Synonymá slova "žúr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 78 výsledkov (1 strana)

  • oslava 1. podujatie na počesť niekoho, niečoho • slávnosť: rodinná oslava, slávnosťoslavovaniehovor.: slávaparáda: oslavovanie narodenín; Čo to tu máte za slávu, parádu?večierok (menšia večerná slávnosť) • hovor. žúr (oslava v súkromí spojená s pohostením): byť pozvaný na večierok, na žúrsubšt.: párty • čurbes • mejdan

    2. kniž. prejavovanie uznania al. úcty • oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovaním hrdinstvachvála: jedlo je chválou gazdinkyholdpocta: báseň je holdom, poctou jubilantoviovácie (pomn.; verejné prejavy úcty volaním, potleskom a pod.): búrlivé, nadšené ovácie umelcovikniž. velebeniezried. veleba (Sládkovič, Roy)kniž. zvelebovaniezastar. zveleba (Hviezdoslav): velebenie, zvelebovanie Bohakniž.: glorifikáciaglorifikovanie: nezaslúžil si takú glorifikáciu


    posedenie priateľské stretnutie, obyč. s pohostením • posiedkabeseda: v sobotu mávame posedenie, posiedku, beseduhovor. žúr (stretnutie v súkromí spojené s pohostením): pozvať niekoho na žúrslang. mejdán

    p. aj beseda 1


    zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíleexpr. zábavkarozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýleniehra: neviazané hry vystriedali povinnostiradovánky: prázdninové radovánky detíhovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabarethovor. expr.: komédiakanada: s priateľmi je kanadahovor. expr. psina: zajtra bude u nás psinahovor. špásy: trávia dni v špásochsubšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu

    2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavuveselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselicakarneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzikediskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotékuhovor.: tanectancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačkuhovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúrvečierokvečerzastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierokpleshovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majálesjuniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniálesradovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánkyhýrenieorgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgiebakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliáchhovor.: flámlumpovačkalumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flámkniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľankagaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veseliezastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akciaslang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydarilsubšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockomsubšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdánsubšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál


    žúr p. oslava 1, zábava 2, posedenie


    vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojskuzariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministrazúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlovyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazdhovor.: vybehaťvylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pashovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonaťexpr.: obehaťobehnúťobchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchodyzaistiťzabezpečiťobstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeňvychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolopovybavovaťpovykonávaťpozariaďovaťhovor. povybehávať (postupne vybaviť)

    porov. aj zaobstarať

    2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbuzastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípadvykonaťurobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď

    3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškouvyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikouzaopatriťkniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosťzásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom


    zúradovať p. vybaviť 1


    uraziť1 spôsobiť urážku, ublížiť na cti: uraziť niekoho hrubými nadávkami, bezohľadnosťoudotknúť sa (slovami al. činmi nepríjemne zasiahnuť): dotkne sa ho každá poznámka o chorobe, každé odmietnutiepohaniťpotupiťpokoriťponížiťuponížiť (znevažujúco sa vysloviť, uvaliť hanbu na niekoho, na niečo): pohaniť, potupiť národnú hrdosť; čím ma chcete ešte pokoriť; svojím správaním (u)ponížil celú rodinuzneuctiťzhanobiťzried. zhaniťznevážiť (veľmi poškodiť na cti, na vážnosti, hlboko uraziť): zneuctili, zhanobili zástavu; znevážili jeho náboženské cíteniekniž. inzultovaťzastar. obraziť: nenechám sa od nepriateľov obraziťdourážaťpourážaťzurážať (viac ráz, obyč. silno uraziť): dourážať niekoho zlomyseľnými výmyslami; pourážali, zurážali nás do krvi


    zurážať p. uraziť1


    klokotať 1. vydávať žblnkavý zvuk typický pri tvorení bublín, pri prúdení vody • bublaťdudlať: voda v hrnci klokoce, buble, dudleexpr. blbotaťžblnkaťžblnkotaťzurčaťzurkotať (o prúde vody): potok žblnká, zurčíexpr.: čurčaťčurkotať (o tenkom prúde vody): z fľaše čurčí vodahukotať (o silnejšom zvuku): vodopád hukocevrieťklokočiť (o vriacej vode) • expr.: frflaťfrfotať (o vriacej hustej tekutine): kaša frfle, frfoce

    2. p. trilkovať


    tiecť 1. (o tekutých látkach) pohybovať sa v nepretržitom prúde • prúdiť: voda v rieke pokojne tečie, prúdi; krv v žilách prúdiliať sa (silným prúdom): mlieko sa leje z kanvyexpr. cediť sakniž. rinúť sa (v množstve): krv sa rinie z ránroniť sa (tiecť po kvapkách): slzy sa dieťaťu ronili z očístekať (zhora dolu al. dovedna): z očí mu stekajú slzy; potôčiky stekajú do jedného prúduvytekať (tiecť odniekiaľ): zo stromu vyteká smolakniž. plynúť (zvoľna): Dunaj ticho plyniekniž. kanúť (obyč. po kvapkách): slzy jej kanú po tváriexpr.: cícerkaťčurčať (tenkým prúdom, cícerkom): zo žľabu cícerká, čurčí vodažblnkotaťžblnkaťzurkotaťexpr.: zurčaťžurčaťzurkaťčurkotať (pri pohybe tekutiny vydávať hlasný zvuk): potok žblnkoce, zurkoce, čurkocecrčaťcrkaťcvrčaťcvrkaťcvŕkaťexpr.: curkaťcrkotať (tenkým a hlasným, niekedy aj prerušovaným prúdom): mlieko crčí, c(v)ŕka do šechtáranár.: cechtiť (sa)cechtať (tiecť cícerkom) • expr.: hrčaťhrkotať (prudko): za domom hrčí rozvodnený potok

    2. p. míňať sa 2, plynúť 1 3. p. zatekať


    zurčať p. klokotať 1, žblnkať


    žblnkať vydávať zvuk, aký vzniká pri tečení vody narážajúcej na prekážky • žblnkotať: voda z fľaše žblnká, žblnkoce do pohárovzurčaťzurkotaťexpr. zried. zurkaťexpr.: džurdžaťžurčaťžurkotaťčurkotať: potôčik zurčí, zurkoce, žurčí, čurkocebublaťexpr.: blbotaťklokotať (vydávať zvuk ako pri tvorení bublín v tečúcej al. vriacej vode): prameň buble, klokoceexpr. zried. lulotať: z hĺbky luloce voda (Figuli)expr. chľapčať: víno chľapčí do pohárovnár. žuboriť


    žurčať p. žblnkať, tiecť 1


    klokotavý ktorý klokoce, vydáva zvuk ako tečúca al. vriaca voda • bublavýexpr. dudlavý: klokotavé, bublavé, dudlavé liečivé bahnozurčivýzurkotavýzried. zurkotnýexpr. blbotavý: zurčivá, zurkotavá, zurkotná bystrina; blbotavý prúd vodyžblnkavýžblnkotavýexpr. čurkotavý (pravidelne a jemne klokotajúci; žblnkotajúci): žblnkavý, žblnkotavý, čurkotavý jarčekexpr.: špľachotavýšplechotavý; hukotavý: hukotavý vodopádvriaciexpr. frfotavý: stiahla zo sporáka vriacu, frfotavú kašu


    zurčivý p. klokotavý


    žblnkotavý expr. ktorý vydáva zvuk podobný žblnkotu • expr. žblnkavý: žblnkotavý, žblnkavý šum potokazurkotavýzurčivýexpr.: žurkotavýčurkotavýzried. zurkotný: zurčivé, čurkotavé horské bystrinyklokotavýbublavý (ktorý vydáva zvuk ako vriaca voda): klokotavý, bublavý prameňvriaciexpr.: dudlavýblbotavýfrfotavý: vriaca, frfotavá polievka


    zúrivý 1. ktorý zúri; svedčiaci o veľkej zlosti • rozzúrenýzúriaci: zúrivý, rozzúrený lev; zúriaci človek; rozzúrený pohľadšialenýnepríčetnýexpr. besný (s poruchou ovládania): kričal ako šialený, besnýdivýzdivený: divý, zdivený výraz tváreexpr.: • zbesnenýrozbesnenýrozdivenýrozdivočenýzdivočenýkniž. zastaráv. zbesilý: zdivočená zberbakniž.: rozľútenýľúty

    2. p. silný 2 3. p. vášnivý 1


    besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šalelizúriťdivieťvyčíňaťvystrájaťhovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatíblázniť (sa)vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!


    búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovaťrevoltovaťpovstávaťvzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu

    2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriťburácaťkypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypíkniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťoudvíhať savzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúvabesnieť (sa)zúriťvyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa


    hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


    zúriť 1. p. hnevať sa 2. p. besnieť (sa)


    kliať vyslovovať kliatby, nadávky, hrubé slová • kniž. zlorečiťpreklínaťnadávať: nič sa mu nedarí, kľaje, zlorečí, preklína, nadávahrešiť (hrubo): hreší ako paholokhromžiťexpr. hromovať (na niekoho, niečo): hromží na neporiadkykniž. klnúťhovor. expr.: bohovaťstobohovaťšľakovaťexpr. zastar.: žúriť (J. Kráľ)teremtetovať; rúhať sa (hrubo urážať niekoho vznešeného, niečo posvätné): rúhať sa Bohu, nebufraz. brať meno Božie nadarmo


    žúriť p. kliať


    nadšenec človek nadšený, nadchnutý za niečo • nadchnutec: športový nadšenec, nadchnuteczapálenecoduševneneckniž. zanietenec (Figuli)horlivec: národný horliveczastaráv. horliteľkniž. entuziastzastar. zasvätenec: zasvätenec vedy (Kukučín)fanatik (náruživý, obyč. neznášanlivý nadšenec): náboženský fanatikidealistafanúšikexpr. skalný (náruživý nadšenec istého klubu, športu a pod.): futbalový fanúšikexpr. zúrivec


    zlostník zlostný človek: z chlapca sa stal zlostníkzúrivec (zúrivý človek) • expr.: srďosrdoňsrdošsrďúchjedošpajedošsršozried. hnevlivec (Dobšinský)expr. zried. srdúch (Jesenská)expr. zbesneneckniž. zastaráv. zbesilec


    zúrivec 1. p. zlostník 2. p. nadšenec


    prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou • sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazilnáhlerapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršilakútne: prudko, akútne prebiehajúca infekciaráznerazantne: rázne, razantne zaútočil na súperasilnovehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názoryexpr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermiexpr.: hupkomhupkystrmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej robotyhovor.: hurtomzhurtahurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhradepoet. strelmo (Hviezdoslav, Fabry)zastar.: valmovalom (Hviezdoslav, Tajovský)

    porov. aj prudký 1

    2. s veľkým sklonom • strmopríkroostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k riekekolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu

    3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách • prchkoimpulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravdevášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukamistrmopríkro: strmo, príkro sa osopil na dieťarozhodnerezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrhostrozostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponentavýbušneexplozívnekniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutieexpr.: zúrivošialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženuhovor.: hurtomzhurtahurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom

    porov. aj prudký 2


    zúrivo 1. porov. zúrivý 1 2. p. prudko 1, 3


    hnev 1. pocit a prejav prudkého rozčúlenia, pobúrenia, rozhorčenia: zblednúť od hnevuzlosť (prudký hnev): vybiť si na niekom zlosťhovor. jed: dusiť v sebe jedexpr. srd: zmocnil sa ho srdzúrivosť (agresívny hnev): pochytila ho zúrivosťbes (Jégé)pren. žlč: rastie v nej žlč

    2. p. nenávisť


    divý 1. ktorý rastie, žije voľne v prírode; ktorý je daný prírodou • menej vhodné divoký: divá zver; divá, divoká strminaplanýnekultúrny (op. kultúrny, šľachtený, štepený): plané jablone, nekultúrne rastlinynešľachtený (op. šľachtený) • zastar. samorastlýnepestovaný (nevysadený): nešľachtené druhy, stromy; samorastlé ruženedomestikovaný (op. domestikovaný, domáci; o zvieratách) • plachýneskrotenýnár. durný (obyč. o zvieratách, ktorých sa nedotkla ľudská ruka; utekajúci pred človekom; op. krotký, skrotený, prítulný): šteniatka zostali plaché, neskrotené; durný kôň, statoknedotknutýnecivilizovaný (bez zásahu človeka, civilizácie): nedotknutý prales, necivilizovaná krajinapren. expr. panenský: panenská príroda

    2. ktorý nekontroluje, neovláda, neusmerňuje svoje správanie, prejavy (o človeku); svedčiaci o tom; majúci veľkú silu, intenzitu, prudkosť • menej vhodné divoký: divý, divoký človek; vošla doňho divá, divoká silaživelnýneskrotnýbujnýneovládateľný (podobný živlom): živelná nátura; neskrotná, neovládateľná rozprávková bytosť; neskrotné, neovládateľné pudynespútanýexpr.: besnýrozbesnený: nespútané, besné, rozbesnené živly; pren. pejor. besný človekzdivenýzdivočený: zdivený, zdivočený pohľad štvancaexpr.: rozdivenýrozdivočený: je rozdivený ako býkprudkýzúrivýkniž. ľútyexpr.: šialenýdiabolský: prudká, zúrivá nenávisť; šialené, diabolské tempoexpr. zurvalskýnár. durný: durný cval

    3. p. primitívny 1 4. p. krikľavý 1, výstredný 1


    krikľavý 1. ktorý upúta pozornosť, zrak svojou výraznosťou, kontrastom, netradičnosťou a pod., ktorý si nemožno nevšimnúť • nápadnýostrý: krikľavé, nápadné oblečenie; krikľavé, nápadné, ostré rozdielyexpr.: divýdivokýbláznivýšialenýpren. expr.: besnýzúrivýrevavý (obyč. o farbách): mala na sebe kostým divých, divokých, bláznivých, zúrivých, revavých farieb; klobúk krikľavej, revavej červenej farbyfraz. expr. do očí bijúcipriveľkýprílišný (veľmi nápadný): do očí bijúce, priveľké, prílišné nedostatkypejor. jarmočný (krikľavý a bezcenný): jarmočné čačky

    2. p. prenikavý 1


    nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostenýnamrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasomrozhnevanýrozčúlenýpohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané očiexpr.: najedovanýrozjedovanýnasrdenýrozsrdenýnasršenýrozsršenýnamosúrenýzried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvárhovor. expr.: napaprčenýrozpaprčenýnapajedenýrozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačkanazúrenýhovor.: rozčertenýrozzúrenýhovor. expr.: napálenýdopálenýnaštvanýexpr. dožratýhrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanierozhorčenýpobúrenýkniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protestkniž. rozľútenýpodráždenýrozdráždenýpopudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveďzlostnýhnevlivýmrzutýrozmrzenýzamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadomzastar. hnevnýzúrivýexpr. jedovatýpren.: zježenýnaježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté rečiexpr.: nafúkanýnafučanýofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný?expr.: zdurenýnadurdenýnadudranýnadudrenýnadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurenýexpr.: nadutýzdutýodutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté peryexpr.: nakokošenýrozkohútenýrozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútenínár. expr.: nabadúrenýnabzdúrený


    prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietorkniž. razantný: razantný úderlek. akútny: akútny zápalstrmýrýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostírapídny: rapídny vzostupráznyvehementnýkniž. briskný: rázny, briskný útok, pohybnáhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasiadravýnespútaný: dravý, nespútaný tok riekyturbulentný: turbulentný tok, pohybostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenieživelný (prudký ako živel): živelná silableskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úderzúrivýdivýdivokýexpr.: diabolskýbesný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempoexpr.: šialenýbláznivý: šialený, bláznivý cvalhorúčkovitýpubl. hektickýkniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)

    p. aj ničivý

    2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý citnáruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láskevznetlivýimpulzívnypopudlivýprchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povahaeruptívnyexplozívnyvýbušnýcholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanieenergickýráznykniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverístrmýhovor. expr.: hurtovnýhurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopaniekraj. náramnýkniž. sverepý (o človeku) • živelnýbúrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnostináhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutiesilnýmocný (op. slabý): silné, mocné vášnedivýdivoký: divá, divoká radosťexpr.: bláznivýšialený: bláznivá, šialená túžbapren. expr. cigánsky: cigánska krv, náturaexpr. žeravýnespráv. horkokrvný

    3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmýpríkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopecostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta


    silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako bukstatnýmohutnýsvalnatýsvalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postavazavalitýrobustnýobrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité pleciapevný: svaly má pevnéjadrnýzemitýhovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládencizdatnýpren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapcipren. expr. goliášskyherkulesovskýherkulovský (o postave človeka) • expr.: premocnýpresilnýzried. tužný (Jesenský)zastar. herský (Kukučín, Tajovský)prisilný (príliš silný)

    2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľkýmohutnýintenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápachkniž. razantný: razantný údertuhýohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenkatreskúciúporný (o zime, mraze) • sýtyvýrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnakulek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého črevaprenikavýostrýpríkrypálčivýexpr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesťnáruživý: náruživý fajčiarexpr.: zúrivýdivýdivokýstrašnýhrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietorprudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zemzvučnýexpr.: hromovýhurónskyzried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachotneuhasiteľnýnezhasiteľnýneutíšiteľnýneskrotnýneovládateľnýkniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeňexpr.: bláznivýšialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeňomračujúci: omračujúci úderexpr. zžieravýprisilný (príliš silný)

    3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevnýtuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreňhúževnatýpriebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duchodolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná ženanezlomnýnezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakterpren.: železnýoceľovýžulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstvatrvalýnezničiteľnýnerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahyskalopevnýkniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčeniekniž. zemitýprisilný (príliš silný)

    p. aj pevný

    4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivýveľký: silný, horlivý, veľký vlastenecexpr.: tuhýtvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalistabigotnýortodoxnýfanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

    5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný


    vášnivý 1. silno citovo zaujatý za niečo; svedčiaci o silnom zaujatí • náruživý: vášnivý, náruživý rybár; dal sa na šport s vášnivým, náruživým zaujatímnadšenýoduševnený: nadšení, oduševnení zástancovia modernej hudbyhorlivýzápalistý: horliví prívrženci futbalusilnýtuhý: silní, tuhí fajčiariohnivýkniž.: zapálenýzanietený: ohnivý, zapálení, zanietení bojovníci za demokraciufanatickýprepiaty: fanatická, prepiata vieraexpr. posadnutý: je posadnutý za autamiexpr. zúrivý: zúrivý zberateľ

    2. neovládane, živelne reagujúci; svedčiaci o živelnosti: vášnivý človekprudkývýbušný: prudká, výbušná povahatemperamentnýohnivý: temperamentný rečníkrozvášnený (ktorý podľahol vášni): rozvášnení divácibúrlivý: búrlivá debataneskrotnýnespútaný: neskrotný hnevkniž. eruptívny (Vajanský)kniž.: maniackymanickýmaniakálny (prejavujúci sa istou vášňou): maniakálne blúznenie

    p. aj výbušný 2

    3. prudko prejavujúci ľúbostné city; svedčiaci o ľúbostnej vášni • náruživý: vášnivý, náruživý muž; vášnivé objatiežiadostivý: žiadostivé pohľadyhorúciplamennýohnivý: horúce, plamenné bozkyrozohnenýrozpálenýrozvášnenýroztúžený: rozohnený, rozvášnený milenec

    p. aj náruživý


    výbušný 1. ktorý má schopnosť vybuchnúť • explozívny: výbušné, explozívne látkytraskavý (ľahko vybuchujúci): traskavý plyntrhavý: trhavá strelatrieštivý (majúci schopnosť trieštiť): trieštivý účinok výbušninybrizantný: brizantná trhavinaodb. fulminantný

    2. ktorý rýchlo a intenzívne reaguje • prudkýeruptívnyexplozívny: otec mal výbušnú, prudkú, eruptívnu, explozívnu povahuimpulzívny: impulzívne konanieprchký (náchylný náhle sa nahnevať): náš vedúci je veľmi prchkývášnivýtemperamentný (živelne reagujúci): vášnivý človek, temperamentný rečníkneskrotnýzúrivý: neskrotné dieťa; byť zúrivýhysterický: hysterická učiteľkacholerický (majúci povahu cholerika): cholerické dieťasangvinický (majúci temperament sangvinika) • kniž. nervný

    p. aj vášnivý 2


    živelný 1. spôsobený silami v prírode • prírodný: živelná, prírodná katastrofa, pohroma

    2. ktorý má veľkú intenzitu podobajúcu sa živlom • prudkýneovládateľný: zmocnila sa ho živelná, prudká, neovládateľná zúrivosťdivýdivokýnespútanýbujný: divá, nespútaná silamocnýsilnýintenzívny: mocný, intenzívny citzúrivývášnivýbúrlivý: zúrivá nenávisť; vášnivá, búrlivá radosťkniž. robustný: robustný temperamentexpr.: diabolskýbesnýbláznivýšialený: diabolská vášeň, bláznivý smiech

    3. prebiehajúci sám od seba, bez usmerňovania, vonkajšieho zásahu • spontánny: živelný, spontánny prejavsamovoľnýsamočinný: samovoľný, samočinný vývinneusmerňovanýneorganizovaný: neusmerňovaná výchova, neorganizovaná vzburaneplánovanýneplánovitý: neplánované, neplánovité hospodárstvo

    p. aj spontánny


    klokot vydávanie žblnkavého zvuku pri tvorení bublín a pohybe hladiny: klokot vriacej vody; klokot potokazurkotžblnkot: zurkot, žblnkot horskej bystrinyexpr. frfot: frfot kaše v hrnci pri vareníexpr. blbot: blbot riavypoet. zurk (Hviezdoslav)


    zurk p. klokot


    zurkať p. tiecť 1, žblnkať


    zurkot p. klokot


    zurkotať p. tiecť 1, klokotať 1, žblnkať


    žurkotať p. žblnkať


    zurkotavý p. klokotavý


    časopis periodicky vychádzajúca tlačovina • periodikum: odborný, obrázkový časopisžurnál (obyč. ilustrovaný časopis): módny žurnálrevue (časopis s náročnejším obsahom): literárna revuevestníkbulletin [vysl. bültén]spravodajca (oznamy a nariadenia pravidelne vydávané tlačou): úradný vestník, bulletinmagazín (obyč. ilustrovaný časopis)


    žurnál p. časopis


    novinár kto pracuje autorsky a redaktorsky v oznamovacích prostriedkoch • žurnalista: nezávislý novinár, žurnalistapublicista (kto sa venuje publicistike)


    žurnalista p. novinár


    novinárstvo činnosť a povolanie novinára; teória a prax tejto činnosti; odbor na vysokej škole • novinovedahovor. novinárčinažurnalistika: novinárstvo, žurnalistika je jeho koníček; katedra novinárstva, žurnalistikypublicistika (novinárska činnosť majúca za cieľ informovať verejnosť a pôsobiť na ňu): venovať sa vedeckej publicistike


    žurnalistika p. novinárstvo


    užiť 1. intenzívne al. vo veľkej miere prežiť niečo (obyč. príjemné, kladné): užili dovolenku dobre; užiť si radosti, sklamania; užiť životzažiť: zažil veľa pekného; v cudzine zažil i biedu, užil si i biedyzakúsiťokúsiťskúsiť (v živote získať skúsenosťou; obyč. niečo záporné, nepríjemné): zakúsil, okúsil príkorie, nenávisť; nezakúsil šťastie, radosť; skúsil už všeličoexpr. vychutnať (s pôžitkom užiť): vychutnať radosť zo stretnutia

    2. použiť na spríjemnenie života vo svoj prospech • využiť: užili si dobrého vzduchu, slnka; využili čas na oddychzužitkovať (s úžitkom využiť): všetko ovocie zužitkovalizúročiť (uplatniť vo svoj prospech) • zried.: zosožiťzosohovať

    3. p. zjesť, vypiť 1


    využiť racionálne použiť vo svoj prospech • zužitkovaťvyužitkovať: treba využiť, zužitkovať skúsenosti starších; dobre využitkovať časužiť (príjemne využiť): deti užili slnka do vôlezried.: zosožiťzosohovať: všetko vie v domácnosti zosožiťzúročiť: vedomosti získané v cudzine mnohonásobne zúročilhovor.: vychosnovaťschosnovať: vedela vychosnovať aj staré šatstvozneužiťkniž. nadužiť (využiť na nečestné ciele; príliš využiť): nadužiť niečiu dôveruvykoristiťexpr. vydrancovať (bezohľadne využiť): vykoristiť, vydrancovať prírodné bohatstvoexpr. vyžmýkať: vyžmýkali gazdov, ako len mohlihovor. expr. pumpnúť (finančne využiť): chcel ešte rodičov poriadne pumpnúť


    zúročiť 1. zvýšiť o úroky (kapitál) • zúrokovať: vklad zúročiť, zúrokovať dvojnásobne

    2. uplatniť vo svoj prospech • využiťzužitkovať: svoje životné skúsenosti dobre zúročil, využil, zužitkoval v práci s mládežouužiť (obyč. na spríjemnenie života): vedieť všetko užiťzried.: zosohovaťzosožiť


    oplodniť spôsobiť vznik plodu: dátum oplodneniaobťažkaťexpr. obťarchať (u ľudí): obťažkať ženuosemeniť (pri zvieratách): osemenenie kobylyfraz. priviesť do druhého/požehnaného stavu (ženu) • hrub. nabúchaťzried. zúrodniť: zúrodniť bliznu


    zúrodniť 1. urobiť úrodnejším, úrodným • odb. fruktifikovať: zúrodniť, fruktifikovať stepodb. bonitovať (zlepšiť, skvalitniť úrodnosť)

    2. p. oplodniť


    bitkár kto sa rád bije: aby nebol bitý, stal sa sám bitkáromnásilníkexpr. zurvalec: s takým násilníkom a zurvalcom si nič nezačínajzastar. dráčpejor.: rabiátrabiátnik


    samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašníknezbedníkrozmaznanecrozpustenecnezdarníkuličníkexpr.: roztatáreneclotorzbojníklagangalgankoťuhačertovo futroneposedníklapajloptošhuncútpochábeľšašozurvaleczastar. prostopašník (Škultéty)pejor. znachorsubšt. štricák

    p. aj šibal


    zurvalec 1. p. bitkár 2. p. samopašník


    zurvalský p. divý 2


    samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosťsamopašníctvoneviazanosťroztopašnosťroztopašbujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnostinezbednosťnezbedníctvobláznivosťbláznovstvopochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčikauličníctvorozpustenosťnezdarnosťexpr. roztatárenosťpejor.: lotrovstvozbojníctvozbojstvolaganstvogalganstvolapajstvozurvalstvozastar.: prostopašprostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosťnezdobanezbedavýčinpestvoexpr.: čertovinaneplechanedobizeňlotrovinanešplechakúsokšašovinašaškovinašašovstvošantašantovačkaparádyhovor. expr.: šarapatagarazdarodeokniž. alotriasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda


    zurvalstvo p. samopaš


Pozri výraz ŽÚR v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: olz, ã er, ivo, tat, oga, ocp, cg, bhs, plz, pgf, ozi, žv, všk, deå, gaä
Slovník skratiek: s6, pól, szp, y77, fhp, úrka, wv, au, co, st, ed, vup, orf, thq, okq
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV