Synonymá slova "ľútny" v Synonymickom slovníku slovenčiny

unikátny p. jedinečný 1

zázračný 1. robiaci zázraky; pôsobiaci dojmom neskutočnosti, nadprirodzenosti • čarodejný • čarovný: zázračný, čarovný prútik; čarodejný, čarovný svet rozprávok • kniž.: kúzelný • divotvorný • mirakulózny: divotvorné svetlo • neskutočný • fantastický • tajomný • snový: mala neskutočné, tajomné, snové vidiny • rozprávkový (pripomínajúci rozprávku): talizmany majú rozprávkovú moc • vysnívaný • vybájený • romantický: prežila vysnívaný, romantický príbeh lásky • nadpozemský • nadprirodzený • nadzemský: nadprirodzené javy, bytosti v rozprávkach • expr. prezázračný

2. ktorý veľmi prevyšuje priemer • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný: má zázračné, neobyčajné schopnosti • mimoriadny • výnimočný • nadpriemerný: mimoriadna sila • zvláštny • jedinečný • unikátny • vzácny: má jedinečnú, vzácnu pamäť • nadpozemský • nadzemský • neopísateľný: nadpozemská moc lásky a dobra; neopísateľná krása • nevídaný • neslýchaný • nebývalý: nevídaný záujem čitateľov; nebývalý úspech • expr. prezázračný

zriedkavý ktorý sa vyskytuje málokedy (op. častý) • občasný: zriedkavý, občasný dážď • ojedinelý • výnimočný • jedinečný • unikátny (vyskytujúci sa v jednom prípade): zriedkavá, ojedinelá príležitosť; jedinečný, unikátny kus • osamotený • osihotený • izolovaný: osihotený, izolovaný prípad • vzácny • zvláštny • neobyčajný • nezvyčajný • nevídaný • mimoriadny • raritný (ktorý prevyšuje kvalitu): vzácny hosť; neobyčajný, mimoriadny, raritný zjav v literatúre • nemnohý • nepočetný • neobligátny • kniž. sporadický: nemnohé, nepočetné prípady; sporadický výskyt • netypický • nevšedný • kniž. nezvyklý • neobvyklý: má netypické, nevšedné spôsoby; nezvyklé, neobvyklé nápady • exotický • kuriózny: exotická krása, kuriózny prípad • nebývalý (doteraz sa nevyskytujúci): nebývalý rozvoj • zázračný (veľmi prevyšujúci priemer): má zázračnú pamäť • fraz. jeden z tisíca (veľmi zriedkavý): je to jeden prípad z tisíca • zried. riedky (Krasko)

zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajný • nezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnosti • kniž. nezvyklý: nezvyklý úkaz • nevšedný • netradičný • netypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situácia • jedinečný • unikátny • výnimočný • originálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečením • cudzí: odpovedal cudzím hlasom • mimoriadny • nevídaný • nápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné meno • exotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krása • kuriózny: kuriózny prípad • kniž.: bizarný • pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary • čudný • divný • podivný • záhadný • podivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný život • neopísateľný • nevyjadriteľný • nevypovedateľný • nevysloviteľný • nedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stave • nejasný • nezrozumiteľný • nepochopiteľný • nevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný jav • čudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby

2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný

kalný 1. znečistený kalom, usadeninou • mútny: kalné, mútne víno; kalné, mútne jazero • múlistý (obsahujúci múľ) • zakalený • skalený • zamútený • pomútený • zmútený: zakalená, skalená, zamútená, pomútená voda v rieke • nepriehľadný (cez ktorý nevidieť): nepriehľadná tekutina • špinavý • nečistý (obsahujúci špinu, nečistotu; o vode)

2. ktorému chýba zdravá, normálna jasnosť, prirodzený lesk (obyč. o zraku; op. jasný) • mútny • zakalený • skalený • zamútený • pomútený • zmútený: mať kalné, mútne, zakalené, skalené, zamútené, pomútené oči od choroby, alkoholu • zahmlený • zastretý: od plaču zahmlený, zastretý zrak • nejasný: nejasný pohľad

3. p. hmlistý 1, daždivý

mútny p. kalný 1, 2

špinavý 1. pokrytý špinou, obsahujúci nečistotu (op. čistý) • zašpinený • ušpinený: mať špinavé, zašpinené okuliare, auto; ušpinené ruky • kniž. brudný: brudná vaňa • zamazaný • umazaný • expr.: ufúľaný • zafúľaný • ubabraný • ufŕkaný • hovor. expr.: zababraný • dobabraný • doriadený • dorichtovaný • zapískaný • upískaný: zamazané, umazané, ufúľané, zafúľané deti; ubabrané, zababrané ruky; zapískané, upískané nohavice • nečistý • neumytý (obyč. o ľudskom tele): nečisté, neumyté nohy, uši • mastný (o vlasoch) • umastený (znečistený mastnotou): umastený klobúk • zájdený • expr. zadubený (veľmi, obyč. natrvalo zašpinený): sušila starú zájdenú, zadubenú bielizeň • zanedbaný (ktorý nedbá o hygienu, čistý zovňajšok): zadúšal ma zápach vedľa sediaceho zanedbaného starca • expr.: zafafraný • zacabraný • zagebrený • hovor. expr.: zabrýzganý • nár. expr.: zagebzdený • zagrieždený • expr. zahnojený • zahnusený • zakydaný • okydaný • zaprplaný • zarýpaný • pren. expr. zasmolený • nár. expr.: zašubraný • ušubraný • učubraný • expr.: scápaný • zacápaný (postriekaný blatom) • pejor.: zacundraný • ucundraný • expr. zacafraný • hovor. expr.: zaváľaný • uváľaný • hovor. expr.: zavláčený • uvláčený • zalepený • zabrídený • zabridený • zabrudený • expr.: bridký • brid • briď (neskl.) • hovor. pejor.: zaprasený • zasvinený • zašípaný • nár. nekľúdny • znečistený: znečistené prostredie, znečistená rieka • kalný • mútny (zakalený nečistotou; obyč. o vode) • začadený • učadený • expr. začmudený • učmudený (zašpinený dymom, sadzou) • expr. zried. zašlundraný • nár. expr. zašmúľaný • zjemn. al. det. bakaný • hrub.: zasraný • zasratý • zavšivený (zanesený všami; i pejor.) • pren. čierny (od špiny): čierne nechty, čierny krk • slang. humusácky

2. p. šedivý 1 3. p. nečestný, nehanebný 1

zastretý, zastrený 1. (o zmysloch) ktorý nie je v normálnom, zdravom, jasnom stave • nejasný: nejasný, zastretý pohľad • zakalený • kalový • mútny • zahmlený: od choroby, pijatiky zakalené oči • prichrípnutý • chrapľavý • chripľavý • zachrípnutý • priškrtený • pridusený • expr. záhrobný • zastaráv. zaškrtený (o hlase)

2. p. zamračený 1 3. p. skrytý

komótny p. pohodlný 1, 2

pohodlný 1. poskytujúci pohodlie • hovor. komótny: usadil sa v pohodlnom, komótnom kresle • komfortný (pohodlný, pritom nákladný, prepychový): komfortné zariadenie • útulný • teplý • príjemný (obyč. o interiéri): zariadil si pohodlnú, útulnú, teplú, príjemnú pracovňu • hovor. voľný (obyč. o šatách al. obuvi, ktoré poskytujú pohodlie): uprednostňovala pohodlné, voľné nohavice a blúzy

2. (o človeku) ktorý sa vyhýba ťažkostiam, námahe; vyhľadávajúci pohodlie; svedčiaci o tom • hovor. komótny: pohodlný, komótny človek • nenáhlivý • neskl. subšt. lážo-plážo (majúci dosť času, obyč. aj vtedy, keď sa vyžaduje rýchlejší, aktívnejší prístup): nenáhlivý hráč, nenáhlivé pohyby; diváci videli lážo-plážo futbal • lenivý • pasívny • neaktívny: Nebuď taký pohodlný, lenivý!; celá trieda je pasívna, neaktívna – nik sa neprihlási • ľahký • nenáročný • jednoduchý (ktorý si vyžaduje malú námahu): zvolil si pohodlnejšiu, ľahšiu, nenáročnú, jednoduchšiu cestu • ľahostajný • publ. pejor. pohodlnícky (nezaťažujúci myseľ, svedomie a pod.): ľahostajný, pohodlnícky postoj • pejor. panský: zapáčil sa mu panský život

voľný 1. ktorý nie je pevne pripojený, pripevnený, ktorým možno hýbať • uvoľnený • povolený: voľný, uvoľnený koniec lana; povolená skrutka • pohyblivý: pohyblivý uzáver • splývavý: splývavý účes

2. taký, v ktorom sa nič nenachádza; ktorý nie je obsadený • nezaplnený • prázdny: voľný, nezaplnený autobus; prázdny byt; dnes mám voľný, prázdny večer • kniž. feriálny: feriálny deň • uprázdnený • neobsadený: voľné, uprázdnené miesto riaditeľa • kniž. vakantný: vakantná katedra

3. ktorý nemá určené hranice • neohraničený • neobmedzený: voľný, neohraničený priestor; neobmedzené možnosti • nehatený (ktorému sa nestavajú prekážky): nehatený priebeh

4. ktorý nie je v stave závislosti • slobodný (op. neslobodný) • nezávislý (op. závislý): voľný, slobodný, nezávislý občan • samostatný: samostatné rozhodovanie

5. konaný, poskytovaný bez platenia • bezplatný: voľný, bezplatný lístok do divadla

6. ktorý nie je ohraničený spoločenskými konvenciami • uvoľnený • nenútený • nestrojený: voľná, nenútená, nestrojená zábava • prirodzený • nenásilný: prirodzený, nenásilný tón rozhovoru • bezprostredný: bezprostredné správanie • nezáväzný • neviazaný: neviazané mravy • nezriadený: nezriadený život

7. prebiehajúci malou rýchlosťou (op. rýchly) • pomalý • nenáhlivý (op. náhlivý): voľné, pomalé, nenáhlivé tempo • mierny: mierna chôdza • ležérny • hovor. komótny: ležérne, komótne pohyby

majestátny p. vznešený 1, mohutný

mohutný ktorý má nezvyčajne veľké rozmery, menej často aj intenzitu, hodnotu a pod. (op. malý) • veľký • mocný • silný: mohutná, veľká stavba; mocná, silná šija; mocný, silný prúd vody; zapôsobil na mňa mocným, silným dojmom • obrovský • ohromný • nesmierny: obrovské stĺpy; obrovská, ohromná sila príboja; cítil obrovské, nesmierne nutkanie odísť (op. slabé) • statný • robustný • hovor. dúži (mohutný čo sa týka vzrastu; op. útly): vyrástol na statného, robustného, dúžeho mládenca • masívny • pevný • hrubý (mohutný čo sa týka rozmerov): masívne steny kláštora; masívna, pevná reťaz; pevné, hrubé múry • objemný • rozložitý (mohutný čo sa týka objemu, rozlohy): objemná kniha; rozložitý hrad • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco mohutný rozmermi, hodnotou; op. nepatrný): gigantické, kolosálne súsošie; gigantická, monumentálna pyramída • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou mohutnosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny kráľovský palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • preveľký: mohutné, ozrutné, obrovité chlapisko; ozrutánsky, velikánsky, veličizný gaštan; je v ňom mohutná, velikánska, preveľká túžba po poznaní • expr. obludný (svojou mohutnosťou vzbudzujúci hrôzu): mohutné, obludné rozmery stavby • expr.: herkulovský • herkulesovský • goliášsky: herkulovská, goliášska postava • expr.: hromový • dunivý (o zvuku, ktorý má veľkú intenzitu; op. slabý, tichý): ozval sa mohutný, hromový, dunivý hlas zvona

povznášajúci ktorý mocne pôsobí a obyč. i (mravne) zošľachťuje • vznešený • ušľachtilý: povznášajúci, vznešený, ušľachtilý cieľ; povznášajúca, vznešená, ušľachtilá práca v oblasti umenia • očistný • očisťujúci • kniž. katarzný (prinášajúci vnútorné očistenie a tým aj uvoľnenie, povznesenie): naplnil ju očistný, očisťujúci, katarzný pocit; povznášajúci, katarzný účinok • slávnostný • velebný • kniž. majestátny (mocne pôsobiaci na city svojou vážnosťou, velebnosťou, majestátnosťou): slávnostné, velebné, majestátne ticho obradu

slávnostný ktorý súvisí so slávnosťou, ktorý je na ňu určený; vyznačujúci sa dôstojnosťou, vážnosťou, veľkoleposťou, vznešenosťou a pod.: slávnostný koncert • sviatočný • spoločenský • parádny • lepší (určený do spoločnosti, na nejakú príležitosť, udalosť) • výnimočný • nevšedný (op. bežný, každodenný): obliecť si sviatočné, spoločenské, lepšie šaty; parádna uniforma; výnimočná, nevšedná chvíľa, spoločenská udalosť • gala • zastaráv. gála (ktorým obyč. slávnosť vrcholí): gala večer, program • reprezentatívny • reprezentačný (vhodný, určený na reprezentáciu; obyč. o oblečení) • dôstojný • vážny • patetický • vznešený • kvetnatý (obyč. o ľudskom prejave): príhovor predniesol dôstojným, vážnym, patetickým hlasom, tónom; otvoriť výstavu vznešenou, kvetnatou rečou • obradný (slávnostný ako pri obrade): dostalo sa jej obradného privítania • povznášajúci • povznesený: povznášajúca atmosféra obradu, povznesená nálada • majestátny • kniž.: velebný • svätý (vyznačujúci sa majestátnosťou, velebnosťou): nad sieňou sa vznášalo majestátne, velebné, sväté ticho • oslavný (určený na oslavovanie): oslavné fanfáry

veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrka • značný: značná výška, značná prevaha • nadmerný: nadmerný byt • enormný (nadmieru veľký): enormný zisk • nemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitok • neobyčajný • nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavu • rozmerný • rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenice • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavba • obrovský • ohromný • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznaní • mohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojem • palcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkon • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • šokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôd • mocný • silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľ • statný • robustný • hovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenec • výdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážď • početný • hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počte • významný • význačný (veľký významom): významný, význačný človek • výrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdiel • rekordný: ukazuje sa rekordná úroda • dobrý • hovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľu • dlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimy • široký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvor • rozvetvený • rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvo • hlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jama • vysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikách • hrubý • objemný • rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hrad • voľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľné • prudký • intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesť • expr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajer • prenikavý: prenikavá zmena • expr. závratný: ísť závratnou rýchlosťou • nesmierny • expr. prenesmierny • kniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosť • priveľký • prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosť • trestuhodný • expr.: hriešny • nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské ceny • kniž., obyč. iron.: úctyhodný • ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cena • priepastný: priepastné spoločenské rozdiely • hovor.: pekný • krásny: pekný, krásny plat • expr.: riadny • poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tma • expr.: ukrutný • preukrutný • ukrutánsky • úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempo • expr.: krutý • šialený: krutá bolesť, šialený strach • hovor. expr.: hrozný • strašný • príšerný • zúfalý • hrozitánsky • desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska sila • expr. smrteľný: smrteľná vážnosť • expr.: čertovský • diabolský: čertovská zima • expr.: tučný • mastný: dostával tučné provízie • expr.: miliónový • miliardový: budú to miliónové, miliardové straty • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr.: náramný • prenáramný: robiť náramný krik • expr.: bezodný • bezdný: bezodné zúfalstvo • hovor. neúrečný: neúrečný majetok • expr. večný: večná škoda • neohraničený • neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnosti • nevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdroje • nesčíselný • nespočetný • kniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davy • expr. státisícový: státisícové zástupy • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvo • závideniahodný: závideniahodné úspechy • nepredstaviteľný • neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesť • neuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosť • neospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosť • neodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chyba • neuhasiteľný • nezhasiteľný • kniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smäd • neutíšiteľný: neutíšiteľná túžba • kniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovaru • nedohľadný • nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľky • neľudský: neľudské utrpenie • nadľudský: nadľudská námaha • expr. nekonečný: nekonečná vďaka • kniž.: titanský: titanský zápas • goliášsky: goliášska sila • kniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský) • hovor. maxi: to je maxi torta • subšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý

vznešený 1. vzbudzujúci obdiv a úctu • kniž.: velebný • majestátny: vznešené, velebné tóny symfónie; vznešené, majestátne vrchy • dôstojný: kráčať dôstojným krokom • expr. božský: božská príroda • aristokratický • noblesný • hovor., obyč. iron. nóbl: noblesné, nóbl pohyby • slávnostný • kniž. svätý: slávnostná, svätá chvíľa • kniž. patriarchálny: patriarchálny zjav • expr. prevznešený • kniž. svetlý: svetlá pamiatka zosnulých • obradný: obradné privítanie

2. mravne hodnotný • ušľachtilý • šľachetný: mať vznešené, ušľachtilé, šľachetné poslanie • statočný • čestný: statočný, čestný čin

3. majúci vysoké spoločenské postavenie (často v oslovení) • slávny: vznešený, slávny rod • urodzený: urodzení páni • aristokratický • šľachtický: mať aristokratický pôvod

malátny 1. fyzicky al. duševne oslabený; svedčiaci o nedostatku fyzických al. duševných síl (op. svižný, rezký) • ochabnutý: dvíhal z postele svoje malátne, ochabnuté telo • zoslabnutý • chabý • mdlý: ranený sa ozval chabým, mdlým hlasom • slabý • matný • nevýrazný: slabé, nevýrazné tempo; slabý, matný výkon • unavený • vysilený • zmorený • hovor. expr. zvädnutý (malátny od únavy): unavený, vysilený zrak; unavená, zmorená, zvädnutá myseľ • skľúčený • sklesnutý • skormútený • kniž. skleslý (svedčiaci o nedostatku duševných síl; op. bodrý): pozrel na nás skľúčeným, sklesnutým, skormúteným pohľadom • expr. mátožný (bez pohybovej koordinácie): mátožné pohyby slepca • expr. mľandravý (svedčiaci o istej nešikovnosti, neschopnosti): od horúčosti je celý mľandravý

p. aj pomalý

2. p. omamný 1

ochabnutý 1. ktorý má menšiu silu, intenzitu ako predtým al. ako na začiatku (op. zväčšený) • zmenšený • znížený • opadnutý: ochabnutý, zmenšený záujem; ochabnutá, znížená, opadnutá pozornosť žiakov • odb. atrofický

2. ktorého fyzické al. duševné sily oslabli; svedčiaci o takom oslabení • chabý • slabý • malátny: ochabnutý, chabý, slabý starec; ochabnuté, malátne telo; mať chabé, slabé nervy • mdlý • zoslabnutý • expr. mľandravý: mdlý hlas; zoslabnuté, mľandravé svaly • vysilený • unavený • ustatý • vyčerpaný (obyč. ako výsledok fyzickej námahy): vysilený zrak; unavené, ustaté pohyby; vysilený, vyčerpaný organizmus • sklesnutý • skľúčený • skormútený • expr.: zvädnutý • uvädnutý • spľasnutý (duševne ochabnutý): sklesnutá, skormútená myseľ; skľúčená, zvädnutá nálada • nepružný (bez pôvodnej pružnosti) • ovisnutý: ochabnutá, nepružná pokožka • neohybný (bez pôvodnej ohybnosti): neohybná chrbtica

omamný 1. ktorý zbavuje jasného vedomia, zmyslov • omamujúci: čuchať omamné, omamujúce prostriedky; užívať omamné, omamujúce lieky • mámivý • opojný • zried. opojivý (spôsobujúci zároveň príjemné pocity): mámivé exotické vône; omamujúce, opojné víno • zadúšajúci • zadúšavý • ťažký • mdlý (brániaci voľnému dýchaniu, spôsobujúci mdlobu; obyč o vôni) • halucinačný • halucinogénny (spôsobujúci zároveň vidiny, halucinácie): halucinačné, halucinogénne výpary • narkotický (spôsobujúci narkózu): narkotické látky • malátny (spôsobujúci malátnosť): malátne ticho, malátna vôňa

2. p. čarovný 1, neodolateľný

pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly) • nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdza • zastar. nenáhly: nenáhly návrat k životu • pokojný • krokový • prechádzkový • mierny • voľný • pren. slimačí (obyč. o tempe) • hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmus • pozvoľný • postupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadok • lenivý • ospanlivý • ospalý • pren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohyby • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • šuchtavý • šúchavý: ťarbavé, šuchtavé kroky • rozvláčny • malátny: rozvláčna reakcia • ťahavý • tiahly • ťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseň • zdĺhavý • expr.: piplavý • prplavý • hovor. expr.: babravý • babrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke ruky • subšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbal • expr.: pomalinký • pomalilinký

2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • nešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenie • nepohotový (op. pohotový) • hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozog • nedynamický • expr. šuchtavý: šuchtavý človek • nár. zvlačkavý

slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako mucha • neodolný • krehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmus • chabý • vetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého tela • lek. astenický • malátny • ochabnutý • oslabený • zoslabnutý • zoslabený • oslabnutý • vysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiť • chatrný • neduživý • podlomený • labilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starec • nevládny • bezvládny • nemohúci • umdlený • umdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletý • háklivý • chúlostivý • citlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdok • chymražný • expr.: mľandravý • dengľavý • cintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťa • vybiedený: popoháňal vybiedené kone • expr.: slabučký • slabunký • slabušký • slabulinký • vetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

p. aj chudý

2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočný • nevyhovujúci • nepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce zisky • malý • neveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý rok • nevýdatný • mizerný: nevýdatný, mizerný spánok • nízky • chatrný • biedny • skromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťami • podpriemerný • podnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkon • expr. tenký: tenký obed • skúpy • priskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnko • bledý • expr.: úbohý • pramizerný • pren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledky • riedky: riedka polievka • matný: matné spomienky, matná predstava o budúcnosti • krátky • deravý • sklerotický • zábudlivý (o pamäti) • zlý • prislabý (príliš slabý) • expr.: slabučký • slabušký • slabulinký • slabunký

3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý úder • tichý • tlmený • pridusený • šepkavý • šeptavý • ševelivý • tenký • expr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasom • bledý • svetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieň • nevýrazný • nejasný • nezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spev • nepatrný • nebadateľný • jemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevu • chabý • nepostrehnuteľný • nebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohe • lek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulz • expr. škamravý • zried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivý • prislabý (príliš slabý)

4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiak • neschopný • zlý: neschopný, zlý odborník • netalentovaný • neúspešný • neuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelec • pren. expr. čajový: čajový spevák, • prislabý

5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2

unavený pociťujúci únavu; prezrádzajúci únavu, vyčerpanie • ustatý • ukonaný: unavené, ustaté, ukonané dieťa hneď zaspalo; unavené, ustaté, ukonané telo • malátny • mdlý (slabo al. pomaly reagujúci v dôsledku únavy): byť malátny; malátne, mdlé pohyby; mdlý pohľad • vyčerpaný • vysilený (ktorý nemá silu, energiu): vyčerpaný, vysilený organizmus • zmorený • umorený • znavený: vrátil sa z cesty zmorený, umorený, znavený • expr.: utrmácaný • strmácaný (unavený obyč. z nepohodlného cestovania): utrmácaní cestujúci vystúpili z autobusu • expr.: schodený • uchodený (unavený chôdzou): schodení, uchodení turisti • umordovaný • zmordovaný: umordovaná, zmordovaná žena • expr. dobitý • hovor. expr.: uťahaný • sťahaný • dokatovaný • umolestovaný • nár. ukničovaný: byť načisto dobitý, uťahaný, sťahaný, umolestovaný; dobité, uťahané, sťahané, umolestované zviera ledva stálo na nohách • hovor. expr. zunovaný • nár. znuvaný: zunovaný dlhým rozhovorom • zrobený • expr. uštvaný (unavený obyč. veľkým množstvom a intenzitou práce): zrobení, uštvaní ľudia • strhaný (veľmi vyčerpaný, unavený, s viditeľnými známkami vyčerpania): strhaná tvár; strhaným výzorom vzbudzoval súcit • expr. ukonaný na smrť • kniž. zomdlený • poet. zmdlený • pren. expr. polomŕtvy • pren. hovor. expr. groggy (krajne unavený): na smrť ukonaný hráč; nič nevládze, je ukonaný na smrť, polomŕtvy, úplne groggy • expr. vyšťavený • hovor. zastar. unovaný (Tajovský)

vyčerpaný zbavený síl, pociťujúci únavu • vysilený • presilený • unavený • ustatý • ukonaný: z práce sa vrátil vyčerpaný, vysilený, unavený; ustatý, ukonaný z namáhavej cesty • strhaný • zmorený • umorený • nár. ukničovaný: je celý strhaný, zmorený, umorený • zrobený • upracovaný • prepracovaný • expr. uštvaný (vyčerpaný veľkým množstvom al. veľkou intenzitou práce): zrobení, upracovaní, uštvaní ľudia; prepracovaný vedúci • expr.: dobitý • hotový • vyžmýkaný • umordovaný • zmordovaný • hovor. expr.: uťahaný • sťahaný • umolestovaný • vyšťavený: uťahaný, sťahaný, umolestovaný kôň; zo skúšky je vyšťavený • malátny • mdlý (slabo reagujúci v dôsledku únavy): byť malátny; mdlé pohyby • expr. utrmácaný (vyčerpaný, obyč. z nepohodlného cestovania): celí utrmácaní vystúpili z vlaku • hovor. expr. groggy (celkom vyčerpaný): po zápase bol úplne groggy • expr. nevládny • pren. expr. polomŕtvy • kniž.: zomdlený • zomdletý • hovor. zastar.: unuvaný • unovaný (Tajovský) • poet.: zmdlený • zmdletý (Hviezdoslav, Plávka)

p. aj unavený

medzinárodný ktorý sa týka viacerých národov, štátov; ktorý sa uplatňuje, vyskytuje medzi národmi, štátmi; ktorý je spoločný viacerým národom, štátom • internacionálny: uskutočňovať mierovú medzinárodnú, internacionálnu politiku; rozširovať internacionálne styky pracoviska • medzištátny: medzinárodné, medzištátne zmluvy o neútočení; medzinárodný, medzištátny obchod (op. vnútroštátny, vnútorný); zohrať medzištátny futbalový zápas (op. domáci) • zahraničný (prekračujúci hranice štátu; op. domáci): konferencia s medzinárodnou, zahraničnou účasťou; zahraničné kontakty firmy

medzištátny p. medzinárodný

menejcenný ktorý má menšiu hodnotu, kvalitu, závažnosť a pod. • menejhodnotný • neplnohodnotný: duševne menejcenný, neplnohodnotný človek; menejhodnotný, neplnohodnotný športový výkon • podradný • druhoradý • druhotriedny (menej významný, kvalitný; op. prvotriedny): podradný umelec; druhoradá, druhotriedna kvalita tovaru • nekvalitný • horší • slabší (op. dobrý, kvalitný): menejcenný, nekvalitný, horší tovar; horší, slabší pracovný výsledok • hovor. pozadný (o obilí): pozadné zrno • treťoradý • treťotriedny (pomerne zlej kvality, hodnoty): treťoradý význam; treťotriedny hotel • pochybný • pokútny • pejor. brakový • kniž. obskúrny (ktorý má malú, podozrivú hodnotu): pridelili mu pochybnú, pokútnu prácu; braková, obskúrna literatúra • nezávažný (menej významný): nezávažný problém

nedovolený ktorý zákony, predpisy, normy a pod. nedovoľujú, zakazujú (op. dovolený) • nepovolený • neprípustný: ísť nedovolenou, neprípustnou rýchlosťou; zápasník použil nedovolený, nepovolený hmat • zakázaný (na ktorý je vydaný zákaz): priekupníctvo je zakázaný spôsob obživy • nezákonný • protizákonný • protiprávny (neobsiahnutý v zákonoch, porušujúci zákony; op. zákonný): nezákonný, protizákonný úradný postup; protizákonné odňatie majetku • nelegálny • ilegálny (bez povolenia zákonom): nedovolené, nelegálne prekročenie hraníc; nelegálna, ilegálna politická organizácia • tajný • hovor. pokútny • pren. čierny (porušujúci zákony, predpisy, a preto konaný neverejne): tajný, pokútny predaj drog; pokútne prerušenie ťarchavosti; pristihli ho pri nedovolenej, čiernej jazde • zastar.: zabránený • zapovedaný: zabránený prístup

nekvalitný ktorý nemá vyžadovanú kvalitu (op. kvalitný) • nehodnotný: odovzdať nekvalitné, nehodnotné výrobky • nedobrý • zlý • planý (čo sa týka kvality): odovzdať nekvalitnú, nedobrú, zlú robotu; nedobrá, zlá, planá povrchová úprava • menejcenný • menejhodnotný • neplnohodnotný (bez potrebnej hodnoty, úrovne): menejcenné, menejhodnotné, neplnohodnotné literárne dielo • podradný (s nižšou ako prvotriednou kvalitou): podradný tabak • nepodarený • chybný • hovor. kazový • subšt. aušusový • nespráv. závadný (ktorý je s chybami): nepodarená, chybná látka; kazový, aušusový tovar • bazárový • partiový (menej kvalitný, a preto zlacnený): bazárové, partiové hodiny • pokútny • brakový (ktorý má pochybnú hodnotu al. nezaručenú kvalitu): pokútne, brakové umenie • pejor.: amatérsky • diletantský • babrácky • lajdácky • hovor. pejor. fušerský (obyč. o práci)

neoficiálny ktorý nemá úradný ráz, ktorý je bez úradného overenia (op. oficiálny, úradný) • neúradný: neoficiálna, neúradná správa; neúradný činiteľ • domácky (používaný v rodinnom prostredí): domácka podoba mena • nenútený • dôverný • súkromný • familiárny (ktorý nie je určený pre širokú verejnosť al. na zverejnenie): nenútený, dôverný rozhovor; použiť dôverný, familiárny tón • neverejný • kuloárový • kuloárny (konaný bez účasti verejnosti): neverejné, kuloárne rokovania • nezákonný • svojvoľný (úradne, zákonom nepovolený): nezákonný, svojvoľný predaj • nelegálny • ilegálny (zákonom zakázaný): nelegálna, ilegálna činnosť • pokútny • tajný • skrytý • čierny • pren. pejor. partizánsky (oficiálne nepovolený, a preto zatajovaný): tajná organizácia; skryté formy obohacovania sa; pokútny, čierny obchod; skrytý, partizánsky spôsob odboja

nezákonný ktorý je v rozpore so zákonom (op. zákonný) • protizákonný • protiprávny • mimozákonný: nezákonný, protizákonný spôsob nadobudnutia majetku; použiť protizákonný, protiprávny postup • protiústavný (ktorý je v rozpore so základným zákonom štátu): protiústavné nariadenia • nelegálny • ilegálny (nepovolený zákonom; op. legálny): nelegálna, ilegálna organizácia • neoprávnený • pokútny (bez potrebného oprávnenia, povolenia): neoprávnené, pokútne obchody so zbraňami • bezprávny • bezzákonný (ktorý je bez zákonov, bez právnych noriem): bezprávny, bezzákonný stav v parlamente; bezprávny štát • nelegitímny • ilegitímny (zákonom neuznaný) • zastar. nezákonitý: nelegitímna, nezákonitá manželka • nemanželský (o dieťati, ktoré nemá zákonitého otca)

podozrivý 1. vzbudzujúci podozrenie: podozrivý človek, podozrivé spolky • pochybný: pochybné existencie; materiál pochybnej pravosti • pokútny • nečistý • kniž. nekalý (ktorý má nečestné, nezákonné al. nemorálne pozadie): pokútny obchod; nečisté, nekalé zdroje príjmov • kniž. obskúrny (ktorý má zlú povesť): obskúrny podnik, obskúrna literatúra • nehodnoverný • nevierohodný • nedôveryhodný (ktorému nemožno veriť): nehodnoverné, nevierohodné údaje; nedôveryhodná osoba

2. p. čudný

pochybný vzbudzujúci v nejakom ohľade pochybnosť, neistotou, nedôveru • sporný • neistý: uveriť pochybným, sporným, neistým dôkazom (op. nesporným, nezvratným, istým) • nejednoznačný • problematický • diskutabilný • kniž. otázny: nejednoznačný, problematický výsledok; diskutabilné tvrdenie; otázne autorstvo • podozrivý • nedôveryhodný • nevierohodný • nehodnoverný: podozrivý, nedôveryhodný posol; nevierohodný, nehodnoverný údaj, fakt • pokútny • nečistý • kniž. nekalý • pejor. čachrársky (ktorý má nečestné, nezákonné al. nemorálne pozadie): uzavrieť pokútny obchod; nečisté, nekalé peňažné transakcie; dostať sa k niečomu čachrárskym spôsobom • kniž. obskúrny • vykričaný (ktorý má zlú povesť): obskúrne, vykričané miesto • bulvárny • brakový (pochybnej kvality, hodnoty, obyč. umeleckej): bulvárna, braková literatúra; bulvárne, brakové umenie

pokútny 1. p. tajný¹, nezákonný 2. p. podozrivý 1, pochybný

postranný 1. umiestnený na strane, na boku; vychádzajúci, smerujúci zo strany • bočný: postranné, bočné osvetlenie; postranné, bočné výhonky • vedľajší (op. hlavný): postranná, vedľajšia ulica • prívesný: prívesný vozík • šport.: pomedzný • čiarový (o rozhodcovi)

2. nekonaný priamo; z nejakého, obyč. nečestného dôvodu skrývaný, utajovaný • tajný • skrytý: netajila sa svojimi postrannými, tajnými, skrytými zámermi • pobočný • bočný: mať pobočné, bočné úmysly; dostať sa niekam bočnými chodníčkami • pokútny • nečistý • kniž. nekalý: pokútne, nečisté, nekalé zámery, plány

tajný¹ ktorý nie je (obyčajne úmyselne) vystavovaný pozornosti iných, ktorý je skrývaný pred inými; ktorý je známy, prístupný iba zasväteným, kompetentným a pod. (op. verejný) • skrytý (op. otvorený): tajný, skrytý otvor; tajná, skrytá organizácia; v zálohe mal ešte jeden tajný, skrytý tromf • tichý: tajný, tichý odpor; vec sa uskutočnila s tichým súhlasom šéfa • utajený • expr. zakuklený: utajený, zakuklený nepriateľ • nemenovaný • neznámy (ktorý nie je menovaný, známy): informácie z nemenovaného, neznámeho zdroja • zatajený • zatajovaný • tajený • utajovaný • maskovaný: meno informátora je zatajené, zatajované • nepozorovaný • zastar. potajomný • zastar. zried. potajmý (Šoltésová, Kukučín) • šifrovaný (utvorený tajnými znakmi): tajné, šifrované písmo • lingv.: argotový • argotický (majúci charakter argotu): dohovárali sa nejakou tajnou, argotickou rečou • dôverný • neverejný (op. verejný): dôverná správa; neverejné hlasovanie, zhromaždenie • postranný • bočný (tajný a zároveň zákerný, nečistý): podozrievali ho z postranných, bočných úmyslov • podzemný • ilegálny • nelegálny • pokútny (tajný z politických, ekonomických, vojenských a pod. dôvodov; op. legálny): podzemná, ilegálna, nelegálna organizácia; ilegálny, nelegálny, pokútny obchod so zbraňami • zákulisný • kuloárny • kuloárový (týkajúci sa iba úzkeho kruhu ľudí): zákulisný, kuloárny dohovor • kniž. ezoterický

násilnícky 1. často používajúci násilie (obyč. fyzickú silu) ako donucovací, nátlakový prostriedok; svedčiaci o takej vlastnosti • násilný: trpela pri násilníckom manželovi; mal násilnícku, násilnú povahu • hrubý • tvrdý (vyznačujúci sa bezcitnosťou; op. citlivý, jemný): dieťa privyklo na násilnícke, hrubé, tvrdé zaobchádzanie • surový • krutý • brutálny (používajúci neľudskú formu násilia): násilnícky, surový, krutý vládca; brutálne správanie dozorcu • pejor.: rabiátny • zried. rabiátsky: rabiátny, rabiátsky egoista

2. p. násilný 1

surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • svieži • čerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového dreva • mokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové dosky • nepálený (o tehlách) • neupravený • neuvarený • nevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)

2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdý • drsný • hrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanie • neľudský • nehumánny: neľudský, nehumánny postup • neľútostný • bezohľadný • nemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódy • vandalský: vandalský prístup k prírode • drastický • krutý • ukrutný • tyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobom • brutálny • brachiálny • násilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedky • bezcitný • chladnokrvný • krvilačný • sadistický • expr.: beštiálny • zverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vražda • expr. krvavý: krvavý film • pren. expr.: gestapácky • esesácky • hyení • hyenský • kniž. sverepý • hovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšera • pejor.: rabiátny • rabiátsky

3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4

neadekvátny p. nevýstižný, neprimeraný 1

neprimeraný 1. ktorý nevyhovuje istým požiadavkám, nezodpovedá niečomu (op. primeraný) • nevhodný • nenáležitý: neprimerané, nevhodné oblečenie do spoločnosti; nevhodné, nenáležité slová • nemiestny • kniž. nepatričný • zastar. nepríležitý (ktorý sa v danej situácii nehodí): nemiestne, nepatričné správanie; robiť niekomu nemiestne, nepríležité návrhy • neprístojný (z hľadiska morálky, pravidiel slušnosti a pod.): neprístojné vystupovanie; neprístojné žarty • nehodný • nedôstojný (vzhľadom na isté spoločenské postavenie, vek a pod.): je to pre vás nedôstojný, nehodný partner; život nedôstojný človeka • nepriliehavý • nevýstižný • nesprávny • nekorektný • kniž. neadekvátny (nezodpovedajúci situácii, norme a pod.): nepriliehavý, neadekvátny názov výrobku; zvoliť nesprávny, nekorektný postup • hovor. nešikovný: nešikovné formulovanie myšlienky • neúnosný • nadmerný • prílišný (prekračujúci hranice únosnosti): mať neúnosné, nadmerné, prílišné požiadavky; neprimerané, neúnosné nároky • neprípustný (ktorý nemožno dovoliť; op. prípustný): neprípustná veselosť

2. p. neúmerný

nesprávny ktorý nezodpovedá skutočnosti, pravde, potrebe, situácii, norme a pod. (op. správny) • chybný • nepravdivý: uviesť nesprávne, nepravdivé údaje; prijať nesprávne, chybné rozhodnutie • mylný • pomýlený: mať mylné predstavy o živote; urobiť v živote pomýlený krok • pochybený • pokrivený • prevrátený • skreslený • nezdravý (deformujúci pravdu, skutočnosť): podať pochybený, skreslený výklad pojmu; vyvracať niečie pokrivené, skreslené, nezdravé názory • neadekvátny • nepravý (op. adekvátny): voliť neadekvátne, nepravé výchovné metódy, slová; neadekvátny preklad textu • nevýstižný • nepriliehavý (ktorý nevystihuje podstatu): nevýstižný, nepriliehavý nadpis • nenáležitý • neprimeraný • nevhodný (z hľadiska situácie, potreby, normy): zvoliť nenáležitý, nevhodný postup; v istej situácii použiť nenáležité, neprimerané slová • nekorektný (nezodpovedajúci norme, predpisu a pod.): nekorektná výslovnosť • klamný • klamlivý (iný ako je skutočnosť): vytvoriť si o niekom klamný, klamlivý dojem • falošný • bludný (nezodpovedajúci pravde, potrebe): zahrať nesprávny, falošný tón; obhajovať falošné, bludné teórie • zlý (obyč. majúci negatívne následky; op. dobrý): vydať sa po nesprávnej, zlej ceste; zlý výsledok

neúmerný ktorý nie je vo vzájomne vyrovnanom, v náležitom pomere (op. úmerný) • neprimeraný • nezodpovedajúci: výsledok je neúmerný, nezodpovedajúci vynaloženej námahe; neúmerný, neprimeraný rast • nepomerný • kniž. al. publ.: disproporcionálny • disproporčný: nepomerné, disproporčné zastúpenie žien vo vedúcich funkciách • nenáležitý (ktorý je v nesprávnom pomere): dostalo sa mu nenáležitého prijatia (vzhľadom na jeho postavenie) • kniž. neadekvátny: neadekvátna odmena vo vzťahu k vykonanej práci

nevhodný ktorý sa nehodí z hľadiska istej situácie al. istých požiadaviek; ktorý sa nedeje náležitým spôsobom (op. vhodný) • neprimeraný • nenáležitý: spoločensky nevhodné, neprimerané správanie; nevhodná, nenáležitá reakcia na obvinenie • nemiestny • kniž. nepatričný • zastar.: nepríležitý • nevčasný (nevhodný v danej situácii): nemiestna, nepatričná poznámka; nemiestne, nepríležité, nevčasné žarty • neprístojný (nevhodný z hľadiska spoločenských noriem): neprístojné správanie • nesprávny • nekorektný • nepravý (op. správny, korektný): zvoliť nesprávny, nekorektný postup; ísť nevhodnou, nepravou cestou • kniž. neadekvátny (ktorý nezodpovedá daným vlastnostiam a pod.; op. priliehavý): nepriliehavý názov výrobku; nevhodné, neadekvátne ocenenie • hovor. nešikovný (nesprávne odhadnutý, zvolený): klásť nevhodné, nešikovné otázky • nevyhovujúci • nepríhodný • neprijateľný (op. vyhovujúci, prijateľný): prísť v nevyhovujúcom, nepríhodnom čase; zvoliť si na rozhovor nepríhodnú chvíľu • neželateľný • nežiaduci • nepohodlný: stal sa pre nich neželateľnou, nepohodlnou osobou • zlý • nedobrý • pren. nezdravý • expr. nemožný (zle zvolený z hľadiska potrieb, požiadaviek a pod.): prijať zlé, nedobré riešenie; žiť v zlých, nezdravých pomeroch; zvoliť nemožné oblečenie na túto príležitosť (op. vhodné, vkusné) • nesúci • nespôsobilý (op. súci): konkurzom vyradili nesúcich, nespôsobilých kandidátov

nevýstižný ktorý nezodpovedá skutočnosti celkom pravdivo (op. výstižný, verný) • nepresný • kniž. neadekvátny: nevýstižný, nepresný opis skutočnosti; nevýstižný, neadekvátny nadpis článku • nepriliehavý: nepriliehavé pomenovanie situácie

p. aj neprimeraný

neobligátny 1. p. nepovinný 2. p. neobyčajný, zriedkavý

neobyčajný ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne; ktorý prevyšuje zvyčajnú al. priemernú mieru výskytu, vlastnosti a pod. (op. zvyčajný, bežný) • nezvyčajný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý (op. všedný, každodenný): mať z niečoho neobyčajný, nezvyčajný pocit; prejavoval neobvyklé, nezvyklé nadšenie • zvláštny (nie každodenný): má zvláštny hlas • exotický (neobyčajný v našom prostredí): je obdarená exotickou krásou • kuriózny (neobyčajný a veľmi pozoruhodný): kriminalisti vyriešili aj tento kuriózny prípad • mimoriadny • pozoruhodný • výnimočný • nevšedný • zastar. kremobyčajný (viac ako je bežné): pacientovi venovali mimoriadnu, nevšednú starostlivosť; je obdarený mimoriadnym, výnimočným talentom; nie je na tom nič mimoriadne, kremobyčajné • nadpriemerný • geniálny • fenomenálny (viac ako je priemer): dosahuje neobyčajné, nadpriemerné výsledky; mať geniálnu, fenomenálnu pamäť • bezpríkladný • nevídaný • neslýchaný (ktorý nemá obdobu): starala sa o neho s bezpríkladnou, nevídanou obetavosťou; stretlo nás nevídané, neslýchané šťastie • zriedkavý • ojedinelý • vzácny • neobligátny (op. častý): stelesňuje zriedkavý, ojedinelý, vzácny typ krásy; to je zriedkavý, neobligátny prípad • jedinečný • unikátny (jeden jediný): našiel jedinečný, unikátny exemplár rastliny • nebývalý (doteraz sa nevyskytujúci): stretli sa s nebývalým záujmom • nečakaný • nepredvídaný • trocha kniž. netušený (ktorého výskyt al. miera sú prekvapujúce): zaznamenali sme nečakaný, nepredvídaný rozvoj; odkryli sa nám netušené možnosti • nadzemský • nadprirodzený • neopísateľný (veľmi prevyšujúci zvyčajnú mieru): nadzemský, neopísateľný zjav • zázračný (hraničiaci so zázrakom, veľmi prevyšujúci priemer): má zázračnú pamäť

p. aj veľký

nepovinný ktorý nie je určený ako povinnosť, ktorý nie je uskutočňovaný povinne (op. povinný) • dobrovoľný: nepovinná, dobrovoľná vojenská služba • voliteľný • výberový • kniž. fakultatívny (pri ktorom je možnosť voľby; op. záväzný, obligátny, obligatórny): voliteľný vyučovací predmet; voliteľná, výberová prednáška • nezáväzný • možný (ktorý sa neriadi záväznou normou, záväzkom a pod.; op. záväzný): prijať jedno z nezáväzných, možných riešení • neobligátny

neverejný konaný bez účasti verejnosti, bez verejnej kontroly; známy iba úzkej skupine ľudí (op. verejný): neverejné súdne konanie • tajný (zámerne skrytý, utajený): neverejné, tajné hlasovanie; tajná schôdzka; tajná informácia • dôverný • diskrétny (obmedzený na skupinu dôveryhodných, spriaznených ľudí): dôverné, diskrétne stretnutie; poskytnúť dôverné, diskrétne správy • fraz. za zatvorenými dverami: zasadanie za zatvorenými dverami • súkromný (týkajúci sa osobného života mimo verejnosti; poskytnutý v súkromí al. dôverne): neverejný, súkromný život politika; súkromný rozhovor • osobný • privátny (týkajúci sa súkromnej osoby, nie verejného činiteľa; op. oficiálny): osobný, privátny názor politika; osobný tón (v rozhovore) • neúradný (op. úradný): neúradný prejav

osobný 1. súvisiaci s osobou ako ľudským jedincom; ktorý je v majetku, starostlivosti jednotlivca • súkromný: sledovať svoje osobné, súkromné záujmy (op. verejné); mať niečo v osobnom, súkromnom vlastníctve (op. spoločnom) • hovor. privátny: prísť o svoj osobný, privátny majetok (op. verejný, štátny) • intímny (dôverne osobný): Nestaraj sa do môjho osobného, intímneho života! • individuálny (op. kolektívny, spoločný): dať si osobný, individuálny záväzok; mať za niečo individuálnu zodpovednosť • personálny (obyč. v úradnom styku vo vzťahu k právnemu subjektu): osobné, personálne oddelenie (podniku); zisťovať osobnú, personálnu totožnosť

2. ktorý je založený na rozumovej činnosti, na hodnotiacich kritériách jednotlivca (op. neosobný, objektívny) • subjektívny • neobjektívny: hovoriť niečo ako svoj osobný, subjektívny názor; byť terčom subjektívnej, neobjektívnej kritiky vedúceho • zaujatý: príliš osobný, zaujatý postoj

3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby (op. nepriamy, sprostredkovaný) • priamy • bezprostredný: poznám ho na základe osobného, priameho, bezprostredného kontaktu; vyžadovať niečiu priamu, bezprostrednú účasť • živý: nadviazať s niekým živý písomný styk

privátny p. súkromný 1, 2

súkromný 1. ktorý sa týka jednotlivca ako vlastníka, majiteľa (op. spoločný, spoločenský) • osobný: súkromný, osobný majetok; osobné vlastníctvo • privátny: privátna advokátska kancelária; chodiť na privátne hodiny spevu • vlastný: je to jeho vlastný podnik

2. ktorý sa týka iba jednotlivca, jeho súkromia; ktorý zodpovedá jeho vnútornému založeniu, potrebám • osobný: mať súkromné, osobné problémy; presadzovať súkromné, osobné záujmy • privátny: riešiť privátne záležitosti • intímny: miešať sa do cudzieho intímneho života; zastihnúť niekoho v intímnom rozhovore

oddelený ktorý sa odčlenil, osamostatnil od istého celku; ktorý tvorí ohraničenú časť pôvodného celku • samostatný • osobitný • hovor. extra: rodičia a deti žijú v dvoch oddelených, samostatných, osobitných bytoch; podnájom s osobitným, extra vchodom • izolovaný • osamotený • odlúčený • odtrhnutý (odčlenený, obyč. od kolektívu, od celku): každú časť seriálu tvorí oddelený, izolovaný príbeh; žiť osamotený, odlúčený, odtrhnutý od sveta • nespojitý • odb. diskrétny: nespojitý, diskrétny prvok • separátny (týkajúci sa iba jednej zložky istého celku): viesť s každou stranou separátne rozhovory • menej vhodné zvláštny

osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelený • separátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovory • samostatný • hovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odbor • izolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorých • menej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitolu • individuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístup • jednotlivý • hovor. sólo: sólo kus • odb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)

2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitý • svojský • svojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýl • kniž.: svojbytný • samorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejav • jedinečný • neopakovateľný • špecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasu • charakteristický • príznačný • typický • rázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmi • originálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápady • výnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talent • odlišný • iný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípad • zastar. okremný (Štúr)

3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadny • zvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslanie • špeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlom • hovor. extra: zhotoviť extra prístroj

4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadny • kniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosť • špeciálny • hovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra

samostatný 1. ktorý je schopný sám o sebe rozhodovať, sám konať • svojprávny: samostatný, svojprávny občan • nezávislý (nikomu, ničomu nepodriadený): samostatná, nezávislá politika; nezávislé krajiny • slobodný (ničím neviazaný, nehatený, neobmedzovaný): slobodný podnikateľ • suverénny • zvrchovaný (majúci najvyššiu moc): suverénny, zvrchovaný štát; suverénna, zvrchovaná vláda • autonómny • samosprávny • svojbytný • samobytný (ktorý sa riadi, spravuje vlastnými zákonmi): autonómne, samosprávne, svojbytné spoločenstvo • osamostatnený (ktorý sa osamostatnil): osamostatnené deti, osamostatnený podnik

2. existujúci samostatne, oddelene • osobitný: vyčleniť na obnovu samostatné, osobitné financie; samostatný, osobitný tím odborníkov • oddelený • osamostatnený • separátny (odlúčený od celku, vybraný z celku): oddelená miestnosť, osamostatnený výskum, dostať separátne výtlačky článku • sólový • hovor. neskl.: extra • sólo: dostať v hoteli extra izbu, kúpiť sólo sako • menej vhodné zvláštny

3. p. pôvodný 3

separátny p. oddelený, samostatný 2, osobitný 1

podvratný ktorý sa usiluje o rozvrat (obyč. spoločenský, politický a pod.); svedčiaci o tom • podvratnícky • rozvratný • rozvratnícky • rozvracačský • rozbíjačský: podvratná, podvratnícka činnosť; rozvratná, rozvratnícka organizácia; rozvracačské, rozbíjačské úsilie • podkopný • záškodnícky • zried. škodcovský: podkopná, záškodnícka akcia • diverzný • diverzantský (súvisiaci s diverziou): diverzné, diverzantské skupiny • sabotážny • sabotážnický • sabotérsky (súvisiaci so sabotážou): sabotážna práca; sabotážnické, sabotérske živly • podrývateľský • expr. podrývačský • zried. podrývačný • sprisahanecký • konšpiračný • konšpiratívny (súvisiaci so sprisahaním): sprisahanecké, konšpiračné, konšpiratívne centrum • štvavý • pejor. štváčsky • pren. expr. huckavý (ktorý štve proti niekomu, niečomu): štvavé, štváčske letáky, články • protištátny (namierený proti štátu): protištátne letáky

protištátny p. podvratný

rabiátny, rabiátsky p. surový 2, násilnícky 1

sýtny p. sýty 1

sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný) • najedený • nasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtený • nachovaný • nakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statok • plný • naplnený: som už sýty, plný • expr.: napukaný • nasúkaný • nahltaný • napraskaný • naprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataní • hovor. expr.: napchatý • nadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchať • pejor.: nažratý • nažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chlieb • hovor. expr.: prejedený • presýtený • prepchatý • hrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratí • zastar. sýtny • det. al. zjemn.: napapaný • napapkaný

2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou • výdatný • výživný • záživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná strava • žírny: žírne lúky • úrodný: úrodná zem • bohatý: bohatý prameň

3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný) • silný • výrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbami • tmavý • temný: sýta, tmavá, temná modrá • tuhý • intenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňa • plný • zvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas

štátny ktorý je vlastníctvom štátu, ktorý pochádza zo štátneho majetku (op. súkromný) • hovor.: erárny • komisný: zaplatí sa to zo štátneho, erárneho; dostať štátne, erárne oblečenie • hovor.: obecný • spoločný: obecný, spoločný majetok; obecná, spoločná pokladnica

vnútorný 1. ktorý je, vyskytuje sa vnútri niečoho, ktorý sa vzťahuje na vnútro, na vnútrajšok (op. vonkajší) • interný (op. externý): vnútorné, interné choroby • hovor. dnukajší: dnukajšie vrecko kabáta • kniž. bytostný: mať bytostný záujem o niečo • odb. inherentný (obsiahnutý v niečom): inherentná vlastnosť • odb. endogénny (vznikajúci vnútri organizmu; op. exogénny): endogénny výtrus • kniž. imanentný (jestvujúci v samej podstate niečoho): imanentná príčina

2. ktorý sa týka istého (štátneho) celku (op. zahraničný): vnútorná politika štátu • interný: interné problémy mesta • domáci: vnútorné, domáce pomery • vnútroštátny (ktorý je vnútri štátu): vnútroštátne letecké linky

3. p. duševný

vnútroštátny p. vnútorný 2