Synonymá slova "óh" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 801 výsledkov (7 strán)
-
hľadáčik optické zariadenie na pozorovanie fotografovaného objektu • hovor. vizír
hľadaný ktorého al. ktorý chce každý získať, zaobstarať si (pre dobré vlastnosti, výnimočnosť a pod.) • vyhľadávaný: hľadaný, vyhľadávaný odborník • žiadaný (po ktorom je dopyt): žiadaný tovar, žiadané výrobky • obľúbený (ktorý sa teší obľúbenosti): obľúbená literatúra, hračka
p. aj vzácny
obľúbený ktorý je v obľube, v priazni; ktorého majú radi (op. neobľúbený) • milovaný • milý • hovor. zamilovaný: môj obľúbený, milovaný autor; jeho najobľúbenejšia, najmilšia kniha; jesť svoje zamilované jedlo • módny • populárny (momentálne, obyč. dočasne obľúbený): módny, populárny umelec • hľadaný • vyhľadávaný • žiadaný • expr. vychytený (obyč. o tovare al. o niečom, čo sa dá získať; všeobecne obľúbený): toto leto je hľadanou, žiadanou, vychytenou farbou žltá; je to hľadaný, vyhľadávaný spôsob zábavy • expr. zbožňovaný (veľmi obľúbený a obdivovaný): Mozart je môj obľúbený, zbožňovaný skladateľ
vzácny 1. ktorý má veľkú cenu • cenný • drahocenný: vzácne, cenné zbierky; vzácny, drahocenný materiál • hodnotný: hodnotné obrazy • drahý: drahé kovy • odb. ušľachtilý (majúci dokonalé vlastnosti): ušľachtilá oceľ • expr. prevzácny • nezaplatiteľný: šperky nezaplatiteľnej hodnoty
2. zriedkavo sa vyskytujúci • zriedkavý: vzácny, zriedkavý prípad, hosť • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • nebývalý • mimoriadny • výnimočný: neobyčajný, nevšedný, nebývalý, mimoriadny, výnimočný záujem o operu • nevídaný • neslýchaný: nevídaný prírodný úkaz, neslýchaná udalosť • jedinečný: mať jedinečnú príležitosť • zried. riedky: riedke chvíle šťastia • expr. prevzácny: prevzácny zjav • hľadaný • vyhľadávaný: hľadaný, vyhľadávaný tovar • kniž. exkvizitný: exkvizitný vkus • zried. raritný
3. p. významný 1
hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávať • zhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvala • vyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýše • expr.: dulovať • kutrať (sa) • kutať (sa) • prehľadávať • prekutávať • prezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vrecká • macať • omaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínač • pohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávať • hovor.: zháňať • obháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkov • expr.: lašovať • ňúrať • núrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedol • expr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti mená • ískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlave • nár. šukať; sliediť • snoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbe • stopovať • pátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejovi • admin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)
rozhliadať sa pozerať okolo seba • obzerať sa • kniž. obhliadať sa: rozhliadať sa, obzerať sa po kraji, okolo domu • hľadieť • pozerať sa • dívať sa: hľadieť na všetky strany • hovor. kukať sa: z veže sa kukali po okolí • hľadať • pátrať (očami)
hľadieť si p. starať sa 1
starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládeže • zried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o muža • opatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnik • dbať • držať • pestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detí • bedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonov • hľadieť: hľadí len na peniaze, výhody • dozerať • dohliadať • dávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišli • hľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!
2. cieľavedome získavať • obstarávať • zaobstarávať • zaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncert • zadovažovať • zaopatrovať • hovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru
3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť sa • mať starosť • byť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarí • trápiť sa • obávať sa • umárať sa • hovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!
p. aj trápiť sa
4. p. starieť sa
kritérium miera, podľa ktorej sa niečo posudzuje • meradlo: kritérium, meradlo výkonnosti, krásy; subjektívne kritérium, meradlo • hľadisko (východisko posudzovania): odborné hľadisko • zreteľ: uplatniť estetický zreteľ
pomer 1. množstvo, hodnota určená vo vzťahu k inému množstvu, k inej hodnote: vzájomný pomer síl • relácia: študovať jav vo všetkých reláciách • proporcia (vzájomný pomer rozmerov): proporcie priemyselných odvetví • súvislosť • súvis: príčinná súvislosť, príčinný súvis
2. okolnosť, že niekto al. niečo je v nejakej súvislosti, spojitosti s niekým al. niečím • vzťah: pomer, vzťah rodičov a detí; byť s niekým v priateľskom pomere, vzťahu; mať s niekým pomer • postoj • stanovisko: mať zlý postoj, zlé stanovisko k niečomu • prístup: vedecký prístup k riešeniu otázky • hľadisko (východisko posudzovania): posudzovať niečo z osobného hľadiska
p. aj vzťah
stránka 1. povaha veci, javu, osoby: ukázať sa z tej horšej stránky; život má aj svoje temné stránky • hľadisko • stanovisko • zreteľ (východisko postoja): posudzuj to aj z iného hľadiska, stanoviska; brať do úvahy aj estetické zretele • moment: sociálny moment • strana: vyhovovať zo všetkých strán
p. aj znak 2
2. p. strana 2, 3 3. p. črta 1
hľaďže, hľaďteže p. aha 2
hĺbať p. premýšľať
myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá
3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí
4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovať • rozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom života • rozvažovať • zvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšie • domýšľať: projekt domýšľa do dôsledkov • zamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmi • expr.: hútať • prehutovať • pohutovať • rozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianoce • kniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešil • expr. rozdumovať • často iron. mudrovať • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ? • rozumovať • expr. rozumkovať • expr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovať • kumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ? • hovor. expr.: morfondírovať • morfondovať: je to iba plané morfondírovanie • premietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov život • filozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbať • rozjímať • meditovať • kniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovanie • kombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie
rozjímať hĺbavo premýšľať (obyč. o vážnych veciach) • meditovať • hĺbať: rozjímal, hĺbal nad prítomnosťou; meditoval nad svojím osudom • filozofovať • kniž. kontemplovať: filozofoval o zmysle života • snívať • kniž. sniť (túžobne): sníval o ceste okolo sveta
p. aj myslieť 1, premýšľať
hĺbava p. hlbina
hlbina hlboké miesto al. priestor dolu, vnútri • hĺbka • hlbočina: hlbina, hĺbka mora, jazera; spadnúť do hlbočiny • poet. hĺbava • priepasť (hlboká jama, ktorej hĺbka je väčšia ako šírka): zrútiť sa do priepasti • vnútro: vnútro zeme
hĺbka p. hlbina
rozmer 1. hodnota udávajúca jednu z troch hodnôt (dĺžka, výška al. šírka) • miera • dimenzia: rozmery, dimenzie štadióna; telesné miery • rozloha (plošný rozmer): pole má rozlohu 10 ha • rozsah (plošný rozmer): rozsah záhrady • výmera (rozloha určená meraním): výmera bytu • veľkosť (priestorový, plošný rozmer): roztriediť veci podľa veľkosti • šírka (rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os): šírka ulice • dĺžka (lineárny rozmer): dĺžka miestnosti • výška (rozmer niečoho vo vertikálnom smere): výška múru • hĺbka (rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra): hĺbka javiska • objem • kniž. volúmen (priestorový rozmer): objem nádoby • formát: formát papiera
2. stupeň istého javu • intenzita • rozsah: povodeň nadobudla veľké rozmery, veľkú intenzitu, veľký rozsah • objem: objem priemyselnej výroby • dimenzia: časové dimenzie • veľkosť • hĺbka: veľkosť, hĺbka citu
sila 1. schopnosť podávať telesný al. duševný výkon: telesná, duševná sila; napäť všetky svoje sily • energia: vynaložiť na niečo veľa energie; čerpať energiu odniekiaľ, mrhať energiou • činorodosť: byť plný sily, činorodosti • elán: nadobudnúť znova životný elán • vláda (telesná sila): telo leží bez vlády • kniž. potencia: tvorivá potencia umelca
2. zdroj pohybu • energia: vodná, parná sila, energia
3. vysoký stupeň účinnosti: sila vôle, lásky • intenzita: nízka intenzita zvuku; intenzita slnečného žiarenia • moc (prirodzená sila): liečivá moc vody, prírody • veľkosť: veľkosť citu • hĺbka: hĺbka žiaľu
4. p. zamestnanec
hĺbiť robiť hlbším • vyhlbovať • kopať: hĺbiť, vyhlbovať, kopať jamu, studňu • dlabať (obyč. dlátom robiť dieru): dlabať otvor
raziť1 1. robiť známym • šíriť: razil, šíril nové myšlienky • rozširovať: rozširovať informácie • propagovať (raziť poznatky o niečom a odporúčať to): propagoval nové metódy riadenia ekonomiky • hlásať • rozhlasovať • rozhlášať • rozchyrovať • chýriť (obyč. slovne šíriť): hlásal vždy pravdu; rozchyrovala, chýrila klebety
2. kopaním utvárať priestor • prerážať • prekopávať: razili tunel; prerážali, prekopávali chodby na metro • hĺbiť • vyhlbovať (raziť do hĺbky): hĺbili studňu
3. porov. prebiť sa
vŕtať 1. vrtákom vnikať do niečoho a tým robiť vyhĺbeninu • vyvrtávať • prevrtávať • prevŕtavať: vŕtali dieru do dreva, vyvrtávať, prevrtávať zub • hĺbiť • vyhlbovať: hĺbiť, vyhlbovať otvory do skaly
2. (o zvieratách) rozrušovať povrch a vnikať do niečoho • zavrtávať sa: červy vŕtajú v dreve, červy sa zavrtávajú do dreva • hlodať • hrýzť: v drevených hradách hlodá, hryzie červotoč • ryť • rýpať • rozrývať (vŕtať v zemi): krt ryje v zemi; diviaky rozrývajú zem
3. p. myslieť 2 4. p. znepokojovať 5. p. dobiedzať, zapárať 6. p. dobývať
hĺbkotlač p. tlač 1
tlač 1. pracovný postup, pri ktorom sa prenáša písmo al. iné znaky na papier al. na iný materiál: chyba tlače • kníhtlač (tlačenie kníh): vynájdenie kníhtlače • hĺbkotlač (technika tlače z hĺbky) • meditlač (tlačenie obrazov z medených platní) • ofset (technika tlače z plochy, pri ktorej sa obraz prenáša na gumový valec a z neho na papier) • fototlač • fototypia (spôsob fotomechanického rozmnožovania) • typografia (technika tlače s použitím sadzby) • xerografia (reprodukčná technika založená na elektrostatickom princípe)
2. periodicky vychádzajúce tlačové výrobky: odborná tlač • časopisy: obrázkové časopisy • noviny: čítať noviny • publikácie: vedecké publikácie • pejor. plátok (podradná tlač, najmä noviny)
hĺbkový p. podzemný 1
podzemný 1. nachádzajúci sa, vykonávaný pod zemou (op. povrchový) • hlbinný • hĺbkový: podzemné, hlbinné, hĺbkové bane; podzemná, hĺbková ťažba
2. p. ilegálny, tajný1
hlbý, hĺby p. hlboký 1
hľuza p. hrča 1
hrča 1. navretá spuchlina: mať hrču na hlave • hrbolec: navreli mu hrbolce na tele • hľuza • expr.: guča • gundža
2. uzlovitý útvar (obyč. v dreve) • uzol: hrča, uzol v dlážke • nár. suk
3. niečo skrútené do gule, do uzla • expr.: guča • gundža: hrča, guča, gundža papiera, cesta • húžva: šatku skrútila do húžvy • expr. žvacheľ: vytiahol žvacheľ bankoviek
4. ryba s mäsitými výrastkami pri ústach • sumec
5. p. kopa 2
hľuzavý, hľuzovitý p. uzlovitý 1
ho, hó p. pŕ
horský vyskytujúci sa, nachádzajúci sa v hore, v lese • hôrny: horský vzduch, prameň; hôrne kvety (Timrava); hôrne cesty (Tajovský) • výšinný • výšinový: výšinný vzduch • vrchársky (nachádzajúci sa vo vrchoch): vrchárska osada • lesný: lesný chodníček
hôrny p. horský
hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)
porov. aj kričať 1
2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať
hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do rána • hovor. muzicírovať: rád doma muzicíruje • zastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikuje • vyhrávať • expr.: vyhúdať • vyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deň • brnkať • vybrnkávať • drnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiu • hovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesoch • pejor.: fidlikať • fidlikovať • pidlikať • pidlikovať • pihlikať • hudlikať • hudlikovať • cvrlikať • čvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgať • vŕzať • vrzúkať • hovor. expr.: škrípať • píliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkania • expr.: tudlikať • tulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase
2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlo • interpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca
3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosť • pohrávať • poihrávať: na perách jej pohráva úsmev • blýskať • blýskať sa • blyšťať sa • lesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiach • horieť (o očiach): oči horia nadšením • iskriť sa: zrak mu iskrí radosťou
4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať
húsť 1. p. hrať 1 2. p. hovoriť 1
spievať 1. hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie; vydávať zvuky ako pri speve (o niektorých vtákoch al. hudobných nástrojoch): spievať krásnym sopránom; sláviky spievajú z plného hrdla; husle smutne spievajú • nôtiť • pospevovať (chvíľami, obyč. ticho, pre seba spievať): najradšej nôti tú svoju; pospevuje (si) pri robote • vyspevovať • vyspevúvať • prespevovať • prespevúvať (s chuťou, veľa spievať): chlapci si pri ohníku veselo vyspevujú, prespevujú • expr. vyťahovať • pejor. kikiríkať (spievať vysokým hlasom) • expr.: poťahovať • zaťahovať: za organom usilovne poťahuje; dievčence zaťahujú trávnice • ťahať (zdĺhavo, rozvláčne spievať): ťahajú nekonečnú melódiu • expr. spievkať (o deťoch) • kniž. húsť: meluzína hudie smutnú pieseň • pejor.: bľačať • bliakať (hlasno, falošne spievať) • pejor.: vybľakovať • vyrevúvať • vyrevovať • vyvreskovať • vyvreskúvať (hlasno a sústavne spievať) • pejor.: mečať • mékať • mekotať (spievať nepríjemným hlasom) • expr. hulákať (hlasno, nekultivovane spievať) • nár.: halačiť • halákať (hlasno spievať) • intonovať (udávať tón, začínať spievať): intonuje známu ľudovú pieseň
p. aj hmkať (si) 2
2. p. oslavovať 2, básniť 2 3. p. hovoriť 1
hô p. pŕ
pŕ vyjadruje výzvu pre kone, statok, záprah, aby sa zastavili (op. hijó) • pŕŕ • ho • hó • hoho • hohó • hô • hôže: pŕ, hó, zavolal na kone; hohó, hôže, tam nemôžete (pren. i na ľudí)
hôže p. pŕ
húžva 1. p. prút 2. p. hrča 3
prút dlhý, tenký a ohybný nerozvetvený konárik • prútie (prúty) • zried. prútina (prúty): brezové prúty, prútie; plot z prútiny • lieskovica • lieskovec (prút z liesky) • zastar. feruľa (prút na trestanie): dostať po rukách feruľou • húžva (skrútený, pevný a ohybný prút): húžvy na cepoch
hrnúť sa 1. vo väčšom množstve sa posúvať (o neživých veciach) • valiť sa • rútiť sa: skálie sa hrnulo, valilo, rútilo na nás; voda sa hrnula, valila; pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rútili • expr. kydať sa • sypať sa (o niečom sypkom): sneh sa sype; múka sa hrnie, sype z vreca; pren. expr. otázky sa sypali • chrliť sa: oheň sa chrlí zo sopky, krv sa chrlí z rany • hnať sa (o vode)
2. expr. vo veľkom množstve al. náhlivo ísť (o živých tvoroch) • expr.: valiť sa • rútiť sa • sypať sa • rojiť sa: ľudia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kina • hnať sa • ponáhľať sa (o dave): všetci sa kamsi ženú, ponáhľajú • tlačiť sa • tisnúť sa • pchať sa • drať sa: tlačiť sa do dverí; drať sa, pchať sa k východu, pomedzi dav
náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďou • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženenia • doháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivo • hovor. šturmovať • expr.: pretrhávať sa • pretŕhať sa • hovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce
2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľovi • expr.: šutrovať (sa) • futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domov • bežať • utekať (náhliť sa behom): bežal do práce • expr.: letieť • uháňať • hnať sa • trieliť • upaľovať • páliť • hovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku
3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriť • byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrna • ponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa
ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa) • zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia? • expr.: hnať sa • hnať: nežeňte (sa), máme dosť času • expr.: chvátať • chvatkať (Urbánek): chváta z domu preč • expr. hafriť (Tajovský) • expr.: bežať • utekať • letieť • uháňať • upaľovať • páliť • trieliť • hovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleci • expr.: hrnúť sa • valiť sa • rútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadión • expr. trtošiť (Šikula) • hovor. zaberať: zaberá poza humná k milej • hovor. šutrovať (sa) • subšt. fofrovať
2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohy • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotou • expr.: chamtať sa • chytriť sa (Kálal) • hovor. expr. štvať sa • hovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)
hromadne vo väčšom, veľkom počte, vo väčšom, veľkom množstve (op. jednotlivo) • húfne • húfom • masovo: hromadne, húfne opúšťali svoje domovy; húfom, masovo začali odchádzať z predstavenia • spoločne • kolektívne (vo väčšom množstve naraz; op. individuálne): spoločne, kolektívne prispievali na pomoc hladujúcej krajine • en bloc [vysl. anblok; franc.]: schvaľovať zákony hromadne, en bloc • zastar. úhrnom
porov. aj hromadný
húfne p. hromadne
húfom p. hromadne
hromadný obsahujúci väčší počet, týkajúci sa väčšieho počtu (ľudí, predmetov, javov a pod.): hromadná doprava, hromadné akcie • spoločný • kolektívny (op. individuálny): hromadný, spoločný, kolektívny zájazd • masový • davový • pejor.: stádový • stádovitý (týkajúci sa masy, davu, stáda): masové informačné prostriedky; davová psychóza; stádové, stádovité napodobňovanie cudzieho štýlu • kniž. korporatívny: korporatívny odchod • húfny (uskutočňovaný v húfoch) • lavínový • lavínovitý • zried. lavinózny: húfne, lavínovité vysťahovalectvo • sériový (vzťahujúci sa na sériu, nie jednotlivý): sériové pokusy • epidemický: epidemická nákaza
húfny p. hromadný
hŕstka p. trocha2
trocha2 malé množstvo • expr. troška • málo: vystačiť s trochou, s troškou peňazí; pri troche, troške fantázie; uspokojiť sa s málom • kúsok: kúsok chleba • expr.: kúštik • kúsoček • kúštiček: pridávať po kúštikoch, kúsočkoch, kúštičkoch • štipka (množstvo zachytené medzi prstami): štipka soli • expr. štipec: štipec masla • expr. byľka: byľka šafránu • piaď: neustúpiť ani o piaď • expr.: kvapka • kvapôčka: vypiť aspoň kvapku mlieka • hŕstka: hŕstka ľudí • odrobinka: odrobinka citu • zrnko: zrnko nádeje • trocha expr. zblo: nebolo na tom ani zbla pravdy
hu, hú p. fuj
hučať 1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hukotať • hrčať: voda hučí, hukoce, hrčí • dunieť: v diaľke duneli delá • nár. dunčať (Dobšinský) • expr. romoniť: v horách romonili hromy • expr. huhlať (tlmene hučať): potok huhle • expr.: burácať • búriť (silno hučať): víchor burácal, búril celú noc • húkať (ťahavo hučať): sirény húkali • expr. revať: rozvodnený potok reve • expr.: víchoriť • víchriť: víchrenie vĺn
p. aj hrmieť 1
2. p. kričať 1 3. porov. nahovoriť 2
húkať 1. vydávať mocný, ťahavý zvuk • expr.: uhúkať • huhúkať: sova húka, (h)uhúka • expr.: túkať • tutúkať • ťuťúkať (o dychových hudobných nástrojoch al. o podobnom zvuku): heligón tutúkal; auto túkalo na chodcov • zavýjať: sirény húkali, zavýjali • hučať: basa hučí, motor hučí • expr.: vyhukovať • vyhukúvať (opakovane, často húkať)
2. p. kričať 1
kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajú • kríkať (Tatarka, Timrava) • robiť krik: deti na dvore kričia, robia krik • vykrikovať • vykríkať • vyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávali • pokrikovať • zried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčov • expr.: revať • vyrevovať • vyrevúvať • vrieskať • vyvreskovať • vyvreskúvať • vrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťali • expr.: škriekať • škrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačať • bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa! • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo): ryčala od bolesti • expr. štekať • brechať (zlostne): ustavične na seba štekali • expr.: hulákať • hučať • húkať (nepríjemne): huláka, húka na deti • expr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiť • hvečať • hriakať • herbeľovať
2. p. biť sa 2
plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastím • expr. plačkať • kniž.: roniť slzy • prelievať slzy • expr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudom • vzlykať • expr.: fňukať • fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkať • expr.: smokliť • smokliť sa • pejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už! • expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkali • expr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať • mravčať • kňučať • skučať • gajdovať • drumbľovať • gaudžať • gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú noc • expr. škvrndžať (Beňo) • hovor. expr.: muzikovať • koncertovať • organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertuje • nariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský) • expr.: revať • rumázgať • rumádzgať • rumácať • ručať • rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať • vrešťať • ziapať • jačať • húkať • bliakať • zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávať • expr.: vyrevúvať • vyrevovať • hovor. expr.: vyvreskúvať • vyvreskovať • vybľakúvať • vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou
p. aj smútiť, bedákať
ručať 1. vydávať hlasné ťahavé zvuky • ryčať: jelene, kravy ručia • expr. zried. rúkať: dobytok rúka • trúbiť (o jeleňoch) • bučať • expr. búkať (vydávať zvuk bú): vôl bučí, búka • húkať (vydávať zvuk hú): ktosi vonku húka • revať (vydávať rev): lev reve • hučať • hukotať (o vode): rieka hučí, hukoce
2. p. plakať
trúbiť 1. vyludzovať zvuky na trúbe: už trúbili na odchod • vytrubovať (opakovane, často): autá na ulici netrpezlivo vytrubovali • expr.: ťukať • tutúkať • húkať: húkať na trúbe
2. p. ručať 1 3. p. hovoriť 1
vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštia • škriekať • škrečať: straka škrieka, škrečí
2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťať • vyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetná • kričať • robiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krik • expr.: revať • vyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekať • škrečať • jačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolesti • expr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachu • expr.: štekať • brechať • havkať • hučať • húkať • hulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa! • expr.: hartusiť • hartušiť • hurtovať: Kto to tu hurtuje? • nár.: harmantiť • hvečať • herbeľovať
3. p. plakať
zavýjať 1. vydávať ťahavý a prenikavý hlas, zvuk • vyť: psy zavýjali, vyli celú noc • húkať: sirény začali húkať na poplach
2. p. nariekať 1
húkačka hovor. zariadenie na vydávanie výstražného signálu zvukom • siréna (signalizačné zariadenie s prenikavým zvukom): lodná siréna • klaksón (na motorových vozidlách): klaksóny áut • zastar. trúba: automobilová trúba
húkať sa p. páriť sa 1
páriť sa 1. (o živočíchoch) pohlavne sa spájať; mať čas párenia • honiť sa (o niektorých cicavcoch): ovce sa pária, honia • poľov. honcovať sa: zajace sa na roli honcujú • behať sa (mať čas párenia; o krave) • húkať sa (mať čas párenia; o svini) • horovať sa (o kobyle)
2. p. spájať sa 1
húknuť p. zakričať
zakričať vydať (v istom krátkom časovom úseku) silný, prenikavý hlas; takýmto hlasom niekoho na niečo upozorniť, niečo oznámiť • zavolať: zakričať, zavolať z diaľky, na druhú stranu ulice • skríknuť • skričať • kríknuť • vykríknuť (krátko): (s)kríknuť, vykríknuť od bolesti • expr.: zakríknuť • zarevať • zrevať • zavrieskať • zavrešťať • zvriesknuť • zvresknúť • vriesknuť • vresknúť • zvrešťať • zvrieskať: nahnevaný z(a)reval, zavrieskal, zvreskol na nás, aby sme sa pohli • vyvresknúť • vyvriesknuť: zlostne na dieťa vyvreskla • expr.: zrúknuť • zahučať • zhučať • zhúknuť • zahúknuť • zahúkať • húknuť • zahulákať (silno, hlasno, obyč. drsne a nekultivovane zakričať) • expr. zried. zhviaknuť (Mináč) • expr.: zahrmieť • zahrmotať • zhrmieť • zhrmotať (silno, hlbokým hlasom zakričať) • expr.: zaryčať • zryčať • zaručať • zručať • ryknúť • zryknúť • vyryknúť (vydať neartikulovaný hlas) • expr.: zaziapať • ziapnuť (obyč. zlostne zakričať) • pejor.: zaškriekať • zaškrečať • zajačať • zabľačať • zabliakať • zbliaknuť • zbľačať • vybliaknuť (nepríjemne al. ako zviera) • osopiť sa • hovor. expr.: zhurtovať • zahartusiť (na niekoho s hnevom, rázne a pod.): z ničoho nič sa na niekoho osopiť, na niekoho zhurtovať, zahartusiť • privolať (zakričať za niekým): nahnevaný otec nám ešte čosi privolal
húľava p. mrákava
mrákava súvislé ťažké mraky • čierňava: sťahuje sa mrákava, čierňava • chmárava • chmúrava • chmára • chmúra • zried. kúrňava • zastar. mrákota • poet. síňava • expr. húľava (búrkový oblak)
húpačka správ. hojdačka
húpavý správ. kolísavý, hojdavý
húser p. úsad
úsad choroba s akútnymi bolesťami v krížoch: mať úsad • nár. húser • odb. lumbago
húšť p. húština, krovie
húština hustý mladý porast (obyč. stromov al. kríkov) • húšťava • húštie • húšť • zried. húšťavina: predierať sa húštinou, húšťavou, húštím, húšťou • chrasť • chrastie • chrastina (hustý nízky porast krov, bodľačia, buriny a pod.): cesta zarastená chrastím • expr.: chrapač • chrapačina • krovie (kríky tvoriace súvislý porast): vtáky hniezdiace v kroví • krovina: kroviny na medzi • kraj. kriačina (Hviezdoslav) • kraj. kružina (Ondrejov) • expr. krovisko • zried. kríčie
krovie kríky tvoriace súvislý porast • krovina: vtáky hniezdia v kroví; kroviny na medzi • expr. krovisko: husté kroviská • zried. kríčie • kraj. kružina (Ondrejov) • kraj. kriačina (Hviezdoslav) • húština • húšťava • húštie • húšť • zried. húšťavina (hustý mladý porast, obyč. stromov al. kríkov): predierať sa húštinou, húšťavou, húštím, húšťou • chrasť • chrastie • chrastina (hustý nízky porast krov, bodľačia, buriny a pod.): cesta zarastená chrastím • expr.: chrapač • chrapačina
húštať p. kolísať 1
kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačke • expr. kolembať • nár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručí • uspávať • expr.: čičíkať • beľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľať • hučkať • hunčkať (na hojdačke) • kývať • knísať: vietor kýva, kníše konármi stromov • pohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťa • opálať • expr.: hompáľať • holengať • bolengať • combáľať • celembať • celengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami
2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhať • tápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskou • kniž. vajatať
3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujú • pohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly
húšťava, húšťavina, húštie p. húština, krovie
hútať 1. p. premýšľať, myslieť 1, 4 2. p. zamýšľať
zamýšľať mať myšlienku, predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti • mať v úmysle • mať úmysel • pomýšľať • zmýšľať: z(a)mýšľa, má v úmysle kúpiť si obchod • zastar. obmýšľať • mieniť • chcieť • chystať sa • strojiť (sa): nemieni, nechce sa s nami udobriť; chystá sa, strojí sa vrátiť do vlasti • plánovať • mať v pláne • mať plán: plánuje pomstu • hodlať: Hodláte ostať doma? • expr. hútať: húta oženiť sa • hovor., obyč. pejor. špekulovať (rátať s niečím vo svoj prospech): špekuluje, že pozemok výhodne predá
hutoriť, hútoriť p. hovoriť 1
húževnato p. tuho
tuho vyjadruje veľkú intenzitu, mieru deja, s veľkou silou, intenzitou • pevne • silno • silne • mocne: otec tuho, pevne objal syna; všetkým nám silno, mocne stisol ruky • intenzívne: každý deň tuho, intenzívne trénuje • tvrdo • húževnato • úporne • expr. urputne: tvrdo, húževnato sa domáha svojich práv; úporne, urputne sa bránia proti presile • usilovne: tuho, usilovne sa zapája do každej činnosti • veľmi: vonku tuho, veľmi mrzne • natuho • napevno • dotuha, pís. i na tuho, na pevno, do tuha, stuha: natuho, napevno, dotuha, stuha pritiahol všetky skrutky • hovor. expr. fest: lepidlo fest drží
porov. aj tuhý 3
húževnatý 1. neprestávajúci v úsilí, zotrvávajúci v činnosti (napriek prekážkam, neúspechu a pod.; o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach: húževnatá osoba • vytrvalý (s dobrou trpezlivosťou, pevnou vôľou): húževnatý, vytrvalý v učení; húževnatý, vytrvalý športovec • neúmorný • neúnavný (nepoznajúci únavu): neúmorné úsilie, neúnavný pracovník • nepoddajný • neoblomný (ktorý dobre odoláva): nepoddajný, neoblomný v presvedčení; nepoddajný organizmus • tvrdošijný • úporný (vykonávaný navzdory veľkej námahe): tvrdošijný, úporný boj • neprestajný: neprestajné úsilie • expr. urputný: urputné mlčanie
2. p. pevný 1, 3, tuhý 1, 2
neúnavný ktorý nepodlieha únave, neberie ohľad na únavu; svedčiaci o tom • neúmorný: neúnavný, neúmorný bojovník za ľudské práva; pracovať s neúnavnou, neúmornou vytrvalosťou • vytrvalý • húževnatý (ktorý sa nedá odradiť): vytrvalý, húževnatý športovec; ísť za svojím cieľom s vytrvalým úsilím • úporný • expr. urputný (vykonávaný bez ohľadu na únavu a iné prekážky): neúnavné, úporné úsilie; úporný, urputný zápas o moc
odolný ktorý má schopnosť odolávať, odolať niečomu negatívnemu (op. háklivý, chúlostivý) • húževnatý • zdatný: odolný, húževnatý, zdatný organizmus; odolný, húževnatý materiál (op. krehký) • kniž. rezistentný: zub rezistentný voči chladu • imúnny • pren. obrnený (proti nákaze, proti kritike a pod.): organizmus imúnny voči infekcii • pevný • silný • tuhý • pren.: oceľový • železný: byť pevný, silný voči útokom nepriateľov; mať odolný, tuhý koreň života; pevné, oceľové, železné zdravie • otužilý (s vypestovanou odolnosťou, obyč. proti chorobám, pren. proti zlu, nešťastiu): odolné, otužilé dieťa • trvanlivý • trvácny • trváci (odolávajúci opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trvanlivý výrobok; trváci, trvácny náter • nepoddajný • neústupný • nezlomný (ktorý odoláva sústavným negatívnym vplyvom): byť odolný, nepoddajný voči cudziemu nahováraniu; mať neústupnú, nezlomnú vôľu • vytrvalý • nezničiteľný • menej časté úporný (pretrvávajúci napriek negatívnemu pôsobeniu): vytrvalá, nezničiteľná, úporná burina
otužilý ktorý znesie chlad, nepodlieha chorobám a iným nepriaznivým javom (op. neduživý, chudorľavý) • odolný • otužený • pevný: otužilý, odolný organizmus; mať odolné, otužené, pevné zdravie • zdravý: zdravé, otužilé telo • zdatný • silný • mocný (op. cintľavý): otužilá, zdatná, mocná mládež; otužilé, silné svalstvo • húževnatý • životaschopný: otužilé, húževnaté rastliny (op. háklivé) • imúnny (obyč. odolný proti nákaze): je otužilý, imúnny voči chorobám
pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhý • tvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obal • nerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmota • nepoddajný • neohybný • nepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivo • húževnatý: húževnaté drevo • trváci • trvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látka • súdržný • kompaktný • konzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masa • masívny • silný • hrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niť • kožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránka • odb. rigidný • expr. prepevný (veľmi pevný)
2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatný • hovor. dúži • zdravý • jadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlap • tuhý • silný • mocný • pren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svaly • odolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmus • dobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravie • urastený • vyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa
3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silný • húževnatý • vytrvalý • neoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčení • nezlomný • nezdolný • nezničiteľný • nepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného ducha • skalopevný • trvalý • trvácny • nemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutie • nepodkupný • nepodplatný • pren. žulový (o charaktere človeka) • železný • pren. oceľový: mať železné, oceľové nervy • stály: stály vzťah • nezmeniteľný • nezvratný • nepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmysel • kniž.: neochvejný • neotrasiteľný • nerozborný • pren.: nerozbitný • nedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednota • nerozlučný • neoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojica • súdržný • stmelený • skĺbený • kniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektív • pren. rigidný
4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivý • stacionárny • neprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavec • fixný • fixovaný: fixné lano
5. ustálený dohodou • fixný • stály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat
6. p. istý 2
ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vrecia • expr.: stokilový • stocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlap • ťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny náklad • mohutný • masívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skaly • priťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovy • zried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)
2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná brána • mohutný: mohutný starožitný nábytok • nevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál
3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavý • neľahký • obťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cesty • úporný • húževnatý: úporný, húževnatý boj • náročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienky • zložitý • komplikovaný • neriešiteľný • nezvládnuteľný • nesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príklad • pren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný text • úmorný • únavný • vyčerpávajúci • vysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanie • tvrdý • expr. chlapský: tvrdá, chlapská práca • otrocký • expr.: lopotný • krvopotný • konský • expr. zried. potný • zried. potutvárny • expr. zried. mozoľnatý • pren. expr.: galejnícky • galejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka práca • krutý • neľudský • pren. expr.: psí • psovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osud • kniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robota • kniž. trudný • zried. trudnatý • horký • trpký • pren.: tŕnistý • tŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púť • krušný (ťažký a smutný): prišli krušné časy • priťažký (priveľmi ťažký)
4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovený • vydýchaný • nedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti
5. p. veľký, vážny1 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký
tvrdý 1. nepoddávajúci sa tlaku (op. mäkký) • nepoddajný • húževnatý • tuhý • pevný: ťal sekerou do tvrdého, nepoddajného, húževnatého dreva; tvrdý, tuhý lak (stvrdnutý); tvrdý, pevný ako skala • suchý • starý (o chlebe, pečive) • stvrdnutý • zrohovatený: stvrdnutá, zrohovatená pokožka na chodidle • odb. tvrdený (majúci určitý stupeň tvrdosti): tvrdená liatina • pritvrdý
2. ktorý pôsobí na zmysly nepríjemne tvrdo, drsno; ktorý nie je dosť jemný • drsný: tvrdé, drsné podnebie, podmienky • ostrý: tvrdé, ostré črty tváre • strohý • prísny: strohý, prísny hlas, pohľad
3. ktorý dobre ovláda a potláča cit, vyznačujúci sa prísnosťou, energickosťou; u ktorého necitlivosť al. prísnosť prerastá dakedy až do hrubosti, bezohľadnosti voči iným (o človeku); svedčiaci o tom • neoblomný • nepoddajný • pren. kamenný: matka je tvrdá, neoblomná, nepoddajná žena; mať kamenné srdce • ostrý • príkry: v prichádzajúcom sa dal vytušiť tvrdý, ostrý chlapík; ich reč bola ostrá, príkra • strohý • prísny: strohý, prísny otčim; strohé, prísne slová • neúprosný: neúprosný trest • sparťanský: sparťanská výchova • hrubý • drsný • bezcitný • bezohľadný • krutý: hrubé, drsné, bezcitné, bezohľadné, kruté zaobchádzanie • ukrutný • nemilosrdný • neľútostný: ušlo sa mu v detstve dosť ukrutnej, nemilosrdnej, neľútostnej bitky • surový • drastický • brutálny (veľmi tvrdý): surový, brutálny zákrok • pritvrdý (príliš tvrdý)
4. p. silný 4, tuhý 1, 3, ťažký 3
usilovný prejavujúci úsilie v práci, činnosti a pod.; svedčiaci o usilovnosti • snaživý • nelenivý: usilovné, snaživé deti; oceniť prácu usilovných, snaživých, nelenivých ľudí • príčinlivý • pracovitý: obdivovať výtvory príčinlivých, pracovitých rúk; príčinlivá, pracovitá osoba • horlivý (usilovný a nadšený): stala sa z nej horlivá študentka • intenzívny • vytrvalý (v usilovnosti) • húževnatý: výsledky dlhodobej intenzívnej, vytrvalej práce
vytrvalý 1. ktorý zotrváva, nepoľavuje v činnosti; svedčiaci o tom • húževnatý • neúmorný: žiak vytrvalý, húževnatý v učení; vytrvalé, neúmorné úsilie • neúnavný (ktorý neberie ohľad na únavu): neúnavný pracovník • zastar. vytrvanlivý: vytrvanlivá námaha (Vajanský) • tvrdošijný • úporný: klásť tvrdošijný, úporný odpor • nepoddajný • neoblomný • neústupný: nepoddajná, neoblomná, neústupná povaha • zastar. nezmarný • pren. mravčí (o práci) • expr.: skalný • verný: skalný, verný fanúšik
2. dlhší čas trvajúci al. často sa opakujúci • trvalý: vytrvalé, trvalé dažde • neprestajný • neprestávajúci • nepretržitý: má neprestajné, neprestávajúce bolesti • ustavičný: ustavičné nariekanie • zastar. vytrvanlivý
p. aj trvalý
húžvať, húžviť skrúcať do húžvy; tlakom, skrúcaním deformovať • krčiť • krkvať: húžvať, krkvať v ruke vreckovku; húžviť, krčiť si šaty • nár. krcmať (Kálal) • expr.: žvachľať • miagať • nár.: mäčkať • madžgať: sedí a žvachle, miaga, madžgá si sukňu • mraštiť • mŕštiť • vraštiť • nár. hrždiť (sťahovať do vrások): od hnevu mraští čelom; mŕštiť, vraštiť tvár • mädliť • mrviť • žmoliť • expr. mäkušiť (prstami, dlaňami opakovane stláčať): v pomykove mädlí, mäkuší, žmolí čiapku • šúveriť (skrúcať na okrajoch): šúverí list, papier • expr. chalbať
húžvať sa, húžviť sa p. krčiť sa 1
hýbadlo p. podnet
podnet čo vyvoláva činnosť, čo povzbudzuje na konanie, čin • popud • impulz • pohnútka: tvorivý podnet, impulz; konať bez vonkajšieho podnetu, popudu; urobiť niečo z nízkych pohnútok • motív (podnet na vedomé konanie): v jeho postoji prevažujú osobné motívy • vnuknutie (náhly podnet): dostať vnuknutie • iniciatíva (začiatočný podnet na činnosť): vyjsť s iniciatívou • myšlienka • idea • nápad (okamžitý podnet): to je dobrá myšlienka, idea, dobrý nápad • dôvod (o čo opierame svoje myslenie, činy): urobiť niečo bez dôvodu • inšpirácia: básnická inšpirácia • hýbadlo (hybná sila): hýbadlo činnosti • vzpruha • zastar.: spruha • spružina: úspech je vzpruhou do ďalšej práce • kniž.: stimul • stimulácia: morálny stimul • kniž. stimulans (Mráz)
p. aj idea 1, dôvod
hýbať robiť pohyb • pohybovať (obyč. časťou tela): hýbať, pohybovať hlavou, rukou • pohýnať (uvádzať niečo do pohybu): hýbe, pohýna stoličku; vietor pohýna, pohybuje záclonou • mihať (rýchlo): mihá bičom • expr. ševeliť (jemne, mierne hýbať a spôsobovať pritom slabý zvuk): vietor ševelí lístím
hýbať sa 1. meniť svoju polohu, prejavovať pohyb • pohybovať sa: všade je ticho, nič sa nehýbe, nepohybuje • kývať sa: vo vetre sa hýbu, kývu konáre • mihať sa • mihotať sa (rýchlo): za oblokom sa čosi mihá, mihoce • pohýnať sa (začať sa hýbať): vlak sa už pohýna • rušať (sa): Je už čas rušať!
2. p. ísť 1 3. p. prospievať 2
ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)
2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2
prospievať 1. prinášať osoh, úžitok, mať cenu pre niekoho (op. škodiť) • byť na osoh • ísť na osoh • byť na úžitok • ísť na úžitok: zmena vzduchu deťom prospieva, je/ide im na osoh/na úžitok • osožiť: dovolenka by ti osožila; fajčenie zdraviu neosoží • fraz.: byť k duhu • ísť k duhu • expr. žíriť (najmä zdravotne): kúpele jej idú k duhu; jedlo mu žíri • slúžiť: čerstvý vzduch mu (dobre) slúži; Nech vám môj dar slúži! • pomáhať (prinášať, spôsobovať zlepšenie): liečenie mu nepomáha
2. kladne, úspešne sa vyvíjať, dospievať k vyššej kvalite • prosperovať (obyč. hospodársky, materiálne): nový podnik prospieva, prosperuje • vzmáhať sa: obchod sa pomaly vzmáha • rozvíjať sa: ochotnícke divadlo sa sľubne rozvíja • rozkvitať • prekvitať • kvitnúť: vedecký život rozkvitá, prekvitá; obec prekvitá; úplatkárstvo tu kvitne • hýbať sa (prejavovať čulosť): hospodárstvo sa už hýbe • dariť sa: v podnikaní, v štúdiu sa mu darí; uhorky sa daria v ľahších pôdach
hýbavý p. pohyblivý 2
pohyblivý 1. ktorý je schopný pohybu, ktorý nemá polohu, miesto al. aj hodnotu • nestatický (op. pevný, statický): pohyblivý, nestatický bod, predmet • odb. mobilný • prenosný: mobilné, prenosné zariadenie (op. nemobilné, stacionárne) • ambulantný • prevozný • pojazdný: ambulantná, prevozná predajňa zeleniny; pojazdný žeriav • lingv. voľný (o slovnom prízvuku) • nestabilný • nestály • odb. flexibilný (op. pevný, stabilný, stály): nestabilná mena, nestále ceny, flexibilný kurz peňazí
2. (o človeku) ktorý má dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o mimoriadnej pohyblivosti (op. ťarbavý) • obratný • šikovný • vrtký: pohyblivé, obratné gymnastky; pohyblivé, obratné, šikovné, vrtké prsty behajú po klávesoch • svižný • svižký: svižný, svižký tanečník • hybký • expr. šibký: hybké, šibké nohy • čulý • živý (majúci sa k svetu, plný energie a pohybu): čulá starenka, živé deti • neposedný (veľmi pohyblivý): neposedný chlapček • zastar. hýbavý
hýrivec p. pôžitkár