Synonymá slova "úradný" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 17 výsledkov (1 strana)
-
administratívny ktorý sa týka správy, riadenia, vybavovania verejných vecí • správny: administratívna, správna agenda, budova • kancelársky: administratívny, kancelársky štýl • úradný (oficiálne požadovaný, predpísaný): typický úradný postup • pejor.: úradnícky • byrokratický (úzkoprso sa pridržiavajúci administratívnych formalít, predpisov): úradnícky, byrokratický spôsob; byrokratický aparát
chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mlieko • chladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené víno • vychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá piecka • čerstvý • svieži • osviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrine • ľadový • mrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduch • drsný • nevľúdny • neprívetivý • kniž. nehostinný • surový • ostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severák • sychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasie • pren. zubatý: slnko je už zubaté • prichladný (priveľmi chladný)
2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavu • rozumový • racionálny: rozumový, racionálny typ človeka • chladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosť • triezvy • rozvážny: triezvy, rozvážny um • pokojný • stoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha
3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavý • ľahostajný • vlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažné • zdržanlivý • rezervovaný • neutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťah • ľadový • mramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvár • strohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slov • odmeraný • neprístupný: byť k niekomu odmeraný • studený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosť • nevľúdny • neprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľad • hovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobený • úsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a nelásku • frigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálny • formálny • úradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase
občiansky ktorý je určený pre občana, ktorý súvisí s občanom • úradný • hovor. civilný: občiansky, civilný sobáš (op. cirkevný); úradné, civilné meno (op. umelecké al. krycie) • všedný • bežný (op. oficiálny) • hovor. normálny: predseda spolku je vo svojom všednom, bežnom, v normálnom živote lekárom
oficiálny ktorý má úradný ráz, ktorý sa uskutočňuje podľa predpisov (op. neoficiálny) • úradný: oficiálny, úradný postup vybavovania; oficiálne, úradné rozhovory • formálny (zachovávajúci potrebnú formu): oficiálny, formálny prístup k riešeniu problému • neosobný • strohý • odmeraný (op. familiárny; dôverný): neosobné, odmerané prijatie; oficiálny, strohý štýl • trocha pejor. oficiózny • prioficiálny (i iron.; príliš oficiálny)
služobný súvisiaci s vykonávaním povolania • pracovný: služobná, pracovná cesta v zahraničí • úradný: úradné povinnosti, úradné auto
úradný 1. ktorý je typický pre úrad, ktorý sa vyžaduje v administratíve, verejných organizáciách, zariadeniach a pod.; ktorý je úradom potvrdený, zverejnený a pod. • administratívny • kancelársky • rokovací • pejor. byrokratický (prehnane, formalisticky úradný): úradný, administratívny, kancelársky štýl prejavu; fraz. expr. úradný, kancelársky šimeľ (formálne, nepružné vybavovanie; byrokrat); úradný, administratívny, byrokratický postup • oficiálny: oficiálna platnosť, oficiálne schválenie žiadosti
2. vyznačujúci sa úradnou strohosťou, neosobnosťou, formálnosťou (op. dôverný, familiárny) • odmeraný • oficiálny • trocha pejor. oficiózny: v hlase mal úradný, odmeraný tón; úradný, oficiálny, oficiózny charakter stretnutia • formálny (zachovávajúci úradom vyžadovanú formu): úradné, formálne veci, náležitosti • neosobný • strohý (op. familiárny, dôverný): úradná, neosobná, strohá reč
3. p. služobný
byrokracia 1. úzkoprsé lipnutie na úradných predpisoch • byrokratizmus • hovor. úradný šimeľ: byrokratizmus, úradný šimeľ znemožnil všetky reformy
2. p. správa2 2
úradnícky p. administratívny
neoficiálny ktorý nemá úradný ráz, ktorý je bez úradného overenia (op. oficiálny, úradný) • neúradný: neoficiálna, neúradná správa; neúradný činiteľ • domácky (používaný v rodinnom prostredí): domácka podoba mena • nenútený • dôverný • súkromný • familiárny (ktorý nie je určený pre širokú verejnosť al. na zverejnenie): nenútený, dôverný rozhovor; použiť dôverný, familiárny tón • neverejný • kuloárový • kuloárny (konaný bez účasti verejnosti): neverejné, kuloárne rokovania • nezákonný • svojvoľný (úradne, zákonom nepovolený): nezákonný, svojvoľný predaj • nelegálny • ilegálny (zákonom zakázaný): nelegálna, ilegálna činnosť • pokútny • tajný • skrytý • čierny • pren. pejor. partizánsky (oficiálne nepovolený, a preto zatajovaný): tajná organizácia; skryté formy obohacovania sa; pokútny, čierny obchod; skrytý, partizánsky spôsob odboja
neverejný konaný bez účasti verejnosti, bez verejnej kontroly; známy iba úzkej skupine ľudí (op. verejný): neverejné súdne konanie • tajný (zámerne skrytý, utajený): neverejné, tajné hlasovanie; tajná schôdzka; tajná informácia • dôverný • diskrétny (obmedzený na skupinu dôveryhodných, spriaznených ľudí): dôverné, diskrétne stretnutie; poskytnúť dôverné, diskrétne správy • fraz. za zatvorenými dverami: zasadanie za zatvorenými dverami • súkromný (týkajúci sa osobného života mimo verejnosti; poskytnutý v súkromí al. dôverne): neverejný, súkromný život politika; súkromný rozhovor • osobný • privátny (týkajúci sa súkromnej osoby, nie verejného činiteľa; op. oficiálny): osobný, privátny názor politika; osobný tón (v rozhovore) • neúradný (op. úradný): neúradný prejav
potrebný 1. ktorý (nevyhnutne) treba, bez ktorého sa nemožno zaobísť • nevyhnutný • nutný: kupovať len najpotrebnejšie, najnevyhnutnejšie, najnutnejšie veci (op. nepotrebné, zbytočné); potrebné, nevyhnutné, nutné šetrenie energiou • náležitý • príslušný (taký, aký má byť z hľadiska potrieb, dobrého výsledku a pod.): bez náležitých, príslušných prísad je jedlo nechutné • požadovaný • vyžadovaný (aký sa požaduje): nemá požadované, vyžadované vzdelanie • žiadaný • žiaduci: nedosiahol žiadaný počet bodov, jeho účasť je žiaduca • expr. prepotrebný • zastar. radný (Hviezdoslav, Záborský)
2. p. užitočný
radný p. vhodný, potrebný 1
vhodný ktorý vyhovuje istým požiadavkám, ktorý spĺňa isté požiadavky • súci • príhodný: film vhodný, súci pre deti; drevo súce na spracovanie; vhodné, príhodné miesto na stanovanie • primeraný: nájsť primerané slová • adekvátny: adekvátny výraz • ústrojný • organický: organický postup • kniž. cieľuprimeraný: použiť cieľuprimerané prostriedky • vyhovujúci • zodpovedajúci: vec sa ukázala ako vyhovujúca, zodpovedajúca určeným podmienkam • výstižný: výstižné prirovnanie • priliehavý: priliehavý argument • náležitý (taký, aký má byť): náležitý postup pri práci • kniž. patričný: venovať niečomu patričnú pozornosť • svedčný (ktorý svedčí): svedčný účes • kniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na ťažkú prácu • vítaný: vítaná zmena • príležitý: príležitá chvíľa (Urban) • zastar. prístojný: nenachodí prístojné slovo (Tajovský) • zastar. radný: takýto postup nie je radný
p. aj dobrý 3, vyhovujúci, výstižný
rovnaký ktorý sa vo všetkom zhoduje s nejakým iným (op. odlišný, rozdielny); ktorý sa nemení, zostáva ten istý (op. premenlivý, nestály) • zhodný • totožný • identický: rovnaké, zhodné obrazce; majú rovnaké, totožné záujmy; identické predstavy, názory • ten istý • taký istý: chodia do tej istej triedy, dostal taký istý darček • jednaký: jednaká kvalita • rovný: deliť rovným dielom • jeden: bolí ma stále na jednom mieste • spoločný: objaviť spoločné znaky rozličných druhov • súhlasný: výpovede svedkov sú súhlasné • jednotný • uniformný • konformný: jednotný, uniformný odev; jednotné, uniformné, konformné myslenie • rovnocenný (rovnaký v hodnote, význame, úrovni a pod.): rovnocenné postavenie • rovnoznačný • lingv. synonymný (o slovách s rovnakým významom) • rovnozvučný • rovnozvuký • lingv. homonymný (o slovách s rovnakou hláskovou, zvukovou podobou) • odb.: homologický • homológny: homologický, homológny rad • nemenný • nemenlivý • ustálený (vždy rovnaký): ich spôsob života je nemenný, nemenlivý, ustálený • nezmenený: nezmenený poriadok • nezmenšený (rovnaký veľkosťou, množstvom): nezmenšený počet • typizovaný: typizované výrobky • odb. súradný: súradné pojmy • stály • konštantný: jeho životné hodnoty sú stále, konštantné • monotónny • jednotvárny (rovnaký, bez zmien, oživenia): monotónny, jednotvárny kraj; jednotvárna práca
súradný p. rovnaký
správa2 1. sústava zásad, nástrojov, prostriedkov, ľudí usmerňujúcich istú činnosť: správa závodu • riadenie: riadenie obce • vedenie: vedenie ústavu
2. osoby al. inštitúcia, ktorá niečo spravuje: lesná správa, domová správa • riaditeľstvo: riaditeľstvo školy • vedenie: vedenie spoločnosti • administratíva: pracovať v administratíve • hovor. zastar. direkcia: direkcia divadla • úradníctvo (osoby vykonávajúce úrad) • aparát (pracovníci výkonného orgánu): štátny aparát • pejor. byrokracia (ľudia profesionálne pracujúci v správe)
úradník osoba zastávajúca al. vykonávajúca úrad: colný úradník, súkromný úradník • hovor. pejor. škrabák • pejor. perohryz • pisár (v minulosti nižší správny úradník): súdny pisár