Synonymá slova "čiň" v Synonymickom slovníku slovenčiny

zovrieť² 1. pevne, silou pritlačiť k sebe • stisnúť • stlačiť: v strachu zovrela, stisla, stlačila v ruke prsteň • zomknúť: prísne zomknúť pery • stiahnuť: neos. zovrelo, stiahlo mu od žiaľu hrdlo • zaťať • zaseknúť: zaťať, zaseknúť pery • zaklenúť • zakleniť • zakliesniť • zaklesnúť • zakliniť (medzi niečo): zaklenúť, zakliesniť jazyk medzi zuby • zopnúť • zopäť (spojiť ruky tesným priložením dlaní al. skrížením prstov): úpenlivo zopla ruky • stúliť: stúlila dieťa do náručia • pritúliť • pritisnúť • pritlačiť (k sebe) • objať (zovrieť v objatí)

2. p. obklopiť 1

pripražiť p. upražiť

upražiť pripraviť, upraviť pražením • usmažiť: upražiť, usmažiť rezne dočervena; upražiť, usmažiť mandle na masle • vypražiť • vysmažiť (v rozpálenom tuku, obyč. potraviny obalené v strúhanke): vypražiť, vysmažiť karfiol, syr • opiecť (upraviť na povrchu žiarom, ohňom, rozpáleným tukom a pod.): mäso prudko opečieme v rúre, na masti • uškvariť (vystaviť silnému pôsobeniu tepla): uškvariť slaninu • prepražiť • presmažiť (dôkladne al. znova upražiť): dobre prepražená slaninka; mäso treba ešte raz prepražiť, presmažiť • pripražiť • prismažiť • priškvariť • pripiecť (trocha upražiť, trocha opiecť): cibuľku pripražíme, stehno pripečieme • prižiariť (Kukučín)

pripučiť p. pristúpiť², pritisnúť 1, privaliť

pristúpiť², pristupiť nohou, šliapnutím pritlačiť • prišliapnuť • zašliapnuť: pristúpiť, prišliapnuť červíka; zašliapnuť ohorok • pridláviť • expr.: pripučiť • prigniaviť (pritisnutím poškodiť): nohou pridláviť, pripučiť mravca • prisadnúť (sadnutím pritlačiť): Neprisadni mi kabát! • zošliapnuť • stlačiť: zošliapnuť, stlačiť brzdu, pedál, vypínač • popripúčať (postupne, viac vecí)

pritisnúť 1. vyvinúť tlak s cieľom niečo, niekoho k niečomu tesne priblížiť al. svojou váhou na niečo, niekoho zapôsobiť • pritlačiť: pritisnúť, pritlačiť si dlane na líca; pritisnúť, pritlačiť niekoho o múr • expr. pričľapiť: pričľapil si čiapku do čela • privaliť • expr.: primliaždiť • pripučiť • prikvačiť • pridláviť: chlapa v hore privalil, pridlávil, primliaždil strom • expr. prigniaviť: padajúci stožiar ťa prigniavi • priľahnúť (pritisnúť celým telom) • pristúpiť • pristupiť (nohou pritisnúť): pristúpiť chrobáka • prikľaknúť (kolenom pritisnúť): prikľakne mu šiju a spúta ho • priklopnúť • priklepnúť (nárazom pritisnúť): obločné krídlo tesne priklopol, priklepol • priprieť (silou potlačiť): vietor ma priprel k domu • popritískať • popritláčať (postupne, viac vecí, osôb)

2. nútením, okolnosťami spôsobiť neželaný stav • pritlačiť • priprieť: osud ho pritisol, priprel • hovor. expr.: priseknúť • privrznúť • privrieť • prištipnúť • priškripnúť • priškrieť: bieda ich prisekla, priškripla

3. p. stlačiť 4. p. prisunúť 1 5. p. pritúliť 1

privaliť svojou váhou, ťarchou na niečo doľahnúť, zapôsobiť (obyč. negatívne) • pridláviť • zadláviť: muža privalil, pridlávil strom • expr. prigniaviť: pren. prigniavila ho povinnosť • pritlačiť • pritisnúť: pritlačiť, pritisnúť niekoho celým telom • expr.: primliaždiť • pripučiť: dávaj si pozor, aby ťa dvere neprimliaždili, nepripučili • expr. prikydnúť: prikydla ho kopa sena • expr. priďabiť: skoro ho priďabilo • zavaliť (zosunutím privaliť): múr ho zavalil

priskočiť p. prísť 1

prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevy • dostaviť sa • zastar. ustanoviť sa • dostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úrad • expr. naklusať • kniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoro • pristúpiť • prikročiť • priblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budove • expr.: pribehnúť • dobehnúť • priletieť • doletieť • pritrieliť • dotrieliť • pripáliť • dopáliť • priraziť • doraziť • prikúriť • dokúriť • priklusať • doklusať • pricválať • docválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom čase • expr.: prifrčať • dofrčať • prifrňať • prifučať • prifuňať • prifukotať • prihartusiť • priharcovať • hovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoro • expr.: prihnať sa • dohnať sa • privaliť sa • dovaliť sa • prirútiť sa • dorútiť sa • prihrnúť sa • dohrnúť sa • dosypať sa • nahrnúť sa • primlieť sa • domlieť sa • pritiahnuť • prirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmi • expr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčať • dohrčať • prirapčať • dorapčať • prihrkotať • dohrkotať • prihrmieť • dohrmieť • prihrmotať • dohrmotať • prihrmotiť • dohrmotiť • prirachotiť • dorachotiť • dohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkých • zastar.: prijachať • dojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do stanice • expr.: prikvitnúť • dokvitnúť • prikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektor • hovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal? • expr.: privliecť sa • dovliecť sa • pritrepať sa • dotrepať sa • dopratať sa • priterigať sa • doterigať sa • pridrgáňať sa • dodrgáňať sa • priredikať sa • doredikať sa • priteperiť sa • doteperiť sa • nár. prikriatať sa • expr.: prirepetiť sa • dorepetiť sa • primotať sa • domotať sa • pripantať sa • priplantať sa • doplantať sa • prihrabať sa • dohrabať sa • prikrbáľať sa • dokrbáľať sa • dotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantal • expr.: pritárať sa • dotárať sa • pritmoliť sa • dotmoliť sa • pritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinec • expr.: priknísať sa • doknísať sa • prikolísať sa • dokolísať sa • pritackať sa • dotackať sa • prikľuckať sa • dokľuckať sa • prikyvkať • dokyvkať sa • dokývať sa • došmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sa • dopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkať • dokrivkať • dokrivkať sa • pribadkať • dobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sa • priplúžiť sa • doplúžiť sa • prikĺznuť sa • prišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhradu • expr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasu • priplaziť sa • doplaziť sa • expr. priplichtiť sa • priliezť • doliezť • prištverať sa • doštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkať • docupkať • pricapkať • docapkať • priťapkať • doťapkať (sa) • priťupkať • priciepkať • priskackať • priskočiť • prihopkať • prihopkovať • pridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkami • expr.: pritancovať • dotancovať • prikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sa • došuchtať sa • prišúchať sa • došúchať sa • prišuchnúť sa • došuchnúť sa • prišmotlať sa • prišmochtať sa • došmochtať sa • prišmotkať sa • došmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovať • dopochodovať • hovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovať • docestovať • hovor. expr. priputovať • expr.: privandrovať • dovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovali • poprichádzať • poprichodiť • podochádzať • podochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť²

prismažiť p. upražiť

pristrčiť p. prisunúť 1

prisunúť 1. posúvaním dostať do blízkosti niečoho • pritiahnuť: prisunúť si, pritiahnuť si stolček pod nohy • pristrčiť: pristrčila mačke misku s mliekom • pristaviť (dať do tesnej blízkosti niečoho): pristaviť vozík ku vchodu • priraziť (prudko prisunúť): nahnevane prirazil stoličku k stolu • priblížiť (dať trocha bližšie k niečomu): priblížiť lyžicu k ústam • pritisnúť • pritlačiť (tisnutím, tlačením): pritisli, pritlačili skrine do kúta izby • primknúť (tesne k niečomu): primkla si hlavu k dieťaťu • priložiť (položiť k niečomu): priložiť pušku k lícu • expr.: prišuchnúť • prišmyknúť (prisunúť šúchavým, šmýkavým pohybom): prišmykla pohárik na kraj stola

2. p. doviezť 1

príštipkárčiť p. živoriť

živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediť • expr.: bedačiť • bedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahy • hovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovali • expr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvi • nár. hriebať (Kálal) • trpieť núdzu • expr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo biedu • hovor. expr.: troškáriť • trochárčiť • trocháriť: troškária, trochária na malom majetku • expr.: žobráčiť • brdárčiť • kniž. strádať: celý život strádali • expr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská) • fraz.: žiť zo dňa na deň • žiť z ruky do úst • žiť ako ryba na suchu

priťažiť sa p. zhoršiť sa

zhoršiť sa stať sa horším (op. zlepšiť sa, polepšiť sa) • pohoršiť sa: počasie sa zhoršilo, pohoršilo; správanie žiakov sa zhoršilo, pohoršilo • skaziť sa • hovor. expr.: zhumpľovať sa • skoprdačiť sa • hovor. splanieť (v morálnom zmysle): svet sa skazil, zhumpľoval, splanel • znížiť sa: životná úroveň sa znížila • priťažiť sa: neos. dieťaťu sa priťažilo

pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť) • prisunúť • dotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebe • stiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo

2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod) • stiahnuť • zatiahnuť • utiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkou • expr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočet • nár.: pritúžiť (Kukučín) • potúžiť: potúžiť kosílku (Hviezdoslav) • popriťahovať • pozaťahovať • pouťahovať (postupne, viac vecí)

3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším • primrznúť • prituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlo • pritŕpnuť • nár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľad • zamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla

4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam • prilákať • privábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladých • zlákať • zvábiť • expr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábi • upútať: film upútal mnohých pôsobivou hudbou • kniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasy • získať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu

5. p. priviesť 1 6. p. prísť 1

pritúžiť p. pritiahnuť 2

profesorčiť hovor. účinkovať ako profesor • byť profesorom • hovor. profesorovať: dva roky profesorčil, profesoroval na gymnáziu

proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oproti • naproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodu • smerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku

2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšie • voči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mne • na rozdiel od (koho, čoho) • v protiklade k • ku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňov • v porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší

3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny

4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazu • kniž.: navzdor • navzdory • kniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu

5. p. naproti 2, 3

vo p. v voči p. proti 2

pustovníčiť p. samotárčiť

samotárčiť žiť osamote, vyhľadávať samotu • expr. pustovníčiť (žiť ako pustovník): bol vdovec bez detí, samotárčil už tretí rok; pustovníčil vo vysokohorskej chate

pytliačiť p. zahýbať 3

zahýbať 1. v chôdzi, v jazde meniť smer priameho pohybu; tvoriť zákrutu • zahýnať: voz zahýba, zahýna za roh; cesta zahýba, zahýna k rieke • zabočovať • odbočovať • skrúcať sa • stáčať sa • zatáčať sa: po niekoľkých kilometroch zabočujeme, odbočujeme do ľava; skrúcame, stáčame sa k moru • hovor.: kerovať • karovať: Kam keruješ, karuješ, prečo nejdeš rovno?

2. dávať do polohy mierneho oblúka smerom dolu al. dnu • zahýnať • ohýbať • ohýnať: ohýbať, ohýnať drôt • podhýnať (dovnútra): podhýnať látku, šaty • skladať (zahýbať do záhybov): skladať servítku • zahybovať (smerom dozadu): zahybuje hlavu

3. hovor. expr. byť neverný (v manželstve) • hovor. expr. zakášať: už rok jej muž zahýba, zakáša • pren. expr. pytliačiť • fraz. expr. pytliačiť v cudzom revíre

rašiť p. správ. klíčiť, pučať

rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vláda • podať demisiu • kniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikoval • zložiť (úrad, funkciu) • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miesta • hovor.: zaďakovať • poďakovať sa: riaditeľ sa poďakoval • zanechať • nechať: zanechal, nechal všetky funkcie

2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpil • cúvnuť • ucúvnuť: cúvol pred ťažkosťami • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejí • podvoliť sa • poddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliť • hovor. kapitulovať • fraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvost • fraz.: oddať sa osudu • odovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej

rojčiť premýšľať o neskutočných al. neuskutočniteľných veciach (s príjemným pocitom) • snívať • kniž. sniť: rojčil o budúcnosti; sníval s otvorenými očami • hovor. fantazírovať • expr.: básniť • blúzniť • bájiť • zried. ideálčiť: fantazíruje, blúzni o šťastí • robiť si ilúzie (zároveň klamať sám seba): robí si ilúzie o novom zamestnaní

snívať oddávať sa príjemným myšlienkam, predstavám • rojčiť • kniž. sniť: sníva o bohatom ženíchovi; romanticky rojčiť, sniť o ďalekých krajinách • expr. blúzniť: je to iba mladistvé blúznenie o šťastí • bájiť (si) • hovor. fantazírovať (oddávať sa ilúziám, neskutočným predstavám, výmyslom): báji, fantazíruje o bezstarostnom živote

túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokoji • bažiť • dychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinou • kniž.: prahnúť • žízniť: prahne, žízni po láske, uznaní • kniž. lačnieť: lačnie za vzdelaním • zried. smädiť: smädia po krvi • expr.: mrieť • zmierať • umierať • hynúť • horieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milým • zried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostí • expr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženou • expr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciami • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmi • rojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajinách • expr.: divieť • šalieť (sa) • šialiť sa • hovor. expr.: blaznieť • blázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatami • hovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužov • lakomiť sa • expr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa

rozbujdošiť sa p. rozsamopašiť sa

rozsamopašiť sa stať sa samopašným, bujarým • rozblaznieť sa • rozblázniť sa • rozjašiť sa • rozšantiť sa: na výlete sa chlapci rozsamopašili, rozjašili, rozšantili • expr.: rozbujnieť sa • rozbujdošiť sa • rozdivočiť sa • rozšalieť sa • spochabiť sa • pojašiť sa: deti sa rozdivočili • expr.: rozkohútiť sa • roztatáriť sa • rozkokošiť sa: podgurážení chlapi sa rozkokošili • rozjariť sa • rozveseliť sa • rozjasať sa (stať sa veselým): vínom sa rozjarili • expr. zried.: rozrarášiť sa • rozrárožiť sa • rozrapľovať sa • rozvirgať sa • kniž. al. arch. rozharcovať sa • nár. rozvirgošiť sa (Rázus) • roztalpašiť sa (Chrobák)

rozčúliť uviesť do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiť • vydráždiť: správa ho rozčúlila, rozdráždila • rozrušiť • vzrušiť (vyviesť z psychického pokoja): synovo odvrávanie ju rozrušilo; nečakaný zážitok ho vzrušil • podráždiť • popudiť • pohnevať • pobúriť (rozčúliť v menšej miere): nové nariadenia podráždili, popudili občanov • rozhorčiť • roztrpčiť • kniž. rozhorliť (vzbudiť pocit krivdy): výsmech ho rozhorčil, roztrpčil • expr.: rozzúriť • rozbesniť • rozbesnieť (rozčúliť vo veľkej miere) • kniž. zjatriť • rozjatriť: netaktné reči ju rozjatrili • hovor. expr. rozhádzať: nič ho nerozhádže • kniž. iritovať: iritovala ju nevšímavosť hostiteľky • fraz. vyviesť z konceptu/z rovnováhy/z miery • subšt. vyhecovať

p. aj nahnevať

roztrpčiť p. rozčúliť

rozčúliť sa dostať sa do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiť sa: rozčúlil sa, rozdráždil sa pri čítaní novín • rozrušiť sa • vzrušiť sa (náhle stratiť duševný pokoj): pri myšlienke na hádku sa znovu rozrušil • podráždiť sa • popudiť sa • pobúriť sa (mierne sa rozčúliť): pobúril sa nad chybami v účtoch • skypieť • vzkypieť (náhle sa rozčúliť): pri hádke vzkypel • rozhorčiť sa • roztrpčiť sa • kniž. rozhorliť sa (s pocitom krivdy): rozhorčil sa, roztrpčil sa nad nespravodlivosťou • expr.: rozzúriť sa • rozbesniť sa • rozbesnieť sa • kniž. rozjatriť sa (rozčúliť sa vo veľkej miere)

p. aj nahnevať sa

rozložiť sa 1. umiestniť sa s vecami na rozličné miesta • rozmiestiť sa • rozmiestniť sa: žiaci sa rozložili, rozmiestnili po lúke • rozostaviť sa • rozstaviť sa • porozkladať sa: rozostavili sa, porozkladali sa so stanmi pod stromami • expr.: porozťahovať sa • rozkrámiť sa: deti sa porozťahovali, rozkrámili s hračkami po celom byte • kniž. rozhostiť sa: rozhostili sa pod topoľom • rozprestrieť sa • rozľahnúť sa (na väčšom priestore): rozprestretý, rozľahnutý tábor pri Dunaji

2. pohodlne si sadnúť al. ľahnúť • usadiť sa • zasadnúť si: rozložil sa, usadil sa vo foteli; zasadli si k obedu • expr.: uvelebiť sa • usalašiť sa: usalašili sa na gauči • expr. zried. uveličiť sa • kniž.: uhostiť sa • rozhostiť sa

3. podľahnúť rozkladu • rozpadnúť sa: hmota sa rozložila, rozpadla • rozvrátiť sa • rozrušiť sa: spoločenstvo sa rozvrátilo; morálka sa rozrušila • nár. rozrusať sa

4. rozdeliť sa na časti • rozčleniť sa: strana sa rozložila, rozčlenila na viac frakcií • dekomponovať sa • disociovať sa: zlúčenina sa rozložila, disociovala na zložky • chem. rozštiepiť sa

rozohniť sa silno sa citovo vzrušiť • rozrušiť sa • rozpáliť sa: rozohniť sa, rozrušiť sa hnevom • zapáliť sa • nadchnúť sa • oduševniť sa (dostať sa do nadšenia): nadchol sa krásou umenia • vzbĺknuť • vzplanúť • zahorieť (náhle sa rozohniť): celý vzbĺkol za myšlienku obnovy spolku • rozžiariť sa • rozjariť sa • rozohriať sa • rozveseliť sa (dostať sa do radostného vzrušenia): tváre sa im rozžiarili, rozjarili; rozohriali sa vínom • rozvášniť sa • rozplameniť sa • zried. rozvíchriť sa (rozohniť sa vo veľkej miere): rozvášnil sa v hádke ako kohút • hovor.: rozgurážiť sa • dostať guráž (zároveň sa posmeliť): rozgurážili sa v krčme • kniž.: roznietiť sa • rozhorliť sa • zanietiť sa • poet. rozplápolať sa: rozhorlil sa pre nespravodlivosť • fraz.: prísť/dostať sa do varu • dostať sa do ohňa

roztriasť sa 1. začať sa triasť • rozochvieť sa: telo sa mu roztriaslo; obloky sa rozochveli • expr.: roztrepať sa • roztrepotať sa: listy brezy sa roztrepotali

2. začať sa od strachu al. iného silného pocitu triasť • striasť sa: roztriasol sa, striasol sa od hrôzy • rozrušiť sa • znepokojiť sa (stratiť pokoj): v noci sa rozrušila, znepokojila pri každom šramote • znervózniť sa • znervóznieť • kniž. denervovať sa: pri skúške sa znervóznil, denervoval

znepokojnieť stať sa nepokojným, pocítiť obavu • znepokojiť sa: všetci znepokojneli, znepokojili sa, keď začuli hlasné volanie • rozrušiť sa • vzrušiť sa (dať sa vyviesť z rovnováhy, zo psychického pokoja): nové udalosti ľudí veľmi rozrušili, vzrušili

rozhorčiť sa p. rozčúliť sa

roztrpčiť sa p. rozčúliť sa

zahorknúť 1. stať sa horkým • zhorknúť: mlieko v polyetylénovom vrecku z(a)horklo

2. stať sa zatrpknutým, znechuteným • zatrpknúť: zahorknúť, zatrpknúť voči rodine • zanevrieť (nadobudnúť k niečomu záporný postoj, vzťah): zanevrel na osud • roztrpčiť sa (nadobudnúť pocit trpkosti, nespravodlivosti): roztrpčil sa na priateľov • znenávidieť (začať nenávidieť): znenávidel celý svet, zahorkol na celý svet

zanevrieť nadobudnúť k niekomu, niečomu negatívny vzťah, prestať mať niekoho, niečo rád: rodina na mňa zanevrela, ani neviem prečo • zahorknúť • zatrpknúť (stať sa znechuteným voči niekomu, niečomu): keď mu plán nevyšiel, zahorkol na všetkých • znenávidieť (začať nenávidieť): svoju prvú lásku neskôr znenávidel • roztrpčiť sa (nadobudnúť pocit trpkosti): roztrpčil sa na celý svet

zatrpknúť naplniť sa pocitom zatrpknutosti, krivdy • roztrpčiť sa • kniž. strpknúť: postupne zatrpkol na celú rodinu; roztrpčil sa, že ho nevzali so sebou; na starosť strpkol • zanevrieť • zahorknúť (nadobudnúť pocity znechutenia, neprajnosti, nepriateľstva voči niekomu, niečomu): zanevrel na ženu; zahorkol voči kolegom • znechutiť sa (stratiť chuť, záujem o niečo): neúspech ho znechutil, po neúspechu zatrpkol

rozdeliť 1. delením utvoriť samostatné časti • rozčleniť: rozdelil, rozčlenil pôdu na viac častí • rozkúskovať • pokúskovať • rozdrobiť • rozobrať • rozložiť (na malé čiastky): rozkúskovali, rozdrobili pozemky; rozobral, rozložil hodinky na súčiastky • rozatomizovať • expr. rozkvákať: rozkvákal vinohrad na päť častí • distribuovať: distribuovať materiál, finančné prostriedky • rozparcelovať • nár.: roztáľovať • roztálikovať (rozdeliť pozemok): rozparcelovali bývalý veľkostatok • rozlúpiť • rozlúpnuť (rozdeliť plod s tvrdým obalom): rozlúpiť slivku, orech • predeliť • rozdvojiť • rozpoliť • rozpoltiť (na dvoje): rozdvojiť moc • roztrojiť (na trojo) • rozštvrtiť (na štvoro) • rozvetviť (rozdeliť na viac ramien): rozvetvili elektrický prúd • rozvrstviť (rozdeliť na viac vrstiev): rozvrstvili obyvateľstvo • prehradiť (rozdeliť priehradou): prehradili izbu závesom • rozhraničiť (rozdeliť hranicami): rozhraničili etapy vývinu • kniž. kategorizovať (rozdeliť na skupiny): kategorizovali žiakov do oddielov • rozkrojiť • rozrezať (rozdeliť ostrým nástrojom): rozkrojiť jabĺčko, koláč • rozkálať • rozštiepiť • expr. rozťať (násilne rozdeliť): rozštiepili, rozťali krajinu na dvoje • porozdeľovať • podeliť (postupne, viac vecí): porozdeľovali vojakov do mužstiev

2. oddeliť od seba • rozpojiť: rozdelil, rozpojil zamotané povrazy • rozdvojiť: rozdvojili bitkárov • odlúčiť • separovať • izolovať: práca ich odlúčila; separoval, izoloval zložky zlúčeniny

3. p. roztriediť 4. p. rozdať 1, 2 5. p. zadeliť 2

rozhraničiť p. rozdeliť 1

rozdivočiť sa p. rozzúriť sa 1

rozzúriť sa 1. začať byť divý, zúrivý (o zvieratách, expr. o prírodných živloch) • rozdivieť sa • rozdivočiť sa: býk sa rozzúril; expr. búrka sa rozdivela

2. p. nahnevať sa

rozdrlančiť, rozdrlancovať p. roztrhať

rozgurážiť sa p. rozohniť sa

rozhádzať 1. hádzaním dostať na rozličné miesta • rozmetať: rozhádzať, rozmetať hnojivo po poli • rozhodiť (jedným razom): z lietadla rozhodili letáky • roztrúsiť • roztriasť (po troške): roztrúsil semeno po hriadkach • rozprášiť: rozprášili piesok po ceste • rozsiať • rozosiať (rozhádzať semeno): rozosiali zrno • rozkydať (kydaním): rozkydať hnoj • porozhadzovať • porozmetávať • porozmetúvať • poroztriasať (postupne, viac vecí)

2. uviesť do neporiadku • prehádzať: rozhádzal, prehádzal šatstvo v skrini • hovor.: rozťahať • rozvláčiť: rozťahal, rozvláčil košele po byte • sprehádzať • spoprehadzovať (rozhádzať jedno cez druhé): sprehádzal všetky knihy na poličke • expr.: rozvŕtať • rozkydať • expr. zried. rozdulovať: rozvŕtal celú skriňu • porozhadzovať • poprehadzovať • hovor.: porozťahovať • porozvláčať (postupne, viac vecí): deti porozťahovali hračky

3. p. rozbiť 1 4. p. premárniť 5. p. rozčúliť, nahnevať

rozniesť 1. rozptýliť do okolia: rozniesť infekciu • roznosiť (po častiach): vietor roznosil smeti • rozvliecť • rozvláčiť • zvláčiť (vláčením): ktosi rozvláčil seno po dvore • rozšíriť: rozšíriť nákazu • roztrúsiť: deti roztrúsili blato po izbe • poroznášať • porozvláčať • porozvlačovať • porozťahovať • poroztrusovať (postupne)

2. urobiť známym • rozchýriť: rozniesol, rozchýril zvesť po celej dedine • roznosiť • rozšíriť • rozhlásiť: roznosiť správu; rozšíriť, rozhlásiť svoj názor po pracovisku • expr.: roztárať • roztrúbiť • rozbubnovať • rozkrákoriť: všetko roztrúbi • poroznášať • porozhlasovať • expr. poroztrubovať (postupne)

3. expr. rozšíriť klebety • ohovoriť: rozniesli, ohovorili ho v novinách • expr.: roznosiť • rozvláčiť • roztrúsiť: rozvláčila, roztrúsila klebety o našej rodine • poroznášať • poohovárať • porozvlačovať • poroztrusovať • porozťahovať (postupne)

4. p. doniesť 1 5. p. rozobrať 2 6. p. rozohnať 1

rozvláčiť 1. p. rozniesť 1 2. p. rozniesť 3

rozhorúčiť sa p. rozpáliť sa 1, 2

rozpáliť sa 1. silno sa zohriať • rozhorúčiť sa • rozkúriť sa: kachle sa rozpálili, rozkúrili • rozžeraviť sa • rozžeravieť sa (veľmi intenzívne): podkova sa rozžeravila • hovor. expr. rozhajcovať sa

2. stať sa horúcim (o ľudskom tele) • rozhorúčiť sa: rozpáliť sa, rozhorúčiť sa na slnku • expr.: rozplameniť sa • rozkúriť sa: bola celá rozkúrená od tanca • sčervenieť (o tvári): líca jej radosťou sčerveneli

3. p. rozohniť sa

spotiť sa 1. vylúčiť z tela pot, zvlhnúť od potu • zapotiť sa: od námahy sa spotil, zapotil na celom tele; spotiť sa, zapotiť sa od strachu • upotiť sa (veľmi sa spotiť): musíš vypiť horúci nápoj a dobre sa upotiť • vypotiť sa (obyč. zámerne): musíš sa dobre vypotiť, chrípka prejde • prepotiť sa (naskrze sa spotiť; nasiaknuť potom): košeľa sa prepotila • kniž.: uznojiť sa • oznojiť sa: pri dorábaní chleba neraz sa uznojili • dopotiť sa • expr. dopariť sa • kniž. doznojiť sa (veľmi sa spotiť) • expr.: upachtiť sa • spachtiť sa (zadychčať sa a spotiť sa od rýchleho pohybu): kým sme pribehli, celkom sme sa upachtili • zahriať sa • rozhorúčiť sa • upariť sa • vypariť sa (od námahy, rýchleho pohybu a pod. zvýšiť teplotu svojho organizmu, obyč. až do zvlhnutia od potu): chlapci sa behaním za loptou poriadne zahriali, rozhorúčili; kone sa v cvale uparili • hovor. expr.: vyzvárať sa • uzvárať sa

2. p. zvlhnúť

zahriať sa stať sa teplejším, teplým (o veciach, živočíchoch, aj o ľudskom tele) • zohriať sa • ohriať sa (op. ochladiť sa): motor sa za jazdy rýchlo zahrial, (z)ohrial; zem sa od lúčov slnka zahriala • rozohriať sa • rozhorúčiť sa: vzduch sa v dielni rozohrial; pri sporáku sa celá rozhorúčila • prehriať sa (naskrze, nad normálnu mieru) • vyhriať sa (na potrebnú mieru) • rozpáliť sa (silno sa zahriať): kov sa na slnku rozpálil; líca sa dievčaťu od hanby rozpálili • uhriať sa • expr.: upachtiť sa • vyzvárať sa • zried. spachtiť sa (o ľuďoch a zvieratách): celý sa pri behu uhrial; upachtený pes, kôň • upariť sa (zahriať sa pri námahe tak, že sa organizmus potí) • pretepliť sa (do hĺbky, naskrze) • pozahrievať sa • pozohrievať sa • poohrievať sa (postupne sa zahriať)

rozchodiť chodením spôsobiť rozšírenie, zväčšenie (obyč. obuvi) • roztiahnuť • roztlačiť • roztisnúť • rozšliapať: konečne rozchodila, rozšliapala nové sandále

rozmliaždiť mliaždením rozdrviť • pomliaždiť: rozmliaždiť, pomliaždiť ovocie na kašu • rozdláviť • podláviť • rozgniaviť • pogniaviť • rozpučiť • popučiť • roztlačiť: rozdláviť, pogniaviť zemiaky • domliaždiť • expr.: umliaždiť • dogniaviť: stroj mu domliaždil, dogniavil ruku • zadláviť • zagniaviť: chodil opatrne, aby nezadlávil dážďovky • expr.: zapučiť • prepučiť • zmliaždiť • zmiagať • rozmiagať • pomiagať: pomiagané jahody s cukrom • pomiesiť • rozmiesiť (miesením rozdrviť): rozmiesená hlina • roztĺcť • potĺcť (tlčením rozdrviť): roztĺcť kamene na prach • rozdrobiť • rozmeliť • pomeliť • rozmrviť • pomrviť (mrvením rozdrviť): rozmrviť chlieb • rozdupať • rozdupkať (dupaním): deti rozdupali slivky pod stromom • rozotrieť • roztrieť (trením rozdrviť): rozotrel klasy v dlani • expr. domrviť • expr. zried.: rozcápať • rozpagáčiť • nár.: rozmliagať • rozmliazgať • rozdegviť • domeliť • porozpúčať • poroztláčať (postupne, viac vecí)

rozšliapať 1. šliapaním zničiť • pošliapať: rozšliapal, pošliapal omrvinky • postúpať • podupať • rozdupať • udupať: postúpal, rozdupal trávu; kone udupali obilie • rozdrviť • rozpučiť • rozgniaviť • rozdláviť • rozmliaždiť (nohami): rozdrvil, rozmliaždil hrudy zeme • rozšliapnuť (jedným šliapnutím): rozšliapol kvet • expr. rozkvasiť (zároveň utvoriť bahno): dobytok rozkvasil cestu

2. šliapaním, chodením zmeniť tvar obuvi • rozchodiť: rozšliapať, rozchodiť nové topánky • roztlačiť • roztisnúť • roztiahnuť: konečne roztiahla tesné sandále • expr. rozšmatlať (zmeniť na nepekný tvar): rozšmatlal čižmy po jednom výlete

roztlačiť 1. tlakom zväčšiť objem • roztisnúť • roztiahnuť: svojou váhou roztlačil, roztiahol prútené kreslo • rozchodiť • rozšliapať: roztlačiť, rozšliapať topánky

2. tlakom uviesť do pohybu • roztisnúť: roztlačili auto, roztisol obločné krídla

3. p. rozmliaždiť

rozísť sa 1. odísť z jedného miesta na rozličné strany: členovia komisie sa rozišli • rozpŕchnuť sa • expr.: rozbehnúť sa • rozbehať sa • rozutekať sa • rozletieť sa • roztrieliť sa • rozsypať sa (rýchlo sa rozísť): po zvonení sa žiaci rozutekali, rozleteli po chodbách • rozptýliť sa • roztratiť sa • expr.: rozliezť sa • roztárať sa • roztrúsiť sa (pomaly sa rozísť): sprisahanci sa roztratili; skupinka sa roztrúsila po uliciach • expr.: rozvandrovať sa • roztúlať sa: chlapci sa roztúlali po svete • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa: Slovania sa rozostúpili v pravlasti • zried. rozpadnúť sa • zastar. rozstať sa: rozstali sa v hneve • porozchádzať sa • porozchodiť sa • expr.: porozbiehať sa • potratiť sa • poroztrácať sa • porozbehúvať sa • porozbehávať sa • porozliezať sa (postupne, jeden po druhom)

2. stať sa odlišným od druhého • odlíšiť sa • rozlíšiť sa: rozišli sa, odlíšili sa, rozlíšili sa v názore na vec • diferencovať sa: diferencovať sa z hľadiska užitočnosti • odchýliť sa • nezhodnúť sa: vo výskume sa nezhodli

3. p. rozlúčiť sa 1 4. p. rozšíriť sa 3 5. p. rozdeliť sa 2

rozkriačiť p. roztvoriť 1

roztiahnuť 1. ťahom rozložiť do šírky • rozprestrieť • prestrieť: roztiahla, prestrela obrus • rozostrieť • rozostlať: rozostrel noviny po stole; rozostlali otep slamy • vytiahnuť • natiahnuť: vytiahla cesto na štrúdľu • zried.: rozostaviť • rozpustiť: obchodník rozostavil šiator; vietor rozpustil mračná po oblohe • porozťahovať • porozprestierať (postupne, viac vecí)

2. ťahaním roztvoriť • rozhrnúť: roztiahli, rozhrnuli oponu; rozhrnula záclony

3. ťahom oddialiť od seba • vystrieť • natiahnuť: roztiahol, vystrel, natiahol ruky • rozopäť • rozpäť • rozopnúť • kniž. rozpriahnuť: rozopol ramená • rozložiť • roztvoriť • rozostrieť • rozkrídliť (naširoko roztiahnuť): orol rozložil, rozostrel krídla • expr.: rozčeperiť • rozčapíriť • rozčapiť • rozcapiť • rozkriačiť • rozkvačiť • rozškeriť • rozzeviť: rozčapíril, rozčapil nohy; vojaci rozkriačili vetvy; ústa rozškeril do úsmevu

4. p. rozšíriť 1 5. p. rozšliapať 2

roztvoriť 1. otvoriť na dve strany smerom od seba (často o niečom zatvorenom, stiahnutom) • rozovrieť: roztvoril, rozovrel oblok • expr.: rozdrapiť • rozďaviť • rozbliaknuť • rozpleštiť • rozškeriť • rozškľabiť • rozcapiť • rozčapiť: rozdrapil, rozpleštil dvere, oči; rozčapil vráta • expr.: rozchľabiť • rozchľapiť • rozceriť • rozkvačiť • rozzeviť • nár.: rozkriačiť • rozjaviť • zried. rozvrieť • pren. expr. rozpečatiť: medveď rozchľabil, rozzevil papuľu; rozpečatil ústa a všetko vyrozprával • rozchýliť • pootvoriť (trochu roztvoriť) • expr.: rozsotiť • rozhodiť (prudko roztvoriť): rozsotil, rozhodil bráničku • rozkrídliť (na spôsob krídel): rozkrídlila všetky okná • poroztvárať • pootvárať (postupne, viac vecí)

2. p. roztiahnuť 3

rozkriačiť sa p. roztvoriť sa 1

roztiahnuť sa 1. rozložiť sa do šírky • rozprestrieť sa • rozostrieť sa: padák sa mu roztiahol, rozprestrel v poslednej chvíli • rozvinúť sa: rozvinul sa s vecami na tráve • vytiahnuť sa • natiahnuť sa • expr. rozgajdať sa: nohavice sa jej vytiahli, rozgajdali • expr.: rozvaliť sa • rozliezť sa: hmla sa rozvalila; dym sa rozliezol po miestnosti • rozvliecť sa (roztiahnuť sa do priestoru): sprievod sa rozvliekol • porozťahovať sa (postupne, na viaceré miesta)

2. ťahom sa oddialiť od seba • roztvoriť sa • kniž. rozpriahnuť sa: ruky sa mu roztiahli, rozpriahli • vystrieť sa • natiahnuť sa: prsty sa vystreli za zákuskom • expr.: rozčapiť sa • rozčľapiť sa • rozčapíriť sa • nár.: rozkriačiť sa • rozčesnúť sa • rozčechnúť sa: nohy sa mu rozčapili

3. p. rozšíriť sa 1 4. p. usadiť sa 1 5. p. spadnúť 1

roztvoriť sa 1. otvoriť sa na dve strany smerom od seba (často o niečom zatvorenom, stiahnutom, zovretom) • rozovrieť sa: dvere, kvety sa roztvorili, rozovreli; prsty sa rozovreli • expr.: rozdrapiť sa • rozďaviť sa: taška sa rozďavila • expr.: rozbliaknuť sa • rozpleštiť sa • rozškeriť sa • rozškľabiť sa • rozcapiť sa • rozčapiť sa: v prievane sa rozškľabili okná • expr.: rozchlípiť sa • rozchlipnúť sa • rozceriť sa • rozkvačiť sa • rozzeviť sa • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa • nár. rozkriačiť sa • pren. expr. rozpečatiť sa: ústa sa im rozchlípili • rozsotiť sa • expr.: rozplesnúť sa • rozletieť sa • rozlietnuť sa (prudko sa roztvoriť): obloky sa rozleteli • pootvoriť sa • rozchýliť sa (trochu sa roztvoriť) • rozkrídliť sa (na spôsob krídel) • poroztvárať sa • pootvárať sa (postupne; o viacerých veciach)

2. p. roztiahnuť sa 2

rozkrútiť 1. uviesť do otáčavého pohybu • roztočiť • rozvrtieť: rozkrútili, roztočili kolesá • porozkrucovať • poroztáčať (postupne, viac vecí)

2. uvoľniť niečo skrútené • rozmotať: rozkrútila zamotanú vlnu; rozmotala klbko • rozvinúť • odvinúť • roztočiť • odkrútiť: rozvinúť, odvinúť stočený plagát

3. expr. začať niekoho krútiť v tanci • hovor.: roztočiť • rozvrtieť: rozkrútiť dievča na parkete • roztancovať: roztancoval všetky kolegyne • poroztáčať • porozkrucovať (postupne)

4. p. začať 1

rozmotať 1. niečo zmotané uvoľniť • rozpliesť • rozviť: rozmotať, rozpliesť uzol; rozvila si vlasy • rozpriasť (niečo spradené): rozpriasť vlnu, klbko • rozsnovať • odsnovať • odmotať: odmotať klbko špagátu • rozvinúť • rozkrútiť • roztočiť (niečo skrútené): rozvinúť zástavy; rozkrútiť batôžtek • rozviazať • rozuzliť (uvoľniť uzol): rozuzliť stužku • hovor.: rozchlpiť • odchlpiť • rozhrčkať • odhrčkať: rozchlpila, odhrčkala pradená • expr.: rozkudliť • rozpantať • expr. zried. rozplantať • zried. rozkosíliť: rozpantal si šnúrky na topánkach • porozmotávať • porozplietať • porozväzovať (postupne, viac vecí)

2. p. rozlúštiť

roztočiť p. rozkrútiť 1–3

začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júli • kniž. počať: počal ich presviedčať • pustiť sa • dať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežať • chytiť sa: chytili sa rýchlo do roboty • nasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tón • načať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chlieb • pozačínať • ponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavu • naštartovať • odštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behu • spustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tuš • publ.: rozbehnúť • nabehnúť (na niečo) • rozkrútiť • roztočiť • rozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrov • vyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie ja • kniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnu • vstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajku • nespráv. zahájiť

2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťoch • expr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovi • nadviazať • nadpriasť • zried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každým • nahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva

rozkvačiť p. roztvoriť 1, roztiahnuť 3

rozlične rozličným spôsobom, rozličnými spôsobmi, s rozličnou mierou, vlastnosťami a pod. (op. rovnako) • rozmanito • zastaráv. rozmanite • rôzne • odlišne: rozlične, rozmanito upravené záhradky; rôzne, odlišne stvárnená myšlienka • nerovnako • nejednako • rozdielne: nerovnako, nejednako, rozdielne spracovať suroviny • pestro • hocijako • všelijako • hovor. všelijak • hovor. expr. všakovak: ľudia tam chodia pestro, všelijako, všakovak oblečení • nejednotne • nerovnorodo • nesúrodo • rôznorodo (op. rovnorodo) • kniž. heterogénne (op. homogénne): nejednotne, nerovnorodo, nesúrodo usporiadaný materiál; rôznorodo, heterogénne vplývať na stav ekonomiky • kniž. disparátne: vývin pokračoval disparátne • mnohorako • zried. viacerako • expr.: desatorako • storako • tisícorako (mnohými rozličnými spôsobmi): témy sa možno zmocniť mnohorako, storako, tisícorako • odchodne • protichodne • zastar. rozchodne (Dobšinský): ekonomické problémy riešia odchodne, protichodne • inak • inakšie • ináč • tak i onak • tak i tak (iným spôsobom): ku každému musí pristupovať inak, inakšie, ináč • rôznotvárne • mnohotvárne (v rozličných tvaroch, podobách): rôznotvárne, mnohotvárne zobrazená skutočnosť

rozlíšiť p. rozoznať 1

rozoznať 1. vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi • rozlíšiť • odlíšiť • rozpoznať: vie rozoznať pravdu od lži; rozlíši, rozpozná zvláštne vône • diferencovať • kniž. distingvovať: diferencuje hodnoty • porozoznávať (postupne)

2. pozorovaním zistiť • rozpoznať • poznať • spoznať • spozorovať: rozoznal v diaľke mesto • zbadať • postrehnúť • všimnúť si (bystro): postrehol v ňom talent • porozoznávať (postupne, viac vecí, osôb)

rozložiť si p. rozmyslieť si

rozmyslieť si v mysli dôkladne posúdiť, zhodnotiť okolnosti • premyslieť: dobre si rozmyslel, premyslel ďalší krok • uvážiť • zvážiť • rozvážiť (si): uvážila, zvážila, koľko má ešte času; tú vec si si nerozvážil • prebrať • rozobrať • rozanalyzovať: neprebrali, nerozobrali problém, ako treba • expr.: rozhútať • prehútať • trocha expr. predumať • hovor. expr.: prešpekulovať • prekumštovať: treba vec predumať, prešpekulovať, kým sa rozhodnete • porozmýšľať • popremýšľať (trochu al. viackrát): dobre porozmýšľal a rozhodol sa správne • zried.: rozložiť si • porozkladať si (Kukučín)

rozlúštiť niečo nejasné, ťažké objasniť • vylúštiť: rozlúštil, vylúštil hádanku • vyriešiť • rozriešiť (riešením objasniť): rozriešili záhadu • rozlúsknuť (naraz rozlúštiť): rozlúskol otázku • prísť na niečo • kniž. rozuzliť: prísť na koreň problému, rozuzliť koreň problému • pren. rozmotať: konečne rozmotal zápletku • pren. rozťať (rázne vyriešiť): rozťať problém • dešifrovať • rozšifrovať (rozlúštiť niečo utajené, zašifrované): dešifroval správu, rozkaz • dekódovať (zo zakódovanej podoby): nakoniec dekódovali signál

uhádnuť 1. bez overenia so skutočnosťou, skôr intuitívne zistiť: uhádnem, čo chceš povedať • vytušiť (tušením, cítením): rýchlo vytušili náš zámer, nebezpečenstvo • prísť na niečo • domyslieť sa • domyslieť si • dovtípiť sa • dohádať sa (myšlienkovým pochodom zistiť): prídem na to, domyslím si, aký bude koniec; domyslel sa, dovtípil sa, dohádal sa, prečo mu nedali súhlas • ulahodiť • zried. polahodiť • hovor. utrafiť • zried. pritrafiť (odhadom postihnúť): azda ulahodím pridať potrebné množstvo oleja; utrafil odtieň farby • hovor. potrafiť (uhádnuť niečo urobiť) • vystihnúť (zmyslami, úvahou postihnúť): vystihnúť úmysel niekoho

2. dôvtipom, rozumom vysvetliť • rozlúštiť • vylúštiť • prísť na niečo: rozlúštiť, vylúštiť každú hádanku; prísť na hlavolam • rozriešiť • vyriešiť (nájsť vysvetlenie): rozriešiť, vyriešiť rébus

3. p. vedieť 3

vyriešiť riešením prísť k objasneniu, k uspokojujúcemu výsledku • rozriešiť: vyriešiť, rozriešiť spor, komplikovanú situáciu • kniž. rozuzliť • hovor. expr. rozhrčkať (vyriešiť ťažký problém) • vylúštiť • rozlúštiť (vyriešiť hádanky al. niečo tajomné, ťažko pochopiteľné): krížovky, rébusy vylúšti hravo; vylúštiť, rozlúštiť kriminálny prípad • rozlúsknuť (naraz): rozlúskol ťažký problém • prísť na niečo: napokon na chybu prišli • pren. rozmotať: všetky problémy sa napokon podarilo rozmotať • admin. slang. poriešiť • doriešiť (úplne vyriešiť): doriešiť otázku miezd

rozriešiť p. rozlúštiť, vyriešiť

rozpučiť p. rozmliaždiť

zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesady • zahrdúsiť • zadrhnúť • zaškrtiť • uškrtiť • expr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mača • zadláviť • zagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v dave • zried. zdusiť: burina všetko zdusila • pridusiť • priškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhať • podrhnúť • podusiť • poškrtiť • podláviť • pogniaviť (postupne)

2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiť • zhasiť • udusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampu • uhasiť: požiar nemohli uhasiť • expr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigarety • pridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)

3. vôľou al. silou prekonať • udusiť • potlačiť • premôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťa • zadržať • zahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlosti • zlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch

zapučiť p. rozmliaždiť

rozpagáčiť p. rozmliaždiť

rozmnožiť sa 1. stať sa početnejším • rozmôcť sa • rozrásť sa: rozvody sa rozmnožili, rozmohli; korene sa rozrástli • zveľadiť sa (stať sa obsažnejším): jeho vedomosti sa zveľadili • rozšíriť sa • rozvetviť sa (stať sa rozsiahlejším): rad sa rozšíril, rozvetvil • pribudnúť (rozmnožiť sa o niečo nové): pribudli mu starosti • kniž. rozhojniť sa • expr. rozprasiť sa: burina sa rozhojnila, rozprasila po záhrade • kniž. zried. rozožrať sa • expr. zried. rozprplať sa • zried. rozveľadiť sa

2. biologicky vzniknúť • rozplodiť sa: hmyz sa rozmnožil, rozplodil; bunky sa rozmnožili • naplodiť sa (vo veľkom množstve vzniknúť plodením): naplodilo sa veľa myší • nakotiť sa (kotením): nakotilo sa množstvo mačiek • expr. rozplieniť sa • hovor. expr. naprasiť sa: potkany sa rozplienili, naprasili v celom okolí • rozplemeniť sa (rozmnožiť sa plemenením): ošípané sa rozplemenili • rozliahnuť sa (liahnutím): kurence sa rozliahli

rozrásť sa 1. rastom sa zväčšiť (obyč. do šírky) • rozšíriť sa • vyrásť • narásť: korene sa rozrástli; všade vyrástla, narástla, rozšírila sa burina • rozbujnieť sa • rozplieniť sa • zbujnieť (veľmi rýchlo sa rozrásť): ostrica sa rozbujnela, rozplienila; porast zbujnel • rozvetviť sa • rozkošatiť sa • rozkonáriť sa (o strome): lipa sa rozkošatila • porozrastať sa (postupne)

2. nadobudnúť väčší rozsah • vzrásť: mesto sa rozrástlo, vzrástlo • vzmôcť sa • zväčšiť sa • rozšíriť sa: priemysel sa vzmohol; vývoz tovarov sa rozšíril • zmohutnieť • zosilnieť • zmocnieť • zosilniť sa (intenzívne sa rozrásť; nadobudnúť väčšiu silu): bolesť zosilnela; paľba zmocnela • rozmnožiť sa • zmnožiť sa • rozhojniť sa • rozmôcť sa (rozrásť sa počtom): knižnice, kluby sa rozhojnili • rozvetviť sa • rozkošatiť sa • kniž. rozkonáriť sa (zároveň sa rozrôzniť): literatúra sa rozvetvila • rozplieniť sa • rozbujnieť sa • zbujnieť (o niečom negatívnom): prázdne frázy sa rozplienili; korupcia zbujnela • znásobiť sa (mnohonásobne sa rozrásť): výroba sa znásobila • rozkysnúť sa • nakysnúť (rozrásť sa kysnutím): cesto sa rozkyslo • zried. rozrásť (F. Hečko) • porozrastať sa • povzrastať (postupne)

vzrásť 1. získať na kvantite, rozsahu, objeme (op. zmenšiť sa) • rozrásť sa • zväčšiť sa: mesto za posledné desaťročie veľmi vzrástlo, rozrástlo sa, zväčšilo sa • rozhojniť sa • rozmnožiť sa • zmnožiť sa • rozmôcť sa: počet rozvodov sa rozhojnil, rozmnožil; rozmohli sa prípady tuberkulózy • rozšíriť sa (zväčšiť svoj počet): infekcia sa rýchlo rozšírila • expr. rozprasiť sa (o dačom nežiaducom) • zvýšiť sa • narásť: počet obyvateľov krajiny sa zvýšil, narástol o 10 percent • zveľadiť sa (stať sa početnejším, väčším): stádo oviec sa zveľadilo • znásobiť sa • zmnohonásobiť sa (veľa ráz sa stať väčším): množstvo vody v koryte sa znásobilo, zmnohonásobilo • prisporiť sa • pribudnúť: roboty sa prisporilo, roboty pribudlo

2. získať na intenzite, význame (op. zmenšiť sa) • zväčšiť sa • zvýšiť sa: jas hviezdy vzrástol, zväčšil sa, zvýšil sa; spokojnosť ľudí vzrástla, zvýšila sa • narásť: záujem o privatizáciu narástol • zosilnieť • zosilniť sa: vietor popoludní zosilnie, zosilní sa • zmocnieť • zmohutnieť: túžba po bohatstve zmocnela, zmohutnela • umocniť sa: cit sa ešte umocnil • zmôcť sa • vzmôcť sa: v kolektíve sa (v)zmohla podozrievavosť • zintenzívnieť • zintenzívniť sa: hnev na neposlušníka zintenzívnel • vystupňovať sa (stupňovaním vzrásť): úsilie sa vystupňovalo • rozvinúť sa • rozkvitnúť: turistický ruch sa čoskoro rozvinie, rozkvitne

zväčšiť sa 1. stať sa väčším čo sa týka rozmerov, počtu, rozsahu, objemu (op. zmenšiť sa) • vzrásť: hladina riek sa zväčšila, vzrástla • rozšíriť sa: hospodárstvo sa rozšírilo • rozmnožiť sa • kniž.: zmnožiť sa • rozhojniť sa • rozmôcť sa (v počte): prípady ochorenia sa rozmnožili, rozmohli • zmohutnieť (stať sa mohutnejším): strom zmohutnel • narásť • zried. prirásť • rozrásť sa • zbujnieť • rozbujniť sa (zväčšiť sa rastom): porast narástol, rozrástol sa, zbujnel; korupcia sa rozbujnila, rozrástla • lek. hypertrofovať: pečeň hypertrofovala • znásobiť sa • znásobniť sa • zmnohonásobiť sa • zmnohonásobniť sa (veľa ráz sa zväčšiť): počet ochorení sa znásob(n)il • pribudnúť: obyvateľstva pribudlo, starostí pribudne • expr. prikvapnúť (trocha sa zväčšiť; o príjmoch): niečo prikvapne z honorárov

2. stať sa väčším čo sa týka sily, intenzity al. kvality (op. zoslabiť sa, oslabiť sa) • zintenzívnieť • zintenzívniť sa • zosilniť sa • zosilnieť: vietor sa v podvečer zintenzívnil, zväčšil, zosilnil; náš odpor zosilnel • zmocnieť • umocniť sa • zmôcť sa • vzmôcť sa: láska k vlasti v nich ešte zmocnela, umocnila sa; v spoločnosti sa (v)zmohla vzájomná nevraživosť • vystupňovať sa: túžba po samostatnosti sa v národoch vystupňovala • zvýšiť sa • znásobiť sa • znásobniť sa • zmnohonásobiť sa • zmnohonásobniť sa: kvalitatívne ukazovatele sa zvýšili, znásob(n)ili

rozmočiť sa stať sa mokrým účinkom vody • rozmoknúť: lesné chodníky sa rozmočili; atletická dráha rozmokla • rozmáčať sa • zamáčať sa: plátenné topánky sa jej v daždi rozmáčali, zamáčali • rozbahniť sa • rozkvasiť sa (stať sa bahnistým): rozbahnené, rozkvasené pole • expr. rozpľuštiť sa: rozpľuštená poľná cesta • zried. rozmoknúť sa

zniesť 1. nosením dať na jednu hromadu • znosiť: zniesli, znosili sem všetky haraburdy • ponosiť • poznášať (postupne): ponosiť, poznášať haluze na kopu • zvláčiť: zvláčiť drevo z hory • zhromaždiť • sústrediť • hovor. expr. strepať: odpadky zhromaždili, sústredili do jamy za chatou; Prečo ste to všetko sem strepali?

2. mať schopnosť fyzicky al. psychicky zvládnuť • vydržať: znesie, vydrží namáhavú cestu • zdolať • prekonať • premôcť: prekonali, premohli biedu, poníženie; zdolať námahu • zmôcť: zmôcť prekážky • uniesť (ako ťarchu, záväzok a pod.): toľkú zodpovednosť musí uniesť • zakúsiť • podstúpiť (niečo negatívne): museli zakúsiť, podstúpiť veľa príkoria • vystáť • zažiť • prežiť • prestáť • strpieť • pretrpieť • vytrpieť: veľa musel vystáť, pretrpieť, vytrpieť na pracovisku • expr.: prehltnúť • preglgnúť • prežrieť (psychicky zniesť, obyč. príkorie) • expr.: prehryznúť • prehrýzť: to už nemieni prehltnúť, prehryznúť • zastar. preniesť: človek prenesie všetko, keď nie je sám

zvláčiť 1. p. zniesť 1 2. p. rozniesť 1

rozohnať 1. prinútiť rýchlo odísť skupinu ľudí al. zvierat (na všetky strany) • zastar. rozhnať: policajti rozohnali demonštrantov • rozptýliť • roztrúsiť: vojna roztrúsila mužov po svete • expr.: rozduriť • rozprášiť • rozniesť • rozkúriť: pes rozduril sliepky; rozprášiť, rozniesť vojsko • rozplašiť (plašením rozohnať): výstrelmi rozplašili stádo • porozháňať (postupne)

2. p. rozptýliť 2

rozplašiť p. rozohnať 1

zahnať 1. silou al. niečím nepríjemným, nežiaducim prinútiť vzdialiť sa • odohnať: zahnať, odohnať vlka od košiara • zatlačiť • expr. odprášiť • odraziť (v boji): nepriateľa zatlačili za mesto; odprášiť, odraziť vojsko • zapudiť • odpudiť • zaplašiť: zaplašiť, zapudiť vtáky streľbou; dážď nás zapudil • zavrátiť (prinútiť k návratu): zavrátiť ovce • pozaháňať • poodháňať (postupne zahnať) • pozavracať (viackrát, viac jedincov): pozavracať statok

2. spôsobiť zánik, zmiznutie niečoho, prekonať niečo nežiaduce • zapudiť • odpudiť: zahnal, zapudil myšlienky na neúspech • potlačiť • premôcť: potlačil, premohol náhly príval zlosti • odvrátiť • rozptýliť • rozohnať • rozplašiť: odvrátiť nešťastie, obavy; rozptýliť pochybnosti, podozrenie; rozplašiť zlý sen • expr. zried. zabiť: nevie, ako zabiť nudu • zbaviť sa: chce sa zbaviť spomienky na rodinnú tragédiu

rozpačiť sa p. rozpakovať sa

rozpakovať sa byť v duševnom stave neistoty, bezradnosti, nerozhodnosti • byť v rozpakoch • byť v pomykove: dlho sa rozpakoval, až napokon súhlasil; v spoločnosti bol vždy v pomykove • kniž. zastar. rozpačiť sa

p. aj okolkovať

rozpáliť 1. silno zohriať • rozhorúčiť • rozkúriť • rozžeraviť: rozpálil pec; rozkúril izbu; kováč rozžeravil železo • hovor. expr. rozhajcovať

2. spôsobiť horúčavu v tele • rozhorúčiť: tanec ju rozpálil, rozhorúčil

3. p. rozohniť

zohriať urobiť teplejším, teplým, zvýšiť teplotu; zbaviť pocitu chladu (op. ochladiť) • ohriať: jedlo treba (z)ohriať na miernom ohni • zhriať • zahriať (vyvolať pocit tepla): z(a)hriať si skrehnuté údy • otepliť • stepliť: slnko oteplilo vodu v rybníku; pren. stepliť svoj hlas • pretepliť (teplom prestúpiť): pec príjemne preteplila vychladnutú izbu • odb. temperovať (zohriať na istú teplotu): temperovanie bytu • prihriať (trocha zohriať): prihriať si večeru • nahriať (zohriať isté množstvo al. trocha zohriať): nahriala vody na pranie • vyhriať (zohriať na potrebnú mieru): dobre vyhriata pec • prehriať (naskrze al. nad normálnu mieru): prehriať si nohy; prehriaty motor • rozohriať: beh ma rozohrial, zohrial • rozhorúčiť • rozpáliť (silno zohriať): slnce rozhorúčilo, rozpálilo ulicu, vzduch • pozohrievať • poohrievať (postupne, viac vecí): pozohrievať zvyšky od obeda

rozpelešiť sa p. usadiť sa 1

usadiť sa 1. nájsť domov, bývanie, sídlo (obyč. trvalé) • osadiť sa • usídliť sa: naši predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usídlil sa v meste • hovor. zakotviť • expr.: uviaznuť • zaviaznuť: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrike • pren. expr. pustiť korene: v emigrácii už pustil korene • udomácniť sa • zabývať sa (prispôsobiť sa novému domovu): po presťahovaní sa rýchlo udomácnili • kniž. etablovať sa: na katedre etablovaný profesor • expr.: usalašiť sa • upelešiť sa • zapelešiť sa • roztiahnuť sa • rozpelešiť sa: usalašil sa, upelešil sa v rodičovskom dome • utáboriť sa (dočasne sa ubytovať v stane): kočovníci sa utáborili na kraji hory • hovor.: nanosiť sa • naniesť sa (obyč. o niekom, niečom neželanom, nevítanom): hmyz sa nám nanosil, naniesol do komory • kniž. sadnúť (si) (obsadiť isté miesto): sadol si na otcovo miesto • kniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na ruke • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): kmene sa pousádzali pri riekach

p. aj ubytovať sa

2. (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu • usadnúť sa: v celom byte sa usadil, usadol prach • uložiť sa (pozvoľna): navrch sa uložilo páperie • navrstviť sa (vo väčších vrstvách): naspodku sa navrstvil piesok • sadnúť: na stromy sadla hmla • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): v čajníku sa pousádzal kameň

3. p. sadnúť (si) 1

rozplašiť sa p. rozutekať sa 1