Význam slova "čiň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 850 výsledkov (8 strán)
-
čin -u m. skutok; konanie: hrdinský, revolučný, vlastenecký, umelecký č.;
spáchať trestný č., prichytiť niekoho pri č-e● muž č-u rozhodný, energický;
mať sa k č-u konať;
takým(to) č-om tak(to);
nejakým č-om nejako;
nijakým č-om nijako;
so všetkým č-om so všetkým, úplne -
cín -u m. striebrolesklý kovový chem. prvok, zn. Sn;
-
činčila -y -číl ž.
1. druh juhoamer. hlodavca so vzácnou kožušinou, zool. Chinchilla
2. hovor. kožušina z neho;
-
činčilový príd.: č. kožuch
-
činel [-n-] -a L -i obyč. mn. činely -ov m. bicí hud. nástroj z dvoch kovových kotúčov
-
cing, cink cit. napodobňuje zvuky vznikajúce nárazmi kovových al. sklených predmetov: c., ozval sa zvonček
-
cingi-lingi cit. napodobňuje zvuk zvončeka
-
činidlo -a -diel s. chem. látka, ktorou sa zisťujú iné látky, reagens
-
činiť nedok.
1. arch. robiť, konať: č. dobré skutky
2. kniž. (pri počítaní) rovnať sa, predstavovať, byť: to č-í 60 %, náklady č-ia 180 mil. Sk
□ č. pokánie kajať sa;
č. si nárok nárokovať si● (ne)mať do č-nia s niekým, s niečím (ne)mať niečo (nič) spoločné
// činiť sa usilovne pracovať, usilovať sa, snažiť sa: všetci sa č-ia
-
činiteľ -a mn. -ia m. živ. kto vykonáva spoločensky dôležitú funkciu: verejní, politickí, kultúrni, zodpovední č-ia;
činiteľ -a D -u/-ovi A -a L -i mn. -e/-ia A -e/-ov m. neživ. pôsobiaca sila, okolnosť, faktor: hospodársky, kultúrny, časový č., objektívny, subjektívny č., prírodné, škodlivé č-e;
-
činiteľka -y -liek ž.;
-
činiteľský príd.: lingv. č-é mená s význ. činiteľa (napr. prekladateľ, opravár)
-
činka -y -niek obyč. mn. ž. telocvičné, šport. náčinie tvorené dvoma závažiami na držadle: cvičiť s č-ami
-
cinkať nedok.
1. vydávať jasné zvonivé zvuky podobné cit. cin(k): peniaze, poháre c-jú
2. spôsobovať takéto zvuky: c. zvončekom na bicykli;
-
dok. cinknúť -e -ú -kol: telefón c-l, sklo c-lo
-
činne prísl.
-
činnosť -i -í ž.
1. vykonávanie práce, povolania, záujmu ap., aktivita: verejná, politická, vedeckovýskumná, publikačná, zárobková č., trestná č.
2. chod, fungovanie (mechanizmu, organizmu ap.): č. strojov;
č. srdca;
sopečná č.□ byť v č-i, uviesť do č-i
-
činný príd. vyvíjajúci činnosť (význ. 1); kt. je v činnosti (význ. 2): verejne, politicky, publikačne, zárobkovo č.;
č-á služba aktívna;
č-á sopka, op. vyhasnutá;
gram. č. rod aktívum, op. trpný rod; -
činoherec -rca m. člen činohry (význ. 2)
-
činoherný príd.: č. súbor, č-é predstavenie
-
činohra -y -hier ž.
1. div. hra
2. umel. súbor hrajúci div. hru; budova, v kt. sa hrá div. hra: člen č-y SND;
-
činorodo prísl.: č. pracovať;
-
činorodosť -i ž.
-
činorodý príd. kniž. prejavujúci sa činmi, tvorivý; aktívny: č-á práca, č. život, č-é vlastenectvo;
č. muž; -
činovať -e ž. druh domácky vyrobenej tkaniny z prírodných vláken (ľanu, konopí, bavlny);
-
cínovať nedok. i dok. spájať, spojiť cínom; poťahovať, potiahnuť vrstvou cínu: c. riad;
c-ná nádoba -
činovaťový príd.: č. obrus
-
činovník -a mn. -ci m. arch. pracovník spolku, organizácie, funkcionár: č-i družstva
-
cínový príd.: c-á ruda, c. riad
-
čínsky príd. k Číňan, Čína: č. čaj, hodváb, jazyk;
č. múr stará ochranná hradba i pren. izolovanosť;čínsky prísl.: hovoriť (po) č.
-
čínština -y ž. čínsky jazyk
-
cintľavka -y -viek ž. expr. krehká, slabá, neduživá osoba
-
cintľavý príd. expr. slabý, krehký, dengľavý: c-é dieťa;
c-á, bledá dievčina -
cintorín -a m. miesto na pochovávanie mŕtvych: mestský c.;
pochovať niekoho na c-e, do c-a;
Národný c. v Martine -
cintorínsky príd.
-
cinzano [čindzáno/-záno] -a s. tal. druh sladkého vína (použ. ako aperitív)
-
a i. skr. a iné, a iní, a inde
-
babušiť nedok. expr. priveľmi obliekať: b. deti nie je zdravé;
b. sa do teplého vlniaka -
bakšiš -a m. subšt. prepitné, obslužné; úplatok: dostať, dať b.
-
balušiť nedok. expr.
1. hovoriť v horúčke, zo sna, blúzniť: celú noc b-l
2. plašiť, znepokojovať, mátať: b-la ju zlá predstava
-
bažiť nedok. veľmi túžiť, dychtiť: b. po sláve, po majetku;
b. za šťastím -
bedačiť nedok. expr. bedár(č)iť, živoriť: ľud na Kysuciach b-l
-
bedáriť, bedárčiť -i nedok. expr. žiť v biede, biediť, bedačiť, živoriť: celý život b-l
-
bielučko, bielučičko, bielunko, bielulinko prísl.
-
bielučký, bielučičký, bielunký, bielulinký príd. expr. (čisto, krásne) biely: b. sneh;
b-á košieľka;
bielučičký/bielulinký biely veľmi biely; -
blahorečiť nedok.
1. kniž. vzdávať chválu, vďaku; velebiť, dobrorečiť: b. osudu, náhode, priateľovi, rodičom
2. cirk. vyhlásiť za blahoslaveného
-
blažiť nedok. robiť blaženým, oblažovať, tešiť: b-í ho, že zvíťazil
-
blížiť -i nedok. ubližovať: b. dieťaťu, nedá si od neho b.
-
blížiť sa -i nedok.
1. dostávať sa bližšie (v priestore, čase, kvantite), približovať sa: čln, dážď sa b-i;
b. sa k cieľu;
b. sa k miliónu;
b. sa k šesťdesiatke;
neos. b-lo sa k večeru2. byť v blízkosti, blízko: stanica, cieľ sa b-i;
Vianoce sa b-ia;
b-i sa polnoc čoskoro nastane3. byť niečomu blízky (vlastnosťami), približovať sa: novela sa rozmermi b-i románu;
b. sa pravde -
bočiť nedok.
1. vyhýbať sa, strániť sa: b. od ľudí;
b. od roboty2. odkláňať sa od priameho smeru; ísť bokom; odbočovať: cesta b-í do poľa
-
buntošiť nedok. expr. poburovať, búriť, burcovať: b. proti niekomu, niečomu;
b. ľud;
b-enie záškodníkov -
búšiť1 -i dok. expr. buchnúť: b. hlavou do steny;
b. päsťou na stôl, o stôl;
b. dverami;
b-li sa jedna do druhej;
b. sa do pŕsbúšiť2 -i nedok. expr. búchať (význ. 2): srdce mu divo b-lo;
krv mu b-i v hlave;
b-enie srdca -
celučký, celučičký, celunký, celulinký príd. expr. celý: c. deň;
c. celý, celý c. (pri zdôraznení) -
čepčiť nedok. strojiť (mladuchu) do čepca: č-enie mladuchy
-
čevapčiči neskl. s. (srb. a chorv.) kuch. opekané šúľky z mletého mäsa
-
chalupárčiť, chalupáriť -i nedok. hovor. tráviť voľný čas v chalupe (význ. 2) a starať sa o ňu
-
chatárčiť, chatáriť -i nedok. hovor.
1. prežívať voľný čas v chate (význ. 1) a starať sa o ňu
2. byť chatárom (význ. 2)
-
chválorečiť nedok. kniž. vzdávať chválu, oslavovať, velebiť, blahorečiť: za to mu budú ch. aj budúce generácie
-
chytráčiť -i nedok. hovor. pejor. chytrácky konať: veľmi rád ch-l;
ch-enie mu nepomohlo -
či
I. spoj.
A. podraď. uvádza vetu
1. predmetovú: pýtal sa, či prídem;
neviem, či do rána dožije2. podmetovú: nie je isté, či bude schôdzka
3. prívlastkovú: kladieme si otázku, či časopis plní svoje poslanie
4. príslov. dôvodovú: zľakol sa, či si otec neublížil
5. účelovú: pozeral, či sa nevracia;
zastavil sa u nás, či sme doma6. prípustkovú v dvojčl. výraze uvedenom spojkami či – či, či – alebo: či sa nám to páči, či nie/alebo nie, musíme ta prísť
B. priraď.
1. často vo výraze a či al. v dvojčl. spoj. či či, či – alebo vyj. vylučovací vzťah: tak či tak, onak;
bude sa páčiť piva (a) či vína?2. je súčasťou dvojčl. spoj. či – či, kt. vyj. zlučovací vzťah, i – i, aj – aj: či v zime, či v lete;
či piatok, či sviatok stále3. vyj. zlučovací vzťah s význ. eventuality al. vysvetlenia: na brehoch veľkých riek či jazier;
stretávam priateľov či známych;
šesť či sedem minútII. čast. uvádza vetu
1. opytovaciu: či som ti nevravel?
2. zvolaciu: či nám len bude sveta žiť!
3. hovor. expr. že či v odpovedi na otázku vyj. dôrazné prisviedčanie, pravdaže: máš ju rád? že či!
4. či nie? zdôrazňuje platnosť výpovede: veď je to jednoduché, či nie?
III. cit. je súčasťou výrazu či čo?, kt. vyj. pochybnosť, neistotu (obyč. v otázke): potratil si rozum, či čo?
-
čičíkať -a nedok. expr.
1. hojdaním tíšiť, uspávať (dieťa): č. vnúča
2. robiť pokojným, utišovať, chlácholiť: č. niekoho sľubmi, č. si svedomie
-
čičíkavo prísl.
-
čičíkavý príd. expr. utišujúci, chlácholivý: č. hlas, č-é reči;
-
čičrať, čičrať sa -e -ú nedok. expr. hrabať (sa) (význ. 5); paprať (sa): č. (sa) palicou v zemi;
č. sa v blate, v jedle -
čiže
I. spoj. priraď. má vysvetľovací, spresňovací význ., alebo, to jest: druhý pád, č. genitív
II. čast. hovor. expr. uvádza zvolaciu vetu s citovým zafarbením: joj, č. je sparno! č. si len múdry!
-
čižma -y -žiem obyč. mn. ž. vysoká obuv zakrývajúca celé lýtka: gumové, vojenské č-y;
rozpráv. → sedemmíľové č-y; -
čižmička -y -čiek ž.
1. zdrob. k čižma: detské č-y
2. polovysoká (uzavretá) obuv siahajúca nad členky: ženské č-y
-
cvičiť nedok.
1. robiť teles. cviky: c. rukami, c. na náradí;
vedľa cvičia športovci2. precvičovať, nacvičovať (na nadobudnutie zručnosti): rád c-í (na klavíri), c. násobilku; c. skok do vody trénovať
3. viesť niekoho, niečo na získanie, zdokonalenie vedomostí, schopností, zručnosti, trénovať: c. žiakov na verejné vystúpenie;
c. psa poslúchať;
c. si pamäť;
c-li ho za pyrotechnika// cvičiť sa opakovaním sa zdokonaľovať, trénovať sa: c. sa v hre na husliach;
c. sa v trpezlivosti -
darebáčiť -i -ia nedok. expr. leňošiť, povaľovať sa: d. po celý deň
-
dievčička -y -čiek ž. zdrob.
-
dievčiť -i nedok. byť dievkou, devou: kým d-la, nemala starosti
-
dlabčiť, dlapčiť nedok. šliapať po niečom, pošliapavať, udupávať: deti d-ia trávu v parku
-
dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia
-
dobrorečiť nedok. vzdávať vďaku a chválu, velebiť, chválorečiť, blahorečiť: d. Bohu;
d-nie nad chlebom a vínom;
d. náhode -
dobručko, dobručičko, dobrulinko, dobruško prísl.
-
dobručký, dobručičký, dobrulinký, dobrušký príd. expr. dobrý;
-
docvičiť dok.
1. skončiť cvičenie; prestať cvičiť: cvičenci d-li;
d.! povel2. cvičením zdokonaliť (ovládanie): d. program, skladbu;
-
dofajčiť -jč/-i! dok. skončiť fajčenie, prestať fajčiť: d-l a odišiel;
ned-ená cigareta; -
dojčiť dojč/-i! nedok. živiť (dieťa) vlastným materským mliekom, pridájať: d-iaca matka
-
dokaličiť dok. zmrzačiť: d. zajatcov
// dokaličiť sa: d-l sa v kameňolome
-
dokončiť -nč/-i! dok. doviesť do konca, skončiť, zakončiť, dovŕšiť: d. skladbu, stavbu, d. štúdiá;
-
dokrčiť dok. pokrčiť, zhúžvať, dokrkvať: d. si šaty
// dokrčiť sa: šaty sa v kufri d-li
-
doliečiť -i dok. dokončiť liečenie: úplné d-enie pacientov;
-
doložiť dok.
1. dodatočne dať, pridať, dodať, priložiť: d-l mu 50 korún;
d-l, aby prevážilo2. v reči doplniť, dodať, pripojiť, priložiť: rozmýšľal a po chvíli d-l;
d-l niekoľko viet a rozlúčil sa3. preukázať dokladmi, dosvedčiť, dokumentovať: d. názor rozborom materiálu;
hodnoverne d-ené údaje;
slovo d-ené v starých pamiatkach; -
doporučiť, doporučovať, správ. odporučiť, odporúčať
-
doriešiť -i dok. úplne vyriešiť: d. ubytovanie výletníkov
-
doručiť dok. dopraviť, odovzdať na určené miesto, adresátovi: d. balík, oznámenie;
-
došiť -je -jú dok. skončiť šitie, prestať šiť: d. oblek;
d-la a vstala; -
doskočiť dok.
-
doslúžiť -i dok. skončiť službu, prestať slúžiť: d-l ako učiteľ;
uniforma d-la opotrebovala sa; -
dostačiť dok. zastaráv. stačiť (význ. 1, 2), postačiť: zárobok ned-l pre všetkých;
sama na gazdovstvo ned-í; -
dosušiť dok. dokončiť sušenie, úplne vysušiť: d. mládzu, bielizeň;
-
dosvedčiť dok. podať svedectvo, potvrdiť: d-m ti, že si bol doma;
písomne d. niečo; -
dotlačiť2 dok.
2. dodatočne vytlačiť z pôv. al. novej sadzby: d. rozobratý slovník;
dotlačiť1 dok.
2. tlačením zdeformovať, domliaždiť: d. jahody v taške;
-
doučiť dok.
1. učením doplniť (vedomosti): d. žiakov fyziku
2. skončiť učenie, prestať učiť: d-l už v päťdesiatke;
práve d-la hodinu; -
dovážiť -i dok.
-
dovŕšiť -i dok. dokončiť, skončiť, zavŕšiť: d. skladbu, d. prácu, víťazstvo, d. 50. rok života;
-
dožičiť dok. ochotne umožniť užitie, vlastnenie, dopriať: d. ľuďom slobodu, slobody, d. niekomu úspech;
každému d-í// dožičiť si rád si užiť (dobré), dovoliť si, dopriať si: d. si dobrého vína, d. si oddych(u)
-
dožiť -je -jú dok. skončiť život, prestať žiť: d. svoj život v pokoji;
-
dražiť nedok. predávať al. kupovať na dražbe, licitovať: d-ená vec
-
drepčiť drepč/-i! nedok. expr. tancovať, krepčiť: mladí veselo d-ia
-
drobčiť -bč/-i! nedok. expr. robiť drobné kroky (pri kráčaní, pri tanci): starček d-l po dvore;
d. na parkete -
družička -y -čiek ž.
1. zdrob. k družica
2. družica (význ. 1)
-
družiť sa nedok. kniž.
1. pridávať sa ako ďalší člen, pridružovať sa, pripájať sa, priraďovať sa: k vedúcej osobnosti sa d-í generácia básnikov
2. spájať sa, zjednocovať sa: cit sa uňho d-í s rozumom
3. zoskupovať sa, zhromažďovať sa: študenti sa d-ia okolo svojho učiteľa
-
dupčiť nedok. expr. dupkať (obyč. v tanci): mládenci sa krútia a d-ia
-
dušička -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2, 4: expr. vývin detskej d-y;
d-y moje, poďte ďalej! náb. modliť sa za d-y za zomretých;
Dušičky pamiatka na zosnulých● expr.: mať malú d-u báť sa;
robiť niečo s malou d-ou so strachom -
dušičkový príd. k Dušičky: expr. d-é počasie daždivé, hmlisté
-
dušiť sa nedok. zaverovať sa slovami na moj dušu, dušovať sa, expr. tvrdiť: d-l sa, že je to pravda
-
fajčiť fajč/-i! nedok. vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku: f. cigaretu, fajku, z fajky;
slang. f. trávu marihuanovú cigaretu;● f-í ako Turek veľa;
-
fanúšička -y -čiek ž.