Synonymá slova "že" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 230 výsledkov (2 strán)

  • aby 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účelovú a vedľajšiu vetu predmetovú • žeby: deti sa tuhšie k sebe primkli, aby, žeby premohli strach; oznámili nám, aby, žeby sme ich čakali na stanici; nedopustí, žeby jeho žena ťažko robilapoet. by: Ohníček išiel spať, by mohol ráno vstať. (J. Kráľ)nechexpr. nechže: zasvieť, nech lepšie vidíš, aby si lepšie videl; silne ho drž, nechže ti neujde; povedala mu, nech si veci upraceže: zobrala krhlu, že poleje kvety, aby poliala kvety

    2. uvádza vedľajšiu vetu prívlastkovú, podmetovú, doplnkovú (po záporných slovesách zmyslového vnímania), dôsledkovú (nadradená veta je záporná) a príslovkovú príčinnú (so záporom; v nadradenej vete sú slovesá typu báť sa) • žebypoet. by: predložil návrh, aby sa začalo rokovať; dačo sa už nájde, aby, žeby nemusel rukovať; ešte som ho nepočul, žeby prosil; nie je malé dieťa, aby, žeby si ho stále poúčal; bojí sa, žeby, by nespadol

    3. uvádza vetu, v ktorej sa vyjadruje želanie, výstraha, žiadosť a pod. • žebyexpr. abyže: Aby ste nám hanbu neurobili! Aby ťa čert vzal! Žeby si sa nám šťastne vrátil! Abyže si tam nezaháľal!nechexpr. nechže: Nech, nechže to parom vezme!


    ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš?nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ?nár. jako

    2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masleakoby: oblaky sú akoby namaľovanépoet.: sťasťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka)než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladalizried. čo: zje toľko čo otecnár. al. poet. jaknár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko)nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)

    3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza

    4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil

    5. p. keď 1 6. p. ledva 2


    1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účinkovú • že: vyskakoval, až sa mu hlava zakrútila; bolo tam dymu, až, že zadúšalo

    2. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska veľkej miery • dokonca: prišlo ich až, dokonca tridsať

    3. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska krajnej hranice, miery a pod. • ibalen: až, iba dnes si ho všimli; z dovolenky sa vrátil iba, len včera

    4. p. kým 1 5. p. keď 1 6. p. ak 1


    hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hochoci ajhoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtraaj keďi keďkeď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa munapriek tomužekniž. navzdor tomužezastar. vzdor tomuže: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoročo ajčo ičo hneďčo priama čonech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do ránabárbár ajbársbárs ajtrebárstrebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmihocijakohocakoakokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slovanech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryjezastar.: ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský)nár.: hoďahoďas (Šoltésová, Hviezdoslav)nespis. ačkoľvek


    kiež uvádza želaciu vetu • kiežbybárbársnechnech len: kiež, bár(s) sa ti to podarí; kiežby, bár(s) by sme robotu skončili už dnes; nech (len) sa vám bude šťastne žiťkebykeby len: kiežby, keby aspoň nezavadzal; keby len na to neprišlibodajzastar. bohdaj: bodaj by sa vrátili víťazneže: Že sa zdravý vrátiš!


    tak 1. ukazuje al. odkazuje na spôsob al. mieru deja; takým spôsobom, do takej miery • takto: tak, takto sa im to nepodarínatoľko: nemusíš sa tak, natoľko ponáhľaťexpr.: takhľataktohľa: takhľa, taktohľa to urobnár. ľaľatak

    2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a takpretoa preto: bol unavený, (a) tak, (a) preto si ľaholtedaa teda: mal chvíľu čas, (a) teda sa tu zastavilnuž: odmietol som, nuž sa nahnevali: chytili ho pri špehovaní, i zbili hotakžeže (uvádza vedľajšiu vetu dôsledkovú): okríkli ho, takže radšej odišiel; noc bola horúca, že nemohol zaspať

    3. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozličným obsahom, s rozličnou modálnosťou • nužnoteda: Tak, nuž čo mám robiť? No, teda, už si spokojný?hovor. takže: takže prídeš

    4. hovor. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu • napríkladpovedzmehovor. takto: Nechcel by si tak, napríklad mlieko?; nebolo by zlé, keby, povedzme, takto niečo dali

    5. p. asi 1, približne 2 6. p. áno


    veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozajskutočnevskutkupoet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravdanužtakveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiťisteistoistotneexpr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieťpochopiteľneprirodzenesamozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiťpravdapravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslelpriampriamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosťžeale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudákbaže: môže, baže môže ešte deň zostaťexpr.: veruževerabohuveraboževerubožejaverunár.: veraveraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínaťexpr.: namojdušunamojverunamojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilozried.: čidačidažečidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiťexpr.: bisťubisťubohubohuprisámbohuprisahámbohuotcuprisámbohuotcuprisahámotcuprisámotcuprisahámbohuotcuexpr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špásexpr.: prisámprisámbohprisámbohuprisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhráhovor. expr. prisámfaktfraz. na moj hriešnu (dušu)


    vraj odkazuje na situáciu al. na kontext a uvádza reprodukovanú výpoveď niekoho iného • údajne: vraj, údajne sa vrátil už včeravraví sa, žehovorí sa, ževravia, žehovoria, že: vraví sa, hovorí sa, vravia, že bude tuhá zimaže: Že sa už vrátil?


    že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu

    2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebopretožehovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučnákeďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si

    3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • : tak ju vykrútil, že, až topánky stratilačo: tak robil, čo sa celý spotil

    4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nechexpr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem rukyčo: podaj mi pero, čo sa podpíšemabyžeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu

    5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takžetak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieťa pretoa taka teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho

    6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš!kiež: Kiež múdro vykoná!

    7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!

    8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vrajúdajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty

    9. p. veru


    akoby 1. vyjadruje prirovnávací vzťah • ako keby: reval, akoby ho z kože drali; chvíľu postál, akoby, ako keby rozmýšľal, čo spraviťpoet. sťaby: slabý, sťaby trpký úsmev sa jej zjavil na tvárikniž. kvázi: uplatnil kvázi vedecký postupani kebyani čo byako čo by: vchádzal pomaly, ani keby sa bál; bežal tak pomaly, ani čo by nevládal; vonku fúkalo, ako čo by sa tam všetci čerti ženilinár. al. poet. jakby: Čuvy jakby švihol dych napätej struny. (Plávka)nár. žebože

    2. p. ako 2


    žebože p. akoby 1


    priechod miesto určené na prechádzanie: priechody pre chodcov; priechod cez rieku je vyššiehovor. zebra (priechod pre chodcov označený bielymi pruhmi na vozovke): prechádzať cez zebrunadchod (priechod pre chodcov nad komunikáciou): prejsť na druhú stranu ulice nadchodompodchod (priechod pre chodcov pod komunikáciou) • pasáž (priechod cez budovu medzi dvoma ulicami): v pasáži sú obchody


    zebra p. priechod


    žeby 1. p. aby 1–3 2. p. že 4


    vietor 1. prúdenie vzduchu horizontálnym smerom: ostrý, ľadový vietor; vietor sa obrátilvetríkvánokpoet. van (veľmi mierny vietor): jarný vetrík, vánokvíchorvíchricapovíchrica (prudký vietor): strhol sa víchor, bola zúrivá víchrica, povíchricavetrisko (silný vietor) • zastar. povetrica (silný vietor) • zried. predsvitník (svieži vietor pred svitaním) • expr. meluzína: meluzína hvízdaorkánuragán (ničivý vietor vznikajúci v subtropickom a tropickom pásme) • tornádo (orkán obyč. v juhovýchodnej časti Severnej Ameriky) • hurikán (orkán v oblasti Karibského mora) • tajfún (orkán vo východoázijskej oblasti) • föhn (teplý suchý horský vietor) • zefyr (ľahký západný vietor) • monzún (pravidelný vietor vanúci najmä v južnej a východnej Ázii) • mistrál (búrlivý a studený vietor v južnom Francúzsku) • bríza (mierny vietor najmä na mori) • bora (južný vietor v Dalmácii)

    2. p. vzduch


    zefyr p. vietor 1


    hladič kto niečo hladí, žehlí • žehliaržehlič: hladič, žehliar, žehlič nohavíc


    žehliar p. hladič


    hladiareň dielňa, podnik, kde sa žehlí, hladí • žehliareň: hladiareň, žehliareň košieľ


    žehliareň p. hladiareň


    žehlič p. hladič


    hladička nástroj na hladenie, žehlenie • žehlička: elektrická hladička, žehličkasubšt. pigľajz


    žehlička p. hladička


    žehliť 1. teplom, tlakom (obyč. žehličkou) vyrovnávať povrch textilných výrobkov • hladiťsubšt. pigľovať: žehliť, hladiť šaty, nohavice, záclonymangľovať (hladiť pomocou tlaku na mangli): mangľovanie bielizne

    2. porov. urovnať 3


    ďakovať 1. vyslovovať, preukazovať vďaku: ďakovať za dary, za pomocvzdávať vďaku (s hlbokou úctou): vzdávať vďaku Bohukniž.: blahorečiťdobrorečiť (ďakovať za spôsobené dobro): blahorečil, dobrorečil osudu za svoje zdraviezastar. vďačiť sa: Či sa mi tak vďačíte za moju dobrotu? (Urban)zastar. blahodariť (Vansová)

    2. byť zaviazaný vďačnosťou • byť vďačnýbyť povďačnývďačiť: ďakovať, vďačiť niekomu za záchranu životakniž.: blahorečiťdobrorečiť: budem vám blahorečiť do smrtikniž.: žehnaťvelebiťzvelebovať (ďakovať a chváliť): žehnal náhode, že sa vyhol nešťastiuzastar. blahodariť


    chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhyvynášaťvyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkýchkvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovcaprichvaľovať sipochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenkuexpr. ospevovaťhovor. expr.: spievaťbásniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajinekniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkovokiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstavenéhostavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonukniž. žehnať: žehnať náhode

    2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Bohakniž.: velebiťblahoslaviťblahorečiťdobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kristekniž. zastar. chválorečiť


    žehnať 1. obradným pohybom ruky (obyč. znakom kríža) dávať požehnanie • požehnávať: kňaz žehná, požehnáva mladomanželovprežehnávať (robiť nad niečím znamenie kríža): u nás sa peceň chleba vždy prežehnáva

    2. kniž. pociťovať a prejavovať hlbokú vďaku za preukázané dobro (obyč. Bohu) • kniž.: blahorečiťblahoslaviťdobrorečiť: v duchu žehnala Bohu, že vyviazla zdravá; blahorečí, dobrorečí osudu za všetko; blahoslavím svojich rodičov za ich múdre rozhodnutiepožehnávať: požehnáva ho za všetko preukázané dobrovzdávať vďaku: vzdávame vďaku nebesám, náhodekniž. velebiť: velebí odvahu ľudu


    lúčiť sa s pozdravom sa rozchádzať s niekým • odoberať saodberať saodporúčať sa: lúčil sa s rodinou, odoberal sa od rodiny; po chvíli sa odporúčalrozlučovať sa (obyč. dlhšie): rozlučovala sa s nami skoro hodinuzastaráv. porúčať sa: Porúčam sa!zastar. žehnať sa: žehnali sa na rázcestí


    žehnať sa 1. robiť na sebe znak kríža • prežehnávať sakrižovať sa: pred oltárom sa zbožne žehnajú, prežehnávajú, križujú

    2. p. lúčiť sa


    sťažnosť prejav nesúhlasu, nespokojnosti s niekým, s niečím: podať písomnú sťažnosť na ministerstvoponosa: na nájomníka prišla ponosažaloba: stále počúvam na teba žaloby; podať žalobu (obvinenie pred súdom) • nárekexpr.: lamentácielamenty: jednostaj počúvam lamentáciezastar. sťažoba (Kalinčiak)arch. žehra (Kukučín)práv. rekurz (sťažnosť proti rozhodnutiu súdu al. úradu)


    žehra p. sťažnosť


    hundrať expr. 1. slovami prejavovať nespokojnosť • expr.: šomraťbrblaťdudraťfrflaťfrfotaťškamraťškamriťškemraťmrmlaťnár. žundrať: hundrať na robotu; šomrať, brblať na všetko; frfle, mrmle proti rozhodnutiuexpr. drdlať (Ferko)arch.: žehraťzried. žuhrať: žehrať na celý svetreptať (intenzívne, verejne a pod.): je nespokojný, stále repcehromžiťexpr.: hartusiťharusiťhartušiťharušiť (hnevlivo): hromží na neporiadkyexpr. zried. homraťnár. žompáriť (Timrava)pohundrávať (trochu, chvíľami hundrať)

    2. nezrozumiteľne, nezreteľne hovoriť • expr.: brblaťbručaťdudlaťdrdlaťdudraťmrmlaťmrmotaťmumlaťmumrať: hundre, brble si popod nos; nik mu nerozumie, čo mrmleexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (nezrozumiteľne a ticho hovoriť): neviem, čo stále šomre, šemotí, šemoníexpr. huhlať (tlmene) • huhňaťfufnaťchuchmať (s nosovým prízvukom)


    žehrať p. hundrať 1


    hundravý 1. ktorý slovami (často nie dosť výrazne, rázne) prejavuje nespokojnosť; ktorý má charakter hundrania • uhundranýreptavý: hundravý, uhundraný, reptavý starecexpr.: šomravýdudravýfrflavýnár. expr. frfravý: šomravá, dudravá, frflavá, frfravá žena; šomravý, dudravý hlasexpr.: škamravýškemravýmrmlavýarch. zried. žehravý

    2. nezrozumiteľne, nejasne, nedôsledne hovoriaci, hovorený (i pren. o zvuku podobnom hundraniu) • expr.: brblavýbručivýdudlavýdudravýnár. žundravý: hundravé, brblavé dieťa; hundravý, bručivý, dudlavý potok; dudravé huslenezrozumiteľný: nezrozumiteľná rečexpr.: šomravýmrmlavýmumlavýmumravý: šomravé, mrmlavé, mumlavé, mumravé zvukyexpr.: šamotivýšemotivýšemonivý (nezrozumiteľný a tichý) • expr.: huhňavýhuhlavýfufnavýchuchmavý (nosovo hovoriaci, hovorený)


    žehravý p. hundravý 1


    túžba silné, intenzívne chcenie spojené s citovým zápalom: vášnivá túžba; túžba po láske, po sloboderoztúženieroztúženosť: ľúbostné roztúženiežiadostivosť: telesná žiadostivosťexpr. žiadosť (silná túžba) • želanie: tajné, vrúcne želaniekniž. dezidérium (zbožné, nesplniteľné želanie): priam dezidériumzastar. žiadzahlad: hlad po vzdelanísmäd: smäd po umeníarch. žízeňpoet.: túhatužoba (Hviezdoslav)kniž. zastar. žiadba


    vôľa 1. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: vôľa žiťodhodlanie: odhodlanie bojovať a zvíťaziťpredsavzatie: mať pevné predsavzatie urobiť niečo

    2. výsledok rozhodovania: to je moja vôľapožiadavka: presadiť svoju požiadavkuželanieprianie: plniť niečie želanie, prianie

    3. možnosť slobodného rozhodovania • voľnosť: nechať niekomu vôľu, voľnosť vo všetkomsloboda

    4. p. nálada 1 5. p. medzera 1


    želanie 1. p. túžba 2. p. vôľa 2


    vytúžený túžobne čakaný (a dosiahnutý) • kniž. kýžený: dosiahnuť vytúžený, kýžený cieľvysnívanývybájený (vo fantázii utvorený): vysnívané, vybájené šťastietúžený: túžená láska (Figuli)očakávanýželanýžiadanývyžiadaný: želané dieťa


    želaný p. žiadaný


    žiadaný ktorý sa požaduje, žiada • potrebnýkniž. žiaduci: poslali nám žiadané, potrebné množstvo tovaru; žiadaný, žiaduci výsledokpožadovanýželateľný: liek mal požadovaný, želateľný účinokočakávaný (aký sa očakáva): očakávaná reakciaželanýkniž. kýžený: dosiahol želaný, kýžený tvarvytúžený (túžobne očakávaný): vytúžený cieľ, úspech


    želať chcieť, aby sa (niekomu) niečo stalo (obyč. niečo dobré), príp. cítiť uspokojenie, že sa niečo stalo; konvenčnou formou vyjadrovať chcenie dobrého, pozitívneho • priaťžičiť: želám, prajem ti, aby sa plán vydaril; vysoké ocenenie mu z celého srdca želám, prajem, žičím; želať, priať niekomu dobrú noc, šťastnú cestuhovor. vinšovať: vinšujem ti všetko najlepšie


    chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlaťmieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľaťpomýšľaťmať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovaťmať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sahotoviť sastrojiť sapriberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

    2. mať pocit potreby niečoho • želať sipriať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadaťžiadať sivyžadovaťpožadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť saľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

    3. porov. želať


    páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúrazdať savidieť sahovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdávalahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchuimponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči

    2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbividieť sapozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v nocihovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevoniaexpr. sladiť sa: nesladí sa mi žiťchcieť sažiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po mestechutiťbyť po chutibyť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôlizastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráčiželať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči


    želať si mať pocit potreby niečoho al. dávať najavo svoju potrebu ako požiadavku • priať si: želám si, prajem si, aby sa mi splnila túžba cestovať; želáme si, prajeme si dodržiavať domáci poriadokchcieť: naposledy ešte chce vidieť synazastaráv. ráčiť: Ráčite, želáte si ešte pridať?žiadať si: žiada si ešte navštíviť rodisko


    zdravý 1. ktorý má neporušené zdravie, nenapadnutý chorobou; svedčiaci o tom (op. chorý): zdravý človek, zdravé rastliny; má zdravú farbuzdatnýjadrný (zdravý a mocný): zdatná mládežsvieži (zdravý a čulý): cíti sa svieživ dobrej kondíciiv dobrom stavenormálnyvyvinutý: novorodenec je zdravý, normálny, vyvinutýhovor. fit (neskl.): vrátil sa v dobrej kondícii, vrátil sa fitpráceschopný (zdravý a schopný pracovať; op. práceneschopný): práceschopný zamestnanec; má dve práceschopné rukyexpr. zdravučký; neboľavý (ktorý nebolí): má zdravé, neboľavé srdcekniž. zemitý: zemitý spánok

    2. osožný zdraviu (op. nezdravý) • liečivý: zdravý, liečivý horský vzduchdobrýneškodnýbezchybnýsubšt. nezávadný (zdravotne vyhovujúci): dobrý byt; bezchybné prostredie; bezchybná, nezávadná voda

    3. taký, aký má byť, zodpovedajúci potrebám • správny: má zdravé, správne názoryracionálny: správna, racionálna stravarozumnýdobrýželateľný: rozumná, želateľná diéta; má dobrý základ do života


    želateľný p. žiadaný


    tuhnúť stávať sa tuhým, pevným (o niečom tekutom); (op. kvapalnieť, púšťať sa, rozpúšťať sa): med tuhnesadať sa: mlieko sa sadázrážať sa (o krvi) • rôsolovatieťhuspeninovatieťchem. želatínovať (nadobúdať tuhšiu, rôsolovitú konzistenciu): ovocná šťava rôsolovatie, želatínuje; vývar z koží huspeninovatietvrdnúť (stávať sa tvrdým); (op. mäknúť): betón, cement tvrdne


    želatínovať p. tuhnúť


    masť 1. živočíšna látka získaná škvarením a používaná do pokrmov al. priamo ako potravina • tuk (živočíšny): pridať do jedla masť, tukzastaráv.: omastaomastok: omasta na panvicimastnota: na polievke pláva mastnotanár. šmalec

    2. prípravok na roztieranie používaný ako zdravotný al. kozmetický prostriedok • krém: hojivá masť, hojivý krémželé: želé na ruky


    rôsol glejovitá hmota z organických látok na konzervovanie a úpravu pokrmov • aspik: šunka v rôsole, v aspikuželé (ovocný rôsol): marhuľové želéhuspeninastudeno (studené glejovité jedlo z vyvarených bravčových nožičiek, koží a mäsa) • subšt. sulc


    želé p. rôsol


    začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočníknováčik: bola na pracovisku nováčikomdebutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbeadept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elévexpr. učeň: v medicíne je ešte len učeňpejor.: zelenáčzajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajacpejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadokpejor.: ucháňucho: je to ešte ucháň, uchovoj. slang.: holubmladýbažantvtákzobákpeónpážamilionáropicapucákzastar. novák (Vajanský)


    zelenáč p. začiatočník


    zeleno majúc zelenú farbu, farbu ako tráva; na zelenú farbu, zelenou farbou • nazelenodozelena, pís. i na zeleno, do zelenazastar. zelene: zeleno, nazeleno natretý plot; dozelena zafarbená látkatrávovo: trávovo sfarbené nitezelenavozelenastozelenkavozelenkasto (trocha zeleno): zelen(k)avo, zelen(k)asto namaľované očinazelenavonazelenkavonazelenastonazelenkastodozelenavadozelenkavadozelenastadozelenkasta, pís. i na zelenavo, do zelenava atď: zafarbiť šaty nazelen(k)avo, dozelen(k)asta

    porov. aj zelený


    zelenasto, zelenavo p. zeleno


    zelený majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov a pod. • jasnozelenýživozelenýostrozelenýsýtozelený: jasnozelené šaty, živozelená siatina, sýtozelený májový lessvetlozelenýslabozelenýbledozelený (zelený s bledým odtieňom): bledozelená blúzazelenožltýžltozelenýkaki (neskl.; zelený so žltým odtieňom): kaki košeľazlatozelený (zelený so zlatým odtieňom): zlatozelené šíre poliapren. mačací (o farbe očí) • fosforový (zelený ako fosfor) • zelenavýzelenkavýzelenastýzelenkastýnazelenastýnazelenalýnazelenkastý (trocha sfarbený do zelena): zelenkavá voda; nazelenkasté svetlozried. zelenistý: zelenisté vody (Kalinčiak)tuhozelenýtmavozelenýtemnozelenýfľaškovozelený (zelený s tmavým odtieňom): tmavozelený plotzelenomodrýmodrozelenýbelasozelenýzelenobelasýtyrkysovýakvamarínovývodový (zelený s modrým odtieňom): tyrkysový, akvamarínový prsteň; steny vodovej farbytrávovýtrávovozelenýhráškovýhráškovozelenýsmaragdovýsmaragdovozelenýmalachitovýmorský (zelený ako tráva, hrášok, smaragd, malachit, ako more): nohavice hráškovej farby; smaragdová, malachitová zeleň; morská farbaolivovýolivovozelený (zelený ako olivy): olivovozelený odtieň látkyšedivozelenýsivozelený (zelený do siva) • expr.: zelenučkýzelenušký


    zelenastý, zelenavý p. zelený


    zelenať sa byť zeleno sfarbený; javiť sa zeleným • zelenieť sa: tráva sa už zelenieexpr.: zelenkavieť sazelenavieť sa (hrať do zelenkava, zelenava)


    zelenistý p. zelený


    zelenkasto, zelenkavo p. zeleno


    zelenkastý, zelenkavý p. zelený


    zelenobelasý p. zelený


    zelenomodrý p. zelený


    zelenožltý p. zelený


    žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltýostrožltýsýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnkosvetložltýslabožltýžltobledýžltobielybledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farbyžltastýžltkastýžltavýžltkavýnažltastýnažltkastýnažltkavýžltavobielyžltkavobielyžltkavobledýžltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografieexpr.: žltučkýžltulinkýžltunkýžltušký: žltučké kuriatkažltozelenýzelenožltýkaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúzamosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltýžltozlatýzlatistýzlatýzlatkavýzlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasyslamenožltýslamenýslamovožltýslamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučkýzlatuškýzlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zorežltohnedýokrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožkažltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlinapomarančovožltýoranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltýtmavožltýtemnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medovýmedovožltýcitrónovýcitrónovožltýkanárikovýpieskovýpúpavovýžĺtkovýžĺtkovožltýmaslovýkrémovýšafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farbyplavýhovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasyzožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list


    zelenučký, zelenušký p. zelený


    nezrelý ktorý nemá dokončený (fyzický al. duševný) vývin; svedčiaci o tom; ktorý nedosiahol potrebnú úroveň, potrebný stupeň dokonalosti (op. zrelý): nezrelé plody, nezrelá mládežnedozretýzelený (o plodoch; ktorý nedozrel; pren. o duševnej sfére): Nejedzte nezrelé, nedozreté, zelené ovocie!; nezrelé, nedozreté problémynevyzretý (nie úplne, dokonale zrelý; op. vyzretý) • pren. expr. nedovarený: hrušky sú ešte nevyzreté; nezrelé, nevyzreté, nedovarené umelecké dielonedospelý (ktorý nedosiahol dospelosť, vyspelosť): nezrelý, nedospelý mladík (op. dospelý); nedospelé názory (op. vyspelé) • nevyspelýkniž. infantilný (op. vyspelý): nezrelá, nevyspelá mládež; nevyspelá kultúra; politicky nevyspelý, infantilný človeknehotový (ktorý ešte nedosiahol konečné štádium vývinu): nehotový odborník, nehotové myšlienkynevyvinutýnerozvinutýpren. expr. nedonosený: nevyvinutá, nerozvinutá osobnosťneskúsený (bez potrebných skúseností): článok napísal nezrelý, neskúsený autor

    p. aj mladý


    trávnatý porastený trávou • zatrávnenýzatrávnatený: trávnaté, zatrávnené ihriskopren. zelený: trávnatý, zelený koberec


    rôsolovitý podobný rôsolu • huspeninovitýaspikovitý: rôsolovitá, huspeninovitá hmotaželéovýgélový (podobný ovocnému rôsolu, resp. kozmetickému al. inému želé): želéové, gélové tužidlo na vlasyglejovitý (ako glej): glejovitý syr


    želéový p. rôsolovitý


    putá prostriedok, obyč. železný na sputnanie • okovyželezá: mať na rukách putá, okovy, železá; doviesť niekoho v putách, v okovách, v železáchreťaze: dať vraha do reťazí


    železá p. putá


    trať 1. priestor, obyč. pruh zeme upravený na dopravné spojenie koľajovými vozidlami: dvojkoľajová trať, cesta pozdĺž trateželeznica: širokorozchodná železnicadráhahovor. štrekakoľaj (dvojica koľajníc)

    2. dopravný prostriedok slúžiaci doprave v istom smere • linka: trolejbusová trať č. 211, zámorská letecká linkaspoj: autobusový spoj

    3. miesto upravené na preteky • dráha: bežecká trať, dráhahovor. štreka


    vlak koľajový dopravný prostriedok na prepravu osôb al. tovaru: osobný vlak, nastúpiť do vlaku, zmeškať vlaktransport (vlak naložený niečím): vojenský transportrýchlik (vlak na rýchlu prepravu osôb na väčšiu vzdialenosť) • expres (diaľkový rýchlik) • hovor. motorka (motorový vlak) • hovor. zastaráv. al. expr. mašina: sadnúť na mašinuhovor. zastar. železnica: po trati sa ženie železnica (Rázus)subšt.: osobák (osobný vlak), motorák (motorový vlak)


    železnica 1. p. trať 1 2. p. vlak


    nezlomný ktorý sa nedá duševne oslabiť, podlomiť, zničiť (op. slabý) • pevnýsilnýmocný: nezlomná, pevná viera v dobro; mať silnú, mocnú vôľunepoddajnýnezničiteľnýkniž. neochvejnýpren. expr. železný: nezlomný, nepoddajný duch; pracovať s nezlomným, nezničiteľným elánom; nič nemohlo vyvrátiť jeho neochvejné, železné presvedčenienemennývytrvalýtrvalý (stále rovnaký): nezlomný, nemenný názor na niekoho; vytrvalý, trvalý nezáujemnepremožiteľnýneprekonateľný (o niečom neželateľnom; ktorý nemožno odstrániť): klásť nepremožiteľný, neprekonateľný odpornezdolateľnýnezdolný: nezdolateľná, nezdolná túžba po odplateneotrasiteľnýnezvratnýzastar. neodklonný: neotrasiteľné, nezvratné rozhodnutie; cítil k nemu neotrasiteľnú dôverunedobytný (op. povoľný): nedobytné srdce dievčiny


    odolný ktorý má schopnosť odolávať, odolať niečomu negatívnemu (op. háklivý, chúlostivý) • húževnatýzdatný: odolný, húževnatý, zdatný organizmus; odolný, húževnatý materiál (op. krehký) • kniž. rezistentný: zub rezistentný voči chladuimúnnypren. obrnený (proti nákaze, proti kritike a pod.): organizmus imúnny voči infekciipevnýsilnýtuhýpren.: oceľovýželezný: byť pevný, silný voči útokom nepriateľov; mať odolný, tuhý koreň života; pevné, oceľové, železné zdravieotužilý (s vypestovanou odolnosťou, obyč. proti chorobám, pren. proti zlu, nešťastiu): odolné, otužilé dieťatrvanlivýtrvácnytrváci (odolávajúci opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trvanlivý výrobok; trváci, trvácny náternepoddajnýneústupnýnezlomný (ktorý odoláva sústavným negatívnym vplyvom): byť odolný, nepoddajný voči cudziemu nahováraniu; mať neústupnú, nezlomnú vôľuvytrvalýnezničiteľnýmenej časté úporný (pretrvávajúci napriek negatívnemu pôsobeniu): vytrvalá, nezničiteľná, úporná burina


    pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhýtvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obalnerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmotanepoddajnýneohybnýnepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivohúževnatý: húževnaté drevotrvácitrvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látkasúdržnýkompaktnýkonzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masamasívnysilnýhrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niťkožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránkaodb. rigidnýexpr. prepevný (veľmi pevný)

    2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatnýhovor. dúžizdravýjadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlaptuhýsilnýmocnýpren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svalyodolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmusdobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravieurastenývyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa

    3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silnýhúževnatývytrvalýneoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčenínezlomnýnezdolnýnezničiteľnýnepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného duchaskalopevnýtrvalýtrvácnynemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutienepodkupnýnepodplatnýpren. žulový (o charaktere človeka) • železnýpren. oceľový: mať železné, oceľové nervystály: stály vzťahnezmeniteľnýnezvratnýnepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmyselkniž.: neochvejnýneotrasiteľnýnerozbornýpren.: nerozbitnýnedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednotanerozlučnýneoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojicasúdržnýstmelenýskĺbenýkniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektívpren. rigidný

    4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivýstacionárnyneprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavecfixnýfixovaný: fixné lano

    5. ustálený dohodou • fixnýstály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat

    6. p. istý 2


    silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako bukstatnýmohutnýsvalnatýsvalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postavazavalitýrobustnýobrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité pleciapevný: svaly má pevnéjadrnýzemitýhovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládencizdatnýpren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapcipren. expr. goliášskyherkulesovskýherkulovský (o postave človeka) • expr.: premocnýpresilnýzried. tužný (Jesenský)zastar. herský (Kukučín, Tajovský)prisilný (príliš silný)

    2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľkýmohutnýintenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápachkniž. razantný: razantný údertuhýohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenkatreskúciúporný (o zime, mraze) • sýtyvýrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnakulek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého črevaprenikavýostrýpríkrypálčivýexpr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesťnáruživý: náruživý fajčiarexpr.: zúrivýdivýdivokýstrašnýhrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietorprudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zemzvučnýexpr.: hromovýhurónskyzried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachotneuhasiteľnýnezhasiteľnýneutíšiteľnýneskrotnýneovládateľnýkniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeňexpr.: bláznivýšialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeňomračujúci: omračujúci úderexpr. zžieravýprisilný (príliš silný)

    3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevnýtuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreňhúževnatýpriebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duchodolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná ženanezlomnýnezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakterpren.: železnýoceľovýžulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstvatrvalýnezničiteľnýnerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahyskalopevnýkniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčeniekniž. zemitýprisilný (príliš silný)

    p. aj pevný

    4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivýveľký: silný, horlivý, veľký vlastenecexpr.: tuhýtvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalistabigotnýortodoxnýfanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

    5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný


    železný 1. p. pevný 2, 3 2. p. odolný


    ondulovačka ondulovacie kliešte • hovor. ondulačkahovor. zastaráv. kulma: používať ondulovačku, kulmu na úpravu vlasovhovor. zastar. železo


    pasca 1. zariadenie na chytanie zvierat, obyč. škodlivých • klepec: nastaviť pascu, klepecosídlo: vtáča sa chytilo do osídlaslučkaoko: pripraviť slučkuželezo (železná pasca): líška sa chytila do železaškripec (zariadenie na chytanie myší) • lapáksklopeczried. sklopka

    2. p. úklady


    železo p. pasca 1


    hofier v dávnejšej minulosti príslušník dedinskej chudoby nevlastniaci dom ani pôdu • želiarbíreš


    želiar p. hofier


    kajať sa prejavovať ľútosť nad svojimi (zlými) činmi • želieťľutovať: kajá sa za svoj skutok; želie, ľutuje svoj zlý činnáb. robiť/činiť pokániefraz. expr. sypať si popol na hlavu: darmo si sype popol na hlavu, už to nenapraví


    ľutovať 1. pociťovať súcit, mať citovú účasť s niekým (v trápení) • mať ľútosťmať súcit: ľutoval trpiacich; mal súcit s trpiacimicítiťkniž.: spolucítiťsúcitiť (s niekým): cítil, spolucítil s každým ukrivdenýmhovor.: šianaťšanovať: šianal, šanoval deti bez matiek

    2. pociťovať žiaľ a nespokojnosť s niečím • banovať: ľutoval, banoval svoj čin; banoval, že neprišlamrzieť (neos.): mrzí ma toexpr. kajať sakniž. želieť (ľutovať svoje činy): kajal sa za prečin; želel svoju minulosťľútiťľútostiťžialiť (zároveň sa trápiť): ľútostila, žialila nad synovým neúspechomkniž. žalostiťnár. expr. ľútať si (Tatarka)

    3. p. šetriť 1


    smútiť prežívať smútok, byť smutný (op. tešiť sa): smúti za rodinoužialiť (prežívať veľký smútok, žiaľ): žiali nad stratou synakniž. žalostiť (prežívaný smútok, žiaľ obyč. vyjadrovať aj navonok): bedáka, žalostí, že ostane samakniž. želieťkniž. zastar. teskniť: želieť, teskniť nad svojím osudomvzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za mladosťoutrúchliť (prežívať smútok za mŕtvym) • clivieť (so smútkom túžiť): clivie za domovomľútostiťľútiť (preciťovať ľútosť, súcit s dakým, s dačím): ľútostí, ľúti za strateným šťastímnár. ľútať si (Kálal)zarmucovať sa (pociťovať zármutok nad niečím): zarmucujú sa, že celý plán stroskotalkormútiť sakniž. rmútiť sa (prežívať pocity smútku a trápenia): Nermúť sa už nad tým!zried. melancholizovať (byť melancholický, zádumčivý, smutný) • pren.: plakaťnariekaťkvíliťpoet. lkať


    želieť 1. p. smútiť 2. p. ľutovať 2


    burina neužitočná rastlina, ktorá dusí pestované rastliny • zelina: celý deň pleli burinu, zelinuexpr.: chamraďchamradiechamradina: záhrada zarástla chamradím


    rastlina živý organizmus obyč. s listami a kvetmi čerpajúci časť svojej výživy zo zeme al. z vody: poľné, okrasné rastlinybylina (rastlina so šťavnatou mäsovitou osou): zbierať liečivé bylinyplodina (úžitková rastlina; jej plody): priemyselné plodiny; zber lesných plodínzelinkabylinka (obyč. mn. č.; liečivá rastlina): sušiť zelinky, bylinkyburinazelina (neužitočná rastlina, ktorá bujným rastom dusí pestované rastliny): plieť burinu; čistiť záhradu od zelinydrevina (viacročná rastlina so zdrevnatenou osou a výhonkami): ihličnaté dreviny


    zelina, zelinka p. rastlina


    bylinkár znalec, zberateľ liečivých rastlín, ľudový liečiteľ • zelinkárkorienkar: radšej ako k lekárom sa utiekal k bylinkárom, ku korienkarom

    p. aj mastičkár


    zelinkár kto zbiera liečivé zelinky a lieči nimi • bylinkárkorienkar (zberateľ a predavač liečivých byliniek, korienkov)


    dlážka rovná spodná plocha miestnosti; krytina tejto plochy • podlaha: hlinená, linoleová dlážka, podlahazem: papier spadol na zemzastaráv. dlažba


    pole 1. obrábaný pozemok • roľa: orať, hnojiť polia, rolehon (časť poľa): ďatelinový honlán (veľké pole): obilné lánytabuľatablatablica (menšie pole): tabuľa, tabla pšenice, tablica kukuricezáhon (časť poľa istým spôsobom vymedzená): záhon pod ľanostredok (malý záhon) • grapa (neúrodné kamenisté pole, obyč. na svahu): kysucké grapyzem: namáhali sa, aby mali zeme (Tajovský)pôda (poľnohospodársky pozemok): výmera pôdyzastaráv. grunt (gazdovské pozemky): byť na vlastnom grunte pánom

    2. p. chotár 3. p. oblasť 2


    pôda 1. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny • zem: úrodná pôda, zem; obrábať pôdu, zemhlina (pôda vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka pôda, hlinaíl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá pôda) • čiernozem (veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby) • humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • odb. zeminakniž. prsťpozemok (na istý cieľ vymedzená časť pôdy): stavebný pozemok, kúpiť pozemok

    2. zemský povrch • zempevnina: vystúpiť z lode na pevnú pôdu, na pevnú zem, na pevninusúš: cestovať po súši

    3. p. pole 1 4. p. kraj1 2 5. p. prostredie 1


    sucho2 1. nedostatok vlhkosti, mokra (op. mokro): kvety vädnú od suchasuchosť: cítim suchosť v ústachsuchota (obdobie bez dažďov): letná suchota

    2. suchá zem (op. more): pohyb na zemi i na suchupevnina: vystúpiť z lode na pevninusúš: cestovať po súšizem: v diaľke sa objavila zem


Pozri výraz ŽE v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV