Význam slova "poručiteľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 3 výsledkov (1 strana)
-
poručiteľ -a mn. -ia m. práv. osoba, po kt. sa dedí al. ktorá testamentárne poručila niekomu majetok;
-
poručiteľka -y -liek ž.;
-
poručiteľský príd.
Naposledy hľadané výrazy:
Krátky slovník slovenského jazyka:
poručiteľ,
treťoradý,
zhrbiť,
spariť,
utrieť,
xenofóbny,
záznam,
dôsledok,
návrat,
šichta,
zbrojný,
slamený,
výborne,
komorňa,
olivový
Synonymický slovník slovenčiny:
sčítany,
nedoceniť,
zlaty,
pyšnosť,
ekonomickosť,
zrýchliť,
nadnáška,
podielat sa,
bezpečné,
odsúdené,
personifikovať,
agentúra,
obviňovať,
bod,
vecnosť
Pravidlá slovenského pravopisu:
okusovať,
prosiť,
telesný,
chlip,
bon,
pracovať,
režisér,
rozsádzať,
diskvalifikácia,
nepriestreľný,
preklad,
obidva,
pozitívny,
čnieť,
sim
Krížovkársky slovník:
ä ã ry,
koå ã c,
árijský,
rotã cia,
nohavice,
blan rova blan rovanie,
centezimã lny,
bic hudobn n stroj,
termonukleárny,
santon n,
splnomocnenie,
elektroanestã zia,
pulmonálny,
džez,
subakvatický
Nárečový slovník:
bunkoš,
ajnã logiar,
bekeraj,
firhanek,
cibazol,
sersani,
poj hev,
kandrati,
do,
slabinger,
págle,
a ka,
frňák,
pa uh,
fi er
Lekársky slovník:
hydrohaematonephrosis,
sérum,
lienopathia,
dormitivus,
ama,
nocardia,
hamartóm,
bukálny,
å mi,
terminačný kodón,
neuropathicus,
venózny,
e84,
alis,
cil