Význam slova "blázni" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

blaznieť -ie -ejú nedok.

1. hovor. blázniť sa (význ. 1), šalieť

2. expr. blázniť (význ. 1), šalieť, besnieť: neb-ej! pren. počasie b-ie je veľmi nestále

3. i blaznieť sa hovor. expr. blázniť sa (význ. 2), šalieť: b-ie (sa) za dievčatami, b. (sa) za tancom

blázniť -i nedok. expr.

1. i blázniť sa nerozumne sa správať, robiť hlúposti, blaznieť, šalieť: deti sa b-ia na ihrisku;
neb-i s tou puškou! (čo) b-š?

2. z(a)vádzať: b. dievčence, b. hlavu niekomu

// blázniť sa

1. byť duševne chorý, šalieť, blaznieť

2. hovor. expr. nápadne prejavovať záujem o niekoho, niečo, blaznieť (sa), šalieť: dievčatá sa za ním b-ia;
b. sa za autom

bláznivo prísl.;

bláznivosť -i ž.

bláznivý príd.

1. duševne chorý, pomätený, šialený

2. expr. nerozumný, pochabý: b-é výčiny, b-á stará dievka, b-é myšlienky, b-á mladosť

3. expr. veľmi silný, prudký; vášnivý: b-á radosť, b. tanec;
b. vietor;

● expr. b-é huby pojedol nerozumne sa správa;

blúzniť -i nedok.

1. v horúčke al. zo sna zmätene hovoriť: chorý v noci b-l

2. expr. snívať, rojčiť: b. o šťastí;
mladistvé b-nie