Synonymá slova "bál" v Synonymickom slovníku slovenčiny

bál p. zábava 2

zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíle • expr. zábavka • rozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýlenie • hra: neviazané hry vystriedali povinnosti • radovánky: prázdninové radovánky detí • hovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabaret • hovor. expr.: komédia • kanada: s priateľmi je kanada • hovor. expr. psina: zajtra bude u nás psina • hovor. špásy: trávia dni v špásoch • subšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu

2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavu • veselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselica • karneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzike • diskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotéku • hovor.: tanec • tancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačku • hovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúr • večierok • večer • zastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierok • ples • hovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majáles • juniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniáles • radovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánky • hýrenie • orgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgie • bakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliách • hovor.: flám • lumpovačka • lumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flám • kniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľanka • gaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veselie • zastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akcia • slang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydaril • subšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockom • subšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdán • subšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál

baláchať 1. p. tárať, blúzniť 1 2. p. balamutiť

balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudí • zavádzať • miasť • mámiť: vedome zavádzajú, mätú mládež • kraj. galamutiť (Jégé) • ohlupovať: frázy na ohlupovanie más • klamať • fraz. vodiť za nos • hovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za nos • hovor. expr. valiť • blázniť • šialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčence • mystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovanie • demagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutili • expr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!

blúzniť 1. bez zmyslu a nezrozumiteľne hovoriť, najmä v spánku, v horúčke al. v agónii • expr. balušiť: má zimnicu a blúzni; nevie o sebe, iba baluší • expr. bľabotať • zried. bľabotiť • expr. baláchať • hovor. fantazírovať: od hladu už fantazíruje • halucinovať (nezmyselne hovoriť obyč. pri psychickej poruche)

2. p. rojčiť, snívať

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť² 2 3. p. nazývať

miasť spôsobovať zmätok v mysli • pliesť: Čo ma mätieš, pletieš? Nepleť ma!; tvoja otázka ma mätie • privádzať do rozpakov/do pomykova/do zmätku (spôsobovať bezradnosť): také žarty ma privádzajú do rozpakov • expr.: motať • mítoriť: Nemotaj ma pri čítaní! • expr. mátať: čosi mu máta hlavu • mýliť • zavádzať (miasť niečím nepravdivým): mýlil, zavádzal kolegov výmyslami • dezorientovať • expr.: balamutiť • baláchať: dezorientovať verejnú mienku; baláchali nás peknými rečami • konšternovať • kniž. konfundovať (zároveň prekvapovať, udivovať): v nečakanej situácii bol konšternovaný

mýliť 1. uvádzať do omylu • miasť • pliesť: mýlil ho v rátaní; miatol dievčatám hlavy; Nepleť ma! • zavádzať • mámiť (mýliť výmyslami, rečami): zavádzal kolegov; mámil každého sľubmi • expr.: mítoriť • balamutiť • baláchať: balamutil celú triedu • klamať • podvádzať (mýliť vedome): dlhé roky nás podvádzali • dezorientovať • demagogizovať • kniž. mystifikovať (odvádzať od správneho názoru): dezorientovaná verejnosť; demagogizovať spoločnosť

2. p. rušiť 3

pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití) • hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlny • zapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkoča • súkať • spriadať • zvíjať: súka, spriada hrubý povraz

2. spôsobovať omyl niekoho • miasť • mýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľad • klamať • zavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajú • expr. balamutiť • baláchať • blázniť: balamutiť dievčaťu hlavu • hovor. šialiť: zbytočne nás to šiali • hovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami

3. neisto pohybovať (nohami, jazykom) • prepletať • zapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom

4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné • miešať: pletie, mieša si pojmy • hovor. komoliť • prekrúcať • motať: komolí, prekrúca zmysel povedaného • hovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačuje • fraz. prevracať naruby • prevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby)

5. p. tárať

tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepať • tliapať • trieskať • plieskať • búchať • kvákať • hrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúposti • expr.: pliesť • motať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš? • expr.: mlieť • trkotať • drkotať • rapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciach • pejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiť • rependiť • klebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťoch • expr.: bľabotať • ľapotať • ľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačom • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkou • expr.: baláchať • balušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do sveta • expr.: brblať • brbotať • frfotať: Prestaňte už frfotať! • subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valí • fraz.: strieľať/hovoriť dve na tri • hovoriť, čo slina na jazyk donesie • púšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírku • mlátiť prázdnu slamu

baladický p. smutný

smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselý • bezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbeh • ťažkomyseľný • kniž.: trudnomyseľný • trudný • zried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človek • skľúčený • sklesnutý • skleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutý • stiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnená • skormútený • zarmútený • zronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvár • ustaraný • ustarostený • utrápený • užialený • užalostený • nešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastného • rozžialený • rozžalostený • rozsmutnený • zried. bolestiplný • expr.: rozboľavený • rozbolený • rozbolestený • rozbolestnený: rozboľavené srdce • vážny: čakala vážna, bez úsmevu • nár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokom • zarmucujúci • neradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správu • pochmúrny • pošmúrny • bezútešný • kniž.: ponurý • ponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajine • neutešený: neutešené pomery • zádumčivý • clivý • kniž. tklivý • melancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická nálada • sentimentálny • sladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básnička • baladický (smutný ako v balade): baladický príbeh • zúfalý • zlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlas • trpký • bolestný • pren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmev • pren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté oči • kniž. žiaľny • bôľny • žalostný • kniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčka • elegický • trúchlivý • kniž. trúchly: trúchlivé spomienky • svetobôľny • chmúrny • pesimistický • krušný • čierny • expr.: temný • tmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dni • tragický • dramatický: tragický, dramatický koniec • expr. presmutný (veľmi smutný)

balamuta 1. p. zmätok 2 2. p. výmysel 1

podvod úmyselné oklamanie s cieľom získať vlastný prospech al. poškodiť druhého • hovor. expr. podfuk: nadobudnúť niečo podvodom, podfukom • podvodníctvo • hovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľ • expr. balamuta • hovor. expr. humbug: tá záležitosť s predajom domu bola humbugom • lesť • úskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): použiť lesť, úskok • trik (šikovný postup založený na klamstve): predvolebné triky • nepoctivosť • pejor. šarlatánstvo • klamstvo • klam • lož • nepravda: pristihnúť niekoho pri klamstve, lži; stavať na klame, nepravde • expr.: luhanina • šaľbiarstvo • šaľba • hovor.: cigánstvo • cigánčina

p. aj úskok, klam 2

výmysel 1. niečo vymyslené, nepravdivé: celá udalosť bol čistý výmysel • nepravda: šíriť nepravdy • lož • klam • klamstvo (niečo vedome zavádzajúce): čo hovoríš, je lož, klam • fantázia: všetko, čo povedal, je fantázia • fikcia: rozoznať fikciu od pravdy • mystifikácia • vymyslenina (Vansová) • expr.: báchorka • bájka: rozprávať báchorky, bájky • expr. balamuta • expr. zried.: vyhútanina (Felix) • vyluhanina (Figuli) • zastar. výduma (Záborský) • kniž. blúznina (Vajanský)

2. p. domnienka

zmätok 1. strata duševného pokoja: prísť do zmätku; nevedel sa zbaviť zmätku • nepokoj • nepokojnosť (stav duševného napätia): pociťovať nepokoj, nepokojnosť • neistota (nedostatok istoty): medzi ľuďmi sa ho zmocňuje neistota • zmätenie • zmätenosť: ovládlo ma zmätenie • tréma (pocit neistoty pred verejným vystúpením): mať trému • expr. mítor (Hviezdoslav)

2. (veľké) narušenie normálneho chodu života: v dome vládol zmätok • chaos: spôsobiť chaos v doprave • zmätenosť: zmätenosť pomerov • zhon: odísť vo veľkom zhone • poplach (náhly zmätok): vyvolať poplach • rozruch: spôsobiť rozruch • neporiadok (chaotický stav): neporiadky v zásobovaní • nesúlad: nesúlad v manželstve • dezorganizácia (nedostatok organizácie): povojnová dezorganizácia • dezorientácia • dezorientovanosť (strata orientácie): myšlienková dezorientácia, dezorientovanosť • anarchia: anarchia vo výrobe • panika (zmätok spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panika • expr. kucapaca: nastala kucapaca • expr. trma-vrma: pred bránkou vznikla trma-vrma • expr. haravara: strhla sa haravara • expr.: balamuta • galamuta • motanica • motanina • motanisko • mrvenica: motanica ľudí, motanina problémov • expr.: hurhaj • huriavk: robiť hurhaj • expr. blázinec (prostredie plné zmätku): doma je hotový blázinec • hovor. expr. babylon: veľkomestský babylon • hovor. expr. džungľa • hovor. expr. virvar: virvar na ulici • hovor. expr. rodeo • hovor. expr. cirkus: v tom cirkuse sa nedá pracovať • expr. bengál • hovor. expr.: meľa • mela: v krčme bola včera meľa, mela • hovor. pejor. galimatiáš: mať v hlave galimatiáš • hovor. expr. mišmaš • kniž.: mätež • mätenica • mätenina: mätež jazykov • kniž. zmäť: zmäť dojmov (Chrobák) • kniž. zastaráv. surma: v tej surme si obliekol košeľu naopak • zastar. surmia (Vajanský) • zastar. surmita (Zúbek) • kniž. konfúzia: myšlienková konfúzia • zastar. zmuta (Vajanský) • kniž. mumraj (Zúbek) • zastaráv. zmätenie (Vajanský) • hrub. bordel: vo svojich veciach má vždy bordel • subšt. herberg: má doma herberg • subšt. paseka: bola tam hotová paseka • subšt. magľajz

mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliť • zakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé víno • špiniť • znečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom

2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozum • pliesť • mýliť: plietli, mýlili ho nejasné reči • expr.: balamutiť • mítoriť • motať: dievčence mu balamutili, motali hlavu • zavádzať • klamať • ohlupovať • podvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť

balans p. rovnováha

rovnováha stav vyrovnanosti medzi rozlične pôsobiacimi silami • kniž. balans: udržať rovnováhu, balans

balansovať p. knísať sa

knísať sa pohybovať sa z boka na bok • kolísať sa • kývať sa: na vlnách sa kníše, kolíše, kýve čln • expr. kyvotať sa: vo vetre sa kyvocú konáre • hojdať sa • expr. kolembať sa (pri chôdzi, na hojdačke a pod.): žena sa hojdá, kolembá v bokoch • expr.: kyvkať sa • pokyvovať sa • pokyvkávať sa (slabo sa knísať z boka na bok) • pohojdávať sa • pokolembávať sa (mierne sa hojdať) • expr. zivkať: lavička sa začala zivkať • expr.: hontŕľať sa • hučkať sa (na hojdačke): deti sa v parku hontŕľajú, hučkajú • opálať sa • expr.: hompáľať sa • combáľať sa • combŕľať sa (Šikula) • holengať sa • lengať sa • bolengať • bolengať sa • celembať sa • celengať sa (o niečom visiacom): na pleci sa mu opálal, hompáľal plecniak; ruky sa mu combáľali, holengali pri tele; dlhá sukňa sa jej bolengala, celengala okolo nôh; kosa mu bolengala na pleci • klátiť sa (pri pohybe z boka na bok padať pod ťarchou): stromy vo vetre sa klátili • nár. kynášať sa (Timrava) • pren. balansovať: ruky mu balansovali pozdĺž tela • prehýnať sa: v bokoch sa pôvabne prehýna • zried. prekyvovať sa: v chôdzi sa prekyvuje z boka na bok • nespráv. kymácať sa

kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačke • expr. kolembať • nár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručí • uspávať • expr.: čičíkať • beľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľať • hučkať • hunčkať (na hojdačke) • kývať • knísať: vietor kýva, kníše konármi stromov • pohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťa • opálať • expr.: hompáľať • holengať • bolengať • combáľať • celembať • celengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami

2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhať • tápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskou • kniž. vajatať

3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujú • pohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly

balast p. príťaž 1

príťaž 1. čo je na ťarchu, čo zavadzia • balast: odhodiť príťaž, balast minulosti; pociťovať niečo ako príťaž, balast

2. p. záťaž 1, 2

baldachýn ozdobná plochá strieška nad oltármi, trónmi a starodávnymi posteľami • zastar.: nebesá • nebesia • podnebie: posteľ s baldachýnom, nebesami, podnebím

baldrián p. valeriána

valeriána liečivá bylina • hovor. baldrián

aspoň 1. vyjadruje želanie podávateľa, pobádanie prijímateľa z hľadiska krajnej miery, situácie a pod. • expr. aspoňže: aspoň(že) nám napísal; aspoňže sa vrátil • čo len • čo i len: keby mi čo (i) len kvety priniesol • prinajmenej • prinajmenšom: musí sa o to prinajmenej, prinajmenšom pokúsiť • minimálne • najmenej: mal by sa jej minimálne ospravedlniť; na to musí mať najmenej strednú školu • nár. balen

2. vyjadruje spodnú hranicu približnosti číselných a iných výrazov, pred ktorými stojí • najmenej • prinajmenej • prinajmenšom: vrhli sa na neho aspoň, najmenej piati; na strome zostalo prinajmenej, prinajmenšom päť kíl čerešní • minimálne • hovor. minimum: na túto prácu potrebuje minimálne, minimum týždeň

3. p. totiž

balen p. aspoň 1

balerína p. tanečnica 1

tanečnica 1. žena, ktorá profesionálne tancuje • baletka (tanečnica v balete) • balerína (sólová baletka) • primabalerína (prvá tanečnica v balete) • bajadéra (orientálna tanečnica) • gejša (tanečnica v japonských zábavných podnikoch)

2. drobná jedlá huba s tenkým hlúbikom • hovor. špička

baleťák p. tanečník

tanečník muž, ktorý tancuje zo zábavy al. profesionálne: chýrny tanečník • hovor. zastar. tancmajster (učiteľ tanca, dobrý tanečník) • baletník • slang. baleťák (tanečník v balete)

baletka p. tanečnica 1

baletník p. tanečník

balíčkovať p. vreckovať

vreckovať dávať do vreciek (určené množstvo) • balíčkovať: vreckované ovocie, balíčkované mäso; vreckovať peniaze na výplatu • subšt. sáčkovať

balík zabalené veci, tovar a pod. • hovor. zastar. pakeľ: na úteku stratil celý balík, pakeľ vecí • súbor • komplex (viac vecí tvoriacich celok): súbor návrhov

súbor 1. rad jednotlivín tvoriacich celok a spojených spoločnými vlastnosťami al. majúcich rovnaký cieľ: súbor poznatkov, súbor prostriedkov, kníh • komplex (súbor zložený zo súvisiacich častí): komplex budov • kolekcia (súbor menších jednotlivín): kolekcia známok, výrobkov • zoskupenie (súbor usporiadaný istým spôsobom): vojenské zoskupenie • súprava: bielizňová súprava • garnitúra: tepláková garnitúra • zbierka (súbor istým spôsobom utriedených predmetov; vydanie súboru textov): zbierka obrazov, platní; zbierka básní • servis (súbor náčinia na podávanie jedál a nápojov): čajový servis • subšt. sada: sada nástrojov • album (súbor fotografií, známok a pod. v podobe knihy al. zošita): rodinný album, album známok • komplet (súbor zložený z viacerých častí): dámsky komplet • zostava (zloženie istých jednotlivín do celku podľa istých kritérií): farebná zostava, zostava nábytku • znáška • menej vhodné znôška (neusporiadaný súbor): znáška lží a poloprávd • inštrumentár • inštrumentárium (súbor nástrojov): lekársky inštrumentár, lekárske inštrumentárium • odb. korpus (súbor skúmaných vecí, javov): korpus textov • publ. balík: balík návrhov

2. skupina ľudí zaoberajúca sa vokálnym, tanečným a pod. umením • zbor: spevácky súbor, zbor • teleso: hudobné teleso • ansámbl, pís. i ensemble: divadelný ansámbl, ensemble • kapela (menší hudobný súbor): dychová kapela • zastar. korpus: tanečný korpus • zastaráv. banda

babušiť expr. priveľmi, teplo obliekať • hovor. baliť: babušia, balia deti do periniek • zakrúcať • zamotávať: babušiť, zakrúcať dieťa nie je zdravé

baliť 1. dávať do obalu; chystať (si) batožinu na cestu • hovor. zastaráv. pakovať: baliť (si), pakovať veci, kufre • zabaľovať • zakrúcať (dávať do obalu): ovocie balí, zabaľuje do vrecák

2. p. babušiť

alarmovať vyvolávať poplach • robiť alarm • robiť poplach: alarmovať, robiť poplach pri požiari • expr.: burcovať • buntošiť • buntovať • balušiť (vyvolávať znepokojenie, aktivitu): zbytočne buntošíte, balušíte • plašiť: správa nás plašila do obozretnosti

balušiť 1. p. blúzniť 1 2. p. búriť 1, znepokojovať 3. p. strašiť 2

búriť 1. dávať podnet na vzburu al. povzbudzovať vôbec do činnosti • poburovať • znepokojovať: búri, znepokojuje verejnosť • mobilizovať: búrili, mobilizovali mládež, aby sa zdvihla na odpor • hovor. expr.: buntošiť • buntovať • expr. surmovať (zvoniť na poplach) • expr.: balušiť • burcovať: buntoší, burcuje svedomie rodičov; baluší ju zlé tušenie

2. p. budiť 1 3. p. búriť sa 2

plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiť • ľakať • desiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlami • znepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správami • expr.: mátať • mátožiť • balušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu

2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňať • vyháňať • duriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešne • rozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovce • odstrašovať • kniž. pudiť • zapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti

strašiť 1. ukazovať sa ako strašidlo, mátoha (podľa povery) • mátať • expr. mátožiť: v opustenom dome straší, máta; na hrade mátoží biela pani

2. naháňať strach • ľakať • desiť: straší, ľaká, desí nás možnosť požiaru • expr.: mátať • mátožiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu • plašiť • znepokojovať (vnášať nepokoj, obavu, strach): ľudí plašili, znepokojovali zvesti z frontu • expr. balušiť: v noci ju balušili myšlienky na smrť • pren. expr. kuvikať: kuvikajú, že bude zle

3. p. vyhrážať sa

znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť

balušivý p. blúznivý 1

blúznivý 1. ktorý nevedome, nepríčetne hovorí (v spánku al. v chorobe); svedčiaci o tom • expr.: balušivý: blúznivý, balušivý chorý; blúznivý, balušivý ston • odb.: delirický • delíriový: delirický, delíriový stav; delirické, delíriové výkriky

2. p. rojčivý

balustráda p. zábradlie

ohrada 1. ohraničenie istého priestoru niečím • ohradenie: odstrániť ohradu, ohradenie • plot • oplotenie: drôtená ohrada, drôtený plot, drôtené oplotenie • lesa • lesica • lesina (prútená pletená ohrada): lieskovcová lesa, lesica, lesina • bariéra: preliezť bariéru • zábradlie (ohrada zabraňujúca pádu z výšky): zábradlie schodiska • balustráda (stĺpikovité zábradlie) • oplôtok • oplôtka (ohrada na pasienkoch oddeľujúca jednotlivé záhony) • zastar. parkan (ohrada, obyč. murovaná al. z dosák) • kniž. zábor (Tajovský)

2. ohradený priestor • ohradenie: ovce vybehli z ohrady, dostať sa z ohradenia • košiar (ohrada pre ovce): zavrieť ovce do košiara

zábradlie zabezpečovacie zariadenie zabraňujúce pádu z výšky al. oddeľujúce nejaký priestor: drevené, kovové zábradlie, oprieť sa o zábradlie • bariéra: preliezť bariéru • balustráda (stĺpikovité zábradlie) • ohrada (ohraničenie istého priestoru plotom, múrom a pod.): železná ohrada

balvan p. kameň 1

kameň 1. tvrdá hornina al. úlomok z nej • skala: kopnúť do kameňa, do skaly na ceste; tvrdý ani kameň, ani skala • balvan (veľký kameň): žulový balvan • zápoľa (veľký kameň) • okruhliak • okružliak • obliak (okrúhly, obyč. riečny kameň): zbierať pri potoku okruhliaky, okružliaky, obliaky • zvariak (okrúhly, obyč. veľký kameň): skákať po zvariakoch • žabica (plochý riečny kameň): hádzať žabice do vody • kváder (veľký opracovaný kameň): žulové kvádre • žarnov (mlynský kameň) • subšt. šuter: kráčať po šutroch

2. kamenný materiál na stavbu • kamenivo • kamenina

3. p. usadenina

balzam 1. p. liek 2. p. útecha

liek liečivý prostriedok • liečivo: lieky, liečivá po záruke • hovor.: medecína • medicína • medikament: dám ti zaručený medikament • zastar.: apatéka • apatieka • hovor. balzam

útecha čo utišuje bolesť, žiaľ, čo zmierňuje nešťastie a pod.: útecha v nešťastí • potešenie: vnuk mu je v chorobe potešením • kniž. potecha: jedinou potechou mu bola žena • kniž. balzam • poet. techa (Sládkovič) • pren. náplasť: náplasť na bolesť