Synonymá slova "bát" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 18 výsledkov (1 strana)

  • báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strachdesiť saľakať sahroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmystrachovať sastráchať sastrašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?mať obavuobávať satriasť saexpr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúškuexpr. byť pokakanýfraz. expr.: mať plné nohavice/gatepúšťať do nohavíc/do gatí

    2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť samať starosťobávať samať obavubyť ustarostenýchvieť satriasť sakniž. trnúťtŕpnuťstŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorelstrachovať sastráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujúhovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti


    ľakať sa prežívať pocit strachu • báť samať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostíplašiť sajašiť saexpr. duriť sahovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poďdesiť sahroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojnyobávať samať obavutriasť sastrachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosťexpr. stráchať sa: nestráchaj sa toľkofraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate


    tŕpnuť 1. pociťovať psychické napätie, nervozitu z niečoho • stŕpaťkniž. trnúťchvieť sa: tŕpnuť, stŕpať o zdravie dieťaťa; trnul strachom o násobávať sabáť samať obavustrachovať satriasť sa (mať pocit strachu o niečo): obáva sa, bojí sa, že zle pochodístarostiť samať starosť (prežívať pocit starosti o niečo): otec sa starostil, či sa syn vráti

    2. p. brnieť1


    batalión p. prápor


    oddiel 1. organizačne vymedzený útvar • jednotka: vojenský, letecký oddiel, vojenská, letecká jednotkabataliónprápor (vojenský útvar zložený z rôt) • flotila (oddiel loďstva al. letectva) • garda (vybraný vojenský oddiel) • jazda (oddiel jazdcov) • voj (časť vojenského oddielu) • kolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel)

    2. niečo z väčšieho celku • dielčasť: oddiel, diel, časť knihykapitolaarch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.)


    prápor vojenský útvar zložený z niekoľkých rôt • zastar. batalión


    batéria (suchý) galvanický článok al. sústava takýchto článkov: batéria do tranzistorahovor. baterka: baterka sa vybilaakumulátor (akumulátorová batéria): musím dobiť akumulátor, batériu, baterku v autemonočlánok (jeden galvanický článok): do baterky potrebuješ tri monočlánky


    baterka 1. p. batéria 2. p. svietidlo


    svietidlo zdroj umelého osvetlenia, osvetľovacie teleso: elektrické svietidlolampa: stolná, pouličná lampa; zapáliť lampuosvetlenie (akýkoľvek zdroj svetla): slnečné osvetlenieluster (visiace, obyč. ozdobné svietidlo): krištáľový lusterlampáš (prenosné svietidlo): vreckový lampášbaterka (vreckové elektrické svietidlo): posvietiť si baterkousvetlo: zahasiť svetlolampión (svietidlo s priesvitným, obyč. pestrofarebným tienidlom): tanečný parket osvetľujú lampiónyreflektor (osvetľovacie teleso sústreďujúce odrazom svetlo zo zdroja do blízkeho al. vzdialeného bodu): divadelné reflektorysvetlomet: automobilové svetlometyzried. svietelnica (Figuli)


    baťko p. ujo 1


    ujo 1. dospelý muž (obyč. v oslovení deťmi) • strýkohovor.: ujkosváksvákosváčikzastaráv.: báčikbáčibáčinobáčinko: pristavil ma jeden báčinodedodedkobaťko (oslovenie starého muža)

    2. p. ujec


    batoh zviazané veci (nesené na chrbte): batoh starých šiatnošauzol: urobil z vecí uzol, nošuhovor. expr. pinkeľ: hodil si pinkeľ na chrbát


    batoľa p. dieťa 1


    dieťa 1. nedospelý človek do 15. roku • hovor. decko: teší sa ako dieťa, deckoexpr. drobec: vziať drobca na rukyexpr.: špuntštopeľštupeľ (malé dieťa): päťročný špunt, štopeľ, štupeľexpr.: fafrnokšprndúľšprndeľratolesť: najmladšia ratolesť rodinyexpr. neviniatko (malé dieťa) • expr.: žubrienkažabec: malý žabecexpr. stvoreniatkohovor. expr. škvŕňaexpr.: svrčekcvrček (malé dieťa) • kniž. pachoľa (malé dieťa) • hovor. expr.: pimprľapimperľapimprlíknovorodenecexpr.: novonarodeniatkonovorodeniatko (práve, nedávno narodené dieťa) • zried. novonarodenec (Timrava)zastar. novorodeňa (Krčméry)dojča (dieťa v prvých mesiacoch po narodení) • nájdenecexpr. najdúch (nájdené dieťa) • kniž. nemluvňahovor.: bábäbábo (novonarodené dieťa) • subšt. kojenec • batoľa (dieťa medzi 1. a 3. rokom života) • subšt. baby [vysl. bejbi]hrub. bastard (o dieťati ako o miešancovi) • hrub.: panghartpankhart (dieťa nemanželského pôvodu) • pren. pejor.: šteňaštenec

    2. p. človek 1


    batoliť sa p. ísť 1


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    batožina zabalené potreby cestujúcich: kufor, balíky aj inú batožinu uložili do nákladného priestoruzastaráv. bagáž: bagáž si neste sami, nosičov niet


Pozri výraz BÁT v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV