Hľadaný výraz "fén" v Slovníku cudzích slov

- teplý a suchý nárazovitý vietor na záveternej strane pohorí; elektrický sušič vlasov

- samica psovitej šelmy, najmä psa

- v bansko-štiavnickom nárečí - tlačiť, hamovať

- okno, okienko, otvor
- otvor v stene labyrintu v uchu cicavcov

- operačný zákrok, pri ktorom operatér urobí otvor v tvare okienka

- fenestrácia, prederavenie, vytvorenie okienkového otvoru, nové sluchové cesty k labyrintu (ušná operácia)

- otvorený, prederavený, opatrený otvormi

- aromatická rastlina, ktorej nažky sa používajú ako korenina

- v Španielsku, skratka pre Federación Nacional de Industrias Lácteas - Národná mliekarska asociácia

- výskum jazyka, histórie a kultúry fínskeho národa

- bájny vták vstávajúci z popola, symbol nesmrteľnosti

- prvá časť zložených slov s významom viditeľný, zreteľný, vystupujúci do popredia; zrejmý, niečomu vlastný

- vývojová fáza živočícha alebo rastliny, pravidelne sa opakujúca v závislosti od ročného obdobia

- gréc. –periodický jav v ročnom vegetačnom cykle viniča, ktorého priebeh je závislý od klimatických činiteľov

- výskum vzťahov medzi genotypom a fenotypom

- napodobenina fenotypu, ktorý je obvykle podmienený špecifickým genotypom. Fenokópiu však spôsobuje interakcia iného genotypu s faktormi prostredia.
- nededičná zmena spôsobená vonkajšími vplyvmi, prejavmi podobná dedičnej zmene

- väčší kryštál nerastu

- aromatická zlúčenina s hydroxylovou skupinou viazanou na aromatické jadro; hydroxybenzén, bezfarebná kryštalická látka leptajúca pokožku; bezfarebná látka s typickým zápachom, používaná ako dezinfekčný prostriedok a pri výrobe plastov; kyselina karbolová

- soľ fenolu

- výskum vlyvov podnebia a zmien počasia na životné prostredie, na živé organizmy

- úkaz, jav, skutočnosť; vynikajúci, mimoriadny človek; v botanike výnimočný jav vegetácie v extrémnom prostredí; v medicíne zmyslami pozorovateľný príznak ochorenia

- názor, podľa ktorého veci poznávame tak, ako sa nám javia, a nie tak, ako sú samé osebe (Kant)

- vynikajúci, výnimočný, mimoriadny

- teória javu; vytváranie abstrakcií vo vedomí
- veda o fenoménoch; (u G. W. F. Hegla) ideálne dejiny výchovy vedomia samým sebou od predstáv až po absolútne vedenie t.j. vykreslenie toho, ako sa veda javí; (podľa E. Husserla a jeho školy) metóda skúmania uskutočňujúca návrat "k veciam samým" a podávajúca ich deskripciu ako fenoménov

- pozri fenomenológia

- jednotka taxionómie organizmov zahŕňajúca súbor jedincov podobného fenotypu

- fenolformaldehydová živica, napr. bakelit

- súhrn vonkajších dedičných znakov a vlastností organizmu daný realizáciou genotypu
- pozorovateľný somatický, biochemický alebo fyziologický znak, ktorý je podmienený aj genotypom, aj prostredím, v ktorom sa genotyp uplatňuje. V užšom zmysle sa týmto termínom označuje aj vyjadrenie určitého génu alebo génov.
- súbor pozorovateľných znakov a vlastností organizmu; výsledok interakcie jeho genotypu s prostredím; prejav jednotlivého génu, napr. v podobe farby očí

- jednomocná skupina odvodená od benzénu

- bezfarebná voňavá tekutina používaná pri výrobe parfumov

- dedičná porucha látkovej premeny bielkovín

- kruhový urýchľovač – cyklotrón – ťažkých nabitých častíc
- kruhový urýchľovač - cyklotrón - ťažkých nabitých častíc

- teplý a suchý nárazovitý vietor na záveternej strane pohorí, fén