Význam slova "seba" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sebadisciplína -y ž. ovládanie svojho konania, vôle, prejavov

sebadôvera -y ž. dôvera vo vlastné schopnosti, sily, sebaistota: strata s-y, získať s-u

sebairónia -ie ž. výsmech seba samého;

sebaironický príd.: s. postoj;

sebaironicky prísl.

sebaisto prísl.

sebaistota -y ž. sebadôvera, sebavedomie: pocit s-y, nadobudnúť s-u

sebaistý príd. kt. si dôveruje, sebavedomý: s-é správanie, konanie;

sebaklam -u m. pomýlená predstava o niečom: žiť v s-e

sebakontrola -y ž. kontrola seba samého: stratiť s-u

sebakritickosť -i ž.

sebakritický príd.;

sebakriticky prísl.;

sebakritika -y ž. kritika seba samého: úprimná s.;

sebaobetovanie -ia s. kniž. obetovanie seba samého, vlastných záujmov: bezvýhradné s.

sebaobmedzovanie -ia s. kniž. obmedzovanie seba samého: princíp s-ia

sebaobrana -y ž. obrana seba samého, vlastných záujmov: zraniť niekoho v s-e, povedať niečo na s-u;

sebaobranný príd.: s. úder, reflex

sebaochrana -y ž. ochrana osoby a majetku vlastnými silami a prostriedkami

sebaovládanie -ia s. ovládanie seba samého, sebakontrola: stratiť s.

sebapoznanie, sebapoznávanie -ia s. kniž. pozn(áv)anie seba samého

sebapozorovanie -ia s. kniž. pozorovanie seba samého, sebaskúmanie, introspekcia

sebapreceňovanie -ia s. nekriticky vysoké hodnotenie seba samého

sebarealizácia -ie ž. kniž. uplatňovanie seba samého: umelecká s., možnosti s-ie

sebareflexia -ie ž. odb. sebapozorovanie a uvažovanie zamerané na pochopenie vlastných činov a ich zákonitostí: nedostatok s-ie, schopnosť s-ie

sebaskúmanie -ia s. kniž. sebapozorovanie

sebaúcta -y ž. úcta k sebe samému

sebaukájanie -ia s. lek. ukájanie pohlavného pudu samým sebou, onánia

sebaurčenie -ia s. samourčenie

sebauspokojenie, sebauspokojovanie -ia s. spokojnosť so sebou samým: to ho viedlo k s-iu, neupadať do s-ia

sebauvedomovanie -ia s. kniž. uvedomovanie si vlastných schopností, predností ap.: proces s-ia národa

sebavedome prísl.: s. sa správať

sebavedomie -ia s. vedomie vlastnej hodnoty, sebaistota: národné s., nezdravé s., nedostatok s-ia

sebavedomý príd. kt. si uvedomuje vlastnú dôležitosť, hodnotu; svedčiaci o sebavedomí: s. človek;
s-é správanie, s-á odpoveď;

sebavýchova -y ž. vychovávanie seba samého: nedostatok s-y

sebavzdelanie, sebavzdelávanie -ia s. získ(av)anie vzdelania vlastným pričinením

sebazáchova -y ž. úsilie zachovať si život, sebazáchrana: pud s-y

sebazáchrana -y ž. sebazáchova: urobiť niečo v s-e

sebazapieranie, sebazaprenie -ia s. odriekanie, odrieknutie sa vlastných potrieb, túžob, záujmov: cvičiť sa v s-í;
pracovať so s-m