Význam slova "cho" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

cho-cho, chocho cit. napodobňuje hlučný, samopašný smiech: ch., rehúňal sa

chobot -a m. svalnatý orgán s nosnými otvormi zakončujúci hlavu niekt. cicavcov: sloní ch.;

chobôtik -a m. zdrob.

chobotnatý príd. majúci chobot: ch-é zviera

chobotnica -e -níc ž. dravý morský živočích s ramenami na chytanie koristi a prisávanie sa, zool. osmonoh Octopus

chochláč -a mn. N a A -e m. severský spevavý vták s chocholíkom na hlave, zool. Bombycilla

chochlačka -y -čiek ž. vodný vták príbuzný kačke, zool. Aythya

chochlík, chocholík, chocholček -a m.

1. zdrob. k chochol

2. bot. iba chocholík súkvetie, ktorého kvety sú v jednej rovine;

chochlíkový, chocholíkový, chocholčekový príd.

chochmes -u m. hovor. expr. schopnosť vynájsť sa, rozum, dôvtip, prefíkanosť;
obyč. iba v spoj. (ne)mať ch.: nemá (ani trocha) ch-u nevie sa primerane správať

chochol -a/-chla m.

1. odstávajúci chumáč vlasov, srsti, peria: na hlave mu trčí ch.

2. ozdoba na pokrývke hlavy zo srsti, peria ap.: prilba s ch-om

3. vlasy zapletené do klbka: ženský ch.;

chocholatý, chochlatý príd. kt. má chochol: ch-á sliepka;
iba chochlatý v odb. názvoch bližšie určuje druh: zool. sýkorka ch-á Parus cristatus

chod -u m.

1. pohyb krokmi, chôdza: zrýchliť, spomaliť ch.;
pochodom v ch.! povel

2. beh, činnosť, fungovanie, prevádzka: pravidelný ch. motora;
uviesť stroj do ch-u;
ch. závodu

3. priebeh, postup, vývoj: ch. myšlienok, udalostí, výroby

4. osobitné jedlo v rade podávaných jedál (pri obede, večeri): druhý ch.;
hostina mala päť ch-ov;

chodba -y -dieb ž. pozdĺžny priestor (v budove, pod zemou) určený ako priechod: spájacia, tmavá, úzka ch., banská, podzemná ch.;

chodbár -a m. hovor.

1. baník raziaci chodby

2. kto má na starosti poriadok na chodbe (vo väznici, v škole);

chodbárka -y -rok ž.

1. k chodbár

2. blanokrídly hmyz živiaci sa pavúkmi, zool. Pepsis

chodbička -y -čiek ž. zdrob.

chodbový príd.: ch-é okno;

chodec -dca m.

1. človek idúci, chodiaci pešo: disciplinovaný ch.;
priechod pre ch-ov

2. pretekár v chôdzi;

chodecký príd.: ch. šport, ch-é preteky

chodidlo -a -diel s.

1. časť nohy, na kt. sa našľapuje, podošva

2. časť ponožky, pančuchy priliehajúca na túto časť nohy;

chodidlový príd.

opak. chodievať -a

chodiť nedok.

1. (o človeku) pohybovať sa robením krokov, kráčať, ísť: ch. pomaly, rýchlo, pešo, ch. po tráve, ch. po rukách;
dieťa sa učí ch.;
ch. o palici;
ch. hore-dolu bez cieľa;
ch. po prstoch, po špičkách i pren. opatrne;
ch. niekomu v pätách sledovať niekoho

2. (pravidelne) dochádzať s určitým cieľom, navštevovať: ch. do školy, do práce, na zábavy;
ch. po mlieko;
ch. na ryby, na huby;
ch. na pivo;
ch. po svete cestovať;
ch. medzi ľudí do spoločnosti

3. zo záujmu vyhľadávať: ch. po hradoch, za dievčatami

4. hovor. (pravidelne) obchádzať za určitým cieľom: ch. po lekároch, po úradoch

5. mať známosť: ch. s dievčaťom, ch-ia spolu už druhý rok

6. (o veciach) byť v činnosti, pohybovať sa, premávať: autá ch-ia rýchlo

7. (o zásielkach) (pravidelne) prichádzať, dochádzať: noviny mu ch-ia ráno, pošta ch-í na obed

8. (o človeku) byť, bývať v nejakom stave: ch. smutný, zamračený

9. (o človeku) byť nejako oblečený: ch. bez kabáta, v košeli, bosý;
ch. dobre oblečený;
ch. v čiernom a) nosiť čierne šaty b) mať smútok

● ch. ako slepý, ako vo sne nič si nevšímať;
ch. ako hodinky presne;
tak to (na svete) ch-í tak to býva, stáva sa, je zvykom;
expr. → duša ch-í doňho spávať;
ch. okolo niečoho ako mačka okolo horúcej kaše nejsť priamo na vec, okolkovať;
ch. s → bubnom na zajace;
expr. ch. niekomu po hlave veľa si voči niekomu dovoľovať;
ch. s otvorenými očami všetko si všímať;
vedieť ch. v niečom vyznať sa v tom;
ch. poza školu zanedbávať vyučovanie;
nešťastie nech-í po horách, ale po ľuďoch;

chodkyňa -e -kýň ž.;

chodníček -čka m. zdrob.

● dať sa na krivé ch-y spustiť sa (význ. 5)

chodník -a m.

1. cestička pre chodcov: lesný ch.

2. vyvýšený pás po okrajoch ulice vyhradený chodcom: asfaltový ch.;

chodníkový príd.;

chodový príd.

chodúľ -a m.

1. obyč. mn. chodúle drevené podpory, na kt. možno chodiť vysoko od zeme

2. pomôcka pri chôdzi ovládaná oboma rukami

chodúľka -y -ľok ž. jednoduchá pomôcka pomáhajúca malým deťom učiť sa chodiť

chôdza -e ž.

1. chodenie (význ. 1): ch. ho unavila;
ľahkoatletická disciplína: preteky v ch-i na 50 km

2. spôsob chodenia: poznať niekoho podľa ch-e

cholera -y ž. ťažká nákazlivá črevná choroba: epidémia ch-y;

cholerička -y -čiek ž.;

cholerický príd.: ch. typ, ch-á povaha;

cholericky prísl.

cholerik -a mn. -ci m. energický, prudký až vášnivý človek (ako povahový typ);

cholerový príd.

cholesterol -u m. biol., chem. org. látka ako súčasť živočíšneho tkaniva s výraznými fyziologickými účinkami: zvýšená hladina ch-u v krvi

chomút -a m. časť postroja kladená ťažnému zvieraťu na šiju: založiť koňovi ch.;

chomútik -a m. zdrob.

chomútový príd.;

chopiť dok. kniž. chytiť (význ. 1), uchopiť, vziať: ch. za ruku, za plece;

chór -u m.

1. vyvýšené miesto v kostole pre organ a spevákov: vyjsť na ch.

2. zbor spevákov: spievať v ch-e;

chorál -u L -i mn. -y m.

1. liturg., obyč. jednohlasný zborový spev v kresť. cirkvách

2. slávnostná zborová pieseň: smútočný ch.

3. inštrumentálna skladba v štýle chorálu: Bachove ch-y pre organ;

chorálový príd.

choreograf -a mn. -i m.

1. odborník v choreografii

2. tvorca tanečnej al. baletnej kompozície; vedúci tanečného al. baletného súboru;

choreografia -ie ž.

1. div. odbor zaoberajúci sa tancom a jeho technikou

2. tvorba a nácvik tanečnej al. baletnej kompozície;

choreografický príd.: ch-é umenie;

choreograficky prísl.

choreografka -y -fiek ž.;

chorieť -ie -ejú nedok. chorľavieť: od smútku začala ch., v zime deti častejšie ch-ejú

chórista -u m. zborový spevák;

chóristka -y -tiek ž.

chorľavieť -ie -ejú nedok. byť (často) chorý, chorľavý, chorieť: syn v jasliach ch-l, ch-l po celý život

chorľavo prísl.;

chorľavosť -i ž.

chorľavý príd. kt. má slabé zdravie, chudorľavý, neduživý: ch-é dieťa, ch-é telo;
ch. strom;
je ch. od narodenia;

choro prísl.: vyzerať ch.

II. chorý m. chorý človek: starostlivosť o ch-ých

choroba -y -rôb ž.

1. porucha zdravia, ochorenie: ťažká, nevyliečiteľná ch., duševná, pohlavná ch., ch-y srdca;
detské ch-y i pren. začiatočné chyby, ťažkosti;
morská ch. nevoľnosť od kolísania lode (na mori);
ch-y z povolania

2. škodlivý jav v spoloč. živote: sociálne ch-y

3. (pri rastlinách) napadnutie nákazou, škodcami ap.: ch. listov, stromov

4. expr. vášnivé zaujatie, slabosť: autá sú jeho ch.;

chorobne prísl.;

chorobnosť -i ž. priemerný počet chorôb za isté obdobie

chorobný príd.

1. k choroba: ch. stav, ch-é príznaky

2. nenormálny, nezdravý: ch-á žiarlivosť, zvedavosť;

chorobopis -u m. lek. záznam o priebehu a liečení choroby

choroboplodný príd. spôsobujúci chorobu: ch-é zárodky, baktérie

choromyseľne prísl.: ch. sa správať;

choromyseľnosť -i ž.

II. choromyseľný m. duševne chorý človek: ústav pre ch-ých

choromyseľný

I. príd. duševne chorý: ch. človek, vyhlásiť niekoho za ch-ého;

chórový príd.

chorvátčina -y ž. chorvátsky jazyk

chorvátsky príd. k Chorvát, Chorvátsko: ch-a kultúra, ch. jazyk

chorý

I. príd. trpiaci na nejakú chorobu, nezdravý: ch. človek, ch-é zviera, ch-á rastlina;
byť ch.;
duševne ch.;
ch. na srdce;
ťažko, smrteľne ch.;
robiť sa ch-ý(m) predstierať chorobu;
hovor. ch. na rozum choromyseľný;

choseň -sňa, chosen -sna m. hovor. osoh, úžitok: mať z niečoho ch.

chotár -a L -i mn. -e m. územie patriace k obci: prejsť celý ch., kopcovitá časť ch-a;

chotárik -a m. zdrob.

chotárny príd.: ch-e názvy;

chov -u m.

1. starostlivosť o zvieratá (zacielená na ich praktické využitie): ch. dobytka, koní, rýb, včiel;
plemenný ch. na rozmnožovanie

2. skupina zvierat v rámci plemena: kmeňový ch., elitný ch.;
pochádzajú z jedného ch-u

chova -y ž. zastaráv. strava, jedlo; stravovanie: dobrá, biedna ch.;
učňov prijímali na ch-u

chovanec -nca m.

1. kto žije vo (výchovnom) ústave, internáte ap.

2. dieťa prijaté do výchovy v rodine;

chovanecký príd.

chovanica -e -níc, chovanka -y -niek, k 1 i chovankyňa -e -kýň ž.;

chovanie -ia s., vhodnejšie správanie; vystupovanie, konanie: dobré, zlé, hrubé, vybrané ch. správanie

chovať nedok.

1. venovať sa chovu zvierat: ch. dobytok, zajace, včely

2. živiť, opatrovať: ch. kŕdeľ detí

3. kŕmiť: ch. psa mäsom, mačku mliekom;
dobre, zle ch. niekoho

4. kniž. prechovávať (význ. 2): ch. (v sebe) nádej, obavy

● expr. ch. hada na (vlastných) prsiach preukazovať dobro tomu, kto si to nezaslúži;

chovať sa nedok., vhodnejšie správať sa; prejavovať sa, pôsobiť: ch. sa zle, neprístojne, prívetivo správať sa;
nevie sa ch. správať sa

chovateľ -a mn. -ia m. kto sa stará o chov zvierat: ch. oviec, koní;

chovateľka -y -liek ž.;

chovateľský príd.: ch. krúžok, ch-á stanica;

chovateľstvo -a s. odbor zameraný na chov (hosp.) zvierat

opak. chovávať -a

chovný príd. určený na chov: ch. dobytok;
ch. rybník

rúcho -a rúch s. kniž. slávnostné, obradné oblečenie: svadobné r., kňazské r.;

● vlk v ovčom r-u pokrytec;
byť v Evinom r-u nahá