Význam slova "rebr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rebríček -čka m.

1. zdrob. k rebrík

2. hovor. stupnica, poradie osôb al. vecí podľa istých kritérií: spoločenský r.;
r. najlepších športovcov

3. bot. liečivá rastlina s vysokou byľou, bielym súkvetím a perovitými listami, myší chvost, Achillea

rebrík -a m. náradie z 2 žrdí priečne spojených šteblíkmi slúžiace na lezenie: drevený, kovový r.;
povrazový r.;
hasičský r.;
liezť po r-u;

rebríkový príd.;

rebrina -y -rín ž.

1. bočnica voza podobná rebríku

2. telocvičné náradie, ribstol

3. rebrík nad žľabom, do kt. sa dobytku vkladá krmivo;

rebrinák, rebriniak -a m. rebrinový voz: nakladať seno na r.

rebrinový príd.: r. voz

rebro -a -bier s.

1. oblúkovitá kosť obopínajúca hrudnú dutinu stavovcov: udrieť niekoho pod r-á;
zlomiť si r.

2. mäso okolo (hovädzieho) rebra: varené r.

3. vystupujúca oblúkovitá časť stropnej klenby: gotické r-á

4. oporná, spevňujúca časť konštrukcií: mostové r-á, r-á lietadla

5. čo tvarom pripomína rebro: r. radiátora

● možno mu r-á spočítať, zrátať je veľmi chudý;
expr. ponaprávať, zrátať, poštekliť niekomu r-á zbiť niekoho;

rebrovitý príd. majúci rebrá (význ. 5): r. plot, r-é potrubie

rebrový príd.: r-á kosť, r-á klenba, r. chladič;