Synonymá slova "šek" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 145 výsledkov (2 strán)
-
šek p. zloženka
zloženka poštová poukážka: platiť zloženkou • hovor. šek: vyplatiť šek
sekáč p. švihák
švihák hovor. nápadne sa obliekajúci al. správajúci muž • hovor. elegán: robil zo seba šviháka, elegána • hovor.: fešák • štramák (pekný, urastený muž) • hovor. expr. sekáč • expr. frčkár • pejor.: fičúr • seladón • trocha pejor. frajer • hovor. pejor. hochštapler (dobrodruh s uhladeným vystupovaním) • kniž.: dandy • plejboj, pís. i playboy (milovník výstredného života) • pejor.: panák • pánik • pánko (vyobliekaný, povýšenecký, ale rozumovo obmedzený muž)
fašírka kuchynský výrobok z pomletého al. posekaného mäsa: jemná fašírka • kuch. karbonátka • potrav. sekaná • zastar. sekanina (mäsiarsky výrobok z posekaného mäsa)
sekaná, sekanina p. fašírka
rozkazovačný ktorý rád rozkazuje; majúci charakter rozkazu • rozkazujúci • rozkazovací • prikazovací: hovoriť rozkazovačným, rozkazujúcim, prikazovacím tónom • panovačný: byť panovačným • imperatívny: imperatívny podtón prejavu • veliteľský • generálsky: veliteľská, generálska povaha • zried. sekantný
p. aj panovačný, prísny
sekantný p. rozkazovačný
sekaný p. trhaný
trhaný ktorý nie je plynulý, súvislý; ktorého ucelenosť je na mnohých miestach porušená; oddeľovaný • prerušovaný • prerývaný: trhaný, prerušovaný, prerývaný kašeľ • nesúvislý • úryvkovitý: magnetofónový pás s nesúvislým, úryvkovitým zvukovým záznamom • sekaný • trhavý • expr. šklbavý: sekané, trhavé, šklbavé pohyby
biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)
2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte
3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe
4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)
hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)
porov. aj kričať 1
2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať
mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbať • trhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukáv • expr.: drmať • trmať • drmotať • drmancovať • drgať • virgať: drmal, trmal, virgal dverami • expr.: hegať • mrdať • kmásať • ometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavami • hovor. expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať • expr. zried. drgoliť • expr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecom • nár. omykať (J. Chalupka) • sepkať (Dobšinský) • trepať • sekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukami • potŕhať • potrhávať • potrhovať • pomykávať • pohadzovať • poťahovať • pošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za ucho • expr. pošklbkávať • nár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdou • lomcovať • triasť • natriasať • otriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíku • expr. drgľovať • nár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľala • nár. namykávať (Timrava)
robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať • byť zamestnaný • mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti • hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • moriť sa • mordovať sa • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • mozoliť • otročiť • nádenníčiť • plahočiť sa • hrdlovať • hlušiť • robotiť • robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať • potiť sa • šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábať • subšt.: makať • fachať • hovor. porábať • expr.: robkať • šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni • šuchtať sa • ťahať sa • expr.: smoliť • potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát • expr.: lepiť • látať • vyrábať • dávať dokopy • pejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu • expr.: sekať • súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom • babrať sa • expr.: piplať sa • šiplať sa • prplať sa • paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni • pejor. kašľať sa • niž. hovor.: ondiať sa • ondieť sa • vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)
2. zaoberať sa istou činnosťou • konať • vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť • arch. činiť: činil dobré skutky • podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel • uskutočňovať • realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne
3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja • zostrojovať • konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky • produkovať • vyrábať • dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno • montovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať • muštrovať • porábať (obyč. ručne): majstroval police • tvoriť • utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány
4. byť príčinou niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody
5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom • kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún
6. p. pokračovať 1
rúbať 1. pomocou sekery zrážať na zem • stínať • zotínať • ťať: rúbali starý les; stínali, ťali krovie • vytínať • vyrúbavať • vyrubovať • vysekávať: vytínali kríky • klčovať (o koreňoch): klčovali vinicu • nár. váľať
2. pomocou sekery deliť • kálať • sekať • štiepať: rúbal, kálal drevo; štiepal polená
3. p. dobývať 4. p. biť 1, ničiť 3
sekať 1. ostrým predmetom narúšať celistvosť niečoho • ťať • zatínať: seká, tne, zatína sekerou do stromu, nožom do dreva • rúbať (pomocou sekery deliť): rúbať polená • stav. slang. štemovať: štemovať do múru otvory
2. rozdeľovať na drobné kúsky • rozsekávať: seká, rozsekáva nožom kapustnú hlavu, ľadové kocky • roztínať (väčším nástrojom): roztína kosti • odsekávať • odsekúvať • odsekovať (oddeľovať kúsky z niečoho) expr.: seká, odsekáva slová • odtínať (väčším nástrojom z niečoho): odtína z kusa mäsa
3. p. biť 1, 2 4. p. robiť 1 5. p. mykať
trhať 1. prerušovane prudko a krátko ťahať • mykať • šklbať: trhať, mykať povrazom; neos. šklbe, trhá mu v oku • nár.: škubať (Smrek, Rázus) • skubať (Kukučín) • expr.: drmať • trmať • drmotať • drmancovať: drme, drmoce ho za kabát • sekať: posmešne seká rukami, plecom • expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať • hegať: myks(ľ)uje konáre, hegá kľučkou • potŕhať • potrhávať • potrhovať • pomykávať • pošklbávať (prerušovane al. opakovane): pes potŕha, pomykáva reťazou; neos. pošklbáva mu sval
p. aj mykať, triasť
2. násilne deliť na kusy • šklbať: trhá papier, šklbe zošit • nár.: rusať • ruskať (trhať na drobné kúsky): rusať plachtu na obväzy • driapať: driape mäso z koristi, kožu z tváre • expr. kmásať: kmáše všetko, čo mu príde pod ruku • expr. capartiť (na kusy) • roztrhávať • pretrhávať • pretŕhať • spretrhávať: vlk roztrhával ovce; pretŕhať nite • drať (nosením): derie pančuchy, šaty
3. s úsilím vyberať (obyč. niečo pevne zasadené) • vytŕhať • vytrhávať: trhať, vytrhávať repu zo zeme; trhať, vytŕhať si vlasy • vyšklbávať • šklbať: vyšklbáva trávu; šklbe perie • lek. extrahovať (zuby)
4. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať • strhávať • strhúvať • expr.: kmásať • rafať • šklbať: trhá, stŕha, šklbe z neho šaty; vietor kmáše, rafá lístie zo stromu • driapať • expr. šarpať: driape, šarpe z nej kabát
5. p. oberať 1
biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať sa • ruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruť • mlátiť sa • tĺcť sa • otĺkať sa • expr.: sekať sa • hlušiť sa • klbčiť sa • chlpčiť sa • prať sa • hovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujú • hovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sa • zried. marasiť sa (Tatarka) • expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia
2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe) • hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom) • kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia
3. p. bojovať 1, 2
bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasť • zápasiť: zápasiť, biť sa s presilou • kniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom boji • kniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcom • sekať sa • rúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvi • zastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľom • zastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujú • zried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajú • fraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstvá • expr.: ruvať sa • ruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty
2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť boj • biť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miesta • zápasiť • boriť sa • kniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkami • kniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať sa • expr.: ruvať sa • ruť sa
sekať sa 1. p. bojovať 1, biť sa 1 2. p. vadiť sa
vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom) • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailoch • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradu • dohadovať sa • doberať sa • expr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračky • priečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš? • hašteriť sa • hovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúposti • expr.: hrýzť sa • sekať sa • chlpiť sa • hovor. expr. žrať sa • pren. pejor. brechať/štekať na seba • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým) • nár. prejedať sa (Timrava)
odbor 1. organizačná zložka úradu, inštitúcie, spolku a pod. • sekcia: školský odbor, školská sekcia • referát (obyč. menšia organizačná zložka): finančný referát • oddelenie (samostatná organizačná jednotka odboru)
2. p. oblasť 2
sekcia p. odbor 1
sekera kovový nástroj s rúčkou na rúbanie, štiepanie a pod.: mäsiarska, drevorubačská sekera • topor • tešla • tešlica (tesárska sekera) • valaška (sekera s dlhým poriskom, ktorú používajú valasi) • tomahavk (indiánska bojová sekera)
panovačný usilujúci sa ovládať iných, presadzujúci svoju vôľu; svedčiaci o tom • pánovitý: panovačná, pánovitá povaha • rozkazovačný • rozkazovací (ktorý rád rozkazuje; vyznačujúci sa prísnosťou, ráznosťou): rozkazovačná žena; rozkazovačný, rozkazovací hlas učiteľky • veliteľský • generálsky: odradil všetkých svojím veliteľským, generálskym správaním • autoritatívny • autoritársky (vynucujúci si autoritu): autoritatívne, autoritárske vystupovanie • despotický • diktátorský (vyznačujúci sa despotizmom, diktátorstvom): despotický, diktátorský otec • imperátorský: imperátorský postoj • zastar. sekirantský (ktorý rád preháňa iných svojimi príkazmi, požiadavkami a pod.): sekirantský vedúci
sekirantský p. panovačný
naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytať • prenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincov • stíhať • trocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejov • štvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zver • honiť (iba o zveri): poľovníci honili zajace
2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňať • pobádať: naháňal všetkých do práce • náhliť • súriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempa • expr.: hnať • duriť • huckať • durkať: netreba ho hnať, duriť do roboty • preháňať • hovor.: šikanovať • sekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadených • hovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti
3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať
preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvore • hnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulici • štvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchodu • expr. duriť • náhliť • pobádať: celý deň durí, náhli, pobáda deti • hovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov
2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovať • šikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakov • hovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozí • prenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkami • pren. expr. terorizovať • hovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinu • obťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňom • hrub. buzerovať
3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješ • prepínať: v reči i v robote rád prepína • kniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvať • dramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizuje • expr. prestreľovať • kniž. hyperbolizovať • fraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti
sekírovať p. preháňať 2, trápiť
trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť • sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje • znepokojovať • expr.: zožierať • žrať • užierať • hrýzť • zhrýzať • zjedať • ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota • expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie • skľučovať • zarmucovať • umárať • krušiť • bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca • deprimovať • tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech • zvierať (ťažko doliehať) • tlačiť • ťažiť • expr.: gniaviť • dláviť • moriť • kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny • nivočiť • expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia • kniž.: zžierať • trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo • doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy • expr. omínať: omína ho svedomie • trýzniť • týrať • mučiť • katovať • bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť • expr.: tyranizovať • terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu • drviť: horúčka, zima ho drví • rozrývať • hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok • obťažovať • unúvať • ustávať • expr.: molestovať • križovať • hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami • hovor. expr. mordovať • hovor.: sekírovať • macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou • hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať
pohryznúť zraniť zubami • uhryznúť • pohrýzť: pes pohryzol, uhryzol, pohrýzol zlodeja • expr.: seknúť • rafnúť: šelma sekla, rafla zubami obeť
pohrýzť 1. zubami rozdrviť na kúsky, rozhrýzť: umelým chrupom ťažko pohryzie, rozhryzie tvrdé mäso • požuť • požuvať • rozžuť • rozžuvať (žutím spracovať potravu): jedlo treba dobre požuť, rozžuť • expr.: požviakať • rozžviakať: požviakaná kosť • expr.: pochrúmať • pochrúpať • schrúmať • schrúpať (pohrýzť niečo tvrdé a krehké): pochrúmať jablko zdravými zubami • expr.: pochrumkať • schrumkať (jemne pohrýzť) • obyč. expr. posekať (obyč. o hlodavcoch): myši posekali pokrovce • zried. zhrýzť
2. zraniť zubami • uhryznúť • pohryznúť: pes pohrýzol, uhryzol zlodeja • expr.: seknúť • rafnúť: šelma sekla, rafla zubami obeť
pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiť • dať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičo • pristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpu • privoliť • dovoliť • kniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolili • podvoliť sa • zried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísť • pripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovede • dopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodili • prikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavky • pejor.: odkývnuť • odkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali
2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do voza • svedčať • svedčiť • slušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilo • hovor.: pasovať • šiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predsedu • hovor.: sadnúť • seknúť • padnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej sekne • hovor.: sedieť • stáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliate • šatiť (o šatách): tento strih dobre šatí
seknúť 1. porov. sekať 2. p. pohrýzť 2 3. p. pristať 2
udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho
2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať
zarezať 1. usmrtiť prerezaním krku • podrezať: zarezať kuru, podrezať ovcu
2. ostrým nástrojom vniknúť do niečoho, urobiť zárez • seknúť: zarezať si do prsta; zaťať, seknúť do dreva • zarúbať: zarúbať sekerou do stromu • vrezať • vbodnúť (niečo ostré prudko vraziť): vrezať, vbodnúť nôž do tela • zaťať • zaryť: zaťať, zaryť rýľom do nohy • expr. zafakliť
zaseknúť sa 1. zaboriť sa niečím ostrým, špicatým do niečoho • zaraziť sa • zaťať sa: zasekol sa, zaťal sa nechtami do stromu; guľka sa zarazila do steny • zahryznúť sa (zubami): zahryzla sa v zlosti do pery • zabodnúť sa (hrotom): tŕň sa zabodol pod nechet • pozasekávať sa • pozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)
2. zastaviť sa v činnosti, v pohybe, v reči a pod. • zadrhnúť sa: motor sa v činnosti zasekol, zadrhol • spriečiť sa • vzpriečiť sa • zapriečiť sa (nemôcť byť v činnosti pre priečnu, nepriaznivú polohu): kľúč sa spriečil, vzpriečil • zakliniť sa • hovor.: zacviknúť sa • zapasovať sa: zakliniť sa, zacviknúť sa, zapasovať sa medzi dosky • zachytiť sa • expr. zakvačiť sa: padák sa zachytil, zakvačil do stromu • spätiť sa • zháčiť sa • zaraziť sa (v reči) • zaťať sa • zatnúť sa • seknúť (v rozprávaní, v behu): zaťal sa, sekol a nepovedal už ani slova; keď sa zatne, už sa nepohne • pozasekávať sa • pozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)
zaťať 1. vraziť ostrým predmetom, nástrojom do niečoho • seknúť • zaseknúť: zaťať do dreva, zaseknúť do pňa, seknúť čakanom do skaly • nár. zatnúť • zarúbať • zarubnúť • rubnúť (sekerou, mečom a pod.): zarúbal sekerou do stromu • hovor. expr. zafakliť: zafaklil si sekerou do nohy • zaraziť: prudko zarazil rýľ do zeme • zarezať (ostrým nástrojom urobiť zárez): zarezať si do nohy, do živého; zarezať do kôry • zakosiť (kosou zaťať): zakosil do cudzieho • pozatínať (postupne al. na viacerých miestach): pozatínať do stromu
2. silno, pevne dať k sebe • stisnúť • zovrieť: stisnúť, zaťať zuby, zovrieť päste • zaseknúť • zaklenúť • zakleniť • zakliesniť • zaklesnúť • zakliniť (medzi niečo): zaseknúť, zaklenúť jazyk medzi zuby • pozatínať (postupne): pozatínať päste
3. p. udrieť 1 4. p. zatarasiť
pomýliť sa dopustiť sa omylu, urobiť chybu • zmýliť sa: pomýliť sa, zmýliť sa vo výpočtoch • chybiť • pochybiť • schybiť: uznal, že v odhade (po)chybil, schybil • expr. spliesť sa: pri hľadaní adresy sa splietol • expr. potknúť sa (urobiť chybu): zarecitovať báseň bez potknutia • hovor. expr. seknúť sa (veľmi sa pomýliť): pri posudzovaní kvality výrobku sa sekol • fraz. expr. streliť vedľa: v súťaži vždy strelí vedľa • fraz. urobiť chybný krok: v živote málokedy urobí chybný krok • expr.: prerátať sa • prepočítať sa: chcel nás dostať, ale sa prerátal • kniž.: poblúdiť • zablúdiť • zblúdiť (v konaní, úsudku): ako mladý aj poblúdil, zblúdil, ale zbadal svoj omyl • hovor. expr.: opáliť sa • opláchnuť sa • opláknuť sa: pri výbere partnera sa opálil, oplákol • expr.: popliesť sa • zapliesť sa (pomýliť sa v reči): jazyk sa mu poplietol • expr.: pomotať sa • zmiasť sa • pomútiť sa: pri uvažovaní sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomútilo • subšt. kiksnúť: pri rátaní viackrát kiksla
prepočítať sa pri počítaní urobiť chybu; expr. urobiť chybu, omyl vôbec • prerátať sa: chýba mi stovka, asi som sa prepočítal, prerátal; prepočítala, prerátala som sa, keď som každému verila • pomýliť sa • zmýliť sa • chybiť • schybiť: pomýliť sa, zmýliť sa o dvadsať korún; myslel si, že má dobrý odhad, ale (s)chybil • expr. seknúť sa: tentoraz sa sekol • sklamať sa (obyč. pri vypočítavosti): sklamať sa, prepočítať sa v spojencovi • hovor. expr. prešpekulovať • expr. premudrovať (špekulovaním, mudrovaním dosiahnuť neželateľný výsledok): toľko rozmýšľal, až celý plán prešpekuloval, premudroval
seknúť sa 1. ostrým sečným predmetom mimovoľne si vniknúť do tela: sekol sa nožom do ruky • zaťať sa: pri kosení sa zaťal do nohy • zarezať sa • porezať sa (rezaním sa poraniť)
2. p. pomýliť sa 3. p. zraziť sa 3
skysnúť kysnutím, kvasením zmeniť svoje vlastnosti • skysliť sa • skyslieť: polievka na teple skysla, skyslela; mlieko sa do rána skyslilo • skýšiť sa (o mlieku) • zoctovatieť • zlomiť sa (dostať octovú chuť; o víne): víno v otvorenej fľaši rýchlo zoctovatelo, zlomilo sa • nabrznúť (začať kvasiť): mlieko nabrzlo, omáčka už nabrzla • seknúť sa • zraziť sa (tepelnými procesmi zmeniť konzistenciu; o mlieku): mlieko sa pri varení seklo, zrazilo • sadnúť sa (kvasením nadobudnúť tuhšiu konzistenciu; o mlieku)
zraziť sa 1. v pohybe, v jazde, v boji a pod. prudko sa dotknúť, dostať sa do seba • naraziť: autá sa zrazili, autá narazili; útočníci sa zrazili, narazili (na seba) • stretnúť sa (zraziť sa v boji): demonštranti sa stretli s políciou
2. (o tkaninách) zmenšiť svoj objem (obyč. pri praní) • zbehnúť sa: bavlnená sukňa sa po praní zrazila, zbehla • sprať sa: spraté nohavice • expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti vôbec; nielen o tkaninách): ponožky sa mi načisto scvrkli; úspory sa nám scvrkli
3. tepelnými al. inými procesmi zmeniť konzistenciu • seknúť sa: omáčka sa zrazila, sekla • zvariť sa (zraziť sa pri varení; o mlieku) • odb. koagulovať (zraziť sa v podobe chumáčikov): krv sa rýchlo zrazí, koaguluje • skýšiť sa • skysnúť (kvasením zmeniť chuť a obyč. aj konzistenciu; o mlieku): polovicu mlieka dal skýšiť, skysnúť • sadnúť sa (nadobudnúť tuhšiu konzistenciu): krv sa sadla; mlieko sa do rána sadne • skvapalniť sa • skvapalnieť • skondenzovať sa (zmeniť sa na kvapalinu; o pare)
sekrét lek. hustejšia tekutina tvorená žľazami • výlučok: sekréty, výlučky slinných žliaz • výtok: hnisavý výtok • výpotok: pľúcny výpotok • lek. exsudát
sekretár p. tajomník
tajomník funkcionár, ktorý vybavuje agendu a rozličné iné veci organizácií, ústavov, spolkov a pod.; vysoká štátna al. politická funkcia • sekretár: vedecký tajomník, sekretár ústavu; redakčný tajomník, sekretár; generálny tajomník, sekretár OSN
sekt p. šampanské
šampanské jemné víno pôvodne z francúzskeho kraja Champagne • sekt • šumivé víno: popíjať šampanské, sekt • hovor. zastar. šampanier (Rázus) • subšt. šampus: fľaša šampusu • zried. šumovina (Urbánek)
časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri časti • diel: prvý diel filmu • dielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dielec • zväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníka • čiastka: čiastky roka • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podiel • kvóta (pomerná časť): finančná kvóta • súčasť • súčiastka: súčasť, súčiastka oblečenia • kus: kus chleba • článok: článok reťaze • ohnivo • ohnivko (časť reťaze): železné ohnivká • etapa: vývinová etapa • oddiel: oddiel knihy • kapitola • zastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlava • pasáž • kniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedky • partia: partia symfónie • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihy • epocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epochách • výňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z opery • hud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomok • fragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposu • útržok: útržky rozhovoru • kniž. úlomok: úlomky viet • ukážka: predniesť ukážky z diela • kniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo života • kniž. výrez: výrez zo skutočnosti • zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • úryvok: úryvky z listu • zložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdy • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementy • odb. komponent: komponenty zlúčenín • úsek: úsek cesty • rajón • kniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajón • sektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektory • štvrť (časť mesta): vilová štvrť • hovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment
sektor p. časť
laicizovať vymaňovať spod vplyvu cirkvi • zosvetšťovať: nastalo laicizovanie, zosvetšťovanie školstva, morálky • kniž.: profanovať • profanizovať • sekularizovať: postupne sa umenie profanovalo, profanizovalo
sekulárny p. svetský 1
svetský 1. ktorý súvisí so svetom, so životom na zemi, medzi ľuďmi • pozemský: znášať svetské, pozemské trápenie; zriecť sa svetskej, pozemskej slávy (op. náb. nebeskej) • zastar. zemský: zemské pôžitky (Jégé) • ľudský (ktorý prichádza zvonka, od ľudí): nedať na svetské, ľudské reči • laický (op. duchovný, cirkevný, náboženský): laická osoba, laická stredoveká poézia • kniž. sekulárny: sekulárne školstvo (op. cirkevné) • kniž. profánny
2. p. svetácky 1
chvíľa kratší časový úsek • chvíľka: o chvíľu, o chvíľku to bude hotové • okamih • moment (veľmi krátky časový úsek): rozhodujúca chvíľa, rozhodujúci okamih, moment; prísť v poslednej chvíli, v poslednom okamihu, momente • hovor.: sekunda • minúta • minútka • minútočka: o sekundu prídem
okamih veľmi krátky časový úsek • chvíľa • chvíľka • chvíľočka: napätý okamih, chvíľa; čakať iba okamih, chvíľku, chvíľočku • moment • expr. momentík: v tomto momente • mih: v mihu prísť • hovor.: minúta • sekunda • expr.: minútka • minútočka • sekundička: za minútu, za sekundu za vrátim • kniž. okamžik • zastar.: okamihnutie • okamženie (Timrava)
sekunda p. chvíľa
druhák žiak druhej triedy, druhého ročníka • sekundán (žiak druhej triedy osemročného gymnázia) • druhoročiak (poslucháč druhého ročníka vysokej školy)
sekundán p. druhák
poradca kto dáva radu • radca: právny poradca, radca; bol jeho priateľom i radcom • expert (odborný znalec poskytujúci rady): vyžiadať si posudok experta • konzultant (odborný poradca) • inštruktor (kto dáva inštrukcie): lyžiarsky inštruktor • sekundant (poradca obyč. v pästiarskom zápase) • hovor. kibic (nežiaduci poradca, obyč. pri hre v karty)
sekundant p. poradca
druhoradý ktorý je z hľadiska významu, dôležitosti, hodnoty až na druhom, resp. ďalšom mieste (op. prvoradý) • vedľajší • podružný (op. hlavný): druhoradý, vedľajší, podružný problém, činiteľ • druhotriedny (op. prvotriedny): druhotriedny herec • bočný • sekundárny • zried. druhotný: bočná, druhotná záležitosť • zastaráv. pobočný: zaoberať sa pobočnými vecami • menejcenný • menejhodnotný • podradný (ktorý má nižšiu úroveň, menšiu hodnotu): menejcenná, menejhodnotná, podradná práca • zried. druhostupňový (Mráz)
p. aj vedľajší, podradný
druhotný 1. podmienený iným (op. prvotný) • kniž. sekundárny (op. primárny): druhotné, sekundárne znaky, suroviny, zdroje • odvodený • nepôvodný (op. pôvodný): odvodený, nepôvodný význam • vedľajší: vedľajšia príčina
2. p. druhoradý, vedľajší 3
nepôvodný ktorý nie je prvotný, originálny, vlastný od pôvodu (op. pôvodný) • nevlastný: nepôvodné, nevlastné názory • epigónsky (ktorý je len napodobením): epigónska poézia • odvodený • druhotný • kniž. sekundárny (pôvodom iný al. prevzatý): odvodené teórie; lingv. druhotné, sekundárne predložky • druhý • iný (zmenený oproti prvému, pôvodnému): to je už druhý, iný majiteľ • importovaný • cudzí (presadený z iného prostredia; op. domáci): importované, cudzie umenie • kniž. implantovaný: implantovaný názor
sekundárny p. druhoradý, druhotný 1, vedľajší 3
vedľajší 1. nachádzajúci sa v susedstve • susedný: priateľ býva na vedľajšej, v susednej ulici • priľahlý: priľahlé územie
2. vyskytujúci sa popri hlavnom • bočný: vedľajšia, bočná trať • postranný: postranné uličky • pridružený (vykonávaný ako vedľajší): pridružená výroba • pobočný • filiálny (op. hlavný): pobočný závod, filiálna stanica • zastar. vicinálny: vicinálna trať
3. nemajúci podstatný význam, veľkú dôležitosť (op. hlavný) • bezvýznamný • nevýznamný • nedôležitý: tento fakt je teraz vedľajší; bezvýznamná, nevýznamná vec • nepodstatný: nepodstatný rozdiel • nevážny: nevážna rana (Vajanský) • podradný (menej dôležitý): podradná otázka • podružný: podružný problém • druhoradý • nezávažný • pobočný: druhoradé, nezávažné dokumenty; zaoberať sa pobočnými vecami • bočný: bočný zárobok • odľahlý: odľahlý problém • okrajový: má to len okrajový význam • epizódny • epizodický: epizódna postava vo filme • druhotný (podmienený niečím iným; op. prvotný): druhotné suroviny • kniž. sekundárny (op. primárny): sekundárna príčina choroby • expr. smiešny: smiešne podrobnosti prípadu • kniž. akcesorický: akcesorická úloha
p. aj nepodstatný
prisviedčať, prisvedčovať slovne al. gestom prejavovať súhlas s niekým, niečím • pritakávať: na matkino prehováranie iba prisviedča, pritakáva • prikyvovať • expr.: prikyvkávať • kyvkať (prisviedčať obyč. kývnutím hlavy, ruky): na rozkazy ochotne prikyvoval, prikyvkával, kyvkal • nár. kynkať (Kálal) • súhlasiť (vyjadrovať súhlas, prejavovať zhodnosť v názore): s návrhom sme všetci prítomní súhlasili; súhlasiť s kolegom, prisviedčať kolegovi • hovor. expr. uhmkať: pozeral na prednášateľa a súhlasne uhmkal • hovor. sekundovať • kontrovať (podporovať názor niekoho; op. oponovať): pri kritike šéfa mu všetci ochotne sekundovali • expr. zried. hehejkať (Gabaj) • dosviedčať • dotvrdzovať • potvrdzovať (podávať svedectvo): znova dosviedčal, dotvrdzoval, potvrdzoval, že to bolo tak • kniž. afirmovať
sekundovať p. prisviedčať
obstaviť 1. práv. z úradnej moci prestať vyplácať plat, mzdu a pod. • zastaviť • zadržať: plat mu okamžite obstavili, zastavili, zadržali • urobiť obstávku • práv. sekvestrovať (vziať do vnútornej správy): sekvestrovať, obstaviť majetok
2. p. obklopiť 2
sekvestrovať p. obstaviť 1
ahoj, ahojček, ahojko p. dovidenia, servus 1
blízko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, v blízkosti (op. ďaleko) • blízo: nechoď tak blízko, blízo; pristúpil celkom blízko, blízo • nablízku (v blízkosti): zostaň blízko, nablízku • nablízko: nablízko nevideli nikoho známeho (v blízkosti); nechoď tak blízko, nablízko (do blízkosti) • neďaleko (v neveľkej vzdialenosti): býva neďaleko • naporúdzi • poruke (iba v spojení so slovesami byť, mať): schytil, čo mal naporúdzi, poruke, a hodil o zem • hneď • tesne • bezprostredne (vo veľmi malej vzdialenosti): hneď, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutná lipa • kúsok: kúsok pod vrcholom je chata • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko: má blízučko, blízunko do školy • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: kúsoček, kúštik za záhradou tečie potok • fraz.: na dohodenie kameňom • na skok
2. v malej časovej vzdialenosti (op. ďaleko) • blízo: Vianoce sú už celkom blízko, blízo • nablízku • neďaleko: zima je už blízko, nablízku, neďaleko • fraz. predo dvermi: fašiangy sú predo dvermi • tesne • bezprostredne (v malej časovej vzdialenosti pred niečím): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozišli • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko: prázdniny sú už blízučko, blízunko
3. (koho, čoho) vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť od niekoho, niečoho • blízo • neďaleko (koho, čoho): blízko, blízo domu vyrástol veľký orech; sadol si blízko, neďaleko mňa • v blízkosti (koho, čoho): v blízkosti hotela je veľký park • pri (kom, čom): blízko jazera, pri jazere postavili chatu • kniž. poblíž (koho, čoho): usadili sa v horách poblíž mesta • zried. nablízku (koho, čoho): nablízku potoka vyrástol veľký tábor • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko (koho, čoho): bol už blízučko, blízulinko cieľa
kúsoček 1. p. kúsok 1 2. p. trocha1 1–3 3. p. neďaleko 1, blízko 1
kúsok 1. menší kus • kúsoček • kúštik • kúštiček: kúsok, kúštik chleba • čiastočka: čiastočky hmoty • dielik: rozkrájať niečo na dva dieliky • hovor. fľak: fľak poľa • expr.: škvarka • škvarok • štipka (malý kúsok): škvarka, škvarok, štipka zeme • hovor. ošmrdok
2. p. trocha 1–3 3. p. neďaleko 1, blízko 1
neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďaleč • opodiaľ • zried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozerali • vedľa • povedľa: ležia vedľa, povedľa v tráve • hovor. toť: toť za rohom je kino • bokom • stranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalo • pozďaleč • zobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nás • zried. spozďaleč (Topoľská) • zastar.: poďalej • poďalšie (Kukučín, Vajanský) • blízko • nablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízku • kúsok • expr.: kúštik • kúsoček • kúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád
2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízko • obďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverí • vedľa • povedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa nás • pri (kom, čom): pri stanici je hotel
trocha1 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochu • málo: vypil trocha, trochu, málo mlieka • neveľa • nemnoho • niekoľko • koľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákov • riedko • hovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedko • skúpo • kniž. sporo • zried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý strom • skromne • hovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedla • niečo • dačo • čosi • voľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chleba • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávy • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: na dne zostalo máličko, málinko vody • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapka • kvapôčka • skromnučko • skromnunko • skromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vína • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak
2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochu • málo: trocha, málo si privstal • neveľa • nemnoho • koľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohli • nepatrne: nepatrne sa usmiala • neveľmi • nepríliš • zried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomohol • skromne • poskromne: skromne, poskromne si oddýchol • slabo • chabo • skúpo • kniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izba • jemne • ľahko • zľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasoch • hovor. ako-tak: ako-tak si polepšil • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošička, trošinku sa bála • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšil • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástla • expr.: skromnučko • skromnunko • skromnulinko • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak
3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochu • chvíľu • chvíľku • expr. chvíľočku • hovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuť • nachvíľu • nachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostať • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskoril • fraz. na skok: prišla iba na skok
trocha2 malé množstvo • expr. troška • málo: vystačiť s trochou, s troškou peňazí; pri troche, troške fantázie; uspokojiť sa s málom • kúsok: kúsok chleba • expr.: kúštik • kúsoček • kúštiček: pridávať po kúštikoch, kúsočkoch, kúštičkoch • štipka (množstvo zachytené medzi prstami): štipka soli • expr. štipec: štipec masla • expr. byľka: byľka šafránu • piaď: neustúpiť ani o piaď • expr.: kvapka • kvapôčka: vypiť aspoň kvapku mlieka • hŕstka: hŕstka ľudí • odrobinka: odrobinka citu • zrnko: zrnko nádeje • trocha expr. zblo: nebolo na tom ani zbla pravdy
braček 1. p. brat 1 2. p. priateľ 1
brat 1. súrodenec mužského pohlavia • expr. braček: môj mladší brat, braček • poet. bratec
2. p. priateľ 1
priateľ 1. duchovne blízky človek, ku ktorému možno mať dôveru; používa sa aj v dôvernom oslovení • kamarát • druh: dobrý, dávny priateľ, kamarát, druh; priateľ, kamarát z detstva; to vám, priatelia, kamaráti, neprejde • svoji (mn. č.): žiť medzi svojimi • zastar.: tovariš • súdruh • drusa • hovor. expr.: pajtáš • pusipajtáš • fam. kmotor • hovor.: brat • bratec • braček (v oslovení): bratec môj (Vajanský) • subšt. kamoš: popíjať so svojimi kamošmi; kamoši, poďte sem • subšt.: kompán • kumpán (pri kartách, v pití, pri nekalých činoch): podozriví kompáni, kumpáni
2. p. stúpenec
cíček p. prúd 1
prúd 1. pohyb vody, tekutiny • tok: rieka má tichý prúd, tok • cícerok • expr.: cíček • crk • cvrk (slabý prúd tekutiny): cícerok potu, sĺz, crk mlieka
2. p. dav, zástup 1, kolóna 1 3. p. smer 1 4. p. sled 1 5. p. prameň 2 6. p. elektrina
cvrček p. svrček 1
dieťa 1. nedospelý človek do 15. roku • hovor. decko: teší sa ako dieťa, decko • expr. drobec: vziať drobca na ruky • expr.: špunt • štopeľ • štupeľ (malé dieťa): päťročný špunt, štopeľ, štupeľ • expr.: fafrnok • šprndúľ • šprndeľ • ratolesť: najmladšia ratolesť rodiny • expr. neviniatko (malé dieťa) • expr.: žubrienka • žabec: malý žabec • expr. stvoreniatko • hovor. expr. škvŕňa • expr.: svrček • cvrček (malé dieťa) • kniž. pachoľa (malé dieťa) • hovor. expr.: pimprľa • pimperľa • pimprlík • novorodenec • expr.: novonarodeniatko • novorodeniatko (práve, nedávno narodené dieťa) • zried. novonarodenec (Timrava) • zastar. novorodeňa (Krčméry) • dojča (dieťa v prvých mesiacoch po narodení) • nájdenec • expr. najdúch (nájdené dieťa) • kniž. nemluvňa • hovor.: bábä • bábo (novonarodené dieťa) • subšt. kojenec • batoľa (dieťa medzi 1. a 3. rokom života) • subšt. baby [vysl. bejbi] • hrub. bastard (o dieťati ako o miešancovi) • hrub.: panghart • pankhart (dieťa nemanželského pôvodu) • pren. pejor.: šteňa • štenec
2. p. človek 1
svrček 1. drobný poľný hmyz vydávajúci trením krídel zvláštny zvuk • cvrček: svrčky, cvrčky cvrkajú
2. p. dieťa 1
čapík anat. výbežok mäkkého podnebia • jazýček • odb. uvula • expr.: dzindzík
jazýček p. čapík
dar vec daná al. získaná bez protihodnoty • darček (niekedy zdrob. al. expr.): dostať dar, darček na narodeniny • pozornosť (vec darovaná ako prejav náklonnosti, vďačnosti): odovzdať niekomu pozornosť • expr. podarúnok: milý podarúnok • kniž. prezent: kupovať drahé prezenty • zried. podarok (Vajanský) • nádielka (čo je darované): nádielka bola veľká • suvenír (spomienkový dar): priniesť niekomu suvenír z dovolenky • ofera (dar na cirkevné ciele)
darček p. dar
dovidenia, pís. i do videnia pozdrav pri lúčení, na rozlúčku • zbohom • spánombohom: odišiel a pritom nepovedal ani dovidenia, ani zbohom; spánombohom, zostaňte zdraví • subšt. dovi • hovor.: maj sa • majte sa: tak už idem, maj(te) sa • servus • subšt. sevas (priateľský, familiárny pozdrav): povedala servus a odišla • ahoj • čao • čau • expr.: ahojček • ahojko • čauko • subšt.: ahojte • čaute (pozdravy obyč. mladých ľudí): zakričal ahoj, čau a už ho nebolo • adieu [vysl. aďiö] • adié (franc.) • good-bye [vysl. gudbaj; angl.]: lúčime sa, adieu, good-bye • pá • pápá (dôverný al. maznavý pozdrav obyč. pri rozlúčke s deťmi): pá, pápá, moja malá
servus 1. priateľský, familiárny pozdrav • ahoj • expr.: ahojček • ahojko • subšt. ahojte (pozdrav mladšej generácie): Servus, ahoj, kamarát! Ahojček, ahojko, kde si sa tu vzal? • čao • čau • expr. čauko • subšt. čaute (pozdrav mladšej al. najmladšej generácie): čao, čau, už musím ísť • subšt.: sevas • nazdar
porov. i dovidenia
2. hovor. vyjadruje znevažujúci postoj • zbohom • spánombohom: No servus, no zbohom, ty si tomu dal! • no • ná • no teda: No, ná, no teda, ty vyzeráš!
hamček p. zájedka
zájedka menšie jedlo, niečo na zahryznutie, na zajedenie • zájedok: výborná zájedka k vínu; slanina na zájedok • záhryzok: chutný mliečny záhryzok • maškrta (jedlo vzbudzujúce pôžitok z príjemnej chuti): kupovať si maškrty • lahôdka: údenárske lahôdky • zastaráv. prieslinka: ponúkol ho klobásou na prieslinku • chuťovka (drobný potravinársky výrobok pripravený na vloženie do úst naraz) • žart. hamček • subšt. jednohubka
harmanček p. rumanček
rumanček liečivá bylina s drobnými bielymi, vnútri žltými kvietkami; sušené kvety z tejto byliny • harmanček • kamilky: uvariť si čaj z rumančeka, z harmančeka, z kamiliek
hrb okrúhla vyvýšenina • hrboľ • hrbolec (menšia okrúhla vyvýšenina): hrby, hrbole, hrbolce na ceste • kopec • kopček (v teréne): potknúť sa o kopec, kopček hliny, zeme
kopček p. kopec 1
kopec 1. vyvýšené miesto v teréne: v diaľke vidieť kopce • vyvýšenina: vyvýšenina s rozhľadom • vŕšok • vŕštek • kopček: vyjsť na vŕšok, vŕštek, kopček • pahorok (nízky kopec) • pahrbok (Vajanský) • návršie: na návrší stojí zámok • úvršie: vystúpiť na úvršie (Tatarka) • vyvýšenisko (Figuli) • chopok: chopok zarastený materinou dúškou • hrb (Ondrejov) • zastar. brdo (skalnatý kopec) • kniž. výšina: na výšine sa belie sneh • kniž. chlm (Jesenská)
2. p. svah 3. p. kopa 1, kus 3
hrebíček p. klinček
klinček ozdobný voňavý kvet • klinec: venovať niekomu kyticu klinčekov, klincov • nár. hrebíček • subšt. karafiát
hrnček p. šálka
šálka menšia nádoba s uškom na pitie; jej obsah • hrnček: šálka, hrnček na čaj, kávu; vypiť šálku, hrnček mlieka
hrot ostré zakončenie niečoho: hrot ceruzky, ihly • špica • špic • špička: špica, špic lyže, veže, špička topánky; špica, špic na vianočnom stromčeku (ozdoba) • konček: konček jazyka • zried. hrotec
konček 1. p. hrot 2. p. odrezok
odrezok odrezaný kúsok • úrezok: odrezky, úrezky kože • obrezok: obrezky z mäsa • skrojok • skrajok (odrezok vrchu repy s listami) • okrajok: repné okrajky (F. Hečko) • konček: konček chleba
chrček 1. poľný hlodavec podobný myši • škrečok
2. p. krpáň
krpáň expr. nevyvinutý, zakrpatený človek • expr.: trpaslík (človek malej postavy) • zmok (slabý človek) • škrečok (vzrastom malý človek) • chrček (malý, obyč. zlostný človek) • skrček • skrčok • pejor.: zakrpatenec • krpec • chriašteľ (slabý, neduživý človek) • škriatok (malý človek) • nár. žgvor
jahňa mláďa ovce: sused má dve jahnence • baranča • baránok • baranček • ovečka • zried. ovčiatko
klíček zárodok novej rastliny, obyč. v semene, al. jeho prvý výhonok • klík: obilné klíčky; klíky na zemiakoch
kolíček p. štipec 1
štipec 1. nástroj slúžiaci na zachytenie al. pridržanie niečoho • kolíček: štipce, kolíčky na bielizeň
2. p. trocha2