Hľadaný výraz "aã" v Slovníku cudzích slov

nájdených 481 výsledkov (5 strán)

  • biom - spoločenstvo živočíchov a rastlín v určitej veľkej geografickej oblasti spolu s makroklímou a prostredím biomasa

    - celková hmotnosť všetkých organizmov žijúcich v určitom okamihu v biocenóze; obnoviteľný zdroj energie vzťahujúci sa na jednotku objemu alebo plochy

  • birošňa

    - v spišskom nárečí - bírešská ubytovňa

  • bišueňa

    - V rómštine - 29 dvadsaťdeväť

  • bľačac

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - kričať

  • bľašanka

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - plechovka

  • boča

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - božtek

  • bokanča

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - topánka

  • boľa

    - v spišskom nárečí - lopta

  • bolcňa

    - v šarišskom nárečí - poistka

  • boža

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - bozk

  • bozuľa

    - v spišskom nárečí - hrča

  • braňa

    - v šarišskom nárečí - bránia

  • braňdža

    - v šarišskom nárečí - skupina, partia
    - odbor, odvetvie, oblasť podnikania alebo práce

  • brežaľ

    - v šarišskom nárečí - mačina - vrchná vrstva pôdy

  • brošľa

    - v spišskom nárečí - brošňa

  • brošňa

    - dekoratívna spona na odeve

  • buča

    - v záhorskom nárečí - tekvica

  • búchhaltiarňa

    - v bansko-štiavnickom nárečí - učtáreň

  • buďa

    - v šarišskom nárečí - domček, búda, šopa

  • bunč, buňča

    - v šarišskom nárečí - hrsť niečoho, kopa, hŕba, hrča na tele

  • bunča

    - v spišskom nárečí - hrča

  • bundža

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - hrsť, zväzok

  • bužňa

    - v spišskom nárečí - synagóga

  • čača, cha-cha

    - spoločenský tanec pochádzajúci z Kuby

  • čačkac

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - zdobiť

  • cebuľa

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - cibuľa

  • ceduľa

    - potvrdenie, lístok so správou alebo oznámením; výveska, plagát; starší názov bankovky

  • čerevaňa

    - v horno-šarišskom nárečí - malá ryba, sardinka

  • čerťaž

    - najstaršie ruské mapy vytvorené z opisov ciest v 16. storočí

  • chiža

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - izba

  • chviľa

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - počasie

  • chyža

    - v šarišskom nárečí - izba, dom

  • Čuča

    - V rómštine - Prsia

  • dača

    - chata, letné vidiecke sídlo v Rusku

  • daruľa

    - v spišskom nárečí - radodajka

  • depeša

    - súrna správa, telegram

  • derňa

    - v šarišskom nárečí - pažiť hruba asi 5cm

  • dešarža

    - hromadný výstrel, salva

  • deskiňa

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - gaštan

  • dešueňa

    - V rómštine - 19 devätnásť

  • diefča

    - v oravskom nárečí - dievča

  • diňa

    - v šarišskom nárečí - melón, tekvica
    - v šarišskom nárečí - tekvica

  • doňa

    - španielsky šľachtický a čestný titul žien

  • dooškúľať

    - v oravskom nárečí - doodierať

  • dovidzeňa

    - v šarišskom nárečí - dovidenia

  • dóža

    - najvyšší volený predstaviteľ stredovekej benátskej republiky

  • driľa

    - v šarišskom nárečí - strka

  • drišľa

    - v spišskom nárečí - tárajka

  • dudraňa

    - v oravskom nárečí - uhundraná žena

  • dueňa

    - v španielskom prostredí staršia pani, sprievodkyňa mladého dievčaťa alebo ženy

  • dupľa

    - v šarišskom nárečí - prídavok

  • džadovňa

    - v spišskom nárečí - útulok pre bezdomovcov

  • džaňdžoric

    - v spišskom nárečí - frflať

  • dzeľa

    - v šarišskom nárečí - delia

  • dziéfča

    - v trnavskom nárečí - dospelé (odrastené) dievča

  • dziévča

    - v trnavskom nárečí - dospelé (odrastené) dievča

  • dzífča

    - v trnavskom nárečí - dospelé (odrastené) dievča

  • dziňa hrižaca

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - melón vodový

  • dziňa pečarka

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - tekvica na pečenie

  • dziva šviňa

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - diviak

  • dzivuča

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - veľké dievča

  • džungľa

    - vlhký hustý prales v tropickom pásme; neporiadok, chaos, zmätok

  • efekt zakladateľa

    - vysoká frekvencia mutovaného génu v populácii, ktorá vznikla z malej skupiny spoločných predkov. Jeden alebo viacerí zo zakladateľov boli nositeľmi mutovaného génu.

  • ekvivalencia hmotnosti a energie

    - vzťah medzi hmotnosťou a energiou na základe teórie relativity

  • eňa

    - V rómštine - 9 deväť

  • fasuľa

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - fazuľa

  • fenofáza viniča

    - gréc. –periodický jav v ročnom vegetačnom cykle viniča, ktorého priebeh je závislý od klimatických činiteľov

  • findža

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - hrnček

  • fizolňa

    - v bansko-štiavnickom nárečí - fazuľa

  • fľaška

    - v šarišskom nárečí - fľaša

  • foršňa

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - hrubá doska

  • fortňa

    - brána pre peších v kláštoroch alebo ústavoch s klauzúrou

  • frajľa

    - v spišskom nárečí - slečna, deva
    - zastaralý výraz pre slečnu, často ľahších mravov

  • frodľa

    - v spišskom nárečí - záševok na šatách

  • fša

    - v šarišskom nárečí - voš

  • ftáča

    - v oravskom nárečí - vtáča

  • fuchtľa

    - v šarišskom nárečí - škaredá žena

  • fusekľa

    - v spišskom nárečí - ponožka

  • garniža

    - ozdobný kryt tyče na záclony

  • gáža

    - služné, služobný plat

  • gazdiňa

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - gazdiná

  • gazdyňa

    - v spišskom nárečí - gazdina

  • geceľa

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - košeľa

  • gejša

    - tanečnica, speváčka a spoločníčka v japonskej čajovni, nie prostitútka

  • génová záťaž

    - celková mortalita a morbidita spôsobená mutovanými génmi.

  • gestiňa

    - v zemplínsko-šarišskom nárečí - gaštan

  • gidžaľ

    - v šarišskom nárečí - ruka, noha

  • girdža

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - hrča (napr. na hlave)

  • girtľa

    - v spišskom nárečí - opasok

  • glaskasňa

    - v spišskom nárečí - vitrína

  • glunča

    - v spišskom nárečí - guľa-ozdoba na stromček

  • gňavča

    - v šarišskom nárečí - kvília, kričia

  • goľa

    - v šarišskom nárečí - bocian

  • gorbuša

    - lososovitá ryba

  • grabaňa

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - posteľná plachta

  • gramľa

    - v horno-nitrianskom nárečí - kramľa

  • grešľa, geršľa

    - stará drobná minca

  • gruľa

    - v spišskom nárečí - zemiak

  • gugľa

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - zemiaková placka

  • guľaša

    - v šarišskom nárečí - ľudové jedlo

  • guľašpartija

    - v spišskom nárečí - gulášová spoločnosť

  • gundža

    - v oravskom nárečí - hrča
    - v šarišskom nárečí - navrenina

  • gurtňa

    - v spišskom nárečí - opasok

  • gutaperča

    - pružná organická látka podobná kaučuku

  • haksňa

    - v záhorskom nárečí - horná končatina

  • haľa

    - v šarišskom nárečí - domacky alžbeta
    - dvorana, veľký zastrešený priestor; väčšia obytná predsieň

  • halapartňa

    - bodná a sečná zbraň

  • harnadľa

    - v spišskom nárečí - sponka do vlasov

  • haruľa

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - zemiaková placka

  • hičkośaňa

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - varecha na strapačky

  • hirča

    - v šarišskom nárečí - hrča

  • hiža

    - v abovskom nárečí - dom,izba

  • hlaša

    - v šarišskom nárečí - hlásia

  • hodža

    - v islamskom prostredí moslimský kňaz alebo vzdelanec

  • hoľa še

    - v šarišskom nárečí - holia sa

Pozri výraz AÃ v synonymickom slovníku slovenčiny.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: čej, krã ã ã ã ã ã, tji, tir, ã es, dpt, tof, thv, t, kurã, paå, kri, epha, tokã ã ã, tav