Synonymá slova "ap" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 184 výsledkov (2 strán)

  • apa p. otec 1


    otec 1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu • rodič: láskavý otec, rodičhypok.: ocoockooteckoocinoocinkoocíktatotatatatkotatíčkotatíktatuškohovor.: ňaňoňaňaňankoňaníčkohovor. zastar.: apoapaapkoapíkpapasubšt.: foter • fotrisko • fotrík • hypok.: ocitati (v oslovení)

    2. p. svák 2 3. p. zakladateľ 4. p. predok1 5. p. kňaz


    apač p. tulák


    tulák človek, ktorý nemá stále bydlisko a často ani stále zamestnanie • bludár: tulák, bludár bez domovaexpr. vandrovník: žiť ako vandrovníkpejor. vandrákhovor. pejor.: vagabundobšitníkobšitoššupákšupaszastar.: svetár (Podjavorinská)sveták (Švantner)hovor. zastar.: šupasníkapačsubšt. čavargoš


    aparát 1. p. prístroj, zariadenie 1, stroj 2. p. orgán 2, správa2 2


    orgán 1. časť organizmu s osobitnou funkciou • ústroj: tráviace orgány, ústroje

    2. zložka spoločenského života plniaca isté funkcie • inštitúciaustanovizeň: hospodárske, kultúrne orgány, inštitúcie, ustanovizneinštancia: postúpiť sťažnosť najvyššej inštanciiaparát (výkonný administratívny orgán): štátny aparátstolica (v minulosti vysoký úradný orgán) • hovor. miesto

    3. osoba poverená výkonnou mocou • činiteľ: zaútočiť na verejný orgán, na verejného činiteľa


    prístroj technické zariadenie na vykonávanie istých fyzikálnych al. chemických dejov • aparát: premietací, fotografický, hasiaci prístroj, aparáthovor. sprava: cirkulárka, telefón je užitočná spravaautomat (automatický prístroj): hrací automathovor. zastaráv. al. expr. mašina

    p. aj stroj


    správa2 1. sústava zásad, nástrojov, prostriedkov, ľudí usmerňujúcich istú činnosť: správa závoduriadenie: riadenie obcevedenie: vedenie ústavu

    2. osoby al. inštitúcia, ktorá niečo spravuje: lesná správa, domová správariaditeľstvo: riaditeľstvo školyvedenie: vedenie spoločnostiadministratíva: pracovať v administratívehovor. zastar. direkcia: direkcia divadlaúradníctvo (osoby vykonávajúce úrad) • aparát (pracovníci výkonného orgánu): štátny aparátpejor. byrokracia (ľudia profesionálne pracujúci v správe)


    stroj zariadenie premieňajúce jednu energiu na druhú al. vykonávajúce prácu: spustiť stroj, pracovať pri stroji; počítací stroj (počítač) • mechanizmus: stavebné mechanizmyprístrojaparát (jednoduchší stroj): merací prístroj, aparáthovor. zastaráv. al. expr. mašina: šijacia mašinapejor. zastar.: verkverkeľvergeľ


    zariadenie 1. predmet al. súbor predmetov prispôsobených na vykonávanie istých operácií: poplachové zariadenie, klimatizačné zariadeniemechanizmus (sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou): prevodový mechanizmushovor. sprava: sprava na čistenie pokrovcovprístrojaparát (zariadenie, ktoré nevykonáva prácu, ale prebieha v ňom fyzikálny al. chemický dej): načúvací, premietací prístroj, aparát

    2. súbor vecí, predmetov potrebných na riadne fungovanie niečoho: hotelové zariadenie, zariadenie ordinácievybavenosť: technická vybavenosť továrnevybavenie: vybavenie kúpeľnevystrojenie: vystrojenie miestnostinábytok (zariadenie bytu, miestnosti)


    aparátnik p. hodnostár, úradník


    hodnostár osoba, ktorá má istú hodnosť, funkciu: cirkevní hodnostárifunkcionár: olympijskí funkcionáripredák: odboroví predáciprominent: vojenskí prominentihovor. expr. šaržapejor.: potentátpotentátnik: miestni potentátipejor.: mocnármocipán: politickí mocnári, mocipánipejor. pohlavár: bývalí komunistickí pohlavárihovor. pejor.: papalášhlaváčarch. činovník: činovníci družstvapejor. aparátnik


    apartný p. vkusný, svedčný 1


    svedčný 1. ktorý pristane, svedčí (obyč. o oblečení) • slušivý: kúpila si svedčné, slušivé šatyapartný: apartný strih, apartný odevhovor. akurátny: akurátny oblek

    p. aj vkusný

    2. p. pekný 1, šikovný 1


    vkusný zodpovedajúci dobrému vkusu: vkusná úprava bytu; má rád vkusné vecipekný (príjemne pôsobiaci na zmysly): pekné šatyelegantný: elegantné topánkysvedčnýslušivý (ktorý pristane): svedčný oblek, slušivý kostýmestetický: estetická úprava bytupáčivý (vzbudzujúci pocit krásy): páčivé oblečenieladný (pôvabne pôsobiaci): ladné tvaryuhladený: uhladený vonkajšokúhľadnýhovor. gustiózny (vkusne vyzerajúci): gustiózne jedlohovor. šik: tá blúzka je šikhovor. apartný: apartný klobúčikhovor. expr. chutný: chutné detské šatôčkyhovor.: fešnýfeš


    apatéka 1. p. lekáreň 2. p. liek 3. p. lekárnička


    lekáreň zdravotnícka inštitúcia na prípravu, uskladňovanie a vydávanie al. predaj liekov a liečiv • zastar.: apatiekaapatéka: pach lekárne, apatieky


    lekárnička príručný súbor základných liekov, schránka na ne • zastar.: apatiekaapatéka: v jeho lekárničke, apatieke nikdy nechýbala fľaška bylinkového likéru


    liek liečivý prostriedok • liečivo: lieky, liečivá po zárukehovor.: medecínamedicínamedikament: dám ti zaručený medikamentzastar.: apatékaapatiekahovor. balzam


    apatekár p. lekárnik 1, 2


    lekárnik 1. kvalifikovaný odborník na prípravu a výdaj al. predaj liekov • farmaceut: nedostatok lekárnikov, farmaceutovzastar. apatekár

    2. majiteľ lekárne • zastar. apatekár


    apatia nechuť reagovať na dojmy z prostredia • apatickosť: zmocnila sa ho hlboká apatia, apatickosťľahostajnosť: všeobecná ľahostajnosť k spoločenskému dianiunevšímavosťnezáujem: prejavovať nezáujemotupenosťletargia (úplné duševné ochabnutie): upadnúť do letargieútlm (prechodne oslabená sústredenosť): byť v útlmepasivitapasívnosť (trpná poddajnosť): prekonať pasivitu, pasívnosťnečinnosťtrpnosťkniž.: inaktivitainaktívnosťmŕtvota


    apatickosť p. apatia


    apaticky p. slepo 2, porov. aj apatický


    apatický prejavujúci ľahostajnosť, necitlivosť voči okoliu a podnetom z neho; pociťujúci nechuť reagovať na dojmy z okolia (o človeku a jeho prejavoch) • ľahostajnýnevšímavý: apatický, ľahostajný pohľad; dievča je apatické, ľahostajné, nevšímavétupýotupený: tupý výraz; otupená, apatická myseľsklesnutýskleslý (duševne ochabnutý): dlhší čas chodila apatická, sklesnutá, skleslárezignovaný (svedčiaci o rezignácii): apatická, rezignovaná tvár


    ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavýapatickýflegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváreneúčastnýnezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľadochabnutýotupenýzatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeňletargickýrezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacientakniž. indolentnýodb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutáchladnýstudený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný mužcudzíodcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázkeignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politikepasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postojhluchýslepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiupohodlnýpubl. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problémlaxnýnedbanlivýnedbalýnedbajskýnezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova


    nevšímavý ktorý si nevšíma ľudí, okolie, spoločenské dianie a pod., ktorý neprejavuje záujem, citovú účasť atď.; svedčiaci o tom (op. všímavý, pozorný) • ľahostajný: nevšímavý, ľahostajný človek; byť nevšímavý, ľahostajný voči cudziemu nešťastiunepozorný (o človeku; neprejavujúci pozornosť): nepozorný manželneúčastnýnezúčastnenýneprítomný (obyč. bez sústredenia, pozornosti): sledoval ho neúčastným, neprítomným, nezúčastneným pohľadomnedbanlivýnedbalýlaxnýkniž. indolentný (ktorý nedbá na niečo): nedbanlivý, laxný prístup k prácikniž. nonšalantný (vedome nevenujúci potrebnú starostlivosť, pozornosť): byť nonšalantný v obliekaníindiferentný (nezaujímajúci stanovisko; neprejavujúci spoluúčasť): byť indiferentný voči politikeflegmatickýapatický (bez akéhokoľvek záujmu, citového pohnutia): apatická, flegmatická reakcia na výčitky; apatický výraz tváreignorantský (úmyselne nevšímavý) • chladnývlažný (prejavujúci menej záujmu, ako je bežné): chladný, vlažný postojpren. imúnny (vedome si nepripúšťajúci niečo, obyč. nepríjemné): je imúnny voči kritikepejor.: hluchýslepý (obyč. zámerne neprejavujúci potrebnú spoluúčasť): byť hluchý k potrebám ľudí; byť hluchý, slepý voči biede


    pasívny 1. ktorý neprejavuje aktivitu, vyznačujúci sa nečinnosťou, nezáujmom; svedčiaci o pasivite (op. aktívny, činný, činorodý) • neaktívnyneiniciatívny: pasívny, neaktívny, neiniciatívny človek; pasívny, neaktívny, neiniciatívny prístupnečinnýtrpnýkniž.: nedvižnýoblomovský: poddať sa nečinnému, trpnému, nedvižnému čakaniu; oblomovský postojnebojovnýnevýbojný (op. bojovný, výbojný) • nepodnikavý (op. podnikavý) • expr. ťapákovskýpejor. zápecnícky (pasívny a zaostalý): nepodnikavý, ťapákovský, zápecnícky duchapatickýletargický (chorobne pasívny): je celkom apatický, letargický

    2. p. stratový


    slepo 1. so zavretými očami, bez pozerania • poslepiačkyslepiačky: slepo, poslepiačky chytila matku za ruku; slepiačky podišiel k dverámhovor. žmúračkypožmúračky: žmúračky, požmúračky prešiel celú chodbuzastaráv. nevidomo: nevidomo sa pozeraťnár.: poslepačkyslepačky

    2. neprejavujúc záujem • nevšímavoľahostajneapaticky: slepo, nevšímavo prešiel okolo nás; ľahostajne, apaticky sa pozeral okolo seba

    3. bez rozmýšľania, bez uváženia, bez rozvahy • naslepovoslep: slepo, naslepo sa predieral cez kriaky; voslep rúbal okolo sebanerozmyslenenerozvážneneuvážene: nerozmyslene, nerozvážne sa pustí do každého súboja; koná slepo, neuváženebezmyšlienkovite: slepo, bezmyšlienkovite splní každý rozkaz

    porov. aj slepý 2


    tupý 1. ktorý má slabé ostrie, ktorý používaním stratil ostrosť (op. ostrý) • neostrýnenaostrenýnenabrúsený: krájať chlieb tupým, neostrým, nenaostreným, nenabrúseným nožomvytupenýotupenýstupenýzatupený: vytupené, otupené, stupené, zatupené zúbky pílypritupý (priveľmi tupý)

    2. ktorý nemá ostré zakončenie, ostrý, špicatý tvar (op. ostrý): tupý nos (op. špicatý, končistý, končitý) • zaoblenýplochý: zaoblený, plochý hrot pilníka; zaoblená, plochá hrana stolaneostrý

    3. nejasne znejúci (o zvuku) • dutýtemný: tupé, duté údery; tupý, dutý, temný hlas; z diaľky doliehalo temné duneniepren. drevený

    4. ktorý nemá al. ktorý stratil schopnosť pohotovo, ostro vnímať, reagovať (o človeku a jeho zmysloch); svedčiaci o tom • otupenýzatupenýkniž. blazeovaný (plný nudy, presýtenia životom) • apatickýletargickýľahostajný: sedí tupý, otupený, apatický s podopretou bradou; blazeovaný, apatický, letargický, ľahostajný výraz tváreprázdnybezduchýbezvýraznýnevýrazný (op. bystrý, duchaprítomný): díval sa prázdnym, bezduchým pohľadom; bezvýrazné, nevýrazné očioslabenýochabnutýnecitlivýkniž. necitný (nevnímajúci v dôsledku vyčerpania, rezignácie, ľahostajnosti): oslabené, ochabnuté, necitlivé, necitné zmysly

    5. p. jednotvárny 6. p. hlúpy 1, sprostý 1


    vlažný 1. mierne teplý • hovor. letný: umyť sa vo vlažnej vode; vypiť vlažný, letný čajnár. letušný

    2. ktorý neprejavuje (veľký) záujem o ľudí, okolie, dianie a pod.; svedčiaci o tom • ľahostajnýnevšímavý: vlažní diváci na štadióne; vlažný potlesk; zaujať voči niečomu ľahostajný, nevšímavý postojnepozorný (o človeku, ktorý neprejavuje pozornosť): vlažný, nepozorný milenecnedbanlivýnedbalýexpr. nedbajský: v práci bol nedbanlivý, nedbalý, nedbajskýlaxný: laxná výchovakniž. indolentný: indolentné správaniekniž. nonšalantný (vedome nevenujúci niečomu potrebnú starostlivosť): mať nonšalantné spôsobyindiferentný (nezaujímajúci stanovisko): byť indiferentný voči nespravodlivostiflegmatickýapatický (ktorý je bez záujmu): flegmatická povaha; nešťastie z neho urobilo apatického človekachladný: chladný úsmevpejor.: hluchýslepý (neprejavujúci patričnú spoluúčasť): byť hluchý, slepý voči ťažkostiam iných

    p. aj nevšímavý

    3. p. vlahý


    apatieka 1. p. lekáreň 2. p. liek 3. p. lekárnička


    výzva ústny al. písomný prejav, ktorým niekoho na niečo vyzývame: písomná výzva, výzva k obyvateľstvuvyzvanie: vystrelil po dvojnásobnom vyzvanípredvolanie (úradná výzva, obyč. písomná): dostať predvolanie na súdkniž. apel: mierový apelkniž. apelácia: apelácia na ľudízastaráv. ohlas (písomná výzva): vydať ohlas


    apel, apelácia p. výzva


    odvolací ktorý sa týka odvolania sa, podania námietky obyč. na vyššiu inštanciu • apelačný: odvolací, apelačný súd


    apelovať p. odvolať sa


    odvolať sa podať písomný nesúhlas s istým (úradným) rozhodnutím • podať odvolanie: odvolať sa, podať odvolanie proti rozsudkupráv.: podať apeláciuapelovať (podať odvolanie na vyššiu inštanciu)


    protestovať vysloviť rozhodný nesúhlas, prejaviť odpor proti niečomu (obyč. slovne) • zaprotestovaťvysloviť protestpodať protest: protestovať, zaprotestovať proti neodôvodnenému obvineniu; vláda vyslovila protest, podala protest proti uvedenému postupuohradiť sa: proti ohováraniu sa ostro ohradilaozvať sa: rečník hovoril nepravdy, ale nik sa neozvalzodvihnúť/zdvihnúť hlas (proti niečomu, niekomu) • postaviť savzoprieť sa (dať najavo nesúhlas): neodvažuje sa postaviť rodičomnesúhlasiť (vyjadriť odlišný názor): nesúhlasiť s predloženým návrhomvetovať (protestovať vyslovením veta): vetovať návrh zákonakniž. apelovať (obracať sa s výzvou): apelovať na vrchnosť


    vyzývať 1. dávať pokyn, príkaz na urobenie niečoho, obracať sa s výzvou • kniž. apelovať: vyzývať ľudí na pokojnú demonštráciu, apelovať na ľudí, aby bola demonštrácia pokojnánabádaťpobádaťpovzbudzovaťponúkaťpodnecovať (dávať podnet, príkaz na nejakú činnosť): nabádať, pobádať pracovníkov, aby zvýšili opatrnosť; ponúkať niekoho do rečimať (do dačoho) • hovor. oslovovať: oslovuje ho už tretíkrát, aby dlh vrátilexpr. burcovať: burcovať na odporaktivizovať: aktivizujú nás do boja proti vojneexpr.: badúriťbadurkaťduriťpodúrať

    2. dávať podnet na istú reakciu • dráždiťprovokovať: celý výzor dievčiny vyzýva, dráždi, provokujepodnecovaťpovzbudzovať: pokojná krajina podnecuje na tiché úvahy; úsmev ho povzbudzuje k činu


    apendix 1. p. prívesok 2 2. p. dodatok


    dodatok niečo dodatočne pripojené, pridané • doplnokdôdavok: dodatok k zápisnici, doplnok k smernicidoložka (dopĺňajúci doklad): overovacia doložkaklauzula: klauzula k zmluveprípisok (písomný dodatok k textu) • príloha (tlačovina pripojená ako dodatok): beletristická príloha časopisupostskriptum (dodatok pripojený v liste) • dôvetok (dodatočná poznámka) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniuepilóg: epilóg k básnickej zbierkedospev (záver básnického diela) • prídavok (čo sa pridáva): mydlo s prídavkom glycerínuprísada (látka, ktorá sa do niečoho pridáva): penivá prísada do kúpeľaingredienciakniž. apendixexpr.: prívesokprílepok: garáž je tam ako prílepok


    prívesok 1. drobný predmet, ktorý sa privesuje ako ozdoba • príves: náramok s príveskami, s prívesmizávesok: retiazka so záveskommedailón (prívesok obyč. s portrétom) • kniž. alonž

    2. anat. predĺžený výbežok slepého čreva • apendix

    3. p. dodatok


    apercipovať p. vnímať


    vnímať prijímať v podobe vnemov • chápaťpozorovať: ostro vnímal, chápal prednášané slová; vnímal, pozoroval zmeny správania zvieratkniž.: postihovaťponímaťodb.: apercipovaťpercipovať: veci postihoval určitým spôsobomcítiťpreciťovaťprežívať (citovo vnímať): preciťoval radosť iných; prežíval krásu umenia


    aperiodický p. nepravidelný 3


    nepravidelný 1. ktorý neprebieha podľa pravidiel, zákonitostí a pod. (op. pravidelný): slová s nepravidelným skloňovanímnesystémovýneregulárny: nesystémová, neregulárna hlásková zmena

    2. ktorý nemá rovnaké, vyvážené usporiadanie častí (op. pravidelný, súmerný) • nerovnakýnesúmerný: nepravidelný, nesúmerný geometrický obrazec; nerovnaké časti tvárenesúladnýnesymetrickýasymetrický (op. súladný, symetrický): nesúladná, nesymetrická tvár; nesymetrické, asymetrické zaťaženie koliesnerovnomernýneproporcionálny (nie rovnako veľký): nerovnomerné, neproporcionálne rozloženie síl

    3. ktorý nemá vyrovnaný priebeh; uskutočňujúci sa v rozličných časových intervaloch, v rozličnej intenzite a pod. (op. pravidelný) • nerovnomernýprerývanýtrhaný: nepravidelné, nerovnomerné, prerývané dýchanie; robiť nepravidelné, trhané pohybynecyklickýacyklickýneperiodickýaperiodický: acyklický výskyt, aperiodický priebeh funkciearytmický (s nepravidelným rytmom): arytmické pulzy srdcanerovnakýrozličnýrôznyrozmanitý: vyskytovať sa v nerovnakých, rozličných intervaloch; mať rôznu, rozmanitú výkonnosťľubovoľnýhocijaký: zvoliť si ľubovoľný, hocijaký časnesystematický (neuskutočňujúci sa v plánovaných rovnakých intervaloch): nesystematická príprava športovcaúchytkový (robený nepravidelne, rýchlo, úchytkom): úchytkové stravovaniekniž. rapsodický: rapsodická činnosť krúžku


    apetít p. chuť 1


    chuť 1. jeden zo zmyslov, ktorými sa vníma sladkosť, kyslosť, horkosť a pod.: orgány chutihovor. apetít (chuť do jedla): jesť s apetítomhovor. gusto: s gustom sa dal do jedenia

    2. vlastnosť látok vnímaná chuťovým zmyslom: polievka má čudnú chuťhovor. zastar. šmak: slaný šmakpríchuť (vedľajšia chuť): sladkastá príchuť vínapachuť (nepríjemná chuť po niečom): pachuť po plesni


    apík, apko p. otec 1


    aplaudovať p. tlieskať 1


    tľapkať 1. dlaňou zľahka udierať po niečom • expr.: ťapkaťcapkaťčapkať: tľapká, ťapká psíka po brušku; capká ho po rukepotľapkávaťexpr.: poťapkávaťpoklepkávať (jemne, viac ráz): dôverne potľapkával, poklepkával známeho po pleci; dieťa sa poťapkávalo po bruchuplieskaťpoplieskavať (silnejším úderom dlane): od radosti sa plieska po stehnáchexpr. obťapkávať (z viacerých strán, viac ráz): kupujúci obťapkávali tovar

    2. dlaňami udierať o seba (na znak súhlasu, nadšenia a pod.) • tlieskať: diváci nadšene tľapkajú, tlieskajúexpr.: ťapkaťčapkaťťapotať: ťapká, ťapoce drobnými rúčkami, čapká si do taktuaplaudovať (nadšene) • det. ťapuškať

    3. p. drobčiť


    tlieskať 1. dlaňami udierať o seba (na znak súhlasu, radosti a pod.) • tľapkať: diváci hercovi dlho tlieskali, tľapkaliaplaudovať (nadšene vyjadrovať uznanie, súhlas): poslucháči prednášateľovi aplaudovaliexpr.: ťapkaťčapkaťťapotaťdet. ťapuškať

    2. p. plieskať 1, 3


    aplauz p. potlesk


    potlesk tlieskanie ako prejav pochvaly, uznania, súhlasu • aplauz: obecenstvo odmenilo umelcov búrlivým potleskom, aplauzomexpr. tleskotpoet. tlesk


    aplikácia p. nášivka


    nášivka tvarovaný kúsok látky, kože a pod. našitý na niektoré miesta odevu • aplikácia: módne nášivky, aplikácie


    užitý 1. správ. aplikovaný 2. p. správ. úžitkový


    aplikovať p. použiť, uplatniť


    použiť dať, pridať niečo ako užitočné, potrebné, nevyhnutné a pod. pri realizácii istého cieľa • upotrebiť: materiál použiť, upotrebiť na stavbu; v danej situácii použiť, upotrebiť správny výraz; použiť, upotrebiť zvyšky jedálaplikovať: aplikované vedné disciplínyvyužiťzužitkovať (použiť vo svoj prospech): šikovná gazdinka vie všetko zužitkovať; prístroj bol všestranne využitý, zužitkovaný; využiť každú príležitosť na vzdelaniehovor.: schosnovaťvychosnovať: veci sa dajú ešte dajako schosnovať, vychosnovaťnasadiť (uviesť do činnosti): do boja nasadili lietadlá, tanky


    uplatniť urobiť platným, účinným: uplatniť svoje právo, svoje nadaniepresadiť (uplatniť napriek prekážkam): vždy presadí svojepoužiťaplikovať: teoretické poznatky treba použiť, aplikovať v praxirealizovaťuskutočniťkonkretizovať: navrhované riešenia radi realizujeme, uskutočníme, konkretizujeme


    aplikovateľný p. použiteľný


    použiteľný ktorý sa dá použiť (op. nepoužiteľný) • upotrebiteľný: použiteľný, upotrebiteľný materiálaplikovateľný: aplikovateľný postupvyužiteľný: použiteľná, využiteľná metóda; využiteľný návrhpoužívateľný (ktorý sa môže používať): používateľné zariadeniedobrýfunkčný (ktorý je ešte vhodný na použitie; vyhovujúci, fungujúci): vyhodiť škatuľu ešte použiteľného, dobrého papiera; šijací stroj už nie je funkčnýzužitkovateľnýspotrebovateľný: ešte zužitkovateľné, spotrebovateľné suroviny


    apo p. otec 1


    apodiktický p. istý 1, nepochybný


    istý 1. ktorý sa zhoduje so skutočnosťou, v ktorom sa nemožno mýliť; určite taký • skutočnýpravdivýpozitívnydokázaný: to sú isté, skutočné, pravdivé, pozitívne fakty; istá, dokázaná vinazaručenýgarantovaný (ktorý má záruky, garancie): zaručený, garantovaný úspechnepochybnýneklamnýnezvratnýkniž. apodiktický: nepochybný, neklamný, nezvratný dôkaz; apodiktické tvrdeniebezpečnýzastar. istotný: ide o bezpečný omyl; vystríhať niekoho pred istotným nebezpečenstvomnepodvratnýnepopierateľnýnevyvrátiteľnýnespornýhovor. neodškriepiteľný: podoba syna a otca je nepopierateľná, nesporná, neodškriepiteľnáspoľahlivý (ktorému možno dôverovať): informácia zo spoľahlivého zdrojaskalopevnýexpr. sväto-svätý: skalopevná, sväto-svätá pravdahovor. tutovýslang.: zichrovýbetónový: výhra je tutová, zichrová; betónový tipexpr. istučký

    2. veriaci svojim schopnostiam, zručnostiam; majúci sebavedomie, istotu v seba; svedčiaci o tom (op. neistý) • sebavedomýsmelý (op. bojazlivý, nesmelý): istý, sebavedomý, smelý rečník, chirurgpevný: pevný krok, pevná rukaodhodlaný: pevný, odhodlaný hlasspoľahlivýpresný: mať spoľahlivé, presné oko

    3. p. bezpečný 1 4. p. určitý 2 5. p. určitý 3, nejaký, niektorý


    nepochybný ktorý vylučuje pochybnosť (op. pochybný) • nespornýistý (op. sporný, neistý): zvýšená teplota je nepochybný, nesporný dôkaz choroby; nepochybná, istá diagnózaneklamnýbezpečný: predložiť neklamné, bezpečné dôkazy vinyzaručenýspoľahlivý (s istou zárukou) • zastar. zabezpečený (Vajanský): zaručené, spoľahlivé správy; bol to zaručený omylhovor. neodškriepiteľnýnepopierateľnýnevyvrátiteľný (ktorý sa nedá odškriepiť, poprieť, vyvrátiť): neodškriepiteľná, nepopierateľná pravda; nevyvrátiteľné tvrdenienezvratnýpresvedčivýkniž. apodiktický (celkom vylučujúci pochybnosť): nezvratný, presvedčivý argument; apodiktický usvedčujúci materiálzreteľnýzrejmýjasný (výrazne vylučujúci pochybnosť; op. nejasný): zreteľný, zrejmý príznak ochorenia; ide o jasný prípad besnotyzjavnýočividnýevidentný (viditeľne vylučujúci pochybnosť; op. nejasný): zjavný, očividný príznak úpadku; mať evidentné ťažkostihovor. expr. svätosvätý

    p. aj skutočný


    apokalypsa p. katastrofa, tragédia 2


    katastrofa neočakávaná udalosť so zlým zakončením • pohroma: živelná katastrofa, pohromanešťastie: železničné nešťastiedráma: prežiť drámutragédia: rodinná tragédiaranaúder: strata matky bola preňho veľká ranakalamita (nepriaznivá situácia vyvolaná živelným al. iným zásahom): snehová kalamitakarambol (zrážka dopravných prostriedkov): na ceste sa stal veľký karambolspúšť: hurikán spôsobil spúšťhovor. dopustenie: zažil hotové dopustenieexpr. pliagakniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštíveniekniž. apokalypsa: apokalypsa vojnykniž. kataklizma


    tragédia 1. dramatický útvar s nezmieriteľným konfliktom (op. komédia): Shakespearove tragédie, francúzska klasická tragédiazastar. trúchlohra

    2. neočakávaná udalosť so zlým zakončením: rodinná tragédiakatastrofa: živelná katastrofanešťastie: letecké nešťastiedráma: prežiť drámupohroma: vojnová pohromaranaúder: strata otca bol preňho veľký úderhovor. dopustenie: zažil hotové dopusteniekniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštíveniekniž.: apokalypsakataklizma

    3. p. tragika


    apokalyptický p. strašný 1, hrozný 1


    hrozný 1. ktorý vyvoláva hrôzu, strach al. zároveň aj odpor • strašnýhrozivý: hrozný, strašný, hrozivý krik; strašné, hrozivé zavýjaniedesivýdesný: desivý, desný nočný zážitokstrašidelnýhrôzostrašnýkniž. hrôzyplný: strašidelné, hrôzostrašné, hrôzyplné príbehymátožný (vytvorený bujnou fantáziou, podobný mátohe, strašidlu): mátožné tienepren. apokalyptický (taký ako v apokalypse): apokalyptické vidinypríšernýohavnýobludnýmonštruózny: vykonať príšerný, ohavný, obludný čin; obludný, monštruózny netvorexpr.: hrozitánskystrašlivý: mávala hrozitánske, strašlivé snyzverský: zverská hrôza, zverský revexpr. pekelnýkniž. infernálny: vynálezca pekelnej zbrane ničiacej všetko živédiabolskýdémonický (podobný diablovi, démonovi): diabolská, démonická tvárpoet. hrôzonosný (Vajanský)

    2. p. veľký 1, obrovský 3. p. zlý 2


    strašný 1. ktorý vyvoláva strach, vzbudzuje pocit strachu, hrôzy al. zároveň aj odporu • hroznýhrozivý: strašná, hrozná, hrozivá moc; hrozné, hrozivé zvuky nočného lesadesivýdesný (vyvolávajúci veľký strach, des): desivá, desná atmosférastrašidelnýhrôzostrašnýkniž. hrôzyplný: strašidelný zámok; vyhýbať sa povestnému hrôzostrašnému, hrôzyplnému miestumátožný (podobný mátohe vytvorenej obyč. bujnou fantáziou): stromy sa v tme menili na mátožné postavypren. apokalyptický (zodpovedajúci apokalypse): apokalyptické výjavypríšernýobludnýmonštruóznyohavnýzverský: morili ju príšerné, obludné sny; zmocnila sa ho zverská hrôzaohromujúciúžasný: ohromujúce, úžasné výkrikydiabolskýdémonickýmefistofelovskýmefistovský (podobný diablovi, démonovi): diabolská tvár, démonické silygorgónsky (podobný Gorgóne z gréckej mytológie) • expr.: hrozitánskystrašlivýpekelnýkniž. infernálny: hrozitánske, strašlivé vidiny; pekelná zbraňpoet. hrôzonosný (Vajanský)

    2. p. veľký 1, obrovský 3. p. zlý 2


    apolitický p. nepolitický


    nepolitický ktorý nemá politický charakter, cieľ; ktorý je nevšímavý k politike (op. politický) • publ. apolitický: nepolitické, apolitické heslá; apolitický spoloknezávislýslobodomyseľný: (politicky) nezávislý denník; nepolitické, slobodomyseľné názory


    apologéta p. obhajca


    obhajca kto niekoho al. niečo obhajuje, obraňuje • obhajovateľ: obhajca, obhajovateľ matiek; obhajca, obhajovateľ cirkevného učeniazástancaobrancaochranca: zástanca olympijskej myšlienky; obranca, ochranca postihnutej mládežeobranár (kto niečo obyč. zištne obraňuje): obranári projektuzastávateľ (Dobšinský)kniž. protektorzastar. hájiteľzried. ochraňovateľ (Hviezdoslav)advokát (právny zástupca, hovor. obhajca vôbec): najať si schopného advokáta, obhajcuzastar. pravotárzastar. apologéta (obhajca učenia, najmä cirkevného)


    obhajobný ktorý je určený na obhajobu • obhajovací: obhajobný, obhajovací spis (na súde) • obranný (ktorý niečo bráni, obraňuje): obhajobná, obranná reč; obranná reakcia na útokkniž.: apologetickýapologický (ktorý obhajuje isté idey): apologetická, apologická literatúra


    apologetický, apologický p. obhajobný


    apostata p. odpadlík


    odpadlík kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, národu a pod.: odpadlík od vierykacírheretikbludárkniž. apostata (vyznávač učenia odchylného od oficiálnej cirkevnej náuky; zástanca názorov nesúhlasiacich s platnými doktrínami) • schizmatik (priaznivec rozkolu v cirkvi) • odrodilecpejor. renegátzastar. odrod (kto sa odrodil, obyč. národu) • disident (kto nesúhlasí s jestvujúcim politickým systémom) • expr. odštiepenecpejor. úchylkár (kto sa dopúšťa úchylky od politickej línie)

    p. aj zradca


    skúsenostne kniž. na základe skúsenosti • empirickykniž.: aposteriórne (op. apriórne) • a posteriori (op. a priori): skúsenostne, empiricky, aposteriórne získané poznatky


    apoštol p. rozširovateľ


    rozširovateľ kto, čo niečo rozširuje, šíri • šíriteľ: rozširovateľ, šíriteľ lásky medzi ľuďmi; hmyz je rozširovateľom, šíriteľom nákazyroznášačroznášateľ (kto, čo niečo roznáša): roznášač, roznášateľ mlieka; roznášač, roznášateľ bacilovprenášateľprenášač (kto, čo niečo prenáša): prenášateľ, prenášač chorobynositeľnosič: nositeľ, nosič maláriekniž.: rozsievačrozsievateľ: rozsievač, rozsievateľ nenávisti, strachukniž. vierozvest (šíriteľ kresťanskej viery): slovanskí vierozvestoviakniž. apoštol (šíriteľ nejakej idey): apoštol humanizmukniž. zvestovateľ (kto niečo zvestuje): zvestovateľ dobrej správyhlásateľ (kto niečo hlása): hlásateľ ľudskostirozvíjateľ (kto niečo rozvíja): rozvíjateľ národného dedičstva


    hlásať verejne dávať na vedomie • ohlasovaťohlášať: hlásať, ohlasovať Evanjeliumšíriťrozširovať: šírili, rozširovali myšlienky slobodyučiť (náuku, učenie, poznatky a pod.): kresťanstvo učí, že láska k blížnemu je najdôležitejšiakázaťapoštolovať (v súvislosti s náboženským učením): kázať Božie slovo; dva roky apoštoloval v Afrikepropagovať (zároveň i odporúčať): propagovať boj proti fajčeniu


    apoštolský p. pápežský


    pápežský súvisiaci s inštitúciou pápeža • cirk. apoštolský: pápežský, apoštolský nuncius; pápežská, apoštolská stolica


    apostrof znamienko označujúce vypustenie hlásky • odsuvník: slovo tys' napísal s apostrofom, odsuvníkom


    apostrofa p. oslovenie


    oslovenie pomenovanie, ktorým sa v reči na niekoho obraciame • apostrofa (oslovenie neprítomnej osoby al. veci, obyč. v básni): básnické oslovenie, básnická apostrofa; apostrofa Tatier


    apostrofovať p. osloviť 1, 4


    osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť saprivravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťunár. prizvať sa (Gabaj)pustiť sa/dať sa do rečinadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi!prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegomohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľakniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

    2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadaťpoprosiťobrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradilihovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžemvyzvať: vyzval ma spolupracovaťkniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

    3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovaťpomenovaťnazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

    4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujaťzaujať pozornosťvyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerýchzasiahnuťzapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťouprihovoriť saprivravieť sakniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbounájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími


    apoteóza p. chválospev


    chválospev báseň, skladba vznešeného, oslavného rázu • óda: chválospev, óda na vlasťapoteóza: apoteóza domovakantáta (hudobná skladba oslavného rázu pre zbor, sóla a orchester) • kniž. hymnus: hymnus na prírodupoet. hymn (Kuzmány)bibl.: hosanahosanna: spievať hosan(n)apoet. slávospev (Hviezdoslav)


    apoteózovať p. oslavovať 2


    oslavovať 1. konať oslavu, slávnosť na počesť niekoho, niečoho; prežívať ako významný úspech • sláviť: oslavujeme, slávime otcove narodeniny; slávime víťazstvojubilovať (prežívať významné výročie): herec jubilujesvätiťzasväcovať (slávnostne si pripomínať) • uctievať: svätia, uctievajú pamiatku založenia Matice

    2. prejavovať vrcholné uznanie, zahŕňať slávou: včera ho zatracovali, dnes ho oslavujúkniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovaťapoteózovať: vo svojom diele velebí, glorifikuje národnú minulosťospevovať (piesňou, básňou): ospevuje rodný krajfraz. stavať na piedestálvychvaľovať (obyč. nekriticky): vychvaľujú zásluhy predkovkniž.: spievaťbásniť: spieva, básni o rodnom krajiobyč. pejor. obkiadzať (verejne oslavovať)


    apozícia p. prístavok 1


    prístavok 1. gram. voľne pripojený zhodný vetný člen podobný prívlastku • gram. apozícia

    2. p. prístavba


    aprehendovať p. urážať sa


    urážať sa cítiť sa urazený, mať pocit urážky na cti: ľahko sa uráža pri každej príležitostibyť urazený: nebuď urazený, nemyslel som to zlezastar. aprehendovať: aprehendovala, že ju nepozvali na svadbu


    apretácia p. úprava 2


    úprava 1. prispôsobenie istým požiadavkám, istému cieľu: úprava kancelárií na bytyadaptácia: adaptácia budovyaranžmán: aranžmán piesne, hudobnej skladby

    2. uvedenie do žiadaného stavu, zlepšenie z vonkajšej i vnútornej stránky: úprava cesty, trate, úprava platov, úprava látkyregulácia: regulácia potokareforma (zásadnejšia úprava): reforma pravopisuapretúraapretácia (konečná úprava): apretúra, apretácia rukopisu, textunovelizácia (úprava právnou normou): novelizácia zákonaštylizácia (úprava na iný štýl): štylizácia piesnekniž. modifikácia: vývinové modifikáciekniž. adjustácia (vystrojenie všetkým potrebným): adjustácia tovaru, výrobkov

    3. p. vzhľad 4. p. smernica


    upravovateľ kto sa zaoberá úpravou, upravovaním niečoho • apretorapretátor: upravovateľ, apretor, apretátor textuupravovač: upravovač terénuúpravca: úpravca trateúpravár: úpravár rúdaranžér: aranžér výstavyadaptátor (kto prispôsobuje niečo istým požiadavkám): adaptátor budovyadjustátor (kto vystrojuje niečo všetkým potrebným): adjustátor tovarureformátor (kto robí zásadnejšiu reformu): sociálny reformátor


    apretátor, apretor p. upravovateľ


    apretúra p. úprava 2


    apríl 1. p. žart 2. p. pochábeľ


    pochábeľ expr. pochabý človek • expr. vetroplach: mladý pochábeľ, vetroplachzried. pochabecexpr.: pojašeneczjašenecotreštenecojašenecjašošaľošajooplašenecpajác: vystrája ako pojašenec, pochabecexpr.: frčkárlapikurkárapríl (nestály človek) • hovor. expr.: blázonšibnutýpejor. pobehaj: on je iba taký pobehajhovor. pejor. šišikniž. fanfaróniron. fiťfiriť (bezvýznamný človek s komickými vlastnosťami) • expr. hastroš (človek pochabý v oblečení)


    žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipyanekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fórfrk: vždy povie dajaký fór, frksubšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vichovor.: fígeľfigliarstvopletkašpásexpr. huncútstvopestvošibalstvohovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstvahovor. expr.: psinakanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanadahrub. prčasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estrádahumor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humorsmiechoty: robí si z nás smiechotypobaveniezábava: som im len na pobavenie, zábavunezbedanezdobaneplechasamopašlapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechyhovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl


    aprílový p. nestály 1, 2, premenlivý


Pozri výraz AP v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ššk, pgt, alp, tea, pv, tepã ã ã ã ã ã ã ã ã ã, scc, zer, povã, clm, rtp, ord, ljv, tda, klo
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV