Synonymá slova "íz" v Synonymickom slovníku slovenčiny

žid 1. vyznavač židovského náboženstva • izraelita • hovor. pejor.: izák • icík • židák

2. p. ziskuchtivec

izba obytná miestnosť: obývacia izba, hotelová izba • zastaráv. al. expr. izbica • salón (izba na prijímanie návštev): hudobný salón • zastaráv. chyža • šalanda (v minulosti veľká izba pre sezónnych robotníkov, expr. veľká neútulná izba): bývať v šalande • kniž. komnata (veľká izba, obyč. v paláci): kráľovská komnata • zastar. svetlica (lepšie zariadená izba): hosťovská svetlica (Zúbek) • subšt. cimra: kasárenská cimra

p. aj cela

cela malá tmavá obytná miestnosť so skromným zariadením: mníšska, väzenská cela • izbica • komôrka: opát zašiel do svojej izbice • zastar. temnica • kobka (tmavá klenutá cela): kobky pre odsúdených

izbica p. izba

izolant izolačná látka, izolačný materiál • dielektrikum

izolovane p. oddelene, osamote

oddelene oddeliac al. oddeliac sa od niekoho, od niečoho, od celku; nie spolu s druhým al. s ostatnými • osobitne • jednotlivo • osve • samostatne • zvlášť: začali podnikať oddelene, osobitne, jednotlivo; každý pohár zabalila osve, samostatne, zvlášť • separátne • hovor. extra: rokovania o vojenských otázkach sa začali oddelene, separátne; jeho rodičia bývajú extra • osamotene • osihotene • izolovane • sám (obyč. nedobrovoľne oddelene od druhých, od celku): tu nikto nežije osamotene, osihotene, izolovane • odlúčene • odtrhnuto: deti vyrastali odlúčene, odtrhnuto od rodičov

osamote oddelene, vzdialene od ostatných • osamotene • osamelo: zostal stáť vonku osamote, osamotene; osamote, osamelo rastúci strom • osihotene: dom stojí osihotene na kraji lesa • izolovane • odlúčene • v ústraní: rozhodol sa žiť izolovane, odlúčene, v ústraní • sám: osamote, sám sedáva v kúte miestnosti • bezprizorne (bez starostlivosti, pozornosti, pomoci rodiny): bezprizorne sa túla po meste • opustene (bez spoločnosti niekoho, niečoho): stál opustene uprostred ulice • osirelo • osirene • zried. osirotene: jabloň osamote, osirelo vyrastá v rohu záhrady

osobitne 1. nie spolu s ostatnými, nie spolu s celkom, nie s iným al. inými • oddelene • jednotlivo • samostatne: osobitne, oddelene vstúpil do miestnosti; do podnikania sa pustili každý jednotlivo, samostatne • zvlášť • osve • zastaráv.: osobite • osobito • zastar. osebe: srdečne sa pozdravil s každým zvlášť, osve • sám • individuálne: začal hospodáriť sám, individuálne • separátne • hovor. extra: rokovali s každým separátne, extra • izolovane • hovor. sólo

2. s mimoriadnou funkciou, úlohou, cieľom • špeciálne • osobito • osobite: osobitne, špeciálne, osobito upravené vozidlo • zvlášť • hovor. extra: zvlášť, extra prispôsobené sedadlo

3. vyznačujúc sa mierou, charakterom, vlastnosťami, ktoré nie sú bežné • mimoriadne • zvlášť: dosiahli osobitne, mimoriadne, zvlášť dobré výsledky • veľmi: nijako veľmi nám to nepomohlo • nevšedne • nezvyčajne • neobyčajne • kniž.: nezvykle • neobvykle: nevšedne, nezvyčajne, neobyčajne náročný program • osobito • osobite: osobito výrazný úspech • nadpriemerne • výnimočne: nadpriemerne, výnimočne talentovaný chlapec • hovor. extra: extra účinný prostriedok

porov. aj osobitný 2

izolovaný p. oddelený, osamelý 1

oddelený ktorý sa odčlenil, osamostatnil od istého celku; ktorý tvorí ohraničenú časť pôvodného celku • samostatný • osobitný • hovor. extra: rodičia a deti žijú v dvoch oddelených, samostatných, osobitných bytoch; podnájom s osobitným, extra vchodom • izolovaný • osamotený • odlúčený • odtrhnutý (odčlenený, obyč. od kolektívu, od celku): každú časť seriálu tvorí oddelený, izolovaný príbeh; žiť osamotený, odlúčený, odtrhnutý od sveta • nespojitý • odb. diskrétny: nespojitý, diskrétny prvok • separátny (týkajúci sa iba jednej zložky istého celku): viesť s každou stranou separátne rozhovory • menej vhodné zvláštny

osamelý 1. ktorý sa vyskytuje oddelene, vzdialený od ostatných, jediný svojho druhu na danom mieste • osamotený: býval v osamelom, osamotenom dome na konci dediny • osihotený: osihotený chodec kráčal nočnou ulicou • izolovaný • odlúčený • samotný (oddelený od kolektívu): sedával izolovaný, samotný; žil odlúčený od všetkých • sám • expr.: samučký • samučičký • samunký • samulinký: strom tu stál sám, samučký, samučičký; v kaviarni zostal sám, samunký, samučičký • pren. zabudnutý: svietila iba jedna zabudnutá lampa • jednotlivý (sám svojho druhu): osamelé, jednotlivé protesty nemajú účinnosť • ojedinelý (sám a výnimočne sa vyskytujúci): iba kde-tu sa objavil ojedinelý výkrik • opustený • zanechaný/ponechaný/nechaný sám na seba (od ktorého ostatní odišli a zanechali ho bez opory): starať sa o osamelých, opustených, starých ľudí; po odchode syna ostal v dome osamelý, (za)nechaný, (po)nechaný sám na seba • bezprizorný (ktorý je bez domova): po meste sa potĺkali osamelé, bezprizorné psiská

p. aj samotársky

2. ktorý je bez ľudí al. iných živých tvorov • pustý • prázdny: po odchode detí zostal park osamelý, pustý, prázdny • opustený (z ktorého niekto odišiel; op. obývaný): osamelý, opustený líščí brloh • osirelý • osirený • osihotený • zried. osirotený: postaviť dom na osirelom, osihotenom mieste; osirené, osihotené polia

osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelený • separátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovory • samostatný • hovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odbor • izolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorých • menej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitolu • individuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístup • jednotlivý • hovor. sólo: sólo kus • odb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)

2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitý • svojský • svojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýl • kniž.: svojbytný • samorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejav • jedinečný • neopakovateľný • špecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasu • charakteristický • príznačný • typický • rázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmi • originálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápady • výnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talent • odlišný • iný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípad • zastar. okremný (Štúr)

3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadny • zvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslanie • špeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlom • hovor. extra: zhotoviť extra prístroj

4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadny • kniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosť • špeciálny • hovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra

samotný ktorý je bez spoločnosti iných • sám: prechádzal sa samotný, sám • osamotený • osamelý: stáť pred domom osamotený, osamelý • opustený • izolovaný • odlúčený: už dlhé roky žije v horách opustený, izolovaný, odlúčený • expr.: samučičký • samunký: naokolo ani živej duše, iba on samučičký, samunký • expr. zastar.: samojediný • samojedinký: matka žila vo veľkom dome samojediná, samojedinká

uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorený • zatvorený • zavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metra • neprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradu • nepriechodný: nepriechodný tunel

2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplex • ucelený: uzavretý, ucelený systém prvkov • ohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovaný • oddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavu • kniž. začarovaný • expr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučný • exkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť

3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorený • zdržanlivý • nedostupný • neprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavený • upätý • zahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do seba • utiahnutý • samotársky • nespoločenský • nedružný • expr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povaha • nekomunikatívny • mlčanlivý • nevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťa • introvertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapca • nepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter? • pren.: mníšsky • rehoľný • kláštorný • pustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovaný • zagombíkovaný

porov. aj utiahnutý, samotársky

4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončený • zavŕšený • dovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdium • vyriešený • uzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípad • neaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy

výnimočný ktorý sa javí ako výnimka • nevšedný (op. všedný) • neobyčajný (op. obyčajný) • nezvyčajný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): o knihu bol výnimočný, nevšedný, neobyčajný, nezvyčajný záujem; dosiahnuť výnimočný, nevšedný, neobyčajný úspech; má také neobvyklé meno; nezvyklý úkaz • mimoriadny • osobitný • zvláštny: mimoriadna situácia; venovať niečomu osobitnú pozornosť; ten človek má zvláštne schopnosti • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná udalosť, nevídaný zjav • ojedinelý • jedinečný: mať ojedinelú, jedinečnú možnosť vyhrať • geniálny: geniálny vynález • fenomenálny: fenomenálna pamäť • zriedkavý • zried. riedky (ktorý sa vyskytuje zriedka): žena zriedkavej krásy; riedke chvíle veselosti (Kukučín) • osihotený • osamotený • izolovaný: osihotený, osamotený, izolovaný prípad • nadpriemerný (presahujúci priemer; op. podpriemerný): tohto roku bola nadpriemerná úroda • hovor. extra: to nie je nič extra

zriedkavý ktorý sa vyskytuje málokedy (op. častý) • občasný: zriedkavý, občasný dážď • ojedinelý • výnimočný • jedinečný • unikátny (vyskytujúci sa v jednom prípade): zriedkavá, ojedinelá príležitosť; jedinečný, unikátny kus • osamotený • osihotený • izolovaný: osihotený, izolovaný prípad • vzácny • zvláštny • neobyčajný • nezvyčajný • nevídaný • mimoriadny • raritný (ktorý prevyšuje kvalitu): vzácny hosť; neobyčajný, mimoriadny, raritný zjav v literatúre • nemnohý • nepočetný • neobligátny • kniž. sporadický: nemnohé, nepočetné prípady; sporadický výskyt • netypický • nevšedný • kniž. nezvyklý • neobvyklý: má netypické, nevšedné spôsoby; nezvyklé, neobvyklé nápady • exotický • kuriózny: exotická krása, kuriózny prípad • nebývalý (doteraz sa nevyskytujúci): nebývalý rozvoj • zázračný (veľmi prevyšujúci priemer): má zázračnú pamäť • fraz. jeden z tisíca (veľmi zriedkavý): je to jeden prípad z tisíca • zried. riedky (Krasko)

izolovať zamedziť styk, dať do izolácie • oddeliť • odčleniť: chorých izolovali, oddelili • separovať: separovať jednotlivé zložky • odrezať • odlúčiť • osamotiť • osihotiť (zabrániť spojenie s niekým, niečím): odrezať dedinu od sveta; odlúčiť dieťa od matky

oddeliť 1. dať preč, odňať (obyč. ako časť) od niečoho, čo bolo spojené al. spolu; navzájom sa osamostatniť • odčleniť • vyčleniť • vydeliť: oddeliť, vydeliť chybné kusy; odčleniť, vyčleniť z knižnice odbornú literatúru • odlúčiť • rozlúčiť (obyč. ľudí od seba): smrť ich navždy odlúčila • odtrhnúť • expr. odorvať (násilím): nemohol súperov od seba odtrhnúť; odtrhli, odorvali ho od rodiny • hovor. žart. rozsobášiť: bijúcich sa chlapcov museli rozsobášiť • expr. odkriačiť: odkriačiť pevne spojené ruky • odrezať (znemožniť spojenie): dedina odrezaná od sveta • izolovať • separovať (zamedziť styk): nakazených izolovali, separovali • kniž. segregovať (oddeliť vylúčením niekoho odniekiaľ): rasové segregovanie • osamotiť (nechať osamote) • detašovať: detašované pracovisko • pooddeľovať (postupne, viac vecí): pooddeľovať kabíny závesmi

2. dať niekomu určenú časť, podiel • vydeliť: oddelila, vydelila mu jedlo na tanier • prideliť: prideliť niekomu kus zeme na obrábanie

odrezať 1. ostrým nástrojom oddeliť časť z celku • odkrojiť: odrezať z plechu, z chleba; odkrojiť, odrezať si kus klobásy • odseknúť (seknutím oddeliť): odsekla hydine krídlo • odťať (sekerou): odťať konár • odkresať (dlátom, sekerou): odkresať štiepky z dreva • odpíliť (odrezať pílou): odpíliť z dosky • hovor. expr.: odšmyknúť • ošmyknúť • odfiknúť (kúsok): odšmyknúť, odfiknúť zo salámy • urezať (menší kus) • expr. odvaliť • hovor. expr.: odfakliť • odšvacnúť (väčší kus): odvalil, odfaklil si kus chleba • expr. zavaliť (veľký kus): zavalil si slaniny • hovor. expr.: odpidlikať • odšpihlať • odžižlať (tupým nástrojom menší kus) • zrezať (vrchnú časť z niečoho): zrezať vrchovec stromčeka • poodrezávať • poodrezovať • poodriezať (postupne, viac vecí): poodrezávať výhonky

2. zbaviť spojenia, znemožniť spojenie • oddeliť • odlúčiť: žil odrezaný, oddelený, odlúčený od sveta • odtrhnúť • expr. odorvať: deti odtrhli od rodiny • osamotniť: za trest chlapca osamotnili od spoločnosti • izolovať • separovať (zamedziť styk): zdravých treba izolovať, separovať od infikovaných

rozdeliť 1. delením utvoriť samostatné časti • rozčleniť: rozdelil, rozčlenil pôdu na viac častí • rozkúskovať • pokúskovať • rozdrobiť • rozobrať • rozložiť (na malé čiastky): rozkúskovali, rozdrobili pozemky; rozobral, rozložil hodinky na súčiastky • rozatomizovať • expr. rozkvákať: rozkvákal vinohrad na päť častí • distribuovať: distribuovať materiál, finančné prostriedky • rozparcelovať • nár.: roztáľovať • roztálikovať (rozdeliť pozemok): rozparcelovali bývalý veľkostatok • rozlúpiť • rozlúpnuť (rozdeliť plod s tvrdým obalom): rozlúpiť slivku, orech • predeliť • rozdvojiť • rozpoliť • rozpoltiť (na dvoje): rozdvojiť moc • roztrojiť (na trojo) • rozštvrtiť (na štvoro) • rozvetviť (rozdeliť na viac ramien): rozvetvili elektrický prúd • rozvrstviť (rozdeliť na viac vrstiev): rozvrstvili obyvateľstvo • prehradiť (rozdeliť priehradou): prehradili izbu závesom • rozhraničiť (rozdeliť hranicami): rozhraničili etapy vývinu • kniž. kategorizovať (rozdeliť na skupiny): kategorizovali žiakov do oddielov • rozkrojiť • rozrezať (rozdeliť ostrým nástrojom): rozkrojiť jabĺčko, koláč • rozkálať • rozštiepiť • expr. rozťať (násilne rozdeliť): rozštiepili, rozťali krajinu na dvoje • porozdeľovať • podeliť (postupne, viac vecí): porozdeľovali vojakov do mužstiev

2. oddeliť od seba • rozpojiť: rozdelil, rozpojil zamotané povrazy • rozdvojiť: rozdvojili bitkárov • odlúčiť • separovať • izolovať: práca ich odlúčila; separoval, izoloval zložky zlúčeniny

3. p. roztriediť 4. p. rozdať 1, 2 5. p. zadeliť 2

vyčleniť vziať z väčšej časti, z celku a dať niekam inam, niekomu inému • vydeliť: vyčleniť, vydeliť samostatné zložky • oddeliť • odčleniť: nesúrodé prvky treba oddeliť, odčleniť • vyradiť (niečo nepotrebné, chybné): vyradiť nepodarky • vytriediť (triedením): vytriediť zlé kusy • detašovať: detašované pracovisko • izolovať • separovať (zamedziť styk): chorých treba izolovať, separovať

oddeliteľný ktorý sa dá oddeliť od istého celku al. navzájom • odlúčiteľný: odlúčiteľná predpona (v slove) • izolovateľný: oddeliteľné, izolovateľné chemické prvky

izraelita p. žid 1

absolvovať 1. dokončiť štúdium na nejakej škole • vyštudovať • vychodiť • skončiť: absolvoval, vychodil, skončil univerzitu popri zamestnaní s vyznamenaním

2. byť prítomný od začiatku do konca (a urobiť, čo treba) • vykonať • zúčastniť sa: žiaci absolvovali, vykonali všetky predpísané cviky; zúčastnil sa na kurze, absolvoval kurz už minulý rok • odbaviť si: odbavili sme si, vykonali sme návštevu u príbuzných

zúčastniť sa p. absolvovať 2

afekt prudké hnutie mysle pri súčasnej strate kontroly vôle: konať v afekte • afekcia • vzrušenie • rozčúlenie: povedal to v afekcii, vo vzrušení, v rozčúlení • záchvat (náhly prudký prejav citov): záchvat smiechu

záchvat p. afekt

agitovať vystupovať (obyč. verejne) za nejakú myšlienku al. proti nej • robiť agitáciu • presviedčať • získavať: agitujú, presviedčajú, získavajú ľudí, aby volili ich stranu • horliť: agitovať, horliť za dobrú vec • kortešovať (získavať voličov, expr. horlivo sa za niečo zasadzovať) • prehovárať • nahovárať • navrávať (na niečo)

čerpať 1. brať čerpadlom • pumpovať: čerpali, pumpovali vodu zo zatopenej pivnice • naberať: naberal naftu do motora • odčerpávať (čerpaním odoberať): odčerpávať plyn • prečerpávať (čerpaním premiestňovať)

2. nadobúdať niečo odniekiaľ • získavať • ťažiť • brať: rastliny čerpajú, berú vlahu z pôdy; námety získava, čerpá zo života; ťažiť výhodu zo situácie • dostávať • poberať: poberá, dostáva od spolku podporu

zbierať 1. zhromažďovať na jedno miesto (obyč. niečo drobné, roztrúsené, rozhádzané): zbierať smeti, omrvinky, papier, triesky • trhať • oberať (zbierať drobné plody): oberať, trhať jahody, ríbezle, maliny • paberkovať (zbierať zvyšky, paberky): paberkovať klásky • vyberať (zbierať peniaze na nejaký cieľ): vyberať na charitu

2. dávať dovedna (najmä isté duševné potencie) • sústreďovať: zbiera, sústreďuje všetky sily na odvetu • koncentrovať: koncentruje myšlienky, odvahu • nadobúdať • získavať • zhromažďovať: rád nadobúda, získava nové poznatky; zhromažďovať všetky duševné sily na odvetu

astma choroba prejavujúca sa záchvatmi spojenými s dýchacími ťažkosťami: priedušková astma • záduch: trpieť na záduch • dýchavica • dýchavičnosť

záduch p. astma

automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné auto • hovor.: autiak • voz: sťahovací voz • hovor. zastar. motor • obyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínu • hovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkou • elektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupé • karavan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanom • kamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiak • nákladniak • subšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitku • hovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)

sanitka hovor. sanitné vozidlo: zavolať sanitku • ambulancia • hovor. úrazovka (úrazová sanitka) • hovor. záchranka: odviezli ho záchrankou

p. aj automobil

záchranka p. sanitka, automobil

bajúz p. fúz 1

fúz 1. (obyč. mn. č.) chlpy nad hornou perou muža, obyč. upravené: nosiť fúzy • expr. bajúz: vykrúcať si bajúzy

2. p. chlp 1 3. p. ôstie 1

chlp 1. pevný tenký útvar vyrastajúci z pokožky al. kože: chlpy na tvári, na nohách • fúz • expr. bajúz (chlp na hornej pere muža): vytrhnúť si fúz; mačací bajúz • srsť (porast chlpov na tele zvieracích cicavcov): pes má riedku srsť, riedke chlpy • vlas: nájsť vlas v polievke • ochlpenie (chlpový porast)

2. p. zväzok 1

besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šaleli • zúriť • divieť • vyčíňať • vystrájať • hovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatí • blázniť (sa) • vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!

búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovať • revoltovať • povstávať • vzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu

2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriť • burácať • kypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypí • kniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťou • dvíhať sa • vzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúva • besnieť (sa) • zúriť • vyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa

hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa • mať zlosť • rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťami • expr.: jedovať sa • jedošiť sa • srdiť sa • durdiť sa • duriť sa • pajediť sa • paprčiť sa • čertiť sa • sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaní • expr.: pučiť sa • ježiť sa • kohútiť sa • kokošiť sa • šušoriť sa • zubiť sa • katiť sa • peniť • zastaráv. horšiť sa • nár. jediť sa (Urban) • pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ) • zried. sošiť sa (Jarunková) • hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štve • mrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu • žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevu • zried. žlčovatieť (Ferko) • expr.: fúkať sa • fučať sa • duť sa • nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozpráva • expr.: zúriť • soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmi • hovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)

zúriť 1. p. hnevať sa 2. p. besnieť (sa)

beznádejný pri ktorom niet nádeje (na zlepšenie, zmenu a pod.) • zúfalý: beznádejná, zúfalá situácia • bezvýhľadný • bezútešný: bezvýhľadný, bezútešný stav • bezvýchodiskový • bezvýchodný • neriešiteľný (z ktorého niet východiska): ocitnúť sa v bezvýchodiskovom, bezvýchodnom položení • zastar. dešperátny: dešperátny stav • stratený • prehratý • prehraný: pacientov zápas s chorobou bol vopred stratený, prehratý • márny: márny boj • expr.: stroskotaný • skrachovaný: stroskotaný, skrachovaný prípad • expr. odpísaný

bezradný nevediaci si rady, plný neistoty, rozpakov (o človeku); svedčiaci o tom • bezmocný: byť v istej veci bezradný, bezmocný; bezradná, bezmocná dívala sa na trpiace zviera • rozpačitý • nerozhodný: zostal stáť rozpačitý, nerozhodný; rozpačité, nerozhodné gesto • neistý • zmätený: neisté, zmätené správanie • dezorientovaný (zbavený orientácie, zaskočený): dezorientovaný vodič stál bez pohnutia • zúfalý (z bezradnosti): zúfalá zlosť, zúfalý plač

malodušný ktorý sa vyznačuje malosťou ducha, nedostatkom viery al. odvahy; svedčiaci o malosti ducha (op. veľkodušný) • kniž. malomyseľný • zastaráv. slaboduchý: malodušní, malomyseľní, slaboduchí ľudia nemajú odvahu podnikať; viesť malodušné, slaboduché reči • neveriaci • maloverný (ktorý neverí v niečo pozitívne, prejavuje sa nedôverčivosťou): ostal neveriacim, maloverným pesimistom • kniž. defetistický • pejor. porazenecký (ktorý neverí vo vlastné sily, schopnosti): zaujal defetistický, porazenecký postoj • bojazlivý • ustráchaný • ustrašený: malodušný, bojazlivý mládenec; ustráchaný, ustrašený pohľad • skľúčený • skormútený • kniž. skleslý (op. radostný): malodušní, skľúčení odsúdenci; skľúčená, skleslá nálada • zúfalý • beznádejný • bezútešný (ktorý si zúfa, ktorý stratil nádej; svedčiaci o nedostatku nádeje): po prvom neúspechu sa stal malodušným, zúfalým; oddal sa beznádejnému, bezútešnému smútku

nešťastný 1. ktorý má pocit vnútornej bolesti, nespokojnosti, smútku až zúfalstva; svedčiaci o tom (op. šťastný, blažený) • smutný • chmúrny: z neúspechu bol nešťastný, smutný; sedel celý smutný, chmúrny; vrhol na ženu nešťastný, smutný pohľad • zronený • zarmútený • skormútený • skľúčený (naplnený žiaľom): zronení, zarmútení pozostalí; skormútené, skľúčené tváre • zúfalý • expr. zdrvený (veľmi nešťastný): zúfalí, zdrvení rodičia • expr. prenešťastný

2. ktorému sa prihodilo niečo zlé, nepriaznivé (op. šťastný) • nešťastlivý: nešťastný, nešťastlivý postihnutý • úbohý • biedny: nešťastné, úbohé siroty; úbohý, biedny ľud • poľutovaniahodný: poľutovaniahodný alkoholik • expr. prenešťastný

3. ktorý má zlý priebeh, zlé následky; ktorý vyvoláva pocit smútku, duševného trápenia (op. šťastný) • neradostný • nepríjemný: prežil nešťastné, neradostné detstvo; boli to nešťastné, nepríjemné chvíle • nepriaznivý (op. priaznivý): nešťastný, nepriaznivý vývin udalostí; nepriaznivá zhoda okolností • čierny: čierny rok • neblahý • zlý (op. dobrý): neblahý, zlý osud; dnes mám nešťastný, zlý deň • osudný • kniž. fatálny (zapríčinený zlým osudom): stalo sa to v tej osudnej chvíli; bol to fatálny omyl • tragický (s veľmi zlými následkami): nešťastný, tragický koniec života; tragická udalosť • trúchlivý (spôsobujúci veľký žiaľ; op. radostný): nešťastná, trúchlivá správa • expr. prenešťastný

neznesiteľný ktorý sa nedá zniesť, strpieť, vydržať (op. znesiteľný) • neúnosný: neznesiteľná, neúnosná situácia • obrovský • ohromný • nesmierny (veľmi veľký; o javoch pre človeka negatívnych): pocítil neznesiteľnú, obrovskú, nesmiernu bolesť; vonku bola neznesiteľná, ohromná horúčava • neľudský (ľudsky neprijateľný): žiť v neznesiteľných, neľudských podmienkach • expr.: hrozný • strašný • hnusný • ohavný (neznesiteľne zlý): pokladali ho za hrozného, strašného, ohavného človeka (op. dobrého, statočného); vládli tam hrozné, strašné, hnusné pomery (op. vyhovujúce, dobré) • hovor. expr.: zúfalý • príšerný • otrasný: zúfalá, príšerná atmosféra; príšerný, otrasný zápach

p. aj nepríjemný

smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselý • bezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbeh • ťažkomyseľný • kniž.: trudnomyseľný • trudný • zried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človek • skľúčený • sklesnutý • skleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutý • stiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnená • skormútený • zarmútený • zronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvár • ustaraný • ustarostený • utrápený • užialený • užalostený • nešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastného • rozžialený • rozžalostený • rozsmutnený • zried. bolestiplný • expr.: rozboľavený • rozbolený • rozbolestený • rozbolestnený: rozboľavené srdce • vážny: čakala vážna, bez úsmevu • nár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokom • zarmucujúci • neradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správu • pochmúrny • pošmúrny • bezútešný • kniž.: ponurý • ponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajine • neutešený: neutešené pomery • zádumčivý • clivý • kniž. tklivý • melancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická nálada • sentimentálny • sladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básnička • baladický (smutný ako v balade): baladický príbeh • zúfalý • zlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlas • trpký • bolestný • pren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmev • pren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté oči • kniž. žiaľny • bôľny • žalostný • kniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčka • elegický • trúchlivý • kniž. trúchly: trúchlivé spomienky • svetobôľny • chmúrny • pesimistický • krušný • čierny • expr.: temný • tmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dni • tragický • dramatický: tragický, dramatický koniec • expr. presmutný (veľmi smutný)

veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrka • značný: značná výška, značná prevaha • nadmerný: nadmerný byt • enormný (nadmieru veľký): enormný zisk • nemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitok • neobyčajný • nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavu • rozmerný • rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenice • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavba • obrovský • ohromný • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznaní • mohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojem • palcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkon • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • šokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôd • mocný • silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľ • statný • robustný • hovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenec • výdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážď • početný • hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počte • významný • význačný (veľký významom): významný, význačný človek • výrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdiel • rekordný: ukazuje sa rekordná úroda • dobrý • hovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľu • dlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimy • široký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvor • rozvetvený • rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvo • hlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jama • vysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikách • hrubý • objemný • rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hrad • voľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľné • prudký • intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesť • expr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajer • prenikavý: prenikavá zmena • expr. závratný: ísť závratnou rýchlosťou • nesmierny • expr. prenesmierny • kniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosť • priveľký • prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosť • trestuhodný • expr.: hriešny • nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské ceny • kniž., obyč. iron.: úctyhodný • ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cena • priepastný: priepastné spoločenské rozdiely • hovor.: pekný • krásny: pekný, krásny plat • expr.: riadny • poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tma • expr.: ukrutný • preukrutný • ukrutánsky • úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempo • expr.: krutý • šialený: krutá bolesť, šialený strach • hovor. expr.: hrozný • strašný • príšerný • zúfalý • hrozitánsky • desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska sila • expr. smrteľný: smrteľná vážnosť • expr.: čertovský • diabolský: čertovská zima • expr.: tučný • mastný: dostával tučné provízie • expr.: miliónový • miliardový: budú to miliónové, miliardové straty • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr.: náramný • prenáramný: robiť náramný krik • expr.: bezodný • bezdný: bezodné zúfalstvo • hovor. neúrečný: neúrečný majetok • expr. večný: večná škoda • neohraničený • neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnosti • nevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdroje • nesčíselný • nespočetný • kniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davy • expr. státisícový: státisícové zástupy • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvo • závideniahodný: závideniahodné úspechy • nepredstaviteľný • neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesť • neuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosť • neospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosť • neodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chyba • neuhasiteľný • nezhasiteľný • kniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smäd • neutíšiteľný: neutíšiteľná túžba • kniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovaru • nedohľadný • nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľky • neľudský: neľudské utrpenie • nadľudský: nadľudská námaha • expr. nekonečný: nekonečná vďaka • kniž.: titanský: titanský zápas • goliášsky: goliášska sila • kniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský) • hovor. maxi: to je maxi torta • subšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý

zúfalý 1. ktorý (si) zúfa • malomyseľný: zúfalý, malomyseľný človek; je celkom zúfalý • zronený • zdrvený • nešťastný (zúfalý a utrápený): odišiel zdrvený

2. ktorý vyjadruje stav beznádeje; svedčiaci o beznádeji • beznádejný: zúfalá, beznádejná situácia • bezútešný • bezvýhľadný • bezvýchodiskový • bezvýchodný: bezútešné, bezvýchodiskové položenie • žalostný • neutešený • dezolátny: je v žalostnom, dezolátnom stave • zastar.: dešperátny • zúfanlivý: dešperátny, zúfanlivý výkrik

3. p. veľký 1

biedny 1. žijúci v biede (materiálnej al. duchovnej); trpiaci nedostatkom, zažívajúci útrapy; svedčiaci o tom: biedny tvor • chudobný (op. bohatý) • núdzny • nemajetný (op. majetný) • bezmajetný • bedársky: sú veľmi biedni, chudobní, núdzni; nemajetné, bezmajetné, bedárske pomery • ubiedený • vybiedený • zastar. ubedovaný: ubiedené, ubedované deti • úbohý • expr. neborký • expr. zastaráv. nevoľný: úbohá, neborká, nevoľná sirota • zúbožený • zbedačený (biedny telesne i duševne): zúbožení, zbedačení utečenci • poľutovaniahodný (vzbudzujúci súcit): poľutovaniahodný mrzák • expr. zbedárený • zbedovaný • zbiedený • zried. zabiedený • expr. zried. živorivý (Tatarka) • expr.: prabiedny • pramizerný • prebiedny • úbohučký

2. expr. nevyhovujúci kvalitou, množstvom a pod. • chudobný (op. bohatý): biedna, chudobná strava; biedna, chudobná úroda • chatrný (opotrebovaný): chatrné oblečenie • chabý • vetchý • nedostatočný: chabé, vetché zdravie; chabé, nedostatočné vedomosti • slabý • expr.: úbohý • mizerný • pramizerný • žobrácky • prabiedny • kniž. zastar.: mizerácky • mizerábl • pejor.: všivavý • všivácky: slabý, úbohý, mizerný, pramizerný plat; žobrácky, všivavý život • expr. tenký (biedny čo do množstva): tenký zárobok • kniž. dezolátny • expr.: žalostný • prebiedny • úbohučký: dezolátny stav, žalostný výsledok • expr.: psí • psovský • psotný

p. aj slabý, zlý

3. p. chudý 4. p. bezmocný 2

strápený vysilený fyzickým al. duševným trápením; svedčiaci o tom • utrápený • usužovaný • zried. usúžený: stretnúť priateľa strápeného, utrápeného, usužovaného; usúžené srdce (Hviezdoslav) • ustaraný • ustarostený • zastaraný (utrápený starosťami): ustaraná, ustarostená matka • sklesnutý • kniž. skleslý (fyzicky al. duševne ochabnutý): sklesnutá, skleslá tvár vyjadrovala rezignáciu • unavený • vyčerpaný • vysilený • zmorený • umorený: pohľad na chorobou unavené, vyčerpané, vysilené, zmorené, umorené dieťa • strhaný • hovor. sťahaný • expr.: zničený • zdrvený (veľmi strápený, s viditeľnými stopami trápenia): vyzerala strhaná, sťahaná, zničená; zdrvený pohľad • zúbožený • ubiedený • zastar. ubedovaný (vyzerajúci veľmi úboho, biedne): zúbožené, ubiedené telo; ubedovaná hlavička (J. Kráľ) • ubolený • expr. zried.: uboľavený • ubolestený • pren. dolámaný (bolesťou strápený, unavený): ubolená duša; uboľavený, ubolestený zrak; ledva zložil do postele svoje dolámané údy • expr.: umučený • zmučený • skatovaný • stýraný • utýraný • zried. utrýznený (strápený mučením, týraním): bezvládne, umučené, zmučené, skatované, stýrané telo; plačom sa jej chvela stýraná, utýraná, utrýznená hruď

úbohý 1. ktorý vzbudzuje súcit, poľutovanie • poľutovaniahodný: úbohý, poľutovaniahodný tvor, človek • biedny: biedna vdova • expr.: neborký • nevoľný: nik sa nezľutoval nad neborkými sirotami; dieťa moje nevoľné • ubiedený • zúbožený • zbedačený • zastar. ubedovaný (telesne i duševne zničený): fotografie ubiedených, zúbožených, zbedačených ľudí postihnutých zemetrasením; tábory pre zúbožených, zbedačených utečencov; ubedovaná hlavička (J. Kráľ) • nešťastný (ktorého stihlo nešťastie): zaplakala nad nešťastnou rodinou • expr. hriešny: hriešna stvora • expr.: úbohučký • preúbohý • hovor. expr. uhriešený (J. Horák) • expr. zried.: zbedárený • zbedovaný • zbiedený

2. p. biedny 1, 2, slabý 2, mizerný 1 3. p. obmedzený 1, nízky 2

zničený 1. ktorý má narušené fungovanie, ktorý stratil pôvodnú podobu, funkciu a pod. • poškodený: zničené, poškodené rádio • pokazený • skazený: pokazený, skazený stroj • znivočený • spustošený: znivočený, spustošený kraj • expr.: zdecimovaný • zhumpľovaný • zdevastovaný • spľundrovaný • zruinovaný: vojnou zdecimovaná, zdevastovaná, zruinovaná Európa

2. expr. duševne al. telesne podlomený • expr. znivočený • utrápený • strápený: sadla si celkom zničená, utrápená • zmorený • umorený • zdrvený • zúbožený • ubiedený • usužovaný: bol zmorený ťažkou prácou • vyčerpaný • unavený • ukonaný • ustatý (zbavený síl): prišiel z práce vyčerpaný, ukonaný • zlomený • expr.: dobitý • dokatovaný • ukatovaný • skvárený • zdecimovaný • hovor. expr.: skapatý • zmordovaný: celý je dobitý, skapatý • hovor.: hotový • vyradený • hovor. trop (neskl.) • expr. groggy (neskl.) • subšt. kaput (neskl.): po zápase bol hotový, groggy

zúbožený p. strápený, úbohý 1

bitka 1. fyzický konflikt dvoch al. viacerých ľudí: hádka prerástla do bitky • zápas • zápolenie: zápas, bitka dvoch chlapov; zápolenie päsťami • boj (veľký, často ozbrojený konflikt): boj troch cisárov sa odohral na tomto mieste • šarvátka • potýčka (menší konflikt): slovné potýčky • expr.: ruvačka • rúbačka • pračka • dračka • kucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal tú ruvačku, rúbačku • hovor. pasovačka • expr. zried.: ruvanica • rúbanica • hovor. expr.: harmatanec • mela • meľa: rozbité okná krčmy svedčili o riadnom harmatanci

2. trest údermi: bitku cítil ešte tri dni • expr.: výprask • výplata: môžeš sa tešiť na výprask • hovor. expr. zastar.: virgas • virgáč • világoš: budeže to doma virgas • subšt. nakladačka • fraz.: dvadsaťpäť • päťadvadsať (na zadok): dostaneš päťadvadsať palicou

zápas 1. úsilie prekonať súpera silou: podľahnúť v zápase, poraziť protivníka v zápase • bitka: pustiť sa do bitky • boj: zvíťaziť v boji • potýčka (krátky zápas): potýčky hliadok • šarvátka: vyvolať šarvátku • zrážka: krvavé zrážky • súboj: letecký súboj • duel: stretnúť sa v dueli • expr.: pračka • ruvačka: v krčme sa strhla pračka, ruvačka • hovor. pasovačka: junácke pasovačky • poet. zápol (Roy)

2. úsilie o dosiahnutie niečoho, premoženie niečoho, niekoho: volebný zápas • boj: konkurenčný boj • kniž. zápolenie: zápolenie s prekážkami • kniž. borba: životná borba • zastar. úbehy (Zguriška)

3. súťaženie dvoch družstiev al. jednotlivcov v istom druhu športu: futbalový zápas • stretnutie: víťazné stretnutie • kniž. zápolenie: zápolenie družstiev malo dramatický priebeh • preteky (zápas o prvenstvo): automobilové preteky • šport. slang. meč (pôv. pís. match): vyhrať meč • zastar. úbehy (Dobšinský)

zrážka 1. prudký náraz pohybujúcich na telies do seba: zrážka áut, vlakov • kolízia: dopravná kolízia • zraz: zraz gúľ • hovor. karambol: byť svedkom karambolu • havária (dopravná nehoda): zahynul pri havárii • subšt. búračka

2. bojové stretnutie, obyč. miestneho rázu: zrážka s buričmi • konflikt: konflikt dosiahol nečakané rozmery • bitka: vyhrať bitku • boj: padnúť v boji • zápas: zápas s presilou • incident: pohraničný incident • potýčka (krátke bojové stretnutie): potýčky hliadok • šarvátka: vyvolať šarvátku • konfrontácia: hroziť konfrontáciou síl • menej vhodné stret (najmä v publicistike): na demonštrácii došlo k stretu; pren. stret ideí

3. prudká výmena názorov: medzi bratmi došlo k zrážke • hádka: rodinná hádka • škriepka: zbytočné škriepky • zvada: zvada o peniaze • spor: vyprovokovať spor • potýčka: matka sa dostala do potýčky so synom • incident: dnes som mal incident s manželkou • priek: nekonečné prieky o dedičstvo • výstup: robiť výstupy • konfrontácia: ideologická konfrontácia • konflikt: dramatický konflikt • šarvátka: malicherné šarvátky • hovor. scéna: hysterické scény • expr.: búrka • vojna • hrmavica: manželská búrka, domáca vojna, strhla sa hrmavica • hovor. vada: muž a žena dali sa do vady (Timrava) • expr. zried. vadenica (Novomeský) • hovor. expr. harmatanec • kniž. svár

p. aj roztržka

4. suma zrazená z istej sumy • odb. odpočet: zrážky z úveru

5. iba mn. č. výsledok kondenzácie vodných pár v ovzduší v podobe kvapalnej al. zmrznutej vody: máj býva bohatý na zrážky • dážď (zrážky padajúce v kvapkách na zem): hustý dážď • sneh (zamrznutá para padajúca vo forme bieleho páperia na zem): sypký sneh • ľadovec • krúpy • krupobitie (kúsky ľadu padajúce ako zrážky): ľadovec zničil úrodu; včera padali krúpy

zápolenie p. zápas 2, 3, bitka 1

bitúnok miesto, kde sa zabíja dobytok na mäso: z bitúnka sa ťahal zápach ponad celé mestečko • jatka • jatky: mäso vo veľkom kupoval priamo v jatke • zastar. zábitok

bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkovia • zámožný: letné sídla zámožných ľudí • hovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodina • solventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičia • hovor. expr.: zaperený • operený • zazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobaný • subšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcov • zastar. peňažitý: peňažitá nevesta • nár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynár • pren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav) • expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastok • úrodný • kniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rok • štedrý • výdatný: štedrá odmena, výdatné zrážky • lukulský: lukulské hody, hostiny • početný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákov • kniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostina • kniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásoby • veľký • pestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortiment • plodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný život • plnotvárny • mnohotvárny • rozmanitý • obsažný • plný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahly • obsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásoba • vysoký • expr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenu • bujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázia • nákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaleta • expr.: prebohatý • prehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miere • expr. pribohatý (príliš bohatý)

zámožný p. bohatý 1

bojisko miesto boja • front: správy z bojiska, z frontu • zápasisko (miesto zápasu)

p. aj zápasisko

zápasisko miesto, kde sa zápasí: súperi vystúpili na zápasisko • aréna • ring (priestor na pästiarske zápasy) • kniž. kolbište: športové kolbište

bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasť • zápasiť: zápasiť, biť sa s presilou • kniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom boji • kniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcom • sekať sa • rúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvi • zastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľom • zastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujú • zried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajú • fraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstvá • expr.: ruvať sa • ruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť boj • biť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miesta • zápasiť • boriť sa • kniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkami • kniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať sa • expr.: ruvať sa • ruť sa

pretekať sa usilovať sa získať prvenstvo pri vzájomnom porovnávaní s niekým • predbiehať sa • predbehávať sa • predbehúvať sa • predbehovať sa • predháňať sa • predstihovať sa: deti sa pretekajú, predbiehajú vo vymýšľaní žartov; predstihovať sa, predháňať sa, kto bude s robotou skôr hotový • hovor.: ubiehať sa • ubehávať sa • ubehúvať sa • ubehovať sa: ubiehajú sa jeden pred druhým • pretekať (aktívne sa zúčastňovať na pretekoch): preteká v reprezentácii • súperiť • súťažiť (s protivníkom, sokom al. v hre, v športovom zápase, v súťaži a pod.): súperiť o priazeň dievčaťa; súťažiť o zlatú medailu • zápasiť (v hre, športe): dnes mužstvo zápasí o lepšie umiestnenie • kniž. zápoliť: čestné športové zápolenie

súperiť bojovať s niekým (o prvenstvo) ako s protivníkom, sokom al. ako s partnerom v hre, športovom zápase: súperia o priazeň dievčaťa; strany vo voľbách budú súperiť • súťažiť (bojovať o prvenstvo v súťaži): mladí súťažia o najlepšiu rozhlasovú poviedku • pretekať sa • predbiehať sa • predbehávať sa • predbehovať sa • predbehúvať sa (chcieť byť v niečom prvý): pretekajú sa, predbiehajú sa vo vychvaľovaní hercových predností • zápasiť • kniž. zápoliť (v hre, športe): mužstvá zápasia, zápolia o olympijskú medailu • konkurovať: v boji o titul nám konkuruje, s nami súperí už len vlaňajší víťaz

zápasiť 1. p. bojovať 1, 2 2. p. pretekať sa

zápoliť 1. p. bojovať 1 2. p. pretekať sa

boleráz p. krušpán

krušpán záhradný ker s drobnými stále zelenými lístkami • buxus • boleráz

bozkať dotknúť sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod. • pobozkať • dať bozk • expr. dať božtek: bozkal, pobozkal žene ruku; dať niekomu bozk, božtek na ústa, na čelo, na líce • hovor. dať pusu: na rozlúčku si dali pusu • poet. pocelovať • det. bokať • kniž. poľúbiť (Tajovský, Škultéty) • vulg. bozať (iba vo výrazoch typu môžeš ma bozať…) • expr., obyč. pejor.: pocuckať • pocmúľať: ešte sa na rozlúčku pocmúľali • zbozkávať • vybozkávať • zastar. zľúbať (pokryť bozkami): od radosti ju celú zbozkával, vybozkával • expr.: vyoblizovať • pooblizovať (pokryť bozkami)

vybozkávať veľa bozkávať, pokryť bozkmi • zbozkávať: vybozkávať, zbozkávať drahú tvár • zasypať/obsypať bozkmi: zasypala dieťa bozkmi • poet. zľúbať • expr.: vyoblizovať • pooblizovať: vyoblizovali sa nadostač

porov. aj bozkávať

zľúbať p. bozkať

brblavý 1. ktorý chybne, nezrozumiteľne hovorí; ktorý je chybne, nezrozumiteľne vyslovovaný • brbtavý • brbotavý: brblavý, brbtavý chlapec; hovoriť brblavou, brbtavou, brbotavou rečou • hatlavý • bľabotavý • lalotavý • ľapotavý • nezrozumiteľný: bľabotavé, lalotavé, nezrozumiteľné slová • zadŕhavý • zádrhlivý • zádrhľavý • zajakavý • jachtavý • hovor. koktavý (ktorý trpí vrodenou zajakavosťou al. ktorý jachce pod vplyvom strachu, pomykova, rozpakov, silných emócií a pod.): prehovoril zadŕhavým, zádrhlivým, zádrhľavým hlasom; zajakavý, jachtavý, koktavý človek

2. p. hundravý 2

drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plocha • hrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožka • rapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňach • drapľavý • škrabľavý • škrabavý • škriabavý • pichľavý • pichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlna • zrnitý: zrnitý povrch • rapkavý • expr. rapľavý (Karvaš) • hrčkovitý • hrčkavý • nár. expr. škrapatý (Švantner) • pridrsný (príliš drsný)

2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá žena • necitlivý • nevyberaný • nešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientom • tvrdý • bezcitný: tvrdá, bezcitná tvár • cynický • drastický • surový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódy • neuhladený (spoločensky) • expr.: neokresaný • neotesaný • neokrôchaný (v správaní) • gadžovský • chrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horal • expr. grobiansky • subšt. hulvátsky • expr. krčmový • hovor. šťavnatý: krčmové vtipy • ordinárny • vulgárny: ordinárne, vulgárne reči

3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavý • chripľavý • drapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiech • chraptivý • zachrípnutý • zádrhľavý • zádrhlivý • zadŕhavý • expr. škrabľavý • pren. pejor. krákavý • pren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasom • chrčivý • zried. chrčavý • hrubý • chrochtavý

4. ťažko znesiteľný • nevľúdny • neprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý kraj • kniž. nehostinný: nehostinné hory • surový: surová zima • chladný • studený: chladné, studené podnebie • nepríjemný

jachtavý ktorý jachce, zajakáva sa pre vrodenú rečovú chybu al. ktorý trhane, nezrozumiteľne hovorí od strachu al. od iných emócií; ktorý svedčí o jachtavosti • zadŕhavý • zajakavý: jachtavé, zadŕhavé, zajakavé dieťa; vydal zo seba pár jachtavých, zadŕhavých, zajakavých slov • expr.: zádrhlivý • zádrhľavý • hovor. koktavý: je zádrhlivý, koktavý od narodenia • brblavý • brbtavý: brblavá, brbtavá reč

nesúvislý 1. ktorý netvorí jednoliaty celok, neprerušenú postupnosť (op. súvislý, nepretržitý) • prerušovaný: nesúvislá, prerušovaná čiara • prerývaný • trhaný • trhavý (op. plynulý): prerývaný plač; trhané, trhavé pohyby • úryvkovitý • útržkovitý • zlomkovitý (s častými prerušeniami): úryvkovitý, útržkovitý, zlomkovitý magnetofónový záznam diskusie • kusý • fragmentárny • kniž. rapsodický (op. ucelený, jednoliaty): kusý, fragmentárny zápis besedy; rapsodický dej filmu • zadŕhavý • zádrhlivý • zádrhľavý (o reči, rečovom prejave) • rozkúskovaný • kniž. diskontinuitný (op. kontinuitný): diskontinuitný proces

2. ktorý nemá vnútornú súvislosť, myšlienkovú nadväznosť (op. súvislý): vyjachtať pár nesúvislých slov • nesústredený (op. sústredený): nesúvislý, nesústredený výklad • roztrieštený (myšlienkovo): nesúvislý, roztrieštený prejav • pren.: zadŕhavý • zádrhový • zádrhlivý • zádrhľavý

bystro 1. s obratnosťou a za (veľmi) krátky čas (op. nemotorne, ťarbavo) • rýchlo • svižko • svižne: bystro, svižko, svižne prejsť cez cestu • vrtko • rezko • hybko: vrtko, rezko kráčal za otcom • bodro • čulo: bodro, čulo sa pohybovať po zľadovatenej ploche • pružne • zľahka: pružne, zľahka zoskočiť z voza • expr. šibko: šibko liezť po skalách • expr.: dupkom • hupkom • hupky: dupkom, hupkom vyskočiť na rovné nohy

porov. aj bystrý 1

2. reagujúc, vnímajúc, uvažujúc rýchlo a dobre; prejavujúc tieto schopnosti • pohotovo • pohotove: bystro, pohotovo posudzovať vzniknutú situáciu • bystrozrako (s bystrým postrehom): bystrozrako si prezerať prichádzajúcich • dôvtipne • ostrovtipne (s dôvtipom): dôvtipne, ostrovtipne odpovedať na otázky • dômyselne: dômyselne konať na prospech podniku • duchaprítomne: duchaprítomne sa pohybovať v spoločnosti • vnímavo: vnímavo sledovať výklad • rozumne • múdro • inteligentne (prejavujúc rozumové schopnosti): rozumne, múdro uvažovať o svojich možnostiach; inteligentne rozmýšľať • hovor. šikovne: šikovne riešiť úlohy

porov. aj bystrý 2

ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strom • pohodlne • hravo • hladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohy • hovor. v pohode: v pohode sme všetko stihli • zaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázky • zľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plot • hovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadali • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • poľahučky • poľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľa • zried. spoľahky (Švantner) • zried. naľahko (Kukučín) • nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

porov. aj ľahký 2

2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostne • dobre • príjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na duši • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko

3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahko • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievča • tenko • letno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicu • vzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodu • nedostatočne • slabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečení • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej ruky • slabo • mierne • trocha • trochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolela • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • zľahučka • zľahunka • zľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

porov. aj ľahký 3

5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižko • svižne • lahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanci • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko

6. porov. ľahký 4

málo 1. vyjadruje neurčité malé množstvo, nízky počet, rozsah a pod. (op. veľa, mnoho) • trocha • trochu: zatiaľ má iba málo, trocha starostí • neveľa • nemnoho: na predstavenie prišlo neveľa, nemnoho divákov • koľko-toľko • riedko • hovor. poriedko • zried. nedosť: jedla bolo riedko, poriedko • skromne • poskromne • skúpo • kniž. sporo: snehu napadlo skromne, poskromne, skúpo • niečo • dačo • voľačo • čosi: zostalo nám iba niečo, čosi chleba • niekoľko • hovor. pár: iba niekoľko, pár žiakov vedelo odpovedať na otázku • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: má máličko, málinko priateľov • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • skromnučko • skromnunko • skromnulinko • štipka • štipku • byľka • byľku • kvapka • kvapku • kvapôčku: nazbieral troška, trošička, trošinku jahôd; z koláčov si zobrala skromnučko; zjedol štipku, byľku zemiakov; vypil kvapku mlieka • minimálne • hovor. minimum • expr. pramálo (veľmi málo): na to nám zostane minimum, pramálo korún • primálo (príliš málo): prišlo primálo záujemcov • fraz.: za náprstok • ako kvapka v mori

2. vyjadruje okolnosť malej miery, malého rozsahu, malej intenzity a pod. (op. veľa, mnoho, veľmi) • trocha • trochu: málo, trocha si pospal • neveľa • nemnoho: roky ťažkej driny ho poznačili len neveľa, nemnoho • koľko-toľko: ušlo sa mi iba koľko-toľko • neveľmi • nepríliš • zried. nedosť: je to neveľmi, nepríliš známa skladba • skromne • poskromne • skúpo • kniž. sporo: skromne, poskromne, skúpo osvetlená izba • zľahka: zľahka sa usmiala • slabo • expr.: biedne • úboho • mizerne: túto prácu platia slabo, biedne; celý život úboho, mizerne zarábal • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zamračil • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • štipku • byľku • kvapku • kvapôčku: troška, trošička, trošinku si oddýchol; štipku, byľku sa mu uľavilo • expr. skromnučko • skromnunko • skromnulinko: skromnučko sa najedol • nepatrne • mizivo • minimálne • hovor. minimum • expr. pramálo (veľmi málo): nepatrne, mizivo sa staral o rodinu; minimálne, pramálo ho to zaujímalo • primálo (príliš málo): primálo sa stará o rodinu • chvíľu • hovor. nezaveľa (krátky čas): chvíľu, nezaveľa si pospal

3. p. zriedkavo

nedbanlivo nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom • nedbalo • neporiadne • povrchne: nedbanlivo, nedbalo pozdravil a odišiel; neporiadne, povrchne utrela prach na poličke • ledabolo • hocijako • hocijak • ledajako • ledajak: ledabolo zavesila kabát na vešiak; záhrada bola pokopaná len tak hocijako, ledajako • kniž. neriadne: neriadne zabalená zásielka • hovor. expr. halabala: halabala poukladané knihy popadali na zem • expr. nedbajsky • pejor. lajdácky • hovor. expr. šlendriánsky: auto bolo nedbajsky, lajdácky opravené; odovzdal šlendriánsky urobenú robotu • fraz. na pol úst (o reči): nedbanlivo, na pol úst odpovedal na otázky • zľahka • nenútene • ležérne (nedbanlivo s cieľom dosiahnuť kladný efekt): zľahka si prehodila šatku cez plecia; nenútene, ležérne si sadol do kresla • ľahostajne • laxne (neprejavujúc dostatočný záujem): nedbanlivo, ľahostajne, laxne pristupuje k plneniu povinností

porov. aj nedbanlivý

trocha¹ 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochu • málo: vypil trocha, trochu, málo mlieka • neveľa • nemnoho • niekoľko • koľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákov • riedko • hovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedko • skúpo • kniž. sporo • zried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý strom • skromne • hovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedla • niečo • dačo • čosi • voľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chleba • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávy • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: na dne zostalo máličko, málinko vody • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapka • kvapôčka • skromnučko • skromnunko • skromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vína • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak

2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochu • málo: trocha, málo si privstal • neveľa • nemnoho • koľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohli • nepatrne: nepatrne sa usmiala • neveľmi • nepríliš • zried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomohol • skromne • poskromne: skromne, poskromne si oddýchol • slabo • chabo • skúpo • kniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izba • jemne • ľahko • zľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasoch • hovor. ako-tak: ako-tak si polepšil • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošička, trošinku sa bála • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšil • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástla • expr.: skromnučko • skromnunko • skromnulinko • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak

3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochu • chvíľu • chvíľku • expr. chvíľočku • hovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuť • nachvíľu • nachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostať • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskoril • fraz. na skok: prišla iba na skok

voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutka • zľahka: šál má zľahka prehodený cez plece • pohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojená • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodne • ľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkom • nehatene • neobmedzene • nespútane • neviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazane • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýchol • ľahko • príjemne: bolo jej ľahko, príjemne na duši • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

porov. aj voľný 6

4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomaly • zvoľna • pozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybu • postupne • mierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do doliny • ležérne • hovor. komótne • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

zľahka 1. bez vynaloženia energie, bez námahy, bez dôrazu (op. sťažka) • ľahko (op. ťažko): zľahka, ľahko si poradil so všetkými problémami • jemne • zvoľna: jemne, zvoľna stisol matkinu ruku • nenásilne: nenásilne, zľahka ho vytisol z dverí • expr.: zľahučka • zľahunka • zľahulinka • ľahučko • ľahunko • ľahulinko: zľahučka, ľahunko si odhrnula vlasy z čela • expr.: jemnučko • jemnunko • jemnulinko • jemnuško: jemnučko, jemnunko pohladkal dcéru po vlasoch

2. v malej miere • trocha • trochu • málo • nepatrne: zľahka, trocha otvorila oči; málo, nepatrne sa uklonil • jemne: od prekvapenia jemne zdvihla obočie • expr.: zľahučka • zľahunka • zľahulinka • ľahučko • ľahunko • ľahulinko: zľahučka, ľahunko ju pobozkal • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • máličko • málinko • málilinko • jemnučko • jemnunko • jemnulinko • jemnuško: trošička, trošilinku, máličko, jemnunko sa jej zakrútila hlava

3. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom • nedbanlivo • nedbalo: zľahka, nedbanlivo si prehodil kabát cez plecia • nestrojene • nenútene • ležérne: ležérne vyfúkol kolieska dymu;„To je maličkosť“, povedal nestrojene, nenútene.

4. pohybovo rýchlo a šikovne • ľahko • svižko • svižne: zľahka, ľahko vyskočil na múr; svižko, svižne sa rozbehol za električkou • pružne • vrtko • obratne: pružne, vrtko vybehnúť hore schodmi; obratne sa vyšplhať na strom • rezko • bystro • hybko: rezko, bystro, hybko sa prehupli cez prekážku

5. p. voľne 1

celkom 1. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho (deja, stavu, vlastnosti a pod.) • úplne • plne: celkom, úplne sa zotmelo; plne sa sústredili na prácu • naplno • splna • kniž. zúplna: naplno, splna rozkvitnutá ruža; zúplna popretŕhať rodinné zväzky • hovor.: dočista • načisto • nadobro: svojím správaním ho dočista pripraví o rozum; vlasy má už načisto šedivé • hovor.: naskrz • naskrze • expr. skrz-naskrz: kým prišiel domov, naskrz(e), skrz-naskrz premokol • kompletne • hovor. komplet: ešte to nie je kompletne, komplet hotové • hovor. zgruntu: zgruntu prerobený dom • zried. nacelkom (Bodenek) • zastar.: cele • celky • celkovite • fraz.: na celej čiare • so všetkým činom • nespis.: zbrusu • docela: cele vážne poviem (Matuška); darí sa mu celky, celkovite dobre • dokonale • hovor.: absolútne • totálne • expr. stopercentne (so zdôraznenou okolnosťou krajnej miery): je dokonale šťastný; vrátil sa absolútne, totálne vyčerpaný; je už stopercentne zdravý • diametrálne (celkom opačne): diametrálne sa odlišujú • hovor. navlas • nachlp, pís. i na chlp (zo všetkých stránok): sú si navlas podobní; spravil to nachlp rovnako • naširoko • doširoka • dokorán (pri otváraní a pod.): celkom, dokorán roztvoriť okno; naširoko, doširoka otvoriť dvere • subšt.: cakompak • cakomprásk • cakumpak • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl

2. p. vôbec 1

úplne vyjadruje krajnú, najvyššiu mieru deja, stavu, vlastnosti a pod.; zo všetkých stránok (op. čiastočne) • celkom: úplne, celkom sa spoľahol na rodičov • plne • plno • splna • naplno • kniž. zúplna: celý čas sa mu plne, splna venovali; naplno, zúplna otvorené ventily • totálne: do cieľa prišiel totálne, úplne vyčerpaný • kompletne • dokonale • hovor. komplet: auto sa mu kompletne rozpadlo; vždy sa vie dokonale prispôsobiť • hovor. absolútne • expr.: kapitálne • stopercentne: som si tým absolútne, kapitálne, stopercentne istý • hovor.: načisto • dočista: ten sa načisto, dočista zbláznil • naskrz • naskrze • vonkoncom: je naskrz(e), vonkoncom mokrý • hovor. zgruntu: museli sme to zgruntu prerobiť • expr. skrz-naskrz: vrátili sa skrz-naskrz premrznutí • hovor.: navlas • nachlp: sú navlas, nachlp rovnakí • dokorán • doširoka (pri otváraní): úplne, dokorán otvoril okná • zastar. cele • fraz.: na celej čiare • so všetkým činom • do posledného písmena/písmenka • subšt.: cakompak • cakumpak • cakomprask • cakomprásk • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl • nespis.: naprosto • zbrusu

porov. aj úplný 1, 2

zúplna p. celkom 1, úplne

cena 1. meradlo potrebnosti, užitočnosti a ocenenia • hodnota • význam: cenu, hodnotu, význam tohto činu zatiaľ nevieme odhadnúť • závažnosť • dôležitosť: uberá to na závažnosti, dôležitosti skutku • cennosť • vzácnosť: cennosť, vzácnosť osobnosti učiteľa

2. odplata za prácu mimoriadneho významu • ocenenie: neuspokojil sa s nespravodlivou cenou, s nespravodlivým ocenením • vyznamenanie • odmena: dostať vyznamenanie za statočnosť; finančná odmena za preklad

váha 1. podľa staršieho chápania vlastnosť telesa daná gravitáciou; miera tejto vlastnosti al. množstvo látky zistené vážením • odb. hmotnosť: telesná váha, hmotnosť; váha, hmotnosť výrobku

2. vnútorná hodnota • závažnosť: váha, závažnosť školy pre život • dôležitosť: pripisovať niečomu veľkú váhu, veľkú dôležitosť • význam • významnosť • význačnosť: význam, významnosť, význačnosť činu • vážnosť: vážnosť uznesenia • dosah: udalosť veľkého spoločenského dosahu • kniž.: relevancia • relevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu

3. p. váhy

význam 1. myšlienkový obsah: význam slova, vety • zmysel: použiť slovo v istom zmysle • náplň: život bez náplne • kniž. značenie: značenie symbolu (Dobšinský)

2. vnútorná cena: význam školy pre život; udalosť mimoriadneho významu • dôležitosť • závažnosť: dôležitosť, závažnosť rozhodnutia • významnosť • význačnosť: významnosť, význačnosť poslania • váha: pripisovať niečomu veľkú váhu • vážnosť: vážnosť uznesenia • hodnota: hodnota vedeckého diela • veľkosť: mravná veľkosť človeka • dosah: čin veľkého spoločenského dosahu • formát: umelec svetového formátu • funkcia: dorozumievacia funkcia reči • kniž. značenie: značenie kongresu (Mráz) • kniž.: relevancia • relevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu

závažnosť p. význam 2

cicať vyťahovať jazykom mlieko z materských žliaz • nár. cecať: dieťa cicia materské mlieko; teliatko cicia, cecia kravu • vyciciavať • cucať (vyťahovať jazykom tekutinu vôbec): včely vyciciavajú, cucajú, cicajú nektár z kvetov • cmúľať • cumľať (poťahovať jazykom ako pri cicaní): má zlozvyk cmúľať, cumľať, cucať, cicať si prsty • expr.: cickať • cuckať: cickať, cuckať si palec • expr. mogať: dieťa si mogá prst • nár.: mlgať • mĺzť • zried. mogliť (Figuli) • nár. ľuľkať (Kálal) • poťahovať (cicať s prestávkami): poťahuje z prsníka • piť • subšt. sať

p. aj piť

cumľať prehadzovať al. držať v ústach, poťahovať pritom jazykom a pritom vydávať zvuk • expr. cmúľať: rád cumle, cmúľa cukríky • expr.: cmuľkať • cmukať: cmuľkať cumlík; dedko cmuká fajku • expr.: cucať • cuckať • cucľať: cucať, cuckať si prst • omáľať • žmoliť (v ústach): stále omáľa, žmolí niečo v ústach • ožúvať (žutím znehodnocovať): ožúva ceruzku • nár. omĺzať (Figuli) • nár.: mlzať • mĺzť (Kálal)

mĺzť p. cicať

cieľ 1. zmysel, ku ktorému smeruje istá činnosť; ideálny stav, ktorý sa má dosiahnuť • účel: cieľ, účel nášho úsilia; cieľ, účel našej cesty • úmysel • zámer: mať pevný zámer • predsavzatie: mať životné predsavzatia • kniž. méta: klásť si vysoké méty • ideál (cieľ ako predmet túžby): cestovanie je môj nesplniteľný ideál • zacielenie

2. predmet, ktorý sa má zasiahnuť • terč: pohyblivý cieľ, terč

idea 1. myslený obraz o niečom, výsledok myslenia • myšlienka: to je výborná idea, myšlienka • nápad (náhla idea): mať dobrý nápad • plán • zámer • úmysel: uskutočniť svoj plán, zámer, úmysel • cieľ: svoj cieľ opísal niekoľkými slovami • predstava: utopické predstavy

2. produkt myslenia odrážajúci vzťah ľudí k vonkajšiemu svetu • myšlienka: idey, myšlienky slobody • zásada: zásady demokracie • pojem: pojem nekonečna • presvedčenie (idea, ktorú človek pokladá za nespornú): drží sa svojho presvedčenia

3. obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela • myšlienka • téma: hlavná idea, myšlienka, téma filmu • námet: námet skladby

plán 1. predstava budúcnosti • zámer • úmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmu • cieľ: uskutočnil svoj cieľ • účel: nejasný účel porady • predsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatie • idea: to je dobrá idea • kniž. zámysel

p. aj úmysel, zámer, idea 1

2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnosti • rozvrh: rozvrh hodín, prác • program: program koncertu, edičný program • grafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravy • harmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramu • projekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníka • scenár: scenár filmu, výstavy • osnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovy • poriadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadok • koncepcia • kniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešenia • hovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet

p. aj koncepcia 2

3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, ulice • odb. dispozícia: dispozícia prízemia • projekt (plán technického diela): projekt divadla, stanice • pôdorys: pôdorys budovy

4. p. zložka

tendencia 1. usilovanie sa uplatniť isté myšlienky, názory a pod.: článok má mravoučné tendencie • zámer: politické zámery • cieľ: všeľudský cieľ • úsilie • snaha: je tu úsilie, snaha ovplyvniť výsledok zápasu

2. smer, ktorým postupuje istý jav • sklon: má tendenciu, sklon k alkoholizmu • náklonnosť • náchylnosť • dispozícia: dedičná náklonnosť, dispozícia na niečo • kniž. trend: vývinový trend

úmysel uvážené úsilie niečo urobiť, zamýšľané konanie: mám v úmysle odísť; urobil to s najlepším úmyslom • zámer: uskutočniť nejaký zámer • cieľ: sledovať osobné ciele • plán: prekaziť niekomu plány • predsavzatie: mať pevné predsavzatie • myšlienka • idea: to nie je dobrá idea • účel: dať niečo na šľachetný účel • tendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie v politike • kniž. intencia: konať v niečích intenciách • kniž. zámysel (J. Horák)

zámer uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo: výchovný zámer • úmysel: nerobil to s dobrým úmyslom • cieľ: sledovať istý cieľ • účel: vec sa dá zneužiť na všelijaké účely • plán: mal veľkolepé plány do budúcnosti • predsavzatie: nedal sa odradiť od svojho predsavzatia • kniž.: zámysel • intencia: pracovať v intenciách svojho predchodcu • tendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie

cieľavedomý 1. ktorý má presné smerovanie, určený cieľ • premyslený • uvážený (ktorý sa uskutočňuje, robí, napĺňa a pod. na základe rozmýšľania, úvahy; op. nepremyslený, neuvážený, náhodný): cieľavedomý, premyslený, uvážený krok, postup • systematický (systematicky smerujúci k cieľu; op. nesystematický): systematická práca, príprava • usmerňovaný: cieľavedomá, usmerňovaná výchova (op. spontánna, neusmerňovaná) • plánovitý • plánovaný • programový • programovitý (konaný podľa vopred pripraveného plánu): plánovitá, plánovaná, programová, programovitá činnosť • vedomý • zámerný • úmyselný • schválny (uskutočňovaný so zámerom, vedome): vedomé, zámerné konanie; úmyselné, schválne vyrábanie škandálov • účelný • účelový (ktorý má účel): účelná, účelová lož

2. p. ctižiadostivý

plánovaný ktorý by sa mal uskutočniť podľa plánu; ktorý sa vopred naplánuje, pripraví, odhadne • naplánovaný • chystaný • pripravovaný: tešil sa na (na)plánovanú, chystanú oslavu; plánovaný, chystaný atentát; dlhodobo chystaná, pripravovaná svadba (op. nečakaná, neplánovaná) • organizovaný: organizované stretnutie • zamýšľaný • perspektívny (plánovaný do budúcnosti): zamýšľané, perspektívne ciele, úlohy • predpokladaný • očakávaný (ktorý sa podľa plánu predpokladá, očakáva): predpokladaný príchod; nevrátili sa v očakávanom termíne • plánovitý (založený na plánovaní, uskutočňovaný podľa plánu): plánovité hospodárstvo, plánovitá činnosť • úmyselný • zámerný • schválny (vedome vopred smerujúci k istému cieľu): všetky argumenty proti nemu boli plánované, úmyselné, zámerné, schválne • premyslený • vedomý • cieľavedomý: všetko nasvedčovalo plánovanému, premyslenému, vedomému, cieľavedomému rozvratu

premyslený o ktorom sa dôkladne (vopred) premýšľa, uvažuje; svedčiaci o takom prístupe (op. nepremyslený) • uvážený (op. neuvážený) • rozmyslený: premyslený, uvážený čin; premyslená, rozmyslená odpoveď, obhajoba • hovor. expr. prešpekulovaný: dobre prešpekulovaný plán • taktický • strategický (majúci taktiku, stratégiu): taktický postup • cieľavedomý • plánovaný (zamýšľaný, pripravovaný s istým cieľom): cieľavedomé úsilie; bol to premyslený, plánovaný krok; úmyselný • zámerný (op. náhodný, neúmyselný) • rafinovaný (vypočítavo premyslený): tušila, že ide o úmyselný, zámerný podvod; premyslená, rafinovaná vražda, pretvárka

úmyselný konaný s istým úmyslom, vedome (op. neúmyselný) • zámerný: úmyselná, zámerná provokácia; úmyselná, zámerná irónia • chcený • schválny: chcené, schválne ublíženie; chcená, schválna netaktnosť • vedomý • uvedomený: vedomé porušenie zákazu (op. mimovoľné, neuvedomené) • cieľavedomý • premyslený • plánovaný • naplánovaný (konaný s vopred určeným zámerom, s presným plánom; vopred dobre pripravený): cieľavedomé oslabovanie, týranie niekoho; premyslený, plánovaný, naplánovaný zločin • nenáhodný (op. náhodný): nenáhodné stretnutie • nár. nápočný • zastar. zúmyselný

vedomý 1. konaný s plným vedomím • uvedomený • uvedomovaný (op. mimovoľný): vedomá lož, uvedomený čin • schválny (robený náročky): schválny záujem • zámerný (robený so zámerom): zámerná prevýchova • úmyselný (robený s úmyslom): úmyselné ublíženie na tele • cieľavedomý (premyslený podľa istého cieľa): cieľavedomé úsilie

2. p. múdry

zámerný¹ p. cieľavedomý 1

zámerný² slúžiaci na zameriavanie, súvisiaci so zameriavaním • zameriavací: zámerný, zameriavací kríž