Synonymá slova "bezv" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 52 výsledkov (1 strana)

  • bezva, bezvadne p. výborne 1, 2


    bezvadný p. bezchybný, výborný, dokonalý 1


    bezvedomie p. mdloba


    mdloba strata vedomia • bezvedomie: prebrať sa z mdloby, z bezvedomiamrákota (obyč. mn. č.): ešte vždy je v mrákotáchťažoba


    ateista stúpenec ateizmu • neverecneveriacibezverec: byť presvedčeným ateistom; počet neveriacich klesáobyč. pejor. bezbožník (z hľadiska veriaceho) • expr. pohanexpr. bohaprázdnik (Timrava)hovor. expr.: neznabohneznajboh


    bezverec p. ateista


    anarchia 1. neprítomnosť organizovanej vlády • bezvládie: v štáte vznikla anarchia, vzniklo bezvládie

    2. p. zmätok 2


    bezvládie p. anarchia 1


    bezvládnosť p. slabosť 1


    slabosť 1. nedostatok fyzickej sily; ťaživý pocit • slabota: chvíľková slabosť, slabotanevoľnosť: prišla na ňu nevoľnosťťažoba: ťažoba od žalúdkanemohúcnosťbezvládnosťnevládnosťzastaráv. nevláda: ruky jej padli od nevlády (Kukučín)malátnosťbezmocnosť

    2. p. slabina


    bezmocný 1. nemajúci fyzickú silu, neschopný postarať sa o seba, odkázaný na pomoc iných; svedčiaci o tom • slabý (op. silný) • kniž. nemohúci: bezmocný, slabý starec; leží už tri mesiace bezmocný, nemohúcibezvládnynevládny (neschopný pohybu, neovládajúci svoje telo): prišla staroba a telo sa stalo bezvládnym, nevládnym; bezvládne, nevládne údy

    2. nemajúci možnosť konať, brániť sa, zabrániť niečomu; svedčiaci o tom • bezradnýkniž. nemohúci: policajti boli bezmocní, bezradní; bezmocná, nemohúca zúrivosťbezbrannýslabý (op. silný): bezbranná, slabá žena; voči živlu boli ľudia bezbranní, slabíexpr.: krehkýhriešnybiednyúbohýmalý (nedokonalý, obyč. v náboženskom chápaní): sme len krehkí, hriešni, biedni, malí ľudia


    bezvládny p. bezmocný 1, nevládny1


    nevládny1 ktorého opustila sila, ktorý nie je schopný pohybu • bezvládnykniž. nemohúci: nevládny, bezvládny pacient; nevládne, nemohúce údybezmocný (bez sebestačnosti v pohyboch): bezmocné dieťaslabý (op. silný, mocný): bez jedla začal byť nevládny, slabýexpr.: mŕtvypolomŕtvyzamretýhovor. groggy (obyč. od únavy, vyčerpania): od strachu ostať (polo)mŕtvy; z práce sa vrátil úplne groggy

    p. aj vyčerpaný


    slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako muchaneodolnýkrehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmuschabývetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého telalek. astenickýmalátnyochabnutýoslabenýzoslabnutýzoslabenýoslabnutývysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiťchatrnýneduživýpodlomenýlabilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starecnevládnybezvládnynemohúciumdlenýumdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletýháklivýchúlostivýcitlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdokchymražnýexpr.: mľandravýdengľavýcintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťavybiedený: popoháňal vybiedené koneexpr.: slabučkýslabunkýslabuškýslabulinkývetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

    p. aj chudý

    2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočnýnevyhovujúcinepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce ziskymalýneveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý roknevýdatnýmizerný: nevýdatný, mizerný spánoknízkychatrnýbiednyskromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťamipodpriemernýpodnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkonexpr. tenký: tenký obedskúpypriskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnkobledýexpr.: úbohýpramizernýpren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledkyriedky: riedka polievkamatný: matné spomienky, matná predstava o budúcnostikrátkyderavýsklerotickýzábudlivý (o pamäti) • zlýprislabý (príliš slabý) • expr.: slabučkýslabuškýslabulinkýslabunký

    3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý údertichýtlmenýpridusenýšepkavýšeptavýševelivýtenkýexpr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasombledýsvetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieňnevýraznýnejasnýnezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spevnepatrnýnebadateľnýjemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevuchabýnepostrehnuteľnýnebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohelek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulzexpr. škamravýzried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivýprislabý (príliš slabý)

    4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiakneschopnýzlý: neschopný, zlý odborníknetalentovanýneúspešnýneuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelecpren. expr. čajový: čajový spevák,prislabý

    5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2


    bezvlasý p. plešivý, holý 2


    holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahýobnaženýodkrytýrozhalenývyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečenýnepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavouexpr.: holučkýholučičkýholunkýholulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké detiexpr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

    2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skalylysýexpr. lysatýplešivýplešatýplechatýplechavýbezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcovneoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatášutýpustýpren.: nahýobnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromovopŕchnutýopršanýošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepkabezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

    3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

    4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číryčistý: holé, číre, čisté faktynahýskutočnýreálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravdaprostý: bojovať o prosté prežitiestrohý: strohé údaje

    5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2


    plešivý ktorému nenarástli al. vypadali vlasy (čiastočne al. úplne) • plešatýplechavývyplešivený: už v tridsiatke bol plešivý, plešatý, plechavýholohlavý (úplne plešivý): holohlavý ako kolenolysýlysatýholýbezvlasý: lysá, holá, bezvlasá hlavaoplešivenýoplechavenýexpr. plechatýnár. plchatý (Gráf)plešivastýplešivkastý (začínajúci plešivieť)


    mierový týkajúci sa mieru ako stavu bez vojen (op. vojnový) • bezvojnový: mierové, bezvojnové obdobienevojenský (iný ako vojenský): riešiť konflikt mierovým, nevojenským spôsobomprotivojnový (namierený proti vojne): mierové, protivojnové iniciatívy politikovmierotvorný (zamierený na utvorenie mieru): mierový, mierotvorný procesnekonfliktnýnekonfliktovýnekonfrontačnýpokojný (bez navodenia konfliktu): hľadať nekonfliktné, nekonfliktové, nekonfrontačné, pokojné riešenie nezhôdpacifistický (odsudzujúci vojnu): pacifistické hnutie


    beznádejný pri ktorom niet nádeje (na zlepšenie, zmenu a pod.) • zúfalý: beznádejná, zúfalá situáciabezvýhľadnýbezútešný: bezvýhľadný, bezútešný stavbezvýchodiskovýbezvýchodnýneriešiteľný (z ktorého niet východiska): ocitnúť sa v bezvýchodiskovom, bezvýchodnom položenízastar. dešperátny: dešperátny stavstratenýprehratýprehraný: pacientov zápas s chorobou bol vopred stratený, prehratýmárny: márny bojexpr.: stroskotanýskrachovaný: stroskotaný, skrachovaný prípadexpr. odpísaný


    zúfalý 1. ktorý (si) zúfa • malomyseľný: zúfalý, malomyseľný človek; je celkom zúfalýzronenýzdrvenýnešťastný (zúfalý a utrápený): odišiel zdrvený

    2. ktorý vyjadruje stav beznádeje; svedčiaci o beznádeji • beznádejný: zúfalá, beznádejná situáciabezútešnýbezvýhľadnýbezvýchodiskovýbezvýchodný: bezútešné, bezvýchodiskové položeniežalostnýneutešenýdezolátny: je v žalostnom, dezolátnom stavezastar.: dešperátnyzúfanlivý: dešperátny, zúfanlivý výkrik

    3. p. veľký 1


    bezvýchodiskový, bezvýchodný p. beznádejný


    bezvýhľadný ktorý nemá (dobré) vyhliadky, perspektívy • bezperspektívny: bezvýhľadný, bezperspektívny zajtrajšokbeznádejnýbezútešný: beznádejná, bezútešná situácia


    absolútny vyskytujúci sa v plnej al. neobmedzenej miere • úplný: absolútna, úplná zhoda názorov (op. neúplná, čiastočná); pacient potrebuje absolútny, úplný pokojtotálny (všetko zahŕňajúci): totálny krach, totálna tmaexpr. stopercentný: potrebujem mať stopercentnú istotudokonalý (absolútny v dokonalosti): mať absolútny, dokonalý sluchbezvýhradnýbezpodmienečný (bez akýchkoľvek výhrad, podmienok): bezvýhradná, bezpodmienečná poslušnosťbezhraničný (nepoznajúci hranice): mal moju bezhraničnú dôveruneohraničenýneobmedzenýabsolutistický (obyč. o záležitostiach moci, vládnutia): mať absolútne, neohraničené, neobmedzené právomoci; absolutistická mocmaximálny (dosahujúci maximum miery): absolútna, maximálna koncentráciadiametrálny: diametrálny protikladjednoznačnýsuverénny: absolútny, jednoznačný víťaz pretekov; v škole je absolútna, suverénna jednotkadrvivý: drvivá väčšinazried. zvrchovaný: pocítila zvrchované šťastiehlboký: zavládlo hlboké tichoexpr. svätý: všetko je absolútna, svätá pravda


    bezpodmienečný ktorý platí bez podmienok, výhrad; ktorý nepripúšťa iné riešenie • odb. nepodmienečný: dostať bezpodmienečný, nepodmienečný trestúplný: úplná kapituláciakategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorický príkaz, zákazbezvýhradnýabsolútny (ktorý nemá nijaké nároky, výhrady, obyč. v citovej oblasti): bezvýhradná, absolútna oddanosť, vernosťexpr. otrocký: vyžadovať otrockú poslušnosťnevyhnutnýokamžitý (ktorý neznesie odklad): žiadať bezpodmienečnú, nevyhnutnú nápravu; okamžité splnenie úlohy


    bezvýhradný p. bezpodmienečný, úplný 2, absolútny


    slepý1 1. ktorý nevidí, trpiaci slepotou • nevidiacizastaráv. nevidomý: slepý, nevidomý, nevidiaci človek, stareczaslepenýoslepený: starobou zaslepené, oslepené očislabozraký (ktorý slabo vidí): slabozraké dieťa

    2. ktorý sa neriadi, neusmerňuje rozumom; ktorý nesvedčí o rozvážnosti, premyslenosti (obyč. o veľmi intenzívnych a prudkých citových prejavoch) • zaslepený: byť slepý, zaslepený zlosťou, žiarlivosťoubezhraničnýbezmedznýnekonečný: odpúšťať vie iba bezhraničná, bezmedzná, nekonečná láskabezvýhradnýoddaný: bezvýhradná, oddaná poslušnosťabsolútnydogmatický (ktorý absolútne nepochybuje, nepripúšťa námietky): absolútna, dogmatická vierabezhlavý: bezhlavá vášeň, horlivosťfanatický (slepo oddaný): fanatickí prívržencibezduchýbezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý: bezduché, bezmyšlienkové, bezmyšlienkovité napodobovanieneovládateľný: slepý, neovládateľný pudneznámy: slepá, neznáma silanerozumnýnerozvážny: nerozumná, nerozvážna oddanosť

    3. p. ľahostajný 4. p. falošný 5. p. nepriehľadný


    úplný 1. ktorému nič nechýba (op. neúplný) • celýkompletnýneskl. komplet: úplná, celá, kompletná súprava; úplná, celá, kompletná zostava posádkyplný: uskutočniť zmeny v plnom rozsahu; vyplatiť plnú mzduneskrátený (op. skrátený): neskrátené zneniecelkovýkomplexnýcelistvýkniž. celostnýucelený (tvoriaci celok): utvoriť si celkový, komplexný, celistvý, ucelený obraz o veciskompletizovanýsúborný: skompletizované, súborné dielo autoragenerálny (všetko zahŕňajúci): generálna rekonštrukcia stavbytaxatívny (v úplnosti uvedený): taxatívny výpočet

    2. ktorý sa vyskytuje v úplnosti, ktorý nemá nijaké rezervy (op. neúplný) • absolútnydokonalý: pacient potrebuje úplný, absolútny pokoj; aspoň na okamih pocítila úplné, absolútne, dokonalé šťastietotálny: všade vládla totálna tmaexpr. stopercentnýslang. stopro: mať stopercentnú istotupren. matematický: matematická presnosťsuverénnyjednoznačný: suverénny, jednoznačný víťazneobmedzenýneohraničenýbezhraničný (vyskytujúci sa v neobmedzenej miere): mať nad niekým neobmedzenú, neohraničenú moc; prejaviť priateľovi bezhraničnú dôverubezpodmienečnýbezvýhradný (bez akýchkoľvek podmienok, výhrad): vyžadoval bezpodmienečnú, bezvýhradnú poslušnosťexpr. otrocký: otrocká poslušnosťmaximálny (dosahujúci maximum nejakej vlastnosti, miery, hodnoty a pod.): pracovať do maximálneho vypätia síl, maximálne využitie zdrojovzried. zvrchovaný: zvrchované blahohlbokýpren. hrobovýmŕtvolný: hlboké, hrobové tichoexpr. svätý: to je svätá pravdanepreniknuteľný (obyč. o úplnej tme) • samýhovor.: vyloženývyslovený: povedať vyložený, vyslovený nezmysel

    3. p. skutočný 2


    bezvýrazný p. neurčitý


    neurčitý ktorý nemá presnú, výraznú podobu, tvar a pod.; ktorý je bez významovej presnosti, zrozumiteľnosti (op. určitý) • nejasnýrozmazanýrozplývavý: o budúcnosti mal iba neurčité, nejasné predstavy; neurčité, rozmazané, rozplývavé kontúrynepresný: dať neurčitú, nepresnú odpoveďnezreteľnýkniž. ambivalentný: ambivalentné správaniepren.: hmlistýzahmlenýmatný: nezreteľná, hmlistá, zahmlená budúcnosť; hmlisté, matné spomienkynevyhranenýexpr. bezfarebnýkniž. bezfarbý (nie presne sformovaný): nevyhranené názory; nevyhranený, bezfarebný štýlnedefinovateľný (ktorý sa nedá presne určiť, opísať): mať istý nedefinovateľný pocitnevýraznýbezvýraznýpejor. bezpohlavný (op. výrazný, zreteľný): nevýrazná, bezvýrazná chuť; nevýrazný pohľadbeztvarýbeztvárny: beztvará, beztvárna masakniž. bezbrehý (bez vymedzenej šírky; op. ohraničený): bezbrehý pojemhovor.: (taký) nijakýani taký, ani onakýfraz. nemastný-neslaný: jedlo bolo také nijaké; jeho odpoveď nebola ani taká, ani onaká; prednáška bola nemastná-neslanáexpr.: tajomnýzáhadný: záhadné, tajomné náznaky; vec záhadného, tajomného pôvodu


    tupý 1. ktorý má slabé ostrie, ktorý používaním stratil ostrosť (op. ostrý) • neostrýnenaostrenýnenabrúsený: krájať chlieb tupým, neostrým, nenaostreným, nenabrúseným nožomvytupenýotupenýstupenýzatupený: vytupené, otupené, stupené, zatupené zúbky pílypritupý (priveľmi tupý)

    2. ktorý nemá ostré zakončenie, ostrý, špicatý tvar (op. ostrý): tupý nos (op. špicatý, končistý, končitý) • zaoblenýplochý: zaoblený, plochý hrot pilníka; zaoblená, plochá hrana stolaneostrý

    3. nejasne znejúci (o zvuku) • dutýtemný: tupé, duté údery; tupý, dutý, temný hlas; z diaľky doliehalo temné duneniepren. drevený

    4. ktorý nemá al. ktorý stratil schopnosť pohotovo, ostro vnímať, reagovať (o človeku a jeho zmysloch); svedčiaci o tom • otupenýzatupenýkniž. blazeovaný (plný nudy, presýtenia životom) • apatickýletargickýľahostajný: sedí tupý, otupený, apatický s podopretou bradou; blazeovaný, apatický, letargický, ľahostajný výraz tváreprázdnybezduchýbezvýraznýnevýrazný (op. bystrý, duchaprítomný): díval sa prázdnym, bezduchým pohľadom; bezvýrazné, nevýrazné očioslabenýochabnutýnecitlivýkniž. necitný (nevnímajúci v dôsledku vyčerpania, rezignácie, ľahostajnosti): oslabené, ochabnuté, necitlivé, necitné zmysly

    5. p. jednotvárny 6. p. hlúpy 1, sprostý 1


    bezvýsledne p. nadarmo 1, naprázdno, zbytočne


    nadarmo 1. bez hmotného al. iného prospechu ako výsledku istého úsilia, činnosti a pod.; bez úžitku • darmozbytočnemárne: nadarmo, darmo sa ponáhľal, vlak mu aj tak ušiel; zbytočne, márne mu dohovárali, ani tak neposlúcholdaromnepodaromnehovor. podaromkyzried. nadaromne: daromne, podaromne sa vybrali do mesta; podaromky, nadaromne si budeme podrážky v cudzom meste draťhovor. nadaromnicuexpr.: podaromnicinemilobohu: nadarmo, nadaromnicu stráca čas podrobným vysvetľovaním; podaromnici, nemilobohu míňa peniaze na žrebybezúčelneneúčelneneužitočnejalovo: dnešný deň sme neprežili bezúčelne, neúčelne, neužitočnebezvýsledneneúspešnebezúspešne (bez dosiahnutia výsledku): nadarmo, bezvýsledne, neúspešne ho hľadali po celom okolí

    2. bez príčiny, bez dôvodu • darmobezdôvodneneodôvodnene: nevypytovali sa nadarmo, darmo, kde je otec; nie bezdôvodne, neodôvodnene ukazovali na ňu prstom


    naprázdno bez dosiahnutia cieľa, bez dosiahnutia konkrétneho účinku • nadarmobezvýsledne: jeho námaha vyšla naprázdno, nadarmo, bezvýslednemárnezbytočne: márne, zbytočne mu dohováralineúčinnezried. bezúčinnenahlucho, pís. i na hlucho: jeho slová vyznievali neúčinne, nahlucho


    zbytočne bez toho, aby to bolo potrebné, aby na to bol dôvod; bez toho, aby sa dosiahol al. mohol dosiahnuť istý osoh, úžitok, výsledok, cieľ a pod. • bezdôvodneneodôvodneneneopodstatnene: zbytočne, bezdôvodne sa bojí zostať sám; neodôvodnene, neopodstatnene sa na neho hnevášbezúčelneneúčelnebezcieľne: bezúčelne, neúčelne, bezcieľne vynaložené finančné prostriedkynepotrebnezastar. netrebne: nepotrebne, zbytočne zvyšovali výdavky na reklamuneužitočneneosožne: neužitočne, neosožne plytvá silami na nepodstatné vecibezvýsledneneúspešnemárne: bezvýsledne, neúspešne sa pokúšali zmeniť prijaté rozhodnutie; márne, zbytočne sa usilovať o nápravuplanoneplodnejalovo: plano, neplodne, jalovo mudruje nad každou maličkosťounaplano: nemôže pripustiť, aby žila tak naplanodarmodaromnenadarmohovor. nadaromnicu: darmo, daromne ho čakali až do polnoci; nadarmo, nadaromnicu strácali časpodaromnehovor. podaromkyexpr.: podaromnicinemilobohu: podaromne, podaromky sa usiloval dostať k veliteľovi; podaromnici, nemilobohu míňa ťažko zarobené peniazenaprázdno: stroje bežia naprázdno, zbytočne

    porov. aj zbytočný


    bezvýsledný p. neúspešný, márny 1


    márny 1. vynaložený bez očakávaného účinku • zbytočnýdaromný: márne, zbytočné úsilie; Načo bola potrebná tá márna, daromná obeť?neúčelnýbezúčelnýbezcieľny (bez účelu): neúčelný, bezúčelný, bezcieľny bojbezvýslednýneúspešnýnevydarený (bez výsledku): bezvýsledný, neúspešný, nevydarený pokus o rekordbezcennýneužitočnýprázdny (bez úžitku): bezcenné, neužitočné, prázdne sľubynezmyselný (bez zmyslu): márna, nezmyselná robotazried. darobný (Krčméry)

    2. p. pominuteľný


    neúčinný ktorý je bez účinku (op. účinný) • nepôsobivýneefektívny: neúčinné, nepôsobivé dohováranie niekomu; neúčinná, neefektívna pomocneplatnýzbytočný (celkom bez účinku): tu je akákoľvek rada neplatná, zbytočnábezvýslednýzried. bezúčinný (bez konečného účinku): bezvýsledné úsilieslabý (so zanedbateľným účinkom; op. silný): neúčinný, slabý liek; použil neúčinné, slabé slová


    neúspešný ktorý neprináša úspech al. žiadaný výsledok (op. úspešný) • bezúspešný: neúspešný, bezúspešný výskumnevydarenýnepodarenýzastaráv. nezdarený: nevydarený, nepodarený večierokbezvýslednýmárnyzbytočnýdaromný (bez pozitívneho výsledku): bezvýsledné, zbytočné úsilie; márny, zbytočný, daromný bojhovor. expr. skrachovaný: skrachovaný podnik, obchodník


    prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľašahladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženkaholý: holé stenyjalovýhluchý: jalový, hluchý klas; hluché miestapustýspustnutýopustenýosihotenýosamelýosamotenýosirelýosirenýosirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polianeobývanývyľudnenýľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedinadutývyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

    2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažnýneobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázybezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dieloklišéovitýfrázovitýfrázistickýfloskulovitýfloskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slováiron.: mudráckymudrlantskýrozumkárskyrozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodnýneužitočnýplanýlacnýpejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľubypren. mŕtvy: mŕtva formapustýnenaplnenýbezcieľnyničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľnymárnybezvýslednýnezmyselnýzbytočnýdaromnýkniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvodyneskl. expr. naničexpr.: tupýotupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

    p. aj akademický 2

    3. p. voľný 2 4. p. tupý 4


    zbytočný ktorý nie je potrebný; ktorý neprináša výsledok • nepotrebný: zbytočné, nepotrebné veci; zbytočný prepych; zbytočné rečibezúčelnýneúčelnýbezdôvodnýneodôvodnenýbezcieľny (zbytočný z hľadiska účelu, cieľa): bezúčelná, bezdôvodná námaha; neúčelný, bezcieľny pohybbezvýslednýnezmyselnýmárnydaromnýdarobný (zbytočný z hľadiska výsledku) • sizyfovský (o ťažkej, ale zbytočnej práci): bezvýsledné, nezmyselné čakanie; márne, daromné moralizovanienepraktickýnepoužiteľnýnanič (ktorý sa nedá použiť, využiť): nepraktický predmet; tieto hrnce sú naničbezvýznamnýbezpredmetný: bezvýznamná maličkosť, bezpredmetná žiadosťneplodnýplanýprázdnyjalovýneužitočný (zbytočný z hľadiska naplnenia, úžitku): plané, jalové rozhovory; prázdny, neužitočný životneúspešný (ktorý neprináša úspech): zbytočné, neúspešné snahyzried. podaromnýzastar. netrebnýkniž. pren. oblomovský (o človeku) • zried. predaromný (úplne zbytočný): predaromná vecničotnýexpr. naničhodný: izba zaplnená ničotným, naničhodným haraburdím


    bezvýznamnosť p. ničota 1


    ničota 1. stav, postavenie bez dôležitosti, hodnoty • ničotnosťmalosťbezvýznamnosťbezcennosť: pocit vlastnej ničoty, malosti, bezvýznamnostinedôležitosťnezávažnosť: teraz sa ukázala nezávažnosť jeho úsiliamárnosťzbytočnosťnezmyselnosťdaromnosť: zbytočnosť obete

    2. p. prázdnota 1


    bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný) • nehodnotný (op. hodnotný) • ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vecbrakovýšiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre) • pejor.: gýčovýgýčovitý (založený na lacnom efekte) • lacnýjarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspechexpr. naničhodný: naničhodné haraburdybezvýznamnýnedôležitýnezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údajprázdnypominuteľnýexpr.: márnymizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniazezbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa


    bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamnýnedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosťnezávažnýnepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumentykniž.: irelevantnýindiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentnézanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chybabezcenný (op. cenný): bezcenná radakniž. efemérnyzried. efemerickýkniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autorvšednýbanálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne rečimalicherný: malicherný sporhovor. expr.: hlúpysprostýsubšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkostidrobnýnepatrnýmalýničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veciprázdnyzbytočný: prázdne gestá, zbytočné starostiexpr. mizerný: trápiť sa pre mizerný grošexpr. smiešny: smiešna hádkaexpr.: troškárskytrochárskyblchárskytrpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetokexpr.: naničhodnýnanič (neskl.)


    nepodstatný nie príliš dôležitý; nie hlavný, nie základný (op. podstatný, dôležitý) • nezávažný: nepodstatný, nezávažný dokument; nezávažná pripomienkazanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): urobili iba zanedbateľné ústupky; zanedbateľné údajebezvýznamnýkniž. irelevantný (op. významný, relevantný): pre súd bezvýznamné, irelevantné faktykniž. indiferentný (nie rozhodujúci): je to vo vzťahu k danej veci indiferentnénepatrnýmalý (op. veľký): uskutočnili iba nepatrné, malé zmeny; zohral v tom iba nepatrnú, malú úlohuvedľajší (op. hlavný): to je teraz vedľajšia vecexpr. smiešny: nezaťažuj ma smiešnymi podrobnosťami


    obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklýbežnývšednýčastý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý javzvyčajnýpravidelnýnepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom časenormálnyprirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stavekaždodennýdenný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravyprozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžbyrutinnýrutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťoupejor. ordinárny: podávať ordinárny rumtriviálnybanálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiekexpr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisícezaužívanýtradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadokjednoduchýprostýradovýnevýznačnýnevýznamnýdrobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojakpospolitýzastar. obecný: pospolitý ľudhocijakýbársakýledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelecbezvýznamnýbezcennýexpr. mizernýhovor. expr.: sprostýhlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe peroexpr. praobyčajný

    2. p. jasný 2


    vedľajší 1. nachádzajúci sa v susedstve • susedný: priateľ býva na vedľajšej, v susednej ulicipriľahlý: priľahlé územie

    2. vyskytujúci sa popri hlavnom • bočný: vedľajšia, bočná traťpostranný: postranné uličkypridružený (vykonávaný ako vedľajší): pridružená výrobapobočnýfiliálny (op. hlavný): pobočný závod, filiálna stanicazastar. vicinálny: vicinálna trať

    3. nemajúci podstatný význam, veľkú dôležitosť (op. hlavný) • bezvýznamnýnevýznamnýnedôležitý: tento fakt je teraz vedľajší; bezvýznamná, nevýznamná vecnepodstatný: nepodstatný rozdielnevážny: nevážna rana (Vajanský)podradný (menej dôležitý): podradná otázkapodružný: podružný problémdruhoradýnezávažnýpobočný: druhoradé, nezávažné dokumenty; zaoberať sa pobočnými vecamibočný: bočný zárobokodľahlý: odľahlý problémokrajový: má to len okrajový významepizódnyepizodický: epizódna postava vo filmedruhotný (podmienený niečím iným; op. prvotný): druhotné surovinykniž. sekundárny (op. primárny): sekundárna príčina chorobyexpr. smiešny: smiešne podrobnosti prípadukniž. akcesorický: akcesorická úloha

    p. aj nepodstatný


Pozri výraz BEZV v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV