Význam slova "krajãƒâ ãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kraj -a m.

1. miesto najviac vzdialené od stredu, okraj; časový začiatok al. koniec: k. stola, zastať na k-i chodníka, spevnené k-e niečoho;
začať od k-a;
na k-i svetovej vojny

2. krajina, územie, oblasť: rodný k., úrodný, hornatý k., ďaleké k-e

3. územná administratívnosprávna jednotka väčšia ako okres: Slovensko sa delí na k-e

4. zastaráv. (u vysťahovalcov) vlasť: vrátiť sa do k-a

● ísť na k. sveta veľmi ďaleko;
to nemá → konca k-a;
plač už má na k-i je blízky plaču;

krajček -a m. zdrob.

krajčír -a m. odborník na zhotovovanie odevov; samostatný živnostník: pánsky, dámsky k.;

krajčírka -y -rok ž.;

krajčírsky príd.: k-a dielňa;

krajčírstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. krajčírsky odbor

2. krajčírsky salón, krajčírska dielňa

krajíček -čka m. zdrob. expr. k 1: na samom k-u