Synonymá slova "šm" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 352 výsledkov (3 strán)

  • chutný 1. ktorý má dobrú chuť • hovor. gustióznynár.: smačnýšmačný: chutné, gustiózne, smačné, šmačné jedlodobrýlahodný: dobrý, lahodný syr, koláčexpr.: chutnučkýchutnulinký (veľmi chutný) • expr. mňam-mňam (neskl.)

    2. p. príjemný, milý 3, pekný 1


    smačný p. chutný 1


    šmačný p. chutný 1


    smäd 1. pocit potreby piť: trpieť smädomzried. smädnota (F. Hečko)kniž. žízeň: uhasiť žízeň

    2. p. túžba


    túžba silné, intenzívne chcenie spojené s citovým zápalom: vášnivá túžba; túžba po láske, po sloboderoztúženieroztúženosť: ľúbostné roztúženiežiadostivosť: telesná žiadostivosťexpr. žiadosť (silná túžba) • želanie: tajné, vrúcne želaniekniž. dezidérium (zbožné, nesplniteľné želanie): priam dezidériumzastar. žiadzahlad: hlad po vzdelanísmäd: smäd po umeníarch. žízeňpoet.: túhatužoba (Hviezdoslav)kniž. zastar. žiadba


    smädiť 1. neos. vyvolávať pocit smädu • expr. neos. pľušťať (smädiť po pijatike)

    2. p. túžiť


    túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokojibažiťdychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinoukniž.: prahnúťžízniť: prahne, žízni po láske, uznaníkniž. lačnieť: lačnie za vzdelanímzried. smädiť: smädia po krviexpr.: mrieťzmieraťumieraťhynúťhorieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milýmzried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostíexpr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženouexpr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciamivzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmirojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajináchexpr.: divieťšalieť (sa)šialiť sahovor. expr.: blaznieťblázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatamihovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužovlakomiť saexpr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa


    smädnota p. smäd 1


    smädnúť p. žízniť 1


    žízniť arch. 1. pociťovať smäd (obyč. dlhší čas) • smädnúť: žízniť, smädnúť na púštibyť smädný (obyč. momentálne): Nie si smädný?

    2. p. túžiť


    dychtivý vášnivo, nedočkavo túžiaci; svedčiaci o dychtivosti • chtivýžiadostivý: dychtivý po poznaní, chtivý poznania; dychtivý, žiadostivý pohľadtúžiacibažiacibaživýbažnýhladnýlačnýsmädný (po duchovných al. materiálnych veciach): túžiaci, bažiaci, hladný, lačný, smädný po láske, bohatstvetúžobný: túžobné očakávanienedočkavý (ktorý sa nevie dočkať): nedočkavá mladosť, nedočkavá zvedavosťexpr. rozdychtený: celá je dychtivá, rozdychtenázried. pachtivý


    smädný 1. ktorý pociťuje smäd, túžiaci po vode, tekutine: smädný človekvysmädnutýpren. vyprahnutý: smädné, vysmädnuté, vyprahnuté ústa, hrdlokniž. žíznivý

    2. p. dychtivý


    kývnuť urobiť pohyb (obyč. časťou tela) na vyjadrenie niečoho • pokývaťpokývnuťzakývaťzried. zakývnuť: kývla, prikývla, zakývala hlavou na pozdravexpr. zakyvkaťmávnuť: ustato mávol rukoupohodiťhodiť (prudko): vzdorne pohodila, hodila hlavou, plecomexpr. šmahnúť: do prázdna šmahol rukouexpr. zalengať (niečím zaveseným) • zatrepaťzamávať: zatrepala, zamávala šatkou na privítanietrocha expr. zakyvotať: vetrík zakyvotal belasými zvončekmiexpr. zašermovať (urobiť pohyb ako pri šermovaní): zašermovať rukamikniž. pokynúť (dať pokyn): pokynul im, aby vstúpiliprikývaťprikývnuť (kývnutím vyjadriť súhlas): na všetko súhlasne kývol, prikývol


    šmahnúť p. kývnuť


    hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

    2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

    3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

    4. p. rovno 9


    náhle v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • náhlorýchlo: všetko sa zbehlo tak náhle, rýchlozrazuodrazunarazrazom: zrazu, odrazu vyskočil z lavice; naraz, razom sa prudko rozohnalprudkohovor. šmahom: počasie sa prudko, šmahom zmenilo • znezradynenazdajkyznenazdaniaznenazdajky: znezrady, nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu rovno pred autonečakaneneočakávanenepredvídane: nečakane, neočakávane zabočil dopravalek. akútne: jej zdravotný stav sa akútne zhoršilzastar. vraz (Botto, Lenko)fraz.: obratom rukyani sa nenazdáš

    porov. aj náhly 1


    šmahom p. náhle, zrazu 1, hneď 1


    zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobrenáhle: náhle sa jej zakrútila hlavazastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský)nečakaneneočakávanenepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbeholnenazdajkyznenazdajkyznenazdaniaznezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zauchozastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban)zarazhovor. šmahomexpr.: hupkomhupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenilsčista-jasnaz ničoho ničfraz.: ako hrom z jasného nebaako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného nebanár. zápustom (Švantner)kniž. zastar.: nenadáleznenadálafraz.: z minúty na minútuz hodiny na hodinuzo dňa na deňani sa nenazdáš

    2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré


    lichotník zaliečavý, lichotivý človek • zaliečavec: za dievčaťom chodili celé zástupy lichotníkov, zaliečavcovexpr. líškavechovor. expr.: šmajchlovníkšmajchliaršmajchlošpejor.: podlízavecpodlizačpodlizovačpochlebníkpochlebovačpätolizačpoklonkárpotrimiskár (najmä o tom, kto si zaliečaním chce získať priazeň nadriadeného, vyššie postaveného): dvere riaditeľa boli pre lichotníkov, zaliečavcov, líškavcov zatvorenéexpr. okiadzačpejor.: služobníkvrtichvostkniž. pejor. pritakávač


    šmajchliar p. lichotník


    líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemulichotiťrobiť poklonyhovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimentyhovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darčekpredchádzať sinadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemupodlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovihovor. kurizovaťexpr.: okiadzaťobkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sanár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovipejor.: pochlebovaťpodkladať sapoklonkovať (sa)službičkovaťprisluhovaťfraz. natierať/mazať niekomu med okolo ústfraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadenýmzried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak)nár. expr.: fatinkovať safatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťupejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)


    podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň • pochlebovaťpodkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovilíškať sazaliečať salichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohováraexpr. zried. pochlebkovaťfraz. expr. lízať pätypejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň) • nadbiehaťpredchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudíhovor. pejor. krútichvostikovaťhovor. iron. komprdovaťhovor. expr. šmajchlovať savulg. pchať sa do zadku/do riti


    šmajchlovať sa p. líškať sa, podlizovať sa


    zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmihovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi vonexpr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnostiflirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtujedvoriťhovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechcelíškať sapodlizovať sapochlebovaťpodkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstavenýmpredchádzať si: predchádza si rodičov nevestyexpr. zastar.: fatinovať safatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!


    chuť 1. jeden zo zmyslov, ktorými sa vníma sladkosť, kyslosť, horkosť a pod.: orgány chutihovor. apetít (chuť do jedla): jesť s apetítomhovor. gusto: s gustom sa dal do jedenia

    2. vlastnosť látok vnímaná chuťovým zmyslom: polievka má čudnú chuťhovor. zastar. šmak: slaný šmakpríchuť (vedľajšia chuť): sladkastá príchuť vínapachuť (nepríjemná chuť po niečom): pachuť po plesni


    šmak p. chuť 2


    chutiť 1. pôsobiť príjemne na orgány • byť pochutihovor. šmakovať: obed mu chutil, bol pochuti, šmakoval

    2. p. páčiť sa 2


    šmakovať p. chutiť 1


    masť 1. živočíšna látka získaná škvarením a používaná do pokrmov al. priamo ako potravina • tuk (živočíšny): pridať do jedla masť, tukzastaráv.: omastaomastok: omasta na panvicimastnota: na polievke pláva mastnotanár. šmalec

    2. prípravok na roztieranie používaný ako zdravotný al. kozmetický prostriedok • krém: hojivá masť, hojivý krémželé: želé na ruky


    šmalec p. masť 1


    smalt ochranná al. dekoračná sklovitá vrstva, obyč. na kovových predmetoch • email


    raždie odťaté al. suché konáre, vetvy • raždinahaluzinahaluzie: zbierať v hore raždie, raždinu, haluzinu, haluzie; kúriť raždinou, haluzinounár.: šmániešmáň (drobné raždie)


    šmánie, šmáň p. raždie


    smaragdovozelený p. zelený


    zelený majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov a pod. • jasnozelenýživozelenýostrozelenýsýtozelený: jasnozelené šaty, živozelená siatina, sýtozelený májový lessvetlozelenýslabozelenýbledozelený (zelený s bledým odtieňom): bledozelená blúzazelenožltýžltozelenýkaki (neskl.; zelený so žltým odtieňom): kaki košeľazlatozelený (zelený so zlatým odtieňom): zlatozelené šíre poliapren. mačací (o farbe očí) • fosforový (zelený ako fosfor) • zelenavýzelenkavýzelenastýzelenkastýnazelenastýnazelenalýnazelenkastý (trocha sfarbený do zelena): zelenkavá voda; nazelenkasté svetlozried. zelenistý: zelenisté vody (Kalinčiak)tuhozelenýtmavozelenýtemnozelenýfľaškovozelený (zelený s tmavým odtieňom): tmavozelený plotzelenomodrýmodrozelenýbelasozelenýzelenobelasýtyrkysovýakvamarínovývodový (zelený s modrým odtieňom): tyrkysový, akvamarínový prsteň; steny vodovej farbytrávovýtrávovozelenýhráškovýhráškovozelenýsmaragdovýsmaragdovozelenýmalachitovýmorský (zelený ako tráva, hrášok, smaragd, malachit, ako more): nohavice hráškovej farby; smaragdová, malachitová zeleň; morská farbaolivovýolivovozelený (zelený ako olivy): olivovozelený odtieň látkyšedivozelenýsivozelený (zelený do siva) • expr.: zelenučkýzelenušký


    smaragdový p. zelený


    bože vyjadruje obavu, starosť, bôľ, žalosť, strach, hrôzu, zúfalstvo, prekvapenie, údiv a pod. • božemôjpanebože: bože, božemôj, veď sa odtiaľ nedostaneme; Panebože, kde sa tu berieš?prebohakristekristepane: Preboha, kristepane, čo nás ešte čaká?boženkubožičku: boženku, božičku, ale som sa zľakolprekristapánaprepánajána: Prepánajána, ako si tam vyliezol?ježišmariaježišmáriaježišmáriajozefmáriajozefšmáriajozef: ježišmária, máriajozef, veď sa môžeš zabiťprepánakráľa

    p. aj beda


    šmáriajozef p. bože


    hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do oblokavrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľuexpr.: šmariťzašmariťtresnúťtresknúťplesnúťplesknúťšľahnúťtrepnúťcapiťcapnúťčapiťčapnúťšvacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gaučexpr.: pleštiťpľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zemnár. šmrliť (Šikula)expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do autaexpr.: prasknúťpraštiťmrštiťbuchnúťdžuchnúťbacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôlexpr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanierexpr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkouhovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do taškyhovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do náshovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrnonahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na vozpohádzaťexpr. potrepať (postupne, viac predmetov)


    šmariť p. hodiť


    vhodiť hodením umiestniť do niečoho, dnu • hodiť: vhodil, hodil list do schránkymrštiťvsotiťsotiťvstrčiťstrčiť: mrštiť, vsotiť loptu do sieteexpr. vraziťhovor. expr.: šmariťvcapiť (vhodiť prudkým pohybom): vrazila, šmarila, vcapila kapustu do hrncaexpr. všustnúť (hodením nasypať): všustol zrna do válovaexpr.: kydnúťvkydnúť


    čaptaňa expr. žena, ktorá nerovnomerne dostupuje pri chôdzi • expr.: čaptačambľaňašmatlaňa


    šmatlaňa p. čaptaňa


    čaptať expr. pri chôdzi klásť nohy krivo, nepekne • šmatlaťšmatlať sa: dieťa začalo čaptať, šmatlaťzried. čaptať sazakášaťzahadzovať (nohou) (robiť nohou polkruhový oblúk): pravou nohou zakášal, zahadzovalkrívaťexpr. chrámať (napádať na jednu nohu)


    krívať pri chôdzi nerovnomerne dostupovať (často pri skrátení jednej nohy) • napádať: kríva, napáda na pravú nohunár. napadúvaťzried. chrámať: chráme na jednu nohuexpr. krivkaťpokrivkávaťpokrivovaťpokrivkovaťexpr.: pochromkávaťbadkaťnár. geckať (mierne krívať; ísť mierne krívajúc): pomaly krivká, pokrivkáva, badká k domuzakášaťzahadzovať (nohou) • pren. hovor. expr. zametať (pri chôdzi robiť nohou oblúkový pohyb): zakáša, zahadzuje, zametá ľavou nohouexpr.: čaptaťšmatlaťšmatlať sa (krívať al. pri chôdzi vykrivovať nohy, nepekne chodiť) • nespis. kuľhať


    šliapať 1. šľapou, chodením stláčať (a obyč. poškodzovať) • stúpať: deti šliapu, stúpajú po tráve, po kvetoch; šliapať, stúpať niekomu na nohy (pri tanci) • expr. šmatlať: Nešmatlite po hriadkach!expr. šmatlať sa: pes sa mi šmatle po noháchdupaťudupávať (šliapaním ničiť): dupať po pohrabanej zemi; udupávať ďatelinuexpr.: cápaťčliapať (nohou ťažko dopadať): cápať po blatedláviťgniaviť (obyč. s cieľom zlisovať): dláviť, gniaviť, šliapať kapustu, hrozno, siláž

    2. p. ísť 1


    šmatlať 1. p. čaptať, krívať 2. p. šliapať 1


    motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať saponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sablúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sapotĺkať sapopletať savláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť satmoľkať samotkať sašmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sašiplať sašiplikať saplantať sapľantať sapantať sakutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzaťobchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať saopletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť savráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovaťobsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa)oplentať sašemotiťšemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť samlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

    2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať


    babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sašpiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blateexpr.: rýpať saryť sahrabať saprehrabávať sanár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť safafrať sačičrať sabŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

    2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sapiplať saprplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňahovor. expr.: šiplať sašušmať sašuchtať satitlať safafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlhoexpr.: šmotkať sašmotlať saexpr. zried. šmatlať sarýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpehrať saihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večerazdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekanímexpr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifrujehrub.: kašlať sakašľať savulg. srať sa

    3. p. zaoberať sa


    šmatlať sa 1. p. čaptať, krívať 2. p. šliapať 1 3. p. babrať sa 2


    čaptáň expr. človek, ktorý nerovnomerne dostupuje pri chôdzi • expr.: čaptoščaptákšmatliakšmatloščambľoššmatlavýčambľavý


    čaptavý ktorý zle, nemotorne, neprirodzene chodí (o človeku al. zvierati); ktorý je deformovaný al. inak postihnutý (o nohe); svedčiaci o tom • krivonohýexpr. krivý (o nohe) • expr.: čambľavýčapatýšmatlavý: čaptavá, krivonohá, čambľavá žena; čaptavá, čapatá, šmatlavá noha, chôdzanár. šantavý: šantavá jalovica

    p. aj chromý 1


    chromý 1. ktorý má chorú, poškodenú dolnú končatinu; ktorý kríva, ťažko, nemotorne sa pohybuje • krivý: chromý, postrelený pes; chromý, krivý vojnový veteránkrivkavý (trochu krívajúci): krivkavý starecnapádajúci: napádajúci na pravú nohuzakášavý (oblúkovitý, ako pri kosení; o pohybe al. o človeku, ktorý sa takto pohybuje): zakášavý mrzák, zakášavá chôdzapejor.: čaptavýčapatýčambľavýšmatlavý (neprirodzene chodiaci, s deformovanými chodidlami; svedčiaci o tom): čaptavý, čapatý mládenec; čambľavé, šmatlavé nohyexpr. zried. dokľavený (na nohách): dokľavený tvor

    2. p. ochrnutý 1


    šmatlavý1 p. čaptavý, chromý 1


    šmatlavý2 p. čaptáň


    šmatliak, šmatloš p. čaptáň


    hmatať dotýkať sa rukou a tým vnímať hmatom • expr.: macaťšmátrať: v tme hmatáme, maciame, šmátrame okolo sebaexpr.: hmatkaťmackaťhabkať: hmatká, macká, habká po vypínačinár.: mataťmatkať (Dobšinský)nahmatávaťohmatávaťexpr. ohmatkávať (hmatom zisťovať, skúmať): nahmatáva si tep; ohmatáva ovocie a vyberá mäkké kusy


    šmátrať p. hmatať


    šmátrať sa p. tápať 1


    tápať 1. neisto sa pohybovať (obyč. sa pritom zachytávať rukami) • expr. habkať: postupuje pomaly, tápe, habká v tmeexpr. šmátrať sa: šmátra sa potme

    2. byť neistý, bezradný (v konaní a pod.) • blúdiť: tápu v pochybnostiach; myseľ mu blúdi v neistote


    páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekaťpripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľujeexpr. piecťhovor.: pražiťsmažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookolahriať (intenzívne): radiátor veľmi hrejeopaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)

    2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústaobáraťopárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajomkniž. žihať (Hviezdoslav)

    3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe lícapichať: dym pichá v očiachsvrbieťšpieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špiebolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí

    4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre

    5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku

    6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohnerozkladaťzažíhať: zažíhať vatry

    7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť


    pražiť 1. tepelne upravovať v rozpálenom tuku, al. nasucho • smažiť: pražiť, smažiť vajíčka; rybu praží, smaží iba na oleji; v rúre praží mandleškvariť: škvarky sa škvaria na panvicivyprážaťvysmážať (obalenú surovinu pripravovať pražením): vyprážať, vysmážať mäso, karfiol, syrpiecť (pripravovať jedlo pôsobením vysokej teploty s uvoľňovaním vlastného tuku): pečie hosťom klobásuoprážaťosmážaťopekať (krátko al. iba na povrchu pražiť): opeká, opráža si na masti chlieb; opekať na ohni slaninkupáliť (cukor): páli cukor na karamelpripekať (vysokým teplom dokončovať úpravu jedla, obyč. na povrchu): pripekať v rúre rezance

    2. hovor. vydávať prudké teplo; prudkým teplom, prudkou žiarou pôsobiť na niekoho, niečo • smažiťpáliť: slnko praží, smaží do oblokov; kachle neznesiteľne pália; neos. vonku praží, páliexpr.: piecťopekať: slnko pečie, opekáhriať (vydávať teplo): slnečné lúče hrejúpripekať (silno hriať; o slnku): už dávno tak nepripekalo ako dneshovor. pripaľovať (o slnku): vonku pripaľujeexpr. škvariť (nepríjemne): otvorené ohnisko nás škvaríhovor. opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky): dnes to dobre opaľuje


    smažiť p. pražiť 1, 2


    škvariť 1. pripravovať na rozpálenom tuku • pražiťsmažiť: škvarí, praží mäso pekne do ružovaoprážaťopekaťosmážať (na povrchu): klobásky opráža, opeká, osmáža zo všetkých strán

    2. rozpúšťať pôsobením vysokého tepla • vytápaťroztápaťtopiť: škvarí, vytápa slaninu; topí, roztápa maslo, masťvyškváraťvyškvarovať: vyškvárať sadlo


    opaľovať sa vystavovať sa pôsobeniu slnečných lúčov • slniť sa: opaľovať sa, slniť sa pri morihovor. expr.: opekať savypekať sapren. expr. grilovať saexpr.: pražiť saškvariť sasmažiť safraz. chytať bronz: už od jari chytá bronz; opeká sa, vypeká sa na letnom slnkufraz. expr. opekať si pupok


    odvážlivec odvážny človek • smelec (Vajanský)expr. nebojsa: vyrastá z neho nebojsaodhodlanec (kto sa vie na niečo odhodlať)


    smelec p. odvážlivec


    obchod 1. akt výmeny tovaru, činnosť obchodovania • hovor., často pejor. kšeft: urobiť dobrý obchod, kšeftpejor.: čachremachle (pokútny obchod) • hovor. zastar. handelsubšt. biznis: zaoberať sa biznisomhovor. expr. džob (výhodný obchod): podarilo sa mu uskutočniť výhodný džobhovor. pejor. šmelina (protizákonný obchod obyč. s nedostatkovým tovarom): dal sa na šmelinu

    2. miestnosť, kde sa predáva • predajňa: v obchode, v predajni obsluhujú učnihovor. zastar. sklephovor. pejor. krám


    šmelina p. obchod 1


    obchodník kto sa zaoberá obchodom • hovor. pejor. kšeftár: obchodník, kšeftár s drogamizastar. kupec (v minulosti): kupci tvorili bohatú vrstvu mestasubšt. biznismen • priekupníkhovor. pejor. handliar (kto kupčí s tovarom) • hovor. zastar. sklepár (majiteľ obchodu) • hovor. pejor. šmelinár (kto sa zaoberá šmelinou) • subšt. vekslák (kto nedovolene obchoduje s valutami)


    priekupník kto kupuje tovar na ďalší predaj pre zisk a často nedovolene • špekulant: priekupník s ovocím, špekulant s devízamihovor. pejor.: kšeftáršmelinár: kšeftári, šmelinári s autamihovor. pejor. handliar (Zelinová)subšt. vekslák (kto nedovolene obchoduje s cudzími valutami) • subšt. šíber


    šmelinár p. priekupník


    obchodovať zaoberať sa výmenou tovaru (kúpou a predajom), byť obchodníkom • hovor. obchodníčiť: obchodovať so zahraničím; obchodníčil s drevomzastar. trhovať (obchodovať na trhu) • zried. jarmočiť (obchodovať na jarmoku) • hovor. pejor.: kramárčiťkramáriť (obchodovať v malom, predávať v kráme) • zastar.: frajmačiťfrajmočiť (pestovať výmenný obchod) • kupčiťzastar. handžáriť (Kálal)hovor. priekupníčiť (priekupnícky obchodovať) • hovor. pejor.: kšeftovaťkšeftárčiťkšeftáriťhandlovaťhandliarčiťhandliariť (obchodovať s veľkým ziskom) • hovor. pejor. čachrovať (obchodovať nestatočne, pokútne, špekulantsky) • hovor. pejor.: šmelináriťšmelinárčiťšmeliťkeťasiť (obchodovať nedovolene, načierno): šmelinár(č)i s cigaretamihovor. pejor. veksľovať (obchodovať s devízami) • subšt. veksláčiť


    šmelinárčiť, šmelináriť, šmeliť p. obchodovať


    isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • istesmelo: isto, smelo prekonával všetky prekážkypevneneomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľomspoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

    2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • istebezpečneneohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečnespoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

    3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • isteistotnezaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziťdozaistanaistourčite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepšízaručenebezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívibezpochybynepochybnenesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasyzrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledokpresne: viem to celkom isto, presne, že príduexpr.: istežeisto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžupevneskalopevneexpr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspechexpr.: istučkoistučičkoisto-istučkoisto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rádpodistýmakiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ránocelkom istocelkom istecelkom určiterozhodnenapevnoexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarísubšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenuza každých okolnostínech sa deje čokoľvekfraz. expr.: aj keby hromy biliaj keby tragače padali

    4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2


    smelo 1. porov. smelý 2. p. isto 1


    istota 1. istá, nepochybná pravda • určitosť: vedecká istota; s určitosťou niečo tvrdiťnespornosť: nespornosť faktupresvedčenie: s istotou, presvedčením niečo očakávaťbezpečnosť: tvrdí to so stopercentnou bezpečnosťou

    2. prejav viery vo vlastné sily vo vzťahu k práci, k činnosti a pod.: istota v držaní telaobratnosťzručnosť: získať obratnosť, zručnosť v niečomspoľahlivosť: spoľahlivosť v konanísebavedomiesebadôverasebaistota (viera vo vlastné sily): nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistotynebojazlivosťkniž. nebojácnosťodvaha: stratiť odvahusmelosť

    3. p. záruka 2


    odvaha nehľadenie na nebezpečenstvo • odvážnosťsmelosť: dodať si odvahu, odvážnosť, smelosťkniž. statočnosťodhodlanosťkniž.: nebojazlivosťnebojácnosť: statočnosť, odhodlanosť záchrancovhovor. guráž: stratiť gurážbravúrabravúrnosť (ľahkomyseľná odvaha)


    opovážlivosť neprimeraná al. nemiestna odvaha • trúfalosťtrúfanlivosť: jeho trúfalosť zarážabezočivosťhovor. drzosť (drzá opovážlivosť): bola to od nej veľká bezočivosť, drzosťsmelosť: doplatil na svoju opovážlivosť, smelosťkniž. impertinencia


    smelosť p. odvaha


    bojovný plný odhodlania bojovať, útočiť, nevzdávať sa, presadiť sa a pod. (o človeku); svedčiaci o tom • bojovníckybojový: mať bojovného, bojovníckeho ducha; všade vládne bojovná, bojová náladakniž. militantnýbojachtivýútočnývýbojný (vyhľadávajúci al. vyvolávajúci boj, konflikt; op. pokojamilovný, mierny): militantné, bojachtivé skupiny; útočná, výbojná povahaodvážnysmelýodhodlaný (obyč. o prejavoch človeka vyjadrujúcich odhodlanie): odvážny, smelý, odhodlaný pohľad; odvážna, smelá, odhodlaná rečrevolučnýburcujúci: revolučná pieseň; burcujúce pokriky, heslá

    porov. aj útočný


    hrdinský vyznačujúci sa odvahou konať ušľachtilé, často život ohrozujúce skutky (o človeku); svedčiaci o hrdinstve • udatný: hrdinskí, udatní vojaci; hrdinský, udatný bojkniž.: chrabrýhrdinný: chrabrá, hrdinná armádakniž.: heroickýbohatierskyjunácky: heroický, bohatiersky, junácky duchstatočnýodvážnysmelý: statočný, odvážny, smelý záchranca, činexpr. al. pejor.: frajerskýviťúzskyexpr. geroický (A. Bednár)


    istý 1. ktorý sa zhoduje so skutočnosťou, v ktorom sa nemožno mýliť; určite taký • skutočnýpravdivýpozitívnydokázaný: to sú isté, skutočné, pravdivé, pozitívne fakty; istá, dokázaná vinazaručenýgarantovaný (ktorý má záruky, garancie): zaručený, garantovaný úspechnepochybnýneklamnýnezvratnýkniž. apodiktický: nepochybný, neklamný, nezvratný dôkaz; apodiktické tvrdeniebezpečnýzastar. istotný: ide o bezpečný omyl; vystríhať niekoho pred istotným nebezpečenstvomnepodvratnýnepopierateľnýnevyvrátiteľnýnespornýhovor. neodškriepiteľný: podoba syna a otca je nepopierateľná, nesporná, neodškriepiteľnáspoľahlivý (ktorému možno dôverovať): informácia zo spoľahlivého zdrojaskalopevnýexpr. sväto-svätý: skalopevná, sväto-svätá pravdahovor. tutovýslang.: zichrovýbetónový: výhra je tutová, zichrová; betónový tipexpr. istučký

    2. veriaci svojim schopnostiam, zručnostiam; majúci sebavedomie, istotu v seba; svedčiaci o tom (op. neistý) • sebavedomýsmelý (op. bojazlivý, nesmelý): istý, sebavedomý, smelý rečník, chirurgpevný: pevný krok, pevná rukaodhodlaný: pevný, odhodlaný hlasspoľahlivýpresný: mať spoľahlivé, presné oko

    3. p. bezpečný 1 4. p. určitý 2 5. p. určitý 3, nejaký, niektorý


    smelý ktorý sa ničoho neľaká, ktorý sa vyznačuje smelosťou, odvahou; svedčiaci o tom (op. nesmelý) • odvážny: smelý, odvážny záchranca; smelé, odvážne skutkynebojazlivý (op. bojazlivý): nebojazlivé zviera prišlo až k dverám domuudatnýkniž. chrabrý (smelý v nebezpečenstve, ohrození): udatní, chrabrí bojovnícijunáckyhrdinskýbohatiersky (odvážny ako junák, hrdina, bohatier): junácki, hrdinskí mladí vojaci; bohatierske srdcetrúfanlivýtrúfalýprismelýpriodvážny (príliš, neprimerane smelý): trúfalé, prismelé vystupovanie; trúfanlivé dievčapren. kacírsky (odporujúci uznávanému názoru, odvážny na dané pomery): prísť s kacírskou myšlienkoumužnýzastar. zmužilýchlapskýodhodlaný (typický pre pravého muža): mužný, chlapský, odhodlaný činkniž.: nebojácnyneohrozenýzastar. odvážlivýhovor. gurážnyexpr. srdnatýpren. expr. prometeovskýpren. expr. zastar. prometejskýexpr. čertovský


    povaha 1. súhrn vlastností určujúcich správanie človeka a reagovanie na vonkajšie podnety • temperamentletora: pokojná, výbušná povaha, letora; pokojný, výbušný temperament; flegmatická letorahovor. nátura: mať dobrú náturukniž. naturel: národný naturelduchzaloženie: byť veselého ducha; svojím založením je optimistacharakter: je to pevný charakter

    2. súhrn príznačných vlastností niečoho • charakterráz: kniha vedeckej povahy, vedeckého charakteru, rázu; romantický ráz operysmer: škola humanitného smeruzacielenie: ideové zacielenie diela

    p. aj charakter 2


    ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter operypovaha: povaha chorobykniž. tvártvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnostismer: školy humanitného smerupodoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobuštýl (ráz veci al. javu): štýl obliekaniatyp (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školyzaloženiekniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razeniaduch (celkový ráz): duch dobyakcent: báseň má osobný akcenttón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého dielakniž. kolorit: dobový kolorit románuexpr. punc: dielo má politický puncčrta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črturámecforma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formunálada (celkový ráz): nálada obrazu


    sloh 1. spôsob výberu, používania a utvárania umeleckých prostriedkov a postupov typický pre isté obdobie, pre istých tvorcov al. dielo • štýl: budova v modernom slohu, štýle; prístavby rozličného slohu, štýlusmer (v umení): je to už nový hudobný smer

    2. využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. pre istého autora • štýl: náučný sloh, štýlreč: umelecká reč


    smer 1. zameranie, zacielenie niečoho, čo sa vyvíja: jeho život dostal nový smerrázcharakterpovaha (súhrn príznačných vlastností): školy technického rázu, charakterutrend (celkový smer vývinu): svetový trendkurz (vopred určený smer): politický kurzorientácia: kultúrna orientáciaprúd: nové myšlienkové prúdy

    2. myslená čiara k istému objektu: postupovať stále tým istým smeromstrana (priestor ležiaci v istom smere): rozpŕchli sa na všetky stranyexpr. ďah: Ktorým ďahom pôjdeme?kurz: kurz lietadla

    3. p. sloh 1


    návod postup, ako niečo robiť al. používať • inštrukcia: konať podľa návodu, inštrukciípokyn: pridržiavať sa pokynovpoučenieponaučenie: priložiť poučenie, ponaučeniesmernica (zásady určujúce istú činnosť): smernice na hospodársku činnosťdirektíva: plniť direktívyrada: požiadať niekoho o radupredpisreceptzastar. recepis (návod na prípravu niečoho): lekársky, kuchársky predpis, recept

    p. aj smernica


    smernica obyč. mn. č. zásady upravujúce, určujúce istú činnosť: smernica vlády pre podnikaniedirektíva: plniť direktívyinštrukcia: konať podľa inštrukciípokyn: čakať na pokyny nadriadenýchpropozícia: technické propozícieúprava: vyžiadať si úpravu na ďalší týždeňdispozícia: postupovať podľa dispozíciínávod (poučenie, ako niečo robiť): pridržiavať sa návoduvodidlo: byť vodidlom pri prácipríkaz (autoritatívne nariadenie na vykonanie niečoho): dostať príkazsubšt. maršruta: maršruta nebola presne vypracovaná


    rozhodujúci 1. ktorý o niečom rozhoduje, ktorý má veľkú dôležitosť, veľký význam • rozhodnýdôležitýzávažný: povedať rozhodujúce, rozhodné slovo; urobiť rozhodujúci, dôležitý, závažný krok v životekniž. relevantný (op. irelevantný): relevantný komponenthlavnýkľúčovýurčujúci: mať v niečom hlavný, kľúčový, určujúci významsmerodajný: uvedené číslo je smerodajnéživotnýosudnýosudový (rozhodujúci pre život, pre ďalší vývin): životný, osudný okamihkritický: dosiahnuť kritický bodfinálový (posledný a rozhodujúci): finálové stretnutie (v športe)

    2. p. prevažný


    smerodajný p. rozhodujúci 1


    na 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie vôbec al. zasahovanie predmetu (osoby) z ktorejkoľvek strany (op. z, zo) • smerom na (koho, čo)smerom do (koho, čoho)smerom kku (komu, čomu): odišli na sever, smerom na sever; odleteli smerom do Bratislavy; rozbehol sa smerom k bráneo (koho, čo; vyjadruje miesto dotyku): pritlačil sa o stenu, na stenu

    2. (čo) vyjadruje cieľ, účel: šaty na slávnostnú príležitosť, pripraviť sa na štartpo (čo): išiel po vodu, na voduod (čoho; pred názvami chorôb, neželateľných stavov): prášok od bolenia hlavyproti (čomu): liek proti chrípkepri (čom): potrebujem to pri skúške, na skúšku

    3. (čo) vyjadruje mieru obyč. vo forme účinku • do (čoho): uvariť na mäkko, do mäkka

    4. (čo) vyjadruje časové okolnosti • cez (čo)počas (čoho): stretnú sa na Vianoce, cez Vianoce; na budúci týždeň, počas budúceho týždňa pôjdu na výletv (čom): v budúcom roku, na budúci rok sa situácia zlepší

    5. (čo) vyjadruje príčinu • s, so (čím): ležať na zápal pľúc, so zápalom pľúcz, zo (čoho): prišiel iba z príkazu, na príkaz

    6. (čom) vyjadruje miesto na povrchu al. prostredie • navrchu (čoho): na kopci, navrchu kopca postavili rozhľadňupo (čom): po bokoch, na bokoch viseli farebné strapce

    7. (čom) vyjadruje nástroj, prostriedok • o (čo): porezal sa na skle, o sklo


    proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oprotinaproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodusmerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku

    2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšievoči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mnena rozdiel od (koho, čoho)v protiklade kku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňovv porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší

    3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny

    4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazukniž.: navzdornavzdorykniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu

    5. p. naproti 2, 3


    smerom k p. proti 1


    od (koho, čoho) 1. vyjadruje priestorové al. časové východisko a východisko poradia vôbec (op. do, po) • začnúczačínajúcpočnúcpočínajúc (kým, čím): od prvého januára, začínajúc, počínajúc prvým januárom sa zvýši nájomnézačnúc odzačínajúc odpočnúc odpočínajúc od (koho, čoho): začnúc od, počnúc od pondelka bude zavretézzo (koho, čoho): prišli z východu, od východusmerom od (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z nejakého východiska): smerom od rieky zaznel výstrelspoza (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z miesta za niečím): spoza dverí sa ozývali hlasy

    2. vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu • po (kom, čom): od starého otca, po starom otcovi zdedil domza (koho, čo): zaplatil daň od záhrady, za záhraduz/zo (koho, čoho): nevie, čo má zo samej radosti robiťpod (kým, čím): od úderov, pod údermi sa zvalil na zem

    3. vyjadruje účel, cieľ • proti (čomu): od smädu, proti smädu je dobrá minerálkana (koho, čo): prášok na bolenie hlavy

    4. p. cez 5


    smerom od p. od 1


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať samať rozhľadmať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľadbyť informovaný: v odbore je dobre informovanýrozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu

    2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sazacieľovať saupriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakovinysústreďovať sasmerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mierukniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmypoznať: pozná len vlastný prospech


    smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k morukráčaťísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domovletieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavyplávať (na vode): loď pláva do prístavuhovor.: kerovaťkarovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

    p. aj ísť

    2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hradkniž. spieťdospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemuísť: ide pomaly k svojmu cieľuvyvíjať sapostupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncuústiťvyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

    3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriťcieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otecobracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na náskniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centramať tendenciuhovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku


    ukazovateľ 1. pomôcka, mechanizmus na ukazovanie smeru, stavu: ukazovateľ cesty, výškysmerovka (svetelný ukazovateľ smeru jazdy dopravného prostriedku): smerovka bliká doľavasmerovník (ukazovateľ smeru na rázcestí) • šípka (značka v podobe hrotu ukazujúca smer): správnu cestu označili šípkouručička (ukazovateľ údajov na hodinách, prístrojoch): hodinová ručička, ručička manometraodb. indikátor (mechanizmus, látka ukazujúca stav al. zmenu javov al. veľkosť veličín): chemický indikátor, indikátor ladeniapubl. barometer: barometer záujmuzastar. ukazovák (Kukučín)

    2. p. zoznam


    smerovka, smerovník p. ukazovateľ 1


    odpad 1. neupotrebiteľné zvyšky • odpadky: spaľovať odpad, odpadkysmeti (drobný odpad spôsobujúci neporiadok): kôš na smetiodhodky (čo sa odhadzuje) • nedojedky (zvyšky z jedla) • kraj. oprsky (Švantner)šrot (kovový odpad) • trieska (odpad pri obrábaní kovu al. iného materiálu): železné trieskypopolček (jemný popol rozptyľujúci sa ako spaľovací odpad do ovzdušia)

    2. p. odtok


    smeti p. odpad 1


Pozri výraz ŠM v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV