Synonymá slova "ã â va" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1948 výsledkov (17 strán)
-
hovieť si oddávať sa pohodliu, nečinnosti • expr.: voľkať si • hovkať si • lebediť si • povoľkávať si: hovejú si, voľkajú si pri kávičke; nič nerobí, iba si hovie, lebedí • expr. bahniť si (Andruška) • expr. dvoriť si (Kukučín) • dopriavať si • žičiť si (pohodlie) • povoľovať si: narobil sa dosť, teraz si povoľuje • odpočívať • oddychovať (po robote, námahe)
ležať 1. byť vo vodorovnej polohe na nejakom podklade: ležal na gauči • polihovať • polihúvať (občas, chvíľami ležať): na laviciach v parku polihujú, polihúvajú turisti • kniž. spočívať: chorý spočíval na lôžku • expr.: lohniť • lehniť: lohnila, lehnila celé dopoludnie
2. byť pripútaný na posteľ pre chorobu • byť chorý • chorieť • chorľavieť: leží, chorie, chorľavie od marca
3. byť uložený v hrobe • odpočívať • kniž. spočívať: tam ležia, odpočívajú, spočívajú naši otcovia
4. p. rozprestierať sa 1 5. p. spať 1 6. p. povaľovať sa 2
odpočívať porov. oddýchnuť si
rekreovať sa venovať sa oddychu (mimo domova) • odpočívať • oddychovať: rekreovali sa, oddychovali v prírode • zotavovať sa (po únavnej práci, po chorobe): zotavoval sa pri mori • letovať (v lete): letovali na chate • dovolenkovať (cez dovolenku): dovolenkujú každý rok v horách
hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)
porov. aj kričať 1
2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať
povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne) • rozprávať • hovoriť • vravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padne • šíriť sa • rozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že… • šuškať • šepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepká • expr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali
2. vravieť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom • šepkať (si) • šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoru • expr.: šepotať • šušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajú • hovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoce • expr.: mrmlať • mrmotať • mumlať • mumrať • hundrať • šomrať • brblať • dudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otec • expr.: šemotiť • šamotiť • šemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos
rozprávať p. hovoriť 1
vyprávať p. hovoriť 1
hrabať 1. hrnúť (obyč. hrabľami) a dávať na kopu • zhrabovať • zhrabúvať • zastaráv. hriebsť: hrabe seno, zhrabúva lístie do koša • expr. hrabkať (zľahka hrabať)
2. nohami rozhrabávať • zastaráv. hriebsť • rozrývať • ryť: pes hrabal, rozrýval zem; kôň hrabal, hriebol kopytami • kutať (sa) • kutrať (sa) (o sliepke): kura (sa) kuce, kutre v zemi • prehrabávať • prehrabovať • prehrabúvať: diviak prehrabúva lístie • expr. hrabkať (zľahka hrabať)
p. aj prehŕňať sa
3. pejor. usilovať sa brať pre seba (majetok, peniaze a pod.): hrabe čím viac pre svoju rodinu • zhŕňať • zhrabúvať: zhŕňať, zhrabúvať majetky, zlato • zhromažďovať • hromadiť: nevedno, pre koho toľko zhromažďuje, hromadí
porov. aj pachtiť sa 1
hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do rána • hovor. muzicírovať: rád doma muzicíruje • zastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikuje • vyhrávať • expr.: vyhúdať • vyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deň • brnkať • vybrnkávať • drnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiu • hovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesoch • pejor.: fidlikať • fidlikovať • pidlikať • pidlikovať • pihlikať • hudlikať • hudlikovať • cvrlikať • čvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgať • vŕzať • vrzúkať • hovor. expr.: škrípať • píliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkania • expr.: tudlikať • tulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase
2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlo • interpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca
3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosť • pohrávať • poihrávať: na perách jej pohráva úsmev • blýskať • blýskať sa • blyšťať sa • lesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiach • horieť (o očiach): oči horia nadšením • iskriť sa: zrak mu iskrí radosťou
4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať
vyhrávať p. hrať 1
vybrnkávať p. hrať 1
pohrávať p. hrať 3
poihrávať p. hrať 3
hrať sa 1. zamestnávať sa hrou • ihrať sa: deti sa hrajú, ihrajú s legom, na vojakov • zabávať sa • baviť sa (nachádzať potešenie v niečom): rád sa zabáva, baví s deťmi • pohrávať sa • poihrávať sa: po(i)hrávala sa s prstencom vlasov • expr. al. det. bavkať sa: dievčatko sa bavká s bábou • expr.: ihračkať sa • ihrajkať sa • ihruškať sa • hrajkať sa (obyč. v styku s deťmi)
2. zdĺhavo al. dôkladne niečo robiť, niečím sa zaoberať • ihrať sa: hrať sa, ihrať sa s vysávaním izby • hovor. expr.: piplať sa • šiplať sa • babrať sa • paprať sa • prplať sa • titlať sa: s opravou strojčeka sa piple, šiple, prple už od rána • zdržiavať sa: netreba sa toľko zdržiavať s robotou • expr. maznať sa • pohrávať sa (zdĺhavo sa s niečím zaoberať): mazná sa s lákavou predstavou
3. p. zahrávať sa
koketovať nápadne sa správať s cieľom vzbudiť pozornosť, obdiv (obyč. druhého pohlavia): dievča koketuje s chlapcom • flirtovať (prejavovať ľúbostný záujem, obyč. zo zábavy): rád flirtuje s cudzinkami • ihrať sa • pohrávať sa • hrať sa (pri nezáväznom vzbudzovaní citov): ihrá sa, pohráva sa s ním, ale nemyslí to vážne; hrať sa, pohrávať sa s predstavou krásnej dovolenky pri mori
pohrávať sa 1. p. zahrávať sa 2. p. hrať sa 1, 2
zahrávať sa, zahrávať si mať k niečomu, niekomu ľahkovážny postoj, k vážnym veciam pristupovať ako k hre, ľahkomyseľne • brať naľahko • brať na ľahkú váhu • hrať sa: zahrávať sa, zahrávať si so zdravím; to netreba brať naľahko, na ľahkú váhu, s tým sa netreba hrať; zahrávať si s citmi dievčaťa • zastar. zaihrávať sa (Dobšinský) • fraz.: hádzať frčky niekomu • hádzať si frčky s niekým • pohrávať sa • poihrávať sa (udržiavať vzťah k niekomu iba zo zábavy) • žartovať • nár. fačkovať (Kálal; obyč. v zápore): so skutočnou láskou sa nežartuje; S ohňom nežartuj! • hazardovať (ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu): jazdí rýchlo, hazarduje so životom • riskovať (ľahkomyseľne uvádzať do nebezpečenstva): zlým výstrojom zbytočne riskuje život, zdravie
žartovať 1. hovoriť al. robiť niečo, čo vzbudzuje veselosť, zábavu, čo pôsobí humorne • robiť žarty: rád s deťmi žartuje, robí s deťmi žarty; o vážnych veciach nežartuj • vtipkovať • robiť vtipy (najmä slovne): vtipkuje, robí vtipy na cudzí účet • hovor.: vtipkáriť • špásovať: vtipkária, špásujú o všetkom • hovor. zastar. vicovať (Timrava) • hovor. figľovať (vzbudzovať veselosť najmä veselými kúskami) • hovor. zastaráv. furtáčiť • subšt. švandovať • subšt. a vulg. srandovať (najmä slovne) • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky, slovné hračky a pod.): mladí laškujú • prekárať (dobromyseľne podpichovať): chlapci prekárajú spolužiačky • uťahovať si • nár. fačkovať (žartovať s iróniou): fačkovať s ľuďmi (Kukučín) • expr. frčkovať (dávať niekomu frčky) (Kalinčiak)
2. (obyč. v zápore) ľahkomyseľne zaobchádzať s niečím • zahrávať sa • zahrávať si • pohrávať sa: s ohňom sa nežartuje, s ohňom sa netreba zahrávať, pohrávať • brať naľahko: svoje poverenie nesmieš brať naľahko, s poverením nežartuj
poihrávať sa 1. p. hrať sa 1 2. p. zahrávať sa
hrča 1. navretá spuchlina: mať hrču na hlave • hrbolec: navreli mu hrbolce na tele • hľuza • expr.: guča • gundža
2. uzlovitý útvar (obyč. v dreve) • uzol: hrča, uzol v dlážke • nár. suk
3. niečo skrútené do gule, do uzla • expr.: guča • gundža: hrča, guča, gundža papiera, cesta • húžva: šatku skrútila do húžvy • expr. žvacheľ: vytiahol žvacheľ bankoviek
4. ryba s mäsitými výrastkami pri ústach • sumec
5. p. kopa 2
húžva 1. p. prút 2. p. hrča 3
prút dlhý, tenký a ohybný nerozvetvený konárik • prútie (prúty) • zried. prútina (prúty): brezové prúty, prútie; plot z prútiny • lieskovica • lieskovec (prút z liesky) • zastar. feruľa (prút na trestanie): dostať po rukách feruľou • húžva (skrútený, pevný a ohybný prút): húžvy na cepoch
hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávať • hromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetko • expr. hromovať • zastar. hriemať (Krčméry) • expr.: brýzgať • harusiť • harušiť • cifrovať • hovor. expr.: šľakovať • bohovať • stobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiš • kliať • preklínať • kniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľaje • expr. zastar. teremtetovať
2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúva • napomínať • vyčítať • dohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli ticho • prekárať: žena ho tresce a prekára • expr.: krstiť • mydliť • kresať • harusiť • harušiť • zvŕtať • hovor. zastar. štrôfať • hrub.: kefovať • ďobať • ďubať • subšt. pucovať • zried. hriakať
3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sa • previňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatike • prestupovať: prestupuje predpisy, zákon
kliať vyslovovať kliatby, nadávky, hrubé slová • kniž. zlorečiť • preklínať • nadávať: nič sa mu nedarí, kľaje, zlorečí, preklína, nadáva • hrešiť (hrubo): hreší ako paholok • hromžiť • expr. hromovať (na niekoho, niečo): hromží na neporiadky • kniž. klnúť • hovor. expr.: bohovať • stobohovať • šľakovať • expr. zastar.: žúriť (J. Kráľ) • teremtetovať; rúhať sa (hrubo urážať niekoho vznešeného, niečo posvätné): rúhať sa Bohu, nebu • fraz. brať meno Božie nadarmo
nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadky • expr.: papuľovať • grobianiť • šprihať • šľakovať • brýzgať • hromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosť • hovor. šimfovať: šimfoval na vedúcu • hovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskuje • pejor.: brechať • štekať • havkať (na niekoho): brechali, štekali na seba • expr. fákať (Vajanský) • haniť • hanobiť • tupiť • ohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otca • expr.: špiniť • očierňovať: špinil celú rodinu • rúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu
2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohan • hromžiť • hromovať • zlorečiť: stále len hromží, zlorečí • kliať • preklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočiš • hovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali
hrýzť 1. zubami drobiť na kúsky, obyč. potravu • rozhrýzať • rozhryzovať: hryzie ovocie, chlieb; rozhrýza trpkú plánku • chrúmať • chrúpať (niečo krehké, tvrdé): kone chrúmali ovos • expr.: chrumkať • chrupkať (jemne): chrumká čerstvú žemľu • expr.: hryzkať • pohryzkávať • pochrumkávať (pomaly, jemne hrýzť) • expr.: rumádzgať • rumázgať • rumácať (hlasno hrýzť): kone rumázgali trávu • expr. murckať (o zajacoch) • žuť • žuvať (roztláčať zubami na kašu): žuje tvrdé mäso
2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: hrýzť si pery • obhrýzať • ohrýzať (dookola): obhrýza si nechty • obžierať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): zajace obžierajú mladé stromčeky • hovor. žrať (o hmyze): vši ho žerú • štípať: blchy ma štípu
3. p. škrabať 4 4. p. trápiť
pohryzkávať p. hrýzť 1
pochrumkávať p. hrýzť 1
húkať 1. vydávať mocný, ťahavý zvuk • expr.: uhúkať • huhúkať: sova húka, (h)uhúka • expr.: túkať • tutúkať • ťuťúkať (o dychových hudobných nástrojoch al. o podobnom zvuku): heligón tutúkal; auto túkalo na chodcov • zavýjať: sirény húkali, zavýjali • hučať: basa hučí, motor hučí • expr.: vyhukovať • vyhukúvať (opakovane, často húkať)
2. p. kričať 1
hundrať expr. 1. slovami prejavovať nespokojnosť • expr.: šomrať • brblať • dudrať • frflať • frfotať • škamrať • škamriť • škemrať • mrmlať • nár. žundrať: hundrať na robotu; šomrať, brblať na všetko; frfle, mrmle proti rozhodnutiu • expr. drdlať (Ferko) • arch.: žehrať • zried. žuhrať: žehrať na celý svet • reptať (intenzívne, verejne a pod.): je nespokojný, stále repce • hromžiť • expr.: hartusiť • harusiť • hartušiť • harušiť (hnevlivo): hromží na neporiadky • expr. zried. homrať • nár. žompáriť (Timrava) • pohundrávať (trochu, chvíľami hundrať)
2. nezrozumiteľne, nezreteľne hovoriť • expr.: brblať • bručať • dudlať • drdlať • dudrať • mrmlať • mrmotať • mumlať • mumrať: hundre, brble si popod nos; nik mu nerozumie, čo mrmle • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (nezrozumiteľne a ticho hovoriť): neviem, čo stále šomre, šemotí, šemoní • expr. huhlať (tlmene) • huhňať • fufnať • chuchmať (s nosovým prízvukom)
pohundrávať p. hundrať 1
húžvať, húžviť skrúcať do húžvy; tlakom, skrúcaním deformovať • krčiť • krkvať: húžvať, krkvať v ruke vreckovku; húžviť, krčiť si šaty • nár. krcmať (Kálal) • expr.: žvachľať • miagať • nár.: mäčkať • madžgať: sedí a žvachle, miaga, madžgá si sukňu • mraštiť • mŕštiť • vraštiť • nár. hrždiť (sťahovať do vrások): od hnevu mraští čelom; mŕštiť, vraštiť tvár • mädliť • mrviť • žmoliť • expr. mäkušiť (prstami, dlaňami opakovane stláčať): v pomykove mädlí, mäkuší, žmolí čiapku • šúveriť (skrúcať na okrajoch): šúverí list, papier • expr. chalbať
húžvať sa, húžviť sa p. krčiť sa 1
hvízdať vydávať al. spôsobovať vysoký prenikavý zvuk: vietor hvízda v korunách stromov; hvízda na prstoch • hvižďať • svišťať • fičať • pišťať (pri prudkom pohybe): guľky hvižďali, svišťali, fičali, pišťali pri uchu; bič sviští, severák fičí • pískať • expr. piskotať • pohvizdovať • pohvizdúvať (spôsobovať prenikavý zvuk fúkaním do štrbiny): vlak píska; pískať (si), pohvizdovať (si), pohvizdúvať (si) pesničku • expr.: vyhvizdovať • vyhvizdúvať • vypiskovať • vypiskúvať (opätovne, ustavične hvízdať): drozdy vyhvizdujú od rána • zried.: prehvizdávať si • prehvizdovať si: skacká a veselo si prehvizdáva
hýbať sa 1. meniť svoju polohu, prejavovať pohyb • pohybovať sa: všade je ticho, nič sa nehýbe, nepohybuje • kývať sa: vo vetre sa hýbu, kývu konáre • mihať sa • mihotať sa (rýchlo): za oblokom sa čosi mihá, mihoce • pohýnať sa (začať sa hýbať): vlak sa už pohýna • rušať (sa): Je už čas rušať!
2. p. ísť 1 3. p. prospievať 2
klátiť sa zosúvať sa pod ťarchou niečoho, pri náraze niečoho a pod. • padať: kláti sa, padá pod ťažkým bremenom; hlava sa mu kláti, padá • zohýnať sa • ohýnať sa (vo vetre): stromy sa klátia • knísať sa • kolísať sa • kývať sa • hojdať sa (pri chôdzi) • expr. holengať sa: nohy sa mu holengajú • expr. strckať sa: strcká sa ako omámený
p. aj knísať sa
knísať sa pohybovať sa z boka na bok • kolísať sa • kývať sa: na vlnách sa kníše, kolíše, kýve čln • expr. kyvotať sa: vo vetre sa kyvocú konáre • hojdať sa • expr. kolembať sa (pri chôdzi, na hojdačke a pod.): žena sa hojdá, kolembá v bokoch • expr.: kyvkať sa • pokyvovať sa • pokyvkávať sa (slabo sa knísať z boka na bok) • pohojdávať sa • pokolembávať sa (mierne sa hojdať) • expr. zivkať: lavička sa začala zivkať • expr.: hontŕľať sa • hučkať sa (na hojdačke): deti sa v parku hontŕľajú, hučkajú • opálať sa • expr.: hompáľať sa • combáľať sa • combŕľať sa (Šikula) • holengať sa • lengať sa • bolengať • bolengať sa • celembať sa • celengať sa (o niečom visiacom): na pleci sa mu opálal, hompáľal plecniak; ruky sa mu combáľali, holengali pri tele; dlhá sukňa sa jej bolengala, celengala okolo nôh; kosa mu bolengala na pleci • klátiť sa (pri pohybe z boka na bok padať pod ťarchou): stromy vo vetre sa klátili • nár. kynášať sa (Timrava) • pren. balansovať: ruky mu balansovali pozdĺž tela • prehýnať sa: v bokoch sa pôvabne prehýna • zried. prekyvovať sa: v chôdzi sa prekyvuje z boka na bok • nespráv. kymácať sa
kývať sa p. knísať sa
opálať sa pohybovať sa z boka na bok (o niečom voľne upevnenom, visiacom) • knísať sa • kolísať sa • kývať sa: vo vetre sa opálajú, kníšu, kývajú tenké haluze • expr.: kyvotať sa • hompáľať sa • combáľať sa • holengať sa • lengať sa • bolengať sa • celembať sa • celengať sa: ruky sa mu hompáľali pri tele; zástavy sa kyvotali na stožiaroch • expr.: plantať sa • pľantať sa (o veľmi voľnom oblečení): nohavice sa pľancú okolo kolien • expr. ometať sa: sukňa sa jej ometá okolo nôh
hýriť 1. tráviť čas zábavou a obyč. pritom míňať peniaze: hýri po nociach • hovor.: flámovať • lumpovať • hovor. expr. lumpáčiť (nestriedmo, pri pijatike): flámovali, lumpovali do rána • hovor. zastaráv. al. expr. mulatovať • expr.: bújať • bujdošiť (samopašne): pili, bujdošili, hrali karty • nár. huľať (Kálal; piť a veseliť sa)
2. mať niečo vo veľkej miere • mať hojnosť • oplývať: jeseň hýri, oplýva farbami, má hojnosť farieb • prekypovať • kypieť (nejakou vlastnosťou): prekypuje, kypí zdravím, radosťou • iskriť • expr. sršať: iskrí, srší humorom
iskriť 1. tvoriť iskry • sršať: rušeň iskrí, srší (iskrami); oči mu iskria, sršia (hnevom) • prskať: prskavky prskajú
2. javiť sa, svietiť ako iskry, prerušovane intenzívne žiariť • iskriť sa • jagať sa • jagotať sa • trblietať sa: v očiach (sa) mu iskrí, jagá, trbliece smiech • striebriť sa • blyšťať sa • blýskať sa • expr. blyskotať sa • ligotať sa: v kvetoch sa striebri, blyští, blyskoce, ligoce rosa • mihotať sa • mihať sa: sneh sa na slnku mihoce; na nebi sa mihajú hviezdy • prebleskovať • prebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): čosi za oblokom prebleskuje
3. hojne sa niečím prejavovať • oplývať: iskriť, oplývať dobrými ideami • hýriť • expr. sršať • prekypovať • kypieť: hýri, srší vtipmi; prekypuje, kypí radosťou
kypieť 1. zväčšovaním objemu (obyč. pri vare) presahovať okraj nádoby: mlieko, polievka kypí • prekypovať • pretekať: šampanské kypí, prekypuje; šumienka preteká (z pohára)
2. byť v pohybe, výrazne sa prejavovať • expr. vrieť • prekypovať: na uliciach kypí, vrie život; hnev v ňom vrie • kvasiť sa • búriť sa: všetko sa v ňom kvasí, búri • burácať (o mori)
3. mať hojnosť • prekypovať • oplývať: mládenec kypí, prekypuje, oplýva zdravím • expr. sršať (týka sa duševných vlastností, citov): srší optimizmom, radosťou • hýriť • iskriť: hýri, iskrí vtipmi • vyznačovať sa (mať ako charakteristický znak): vyznačovať sa činorodosťou
oplývať mať bohatosť hmotných vecí al. duchovných hodnôt • mať hojnosť (niečoho) • byť bohatý (na niečo): oplývať peniazmi, majetkami, mať hojnosť peňazí, majetkov • prekypovať • kypieť (týka sa nehmotných vecí): prekypovať, kypieť veselosťou, zdravím, optimizmom • iskriť • expr. sršať (myšlienkami, nápadmi, vtipmi) • hýriť (mať niečoho nadbytok): lúka hýri kvetmi, farbami
p. aj topiť sa1 2
topiť sa1 1. klesať pod hladinu, na dno a obyč. hynúť zadusením • kniž. tonúť: Topíme sa, zachráňte nás!; tonúca loď • potápať sa: čln plný vody sa potápa • ponárať sa • kniž. noriť sa • hrúžiť sa (obyč. na istý čas): nevládze plávať, už sa ponára, norí pod vodu, na dno rieky; hrúži sa do vĺn
2. expr. byť naplnený, zaplavený niečím, mať niečoho veľa • byť zahrnutý • oplývať: topí sa v bohatstve, je zahrnutý prepychom, oplýva peniazmi • byť bohatý (na niečo) • mať hojnosť (niečoho) • kniž. tonúť • utápať sa • plávať (v niečom): utápa sa v biede, v žiali, v radosti; pláva v dlhoch, slzách
vyznačovať sa mať ako charakteristický znak • zastar. vyznamenávať sa: náš rod sa vyznačuje, vyznamenáva vysokým vzrastom • oplývať • prekypovať • kypieť (mať niečoho v hojnej miere): povahovo oplýva, prekypuje veselosťou; starec kypí múdrosťou • kniž. honosiť sa: kaštieľ sa honosí vzácnymi pamiatkami
chlipkať expr. po troche piť al. jesť tekuté jedlo • expr.: pochlipkávať • uchlipkávať (si): chlipká, pochlipkáva horúcu polievku; uchlipkáva si kávy • expr.: upíjať (si) • popíjať (si): upíjame si, popíjame si vínko • sŕkať • srkať: pomaly sŕka polievku
p. aj piť 1
piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľaše • popíjať (si) • upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vína • poťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čaj • expr. cickať (po troche): dieťa cická mliečko • srkať • sŕkať • chlipkať • pochlipkávať • uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovku • expr.: napájať sa • nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsom • expr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopať • logať • lôchať • lúchať • drúľať • chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabu • chlípať • chleptať • chľamtať • chľastať • strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce vodu • expr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárom • pripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liek • konzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva
2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemoty • expr.: chľastať • slopať • logať • strebať • uhýbať si • uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýna • expr.: trundžiť • hovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladosti • expr.: tankovať • cicať: chlapi tankujú, cicajú od rána • subšt.: nasávať • sať
3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovať • vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážď • absorbovať • vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot
4. p. cicať
chlipný chorobne al. necudne zmyselný; svedčiaci o takej zmyselnosti • chtivý • žiadostivý • požívačný • pôžitkársky (v zmyselných rozkošiach): uprieť na ženu chlipný, chtivý, žiadostivý pohľad • erotomanský (svedčiaci o erotománii) • nymfomanský (svedčiaci o nymfománii): erotomanské, nymfomanské chúťky • necudný • nehanblivý: necudný, nehanblivý zrak; necudné, nehanblivé gestá
p. aj zmyselný, nemravný
maškrtný ktorý má rád maškrty, maškrtenie; svedčiaci o tejto vlastnosti • maškrtnícky • expr.: lakotný • lakotnícky • nár. paškrtný: maškrtné, maškrtnícke, lakotné deti vyjedli všetok lekvár; má maškrtný, lakotnícky, paškrtný jazyk • labužnícky • gurmánsky (ktorý má rád dobré jedlo): labužnícky, gurmánsky vychutnávač (jedla) • pôžitkársky • požívačný • požívačnícky (ktorý sa oddáva pôžitkom z dobrého jedla): maškrtný, pôžitkársky starec; maškrtné, požívačné, požívačnícke ústa
pôžitkársky ktorý sa oddáva pôžitkom, svedčiaci o pôžitkárstve • požívačný • požívačský • požívačnícky: pôžitkársky, požívačný, požívačský, požívačnícky človek • vychutnávačský: vychutnávačské sklony • rozkošnícky: rozkošnícky život • labužnícky (i pren.) • maškrtný • gurmánsky • expr. lakotný (ktorý sa vyžíva v jedle): labužnícka, maškrtná, gurmánska, lakotná povaha; sledoval dievča s labužníckym výrazom v tvári • pejor.: konzumný • konzumentský (zacielený iba na spotrebu, na materiálne hodnoty): konzumná, konzumentská spoločnosť; konzumentský egoizmus • svetácky • pejor. bonvivánsky (ľahkomyseľne sa oddávajúci svetským pôžitkom): svetácky, bonvivánsky typ človeka • hedonický • hedonistický • epikurejský (vyžívajúci sa v pôžitkárstve, vyhľadávajúci slasť a rozkoš) • chlipný (vyhľadávajúci, oddávajúci sa telesným pôžitkom): chlipný muž, pohľad • subšt. fajnšmekerský
chodidlo 1. časť nohy, na ktorú sa našľapuje • stupaj • šľapa • šľapaj: poraniť si chodidlo, šľapaj, stupaj; stáť na chodidlách, na šľapách; mať veľké chodidlá, šľapy • podošva: v čižmách ma pália podošvy
2. časť ponožky al. pančuchy obúvaná na časť nohy, na ktorú sa našľapuje • šľapa: deravé chodidlá, šľapy
podošva 1. p. chodidlo 1 2. p. podrážka
podrážka hrubá vrstva kože, gumy a pod. na spodku obuvi • podošva: kožené podrážky, podošvy; mať zodraté podrážky, podošvy • hovor. zastar. dupľovka
chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)
2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri
3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu
4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)
5. p. patriť 1
premávať sa p. chodiť 1
jazdiť pohybovať sa po zemi s použitím zvierat, dopravných al. športových prostriedkov: jazdiť na koni, na aute, na lyžiach • niesť sa/nosiť sa na koni • hovor. zastar. rajtovať (na koni) • ísť • chodiť • voziť sa (na dopravných al. športových prostriedkoch): rád ide, chodí autom; do školy sa vozí, chodí na bicykli; dobre chodí, jazdí na korčuliach • premávať (o dopravných prostriedkoch): autá premávajú v obidvoch smeroch; autobusy dnes nepremávajú • spúšťať sa (na lyžiach, na saniach)
premávať p. jazdiť
chorľavieť mať často narušený zdravotný stav • chorieť • zried. pochorievať: chorľavel, chorel, pochorieval celý rok • byť chorý (stále): je chorý na priedušky • byť postihnutý • trpieť: je postihnutý, trpí na žalúdok • zried. boľavieť (Rázus): mrzutiem a boľaviem • polihovať • polihúvať (chvíľami ležať pri chorobe): polihuje od jari • expr. zried. dengľavieť • expr.: postenávať • postonávať • postenkávať • postonkávať
p. aj chradnúť
zaháľať tráviť čas v nečinnosti, nič užitočné nerobiť • leňošiť: žiak sa neučí, zaháľa, leňoší • povaľovať sa • ponevierať sa • zried. povaľkávať sa • postávať (v kratšom časovom úseku): celý deň sa iba povaľuje; postáva pri robote • expr.: hlivieť • darebáčiť • daromníčiť • hniť: hlivie, hnije bez roboty; nestrpím, aby tu niekto darebáčil, daromníčil • nár.: heverovať (Timrava) • oblieňať (Timrava) • vylihovať • vylihúvať • polihovať • polihúvať • expr. vyvaľovať sa (ležaním v nečinnosti tráviť čas): rád doma vylihuje, polihuje • fraz. podopierať uhly
postenávať p. stenať
stenať, stonať vydávať stony, hlasné, bolestné vzdychy a vyjadrovať tak pocity bolesti, žiaľu; so stonmi, vzdychmi hovoriť • vzdychať: od bolesti kričí a stene, stoná, vzdychá; matka stene, že nemá čo dať jesť deťom • expr.: skuhrať • stukať • ufkať: celý deň na posteli skuhre, stuká, ufká • expr. zried. hekať • postenávať • postonávať (občas, chvíľami stenať) • expr.: stenkať • stonkať • postenkávať • postonkávať (slabo, chvíľami stenať) • expr.: jajkať • jajčať • jojkať • jojčať • jujkať • jujčať (pri stenaní opakovať citoslovcia jaj, joj, juj) • expr. ochkať (pri stenaní opakovať citoslovce och)
p. aj bedákať
postenkávať 1. p. stenať 2. p. chorľavieť
chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkom • pestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včely • expr. piplať sa • nár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatka • expr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)
2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťa • živiť: živiť mláďa mliekom • dojčiť • pridájať • nadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rok • plekať • nár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľa • hovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchať • napchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiť • nasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom
3. p. živiť 1
kŕmiť podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • chovať: kŕmi, chová prasce kukuricou; kŕmi, chová dieťa kašou • hovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí): futruje deti koláčmi • kniž. sýtiť • nasycovať (robiť sýtym): hladnú spoločnosť sýti, nasycuje chlebíčkami • expr.: pchať • napchávať (podávať obyč. množstvo jedla): pchá, napcháva sa cukríkmi • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka): štopať hus • živiť: Čím živíte rybky v akváriu? • obročiť (kŕmiť obrokom): obročiť kone • dojčiť • pridájať • nadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala syna iba mesiac • plekať • nár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko) • expr. peľhať (dobre kŕmiť): peľhať brava
nakladať 1. umiestňovať s cieľom prepraviť • klásť • dávať: nakladali, kládli tovar do kontajnerov • vykladať (hore): vykladať debny na nákladné auto • subšt. ládovať: ládovali uhlie do vagónov
2. umiestňovať niekde v istom množstve • dávať • klásť: nakladal drevo do pece • napchávať • tlačiť (pchaním): napchával knihy do tašky • expr.: kydať • váľať (vo veľkom množstve): kydala, váľala všetko na kopu
3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať: nakladané, konzervované uhorky • zavárať
4. porov. prikázať 5. p. zaobchádzať
pchať 1. tlakom dostávať niekam; tlačením plniť • strkať • tlačiť: márne pchá, strká, tlačí oblek do plného kufra • tisnúť • tiskať • tískať • vtláčať: nasilu tisne, tíska, vtláča kočík do preplnenej električky • expr. džgať: džgá tabak do fajky • napchávať • expr. nadžgávať: napchávať, nadžgávať kapustu do suda, peniaze do peňaženky • vpravovať • vpratávať: vpravovať do diery otravu
2. p. kŕmiť
chrápať 1. pri spaní vydávať hlasité hrdelné zvuky • fraz. expr. píliť drevo: chrápe, píli drevo, len sa tak ozýva • expr. chrapkať (mierne chrápať) • expr. pochrapkávať (prerušovane mierne chrápať)
2. p. spať 1
pochrapkávať p. chrápať 1
chutnať zisťovať chuť niečoho • ochutnávať • hovor. koštovať: chutná, ochutnáva víno, koláč; koštuje z torty, tortu • odb. degustovať
ochutnávať p. chutnať
chýbať 1. pociťovať nedostatok, stratu niekoho, niečoho • chybieť • chybovať • nedostávať sa • nemať • nedochodiť • nedochádzať: chýbajú, chybia, chybujú nám peniaze, nedostáva sa nám uznania za prácu; nemá odvahu, chýba mu odvaha; nedochodí im benzín, nemajú benzín • nespis. postrádať
2. nebyť na určenom mieste • byť neprítomný: chýbať, byť neprítomný v škole • zameškávať • vymeškávať • vynechávať (chýbať pri pravidelnom vykonávaní niečoho): často vymeškáva hodiny hudby • absentovať
nedostávať sa p. chýbať 1
zameškávať p. chýbať 2
vymeškávať p. chýbať 2
obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodia • bočiť • strániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy
2. ísť popri niečom, niekom • obchodiť • prechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich dome • míňať: autobus míňal radnicu • obiehať: auto obiehalo bicyklistu
3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiť • zachvacovať • opanúvať • ovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľ • zmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatia • ísť • padať: ide, padá na mňa smútok
4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémom • nerešpektovať • nevšímať si • kniž. negovať • odmietať • ignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formu • nedbať • nebrať do úvahy • kniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhlášku • zanedbávať • vynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningy • práv. opomínať: opomínaný dedič
5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať
chýr 1. informácia šíriaca sa ústnym podaním • zvesť: nepravdivý chýr, nepravdivá zvesť • povesť: šla o ňom povesť, že… • reči (nepodložené, nepravdivé chýry): šíriť reči o niekom • novina • novinka: mám pre vás novinu, novinku • správa: správy sa šíria • klebeta (ohovárajúci chýr): babské klebety • hovor. fáma: fáma hovorí, že…
2. p. povesť 2
náčinie pomôcky na prácu al. inú činnosť • náradie • nástroje: stolárske, záhradnícke náčinie, náradie, nástroje • riad: držať si riad v poriadku • hovor. inštrumenty: murárske inštrumenty • hovor. sprava: taká vŕtačka je užitočná sprava • servis (náčinie na podávanie jedál a nápojov): kávový servis • slang. sersám • subšt.: vercajg • vercajk • verkcajg • verkcajk
nástroj 1. pomôcka pri manuálnej práci • hovor. inštrument: stavbárske nástroje, inštrumenty • hovor. sprava: vŕtačka je užitočná sprava • prostriedok (nástroj na uskutočnenie niečoho): pracovné prostriedky • pejor.: verk • verkeľ • vergeľ (starý, často nefunkčný nástroj) • slang. sersám
2. prostriedok na tvorenie tónov, hudby • inštrument: hudobné nástroje, inštrumenty
oznam danie niečoho na verejnú známosť; tlačivo, na ktorom sa oznamuje • oznámenie • správa: krátke oznamy, oznámenia, správy v novinách • ohláška: povinná ohláška odberu elektriny • vyhláška • dekrét (úradný oznam pre verejnosť): vyhláška, dekrét o mobilizácii • prípis (úradný oznam určený inštitúcii): v prípise sa uvádza… • upovedomenie • uvedomenie • vyrozumenie • avízo (oznam o budúcej udalosti): poslali upovedomenie, avízo o príchode inšpektora • proklamácia • vyhlásenie (oznam, v ktorom sa niečo popiera al. sa oznamujúci na niečo zaväzuje): proklamácia o otvorení hraníc • kniž. notifikácia: notifikácia o embargu • inzerát (oznam ponuky al. dopytu v tlači): oznamy, inzeráty v novinách iba preletel pohľadom
p. aj správa1
prístroj technické zariadenie na vykonávanie istých fyzikálnych al. chemických dejov • aparát: premietací, fotografický, hasiaci prístroj, aparát • hovor. sprava: cirkulárka, telefón je užitočná sprava • automat (automatický prístroj): hrací automat • hovor. zastaráv. al. expr. mašina
p. aj stroj
sprava1 z pravej strany (op. zľava) • odprava: sprava, odprava je ľahší prístup
sprava2 p. náčinie, nástroj 1, prístroj, zariadenie 1
správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesť • novina • novota • novosť • trocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domova • chýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýry • informácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informácie • hlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohy • oznámenie • oznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznam • dezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformácie • hovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o puči • zastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raport • kniž. referencia: podať o niekom referencie • noticka • drobnička • drobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovania • depeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslanca • posolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvo • odkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkaz • referát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferencii • povesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že… • hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámy • klebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebety • reč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiam • avízo: dostať avízo • hovor. expr.: šuškanda • šepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda
správa2 1. sústava zásad, nástrojov, prostriedkov, ľudí usmerňujúcich istú činnosť: správa závodu • riadenie: riadenie obce • vedenie: vedenie ústavu
2. osoby al. inštitúcia, ktorá niečo spravuje: lesná správa, domová správa • riaditeľstvo: riaditeľstvo školy • vedenie: vedenie spoločnosti • administratíva: pracovať v administratíve • hovor. zastar. direkcia: direkcia divadla • úradníctvo (osoby vykonávajúce úrad) • aparát (pracovníci výkonného orgánu): štátny aparát • pejor. byrokracia (ľudia profesionálne pracujúci v správe)
zariadenie 1. predmet al. súbor predmetov prispôsobených na vykonávanie istých operácií: poplachové zariadenie, klimatizačné zariadenie • mechanizmus (sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou): prevodový mechanizmus • hovor. sprava: sprava na čistenie pokrovcov • prístroj • aparát (zariadenie, ktoré nevykonáva prácu, ale prebieha v ňom fyzikálny al. chemický dej): načúvací, premietací prístroj, aparát
2. súbor vecí, predmetov potrebných na riadne fungovanie niečoho: hotelové zariadenie, zariadenie ordinácie • vybavenosť: technická vybavenosť továrne • vybavenie: vybavenie kúpeľne • vystrojenie: vystrojenie miestnosti • nábytok (zariadenie bytu, miestnosti)
chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovať • strojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večeru • priprávať • vystrájať: pripráva, vystrája deti na výlet • hovor.: hotoviť • hotovať: hotoví synovi svadbu • hovor. zastaráv. richtovať • subšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačku • organizovať • plánovať • mať plán • kniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzy • snovať • snuť • osnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigy • kniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úklady • expr.: variť • piecť • kutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia
priprávať p. chystať, porov. pripraviť
komponovať dávať vznik dielu, najmä umeleckému • skladať (obyč. hudobné diela): komponuje, skladá opery a symfónie • tvoriť: postavu tvoril, komponoval ako tragickú • zostavovať: výstavu zostavoval z diel súčasných grafikov • kniž. osnúvať (myšlienkovo rozvrhovať): román osnúval v polstoročnom zábere
osnúvať p. chystať
plánovať mať v úmysle vykonávať niečo v blízkej budúcnosti • mať plán • mať v pláne • chystať: plánovali, mali v pláne, chystali odvetné opatrenia • zamýšľať: zamýšľa stať sa učiteľom • pripravovať • strojiť: návštevu významnej osobnosti treba pripravovať dlho dopredu • projektovať (robiť technický plán): projektovať prestavbu historického jadra mesta • hovor. programovať: atletické súťaže programovali už v januári • kniž. proponovať: gestorská organizácia proponuje jazykové kurzy pre svojich pracovníkov • organizovať (plánovať a cieľavedome konať): organizovať zájazd • snovať • snuť • osnúvať (tajne plánovať)
chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sa • strojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbu • vystrájať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestu • hovor. zastaráv. richtovať sa • subšt. štelovať sa; priberať sa • brať sa • zberať sa • dávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do roboty • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiť • mať sa: mali sa už na odchod • poberať sa • vyberať sa • vydávať sa (chystať sa na cestu)
poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatier • brať sa: berie sa od nás preč • vydávať sa • vystrájať sa • chystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajov • vypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túru • odoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domov • uberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberať • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu
p. aj brať sa 1
2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sa • priberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do roboty • brať sa: berie sa do prania • chystať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevo • púšťať sa • dávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úloh • chytať sa • hovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty
3. p. ísť 1