zachvievajú • dunieť (vydávať pritom dunivý zvuk): dom sa trasie, duní

3. p. báť sa 1, 2 4. p. túžiť

zvučať prejavovať sa ako výrazný (obyč. bližšie nešpecifikovaný) zvuk • znieť • zaznievať: na ulici zvučí, znie, zaznieva vrava; pieseň jej ešte dlho zvučala, znela v ušiach • zunieť • zuňať (jasne znieť): struny husieľ krásne zunia • kniž. hlaholiť • zvoniť (príjemne, lahodne zvučať): v diaľke hlaholia, zvonia zvony; zvoní mi v ušiach • ozývať sa: z haly sa ozýva zvuk strojov • rezonovať (zvučať zvukom, ktorý sa preberá od iného predmetu): rúry rezonujú • cvendžať (zvonivo zvučať): v ušiach mi cvendží jej smiech • dunieť • hučať (temne, hlboko a tupo zvučať): kanóny duneli už celkom blízko

dunivý p. hrmotný 1

hrmotný 1. ktorý robí hrmot, lomoz; sprevádzaný hrmotom; veľmi hlučný, silný (o zvuku) • dunivý: hrmotné, dunivé výstrely; dunivé výbuchy v kameňolome • burácavý: burácavé vlny • hrmotavý • buchotavý • lomozivý • lomozný: buchotavé, hrmotavé, lomozivé, lomozné zvuky na povale • expr.: rachotivý • rachotavý • zried. rachotný: rachotivý, rachotný štart prúdových lietadiel • hukotavý • zried. treskotavý: hukotavý, treskotavý zvuk vlakov • expr. hromový: hromový potlesk, hromové burácanie • zried. hrmavý • hovor. expr. hurtovný • nár. hurtácky: hurtovné zaklopanie (Timrava), hurtácka reč (Gráf) • hlučný • hlasný • silný • búrlivý: hlučný, hlasný, silný, búrlivý smiech

2. p. rázny

mohutný ktorý má nezvyčajne veľké rozmery, menej často aj intenzitu, hodnotu a pod. (op. malý) • veľký • mocný • silný: mohutná, veľká stavba; mocná, silná šija; mocný, silný prúd vody; zapôsobil na mňa mocným, silným dojmom • obrovský • ohromný • nesmierny: obrovské stĺpy; obrovská, ohromná sila príboja; cítil obrovské, nesmierne nutkanie odísť (op. slabé) • statný • robustný • hovor. dúži (mohutný čo sa týka vzrastu; op. útly): vyrástol na statného, robustného, dúžeho mládenca • masívny • pevný • hrubý (mohutný čo sa týka rozmerov): masívne steny kláštora; masívna, pevná reťaz; pevné, hrubé múry • objemný • rozložitý (mohutný čo sa týka objemu, rozlohy): objemná kniha; rozložitý hrad • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco mohutný rozmermi, hodnotou; op. nepatrný): gigantické, kolosálne súsošie; gigantická, monumentálna pyramída • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou mohutnosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny kráľovský palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • preveľký: mohutné, ozrutné, obrovité chlapisko; ozrutánsky, velikánsky, veličizný gaštan; je v ňom mohutná, velikánska, preveľká túžba po poznaní • expr. obludný (svojou mohutnosťou vzbudzujúci hrôzu): mohutné, obludné rozmery stavby • expr.: herkulovský • herkulesovský • goliášsky: herkulovská, goliášska postava • expr.: hromový • dunivý (o zvuku, ktorý má veľkú intenzitu; op. slabý, tichý): ozval sa mohutný, hromový, dunivý hlas zvona

dvojica dve osoby al. veci ako jednotka: dvojica priateľov, ísť v dvojici • pár (dvojica k sebe patriacich ľudí, zvierat, vecí): manželský pár, tri páry topánok • dvojka: dvojka koní • hovor.: duo • tandem: riaditeľ a jeho námestník tvoria vynikajúci tandem

dup napodobňuje al. naznačuje dupnutie, dupot • dupi, pís. i dupy • zried.: dups • dupsa: dup, dup, dupi, dupi, dupotala nohami po holej dlážke • cupi-dupi • cupi-cupi • cupi-lupi • cupi-rupi, pís. i cupy-dupy atď. (napodobňuje opakujúci sa zvuk): cupi-dupi, ozývalo sa z chodby

brloh 1. (chránené) miesto odpočinku zveri, jej obydlie • ležisko • ležovisko: večer dravce opúšťajú svoje brlohy, ležoviská • diera • nora (podzemný brloh): líška je už v nore • pelech • kniž. dúpä: pes snoril v dúpäti • skrýša (úkryt vôbec): nájsť skrýšu medveďa

2. pejor. úkryt antisociálnych al. asociálnych živlov • pejor.: hniezdo • pelech • peleš • dúpä: polícia obkľúčila brloh podvodníkov; priekupníci majú svoje hniezdo, dúpä v strede mesta

3. p. posteľ 4. p. obydlie

dúpä p. brloh 1, 2

tancovať pohybovať sa v tanci; predvádzať tanec • zvŕtať sa • vrtieť sa: rada tancuje, zvŕta sa, vrtí sa v tanci • hovor. vykrúcať sa: celý večer spievajú, vykrúcajú sa na parkete • hovor. vykrúcať (koho): vykrúca dievča, tancuje s dievčaťom • expr.: natriasať sa • nadŕdať sa • hopsať • hopkať: natriasajú sa v rytme svingu; dievčence veselo hopsajú, hopkajú • preberať • prepletať (nohami) (šikovne pohybovať nohami pri tanci): mládež rezko preberá, prepletá (nohami) do taktu s hudbou • expr.: dubasiť • dupčiť • drboliť • dubiť (pri tanci obyč. dupať, dupkať): mládenci ohnivo dubasia, dupčia • nár.: dupancovať • dupajčiť (Kálal) • expr.: drepčiť • krepčiť (rezko): mladí v kole drepčili, krepčili, výskali od radosti • zastar. hajdukovať (tancovať odzemok) • slang. džemovať

dupancovať p. dupať 1

dupať 1. prudko našľapovať a pritom vydávať tupý zvuk • dupotať: kone dupali, dupotali po dlažbe • vydupávať • vydupkávať • podupávať • podupkávať (chvíľami): podupával v čakárni • expr.: dupkať • dupčiť • cupkať • cupotať • capkať • lupkať (s malou intenzitou): deti dupkali, cupotali po izbe • expr. dubasiť (dupať pri tanci) • nár. expr.: dupancovať • dupsiť

2. p. šliapať 1

šliapať 1. šľapou, chodením stláčať (a obyč. poškodzovať) • stúpať: deti šliapu, stúpajú po tráve, po kvetoch; šliapať, stúpať niekomu na nohy (pri tanci) • expr. šmatlať: Nešmatlite po hriadkach! • expr. šmatlať sa: pes sa mi šmatle po nohách • dupať • udupávať (šliapaním ničiť): dupať po pohrabanej zemi; udupávať ďatelinu • expr.: cápať • čliapať (nohou ťažko dopadať): cápať po blate • dláviť • gniaviť (obyč. s cieľom zlisovať): dláviť, gniaviť, šliapať kapustu, hrozno, siláž

2. p. ísť 1

cupotať expr. 1. pri dopadnutí vydávať krátke ostré zvuky • expr. cupkať: zrelé gaštany cupocú, cupkajú na zem

2. kráčať, bežať drobnými krokmi • expr.: drobčiť • cupkať • ťapkať: ktosi za nami rýchlo cupoce, drobčí, cupká • expr.: capkať • ciepkať • ťupkať • ťapuškať • ťapušiť • dupkať • dupčiť • stupkať • bežkať • dipkať • lupkať: deti capkajú, ťupkajú, dupkajú po tráve bosými nohami • nár. cupajdovať (Šoltésová) • nár.: drmoliť • drboliť • dzepkať • ďubkať (Kálal)

drobčiť expr. kráčať drobnými krokmi • expr.: cupkať • cupotať • ťapkať: deti drobčia, cupkajú, ťapkajú po chodníku • expr.: capkať • ciepkať • ťupkať • tľapkať • ťapuškať • ťapušiť • dupkať • dupčiť • dipkať • ďubkať: tľapkať, dipkať po tráve bosými nohami • expr.: stupkať • bežkať • lupkať: dievčatko bežkalo po koberci • nár.: drboliť • cupajdovať (Šoltésová)

dupčiť p. dupať 1

dupi p. dup

dupkať p. dupať 1, cupotať 2

bystro 1. s obratnosťou a za (veľmi) krátky čas (op. nemotorne, ťarbavo) • rýchlo • svižko • svižne: bystro, svižko, svižne prejsť cez cestu • vrtko • rezko • hybko: vrtko, rezko kráčal za otcom • bodro • čulo: bodro, čulo sa pohybovať po zľadovatenej ploche • pružne • zľahka: pružne, zľahka zoskočiť z voza • expr. šibko: šibko liezť po skalách • expr.: dupkom • hupkom • hupky: dupkom, hupkom vyskočiť na rovné nohy

porov. aj bystrý 1

2. reagujúc, vnímajúc, uvažujúc rýchlo a dobre; prejavujúc tieto schopnosti • pohotovo • pohotove: bystro, pohotovo posudzovať vzniknutú situáciu • bystrozrako (s bystrým postrehom): bystrozrako si prezerať prichádzajúcich • dôvtipne • ostrovtipne (s dôvtipom): dôvtipne, ostrovtipne odpovedať na otázky • dômyselne: dômyselne konať na prospech podniku • duchaprítomne: duchaprítomne sa pohybovať v spoločnosti • vnímavo: vnímavo sledovať výklad • rozumne • múdro • inteligentne (prejavujúc rozumové schopnosti): rozumne, múdro uvažovať o svojich možnostiach; inteligentne rozmýšľať • hovor. šikovne: šikovne riešiť úlohy

porov. aj bystrý 2

dohora 1. smerom k vyššie položenému miestu, smerom k nebu, smerom do výšky (op. dolu, nadol) • hore • nahor: výťah pomaly stúpal dohora, hore; všetci zdvihli ruky hore; hlavu vyvrátil dozadu a hľadel dohora, nahor • dovrchu: rýchlo kráčal dovrchu • navrch: vystrčila ruku dlaňou navrch • dovysoka (do výšky): obhorené kmene čneli dovysoka • expr.: stĺpom • stĺpkom (rovno dohora): z komína sa stĺpom, stĺpkom valil hustý dym • dupkom (rovno dohora, v súvislosti s vlasmi, s očami): vlasy mu stáli dupkom; hľadela očami dupkom obrátenými

2. p. hore 2, 3

dupkom 1. p. dohora 1 2. p. bystro 1

naježiť sa 1. (o vlasoch, srsti a pod.) postaviť sa do kolmej polohy • zježiť sa • rozježiť sa: naježili, zježili sa mu obrvy; rozježené vlasy • fraz. dupkom stáť (nedok.)

2. p. nahnevať sa

dvojitý jestvujúci, vyskytujúci sa, opakujúci sa dvakrát, dvojmo; pozostávajúci z dvoch • dvojnásobný: dvojitá, dvojnásobná odplata; dvojitý, dvojnásobný úder • zdvojený • duplicitný: zdvojený obraz; zdvojené okná; odovzdať dvojitú, duplicitnú správu • hovor. dupľovaný: dupľovaná porcia • odb. dubletný: dubletná forma • tech.: duplexný • duplexový: duplexné, duplexové čerpadlo • neskl. kniž. double [vysl. dubl] • zastar.: dvojmý • dvojný • dvojačistý

duplexný, duplexový p. dvojitý

duplicita znásobenosť al. opakovanosť dva razy: duplicita v riešení úlohy • dvojitosť • zdvojenosť • dvojnásobnosť

duplicitne p. dvojnásobne

dvojnásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom dva • dvojito • dvojmo • zdvojene: plech sa musí na kraji dvojnásobne, dvojito zahnúť; bez okuliarov vidí dvojmo, zdvojene • dvakrát • dva razy: je dvakrát, dva razy silnejší ako jeho brat • duplicitne • hovor.: dupľom • dupľovane: vrátil mu to všetko dupľom, dupľovane • zastar.: dvojno • dvojne (Sládkovič, Vajanský)

duplicitný p. dvojitý

duplikovaný p. opakovaný

opakovaný ktorý sa viac ráz opakuje • opätovný: ani na opakované, opätovné výzvy nezložil zbraň • hovor. duplikovaný (s dôrazom sa opakujúci): opakované, duplikované upozornenie • sústavný • neustály • jednostajný • systematický (pravidelne al. stále sa opakujúci): byť vystavený opakovaným, sústavným, neustálym útokom; vracať sa k téme s opakovanou, systematickou pravidelnosťou • návratný • chronický (často sa opakujúci): chronické ochorenie • odb. recidívny: recidívny záchvat • odb. habituálny (opakovaný z neznámej príčiny): habituálna reakcia

akcentovať vyslovovať s prízvukom • dávať prízvuk • prízvukovať: akcentoval, prízvukoval prvé slabiky, dával prízvuk na prvé slabiky • zdôrazňovať • podčiarkovať • vyzdvihovať • podťahovať • vypichovať • hovor. duplikovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na zmysel povedaného): akcentoval, zdôrazňoval, podčiarkoval základnú myšlienku • expr. priklincúvať • hovor. pritláčať

duplikovať porov. pripomenúť 2

opakovať 1. hovoriť ešte raz al. viac ráz to isté • kniž. opätovať: opakovať, opätovať otázku • expr.: omieľať • omáľať • otrepávať (viac ráz): do omrzenia omieľa, omáľa to isté; otrepáva ošúchané frázy • pejor.: papagájovať • verklíkovať (netvorivo opakovať) • reprodukovať (slovne vyjadrovať niečo po inom al. niečo počuté, prežité): reprodukovať námietky vedenia • hovor. duplikovať (dôrazne opakovať) • zastar. repetovať (opakovať si učivo) • fraz. zodierať v reči

2. robiť ešte raz to isté • zdvojovať • dublovať • hovor. dupľovať: opakovať, dupľovať obed • reprízovať (uvádzať ako reprízu): operu reprízujú už po päťdesiaty raz

3. robiť to isté ako iný • opätovať • vracať • odplácať: úsmev mu opakoval, opätoval; vyhrážky mu vracal, odplácal

dupľom, dupľovane p. dvojnásobne

dupľovaný p. dvojitý

dupľovať 1. porov. zdvojnásobiť 2. p. opakovať 2

dupľovka p. podrážka

podrážka hrubá vrstva kože, gumy a pod. na spodku obuvi • podošva: kožené podrážky, podošvy; mať zodraté podrážky, podošvy • hovor. zastar. dupľovka

bútľavý ktorý sa zvnútra rozpadáva, práchnivie (obyč. o dreve) • práchnivý • spráchnivený: bútľavé, práchnivé, spráchnivené stromy • zried. bútly: bútly peň • zhnitý • nahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevo • zotletý: zotletá hruška • kniž. zastar. spuchrený • nár.: dutľavý • dúpnatý • dúpny; dutý (po spráchnivení): dutý peň

dúpnatý p. bútľavý

práchnivý ktorý práchnivie, rozpadáva sa (obyč. o dreve a organických látkach) • spráchnivený • bútľavý: práchnivý, spráchnivený, bútľavý peň • zried. bútly: bútly strom • zhnitý • nahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevo • zotletý: zotleté lístie, zotleté kosti • zastar.: trúchly • trúchnivý • strúchnatený • strúchnivený • kniž. zastar. spuchrený • nár.: dutľavý • dúpnatý • dúpny • poet. zried. práchny (Žáry)

báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strach • desiť sa • ľakať sa • hroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmy • strachovať sa • stráchať sa • strašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť? • mať obavu • obávať sa • triasť sa • expr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúšku • expr. byť pokakaný • fraz. expr.: mať plné nohavice/gate • púšťať do nohavíc/do gatí

2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť sa • mať starosť • obávať sa • mať obavu • byť ustarostený • chvieť sa • triasť sa • kniž. trnúť • tŕpnuť • stŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorel • strachovať sa • stráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujú • hovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti

dúpnieť p. meravieť

meravieť stávať sa meravým, nehybným (z fyziologických al. duševných príčin) • tŕpnuť: nohy mu meravejú, tŕpnu od státia • kniž. trnúť: trnúť hrôzou • tuhnúť • drevenieť: prsty mi tuhnú, drevenejú • expr.: drepenieť • brnieť • brňať (vyvolávať pritom pocit chvenia): brní mu v kolenách • expr. mrieť: mrieť strachom • kamenieť • expr. dúpnieť (meravieť od silných pocitov): kamenel od údivu; dúpnel od strachu • krehnúť • kľavieť • mrznúť • kniž. stydnúť (meravieť od zimy): celý kľavel na mraze; ruky mu mrzli, stydli • zried. hluchnúť: kultúrny život meravie, hluchne

dupnúť (si) p. vzoprieť sa 1

vzoprieť sa 1. prejaviť odpor • postaviť sa na odpor • zastaráv. zoprieť sa • vzpriečiť sa • spriečiť sa: (v)zoprieť sa, vzpriečiť sa rozkazom; vzoprel sa, postavil sa na odpor predstavenému, proti zákonu • sprotiviť sa: sprotiviť sa nariadeniu • postaviť sa: neodváži sa postaviť matke • expr. dupnúť (si): vie si dupnúť aj pred predstavenými • zried. popružiť sa (Dobšinský) • kniž.: vzopnúť sa • vzopäť sa • späť sa: vzopli, vzopäli sa proti násiliu • spätiť sa • zastar.: vzpätiť sa • vzpäť sa (prudko sa zastaviť): kôň sa zrazu spätil, vzpäl a ostal stáť • vzbúriť sa • povstať (odoprieť poslušnosť, často so zbraňou v ruke): posádka sa vzbúrila, povstala • fraz. zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

2. p. vztýčiť sa

dúpny p. bútľavý

hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté reči • nechápavý • tupý • ťarbavý • ťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváre • expr. tupohlavý • obmedzený • primitívny • kniž. stupídny • pejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejav • zried.: duchaprázdny • duchapustý • expr.: zadubený • zadebnený • idiotský • imbecilný • debilný • kreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tvári • retardovaný • zaostalý (mentálne) • hlupácky • subšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutý • dutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlava • nár. krepý • pren.: tvrdý • dúpny; nasprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • subšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentný • nemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické kroky • nevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipný • nedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajší • neskúsený • mladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladý • nezmyselný • nerozumný • expr.: chumajský • somársky • lajošský • sprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápad • expr. hlúpučký • prihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2