Synonymá slova "ã æ ã ob" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 275 výsledkov (3 strán)

  • obývaný zaplnený ľuďmi, ktorí tam bývajú • osídlený: obývaný, osídlený ostrovzaľudnený: obývaný, zaľudnený domľudnatý (husto obývaný): ľudnatý kraj


    obžaloba pripísanie viny niekomu • obvinenieobžalovanie: film je neskrývanou obžalobou, obvinením, obžalovaním režimu


    obžalovanie p. obžaloba


    obžalobca p. žalobník 1


    žalobník 1. podávateľ žaloby na súde • žalobcaobžalobca: kde niet žalobníka, žalobcu, niet ani sudcuzried. obžalovateľ

    2. kto sa rád sťažuje al. kto žaluje na niekoho • ponosníkponosovateľsťažovateľhovor. pejor.: žalobabažalobapáter: v škole ho volali žalobabou, žalobapátrom


    obžalovaný koho obvinili pred súdom • obvinený: predviesť obžalovaných, obvinených


    obžalovateľ p. žalobník 1


    obžiť p. ožiť 1


    ožiť 1. nadobudnúť znova život • oživieťzastar. obžiť: zakliata princezná obžila (v rozprávkach)náb. vstať z mŕtvych

    2. začať znova jestvovať • obnoviť saoživnúťobživnúťoživiť sa: v pamäti mu ožili, oživli spomienky; záujem ožil, oživil savzbudiť saprebudiť saobjaviť sa (znova): vzbudila, prebudila sa v ňom láska k športu; objavil sa mu úsmev na tváripoožívať (postupne, vo väčšom množstve): muchy na jar poožívajú

    3. stať sa živším, živým, čulým • oživnúťoživieť: dom ožil, oživol, oživel deťmiokriaťobodrieťzbodrieťvzpružiť sa (znova nadobudnúť duševnú silu): v rodine okrial, obodrel; na dovolenke sa vzpružilrozveseliť sarozjariť sarozihrať sa (stať sa veselším, veselým; obyč. na kratší čas): v spoločnosti sa rozveselil, rozjaril; oči sa mu rozihralizried. rozžiť sa (F. Hečko)poožívať (postupne): deti akosi poožívali


    obživiť sa p. uživiť sa


    uživiť sa mať schopnosť zaobstarávať si životné potreby, obživu • kniž. obživiť sa: z platu sa ledva uživili, obživilivyživiť sa: vedeli sa vyživiť statočnou prácouprechovať savyžiť (byť schopný žiť z istého materiálneho základu): prechová sa vlastnou prácou; vyžili z vlastnej úrodyvyjsťvydržaťvystačiť (prejaviť hospodárnosť s niečím nevyhnutným na živobytie): vyjdeme, vydržíme, vystačíme aj s málom; vydržíme s tým, čo dostanemepreživiť sa (uživiť sa s minimálnymi prostriedkami): ako tak sa v zime preživilzastar. požiť sa: Od skúpeho sa nik nepožije. (príslovie)


    obživnúť p. ožiť 2


    obžrať sa p. prejesť sa 1


    prejesť sa 1. príliš sa najesť • objesť sa: prejesť sa, objesť sa husacinypresýtiť sa: presýtiť sa sladkostíhrub.: prežrať saobžrať sahovor. expr. prepchať sa: dieťa sa prepchalo cukríkmiexpr. ohltať sahovor. prebrať (príliš sa najesť al. napiť): dosť som to s tými čerstvými makovníkmi prebralhovor.: nadžgať sanapukať sa

    2. p. zunovať


    opotrebovať sa, opotrebiť sa častým používaním stratiť dobré, úžitkové vlastnosti • zodrať sa: ložiská stroja sa opotrebovali, zodraliobdrať sa (sčasti): kabát sa rýchlo obdralvychodiť saojazdiť sa: pneumatiky sa po dvoch rokoch celkom vychodili, ojazdiliznehodnotiť sapoškodiť sa (stratiť pôvodný výzor): bankovky sa znehodnotili, poškodilizostarnúť (vekom sa opotrebovať) • ošúchať saobšúchať sa (poškodiť sa na povrchu): golier sa ošúchalzried. zvetšieť (častým používaním sa stať vetchým, chatrným): šatstvo zvetšelodoslúžiť (stratiť použiteľnosť)


    ostarnúť 1. stať sa starším, starým (vekom) • ostarieťzostarnúťzostarieť: keď rodičia ostar(e)li, zostar(e)li, ostali samiobstarnúť (v menšej miere): obstarnutá dievkaprestarnúť (prekročiť vysokú hranicu veku; príliš ostarnúť; iba o veciach): stromy v parku prestarli

    2. vekom, plynutím času stratiť pôvodnú podobu, vzhľad a pod. • ostarieťzostarnúťzostarieť: v poslednom čase badať, ako náhle ostarol, (z)ostarelošumieťkniž. zvetrať (o ľudských výtvoroch): dom časom ošumel; výzdoba, stavba zvetralaopotrebovať saobnosiť saobdrať saobšúchať sa (často o šatstve): kabát sa obnosil, obšúchal; farba, omietka zostarla, obdrala sa, obšúchala sa


    ošúchať sa 1. používaním, nosením sa poškodiť (obyč. na povrchu) • obšúchať saobdrať saodrať sazried. obodrať sa: nábytok sa o(b)šúchal, kabát sa o(b)dralopotrebovať saobnosiť sa (o šatstve) • oškrieť saexpr. oškúliť sa: lak, náter sa oškrel, oškúlilošumieť: oblek je celý ošumenýpoošuchovať sapoodierať sa (postupne, na viacerých miestach): poťahy sa už poošuchovali

    2. častým opakovaním prestať byť pôsobivým • obšúchať sazovšednieťzunovať sa (komu) • zunovať (koho): heslá sa o(b)šúchali; hra sa nám zunovala, hra nás zunovala; pieseň zovšednelaopočúvať saobohrať sa: platňa sa opočúvala, obohralaexpr. otrepať sa: frázy sa otrepali


    zovšednieť stať sa všedným, bežným, nie zaujímavým: každá novina časom zovšednieošúchať saobšúchať saopočúvať sa (častým opakovaním prestať pôsobiť): heslá sa o(b)šúchali, pieseň sa už opočúvalaobohrať saexpr. otrepať sa: skladba sa obohrala, otrepalazunovať sa (komu) • zunovať (koho, čo; stálym opakovaním): hra sa nám už zunovala, hra nás už zunovalasprozaizovať sa: život sa nám sprozaizoval


    zunovať stálym opakovaním prestať zaujímať, prestať pôsobiť; prestať mať v obľube, v láske niečo • zunovať sa (komu) • omrzieť (koho) • omrzieť sa (komu): zunovalo, omrzelo nás nečinne postávať; zunovala sa mi robota; Už som sa ti omrzel?zastar. domrzieť: život ho domrzel (Dobšinský)zovšednieťošúchať saobšúchať sa (stať sa všedným, nezaujímavým): heslá po čase zovšedneli, o(b)šúchali saobohrať saopočúvať sa (o hudobnom prejave): pieseň sa rýchlo obohrala, opočúvalaunudiťznudiť (naplniť nudou): pohodlný život ju unudil, znudilznepáčiť sazneľúbiť sa (prestať sa páčiť): záhaľka sa mu znepáčila, zneľúbilaspríkriť sasprotiviť saznechutiť samať dosť (stať sa nežiaducim, nemilým a pod.): prázdny život sa mládeži rýchlo spríkri, sprotiví; vaše správanie sa nám znechutilo; takých spôsobov máme už dosťprejesť sa (častým jedením, pren. častým opakovaním sa zunovať): čokoláda sa mi prejedla; cestovanie sa mu už prejedlopresýtiť sa (príliš sa nasýtiť): presýtila sa kamarátov, kamaráti sa jej zunovaliprijesť sa (o jedle, pren. aj o iných veciach): med je medom, i ten sa prije; dlhá návšteva sa domácim prijedlakraj. prikonať sa (stať sa nemilým, nepríjemným): i sláva sa mu prikoná (Rázus)


    páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekaťpripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľujeexpr. piecťhovor.: pražiťsmažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookolahriať (intenzívne): radiátor veľmi hrejeopaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)

    2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústaobáraťopárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajomkniž. žihať (Hviezdoslav)

    3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe lícapichať: dym pichá v očiachsvrbieťšpieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špiebolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí

    4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre

    5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku

    6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohnerozkladaťzažíhať: zažíhať vatry

    7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť


    pokosiť kosou oddeliť rastliny od koreňa; takto zbaviť niečo porastu • skosiť: pokosiť, skosiť lúkuvykosiťpovykášať (celkom a obyč. na menšej ploche): vykosiť ďatelinu pri plotezožaťpožať (najmä obilniny) • vyžaťpovyžínať (obyč. na menšej ploche) • obkosiťobžať (pokosiť dookola) • poskášať (postupne)


    populácia súbor ľudských jedincov žijúcich na určitom území v určitom období • ľudnatosť: pokles, rast populácie, ľudnatostiobyvateľstvoobyvatelia: všetci obyvatelia boli očkovaníobčianstvoobčania (príslušníci štátu al. obce) • ľudia: chrípka postihla obyvateľstvo, ľudí vyšších vekových kategórií


    preďobávať sa, preďobkávať sa p. kľuť sa 1


    tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie • blažiťoblažovaťpotešovaťobšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňovalbaviťzaujímaťhovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujímaupútavať: všetko nové ho upútavalahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí

    2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod. • potešovaťutešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví


    tučnota vlastnosť niekoho al. niečoho tučného • tučnosť: sklon k tučnote; tučnota mlieka, tučnosť dobytkamastnotatelnatosť: telnatosť postavytlstota: tlstota telakorpulenciakorpulentnosť: korpulentnosť postavyobezitaobéznosť: boj proti obezite, obéznostiexpr.: bachratosťbruchatosť


    tulák človek, ktorý nemá stále bydlisko a často ani stále zamestnanie • bludár: tulák, bludár bez domovaexpr. vandrovník: žiť ako vandrovníkpejor. vandrákhovor. pejor.: vagabundobšitníkobšitoššupákšupaszastar.: svetár (Podjavorinská)sveták (Švantner)hovor. zastar.: šupasníkapačsubšt. čavargoš


    vyslúžilec, vyslúženec vyslúžený vojak: vojnoví vyslúžilci, vyslúženciveterán: frontový veteránvoj. slang. zastar.: obšitníkobšitoš


    vyhrmieť expr. byť za niečo vyhrešený, pokarhaný, byť označený za vinníka • expr. vyhorieťdostať: za ten kúsok vyhrmela, vyhorela, dostala celá triedahovor. expr.: zlízaťzliznúťvylízaťvychlípaťvyžrať: musela som si to za teba zlízať, vylízaťodniesť (si): nevedno, kto si to odnesie, kto za to vyhrmízle pochodiťzle obísť: chcel pomôcť, a napokon ešte zle pochodil, zle obišiel


    žalobný 1. pejor. ktorý rád žaluje, vyzrádza niečo na niekoho • pejor. žalovačný: žalobné, žalovačné detižalujúci: žalujúci žiakobviňujúci (ktorý označuje vinníka): pozrel na ňu obviňujúcim pohľadomobžalobnýobžalúvací (ktorý žaluje z trestného činu): obžalobný, obžalúvací spiskniž.: inkriminačnýrekriminačný

    2. p. žalostný 1


Pozri výraz Ã Æ Ã OB v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Lekársky slovník: g25, c67, n30, cã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â, sacroiliacus, chýmus, monilethrichosis, kultiv?? cia, paro, proteóm, cãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ, hyperurik mia, hypermenorrhoe, digitalismus, lumen
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV