Synonymá slova "ci" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1143 výsledkov (10 strán)
-
veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrka • značný: značná výška, značná prevaha • nadmerný: nadmerný byt • enormný (nadmieru veľký): enormný zisk • nemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitok • neobyčajný • nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavu • rozmerný • rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenice • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavba • obrovský • ohromný • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznaní • mohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojem • palcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkon • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • šokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôd • mocný • silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľ • statný • robustný • hovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenec • výdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážď • početný • hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počte • významný • význačný (veľký významom): významný, význačný človek • výrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdiel • rekordný: ukazuje sa rekordná úroda • dobrý • hovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľu • dlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimy • široký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvor • rozvetvený • rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvo • hlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jama • vysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikách • hrubý • objemný • rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hrad • voľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľné • prudký • intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesť • expr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajer • prenikavý: prenikavá zmena • expr. závratný: ísť závratnou rýchlosťou • nesmierny • expr. prenesmierny • kniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosť • priveľký • prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosť • trestuhodný • expr.: hriešny • nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské ceny • kniž., obyč. iron.: úctyhodný • ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cena • priepastný: priepastné spoločenské rozdiely • hovor.: pekný • krásny: pekný, krásny plat • expr.: riadny • poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tma • expr.: ukrutný • preukrutný • ukrutánsky • úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempo • expr.: krutý • šialený: krutá bolesť, šialený strach • hovor. expr.: hrozný • strašný • príšerný • zúfalý • hrozitánsky • desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska sila • expr. smrteľný: smrteľná vážnosť • expr.: čertovský • diabolský: čertovská zima • expr.: tučný • mastný: dostával tučné provízie • expr.: miliónový • miliardový: budú to miliónové, miliardové straty • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr.: náramný • prenáramný: robiť náramný krik • expr.: bezodný • bezdný: bezodné zúfalstvo • hovor. neúrečný: neúrečný majetok • expr. večný: večná škoda • neohraničený • neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnosti • nevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdroje • nesčíselný • nespočetný • kniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davy • expr. státisícový: státisícové zástupy • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvo • závideniahodný: závideniahodné úspechy • nepredstaviteľný • neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesť • neuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosť • neospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosť • neodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chyba • neuhasiteľný • nezhasiteľný • kniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smäd • neutíšiteľný: neutíšiteľná túžba • kniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovaru • nedohľadný • nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľky • neľudský: neľudské utrpenie • nadľudský: nadľudská námaha • expr. nekonečný: nekonečná vďaka • kniž.: titanský: titanský zápas • goliášsky: goliášska sila • kniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský) • hovor. maxi: to je maxi torta • subšt.: hovädský • hovadský • sakramentský
2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý
nepracujúci p. neproduktívny 1
neproduktívny 1. ktorý nie je zapojený do procesu spoločenskej produkcie, výroby • nepracujúci (ktorý nie je zapojený do pracovného procesu): deti tvoria neproduktívnu, nepracujúcu zložku obyvateľstva • nevýrobný • duchovný (ktorý nie je zapojený do výroby materiálnych produktov): pracovať v nevýrobnej, duchovnej sfére
2. p. neplodný 2
neradostný ktorý je bez radosti, šťastia; ktorý nevyvoláva pocit radosti (op. radostný) • neutešený: prežil neradostné, neutešené detstvo; neutešená spoločenská situácia • smutný • bezútešný • skľučujúci (naplnený smútkom; vyvolávajúci pocit depresie; op. veselý): viedol smutný, bezútešný život; dostal smutnú, skľučujúcu správu; bezútešný, skľučujúci výhľad • nešťastný • trpký (naplnený nešťastím; vyvolávajúci pocit beznádeje; op. šťastný): nešťastný, trpký životný údel; bol na neho nešťastný pohľad • pochmúrny • pošmúrny • ťaživý • tiesnivý (vyvolávajúci pocit duševnej ťažoby; svedčiaci o tomto pocite): pochmúrny, pošmúrny kraj; pochmúrna, pošmúrna nálada; prenasledovali ho tiesnivé, ťaživé myšlienky • nedobrý • zlý (op. dobrý): neradostná, nedobrá chvíľa; vládli tu neradostné, zlé pomery
skľučujúci ktorý vyvoláva tieseň, úzkosť, smútok, neistotu a pod. • stiesňujúci • tiesnivý • úzkostný: mať skľučujúci, stiesňujúci, tiesnivý, úzkostný pocit • skormucujúci • zarmucujúci: skormucujúce, zarmucujúce správy • ťaživý • dusný • dusivý: ťaživá, dusná, dusivá atmosféra; dusivé ticho • deprimujúci • ubíjajúci: deprimujúce, ubíjajúce prostredie • depresívny • zdrvujúci: dostať od priateľa depresívny, zdrvujúci list • krušný (smutný a ťažký): žiť v krušných časoch
ťaživý ktorý ťažko dolieha na psychiku človeka, ktorý vyvoláva tieseň, smútok, neistotu, obavy • tiesnivý • stiesňujúci • expr. gniavivý: noc prebdel v ťaživom, tiesnivom, gniavivom smútku; zasiahol ju tiesnivý, gniavivý, stiesňujúci pocit • pochmúrny • chmúrny • pošmúrny • skľučujúci • kniž. ponurý • kniž. zastar. ponurný: pochmúrna atmosféra, skľučujúce dojmy • zvieravý: zvieravá predtucha • dusivý • dusný: prerušiť dusivé, dusné ticho • deprimujúci • depresívny (vyvolávajúci depresiu): stále rozmýšľal o úniku z deprimujúceho, depresívneho prostredia liečebne • ubíjajúci • ťažký: podľahla ubíjajúcim, ťažkým myšlienkam; mať ťažké sny
nereálny nevyskytujúci sa v reálnom svete; nezhodujúci sa so skutočnosťou (op. reálny) • neskutočný • kniž. ireálny • fiktívny: nereálne, neskutočné postavy z rozprávok; filmový príbeh sa odohráva v neskutočnom, fiktívnom svete • nehmotný • nadzmyslový: nehmotné, nadzmyslové javy • nesprávny • chybný • falošný (zámerne al. nezámerne iný ako je skutočný; op. správny): nereálny, nesprávny odhad situácie; uviesť nesprávne, chybné, falošné údaje • utopický • ideálny (existujúci v predstavách, plánoch a pod., obyč. s kladnými vlastnosťami): utopický, ideálny svet • neuskutočniteľný • donkichotský • donkichotovský (ktorý sa nemôže stať skutočnosťou): nereálne, neuskutočniteľné, donkichotské plány • absurdný (príliš vzdialený od skutočnosti, s malou pravdepodobnosťou uskutočnenia): mať absurdné požiadavky • skresľujúci • skreslený (deformujúci skutočnosť): mať o niečom skresľujúcu, skreslenú predstavu
zavádzajúci ktorý úmyselne skresľuje, klame • lživý • skresľujúci: zavádzajúca, lživá politika; má skresľujúce reči • demagogický: demagogickí rečníci, demagogické frázy • mystifikujúci: mystifikujúce správy
p. aj klamný
neúmerný ktorý nie je vo vzájomne vyrovnanom, v náležitom pomere (op. úmerný) • neprimeraný • nezodpovedajúci: výsledok je neúmerný, nezodpovedajúci vynaloženej námahe; neúmerný, neprimeraný rast • nepomerný • kniž. al. publ.: disproporcionálny • disproporčný: nepomerné, disproporčné zastúpenie žien vo vedúcich funkciách • nenáležitý (ktorý je v nesprávnom pomere): dostalo sa mu nenáležitého prijatia (vzhľadom na jeho postavenie) • kniž. neadekvátny: neadekvátna odmena vo vzťahu k vykonanej práci
nezodpovedajúci p. neúmerný
nezabudnuteľný na ktorý al. na ktorého sa nedá zabudnúť (obyč. pre kladné vlastnosti) • trvalý • trvácny • trváci: zostala mu na ňu nezabudnuteľná, trvalá spomienka; urobil na nás nezabudnuteľný, trvácny, trváci dojem • večný • kniž. nehynúci • pren. nesmrteľný: večná, nehynúca pamiatka na veľkého herca; zanechal po sebe nehynúce, nesmrteľné dielo • nezmazateľný (ktorý sa nedá odstrániť): prežiť nezabudnuteľné, nezmazateľné chvíle
nezničiteľný ktorý sa nedá zlikvidovať al. porušiť • nevyničiteľný: nezničiteľný, nevyničiteľný hmyz • nevykoreniteľný • nezmazateľný • nezmariteľný • zastar. nezmarný: nevykoreniteľné idey; nezmariteľné, nezmarné plány; nezmazateľné zážitky • neodstrániteľný: neodstrániteľný náter • trvalý • trváci: viaže ich spolu trvalé, trváce puto • pevný • stály • večný (op. dočasný): tvoria spolu pevný, stály zväzok; ich priateľstvo je nezničiteľné, večné • silný • publ. nerozborný: silná, nerozborná družba národov • trvácny • trvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trvácna textília; nábytok je z trvanlivého, trvácneho materiálu • nerozbitný (o skle): nerozbitný pohár • odolný (pretrvávajúci napriek negatívnemu pôsobeniu): odolná burina
odolný ktorý má schopnosť odolávať, odolať niečomu negatívnemu (op. háklivý, chúlostivý) • húževnatý • zdatný: odolný, húževnatý, zdatný organizmus; odolný, húževnatý materiál (op. krehký) • kniž. rezistentný: zub rezistentný voči chladu • imúnny • pren. obrnený (proti nákaze, proti kritike a pod.): organizmus imúnny voči infekcii • pevný • silný • tuhý • pren.: oceľový • železný: byť pevný, silný voči útokom nepriateľov; mať odolný, tuhý koreň života; pevné, oceľové, železné zdravie • otužilý (s vypestovanou odolnosťou, obyč. proti chorobám, pren. proti zlu, nešťastiu): odolné, otužilé dieťa • trvanlivý • trvácny • trváci (odolávajúci opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trvanlivý výrobok; trváci, trvácny náter • nepoddajný • neústupný • nezlomný (ktorý odoláva sústavným negatívnym vplyvom): byť odolný, nepoddajný voči cudziemu nahováraniu; mať neústupnú, nezlomnú vôľu • vytrvalý • nezničiteľný • menej časté úporný (pretrvávajúci napriek negatívnemu pôsobeniu): vytrvalá, nezničiteľná, úporná burina
pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhý • tvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obal • nerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmota • nepoddajný • neohybný • nepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivo • húževnatý: húževnaté drevo • trváci • trvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látka • súdržný • kompaktný • konzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masa • masívny • silný • hrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niť • kožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránka • odb. rigidný • expr. prepevný (veľmi pevný)
2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatný • hovor. dúži • zdravý • jadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlap • tuhý • silný • mocný • pren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svaly • odolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmus • dobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravie • urastený • vyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa
3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silný • húževnatý • vytrvalý • neoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčení • nezlomný • nezdolný • nezničiteľný • nepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného ducha • skalopevný • trvalý • trvácny • nemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutie • nepodkupný • nepodplatný • pren. žulový (o charaktere človeka) • železný • pren. oceľový: mať železné, oceľové nervy • stály: stály vzťah • nezmeniteľný • nezvratný • nepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmysel • kniž.: neochvejný • neotrasiteľný • nerozborný • pren.: nerozbitný • nedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednota • nerozlučný • neoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojica • súdržný • stmelený • skĺbený • kniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektív • pren. rigidný
4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivý • stacionárny • neprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavec • fixný • fixovaný: fixné lano
5. ustálený dohodou • fixný • stály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat
6. p. istý 2
stály 1. ktorý nie je prerušený, ktorý neprestáva v čase, ktorý sa nemení • neprestajný • nepretržitý: stále, neprestajné, nepretržité sneženie • ustavičný • kniž. neustály • jednostajný: žiť v ustavičnom, neustálom strachu; jednostajný zhon • permanentný: permanentná pohotovosť • trvalý • trváci • trvácny: mať o hudbu trvalý záujem (op. dočasný); trvalé bydlisko (op. prechodné); pevnosť je trváca, trvácna vlastnosť kovu • definitívny • konečný (ďalej už nemenný): rozhodnutie nadobudlo definitívnu, konečnú platnosť • odb. habituálny: habituálny stav • plynulý • súvislý • neprerušený • nerušený • sústavný (op. prerušovaný, nesúvislý): plynulá, súvislá prevádzka; neprerušený proces; sústavné úsilie • nevyčerpateľný • pren.: nevysýchavý • nevysychavý • nehasnúci • zried. nepominuteľný: nevyčerpateľný, nevysýchavý, nevysychavý zdroj poznania; nehasnúca, nepominuteľná sláva • kniž. nehynúci • večný: jeho pamiatka je nehynúca, večná; večný nepokoj • kniž.: nadčasový • gnómický (presahujúci významom svoju dobu): nadčasové hodnoty, gnómická platnosť • pevný • fixný (op. pohyblivý, premenlivý): pevné, fixné ceny • nemenný • konštantný (op. premenlivý, variabilný): nemenná, konštantná veličina; konštantná hodnota • stabilný (op. labilný) • odb. stacionárny • neprenosný (op. prenosný) • ustálený • nepohyblivý • nehybný: stabilné, stacionárne, neprenosné technické zariadenie; ustálená, nepohyblivá mena • nepremenný (op. premenný) • odb.: invariabilný (op. variabilný) • invariantný (op. variantný): nepremenný, invariabilný, invariantný prvok • nemenlivý • nemeniteľný; neodstrániteľný • nezmazateľný: neodstrániteľná, nezmazateľná škvrna, stopa • neodmysliteľný: neodmysliteľná súčasť • nepodvratný • nezvratný: nepodvratná, nezvratná istota • nerozborný • nezničiteľný • nevykoreniteľný • pren. nerozbitný: nerozborné priateľstvo, nezničiteľné puto, nerozbitná jednota • kniž. utkvelý: utkvelá predstava, myšlienka
p. aj rovnaký
2. p. pravidelný 3
trváci 1. p. trvalý, stály 1 2. p. trvanlivý, pevný 1
trvalý ktorý nie je prerušený v čase, neprestávajúci, nekončiaci sa; ktorý nepodlieha zmenám, ktorý prejavuje stálosť (op. dočasný) • trváci • trvácny: trvalý, trváci, trvácny vzťah; trvalá, trváca, trvácna hodnota • stály: trvalé, stále bydlisko (op. prechodné); stále vlastnosti materiálu • neprestajný • nepretržitý: žiť v neprestajnom, nepretržitom napätí • ustavičný • permanentný: byť v ustavičnej, permanentnej pohotovosti • jednostajný • kniž. neustály: jednostajné, neustále sneženie • definitívny • konečný (ďalej už nemenný): definitívna, konečná platnosť rozhodnutia; definitívne, konečné riešenie vzniknutého problému (op. provizórne) • pevný (ktorý odoláva zmenám v čase): pevné puto medzi matkou a dieťaťom • nemenný • kniž. nadčasový (pretrvávajúci v čase, presahujúci významom svoj čas, svoju dobu): nemenné hodnoty; nadčasové posolstvo umeleckého diela • nezabudnuteľný • nezmazateľný • neodstrániteľný • nevykoreniteľný: nezabudnuteľné spomienky; udalosť nechala nezmazateľnú stopu v jeho živote; škvrna je neodstrániteľná; usadila sa v ňom nevykoreniteľná melanchólia • nerozborný • nezničiteľný • pren. nerozbitný: nerozborné, nezničiteľné, nerozbitné priateľstvo, spojenectvo • nevyčerpateľný • pren.: nevysýchavý • nevysychavý • nehasnúci • zried. nepominuteľný: nevyčerpateľný, nevysýchavý, nevysychavý zdroj inšpirácie; nehasnúca, nepominuteľná sláva • večný • kniž. nehynúci: večná, nehynúca pamiatka • neodmysliteľný: neodmysliteľná súčasť • fixný • kniž. utkvelý (trvale sa objavujúci, vynárajúci): fixné idey, utkvelé predstavy • zastaráv. vytrvalý: vytrvalá láska
trvanlivý odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu • trváci • trvácny: trvanlivé, trváce, trvácne druhy potravín; trváci, trvácny materiál • pevný • hovor. nezničiteľný: pevný obal, nezničiteľná látka
večný 1. stále trvajúci, jestvujúci (op. časný, dočasný) • odveký (trvajúci oddávna): večná, odveká túžba po láske • trvalý (neprerušovaný v čase; op. prechodný): trvalý vzťah • stály • kniž. neustály (ktorý má trvale istú vlastnosť): večné, stále zvady; neustále nariekanie • trváci: trváce puto • kniž. nehynúci (ktorý nezaniká): nehynúca sláva • nemenný: nemenný poriadok vesmíru • ustavičný (stále prebiehajúci): ustavičný pohyb • neprestajný • jednostajný • nepretržitý (ktorý neprestáva): neprestajný, jednostajný strach o život • nezmazateľný (ktorý sa nedá odstrániť): nezmazateľné dojmy • pren. nevysýchavý: nevysýchavý zdroj poučenia • zastaráv. večitý: večité právo človeka na slobodu • kniž. zastar. odvečný (Škultéty) • poet. vekovečný (Jesenská)
2. p. veľký 1
ničivý spôsobujúci záhubu, skazu al. ujmu, ničiaci (op. blahodarný) • skazonosný • pustošivý: krajinou sa prehnal ničivý, skazonosný uragán; skazonosný, pustošivý požiar; ničivý, pustošivý účinok vetra • škodlivý • zhubný • zastar. záhubný: škodlivé, zhubné pôsobenie vetra (op. blahodarné) • rozvratný • rozkladný (spôsobujúci rozvrat, rozklad) • deštrukčný • deštruktívny • deštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozvratné, rozkladné, deštrukčné sily • prudký • dravý (o ničiacich živloch): prudký, dravý oheň; prudký, dravý prúd rieky • zničujúci • zdrvujúci (spôsobujúci obyč. psychickú ujmu): jeho myšlienky mali zničujúci, zdrvujúci vplyv • drvivý (spôsobujúci rozpad, rozklad): byť vystavený drvivému tlaku hostí (v športovom zápase) • expr. vražedný (veľmi, úplne ničiaci): vražedný boj; vražedná sila živlov • zastar. ničiteľský: ničiteľská moc (Dobšinský) • zried.: svetoborný • borivý
zničujúci p. ničivý
zdrvujúci p. ničivý, skľučujúci
občerstvujúci p. osviežujúci
osviežujúci ktorý osviežuje, robí sviežejším, sviežim • občerstvujúci: osviežujúci, občerstvujúci nápoj; občerstvujúci spánok • povzbudzujúci • povzbudivý (zvyšujúci aktivitu, chuť do istej činnosti): povzbudzujúci, povzbudivý účinok kávy • svieži • čerstvý (obyč. o vzduchu): osviežujúci, svieži vánok; čerstvý závan vetra
obdivný ktorý vyjadruje obdiv, ktorý svedčí o obdive • pochvalný • uznanlivý (ktorý vyjadruje pochvalu, prejavuje uznanie): obdivné, pochvalné slová; obdivný, uznanlivý postoj • nadšený (spojený s nadšením): nadšený potlesk • zbožný • zbožňujúci (veľmi, nekriticky obdivný): mať k učiteľovi zbožný, zbožňujúci vzťah; zbožný, zbožňujúci pohľad
obecenstvo ľudia zhromaždení na nejakom verejnom podujatí • publikum: športové obecenstvo, publikum • diváci: diváci odmenili herca potleskom • poslucháči • poslucháčstvo (obecenstvo na prednáške)
obrodný ktorý smeruje k obrode, obnove, k oživeniu • obrodzujúci • obrodzovací: obrodný, obrodzujúci, obrodzovací proces v spoločnosti • regeneračný (zameraný na uvedenie do pôvodného stavu): obrodné, regeneračné schopnosti organizmu • kniž. renesančný (zameraný na znovuzrodenie): obrodné, renesančné myšlienky • obnovný • obnovovací (súvisiaci s obnovou): obnovný, obnovovací proces v prírode • obrodenecký (ktorý súvisí s obrodou národa): obrodenecké hnutie (národa)
obrodzujúci, obrodzovací p. obrodný
obstarný expr. (o človeku) nie mladý; (o veciach) nie nový; pomerne starý (op. mladý; nový) • expr.: obstarožný • obstarnejší • obstarožnejší • starší: obstarný, obstarožný pán; obstarnejšia, obstarožnejšia dáma; obstarný, starší kabát • hovor. postarší (viac starý ako mladý al. nový): postarší človek; postaršia pleť • starnúci (na ktorom sa prejavujú znaky staroby): starnúci donchuan; starnúca tvár • nemladý (iba o človeku): nemladá učiteľka
p. aj starý 1
obstáť 1. vedieť, byť schopný stáť dlhší čas na jednom mieste; byť schopný zaoberať sa istou činnosťou dlhší čas (často v zápore) • vystáť • vydržať: neobstál, nevystál, nevydržal (stáť) v rade ani hodinu; neobstojí, nevydrží pri knihe ani chvíľu • udržať sa (na nohách): od slabosti sa sotva udržal na nohách • zastar. obstáť sa (Timrava) • obsedieť • zotrvať (byť schopný zaoberať sa činnosťou dlhší čas): neobsedí, nezotrvá doma dlhší čas
2. ukázať sa ako vyhovujúci, dosiahnuť kladný výsledok • osvedčiť sa: pred komisiou (dobre) obstál, osvedčil sa; obstojí pri skúškach • vyhovieť • byť vyhovujúci: argument, názor nevyhovel, nebol vyhovujúci • uplatniť sa (stať sa platným): dobre sa vo funkcii uplatnil • kniž. uspieť • mať úspech: chce uspieť, chce mať úspech za každú cenu
3. p. obísť 4 4. p. zaobísť sa
obviňujúci p. vyčítavý
vyčítavý ktorý vyčíta • vyčítajúci: vyčítavý, vyčítajúci hlas, tón • karhavý (ktorý dôrazne vyčíta): karhavé gesto • obviňujúci (pripisujúci niekomu vinu na niečom): obviňujúce oči (Figuli)
žalobný 1. pejor. ktorý rád žaluje, vyzrádza niečo na niekoho • pejor. žalovačný: žalobné, žalovačné deti • žalujúci: žalujúci žiak • obviňujúci (ktorý označuje vinníka): pozrel na ňu obviňujúcim pohľadom • obžalobný • obžalúvací (ktorý žaluje z trestného činu): obžalobný, obžalúvací spis • kniž.: inkriminačný • rekriminačný
2. p. žalostný 1
oceňujúci p. uznanlivý 2
uznanlivý 1. ktorý vie uznať, pochopiť; svedčiaci o pochopení • chápajúci • chápavý: uznanlivá, chápajúca mama; chápavý, uznanlivý priateľ ma vypočul • plný porozumenia: gesto plné porozumenia
2. ktorý priaznivo zhodnocuje, oceňuje niekoho, niečo, ktorý vyjadruje obdiv k niekomu, niečomu • obdivný • pochvalný: uznanlivé, obdivné prejavy; nešetril uznanlivými, obdivnými, pochvalnými slovami • oceňujúci
očisťujúci p. povznášajúci
povznášajúci ktorý mocne pôsobí a obyč. i (mravne) zošľachťuje • vznešený • ušľachtilý: povznášajúci, vznešený, ušľachtilý cieľ; povznášajúca, vznešená, ušľachtilá práca v oblasti umenia • očistný • očisťujúci • kniž. katarzný (prinášajúci vnútorné očistenie a tým aj uvoľnenie, povznesenie): naplnil ju očistný, očisťujúci, katarzný pocit; povznášajúci, katarzný účinok • slávnostný • velebný • kniž. majestátny (mocne pôsobiaci na city svojou vážnosťou, velebnosťou, majestátnosťou): slávnostné, velebné, majestátne ticho obradu
odpudzujúci, odpudivý p. škaredý 1, odporný 1, nepríjemný
odstrašujúci ktorý vzbudzuje strach a tým odrádza od niečoho negatívneho: opilec je pre deti odstrašujúcim príkladom • výstražný • varovný (slúžiaci ako výstraha, varovanie): výstražný trest; odstrašujúci, varovný prípad
odsudzujúci p. záporný 2
záporný 1. nie dobrý, neželateľný (op. kladný, pozitívny) • zlý • negatívny: záporné, zlé vlastnosti • nepríjemný: nepríjemné stránky pobytu
2. vyjadrujúci nesúhlas, odmietanie • nesúhlasný: nesúhlasná, záporná reakcia verejnosti • nepriaznivý: nepriaznivé stanovisko kritiky • odmietavý • zamietavý • odsudzujúci • negatívny • negativistický • negačný (op. kladný, súhlasný, pozitívny, priaznivý): negativistický postoj ku všetkému
3. menší ako nula • mínusový (op. kladný, plusový): záporná, mínusová hodnota
odzbrojujúci p. zmierlivý
zmierlivý usilujúci sa o zmierenie; svedčiaci o tomto úsilí • zmierny: zmierlivé, zmierne riešenie sporu; zmierlivý, zmierny postoj k niečomu • zmierovací • zmierujúci • udobrujúci (vedúci k zmiereniu): zmierovacie pokusy, zmierujúce konanie • odzbrojujúci: odzbrojujúci úsmev • ústretový • lojálny • kniž. konciliantný
ochromený 1. ktorý stratil schopnosť ďalšieho fungovania, rozvoja a pod. • ochabnutý • oslabený • expr. ochrnutý: ochromená, ochabnutá vôľa; ochromené, oslabené hospodárstvo • nefunkčný • nefungujúci (ktorý neplní svoju funkciu): ochromený, nefunkčný priemysel; ochromená, nefungujúca doprava • sťažený (uskutočňovaný vo veľmi ťažkých podmienkach): sťažený chod hospodárstva
2. p. ochrnutý 1 3. p. omráčený 1
omamný 1. ktorý zbavuje jasného vedomia, zmyslov • omamujúci: čuchať omamné, omamujúce prostriedky; užívať omamné, omamujúce lieky • mámivý • opojný • zried. opojivý (spôsobujúci zároveň príjemné pocity): mámivé exotické vône; omamujúce, opojné víno • zadúšajúci • zadúšavý • ťažký • mdlý (brániaci voľnému dýchaniu, spôsobujúci mdlobu; obyč o vôni) • halucinačný • halucinogénny (spôsobujúci zároveň vidiny, halucinácie): halucinačné, halucinogénne výpary • narkotický (spôsobujúci narkózu): narkotické látky • malátny (spôsobujúci malátnosť): malátne ticho, malátna vôňa
2. p. čarovný 1, neodolateľný
zadúšajúci 1. p. zadúšavý 1 2. p. omamný 1
zadúšavý 1. spôsobujúci dusenie, brániaci v pravidelnom dýchaní • dusivý • zadúšajúci: zadúšavé, dusivé chemické výpary • zried. zádušlivý • zastar. zádušný: zádušlivý dym • škrtivý • hrdúsivý: škrtivý, hrdúsivý kašeľ
p. aj dýchavičný
2. (o citovom prejave) ktorý nechceme naplno prejaviť • potláčaný: zadúšavý, potláčaný plač • premáhaný: premáhané vzlyky • vzlykavý • híkavý: vzlykavý plač
omračujúci 1. ktorý svojou intenzitou spôsobuje stratu vedomia • silný • veľký • intenzívny: omračujúci, silný úder; cítiť veľkú, intenzívnu bolesť • prenikavý • ostrý (ktorý omračuje zmysly): prenikavý, ostrý zápach
2. p. prekvapujúci
prekvapujúci ktorý prekvapí, zarazí • zarážajúci: prekvapujúce, zarážajúce správanie • udivujúci • ohurujúci • expr. omračujúci: udivujúce schopnosti; ohurujúca, omračujúca krása • šokujúci (spôsobujúci šok): šokujúce zistenie • kniž. prekvapivý
p. aj neočakávaný
silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako buk • statný • mohutný • svalnatý • svalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postava • zavalitý • robustný • obrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité plecia • pevný: svaly má pevné • jadrný • zemitý • hovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládenci • zdatný • pren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapci • pren. expr. goliášsky • herkulesovský • herkulovský (o postave človeka) • expr.: premocný • presilný • zried. tužný (Jesenský) • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • prisilný (príliš silný)
2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľký • mohutný • intenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápach • kniž. razantný: razantný úder • tuhý • ohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenka • treskúci • úporný (o zime, mraze) • sýty • výrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnaku • lek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého čreva • prenikavý • ostrý • príkry • pálčivý • expr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesť • náruživý: náruživý fajčiar • expr.: zúrivý • divý • divoký • strašný • hrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietor • prudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zem • zvučný • expr.: hromový • hurónsky • zried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachot • neuhasiteľný • nezhasiteľný • neutíšiteľný • neskrotný • neovládateľný • kniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeň • expr.: bláznivý • šialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeň • omračujúci: omračujúci úder • expr. zžieravý • prisilný (príliš silný)
3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevný • tuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreň • húževnatý • priebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duch • odolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná žena • nezlomný • nezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakter • pren.: železný • oceľový • žulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstva • trvalý • nezničiteľný • nerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahy • skalopevný • kniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčenie • kniž. zemitý • prisilný (príliš silný)
p. aj pevný
4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivý • veľký: silný, horlivý, veľký vlastenec • expr.: tuhý • tvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalista • bigotný • ortodoxný • fanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci
5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný
opovrhujúci, opovržlivý p. pohŕdavý
oslavný ktorý je naplnený prejavmi vrcholného uznania, ktorý je určený na oslavovanie niekoho al. niečoho (op. hanobný) • menej časté chválospevný: oslavná, chválospevná reč na počesť jubilanta • kniž.: ódický • hymnický • panegyrický (obyč. o slovnom prejave; veľmi oslavný, velebiaci): ódická, hymnická báseň; panegyrické verše • zvelebujúci • kniž. glorifikujúci
oslepujúci p. oslňujúci 1
oslňujúci 1. ktorý prudkým žiarením zbavuje schopnosti vidieť • oslnivý • oslepujúci: oslňujúce, oslnivé svetlo; oslepujúca žiara • žiarivý • prenikavý (o svetle): žiarivý slnečný lúč; oslňujúce, prenikavé žiarenie
2. p. čarovný 1, neodolateľný, pekný 1 3. p. vynikajúci 1
ostatný 1. všetci (všetky, všetko) okrem istej časti z nejakého celku • druhý • iný: on bohatol, kým ostatní, druhí, iní trpeli; bol v nevýhode oproti iným; na rozdiel od iných on neprotestoval • ďalší (tí, ktorí rozširujú nejaký celok): názor prebrali aj ďalší • zvyšný (ten, ktorý dopĺňa nejaký celok): postupne prichodili aj ostatní, zvyšní členovia posádky
2. ktorý tesne predchádza súčasnosti, nedávno minulý • posledný: v ostatnom, v poslednom čase ťa málo vídať • nedávny • neďaleký (nie príliš časovo vzdialený): nedávna, neďaleká minulosť • najnovší (po ktorom ešte nič nenasledovalo): ostatné, najnovšie udalosti
3. ktorý zostal, zvýšil z istého celku, z istého množstva a pod. • posledný: dal by za zdravie aj ostatné, posledné peniaze; zoťali už aj posledný strom v lese • jediný • zvyšujúci • zostávajúci: pripravili ho o ostatné, jediné potešenie; vypadol mu aj zvyšujúci, zostávajúci zub
4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný • posledný: chodí otrhaný ako ostatný, posledný žobrák; mali ju za najposlednejšiu slúžku
5. ktorý je na konci radu, poradia (op. prvý) • posledný: dnes je ostatný, posledný deň roka; stál v rade ostatný, posledný • konečný (po ktorom už nič nenasleduje): bolo to jeho konečné rozhodnutie • zastar. pokonný
posledný 1. ktorý je na konci v poradí (časovom al. miestnom), za ktorým už nič, nikto nenasleduje (op. prvý) • ostatný: dobehol posledný, ostatný; posledný, ostatný deň v roku • konečný: vystúpil na konečnej zastávke; posledné, konečné štádium (op. začiatočné) • záverečný (ktorý býva v závere, tvoriaci záver, koniec; op. prvý, úvodný): záverečné čísla programu, záverečná časť seriálu • finálový (posledný a rozhodujúci): finálový zápas • odb. finálny (týkajúci sa finále, poslednej časti, obyč. hudobnej skladby): finálny tón, akord • koncový • zastar. pokonný: posledný, pokonný súd
2. jediný, ktorý zvýšil, zostal • ostatný: zbúrali aj poslednú, ostatnú pamiatku; bojoval do posledných, ostatných síl • jediný • jeden (posledný za istých okolností): zostala ti už len posledná, jediná, jedna možnosť • zvyšujúci • zostávajúci: predali aj posledný, zvyšujúci, zostávajúci kus
3. ktorý sa vzťahuje na veľmi blízku minulosť, pochádzajúci z nej; ktorý bol naposledy aktuálny • ostatný • nedávny: v poslednom, ostatnom čase sa necítim dobre; posledné, ostatné, nedávne udalosti ho celkom zlomili • najnovší: šaty ušité podľa najnovšej módy • najmódnejší • najmodernejší: posledný, najmódnejší, najmodernejší model • najpopulárnejší: posledný, najpopulárnejší hit
4. expr. spoločensky, sociálne a pod. najnižšie postavený (o človeku) • expr. ostatný: tvári sa ako posledný, ostatný chudák
povzbudivý ktorý povzbudzuje, dodáva silu, odvahu • povzbudzujúci • posmeľujúci: učiteľove povzbudivé, povzbudzujúce slová; potrebovala matkin povzbudivý, posmeľujúci úsmev • podnecujúci • kniž. stimulujúci • stimulačný • zried. stimulatívny (ktorý povzbudzuje do činnosti): podnecujúci, stimulujúci, stimulačný, stimulatívny činiteľ • nabádavý • pobádavý: nabádavé, pobádavé gesto • vzpružujúci • osviežujúci: vzpružujúci, osviežujúci účinok lieku, vitamínov
povzbudzujúci p. povzbudivý
otrasný ktorý je spojený s prudkým psychickým vykoľajením; ktorý spôsobuje otras • otriasajúci • ohromujúci: otrasný, otriasajúci výjav; otriasajúci, ohromujúci zážitok • desivý • hrozivý: otrasné, desivé správy; hrozivý vývin udalostí • strašný • hrozný • desný: zažiť strašné, hrozné chvíle; hrozný, desný sen • zlý: mať s niečím otrasné, zlé skúsenosti
otriasajúci p. otrasný
poburujúci spôsobujúci pobúrenie, odsúdenie; vyvolávajúci negatívne, odmietavé pocity • pohoršujúci • pohoršlivý • rozhorčujúci: poburujúce, pohoršujúce, pohoršlivé správanie mladíkov; poburujúce, rozhorčujúce reči • škandálny • škandalózny (vyvolávajúci škandál): predniesť škandálny, škandalózny prejav • neslýchaný • subšt. nehorázny: robiť neslýchané, nehorázne veci
p. aj hanebný
podlízavý ktorý si získava niečiu priazeň prehnaným vychvaľovaním, lichotením a pod.; svedčiaci o tom • zaliečavý • líškavý: podlízavé, zaliečavé, líškavé reči • pejor.: podkladačný • podkladavý • službičkársky (ktorý sa podkladá slovami al. činmi, službami): podkladační, službičkárski podriadení • poklonkujúci • poklonkársky • kniž. pejor. pritakávačský (ktorý poklonkuje, ktorý horlivo vyjadruje súhlas s niekým): poklonkujúce správanie; podlízavé, pritakávačské kývanie hlavou • pejor.: pochlebovačný • pochlebovačský • pochlebnícky • pochlebný • pätolizačský: pochlebovačné, pochlebovačské slová obdivu; pätolizačská povaha • úlisný (neúprimne, podlízavo milý): úlisný úsmev • pejor.: servilný (odpudzujúco podlízavý) • potrimiskársky: byť servilný voči vrchnosti • nár. pejor. podliezavý
poklonkujúci p. podlízavý, zaliečavý
servilný pejor. ktorý sa podlizuje; ktorý je prehnane horlivý a úctivý, aby si získal priazeň; svedčiaci o tom • podlízavý: servilný, podlízavý človek; servilné, podlízavé správanie • pejor.: pätolizačský • pochlebovačný • pochlebovačský • poklonkujúci • kniž. pejor. pritakávačský: nemohol sa pozerať na pätolizačské, pochlebovačné, pochlebovačské tváre okolo seba; neverila poklonkujúcim, pritakávačským rečiam • úlisný • klzký • zaliečavý • líškavý (neúprimne milý): úlisná, klzká povaha; zaliečavé, líškavé úsmevy, poklony • ponížený • otrocký: ponížená, otrocká poslušnosť • sluhovský • lokajský: sluhovské poklonkovanie
zaliečavý ktorý sa usiluje získať niečiu priazeň lichôtkami, chválou a pod. • líškavý: zaliečavý, líškavý človek • lichotivý • lichotnícky • lichotiaci: rád počúva lichotivé, lichotiace slová • kniž. lichotný (Sládkovič, Jesenský) • sladký • sladkavý • sladkastý • expr. medový (prehnane al. pokrytecky milý): sladké, medové reči • podlízavý • podliezavý • podkladavý • pochlebovačný • poklonkujúci • pochlebovačský • pochlebnícky • pochlebný • poklonkársky (zaliečavý pre vlastný prospech): má podlízavý charakter; pochlebnícka kritika; pochlebná reč; poklonkárske spôsoby • pejor.: servilný • pätolizačský • nadbiehavý: má servilných podriadených
podmaňujúci ktorý má schopnosť niekoho upútať, podmaniť, očariť • podmanivý: podmaňujúca, podmanivá melódia • očarujúci • kniž. okúzľujúci: očarujúca, okúzľujúca krása • pôsobivý • sugestívny: pôsobivý, sugestívny hlas, spev • strhujúci • unášajúci • kniž.: úchvatný • uchvacujúci (ktorý citovo strháva, uchvacuje): strhujúca hudba, úchvatný zjav
p. aj pekný, krásny, príťažlivý
unášajúci p. podmaňujúci
uchvacujúci p. podmaňujúci, vzrušujúci
vzrušujúci ktorý vzrušuje • strhujúci • ohromujúci • uchvacujúci • kniž. úchvatný: vzrušujúci, strhujúci, ohromujúci, uchvacujúci film; vzrušujúci, strhujúci, úchvatný okamih • podmaňujúci • podmanivý: podmaňujúca, podmanivá hudba • napínavý • pútavý: napínavý, pútavý dej románu • dobrodružný: dobrodružný film • príťažlivý • atraktívny: príťažlivé, atraktívne dievča • pikantný • šteklivý (zmyselne al. intímne vzrušujúci): pikantné, šteklivé historky
pohoršlivý, pohoršujúci p. poburujúci
pohŕdavý ktorý pohŕda niekým al. niečím; prezrádzajúci pohŕdanie • pohrdlivý • opovrhujúci • opovržlivý: byť voči niekomu pohŕdavý, pohrdlivý; pohŕdavý, opovrhujúci postoj; opovrhujúci, opovržlivý pohľad, úškľabok • zastar. opovŕhavý
p. aj povýšený
poistný ktorý zabezpečuje ochranu a fungovanie • poisťovací: poistný, poisťovací ventil • zaisťujúci • zabezpečovací: zaisťujúce, zabezpečovacie zariadenie • bezpečnostný: poistný, bezpečnostný zámok • rezervný (slúžiaci ako rezerva, poistenie): rezervné fondy, rezervná zásoba
pokazený 1. ktorý stratil (dočasne al. natrvalo) svoju pôvodnú kvalitu al. funkčnosť; ktorý sa stal nepoužívateľným, nefungujúcim • poškodený • zničený • skazený: pokazené, poškodené zariadenie; pokazený, zničený, skazený chrup; pokazené, skazené zásoby potravín • chorý (o zažívaní, žalúdku) • porušený • porúchaný • polámaný • nefunkčný • neskl. subšt. kaput (ktorý nefunguje v dôsledku poruchy): stroj je porušený, porúchaný, polámaný, nefunkčný, kaput • nepojazdný (o motorovom vozidle) • hovor. expr.: zopsutý • popsutý: zopsutý, popsutý motor • hovor. zništovaný • hovor. zastaráv. zhindrovaný • expr.: zhumpľovaný • skoprdačený (Urbánek): zništované, zhindrované, zhumpľované hračky • expr.: skántrený • dokántrený • hovor. expr.: pokašlaný • pokašľaný: skántrené, dokántrené hodinky; pokašlaná, pokašľaná pružina • vulg.: posratý • posraný: posratý vodovodný kohútik • hnilý • zhnitý • zapáchajúci • smradľavý • smrdľavý • plesnivý • potuchnutý • znehodnotený (o potravinách): hnilé, zhnité zemiaky; zapáchajúce, smradľavé mäso, vajcia; plesnivý kompót; znehodnotené potraviny
2. ktorý je niečím negatívne ovplyvnený, poznačený; ktorý sa dobre nevydaril • skazený: pokazený, skazený deň; pokazená, skazená zábava • expr.: zbabraný • dobabraný • pobabraný: pokazená, zbabraná, dobabraná, pobabraná robota • zničený • nevydarený • expr.: sfušovaný • pofušovaný • pren. skaličený • expr. spackaný: zničený, nevydarený, sfušovaný, pofušovaný, skaličený, spackaný život • pren. expr. pošramotený: mať pošramotenú povesť • expr.: zopsutý • popsutý: zopsutý, popsutý víkend • expr.: zoraný • zvŕzaný • hrub.: zhovädený • dohovädený • subšt.: skopaný • dokopaný • vulg.: posratý • posraný: zoraná, zvŕzaná scéna
3. p. skazený 1–3
skazený 1. ktorý stratil svoju pôvodnú hodnotu, kvalitu; ktorý sa stal nepoužívateľným (o potrave) • pokazený • poškodený • znehodnotený: sklad plný pokazených, poškodených, znehodnotených potravín • zhnitý • hnilý (skazený hnitím): vrece zhnitých, hnilých zemiakov • zapáchajúci • smradľavý: zapáchajúce mäso, smradľavé vajíčka • plesnivý: skazený, plesnivý chlieb, kompót • expr.: zapľuhavený (Bodenek) • skoprdačený (Urbánek)
p. aj pokazený 1, 2, zlý
2. ktorý prestal (dočasne) plniť funkciu • pokazený • chorý: skazený, pokazený, chorý žalúdok • zlý • poškodený • zničený: má zlý, poškodený, zničený chrup; zničené zdravie • hovor. expr. zhumpľovaný
3. ktorý morálne upadol, klesol; svedčiaci o tom • pokazený • nemravný • nemorálny: skazený, pokazený, nemravný, nemorálny človek • pejor.: spľuhavený • spľundravený • pejor. zried. spľuhačený • expr. zapľuhavený: bohatstvom spľuhavený, spľundravený; celá dedina je upadnutá a spľundravená, spľuhačená; zapľuhavené srdce • skorumpovaný (skazený korupciou): skorumpovaná spoločnosť • demoralizovaný • poklesnutý • zastar. pokleslý • spustený (ktorý sa dopustil mravného poklesku): poklesnutá, pokleslá žena; spustený nemravník • spustnutý • subšt. spustlý (mravne zanedbaný): spustnutá, spustlá spoločenská spodina • expr. prehnitý: svet je skazený, prehnitý • zvrhlý • zvrátený • pejor. zhýralý (mravne skazený, až úchylný): zvrhlé, zvrátené vzťahy; zhýralý mládenec • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • zhumpľovaný • spankhartený • spanghartený: zopsutá, spanghartená, spankhartená morálka; zlumpáčený, zlumpovaný syn • expr. zried. skoprdačený (Urbánek) • pejor. zbastardený • hrub. skurvený
4. p. pokazený 2
zapáchajúci ktorý vydáva nepríjemný, odpudzujúci pach, smrad • páchnuci • smradľavý: zapáchajúci, smradľavý dym; páchnuce vajce • expr. zried. smrďatý (Švantner) • zastar. smrdľavý
pokorujúci p. potupný
potupný ktorý spôsobuje potupu, urážku • hanebný • hanobný • hanlivý • hanoblivý: potupný, hanebný, hanobný pamflet; musel počúvať potupné, hanlivé, hanoblivé urážky • hnusný • ohavný • odporný: hnusná, ohavná, odporná zrada • urážlivý • urážajúci: znášal urážlivé, urážajúce obvinenia • ponižujúci • pokorujúci (ktorý ponižuje, pokoruje): vydržal v ponižujúcej, pokorujúcej pozícii na kolenách; ponižujúci, pokorujúci trest • nedôstojný: potupná, nedôstojná smrť • kniž. infámny
popularizačný zameraný na popularizáciu • popularizujúci: popularizačné, popularizujúce publikácie • popularizátorský: popularizačná, popularizátorská činnosť
p. aj populárny 1
popularizujúci p. popularizačný, populárny 1
populárny 1. sprístupňujúci vedecké al. odborné poznatky verejnosti a zároveň na tento cieľ prispôsobený (jednoduchosťou, zrozumiteľnosťou) • popularizačný • popularizujúci: populárna, popularizačná, popularizujúca forma • populárno-náučný • populárno-vedecký: píše populárno-náučným, populárno-vedeckým štýlom; populárny, populárno-náučný, populárno-vedecký výklad • prístupný • zrozumiteľný (ľahko pochopiteľný): kniha o astronómii napísaná populárnym, prístupným, zrozumiteľným spôsobom • nenáročný • jednoduchý (ktorý nekladie vysoké nároky na vedeckú al. odbornú erudíciu): dávam prednosť populárnym, jednoduchším vedeckým textom; jednoduché žánre vedeckej literatúry
2. tešiaci sa priazni v širokej verejnosti (op. nepopulárny) • obľúbený: populárny, obľúbený politik • rozšírený (vďaka obľube): populárny, rozšírený šport • módny • expr. vychytený (momentálne populárny): krátke sukne sú teraz populárne, módne, vychytené; vychytený umelec • známy: známa osobnosť • slávny (veľmi populárny a obdivovaný, uznávaný): slávny svetový tenorista Pavarotti
posmeľujúci p. povzbudivý
potešujúci p. príjemný
príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodný • zastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietor • blaživý • blažený • kniž. blahý • oblažujúci • slastný • hrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlane • pekný • pôvabný • utešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deň • milý • roztomilý • rozkošný • ľúby • hovor. chutný • hovor. expr.: chutnučký • chutnulinký • expr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievča • sympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosť • dobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajn • príma: dobrý dojem; fajn, príma prostredie • domácky (príjemný ako doma): domácka atmosféra • potešujúci • potešiteľný • radostný • lichotivý • optimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanie • ľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božský • rajský: božská, rajská hudba • ružový: ružové sny • expr. sladký • pren. expr.: medový • cukrový: sladký, medový život • poet. sladkoústy: sladkoústy sen
stimulujúci p. povzbudivý
slávnostný ktorý súvisí so slávnosťou, ktorý je na ňu určený; vyznačujúci sa dôstojnosťou, vážnosťou, veľkoleposťou, vznešenosťou a pod.: slávnostný koncert • sviatočný • spoločenský • parádny • lepší (určený do spoločnosti, na nejakú príležitosť, udalosť) • výnimočný • nevšedný (op. bežný, každodenný): obliecť si sviatočné, spoločenské, lepšie šaty; parádna uniforma; výnimočná, nevšedná chvíľa, spoločenská udalosť • gala • zastaráv. gála (ktorým obyč. slávnosť vrcholí): gala večer, program • reprezentatívny • reprezentačný (vhodný, určený na reprezentáciu; obyč. o oblečení) • dôstojný • vážny • patetický • vznešený • kvetnatý (obyč. o ľudskom prejave): príhovor predniesol dôstojným, vážnym, patetickým hlasom, tónom; otvoriť výstavu vznešenou, kvetnatou rečou • obradný (slávnostný ako pri obrade): dostalo sa jej obradného privítania • povznášajúci • povznesený: povznášajúca atmosféra obradu, povznesená nálada • majestátny • kniž.: velebný • svätý (vyznačujúci sa majestátnosťou, velebnosťou): nad sieňou sa vznášalo majestátne, velebné, sväté ticho • oslavný (určený na oslavovanie): oslavné fanfáry
pracujúci p. zamestnanec
zamestnanec kto je zamestnaný niekde: stály zamestnanec firmy • pracovník (človek v pracovnom pomere): pracovník a organizácia • sila: učiteľská sila • pracujúci: pracujúci podniku sa vzopreli
presvedčivý ktorý vie presvedčiť; vzbudzujúci presvedčenie o správnosti, pravdivosti a pod. (op. nepresvedčivý) • presvedčujúci: presvedčivý, presvedčujúci výkon • výrečný • zjavný • kniž. eklatantný: presvedčivé, výrečné, zjavné, eklatantné svedectvo o nevine • očividný • jasný • zrejmý • evidentný (ktorý sa dá hneď vidieť): očividný, jasný, zrejmý dôkaz • nezvratný • nepochybný • nevyvrátiteľný (ktorý nemožno vyvrátiť, o ktorom nemožno pochybovať): poskytnúť nezvratný, nepochybný, nevyvrátiteľný dôkaz • kniž. pádny: pádny argument • výrazný (ktorý presviedča kvantitou, rozsahom a pod.): výrazné víťazstvo vo voľbách
presvedčujúci p. presvedčivý
prevažný ktorý je v prevahe • prevažujúci • prevládajúci • dominujúci: prevažná, prevažujúca, prevládajúca, dominujúca časť • rozhodujúci (ktorý rozhoduje) • veľký • nadpolovičný • publ. drvivý: súhlasiť s niečím v rozhodujúcej miere; veľká, nadpolovičná, drvivá väčšina
prevažujúci p. prevažný
prevládajúci p. prevažný
pritakávajúci p. súhlasný 1
súhlasný 1. ktorý je vyjadrením súhlasu, stotožnenia sa s niečím • prisviedčavý • pritakávajúci: súhlasné, prisviedčavé gesto, vyjadrenie • odb. afirmatívny • potvrdzujúci: afirmatívna percepcia; afirmatívny, potvrdzujúci súd
2. p. rovnaký, zhodný
prosperujúci p. ziskový, výnosný
výnosný ktorý dáva výnos • ziskový (op. stratový) • kniž. al. hovor. profitový (ktorý prináša zisk) • rentabilný: výnosné, ziskové podnikanie; rentabilná výroba • hovor. expr. mastný: dostať mastné miesto • prosperujúci: prosperujúci podnik
ziskový ktorý prináša zisk • výnosný • rentabilný: ziskový podnik; výnosná, rentabilná výroba • prosperujúci: zisková, prosperujúca obchodná spoločnosť • výhodný • kniž. lukratívny: výhodné, lukratívne zamestnanie • pren. zlatonosný: zlatonosná profesia
rastúci p. stúpajúci
stúpajúci ktorý ide smerom hore, ktorý sa zväčšuje, rastie (op. klesajúci) • stúpavý (op. klesavý) • vzostupný (op. zostupný): stúpajúca, stúpavá teplota; stúpavý, vzostupný terén; vzostupná tendencia • rastúci • vzrastajúci • narastajúci: stúpajúce, rastúce nároky; vzrastajúci, narastajúci záujem • progresívny (op. regresívny): progresívne tendencie • odb. ascendentný
rozhodujúci 1. ktorý o niečom rozhoduje, ktorý má veľkú dôležitosť, veľký význam • rozhodný • dôležitý • závažný: povedať rozhodujúce, rozhodné slovo; urobiť rozhodujúci, dôležitý, závažný krok v živote • kniž. relevantný (op. irelevantný): relevantný komponent • hlavný • kľúčový • určujúci: mať v niečom hlavný, kľúčový, určujúci význam • smerodajný: uvedené číslo je smerodajné • životný • osudný • osudový (rozhodujúci pre život, pre ďalší vývin): životný, osudný okamih • kritický: dosiahnuť kritický bod • finálový (posledný a rozhodujúci): finálové stretnutie (v športe)
2. p. prevažný
určujúci p. rozhodujúci 1
rozkazovačný ktorý rád rozkazuje; majúci charakter rozkazu • rozkazujúci • rozkazovací • prikazovací: hovoriť rozkazovačným, rozkazujúcim, prikazovacím tónom • panovačný: byť panovačným • imperatívny: imperatívny podtón prejavu • veliteľský • generálsky: veliteľská, generálska povaha • zried. sekantný
p. aj panovačný, prísny
rozkazujúci p. rozkazovačný
treskúci p. silný 2, tuhý 3
tuhý 1. ktorý má veľkú pevnosť, tvrdosť, súdržnosť • pevný: fyz. tuhé skupenstvo, tuhé látky (hovor. pevné); tuhá, pevná hmota • súdržný • kniž. hutný: tuhá, hutná, súdržná masa • stuhnutý • stvrdnutý (ktorý sa stal tuhým, tvrdým): stuhnutý, stvrdnutý betón; stuhnutá, stvrdnutá laková farba • odb. konzistentný (ktorý má značný stupeň tuhosti) • zhustený: konzistentné, zhustené tuky, oleje • tvrdý (op. mäkký) • nepoddajný • neohybný • húževnatý (odolávajúci tlaku): tvrdý, nepoddajný ako kameň; nepoddajné, neohybné vlasy; neohybné, húževnaté drevo • ťažký (o pôde) • odb. rigidný • expr. tuhučký
2. vyznačujúci sa veľkou životaschopnosťou, prirodzenou odolnosťou • pevný • silný: mať tuhý, pevný, silný koreň • odolný • zdatný (fyzicky): odolný, zdatný chlap • nezmarný (ktorý veľa vydrží, znesie; nepoddávajúci sa): tuhý, nezmarný život niektorých mikroorganizmov • úporný • húževnatý • nevykoreniteľný • nevykynožiteľný • nezničiteľný (o rastlinách): úporná, húževnatá, nevykoreniteľná, nevykynožiteľná, nezničiteľná burina
3. ktorý má veľkú intenzitu • silný • mocný • veľký • pevný: tuhá, silná káva; silný, mocný stisk ruky; tuhý, veľký boj; pevné priateľstvo • ohnivý (silný, páliaci ako oheň; op. slabý): ohnivá slivovica, pálenka • treskúci • ostrý (o mraze, zime; op. slabý) • expr. krutý • expr. urputný • úporný • neúprosný: krutý, urputný, úporný, neúprosný zápas; krutá zima • tvrdý • hlboký (op. ľahký): tvrdý, hlboký spánok • sýty • tmavý (o farbách; op. svetlý, bledý): tuhá, sýta, tmavá modrá • ťažký • namáhavý (op. ľahký): ťažká, namáhavá robota • náruživý: náruživý fajčiar • expr. čertovský
4. p. horlivý 5. p. meravý 1
stiesňujúci p. ťaživý, skľučujúci