Synonymá slova "ba" v Synonymickom slovníku slovenčiny

hocikadiaľ vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe smeru, ktorýmkoľvek smerom, ktorýmkoľvek miestom, ktoroukoľvek cestou, tadiaľ al. inokadiaľ • hockadiaľ • kadiaľkoľvek: na vrchol sa možno dostať hocikadiaľ, hockadiaľ, kadiaľkoľvek • hocikade • hockade • kadekoľvek: hocikade, kadekoľvek prejdú na druhú stranu • všelikadiaľ • všelikade (vyjadruje mnohosť rozličných smerov): všelikadiaľ, všelikade prechádzali cez cestu • hovor.: bárkade • bárskade • bárkadiaľ • bárskadiaľ: cez rieku sa mohli bárkade, bárskadiaľ prebrodiť

hocikde 1. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej al. činnosť • hockde • kdekoľvek: hocikde, kdekoľvek ho môžeš stretnúť; vyspí sa hockde, kdekoľvek • expr.: kadekde • kdekade: kadekde, kdekade boli postrkané papiere • všelikde (vyjadruje mnohosť rozličných miest): všelikde v skrini mal špinavé ponožky • hovor.: bárkde • bárskde: bárkde, bárskde nájdeš jeho veci • kade-tade • tu i tam • tu aj tam (na rozličných miestach): hocikde, kade-tade, tu i tam po zemi ležali rozhádzané knihy • expr. lárom-fárom • nár. sťakde

2. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania činnosti al. deja; uvádza vedľajšiu vetu s významom miesta • hockde • hocikam • hockam: pôjde s ňou hocikde, hockam; všade si ho obľúbili, hockde, hocikam prišiel • kdekoľvek • kamkoľvek: hocikde, kdekoľvek, kamkoľvek sa obrátil, všade bola voda • tu i onam: ľahnúť si môžeme tu i onam • všelikde • všelikam (vyjadruje mnohosť rozličných miest): kúpať sa dá ísť všelikde, všelikam • hovor.: bárkde • bárskde • bárkam • bárskam: môžeš ísť robiť bárkde, bárskam • kde • kam (uvádza vedľajšiu vetu): kde, kam, hocikde príde, tam iba neporiadok zanechá za sebou

3. p. všade

hocikedy vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe času, v ľubovoľnom čase, v ktoromkoľvek čase; uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu s významom času • hockedy • kedykoľvek: napíšem to hocikedy, kedykoľvek; môžem to hockedy zopakovať; kedykoľvek prišiel, doniesol kvety • hovor.: bárkedy • bárskedy: nemôžeš bárkedy, bárskedy odísť z roboty • nár. sťakedy (Jégé)

hocikoľko vyjadruje ľubovoľný al. rozmanitý neurčitý počet, v ľubovoľnom množstve al. počte; nezáleží na tom, koľko; uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu s významom miery • hockoľko • koľkokoľvek: pomocníkov si nájde hocikoľko, hockoľko; zober si, koľkokoľvek budeš potrebovať • hovor.: bárkoľko • bárskoľko: kamarátov môže mať bárkoľko, bárskoľko • expr. koľko: nedostaneš nič, čo by si hocikoľko, koľko prosil

hocikto vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe osoby, ktorýkoľvek človek; nezáleží na tom, kto; expr. niekto bezvýznamný • hockto • ktokoľvek: prihlásiť sa môže hocikto, ktokoľvek; on nie je hockto • každý • ktorýkoľvek: na súťaži sa môže zúčastniť hocikto, každý; ktorýkoľvek z vás to mohol byť • expr.: kdekto • kadekto: kdekto, kadekto sa tam dostane • všelikto (vyjadruje mnohosť rozličných osôb): všelikto k nám prišiel gratulovať • hovor.: bárkto • bárskto: bárkto, bárskto by chcel o tom rozhodovať • ten alebo onen • ten či onen: pomôcť môže ten či onen • zried.: ledakto • ktolenkoľvek • nár.: lecikto • trebárskto • fraz.: čert alebo diabol • čert-diabol

hociktorý, hocktorý jeden z viacerých (o osobe al. veci), nezáleží však na tom, ktorý; podľa ľubovoľného výberu • ktorýkoľvek: urobí to hociktorý, hocktorý z nás; napíš ktorýmkoľvek perom • hovor.: bársktorý • kdektorý: prečítaj bársktorú z kníh

p. aj hocijaký 1, 2, ľubovoľný

hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do obloka • vrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľu • expr.: šmariť • zašmariť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • plesknúť • šľahnúť • trepnúť • capiť • capnúť • čapiť • čapnúť • švacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gauč • expr.: pleštiť • pľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zem • nár. šmrliť (Šikula) • expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do auta • expr.: prasknúť • praštiť • mrštiť • buchnúť • džuchnúť • bacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôl • expr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanier • expr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkou • hovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do tašky • hovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do nás • hovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrno • nahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na voz • pohádzať • expr. potrepať (postupne, viac predmetov)

holič odborník na strihanie a úpravu vlasov a na holenie: ísť k holičovi • kaderník (odborník na úpravu ženských účesov) • zastar.: barbier (Rázus) • frizér

hospodáriť 1. mať na starosti hmotné, finančné záležitosti • gazdovať: v našej rodine hospodári, gazduje moja žena • spravovať (viesť, riadiť z finančnej stránky): zle ste spravovali spoločný majetok, zle ste s ním hospodárili

2. účelne, úsporne zaobchádzať s hmotnými prostriedkami al. s niečím iným • gazdovať: minister vie dobre hospodáriť, gazdovať • hovor. šafáriť (často pejor. zle, svojvoľne hospodáriť): v podniku nezodpovedne šafárili • pejor.: bačovať • bašovať (hospodáriť svojvoľne, v prospech seba)

3. obrábať pôdu • gazdovať: počas vojny hospodáril, gazdoval na rodinnom majetku • hovor. roľníčiť (pracovať ako roľník) • obhospodarovať (pôdu, pozemky): strýko obhospodaroval vrátenú pôdu, roľníčil, hospodáril na nej

hostina bohaté al. slávnostné stolovanie • hodovanie • hody: urobiť si hostinu, hody • banket (oficiálna slávnostná hostina): dávať banket • recepcia (oficiálne slávnostné pohostenie): recepcia na počesť štátneho sviatku • kar (pohrebná hostina): pozvať na kar • svadba (svadobná hostina): vystrojili dievke bohatú svadbu • krstiny • krštenie (hostina pri oslave krstu) • hovor. zastar.: trachta • trakta • hrub. žranica (nemierne jedenie a pitie) • poet. hodokvas

hotovo vyjadruje potvrdenie platnosti výroku • dosť • koniec: nepoviem už ani slovo a hotovo; to je rozkaz a koniec, a dosť • basta • basta fidli • šlus • zastaráv. punktum: ostaneš doma a basta, a šlus; povedal som a punktum

hovieť si oddávať sa pohodliu, nečinnosti • expr.: voľkať si • hovkať si • lebediť si • povoľkávať si: hovejú si, voľkajú si pri kávičke; nič nerobí, iba si hovie, lebedí • expr. bahniť si (Andruška) • expr. dvoriť si (Kukučín) • dopriavať si • žičiť si (pohodlie) • povoľovať si: narobil sa dosť, teraz si povoľuje • odpočívať • oddychovať (po robote, námahe)

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť² 2 3. p. nazývať

hračka 1. predmet, vec na hranie: obchod s hračkami • zried. zábavka • nár. bavečka

2. p. maličkosť 2

hrať sa 1. zamestnávať sa hrou • ihrať sa: deti sa hrajú, ihrajú s legom, na vojakov • zabávať sa • baviť sa (nachádzať potešenie v niečom): rád sa zabáva, baví s deťmi • pohrávať sa • poihrávať sa: po(i)hrávala sa s prstencom vlasov • expr. al. det. bavkať sa: dievčatko sa bavká s bábou • expr.: ihračkať sa • ihrajkať sa • ihruškať sa • hrajkať sa (obyč. v styku s deťmi)

2. zdĺhavo al. dôkladne niečo robiť, niečím sa zaoberať • ihrať sa: hrať sa, ihrať sa s vysávaním izby • hovor. expr.: piplať sa • šiplať sa • babrať sa • paprať sa • prplať sa • titlať sa: s opravou strojčeka sa piple, šiple, prple už od rána • zdržiavať sa: netreba sa toľko zdržiavať s robotou • expr. maznať sa • pohrávať sa (zdĺhavo sa s niečím zaoberať): mazná sa s lákavou predstavou

3. p. zahrávať sa

hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látka • masívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dvere • tučný • hovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, ruky • expr.: hrubánsky • hrubizný • hrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný muž • surový • bezohľadný • hovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsoby • bezcitný • nešetrný • nevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovník • neslušný • netaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkami • neuhladený • expr.: neokresaný • neotesaný • neokrôchaný • pejor. mamelucký • pren. pejor.: paholský • kočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanie • nekultivovaný • primitívny • barbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnsky • subšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slová • vulgárny • ordinárny • hovor. škaredý • expr.: šmykľavý • klzký • hovor. expr.: šťavnatý • mastný • pren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipy • bezočivý: bezočivá lož

3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý

hýrivý 1. majúci záľubu v nemiernej zábave, v trovení, rozhadzovaní peňazí; ktorý svedčí o hýrení: hýrivá povaha, hýrivý večer • márnotratný (ľahkovážne utrácajúci peniaze al. iné hodnoty): márnotratné deti • bujný • nespútaný • neviazaný • samopašný • roztopašný (plný výstredností, samopaše, ľubovôle): viesť bujný, nespútaný život; zúčastniť sa na nespútanej, samopašnej zábave • bakchický • bakchantský (pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské oslavy

p. aj ľahkomyseľný, samopašný

2. p. pestrý 1, veselý 2

chlp 1. pevný tenký útvar vyrastajúci z pokožky al. kože: chlpy na tvári, na nohách • fúz • expr. bajúz (chlp na hornej pere muža): vytrhnúť si fúz; mačací bajúz • srsť (porast chlpov na tele zvieracích cicavcov): pes má riedku srsť, riedke chlpy • vlas: nájsť vlas v polievke • ochlpenie (chlpový porast)

2. p. zväzok 1

chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhy • vynášať • vyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkých • kvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovca • prichvaľovať si • pochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenku • expr. ospevovať • hovor. expr.: spievať • básniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajine • kniž.: velebiť • zvelebovať • glorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkov • okiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstaveného • stavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonu • kniž. žehnať: žehnať náhode

2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Boha • kniž.: velebiť • blahoslaviť • blahorečiť • dobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kriste • kniž. zastar. chválorečiť

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2

jahňa mláďa ovce: sused má dve jahnence • baranča • baránok • baranček • ovečka • zried. ovčiatko

jahňacina mäso z jahňaťa • barančina (mäso z barančaťa)

jahňady strapcovité súkvetie: na Veľkú noc dať do vázy jahňady • bahniatka (kvety al. puky rakyty al. osiky) • baburiatka • baburence • baburky • hovor. maňušky

jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivý • jasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdy • svetlý • bledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenej • zlatojasný (Sládkovič) • zried. lúčistý (Jesenská) • bezoblačný • bezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná obloha • slnečný: slnečný deň • hviezdnatý • mesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná noc • rozjasnený • vyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizont • čistý • nezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavný • zrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný • expr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmysel • zreteľný • priehľadný • priezračný • expr.: obyčajný • praobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná lož • preukázateľný • preukazný • evidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvod • rukolapný: rukolapný dôkaz • hovor. vyslovený: vyslovená lož

3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presný • určitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľ • ujasnený: problém je ujasnený

4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľný • pochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výklad • zreteľný • čistý: zreteľná, čistá výslovnosť • jednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveď • nedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reč • čitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1

jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrm • strava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná strava • potrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potrava • zried. jedza (Kukučín) • expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deň • výživa: dojčenská výživa • jedenie: jedenia bolo málo • zájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčky • pren. stôl: bohatý stôl • hovor. strova: biedna strova • hovor.: vára • varivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého variva • hovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeň • hovor. proviant: vziať si proviant do batoha • expr. jedivo: na cestu mu dali kopu jediva • det.: papa • papka • zastaráv. poživeň: zháňať poživeň • zastaráv. chova: biedna chova • zastar. kost: z toho kostu nestučnie • zastar. syt (Sládkovič) • zastaráv. živnosť • zastaráv.: menáž • mináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlo • hrub.: žranica • žranie: myslí iba na žranicu, na žranie • pejor.: brečka • žbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrndu • hovor. pejor.: gebuzina • babranina • babranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulancie • mišpulancie • subšt. magľajz (nechutné jedlo)

2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedení • stravovanie: diétne stravovanie • zastaráv. chova: prijať študentov na chovu • zastar. kost: byť u niekoho na koste

kal 1. drobné čiastočky zeme, nečistoty a pod. vo vode, usadené na jej dne: kal v rieke • múľ: koryto potoka zanesené múľom • bahno (nános na dne močiarov): brodiť sa v bahne • hlien (usadenina na dne vodných tokov al. plôch)

2. p. usadenina

kameň 1. tvrdá hornina al. úlomok z nej • skala: kopnúť do kameňa, do skaly na ceste; tvrdý ani kameň, ani skala • balvan (veľký kameň): žulový balvan • zápoľa (veľký kameň) • okruhliak • okružliak • obliak (okrúhly, obyč. riečny kameň): zbierať pri potoku okruhliaky, okružliaky, obliaky • zvariak (okrúhly, obyč. veľký kameň): skákať po zvariakoch • žabica (plochý riečny kameň): hádzať žabice do vody • kváder (veľký opracovaný kameň): žulové kvádre • žarnov (mlynský kameň) • subšt. šuter: kráčať po šutroch

2. kamenný materiál na stavbu • kamenivo • kamenina

3. p. usadenina

kapce vysoká súkenná obuv: hrubé kapce • kraj. bačkory • papuče (teplá plstená obuv s prešívanou podošvou): v zime chodí v papučiach

kapela menší hudobný súbor • hudba: dychová kapela, hudba • hovor. muzika: muzika spustila pochod • hovor. banda (ľudová kapela): cigánska banda • skupina: folková skupina • orchester (početnejší hudobný súbor): dychová kapela, dychový orchester

kaziť 1. spôsobovať škodu na niečom, robiť menej hodnotným • poškodzovať • ničiť • nivočiť • znehodnocovať: neodborným zaobchádzaním kazí, poškodzuje, ničí stroj; výfuky kazia, znehodnocujú vzduch • expr. humpľovať (i morálne): humpľuje nábytok, humpľuje si život • hovor. expr.: babrať • degviť • packať • hovor. fušovať (neodborne, zle vykonávať nejakú robotu): všetko babre, degví; fušuje šaty • hovor. expr. psuť (zle vykonávať robotu al. robiť mravne horším): psuť robotu; psuje mládež • hovor. expr. kopať (robiť s chybami): kope písomku • expr. potvoriť: celý dojem potvorí neporiadok v izbe

2. p. hatiť, mariť 1, kaliť 3, sabotovať

keby 1. uvádza vedľajšiu vetu s významom neistej al. neuskutočnenej podmienky • ak by: nespravil by to, keby mu nepomohli; ak by sa do večera nevrátil, pôjdeme ho hľadať

2. uvádza želacie vety • expr. kebyže: keby(že) si už prestal tárať • kiežby • bár by • bárs by: kiežby, bár(s) by radšej nebol prišiel • nech by • bodaj by: nech by už konečne začali; bodaj by si už radšej bol ticho

kiež uvádza želaciu vetu • kiežby • bár • bárs • nech • nech len: kiež, bár(s) sa ti to podarí; kiežby, bár(s) by sme robotu skončili už dnes; nech (len) sa vám bude šťastne žiť • keby • keby len: kiežby, keby aspoň nezavadzal; keby len na to neprišli • bodaj • zastar. bohdaj: bodaj by sa vrátili víťazne • že: Že sa zdravý vrátiš!

klenba nosná oblúková stavebná konštrukcia prenášajúca tlaky z veľkých plôch na podpery: klenba mosta • zastar. sklepenie: gotické sklepenie chrámu • poet. báň (klenba oblohy): nebeská báň

kniha 1. slovesné al. obrazové dielo vydané tlačou v samostatnom zväzku • knižka: vedecká, zábavná, detská kniha, knižka • publikácia: náboženské publikácie • brožúra (menšia brožovaná kniha) • monografia (vedecká kniha spracúvajúca jeden problém al. venovaná jednej osobnosti) • foliant (kniha veľkého formátu) • učebnica (kniha, z ktorej sa učí): učebnica matematiky • cvičebnica (kniha s cvičeniami): cvičebnica hry na klavíri • pren. expr. biblia (kniha veľkej vážnosti; objemná kniha): Sládkovičova Marína sa stala bibliou mládeže • hovor. expr. bachant (veľmi objemná kniha) • hovor. expr. šalabachter (stará, obyč. poškodená kniha)

2. p. zväzok 2

knísať sa pohybovať sa z boka na bok • kolísať sa • kývať sa: na vlnách sa kníše, kolíše, kýve čln • expr. kyvotať sa: vo vetre sa kyvocú konáre • hojdať sa • expr. kolembať sa (pri chôdzi, na hojdačke a pod.): žena sa hojdá, kolembá v bokoch • expr.: kyvkať sa • pokyvovať sa • pokyvkávať sa (slabo sa knísať z boka na bok) • pohojdávať sa • pokolembávať sa (mierne sa hojdať) • expr. zivkať: lavička sa začala zivkať • expr.: hontŕľať sa • hučkať sa (na hojdačke): deti sa v parku hontŕľajú, hučkajú • opálať sa • expr.: hompáľať sa • combáľať sa • combŕľať sa (Šikula) • holengať sa • lengať sa • bolengať • bolengať sa • celembať sa • celengať sa (o niečom visiacom): na pleci sa mu opálal, hompáľal plecniak; ruky sa mu combáľali, holengali pri tele; dlhá sukňa sa jej bolengala, celengala okolo nôh; kosa mu bolengala na pleci • klátiť sa (pri pohybe z boka na bok padať pod ťarchou): stromy vo vetre sa klátili • nár. kynášať sa (Timrava) • pren. balansovať: ruky mu balansovali pozdĺž tela • prehýnať sa: v bokoch sa pôvabne prehýna • zried. prekyvovať sa: v chôdzi sa prekyvuje z boka na bok • nespráv. kymácať sa

kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačke • expr. kolembať • nár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručí • uspávať • expr.: čičíkať • beľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľať • hučkať • hunčkať (na hojdačke) • kývať • knísať: vietor kýva, kníše konármi stromov • pohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťa • opálať • expr.: hompáľať • holengať • bolengať • combáľať • celembať • celengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami

2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhať • tápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskou • kniž. vajatať

3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujú • pohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly

kontrabas najväčší sláčikový hudobný nástroj s hlbokým tónovým rozsahom • basa: hrať na kontrabase, base • hovor. zastar. barbora (Kalinčiak)

kontrabasista hudobník hrajúci na kontrabase • basista

kostol sakrálna budova: farský kostol • chrám (väčší kostol): gotický chrám • dóm (biskupský sídelný kostol): košický dóm • katedrála (biskupský sídelný kostol): baroková katedrála • bazilika (kostol s nepárnym počtom lodí): Bazilika sv. Petra v Ríme • svätyňa (budova určená na náboženské obrady): kresťanská svätyňa • kaplnka (menší kostol bez vlastnej farskej správy): kaplnka v poli • zried. kaplica: zámocká kaplica (Jégé) • modlitebnica • modlitebňa (budova al. miestnosť na vykonávanie modlitieb) • Boží dom • dom modlitby • svätostánok (Figuli) • sobor (pravoslávny kostol) • synagóga (židovský kostol) • mešita • džamija (mohamedánsky kostol)

kotiť sa 1. privádzať na svet mláďatá (o samiciach niektorých cicavcov): mačka, sučka sa kotí • rodiť: potkanie samičky často rodia • vrhať (o samiciach niektorých cicavcov) • bahniť sa • nár. jahniť sa (o ovci): ovca sa kotí, bahní

p. aj rodiť 1

2. prichádzať na svet (o niektorých mláďatách): mačence, myši sa kotia • liahnuť sa: ovce, teľce sa kotia, liahnu • rodiť sa: každoročne sa nám rodia štence

kozlík vyvýšené sedadlo na voze pre pohoniča • zastar. bak: vysadnúť na kozlík, bak

krívať pri chôdzi nerovnomerne dostupovať (často pri skrátení jednej nohy) • napádať: kríva, napáda na pravú nohu • nár. napadúvať • zried. chrámať: chráme na jednu nohu • expr. krivkať • pokrivkávať • pokrivovať • pokrivkovať • expr.: pochromkávať • badkať • nár. geckať (mierne krívať; ísť mierne krívajúc): pomaly krivká, pokrivkáva, badká k domu • zakášať • zahadzovať (nohou) • pren. hovor. expr. zametať (pri chôdzi robiť nohou oblúkový pohyb): zakáša, zahadzuje, zametá ľavou nohou • expr.: čaptať • šmatlať • šmatlať sa (krívať al. pri chôdzi vykrivovať nohy, nepekne chodiť) • nespis. kuľhať

kríženec jedinec v rastlinnej al. živočíšnej ríši, ktorý vznikol krížením • hybrid (kríženec najmä v rastlinnej ríši): známe krížence, hybridy jahôd • miešanec (jedinec, ktorý vznikol miešaním plemien) • bastard (o zvieratách, pejor. o ľuďoch, zried. o rastlinách): psík bol obyčajným bastardom

kúpalisko miesto upravené na kúpanie, opaľovanie, šport: letné kúpalisko • plaváreň (miesto, budova s nádržou na kúpanie): mestská plaváreň • bazén (umelá vodná nádrž na kúpanie) • hovor. zastar. štrand: chodiť na štrand • pláž (piesočnaté pobrežie využívané pri kúpaní na slnenie, šport): morská pláž • lido (pobrežná plytká časť mora al. rieky využívaná pri kúpaní) • subšt. kupko

lacný 1. ktorý stojí relatívne málo peňazí (op. drahý): lacný oblek • hovor. expr.: grošový • šestákový: nakúpil pre deti lacné, grošové, šestákové pletky • zlacnený • partiový (so zníženou cenou, obyč. v dôsledku zníženej kvality): obchod s partiovým, so zlacneným tovarom • bazárový • jarmočný (predávaný v bazári, na jarmoku za nižšiu cenu): bazárové, jarmočné látky • nízky (o cene): kúpiť niečo za nízku cenu

2. p. bezcenný, prázdny 2

ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť sa • ľahnúť • zaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasu • položiť sa: ustatý sa položil do postele • hovor. natiahnuť sa • expr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gauč • priľahnúť • priľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovi • poet. poľahnúť (Sládkovič) • hovor.: prehodiť sa • prevaliť sa • zvaliť sa • hovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovku • expr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicu • fam.: ľažkať si • ľažinkať si • bucnúť si: ľažinkaj si, synáčik • expr.: usalašiť sa • uvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteli • expr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matke • expr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahla • políhať (si) • expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

2. iba ľahnúť p. poľahnúť

ľakať sa prežívať pocit strachu • báť sa • mať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostí • plašiť sa • jašiť sa • expr. duriť sa • hovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poď • desiť sa • hroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojny • obávať sa • mať obavu • triasť sa • strachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosť • expr. stráchať sa: nestráchaj sa toľko • fraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate

lakomiť sa silno túžiť po hmotných veciach, výhodách • bažiť • dychtiť: lakomí sa na cudzie; dychtí po výnosnom obchode • expr.: pachtiť sa • zháňať sa • pejor. mamonárčiť (získavať bohatstvo): pachtí sa, zháňa sa za peniazmi; celý život len mamonárči • byť lakomý • lipnúť (byť pripútaný k niečomu): lakomí sa na peniaze; lipne na ziskoch

liek liečivý prostriedok • liečivo: lieky, liečivá po záruke • hovor.: medecína • medicína • medikament: dám ti zaručený medikament • zastar.: apatéka • apatieka • hovor. balzam

lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťoch • expr. visieť: lipne, visí na svojom majetku • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť • kniž. zried. lipieť: lipel na svojej matke • ľúbiť • mať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihy • túžiť • bažiť • dychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch

2. p. lepiť sa 1

ľubovoľný vybratý, uskutočnený, určený a pod. nie podľa presných pravidiel, kritérií, ale výberom podľa ľubovôle • akýkoľvek • hocijaký • hovor.: hocaký • bársaký • báraký: prijal by ľubovoľnú, akúkoľvek, hocijakú prácu; richtárom nemohol byť hocaký, bársaký, báraký chlap • hociktorý • ktorýkoľvek • hovor.: hocktorý • bársktorý (nezáleží na tom, aký): hociktorý, ktorýkoľvek, hocktorý, bársktorý z nás to vie • nejaký • voľajaký (nie je určené, aký): vyber si nejakú, voľajakú hračku • niektorý • daktorý • voľaktorý • ktorýsi • hovor. dáky (nie je určené, ktorý z viacerých možných): ak niektorý, daktorý z vás čo i len mukne, bude zle; voľaktorý, ktorýsi z vás musí odísť • každý • expr.: kadejaký • kdejaký • hovor. ledajaký (rozmanitej kvality): šaty na každú príležitosť; uverí kadejakej, kdejakej hlúposti • kniž.: arbitrérny • arbitrárny: arbitrérny, arbitrárny výber • mat. entý: entý člen radu • fraz. taký či onaký: prijmem takého či onakého pomocníka • zried. svojvoľný

ľutovať 1. pociťovať súcit, mať citovú účasť s niekým (v trápení) • mať ľútosť • mať súcit: ľutoval trpiacich; mal súcit s trpiacimi • cítiť • kniž.: spolucítiť • súcitiť (s niekým): cítil, spolucítil s každým ukrivdeným • hovor.: šianať • šanovať: šianal, šanoval deti bez matiek

2. pociťovať žiaľ a nespokojnosť s niečím • banovať: ľutoval, banoval svoj čin; banoval, že neprišla • mrzieť (neos.): mrzí ma to • expr. kajať sa • kniž. želieť (ľutovať svoje činy): kajal sa za prečin; želel svoju minulosť • ľútiť • ľútostiť • žialiť (zároveň sa trápiť): ľútostila, žialila nad synovým neúspechom • kniž. žalostiť • nár. expr. ľútať si (Tatarka)

3. p. šetriť 1

maličkosť 1. drobná vec bez veľkej ceny al. závažnosti • drobnosť: doniesť dieťaťu maličkosť, drobnosť • drobnôstka • hovor. pletka: mať drobnôstku, pletku pre každého • expr.: hlúposť • sprostosť • daromnica • haraburda • šepleta • taľafatka: nosiť si z dovolenky hlúposti, daromnice • malichernosť

2. bezvýznamná, ľahko uskutočniteľná vec • hovor. detail: hádka u nich je maličkosť, detail • nič: bolo to iba také nič • expr.: daromnica • hlúposť • sprostosť • taľafatka • hračka • pletka • ledačo • ledačina • pejor. hovädzina: hnevať sa pre pletky, pre ledačo • subšt. hovadina

3. relatívne malá suma peňazí • bagateľ: milión je preňho maličkosť, bagateľ

malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosť • drobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzy • nízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnoty • neveľký • nevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký plat • nezreteľný • nebadaný • nebadateľný • nevýrazný • neviditeľný • miniatúrny • mikroskopický • hovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčik • úzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzka • krátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrky • plytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jama • nedostačujúci • nedostatočný • slabý • chabý • expr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útecha • zakrpatený • nedorastený • i expr. krpatý • pren. expr.: trpasličí • piadimužícky • škriatkovský • kolibričí • liliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihy • skromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plat • tesný • obmedzený • stiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnice • šťúply • expr.: šťúplučký • šťúplušký • kniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavu • zanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná suma • expr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsa • mizivý • nepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenie • nepočetný: malá, nepočetná skupinka • bagateľný • blšací • blší • expr. halierový: bagateľný, blšací, halierový zisk • hovor. pomenší: pomenšia izba • koľký-toľký • aký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilie • expr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchy • expr.: pramalý • primalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečo • expr.: maličký • maličičký • malinký • malilinký • malunký • malulinký • malučký • malučičký • zried. malučenký • nár. malušký

2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelý • práv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detí • mladý: mladý vlčiak • hrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

p. aj nedospelý

3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný

miasť spôsobovať zmätok v mysli • pliesť: Čo ma mätieš, pletieš? Nepleť ma!; tvoja otázka ma mätie • privádzať do rozpakov/do pomykova/do zmätku (spôsobovať bezradnosť): také žarty ma privádzajú do rozpakov • expr.: motať • mítoriť: Nemotaj ma pri čítaní! • expr. mátať: čosi mu máta hlavu • mýliť • zavádzať (miasť niečím nepravdivým): mýlil, zavádzal kolegov výmyslami • dezorientovať • expr.: balamutiť • baláchať: dezorientovať verejnú mienku; baláchali nás peknými rečami • konšternovať • kniž. konfundovať (zároveň prekvapovať, udivovať): v nečakanej situácii bol konšternovaný

milá žena v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnému mužovi • hovor. frajerka: z vojny písať milej, frajerke • priateľka • dievča (zdôrazňuje mladosť, bezzáväzkovosť) • hovor. baba: prišiel aj so svojou babou • hovor. svoja • zastar.: ľúbenica • ľubica • subšt. kočka

porov. aj milenka

mláka menšie množstvo plytkej stojatej vody; niečo rozliate • kaluž • kaluža • kalužina: šliapnuť do mláky, do kaluže • barina: vtáča pilo z bariny

močaristý pokrytý močiarmi al. vlhkými a bahnistými plochami • močiarnatý • močiarovitý: močaristý, močiarovitý kraj • barinatý • barinastý (pokrytý barinami): barinatá, barinastá lúka • slatinný • rašelinistý (pokrytý slatinami): slatinná, rašelinistá pôda • mokravý • mokrastý • mokrý • vlhký (op. suchý): mokravé, mokrasté, mokré, vlhké polia • bahnitý (pokrytý bahnom): bahnité okolie potoka

močiar miesto trvale pokryté vodou a porastené vlhkomilnou vegetáciou • močarisko: z neďalekých močiarov, močarísk sa ozýva kŕkanie žiab • močarina • subšt. bažina • expr.: bahnisko • bahurina (bahnisté miesto) • expr.: žabinec • žaburina (stojatá voda) • trasovisko (močaristá pôda) • nár. miazdro

p. aj mokraď

mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliť • zakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé víno • špiniť • znečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom

2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozum • pliesť • mýliť: plietli, mýlili ho nejasné reči • expr.: balamutiť • mítoriť • motať: dievčence mu balamutili, motali hlavu • zavádzať • klamať • ohlupovať • podvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť

mýliť 1. uvádzať do omylu • miasť • pliesť: mýlil ho v rátaní; miatol dievčatám hlavy; Nepleť ma! • zavádzať • mámiť (mýliť výmyslami, rečami): zavádzal kolegov; mámil každého sľubmi • expr.: mítoriť • balamutiť • baláchať: balamutil celú triedu • klamať • podvádzať (mýliť vedome): dlhé roky nás podvádzali • dezorientovať • demagogizovať • kniž. mystifikovať (odvádzať od správneho názoru): dezorientovaná verejnosť; demagogizovať spoločnosť

2. p. rušiť 3

mytológia súhrn bájí • kniž. bájoslovie: grécka mytológia, grécke bájoslovie

mýtus tradíciou prenášaná predstava al. príbeh o vzniku sveta, o prírodných javoch, o hrdinoch a pod.; pren. nepodložená správa vyzdvihujúca istý jav al. človeka • báj • legenda: slovanské mýty, báje, legendy; mýtus, legenda, báj o jeho neomylnosti sa rozplynul(a)

nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať

nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocit • skvelý: skvelý hotel • obdivuhodný • úžasný • kniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanec • rozkošný • roztomilý • expr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienok • očarujúci • oslňujúci • oslnivý • podmaňujúci • podmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudby • expr.: čarovný • anjelský • kniž.: čarokrásny • prelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjav • expr.: nebeský • rajský • elyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódia • hovor. expr. božský: má božský hlas • expr.: rozprávkový • rozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájny • hovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný život • žiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmev • veľkolepý • skvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavba • prepychový • luxusný • blýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaleta • parádny • pompézny • kniž. pyšný • expr. hrdý • poet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralá • kniž. honosný • zastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievod • expr. prenádherný

p. aj pekný 1, krásny 1

2. p. výborný

nádrž 1. veľká nádoba, priestor na uschovávanie tekutín al. plynov: benzínová nádrž • zberač: zberač odpadových vôd • bazén (malá vodná nádrž): termálny bazén • vaňa (väčšia pozdĺžna nádrž): chrómovacia vaňa • cisterna (zatvorená nádrž na kvapaliny): cisterna s naftou • tank (nádrž na kvapaliny): tank na mlieko • vodojem (nádrž na vodu): vodárenský vodojem • plynojem (veľká nádrž na plyn) • zásobník • rezervoár • rezervár (nádrž na kvapaliny al. plyny): zásobník propán-butánu, rezervoár oleja • žumpa (nádrž na výkaly a tekutý odpad): betónová žumpa

2. prirodzený al. umelo utvorený priestor na zachytávanie al. uschovávanie vody: vodná nádrž • priehrada (umelá vodná nádrž utvorená prehradením vodného toku): kúpať sa v priehrade • jazero (umelá vodná nádrž): Počúvalské jazero • rybník (umelá vodná nádrž na chov rýb)

nános množstvo vzniknuté nanesením: nános prachu • naplavenina • náplav • náplava (niečo naplavené): riečna naplavenina, náplava • zastar. námel: piesočnatý námel (Jesenská) • moréna (ľadovcový nános) • bahno (nános na dne močiarov) • zámet (Hviezdoslav)

naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do seba • udrieť • uderiť • buchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do steny • expr.: bachnúť • tresnúť • tresknúť • trepnúť • hovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpa • drgnúť • strčiť • expr.: štuchnúť • šuchnúť • hovor. expr.: bacnúť • bucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytku • expr. zried.: drúliť • trknúť: v tme drúlil do stromu • sotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadol • zraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelami • nabehnúť • naletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážku • nár. expr. klmnúť

2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiť • trafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihu • zraziť sa (s niekým, niečím) • prísť • dôjsť • objaviť • nájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účte • expr.: naďabiť • naďapiť: naďabil na prekážku

3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúk • nastoknúť • nabodnúť • napichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeň • nabiť • natĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1

násilník kto sa dopúšťa násilia: prejavil sa ako násilník a pijan • surovec • ukrutník • kniž. hrubec (Tatarka) • expr. grobian: správať sa ako grobian • expr. zried. suroň (Krno) • pejor. pištoľník (ozbrojený násilník) • terorista (osoba uskutočňujúca teror) • pejor.: barbar • rabiát • rabiátnik • subšt. hulvát

nejaký ktorý nie je bližšie určený; ktorý nemá presne určené vlastnosti, presne určenú mieru al. počet • dajaký • voľajaký • hovor.: dáky • dákysi • voľáky: Priveď so sebou aj nejakého, dajakého, voľajakého priateľa!; dnes neprídem, mám dajaké, dáke, voľáke povinnosti; Už si mu vyplatil dajaké, dáke peniaze? • akýsi • ktorýsi • poet.: kýsi • kýs' (neznámy, a preto bližšie neurčený): hľadal ťa tu akýsi človek; trpí na nejakú, akúsi záhadnú chorobu; akýsi, ktorýsi spisovateľ raz napísal, že… ; démon kýs' škaredý (Krasko) • istý • určitý • jeden • hovor. istýsi (známy, ale bližšie neurčený): dovolenku strávila s istým, jedným pánom; dohodli sa na istých, určitých kompromisoch; bol raz jeden kráľ • hocijaký • akýkoľvek • hovor. bársaký • hocaký (nie je dôležité, aký): Nevieš o nejakom, hocakom, akomkoľvek priváte?; zaspievaj nejakú, bársakú, hocakú pieseň • hovor. taký (ktorý má približnú mieru al. počet): príď o taký týždeň • expr.: aký-taký • koľký-toľký (vyskytujúci sa v presne neurčenom menšom množstve): zostala mi aspoň aká-taká nádej; mám z poľa aspoň koľký-toľký úžitok

nekvalitný ktorý nemá vyžadovanú kvalitu (op. kvalitný) • nehodnotný: odovzdať nekvalitné, nehodnotné výrobky • nedobrý • zlý • planý (čo sa týka kvality): odovzdať nekvalitnú, nedobrú, zlú robotu; nedobrá, zlá, planá povrchová úprava • menejcenný • menejhodnotný • neplnohodnotný (bez potrebnej hodnoty, úrovne): menejcenné, menejhodnotné, neplnohodnotné literárne dielo • podradný (s nižšou ako prvotriednou kvalitou): podradný tabak • nepodarený • chybný • hovor. kazový • subšt. aušusový • nespráv. závadný (ktorý je s chybami): nepodarená, chybná látka; kazový, aušusový tovar • bazárový • partiový (menej kvalitný, a preto zlacnený): bazárové, partiové hodiny • pokútny • brakový (ktorý má pochybnú hodnotu al. nezaručenú kvalitu): pokútne, brakové umenie • pejor.: amatérsky • diletantský • babrácky • lajdácky • hovor. pejor. fušerský (obyč. o práci)

neporiadok 1. nedostatok poriadku: na dvore je veľký neporiadok • nečin: má v byte nečin • expr. chliev • hovor. dopustenie • hovor. expr. babylon • hrub.: hajzeľ • svinstvo • subšt.: bordel • brajgel • herberg • svinčík

2. p. zmätok 2

nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbák • ťarbavec • hovor. expr.: babrák • babroš • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušer • pejor.: nemehlo • kyptoš • grambľoš • ťapák • expr.: poleno • drevo • drúk • tĺk • motovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský) • expr. kydaj (Tajovský) • expr. kydoň (Hviezdoslav) • expr. zried.: ošemeto (Stodola) • šiplavec • hovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč

nešikovný 1. ktorý je málo zručný, nepohotový v pohyboch, vo vystupovaní, v správaní al. v konaní; svedčiaci o tom (op. šikovný) • neobratný • nemotorný • nezručný: nešikovný, neobratný, nemotorný tanečník; neobratný, nezručný kosec; robiť neobratné, nemotorné pohyby; nešikovné, neobratné rokovania • neuhladený • expr.: neohrabaný • hranatý (bez ladnosti, plynulosti v pohyboch al. v správaní): neuhladené, neohrabané vystupovanie; neuhladený, hranatý spôsob nadväzovania známosti • expr.: kľavý • kyptavý • kurtavý • krchňavý • grambľavý • galbavý • nár. nekaľavný (málo manuálne zručný): kľavý, kyptavý učeň; byť v robote grambľavý, galbavý; nekaľavná dievka • hovor. zastar. kylavý: do roboty bol trocha kylavý • neohybný (bez ohybnosti, pružnosti): nešikovné, neohybné prsty • nesúci • expr.: netrebný • nemožný (bez schopností potrebných v pracovnom procese): nesúci, nemožný, netrebný remeselník • nepraktický (bez schopnosti robiť niečo účelne): nepraktický človek • ťažkopádny • pomalý • expr.: šuchtavý • ťarbavý • ťarbácky (bez potrebnej obratnosti, svižnosti): ťažkopádny rečník; pomalý, šuchtavý, ťarbavý, ťarbácky predavač • hovor. pejor.: babrácky • fušerský (ktorý všetko pokazí): babrácky, fušerský opravár • pren. drevený (málo manuálne zručný al. pohotový): nešikovný, drevený chlap • pren. ľavý (používajúci akoby iba ľavú ruku): do všetkého si ľavý • pren. deravý iba v spoj. mať deravé ruky (neschopné chytiť, udržať niečo)

2. p. neprimeraný 1

nevzdelanec obyč. pejor. nevzdelaný človek • pejor. nevedomec: prejavil sa ako nevzdelanec, nevedomec • expr. analfabet: ekonomický analfabet • pejor.: barbar • ignorant

nevzdelaný ktorý nemá potrebné vzdelanie (op. vzdelaný): nevzdelaný výrastok • negramotný (ktorý nevie čítať a písať): u nás niet negramotných ľudí • neučený • neškolený • hovor. zastaráv. neškolovaný (ktorý nenavštevoval školy): hoci je neškolený, neškolovaný, je to múdry človek • obyč. pejor. primitívny: je to primitívny hlupák • obmedzený (s ohraničenou duševnou, rozumovou úrovňou; op. rozhľadený): obmedzený pracovník • prostý (ktorý nemá vysoké vzdelanie): starý otec bol nevzdelaný, prostý človek • zaostalý • pejor. barbarský • zastar. nevedomý (na nízkej úrovni poznania): zaostalý, nevedomý, barbarský ľud • nekultúrny (na nízkej kultúrnej úrovni) • nekultivovaný (bez vzdelania, školenia v istej oblasti): nekultúrne, nekultivované obecenstvo

p. aj sprostý 1

ničiteľ kto niečo ničí • nivočiteľ: ničiteľ, nivočiteľ kultúrnych hodnôt • pustošiteľ • zried. kaziteľ • zried. kynožiteľ (Kukučín) • zried. kynožník (Zguriška) • kniž.: hubiteľ • boriteľ • zhubca • zried.: zahubiteľ • záhubca (Vajanský) • expr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ) • expr. humpľoš • pejor.: barbar • vandal (bezohľadný ničiteľ)

p. aj škodca 1

ničiteľský ktorý je zameraný na ničenie • rozbíjačský: ničiteľské, rozbíjačské úsilie • kaziteľský: ničiteľský, kaziteľský prístup • barbarský • pejor. vandalský (spojený s primitivizmom, bezohľadnosťou): barbarské, vandalské spôsoby

p. aj ničivý

nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4