Synonymá slova "charakter" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 26 výsledkov (1 strana)

  • črta 1. charakteristická vlastnosť človeka, veci, javu: povahové črty človekastránka: zlé, dobré stránky žiakovznak: dedičné znaky; hlavné znaky dobykniž. rys: každé mesto má svoje rysyexpr. punc (výrazná črta): esejistický punc knihycharakterráz (čiastočný): dedina má charakter, ráz podhorského mestečka

    2. menší prozaický literárny útvar: životopisná črtaskicahovor. škica: cestopisná skica, škicalit. causerie [vysl. kózri] (vtipná úvahová črta) • fejtónbesednica (krátky publicistický útvar písaný vtipným spôsobom): písať fejtóny, besednicezastar. zábavnica

    3. p. čiara 1


    duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duchdžin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátohastrašidlo (v poverách duch, ktorý straší)

    2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchumyseľmyšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkachduša: nepokojná dušavnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútrikniž. psychakniž. zried. psyché

    3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchomnadanievlohytalent: mať básnický talent, básnického ducha

    4. duševné vlastnosti: byť veselého duchazaloženie: svojím založením je pesimistapovaha: mierna povahaletora: flegmatická letora

    5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu

    6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch dobyrázcharakter: romantický ráz, charakter operyovzdušieatmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstvanálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku

    7. p. osobnosť 1


    charakter 1. súhrn psychických vlastností, ktoré utvárajú osobnosť a sú základom jej konania • povaha: mať dobrý, zlý charakter, dobrú, zlú povahuletora: veselá letorahovor. nátura: chlapská náturakniž. naturel: umelecký naturelprofil: profil vedca

    2. súhrn príznačných vlastností veci, javu • ráz: revolučný charakter, ráz dielapovaha: povaha chorobyspôsob: kresťanský spôsob mysleniakniž. kolorit: lyrický kolorit drámykniž. tvár: pravá tvár komunizmukniž. razenie: ironické šľahy shawovského razeniatvárnosť: tvárnosť spoločnostirámecforma: prijatie u riaditeľa malo slávnostný rámec, slávnostnú formu


    obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románehovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detíkresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, maliebpodoba: pozerá na svoju podobu v zrkadleodrazzrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otcazastar. vyobrazenie

    2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvártvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobímpanorámakniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatierpodoba: zážitky sformoval do hudobnej podobyrázcharakterpovaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasnápubl. imidž: zmeniť si imidž

    3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúťexpr.: divadloscénateátercirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)

    4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii

    5. p. metafora


    podoba 1. súhrn vonkajších znakov • tvarforma: okrúhla podoba, forma chleba; dať niečomu definitívnu podobu, definitívny tvartvárnosť: tvárnosť krajinyrázcharakter: kraj si zachoval svoj typický ráz, charakterkniž. tvár: zimná tvár dedinyfazóna (podoba častí oblečenia): fazóna klobúka, šiatformát (podoba vzhľadom na rozmery): formát papiera, knihy

    p. aj tvar

    2. súhrn vlastností • výzorvzhľad: choroba veľmi zmenila jeho podobu, výzor, vzhľadkniž. vid: človek pekného viduzastar. parsúnimidžsubšt. vizáž

    p. aj vzhľad

    3. približná zhoda čŕt, vlastností osôb al. vecí • podobnosť: nápadná podoba, podobnosť súrodencovobdobaparalelaanalógia (približná podoba): to nemá v dejinách obdobu; nájsť paralelu, analógiu medzi javmiparalelnosťanalogickosť

    4. p. verzia 5. p. obraz 1, 2


    povaha 1. súhrn vlastností určujúcich správanie človeka a reagovanie na vonkajšie podnety • temperamentletora: pokojná, výbušná povaha, letora; pokojný, výbušný temperament; flegmatická letorahovor. nátura: mať dobrú náturukniž. naturel: národný naturelduchzaloženie: byť veselého ducha; svojím založením je optimistacharakter: je to pevný charakter

    2. súhrn príznačných vlastností niečoho • charakterráz: kniha vedeckej povahy, vedeckého charakteru, rázu; romantický ráz operysmer: škola humanitného smeruzacielenie: ideové zacielenie diela

    p. aj charakter 2


    ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter operypovaha: povaha chorobykniž. tvártvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnostismer: školy humanitného smerupodoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobuštýl (ráz veci al. javu): štýl obliekaniatyp (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školyzaloženiekniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razeniaduch (celkový ráz): duch dobyakcent: báseň má osobný akcenttón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého dielakniž. kolorit: dobový kolorit románuexpr. punc: dielo má politický puncčrta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črturámecforma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formunálada (celkový ráz): nálada obrazu


    smer 1. zameranie, zacielenie niečoho, čo sa vyvíja: jeho život dostal nový smerrázcharakterpovaha (súhrn príznačných vlastností): školy technického rázu, charakterutrend (celkový smer vývinu): svetový trendkurz (vopred určený smer): politický kurzorientácia: kultúrna orientáciaprúd: nové myšlienkové prúdy

    2. myslená čiara k istému objektu: postupovať stále tým istým smeromstrana (priestor ležiaci v istom smere): rozpŕchli sa na všetky stranyexpr. ďah: Ktorým ďahom pôjdeme?kurz: kurz lietadla

    3. p. sloh 1


    znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúciečrta: povahové črtystránka: podstatná stránka javucharakter: charakter vedeckostiráz: romantický ráz operypovaha: povaha chorobyexpr. punc: dielo má esejistický punckniž. atribút: atribúty národazastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasykniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

    2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišielpríznak: objavili sa príznaky starnutiaprejav: prejav láskyvýraz: výraz vďakysvedectvo: horúčka je svedectvom chorobynáznak: náznaky zmenyznamenie: automobilizmus je znamením dobyznámka: ukázali sa známky nesúhlasusyndróm: syndróm hluchotyexpr. biľag (negatívny znak): biľag zradcukniž. symptóm: symptómy strachukniž. stigma: stigma menejcennosti

    3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znaksymbol (výsostný znak): symbol mesta Žilinyerbcímer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címerštít: zemiansky štítemblémodznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznaktotem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

    4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znaksignál: svetelný signálnávesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znameniepokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

    5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobeniaznačka: turistické značkyoznačenie: označenie ulícznamienko: znamienko rovnostiznamenie: znamenie kríža


    charakteristický ktorý predstavuje základné al. výrazné vonkajšie al. vnútorné vlastnosti, znaky; ktorý niečo charakterizuje • typickýpríznačný: charakteristický, typický príznak choroby; zasmiala sa svojím charakteristickým, príznačným smiechomkniž. symptomatický: symptomatická črtasvojskýsvojrázny: mať svojské, svojrázne prejavy, správanievýraznýnápadnýmarkantnýšpecifickýkniž. frapantný (vystupujúci do popredia): výrazná, nápadná, markantná, špecifická, frapantná vlastnosť


    osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelenýseparátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovorysamostatnýhovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odborizolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorýchmenej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitoluindividuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístupjednotlivýhovor. sólo: sólo kusodb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)

    2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitýsvojskýsvojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýlkniž.: svojbytnýsamorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejavjedinečnýneopakovateľnýšpecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasucharakteristickýpríznačnýtypickýrázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmioriginálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápadyvýnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talentodlišnýiný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípadzastar. okremný (Štúr)

    3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadnyzvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslaniešpeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlomhovor. extra: zhotoviť extra prístroj

    4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadnykniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosťšpeciálnyhovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra


    svojský 1. ktorý sa vyznačuje vlastnosťami príznačnými iba preň(ho); ktorý je odlišný, nápadný niečím • svojráznysvojbytný: veľa počul o tomto svojskom, svojráznom človekovi; vyhľadával svojrázne, svojbytné umeniekniž.: samobytnýsamorastlý: samobytný, samorastlý talentosobitýosobitnýindividualistický (ktorý sa vyčleňuje spomedzi ostatných, iných): má osobité, osobitné správanie; individualistický prejavjedinečný (ktorý sa vyskytuje ako jediný svojho druhu) • originálny: jedinečná, originálna interpretácia básnenenapodobniteľnýnenapodobiteľný (ktorý nemožno napodobniť): mať nenapodob(n)iteľné čaro, gestáindividuálny (ktorý je vlastný iba istému jednotlivcovi): patrí to k jej individuálnemu štýlusvoj: na veci sa díval svojím pohľadomtypickývýraznýcharakteristickýšpecifický (ktorý niečo určuje; ktorý niečo, niekoho dobre charakterizuje): otcove typické gestá; výrazné, charakteristické, špecifické sfarbenie kolibríkazvláštnynetradičný: ohromoval ostatných svojím zvláštnym, netradičným myslenímrázovitýírečitý (ktorý má svoj ráz; obyč. o ľudovej kultúre a pod.): rázovité, írečité prostredie

    p. aj pôvodný 3

    2. p. našský


    typický ktorý má vlastnosti typu; ktorý niekoho, niečo výrazne charakterizuje (op. netypický, atypický) • charakteristickýpríznačnýšpecifickýsymptomatický: typické, charakteristické sfarbenie; otcovo typické, charakteristické, príznačné gesto; charakteristická, príznačná roztržitosťrázovitý: rázovitá slovenská dedinaklasickýukážkovýpren.: čítankovýučebnicový: klasický, ukážkový prípad; klasická ukážkaneskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: pedant par excellencepríslovečnýpovestnýznámy (o výraznej, všeobecne známej vlastnosti niekoho, niečoho): príslovečná, povestná, známa francúzska zdvorilosť; povestný, známy anglický humor


    charakteristika vystihnutie podstatných vlastností: charakteristika osoby, dobycharakterizácia (podávanie charakteristiky): charakterizácia politickej situáciepovahopispovahokresba (vykreslenie postavy v literárnom diele): povahopis románovej postavy


    opis1 slovné zachytenie podstatných znakov predmetov al. javov • opísaniekniž. deskripcia: prednáška bola len suchým opisom, opísaním, deskripciou faktovcharakteristika: výstižná charakteristikavykresleniekresba (umelecký, najmä literárny opis): vykreslenie, kresba postáv, prostrediaportrét (verný opis): vydarený filmový portrét krajiny


    charakterizácia p. charakteristika


    charakterizačný p. opisný


    opisný ktorý je založený na opise, opisujúci niečo al. niekoho • charakterizačnýkniž. deskriptívny: opisné, charakterizačné prostriedky; opisný, deskriptívny postupštyl. perifrastický (vyjadrený opisom): perifrastický zvratlingv. zložený (pozostávajúci z viacerých prvkov): opisný, zložený tvar slovesa (napr. budem čítať) • nespráv. popisný


    charakterizovať 1. výstižne zachytávať podstatné, význačné črty, vlastnosti osoby al. veci • vystihovaťpostihovať: autor v románe dobre charakterizuje, vystihuje pomery za socializmu; zámer postihovať skutočnosť zo všetkých stránok

    2. byť charakteristický pre niekoho, niečo • vyznačovať: charakterizuje ho, vyznačuje ho pracovitosť


    vystihnúť 1. rozumovo al. zmyslami zistiť niečo v pravú chvíľu • vybadaťvypozorovať: vedieť vystihnúť, vybadať, vypozorovať, kedy treba s iróniou prestaťvycítiťvytušiť (vystihnúť citom, inštinktom): vycítil, vytušil protivníkov úmyselexpr. zvetriť: zvetril, že pôjde o výnosný obchodkniž.: vyhmataťvyhmatnúť: ľahko vyhmatá, vyhmatne súperove slabinypostihnúťpostrehnúť: ťažko bolo postihnúť, postrehnúť, s akým úmyslom prichádzajúhovor. utrafiť: utrafili ste ten správny okamihzachytiť: svojím inštinktom zachytil, odkiaľ hrozí nebezpečenstvokniž. vysledovať (sledovaním vystihnúť)

    2. výstižne zachytiť podstatu skutočnosti al. subjektívnej predstavy (slovom, maľbou a pod.), dobre zobraziť, dobre znázorniť • postihnúť: autor v románe vystihol, postihol spoločenské premenyhovor. utrafiť: v skladbe dobre utrafil atmosféru pokojného popoludniacharakterizovať: kritik dobre charakterizoval Suchoňovo dielo


    statočnosť 1. vlastnosť konať zodpovedne a v súlade so cťou • počestnosťčestnosťpoctivosť: vyznačovať sa statočnosťou, čestnosťou, počestnosťou, poctivosťousvedomitosť (vlastnosť vykonávať povinnosti spoľahlivo): bol známy svedomitosťou v prácicharakternosť: charakternosť konania

    2. p. odvaha


    čestný 1. konajúci v súlade so svojím svedomím, presvedčením (o človeku); svedčiaci o tom: čestní ľudia, čestný prístup (op. nečestný) • statočnýcharakterný (op. bezcharakterný): byť statočný, charakterný; charakterné konaniepoctivý (konajúci v súlade so cťou): mať poctivý úmysel; poctivý nálezcahovor. férovýneskl. fér, pís. i fair: To nie je od teba fér, férové!; férový hráččistýrýdzipočestný (bez akýchkoľvek morálnych prehreškov): čistý, rýdzi človek; žiť čistý, počestný životkniž. zried. honetný (Kukučín)

    p. aj bezúhonný

    2. udelený ako pocta, na znak úcty, ocenenia • titulárny: čestná, titulárna hodnosť; čestné členstvohonorárny (neplatený): honorárny konzul, profesor


    charakterný p. statočný, čestný 1


    poriadny 1. ktorý má zmysel pre poriadok, ktorý má svoje veci v poriadku (op. neporiadny) • poriadkumilovný: poriadny, poriadkumilovný človek; poriadkumilovná ženapedantnýpedantskýdôkladnýsystematický (úzkostlivo poriadny vo svojich záležitostiach, povinnostiach): pedantná gazdiná; pedantný, pedantský, dôkladný študentčistotnýzried. čistotymilovný (udržujúci čistotu): poriadna, čistotná, čistotymilovná ženaexpr. poriadnučký

    2. ktorý má zmysel pre poriadok, usporiadanosť v živote; vyznačujúci sa morálnymi hodnotami • statočnýriadny: poriadny, statočný človek; poriadny, riadny občanbezúhonnýpočestný: poriadna, bezúhonná, počestná rodina; počestné dievčaslušný (z hľadiska mravnosti, dobrej výchovy): našla si poriadneho, slušného chlapcausporiadanýzriadený (ktorý je v poriadku; op. neusporiadaný): poriadne, usporiadané manželstvo; viesť zriadený životcharakterný (op. bezcharakterný) • čestný (op. nečestný) • poctivý (op. nepoctivý): spoľahnúť sa na charakterných, čestných, poctivých ľudí

    3. p. veľký 1, značný 1


    statočný ktorý sa vyznačuje čestnosťou, mravnosťou, odvahou a pod. (o človeku); ktorý svedčí o týchto vlastnostiach • čestnýcharakterný: statočný, čestný, charakterný človekpoctivý (ktorému je cudzie klamstvo, podvod a pod.): stratené veci vrátil poctivý nálezcarýdzi: rýdza povahasvedomitý (konaný so zmyslom pre zodpovednosť, vyznačujúci sa tým): svedomitá robota bola preňho samozrejmosťoupočestnýslušnýporiadny (mravne bezúhonný): hľadať si počestnú, slušnú ženu; viesť poriadny životdobrýčistý: má dobré, čisté úmyslyudatnýhrdinskýkniž. chrabrý (vyznačujúci sa nevšednou odvahou, odhodlaním): zvíťaziť v udatnom, hrdinskom boji; chrabrí bojovníci


Pozri výraz CHARAKTER v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV