Synonymá slova "štiepa" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 11 výsledkov (1 strana)

  • rúbať 1. pomocou sekery zrážať na zem • stínaťzotínaťťať: rúbali starý les; stínali, ťali krovievytínaťvyrúbavaťvyrubovaťvysekávať: vytínali kríkyklčovať (o koreňoch): klčovali vinicunár. váľať

    2. pomocou sekery deliť • kálaťsekaťštiepať: rúbal, kálal drevo; štiepal polená

    3. p. dobývať 4. p. biť 1, ničiť 3


    štiepať 1. niečím ostrým deliť po vrstvách niečo tvrdé al. takýmto delením pripravovať: štiepa drevo na podkúrenie; štiepať trieskykálať (deliť na väčšie kusy, obyč. pomocou klinu): kála polenárúbať (sekerou): v hore rúbe drevo

    2. pociťovať ostrú, lámavú bolesť • lámaťlomiťkálať: neos. láme, lomí ho v krížoch; kála ho v nohelúpať (bodavo bolieť, obyč. pri reume): lúpe ma v kolene


    trieštiť 1. údermi, nárazmi porušovať celistvosť a rozdrobovať na kusy • rozbíjaťroztĺkať: trieštiť, roztĺkať ľad, skalydrviťtĺcť (na menšie kúsky): drviť, tĺcť korenieštiepať (po vrstvách): štiepať skaly

    2. robiť nejednotným, rozháraným • rozptyľovaťrozdeľovaťrozdrobovať: trieštia, rozptyľujú svoje sily; rozdeľuje, triešti spoločnosťkniž. atomizovať


    ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

    5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

    6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

    7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

    8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

    9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


    štiepavý p. ostrý 5


    odrúbať rúbaním oddeliť z celku • odsekať: odrúbať, odsekať haluze zo stromuodštiepať (pozdĺž štiepnej plochy): odštiepať kusy skálpoodtínaťpoodsekávať (postupne): poodtínať konárezosekať (sekaním odstrániť): zosekať zo steny zvyšky omietkyodseknúťodštiepiťodťať (jedným razom) • odrýpať (pomocou ostrého predmetu) • odkopať (v zemi): odrýpať, odkopať uhlie


    rozštiepať p. rozťať 1


    rozťať 1. ostrým nástrojom rozdeliť (prudkým pohybom) • rozseknúť: rozťať poleno, povraz, reťaz; rozsekol si kosťpreťaťpretnúťpreseknúť: preťal, presekol si rukurozštiepiťrozštiepaťrozkálať (rozťať po dĺžke): rozštiepal drevo na trieskyrozrúbaťprerúbaťporúbaťdorúbať (sekerou a viacerými pohybmi): rozrúbali nábytokrozsekaťposekaťdosekať (rozťať na viacero kusov): chlapi dosekali ľad na riekerozčesnúťhovor. expr. rozfakliť (naraz, prudko rozťať): blesk rozčesol, rozfaklil stromhovor. expr.: roztranšírovaťroztrančírovať (rozťať na kusy) • poroztínaťpopretínaťpopresekávať (postupne, viac vecí)

    2. p. rozdeliť 1 3. p. prerušiť 1


    štiep, štiepa dlhší podlhovastý kus dreva vzniknutý štiepaním: rubači robia štiepypoleno: polená uložené do štôsumetrovicasiahovica (poleno v metrovej dĺžke): dubová metrovica, siahovica


    vylomiť lámaním porušiť a násilím uvoľniť • vylámať: vylomené, vylámané dverevypáčiť (obyč. pákou): vypáčiť záhradné vrátavyvážiť (nadvihnutím) • vyraziť (úderom): vyraziť čap zo sudavyboriťvyvaliť (tlakom, silou): vyboriť, vyvaliť ohraduexpr. vydruzgnúť (Hviezdoslav)vyštiepiťvyštiepať (vylomiť štiepením, štiepaním): vyštiepiť si zubpovylamovaťpovypačovaťpovyrážaťpovyvažovaťpovybáraťpovyvaľovať (postupne, viac vecí): povylamované obloky, zámky na dverách


    vyštiepať, vyštiepiť p. vylomiť


Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV