Synonymá slova "ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã na" v Synonymickom slovníku slovenčiny

porozžíhať, porozžínať p. zapáliť 2

pospínať p. zopnúť 1

zopnúť, zopäť 1. niečo uvoľnené dať dovedna nejakým mechanizmom (op. rozopnúť, rozopäť) • späť: zopnúť, zopäť, späť okraje látky sponkou, spínadlom; spisy zopol páskou • zapnúť (zopnúť časti oblečenia): košeľa zapnutá na gombičky • pospínať (postupne zopnúť) • pozapínať (postupne zapnúť): pospínať, pozapínať si gombíky • zachytiť • pozachytávať • stiahnuť (pripevniť al. postupne pripevniť pomocou niečoho): manžety zachytila, stiahla, pozachytávala špendlíkmi • prepnúť • prepäť (pripnúť cez niečo): prepnúť, prepäť golier brošňou

2. ruky dať tesne k sebe skrížením prstov • zovrieť • spojiť • zložiť: zopla, zovrela ruky; spojiť, zložiť ruky k modlitbe; prosiť so zopnutými rukami • zakľúčiť: stál s rukami zakľúčenými na chrbte • zried. zomknúť: pevne zomknuté prsty

pospomínať p. pripomenúť 1

pripomenúť 1. oživiť v pamäti; vyvolať predstavu niekoho, niečoho al. vyvolať spomienku na niekoho, niečo • pripamätať • zried. pripamätovať: pripomenúť, pripamätať niekomu staré sľuby, dlhy; dnes sme si pripomenuli, pripamätovali výročie básnikovho narodenia • upomenúť (pripomenúť splnenie povinnosti): upomenúť dlžníka na vrátenie dlhu • upamätať • upamätovať: upamätal som ho, že sme sa už videli • upozorniť (obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo a obyč. vyzvať na isté konanie): návštevníkov treba upozorniť na zmenu programu; upozornite mládež, že sa tu nefajčí • napomenúť: napomeň mi, že mám ísť na poštu • spomenúť: nepríjemnú udalosť sme už nespomenuli • fraz. otrieť niekomu niečo o nos (pripomenúť s výčitkou): viackrát už otrela dcére o nos jej previnenie • popripomínať • pospomínať (postupne, viac vecí)

2. vysloviť vecnú, okrajovú a pod. poznámku • poznamenať • podotknúť: rečník pripomenul, poznamenal, podotkol, že východiskový materiál nie je úplný • zmieniť sa: o veci sa nik nezmienil • expr. utrúsiť (mimochodom, nenápadne): váhavo utrúsil niečo o našej povinnosti prísť • hovor. prehodiť: prehodil čosi o danom sľube • nadhodiť (v reči naznačiť): nadhodil starý problém • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • podštrknúť (v reči naznačiť) • hovor.: zaduplikovať • zduplikovať (dôrazne pripomenúť): mať ešte raz z(a)duplikovala, čo máme urobiť • hovor. pritlačiť (dôrazne pripomenúť)

spomenúť stručne, letmo, náhodne povedať čosi o niečom, o čom sa už prv hovorilo, čo sa stalo a pod. • zastar.: spomnúť • spomnieť: nič o veci nespomenul, nespomnel • zmieniť sa • urobiť zmienku: ako som už spomenul, ako som sa už zmienil, doterajšie predpisy prestanú platiť od nového roka; o narodení dieťaťa vôbec neurobil zmienku • dotknúť sa (spomenúť medzi rečou): dotkla sa aj háklivej témy • hovor. prehodiť (zbežne niečo povedať): prehodil niečo o škole • pripomenúť • napomenúť: rád mi pripomenie moje hriechy z mladosti; napomeň mi ešte ďalšie prípady • pospomínať (viac ráz al. o viacerých veciach): v ten večer sme všeličo pospomínali • poznamenať • podotknúť (vysloviť obyč. vecnú poznámku): rád by som ešte poznamenal, podotkol, že nám už nezostáva veľa času

vyrátať 1. rátaním, počítaním zistiť, určiť výsledok • vypočítať: ľahko vyráta, vypočíta matematické príklady • vykalkulovať (vyrátať cenu prepočítavaním rozličných údajov): vykalkulovať výrobné náklady • odhadnúť (približne vyrátať, určiť): odhadli, kedy asi vystúpia na vrchol • povyratovať • povyratúvať • povypočítavať (postupne, viac položiek)

2. označiť menom pri uvádzaní v poradí • vypočítať • vymenovať • menovať: vyrátali, vypočítali nám všetky nedostatky; vyrátať, vymenovať, menovať neprítomných • uviesť • pospomínať: uviedla, pospomínala všetky prípady pomoci

3. rátaním, počítaním dať, vyplatiť • vypočítať • odčítať • odrátať: za prácu mi týždenne vyrátal, odčítal mzdu na dlaň

4. p. zamerať 2

pospomínať si p. spomenúť si

spomenúť si oživiť si v pamäti, v mysli • zastar.: spomnúť si • spomnieť si: na domov si ani nespomenul, nespomnel • rozpamätať sa • rozpomenúť sa: spomenul si, rozpamätal sa, rozpomenul sa na zabudnutú príhodu; Spomeňte si na nás doma! • pripomenúť (si) • pripamätať (si): zrazu si jasne pripomenula, ako to bolo; pripamätal si rodičov i celú rodinu • vybaviť si (znova vyvolať v mysli): živo si vybavil jej tvár • pomyslieť si • zmyslieť si (oživiť si v mysli): viem, že si už na mňa viac nepomyslíš; nik si už na mňa nezmyslí • prísť na dačo (náhodou al. premýšľaním objaviť v mysli, v pamäti): prišiel už na to, kde je chyba • zastar. pomnúť (Botto, Vansová) • pospomínať si (postupne si spomenúť na viac vecí, osôb): pospomínal si na všetky príhody • porozpomínať sa

postínať p. sťať 1

sťať 1. seknutím, zatnutím (obyč. sekerou) oddeliť • zoťať: sťať, zoťať strom • zrúbať • odťať • uťať • odseknúť • useknúť • zoseknúť: zrúbať, odťať vrchovec stromu; uťať, zoseknúť, odseknúť konár • odrezať (jedným rezom) • hovor. expr.: sfakliť • odfakliť: odrezať, odfakliť vršok niečoho • vyrúbať • vyťať (rúbaním, ťatím odstrániť): vyrúbať strom, ker • pozotínať • postínať • povytínať (postupne)

2. vykonať popravu odseknutím hlavy • zoťať: sťali ho, zoťali ho za vraždu • popraviť (odťatím hlavy): odsúdeného sťali, popravili • kniž. dekapitovať

3. p. zbiť 3

vyťať 1. rúbaním, sekaním, ťatím odstrániť; takto zbaviť porastu al. utvoriť niečo • vyrúbať • vysekať: vyťať, vyrúbať starý dub; vyťať, vysekať cestičku cez húštinu • vyklčovať (ťatím vybrať zo zeme): vyklčovať práchnivý strom • zoťať • sťať (ťatím odstrániť): zoťať, sťať starú hrušku • vyseknúť: vyseknúť starú haluz • prerúbať • presekať (rúbaním, ťatím utvoriť al. miestami vyťať): prerúbať si otvor v ľade; prerúbať, presekať si cestu • povytínať • pozotínať • postínať • povysekávať (postupne)

2. p. vylepiť 2 3. p. zbiť 3

posunúť 1. vykonať niečím krátky kĺzavý pohyb po povrchu niečoho al. v priestore • pošinúť: posunúť, pošinúť stolček k nohám • pomknúť • pomyknúť: pomkol si nohu o kúsok ďalej; pomknúť, pomyknúť klobúk do čela • pošmyknúť: pošmykne tanier ďalej • pošuchnúť • hovor. pošupnúť: pošuchnúť vedro do kúta • zried. posúvnuť: posúvnuť niekoho aj so stoličkou • potisnúť • potlačiť (tlakom): potisnúť, potlačiť skriňu • postrčiť • posotiť (ľahkým úderom posunúť): prstom si postrčil, posotil čiapku • zried. postrknúť (Hviezdoslav) • pohnúť (posunúť celkom malým pohybom): pohnúť, posunúť hodinovú ručičku dopredu • poposúvať • popomkýnať • popotískať • popotláčať • popohýnať (postupne, viac vecí)

2. p. preložiť 1

potisnúť 1. tlakom dať do pohybu • potlačiť: potisnúť, potlačiť stôl k obloku • posunúť • pošinúť (krátkym kĺzavým pohybom): posunúť, pošinúť stoličku • pomknúť • pomyknúť: pomknúť klobúk ďalej z čela • pošuchnúť • hovor. pošupnúť: pošuchnúť, pošupnúť tanier bližšie k sebe • postrčiť • posotiť • zried. postrknúť (ľahkým úderom) • pohnúť (potisnúť celkom malým pohybom): pohnúť hodinovú ručičku • popotískať • popotláčať • poposúvať • popomkýnať • popohýnať (postupne, viac vecí)

2. tlakom zapôsobiť na nejaký mechanizmus a tým uviesť do činnosti • stisnúť • stlačiť • potlačiť: potisnúť, stisnúť gombík na prijímači; stlačiť, potlačiť kohútik na zbrani • zatlačiť: zatlačiť páčku

3. p. zvaliť 3

posunúť sa krátkym kĺzavým pohybom sa premiestniť po povrchu niečoho al. v priestore • pošinúť sa: obraz sa posunul, pošinul doprava • pošmyknúť sa: na lavici sa pošmykol bližšie k dievčaťu • zried. posúvnuť sa • pomknúť sa • pomyknúť sa: Pomknite sa, pomyknite sa ešte o kúsok! • pošuchnúť sa • hovor. pošupnúť sa: nervózne sa na stoličke pošuchol, pošupol • podať sa: podal sa o kúsok, aby uvoľnil miesto prichádzajúcemu • uhnúť • pohnúť sa (malým pohybom zmeniť polohu): uhol, pohol sa trocha do boku • potisnúť sa • potlačiť sa (tlakom sa posunúť): cestujúci sa potisli, potlačili do stredu vozňa • postrčiť sa (posunúť sa po ľahkom náraze): postrčili sa o kúsok ďalej • skĺznuť sa • pokĺznuť sa (posunúť sa zhora dolu al. nabok): čiapka sa jej trocha skĺzla, pokĺzla • poposúvať sa • popomkýnať sa • popotískať sa • popotláčať sa • popohýnať sa (postupne sa posunúť kúsok ďalej; o viacerých jednotlivcoch)

posúvať 1. robiť niečím krátky kĺzavý pohyb po povrchu niečoho al. v priestore • posunovať: posúvať, posunovať figúrky na šachovnici • sunúť: sunie ruku pomaly k vypínaču • pomkýnať: pomkýnať pohár k sebe • potískať • potláčať • potlačovať: pomaly potíska, potláča vozík pred sebou • postrkávať • postrkovať • zried. posacovať (posúvať ľahkým úderom, nárazom): postrkáva, posacuje dieťa k dverám • pohýnať: jemne pohýnať, posúvať páku dopredu • hovor. šibovať: šibovať vlakovú súpravu

2. porov. preložiť

posúvať sa krátkym kĺzavým pohybom sa premiestňovať po povrchu niečoho al. v priestore • posunovať sa: šatka sa posúvala, posunovala z pleca dole • sunúť sa: z vrchu sa sunul veľký kameň • pomkýnať sa • podávať sa: sediaci sa pomkýnajú, podávajú tesnejšie k sebe • potískať sa: budovy akoby sa potískali k sebe • expr. šinúť sa: dav sa šinul k východu • kniž.: snovať sa • snuť sa: po nebi sa snujú oblaky • expr. zried.: postrkávať sa • postrkovať sa (posúvať sa trhavými pohybmi) • pohýnať sa • uhýnať sa (malým pohybom meniť polohu): hlava sa mu pohýna od zvedavosti k susedovi • napredovať • postupovať (posúvať sa dopredu, op. ustupovať): skupina rýchlo napreduje, postupuje k cieľu

poškodený 1. ktorý sa poškodil (používaním, vekom a pod.); ktorý nevyhovuje požiadavkám kvality • porušený • narušený • rozrušený: poškodený, porušený obal; poškodený, narušený mechanizmus; narušené, rozrušené murivo budovy • pokazený (ktorý dočasne al. natrvalo stratil funkčnosť): poškodený, pokazený motor; pokazená hračka • znehodnotený: znehodnotený tovar • preležaný (ktorý sa poškodil dlhým skladovaním, nepoužívaním a pod.; o tovare) • chybný (ktorý má nedostatky; zle urobený, vyrobený): chybný výrobok • expr.: roztrasený • rozheganý • rozglejený: roztrasená, rozheganá kára; rozglejený nábytok

2. ktorý už nie je v poriadku, nie je dobrý, pevný (o zdraví) • narušený • nalomený • podlomený • naštrbený: zdravie má poškodené, narušené, nalomené, podlomené, naštrbené • expr. pošramotený • pren. expr.: načatý • nahlodaný • pren. podkosený

p. aj postihnutý

pošva 1. anat. svalová trubica rodidiel • anat. vagína

2. p. puzdro

vagína p. pošva 1

pouschýnať p. uschnúť

uschnúť stratiť vlhkosť, sviežosť, stať sa suchým; vypariť sa z povrchu • usušiť sa: tráva na koreni uschla, usušila sa; kvet uschol; pot na čele uschol, usušil sa • uvädnúť • zvädnúť • ovädnúť • zried. zavädnúť (v dôsledku straty vlhkosti stratiť sviežosť): kvety rýchlo zvädli • vyschnúť • vysušiť sa (dôkladne, celkom): konáre stromu vyschli; bylinky sa dobre vysušili • preschnúť • presušiť sa (trocha, čiastočne uschnúť; dôkladne uschnúť): do večera seno preschne, presuší sa; drevo dobre preschlo, presušilo sa skrz naskrz • zaschnúť (úplne, celkom uschnúť; uschnúť a prilepiť sa na niečo): pokopaná zem zaschla; krv na rane zaschla • obschnúť • oschnúť (na povrchu, čiastočne): bielizeň už o(b)schla • kniž. vyprahnúť (veľmi sa vysušiť): zem vyprahla, ústa vyprahli • pouschýnať • pousychať • pozaschýnať • pozasychať (postupne uschnúť): tráva predčasne pouschýnala, pousychala, pozasychala

vyschnúť 1. celkom stratiť vlhkosť, stať sa celkom suchým • vysušiť sa: pôda na slnku a vetre vyschla, vysušila sa; korene stromu vyschli, vysušili sa • uschnúť • usušiť sa (stratiť vlhkosť): kvety vo váze rýchlo uschli; vlasy sa na slnku usušili, uschli • kniž. vyprahnúť (veľmi, nadmieru vyschnúť): vyprahnutá pláň • obschnúť • oschnúť • osušiť sa (trocha stratiť vlhkosť): skosená tráva už o(b)schla • preschnúť • presušiť sa (dôkladne al. čiastočne stratiť vlhkosť): dobre preschnuté, presušené drevo; dala bielizeň preschnúť na radiátor • zahorieť • vyhorieť (vyschnúť vplyvom páľavy): obilie zahorí; paša celkom vyhorela • poschnúť • posušiť sa • povyschýnať • povysychať • povysúšať sa • pouschýnať • pousychať (postupne vyschnúť, uschnúť) • mumifikovať sa (chorobne vyschnúť): mumifikovaný plod • zried. strudovatieť (stať sa veľmi suchým a tvrdým): jazyk mu strudovatel (Podjavorinská) • vyhynúť (o rastlinách)

2. stratiť vodu, ostať bez vody • vypariť sa • odpariť sa: voda v potoku vyschla; rosa vyschla, vyparila sa, odparila sa

3. p. schudnúť

povyschýnať p. vyschnúť 1

povytínať p. vyťať 1

vyrúbať 1. rúbaním odstrániť; rúbaním zbaviť porastu al. rúbaním utvoriť • vyťať: vyrúbali, vyťali staré stromy; vyrúbať, vyťať celú pláň; vyrúbať, vyťať priechod cez húštinu • vyklčovať (vyrúbať zo zeme): vyklčovať práchnivý peň • vysekať (sekaním): vysekať krovie • prerúbať • presekať (rúbaním utvoriť al. miestami vyrúbať): vysekali, prerúbali, presekali si otvor v ľade; v hore prerúbať priesek • prekliesniť v spoj. prekliesniť si cestu (i pren.) • povytínať • povyrúbavať • povysekávať (postupne, viac vecí)

2. p. vyslobodiť 2

pozačínať p. začať 1

začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júli • kniž. počať: počal ich presviedčať • pustiť sa • dať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežať • chytiť sa: chytili sa rýchlo do roboty • nasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tón • načať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chlieb • pozačínať • ponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavu • naštartovať • odštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behu • spustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tuš • publ.: rozbehnúť • nabehnúť (na niečo) • rozkrútiť • roztočiť • rozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrov • vyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie ja • kniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnu • vstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajku • nespráv. zahájiť

2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťoch • expr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovi • nadviazať • nadpriasť • zried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každým • nahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva

pozahýbať, pozahýnať, pozahybovať p. zahnúť 1

pozamykať, pozamkýnať p. zamknúť

pozapínať p. zapnúť 1, 2

zapnúť, zapäť 1. zapínadlom spojiť, upevniť niečo rozpojené (op. rozopnúť, rozopäť); dať dovedna nejakým mechanizmom: zapnúť, zapäť si kabát • zopnúť • zopäť • upnúť • upäť (pevne, tesne spojiť): zopnúť látku špendlíkom; upol si golier až ku krku • pripnúť • pripäť (pripevniť špendlíkom, sponkou a pod.): prip(ä)li si na kabát pierko • dopnúť • dopäť (celkom zapnúť) • pozapínať • pozopínať (postupne zapnúť, zopnúť): pozapínal si všetky gombíky; pozopínať rohy plachty • hovor.: zaháčiť • zaháčkovať (zachytiť, upevniť háčikom, zatvoriť háčik): zaháčiť bránu, zaháčkovať okenicu • zagombičkovať • zagombíkovať (zapnúť na gombíky): zagombičkovať si košeľu

2. uviesť do činnosti zapojením na zdroj energie (op. vypnúť) • dať do chodu • zapojiť: zapnúť, zapäť televízor; zapojiť do siete • spustiť • pustiť: spustiť magnetofón • prepnúť • prepäť (znova, inak zapnúť): prepnúť motor • pozapínať • pozapájať (postupne zapnúť)

pozastokovať, pozastokýnať p. zapichnúť

pozasychať, pozaschýnať p. uschnúť

pozatínať p. zaťať 1, 2

zaťať 1. vraziť ostrým predmetom, nástrojom do niečoho • seknúť • zaseknúť: zaťať do dreva, zaseknúť do pňa, seknúť čakanom do skaly • nár. zatnúť • zarúbať • zarubnúť • rubnúť (sekerou, mečom a pod.): zarúbal sekerou do stromu • hovor. expr. zafakliť: zafaklil si sekerou do nohy • zaraziť: prudko zarazil rýľ do zeme • zarezať (ostrým nástrojom urobiť zárez): zarezať si do nohy, do živého; zarezať do kôry • zakosiť (kosou zaťať): zakosil do cudzieho • pozatínať (postupne al. na viacerých miestach): pozatínať do stromu

2. silno, pevne dať k sebe • stisnúť • zovrieť: stisnúť, zaťať zuby, zovrieť päste • zaseknúť • zaklenúť • zakleniť • zakliesniť • zaklesnúť • zakliniť (medzi niečo): zaseknúť, zaklenúť jazyk medzi zuby • pozatínať (postupne): pozatínať päste

3. p. udrieť 1 4. p. zatarasiť

pozažíhať, pozažínať p. zapáliť 2

pozhášať, pozhasínať p. zhasnúť 2

pozotínať p. sťať 1

preboha vyjadruje úpenlivú prosbu, strach, údiv, hrôzu a pod. • prepánaboha • prekristapána • prekrista: Preboha, prepánaboha, dajte mi už pokoj! Prekrista(pána), veď odtiaľ spadne! • bože • kriste • kristepane: Bože, kriste(pane), veď sa môže zabiť! • prepána • prepánajána • prepánakráľa: Prepána(jána), prepánakráľa, čo to robíte? • hovor. expr.: pána • pánabeka • pánajána: Pánabeka, pánajána, čo s nami bude? • fraz.: pre živého boha • pre boha živého

prepána p. preboha

predložiť 1. položiť pred niekoho, obyč. na vybratie, posúdenie, vybavenie a pod.; povedať niekomu niečo, aby o tom rozhodol, zaujal k tomu stanovisko a pod. • kniž. predostrieť: predložiť, predostrieť doklady, sťažnosť, návrh, ponuku, dôkazy • podať • dať (obyč. písomne): (po)dať dizertačnú prácu na oponentúru • kniž. nastoliť: nastoliť návrh na zmenu pravidiel • predniesť • vysloviť (ústne predložiť): predniesli, vyslovili požiadavku na zvýšenie dôchodkov • práv. prezentovať: prezentovať účet, žiadosť • hovor.: naservírovať • dať na pretras: rodinnej rade dali na pretras všetky háklivé otázky • nadhodiť (v reči): riešili všetky nadhodené problémy • upozorniť (vyzvať na všimnutie si): upozorniť na nedostačujúce dôkazy viny • admin. slang. naniesť: naniesť problém

2. položiť pred niekoho niečo s výzvou, želaním vziať si z toho, prijať (jedlo, tovar a pod.) • podať • dať: predložiť, podať, dať deťom večeru; po obede nám predložili, podali zákusky a kávu • ponúknuť: Aké jedlo vám ponúkli?; ponúkať iba kvalitné výrobky • servírovať • naservírovať (jedlo al. nápoj): na večierku (na)servírovali studené jedlá

predstierať ukazovať navonok (svojím správaním, výrazom tváre a pod.) niečo, čo nezodpovedá skutočnosti • simulovať: predstiera, simuluje chorobu, smútok; vidieť, že city iba predstiera, simuluje • hrať: futbalista zranenie iba hrá • hovor. margírovať: celý týždeň margíruje chorobu • fingovať: fingovať spoluúčasť • fraz.: robiť len na oko/iba očistom • robiť len pre meno: všetko robí len na oko, poriadok robí len pre meno • hovor. expr. filmovať: hráč bolesť len filmuje • imitovať: lásku iba imitoval • tváriť sa • robiť sa (správať sa spôsobom, ktorý nezodpovedá skutočným pocitom; najmä o tvári): tvári sa, robí sa, že nepočuje • pretvarovať sa • pretvárať sa (prejavovať sa, konať inakšie, ako to zodpovedá skutočnosti): pretvaruje sa, akoby o ničom nevedel; dieťa sa nevie pretvarovať, pretvárať • hovor. narábať sa (predstierať dobré vlastnosti, významné skutky a pod.): čo sa narábaš, veď to nie je pravda • afektovať (správať sa neprirodzene, strojene): afektovať pred publikom

predvečerom na sklonku dňa, v čase pred večernými hodinami, pred večerom • podvečer • v podvečer: predvečerom, podvečer chodieva na prechádzku; v podvečer začalo snežiť • na mrku • podvečerom • expr. podvečierkom: podvečerom, podvečierkom býva u nich veselo • navečer • zvečera (na začiatku večera): navečer, zvečera sa vyčasilo

zvečera na začiatku večera • navečer: zvečera, navečer padla rosa • podvečer • podvečerom • expr. podvečierkom: domov sa vrátil až podvečer, podvečerom • predvečerom: predvečerom si zdriemol • na mrku • na mrkaní • na súmraku

preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvore • hnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulici • štvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchodu • expr. duriť • náhliť • pobádať: celý deň durí, náhli, pobáda deti • hovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov

2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovať • šikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakov • hovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozí • prenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkami • pren. expr. terorizovať • hovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinu • obťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňom • hrub. buzerovať

3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješ • prepínať: v reči i v robote rád prepína • kniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvať • dramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizuje • expr. prestreľovať • kniž. hyperbolizovať • fraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti

prepínať 1. námahou príliš vyčerpávať, unavovať • presiľovať • presíľať: prepínať, presiľovať si oči ustavičným pozeraním televízie • namáhať: telesné namáhanie chorému škodí • hovor.: šponovať • prešponúvať: šponovať, prešponúvať svoje sily, nervy

2. p. preháňať 3

prehýbať sa, prehybovať sa, prehýnať sa p. kriviť sa, ohýbať sa 1

prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkou • byť na prekážku • zavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z obloka • vyrušovať • mýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýlia • menej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadí • stáť v ceste • byť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite! • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží ma • expr.: plantať sa • pľantať sa • pliesť sa • motať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu! • pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti

2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážky • znemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hru • zabraňovať • brániť • zamedzovať • zahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálom • mariť: maria nám plány • krížiť: krížiť zámery niekoho • hovor. hamovať • brzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa

zavadzať byť fyzickou prekážkou pri nejakej činnosti, pren. byť niekomu na škodu, nepohodlný • prekážať • byť prekážkou • byť na prekážku • byť v ceste • stáť v ceste: spadnuté konáre zavadzali, prekážali bežcom; už vám nič nie je, nestojí v ceste, môžete prejsť; zavadzať niekomu v kariére • menej vhodné vadiť: vadia mi tu zbytočné veci • expr.: pľantať sa • plantať sa • pliesť sa • motať sa: deti sa pľantali, plietli, motali matke pod nohy • hovor. expr. svietiť: odlož riad, nech nesvieti na stole celý deň • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): hlas vŕtačky ma celý deň ťaží, je mi na ťarchu

premínať sa p. prešľapovať 1, vrtieť sa 2

prešľapovať 1. robiť kroky na jednom mieste • prestupovať: netrpezlivo prešľapuje, prestupuje v rade pred obchodom • zastaráv. expr. premínať sa: premína sa v rozpakoch (Kukučín) • expr. vrtieť sa (nepokojne, netrpezlivo stáť al. sedieť): dieťa nepostojí, ustavične sa vrtí a ruší obrady

2. p. stagnovať

vrtieť sa 1. robiť rýchly krúživý pohyb • krútiť sa • točiť sa: vreteno sa vrtí, krúti, točí • otáčať sa: koleso sa rýchlo vrtelo, otáčalo • zvŕtať sa (vrtieť sa v tanci): páriky sa na parkete zvŕtajú • expr. vrtkať sa: včely sa vrtkali okolo kvetov • tancovať • vykrúcať sa (vrtieť sa v tanci): tancujú, vykrúcajú sa v rytme valčíka • prekrúcať sa: prekrúca sa pred zrkadlom

2. expr. nepokojne sedieť, ležať al. stáť, byť neposedný • expr.: hniezdiť sa • mechriť sa • miesiť sa: žiak sa ustavične vrtí, hniezdi, mechrí; miesiť sa na posteli • hovor. mrviť sa: po hodine sa začali prítomní mrviť, vrtieť • expr. šuchoriť sa (vydávať pritom šuchotavé zvuky): dieťa sa na stoličke neprestajne šuchorí • poposedávať (meniť polohu pri sedení): nervózne poposedáva • expr. premínať sa (Kukučín) • nár. expr.: krmeliť sa (Šoltésová) • hnieždiť sa

p. aj prešľapovať

3. expr. šikovne sa pohybovať pri práci, prejavovať veľký záujem • zvŕtať sa: vrtí sa okolo sporáka, okolo detí • obracať sa: v obchode sa vie vrtko obracať; chlapci sa vrtia okolo dievčiny

4. p. obšmietať sa 1

prenasledovať 1. vytrvalo ísť, bežať za niekým obyč. s úmyslom chytiť ho al. ustavične chodiť za niekým a nenechať ho na pokoji • naháňať: prenasledovať, naháňať zlodeja; lev prenasleduje, naháňa svoju korisť • štvať • duriť (zver) • stíhať: stíhať previnilca • sledovať (obyč. tajne): sledovali ženu až po dom • preháňať • obháňať (nenechať na pokoji): pes preháňa, obháňa ovce • obťažovať: obťažovať niekoho krok za krokom; obťažuje ma svojimi pohľadmi • vtierať sa • natískať sa (vnucovať svoju prítomnosť; o nepríjemných myšlienkach): prenasledujú ho, vtierajú sa mu, natískajú sa mu myšlienky na smrť

2. mocou, kritikou al. inými prostriedkami vystupovať proti niekomu • perzekvovať: komunisti perzekvovali kňazov • terorizovať • zastrašovať (uplatňovať teror): terorizovanie obyvateľstva • proskribovať (stavať niekoho mimo zákona; vyhlasovať za nebezpečného): proskribovanie spisovateľov • hovor. šikanovať • expr. preháňať: šikanovanie, preháňanie vojakov, žiakov • hovor. expr. sedieť na niekom (prenasledovať z osobnej antipatie): profesor sedí na žiakovi • expr. zametať (s niekým; nedôstojne preháňať) • fraz. expr. stúpať na päty (nespúšťať niekoho zo zreteľa a byť prísny voči nemu) • hrub. buzerovať (nástojčivo, so zlým úmyslom a pod. od niekoho vyžadovať obyč. niečo samoúčelné)

preto 1. odkazuje na príčinu, dôvod, účel obyč. vyjadrený vedľajšou vetou • zato: vrátil sa preto, zato, aby si zobral viacej korún • nato: je tu nato, aby nám pomohol; preto, nato si nás nemusel volať • fraz. na ten(to) cieľ

2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a preto • zato • a zato: vždy sa vystatoval, preto, a preto ho nemali radi; letel prvý raz, zato sa bál • teda • a teda • tak • a tak: začalo sa zmrákať, teda, a teda sa pobrali domov; páčila sa mu, tak, a tak sa jej prihovoril • nuž • nuž preto: nevládala, nuž, nuž preto jej pomohol

preveriť dôkladne zvážiť všetky stránky niečoho, všetky okolnosti a posúdiť vierohodnosť niečoho • preskúmať: preveriť, preskúmať pravosť zlata • skontrolovať • zrevidovať • revidovať (znova prezrieť, preveriť z nového hľadiska): (z)revidovanie účtov, dokladov; (z)revidovanie starých názorov • overiť (skúmaním zistiť pravosť, správnosť niečoho): overiť si údaje • preskúšať (podrobiť dôkladnej skúške): ešte raz preskúšať nový výrobok, či má potrebné vlastnosti • prezrieť: prezreli ešte raz všetky podozrivé miesta • hovor. prekádrovať (preveriť kádrovo, obyč. z politického hľadiska): každoročné prekádrovanie pracovníkov bolo povinné • fraz. expr. pozrieť sa niekomu na prsty: Veď ja si vás preverím, ja sa vám pozriem na prsty!

priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domov • priamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrchol • spriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očí • prosto: trafil ho prosto medzi oči • lineárne

2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako svieca • narovnane • vyrovnane • vzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamene • spriama: sedieť spriama

3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobne • bezprostredne • osobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovedný • zoči-voči • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis

4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniu • priamočiaro • spriama: treba na to ísť priamočiaro, spriama • otvorene • nezaobalene • dorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslí • úprimne • nezakryte • zastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalo • kniž. explicitne • kniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrené • prosto • fraz.: z mosta do prosta • bez obalu • pekne-krásne • na plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať

5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5

primabalerína p. tanečnica 1

tanečnica 1. žena, ktorá profesionálne tancuje • baletka (tanečnica v balete) • balerína (sólová baletka) • primabalerína (prvá tanečnica v balete) • bajadéra (orientálna tanečnica) • gejša (tanečnica v japonských zábavných podnikoch)

2. drobná jedlá huba s tenkým hlúbikom • hovor. špička

pripínač p. pripínadlo

pripínadlo predmet, zariadenie na pripínanie • pripínač • pripináčik (klinček na pripínanie) • hovor. pripinák: pripichnúť papier pripináčikom, pripinákom na dvere

pripotkýnať sa p. prísť 1

prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevy • dostaviť sa • zastar. ustanoviť sa • dostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úrad • expr. naklusať • kniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoro • pristúpiť • prikročiť • priblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budove • expr.: pribehnúť • dobehnúť • priletieť • doletieť • pritrieliť • dotrieliť • pripáliť • dopáliť • priraziť • doraziť • prikúriť • dokúriť • priklusať • doklusať • pricválať • docválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom čase • expr.: prifrčať • dofrčať • prifrňať • prifučať • prifuňať • prifukotať • prihartusiť • priharcovať • hovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoro • expr.: prihnať sa • dohnať sa • privaliť sa • dovaliť sa • prirútiť sa • dorútiť sa • prihrnúť sa • dohrnúť sa • dosypať sa • nahrnúť sa • primlieť sa • domlieť sa • pritiahnuť • prirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmi • expr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčať • dohrčať • prirapčať • dorapčať • prihrkotať • dohrkotať • prihrmieť • dohrmieť • prihrmotať • dohrmotať • prihrmotiť • dohrmotiť • prirachotiť • dorachotiť • dohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkých • zastar.: prijachať • dojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do stanice • expr.: prikvitnúť • dokvitnúť • prikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektor • hovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal? • expr.: privliecť sa • dovliecť sa • pritrepať sa • dotrepať sa • dopratať sa • priterigať sa • doterigať sa • pridrgáňať sa • dodrgáňať sa • priredikať sa • doredikať sa • priteperiť sa • doteperiť sa • nár. prikriatať sa • expr.: prirepetiť sa • dorepetiť sa • primotať sa • domotať sa • pripantať sa • priplantať sa • doplantať sa • prihrabať sa • dohrabať sa • prikrbáľať sa • dokrbáľať sa • dotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantal • expr.: pritárať sa • dotárať sa • pritmoliť sa • dotmoliť sa • pritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinec • expr.: priknísať sa • doknísať sa • prikolísať sa • dokolísať sa • pritackať sa • dotackať sa • prikľuckať sa • dokľuckať sa • prikyvkať • dokyvkať sa • dokývať sa • došmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sa • dopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkať • dokrivkať • dokrivkať sa • pribadkať • dobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sa • priplúžiť sa • doplúžiť sa • prikĺznuť sa • prišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhradu • expr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasu • priplaziť sa • doplaziť sa • expr. priplichtiť sa • priliezť • doliezť • prištverať sa • doštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkať • docupkať • pricapkať • docapkať • priťapkať • doťapkať (sa) • priťupkať • priciepkať • priskackať • priskočiť • prihopkať • prihopkovať • pridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkami • expr.: pritancovať • dotancovať • prikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sa • došuchtať sa • prišúchať sa • došúchať sa • prišuchnúť sa • došuchnúť sa • prišmotlať sa • prišmochtať sa • došmochtať sa • prišmotkať sa • došmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovať • dopochodovať • hovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovať • docestovať • hovor. expr. priputovať • expr.: privandrovať • dovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovali • poprichádzať • poprichodiť • podochádzať • podochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť²

prisahať sa uisťovať o niečom formou slávnostného vyhlásenia al. formou sľubu s odvolaním sa na Boha, Bibliu a pod. • prisahať • zaprisahávať sa: prisahal (sa), že rodinu pomstí; prisahá (sa), zaprisaháva sa, že do domu viac nevkročí • veriť sa • zaverovať sa: musel sa pred všetkými veriť, zaverovať, že on to neurobil • božiť sa: boží sa, že sa polepší • dušiť sa (o pravdivosti niečoho uisťovať slovami na moj dušu): stále sa duší, ale nik mu už neverí • zaklínať sa • kliať sa (prisahať sa formou kliatby): zaklína sa, že radšej zomrie, akoby mala porušiť sľub • nár. hromiť sa (Kálal) • expr. biť sa do pŕs (uisťovať o niečom vytŕčavým vyhlasovaním)

zaklínať sa p. prisahať sa

prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradil • prosiť sa • doprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovať • expr.: žobrať • žobroniť • obyč. pejor.: prosíkať (sa) • proskať (sa) • prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márne • expr.: zariekať • zariekavať (Hviezdoslav) • expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplní • pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patrí • expr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenie • expr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankať • drančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinu • expr. kolenkovať • fraz.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo) • prihovárať sa • privrávať sa • expr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Boha • vyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie

žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnu • fraz.: chodiť po žobraní • chodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtaní • fraz.: chodiť z dom na dom • chodiť z dom do domu • chodiť po dobrých ľuďoch • zastaráv. pýtať (Rázus) • zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniť • proskať • prosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovať • expr. pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje práva • expr.: škamrať • škemrať • skuhrať • drankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniaze • fraz. expr.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučať • skuvíňať • kňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?

puška ručná strelná zbraň s dlhou hlavňou • hovor. flinta: poľovnícka puška, flinta • hovor. zastar.: gver • kver • ručnica: dať si gver na plece • žart. pukačka • hovor. expr. búchačka • karabína (ľahká krátka puška) • zastar. vintovka (druh vojenskej pušky staršieho typu) • predovka (starý typ pušky nabíjanej spredu) • zadovka (starý typ pušky, pri ktorej sa náboj vkladá do zadnej časti komory) • vzduchovka (puška, z ktorej sa strela vypudzuje stlačeným vzduchom) • malokalibrovka • nespráv. malorážka (ľahká malokalibrová guľovnica) • guľovnica (poľovnícka puška na guľové náboje) • brokovnica (poľovnícka puška na brokové náboje)

radiť¹ poskytovať rady, ponaučenia • dávať radu/rady: dobre vám radil; dával mu rady do života • dávať návrhy • navrhovať • odporúčať (radiť s návrhom na riešenie problému): dával mu návrhy na výhodnú kúpu; navrhoval mu zmeniť zamestnanie; pracovníkom odporúčali prestať fajčiť • narádzať: narádzal žene, aby sa vrátila, narádzal ženu na návrat • pren.: šepkať • šeptať • šuškať: čosi mu šepkalo, aby sa nemiešal do tej veci • našepkávať • našeptávať • našuškávať (tajne radiť): našepkávali mu rôzne riešenia • napovedať • navrávať (radiť pri odpovedi v škole): jeden žiak odpovedal a druhý mu potichu napovedal • zastaráv. rekomandovať: Čo mi rekomandujete, pán doktor?

šepkať 1. hovoriť šeptom (potichu, nezvučne al. tajnostkársky; op. kričať) • šeptať • šuškať: šepká, šepce, šušká mu do ucha novinu; šepce sa, šušká sa, že je vážne chorý • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať: Nešepoc, nešušoc, hovor nahlas! • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť: dievčence si čosi v kúte šušúkajú, šepolia • pošepkávať • pošeptávať • pošuškávať: stále si s priateľkou čosi pošepkávajú; nedá sa to zatajiť, pošuškávajú si o tom všetci

2. druhému pomáhať pri odpovedi, pri reprodukovaní niečoho, napr. látky, textu a pod. (obyč. žiakovi v škole, hercovi a pod.) • šuškať • našepkávať • našeptávať • našuškávať • napovedať • navrávať (naznačovať odpoveď): šepká, šušká mu látku zo zemepisu; šepkár šepká, našepkáva hercovi zabudnutý text; Deti, nesmiete šepkať, napovedať!

p. aj nabádať

ráno v časti dňa od úsvitu do predpoludnia, v rannom čase • zrána • naráno: ráno, zrána začalo snežiť; naráno už býva chladno • za rána, pís. i zarána • hovor. zaránky: za rána, zaránky si vyšli k rieke • zastar. ránom (Kukučín) • nár. nazraň (Vansová)

zrána p. ráno

rešpektovať 1. prejavovať uznanie, toleranciu • mať rešpekt • mať vo vážnosti • mať v úcte: rešpektuje svojich nadriadených; má rešpekt pred starším, má v úcte starších • vážiť si • ceniť si: váži si, cení si svojich priateľov • ctiť (si) • uctievať (si) (prejavovať úctu): ctí si rodičov • uznávať • dať na: Vysvetli mu to, na teba dá! • zastar. podbať (obyč. v zápore): nepodbá jeho rady

2. p. uznať 2, zachovať 2

rína, ríňa p. odkvap

riskovať ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu • hazardovať: všetko si vopred rozváži, lebo nerád riskuje; ako horolezec často hazardoval so životom • zahrávať sa: Nezahrávaj sa so svojím zdravím! • fraz. postaviť všetko na jednu kartu

rodiť 1. pôrodom dávať von z tela deti, mláďatá • privádzať na svet: matky rodia, privádzajú na svet zdravé deti; samice rodia živé mláďatá • dávať život (len o žene) • zastar. vajatať: vajatala v bolestiach • kotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky, sučky sa kotia • žrebiť sa (o kobyle) • prasiť sa (o svini) • bahniť sa • nár. jahniť sa (o ovci) • teliť sa (o krave) • vrhať (všeobecne o zvieratách): prasnica vrhá asi desať prasiatok

2. prinášať úrodu, plody • plodiť: stromy rodia, plodia zdravé ovocie

rodiť sa 1. pôrodom sa dostávať von z tela • prichádzať na svet: rodia sa, prichádzajú na svet zdravé deti • liahnuť sa • kotiť sa (o niektorých živočíchoch): teliatka sa liahnu; zajace sa kotia v množstve

2. p. rásť 3 3. porov. vzniknúť

rozhadzovať sa expr. správať sa príliš sebavedome • expr.: rozťahovať sa • rozpínať sa: vypil si a potom sa len rozhadzoval, rozťahoval • hovor.: rozkrikovať sa • vyťahovať sa • vyskakovať: vyťahoval sa so svojimi dobrodružstvami; Čo tak vyskakuješ? • expr.: naparovať sa • nadúvať sa • nadrapovať sa • nafukovať sa • prtošiť sa • šušoriť sa • hovor. expr.: rozdrapovať sa • rozcapovať sa • hrub. prdúskať sa: Len sa toľko nenadrapuj, neprtoš! • nár. rozpierať sa (Kukučín) • nár. expr. rozpizgovať sa (Švantner) • subšt. machrovať

rozpínať sa 1. zväčšovať svoj objem • rozširovať sa • rozťahovať sa: pary sa rozpínajú; kovy sa teplom rozťahujú; dym sa rozširuje • duť sa • nadúvať sa • vzdúvať sa • nafukovať sa (obyč. o niečom dutom): brucho sa mu dulo; hruď sa mu vzdúvala

2. p. rozhadzovať sa

šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovala • rozťahovať sa • rozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínali • bujnieť • rásť: kriminalita bujnie, rastie

2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať sa • prenikať • plaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až sem • vychádzať • vychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dym • niesť sa • viať • kniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisť • tiahnuť sa • ťahať sa • tiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou

3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovala • expr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do úst • prenikať: novoty prenikajú aj na vidiek • prenášať sa • tradovať sa • dediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie

4. p. hovoriť 1

rúbať 1. pomocou sekery zrážať na zem • stínať • zotínať • ťať: rúbali starý les; stínali, ťali krovie • vytínať • vyrúbavať • vyrubovať • vysekávať: vytínali kríky • klčovať (o koreňoch): klčovali vinicu • nár. váľať

2. pomocou sekery deliť • kálať • sekať • štiepať: rúbal, kálal drevo; štiepal polená

3. p. dobývať 4. p. biť 1, ničiť 3

stínať porov. sťať, p. rúbať 1

vytínať p. rúbať 1

ružovo 1. bledočervenej farby, farby ako šípová ruža, na bledočervenú farbu • doružova • naružovo, pís. i do ružova, na ružovo: ružovo, doružova sfarbená látka; natrieť steny naružovo • poet. zried. ružovato (Hviezdoslav) • expr.: ružovkasto • ružovkavo • doružovkasta • doružovkava • naružovkasto • naružovkavo, pís. i do ružovkasta, na ružovkasto atď. • expr. zried. ružovasto (trocha ružovo): ružovkasto, doružovkasta, naružovkasto vyspaté dieťa

porov. aj ružový, červeno

2. so sklonom nazerať na ľudí, veci a udalosti z lepšej stránky (op. čierno) • optimisticky (op. pesimisticky): vidieť situáciu ružovo, optimisticky • naružovo, pís. i na ružovo: budúcnosť nám vykreslil ružovo, naružovo • ideálne • idealisticky: predstavovať si niečo ideálne, idealisticky

rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchle • chytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedol • narýchlo • nachytro: narýchlo, nachytro uvarila obed • napochytro • napochytre • naponáhlo • naponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z tašky • urýchlene • zrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchať • chvatne • chvatom • zried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicu • bystro • rezko • svižne • svižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvor • expr. šibko: šibko sa pustil do jedenia • mihom • švihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odíde • náhlivo • horúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil veci • náhle • náhlo • zried.: nanáhle • nanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúť • rapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížila • hovor.: expresne • expres • pren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebné • obratom • kniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky doklady • hneď • ihneď • skoro • naskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiť • zaraz • razom • v okamihu • okamžite • expr.: raz-dva • šupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zima • behom • skokom • zried. skokmo: behom, skokom sa pustili do roboty • letkom • letmo • v letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domov • expr.: hupkom • hupky • zvrtkom • zried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodmi • nár.: friško • šmihom • gvaltom (Hviezdoslav, Botto) • nár. stojme (Dobšinský) • prirýchlo • prichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavili • bleskove • bleskovo • bleskom • poet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalší • bleskurýchle • bleskurýchlo • poet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povie • expr.: ozlomkrk • ozlomkrky • ostopäť • ostošesť • fraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorky • expr.: odušu, pís. i o dušu • fraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalej • fraz.: s časom opreteky • s vetrom opreteky: cestu stavali s časom opreteky • fraz.: akoby bičom plesol • akoby dlaňou plieskal • z minúty na minútu • len tak fuk-fuk • míľovými krokmi • nár.: úvalom • úbehom • nespráv.: spechom • spešne • prekotne

zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobre • náhle: náhle sa jej zakrútila hlava • zastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský) • nečakane • neočakávane • nepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbehol • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania • znezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zaucho • zastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban) • zaraz • hovor. šmahom • expr.: hupkom • hupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenil • sčista-jasna • z ničoho nič • fraz.: ako hrom z jasného neba • ako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného neba • nár. zápustom (Švantner) • kniž. zastar.: nenadále • znenadála • fraz.: z minúty na minútu • z hodiny na hodinu • zo dňa na deň • ani sa nenazdáš

2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré

samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovať • sám: sám si vybral svoje povolanie • nezávisle • autonómne: chce nezávisle, autonómne podnikať • zvrchovane • suverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajine • svojprávne: správa sa svojprávne • kniž.: samobytne • svojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytne • fraz.: na vlastnú ruku • na vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť

2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitne • oddelene • osve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osve • jednotlivo • hovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extra • separátne • sólovo • hovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti

sekať 1. ostrým predmetom narúšať celistvosť niečoho • ťať • zatínať: seká, tne, zatína sekerou do stromu, nožom do dreva • rúbať (pomocou sekery deliť): rúbať polená • stav. slang. štemovať: štemovať do múru otvory

2. rozdeľovať na drobné kúsky • rozsekávať: seká, rozsekáva nožom kapustnú hlavu, ľadové kocky • roztínať (väčším nástrojom): roztína kosti • odsekávať • odsekúvať • odsekovať (oddeľovať kúsky z niečoho) expr.: seká, odsekáva slová • odtínať (väčším nástrojom z niečoho): odtína z kusa mäsa

3. p. biť 1, 2 4. p. robiť 1 5. p. mykať

stískať 1. tlakom, tisnutím dávať k sebe, dovedna al. smerom dolu • stláčať • stlačovať • tlačiť • tisnúť: stíska, stláča v ruke vreckovku; stíska, tlačí, tisne kľučku; tisne si dieťa k sebe • zvierať • zovierať: z(o)viera pery, ceruzu v prstoch • zatínať (pevne stískať): zatína päste • žmoliť • mädliť • expr.: mäkušiť • miagať • mliagať: žmolí, miaga v dlani papier; v rozpakoch mädlí, mäkuší zásteru • objímať (obopínať rukami, obyč. pri citovom prejave) • túliť (nežne tlačiť k sebe): objíma ženu, stíska ju, túli si ju k sebe • expr. oblápať

2. p. šetriť 2

serpentína p. zákruta

zákruta zakrivenie cesty a pod. do ostrejšieho oblúka; takto zakrivené miesto • zatáčka: na ceste je veľa zákrut; vlak vošiel do zákruty, vybrať autom zatáčku • serpentína (ostrá zákruta): nebezpečná serpentína • ohyb • záhyb (miesto zakrivenia): ohyby, záhyby rieky, cesty • kľučka (oblúkovité vybočenia): kľučky chodníka • meander (riečna zákruta): rieka tvorí meandre • zákľuka (Podjavorinská) • nár. skrutka (Timrava) • nár. kiar (Žáry)

schnúť 1. strácať vlhkosť, stávať sa suchým • vyschýnať • vysychať • usychať • uschýnať: porasty schnú, vyschýnajú, vysychajú; bielizeň vonku dobre schne, usychá, uschýna • sušiť sa: huby sa nemajú sušiť na prudkom slnku • vysúšať sa • vysušovať sa: mokré šatstvo sa vysúšalo na radiátore • oschýnať • obschýnať • osychať • obsychať (na povrchu, čiastočne): chodník o(b)sychá • preschýnať • presychať (čiastočne, cez vrstvy): sená preschýnajú • zaschýnať • zasychať (schnúť a priliepať sa na niečo): krv na rane zaschýna • kniž. prahnúť: zem prahne

2. p. chradnúť

vädnúť 1. (o rastlinách) strácať sviežosť • uvädať • ovädať: rezané kvety rýchlo vädnú, uvädajú • usychať • uschýnať • vysychať • vysýchať • vyschýnať (nedostatkom vlahy): sad vysychá, stromy uschýnajú • odkvitať (strácať kvety): ruže odkvitajú • odumierať (obyčajne na jeseň): lístie už odumiera

2. p. chradnúť

zaschýnať p. schnúť 1