Synonymá slova "žúr" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1372 výsledkov (12 strán)
-
oslava 1. podujatie na počesť niekoho, niečoho • slávnosť: rodinná oslava, slávnosť • oslavovanie • hovor.: sláva • paráda: oslavovanie narodenín; Čo to tu máte za slávu, parádu? • večierok (menšia večerná slávnosť) • hovor. žúr (oslava v súkromí spojená s pohostením): byť pozvaný na večierok, na žúr • subšt.: párty • čurbes • mejdan
2. kniž. prejavovanie uznania al. úcty • oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovaním hrdinstva • chvála: jedlo je chválou gazdinky • hold • pocta: báseň je holdom, poctou jubilantovi • ovácie (pomn.; verejné prejavy úcty volaním, potleskom a pod.): búrlivé, nadšené ovácie umelcovi • kniž. velebenie • zried. veleba (Sládkovič, Roy) • kniž. zvelebovanie • zastar. zveleba (Hviezdoslav): velebenie, zvelebovanie Boha • kniž.: glorifikácia • glorifikovanie: nezaslúžil si takú glorifikáciu
posedenie priateľské stretnutie, obyč. s pohostením • posiedka • beseda: v sobotu mávame posedenie, posiedku, besedu • hovor. žúr (stretnutie v súkromí spojené s pohostením): pozvať niekoho na žúr • slang. mejdán
p. aj beseda 1
zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíle • expr. zábavka • rozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýlenie • hra: neviazané hry vystriedali povinnosti • radovánky: prázdninové radovánky detí • hovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabaret • hovor. expr.: komédia • kanada: s priateľmi je kanada • hovor. expr. psina: zajtra bude u nás psina • hovor. špásy: trávia dni v špásoch • subšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu
2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavu • veselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselica • karneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzike • diskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotéku • hovor.: tanec • tancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačku • hovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúr • večierok • večer • zastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierok • ples • hovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majáles • juniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniáles • radovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánky • hýrenie • orgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgie • bakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliách • hovor.: flám • lumpovačka • lumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flám • kniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľanka • gaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veselie • zastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akcia • slang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydaril • subšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockom • subšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdán • subšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál
žúr p. oslava 1, zábava 2, posedenie
vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojsku • zariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministra • zúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlo • vyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazd • hovor.: vybehať • vylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pas • hovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonať • expr.: obehať • obehnúť • obchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchody • zaistiť • zabezpečiť • obstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeň • vychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolo • povybavovať • povykonávať • pozariaďovať • hovor. povybehávať (postupne vybaviť)
porov. aj zaobstarať
2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbu • zastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípad • vykonať • urobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď
3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškou • vyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikou • zaopatriť • kniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosť • zásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom
zúradovať p. vybaviť 1
uraziť1 spôsobiť urážku, ublížiť na cti: uraziť niekoho hrubými nadávkami, bezohľadnosťou • dotknúť sa (slovami al. činmi nepríjemne zasiahnuť): dotkne sa ho každá poznámka o chorobe, každé odmietnutie • pohaniť • potupiť • pokoriť • ponížiť • uponížiť (znevažujúco sa vysloviť, uvaliť hanbu na niekoho, na niečo): pohaniť, potupiť národnú hrdosť; čím ma chcete ešte pokoriť; svojím správaním (u)ponížil celú rodinu • zneuctiť • zhanobiť • zried. zhaniť • znevážiť (veľmi poškodiť na cti, na vážnosti, hlboko uraziť): zneuctili, zhanobili zástavu; znevážili jeho náboženské cítenie • kniž. inzultovať • zastar. obraziť: nenechám sa od nepriateľov obraziť • dourážať • pourážať • zurážať (viac ráz, obyč. silno uraziť): dourážať niekoho zlomyseľnými výmyslami; pourážali, zurážali nás do krvi
zurážať p. uraziť1
klokotať 1. vydávať žblnkavý zvuk typický pri tvorení bublín, pri prúdení vody • bublať • dudlať: voda v hrnci klokoce, buble, dudle • expr. blbotať • žblnkať • žblnkotať • zurčať • zurkotať (o prúde vody): potok žblnká, zurčí • expr.: čurčať • čurkotať (o tenkom prúde vody): z fľaše čurčí voda • hukotať (o silnejšom zvuku): vodopád hukoce • vrieť • klokočiť (o vriacej vode) • expr.: frflať • frfotať (o vriacej hustej tekutine): kaša frfle, frfoce
2. p. trilkovať
tiecť 1. (o tekutých látkach) pohybovať sa v nepretržitom prúde • prúdiť: voda v rieke pokojne tečie, prúdi; krv v žilách prúdi • liať sa (silným prúdom): mlieko sa leje z kanvy • expr. cediť sa • kniž. rinúť sa (v množstve): krv sa rinie z rán • roniť sa (tiecť po kvapkách): slzy sa dieťaťu ronili z očí • stekať (zhora dolu al. dovedna): z očí mu stekajú slzy; potôčiky stekajú do jedného prúdu • vytekať (tiecť odniekiaľ): zo stromu vyteká smola • kniž. plynúť (zvoľna): Dunaj ticho plynie • kniž. kanúť (obyč. po kvapkách): slzy jej kanú po tvári • expr.: cícerkať • čurčať (tenkým prúdom, cícerkom): zo žľabu cícerká, čurčí voda • žblnkotať • žblnkať • zurkotať • expr.: zurčať • žurčať • zurkať • čurkotať (pri pohybe tekutiny vydávať hlasný zvuk): potok žblnkoce, zurkoce, čurkoce • crčať • crkať • cvrčať • cvrkať • cvŕkať • expr.: curkať • crkotať (tenkým a hlasným, niekedy aj prerušovaným prúdom): mlieko crčí, c(v)ŕka do šechtára • nár.: cechtiť (sa) • cechtať (tiecť cícerkom) • expr.: hrčať • hrkotať (prudko): za domom hrčí rozvodnený potok
2. p. míňať sa 2, plynúť 1 3. p. zatekať
zurčať p. klokotať 1, žblnkať
žblnkať vydávať zvuk, aký vzniká pri tečení vody narážajúcej na prekážky • žblnkotať: voda z fľaše žblnká, žblnkoce do pohárov • zurčať • zurkotať • expr. zried. zurkať • expr.: džurdžať • žurčať • žurkotať • čurkotať: potôčik zurčí, zurkoce, žurčí, čurkoce • bublať • expr.: blbotať • klokotať (vydávať zvuk ako pri tvorení bublín v tečúcej al. vriacej vode): prameň buble, klokoce • expr. zried. lulotať: z hĺbky luloce voda (Figuli) • expr. chľapčať: víno chľapčí do pohárov • nár. žuboriť
žurčať p. žblnkať, tiecť 1
klokotavý ktorý klokoce, vydáva zvuk ako tečúca al. vriaca voda • bublavý • expr. dudlavý: klokotavé, bublavé, dudlavé liečivé bahno • zurčivý • zurkotavý • zried. zurkotný • expr. blbotavý: zurčivá, zurkotavá, zurkotná bystrina; blbotavý prúd vody • žblnkavý • žblnkotavý • expr. čurkotavý (pravidelne a jemne klokotajúci; žblnkotajúci): žblnkavý, žblnkotavý, čurkotavý jarček • expr.: špľachotavý • šplechotavý; hukotavý: hukotavý vodopád • vriaci • expr. frfotavý: stiahla zo sporáka vriacu, frfotavú kašu
zurčivý p. klokotavý
žblnkotavý expr. ktorý vydáva zvuk podobný žblnkotu • expr. žblnkavý: žblnkotavý, žblnkavý šum potoka • zurkotavý • zurčivý • expr.: žurkotavý • čurkotavý • zried. zurkotný: zurčivé, čurkotavé horské bystriny • klokotavý • bublavý (ktorý vydáva zvuk ako vriaca voda): klokotavý, bublavý prameň • vriaci • expr.: dudlavý • blbotavý • frfotavý: vriaca, frfotavá polievka
zúrivý 1. ktorý zúri; svedčiaci o veľkej zlosti • rozzúrený • zúriaci: zúrivý, rozzúrený lev; zúriaci človek; rozzúrený pohľad • šialený • nepríčetný • expr. besný (s poruchou ovládania): kričal ako šialený, besný • divý • zdivený: divý, zdivený výraz tváre • expr.: • zbesnený • rozbesnený • rozdivený • rozdivočený • zdivočený • kniž. zastaráv. zbesilý: zdivočená zberba • kniž.: rozľútený • ľúty
2. p. silný 2 3. p. vášnivý 1
besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šaleli • zúriť • divieť • vyčíňať • vystrájať • hovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatí • blázniť (sa) • vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!
búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovať • revoltovať • povstávať • vzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu
2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriť • burácať • kypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypí • kniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťou • dvíhať sa • vzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúva • besnieť (sa) • zúriť • vyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa
hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa • mať zlosť • rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťami • expr.: jedovať sa • jedošiť sa • srdiť sa • durdiť sa • duriť sa • pajediť sa • paprčiť sa • čertiť sa • sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaní • expr.: pučiť sa • ježiť sa • kohútiť sa • kokošiť sa • šušoriť sa • zubiť sa • katiť sa • peniť • zastaráv. horšiť sa • nár. jediť sa (Urban) • pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ) • zried. sošiť sa (Jarunková) • hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štve • mrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu • žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevu • zried. žlčovatieť (Ferko) • expr.: fúkať sa • fučať sa • duť sa • nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozpráva • expr.: zúriť • soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmi • hovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)
zúriť 1. p. hnevať sa 2. p. besnieť (sa)
kliať vyslovovať kliatby, nadávky, hrubé slová • kniž. zlorečiť • preklínať • nadávať: nič sa mu nedarí, kľaje, zlorečí, preklína, nadáva • hrešiť (hrubo): hreší ako paholok • hromžiť • expr. hromovať (na niekoho, niečo): hromží na neporiadky • kniž. klnúť • hovor. expr.: bohovať • stobohovať • šľakovať • expr. zastar.: žúriť (J. Kráľ) • teremtetovať; rúhať sa (hrubo urážať niekoho vznešeného, niečo posvätné): rúhať sa Bohu, nebu • fraz. brať meno Božie nadarmo
žúriť p. kliať
nadšenec človek nadšený, nadchnutý za niečo • nadchnutec: športový nadšenec, nadchnutec • zapálenec • oduševnenec • kniž. zanietenec (Figuli) • horlivec: národný horlivec • zastaráv. horliteľ • kniž. entuziast • zastar. zasvätenec: zasvätenec vedy (Kukučín) • fanatik (náruživý, obyč. neznášanlivý nadšenec): náboženský fanatik • idealista • fanúšik • expr. skalný (náruživý nadšenec istého klubu, športu a pod.): futbalový fanúšik • expr. zúrivec
zlostník zlostný človek: z chlapca sa stal zlostník • zúrivec (zúrivý človek) • expr.: srďo • srdoň • srdoš • srďúch • jedoš • pajedoš • sršo • zried. hnevlivec (Dobšinský) • expr. zried. srdúch (Jesenská) • expr. zbesnenec • kniž. zastaráv. zbesilec
zúrivec 1. p. zlostník 2. p. nadšenec
prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou • sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazil • náhle • rapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršil • akútne: prudko, akútne prebiehajúca infekcia • rázne • razantne: rázne, razantne zaútočil na súpera • silno • vehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názory • expr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermi • expr.: hupkom • hupky • strmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej roboty • hovor.: hurtom • zhurta • hurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhrade • poet. strelmo (Hviezdoslav, Fabry) • zastar.: valmo • valom (Hviezdoslav, Tajovský)
porov. aj prudký 1
2. s veľkým sklonom • strmo • príkro • ostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k rieke • kolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu
3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách • prchko • impulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravde • vášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukami • strmo • príkro: strmo, príkro sa osopil na dieťa • rozhodne • rezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrh • ostro • zostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponenta • výbušne • explozívne • kniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutie • expr.: zúrivo • šialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženu • hovor.: hurtom • zhurta • hurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom
porov. aj prudký 2
zúrivo 1. porov. zúrivý 1 2. p. prudko 1, 3
hnev 1. pocit a prejav prudkého rozčúlenia, pobúrenia, rozhorčenia: zblednúť od hnevu • zlosť (prudký hnev): vybiť si na niekom zlosť • hovor. jed: dusiť v sebe jed • expr. srd: zmocnil sa ho srd • zúrivosť (agresívny hnev): pochytila ho zúrivosť • bes (Jégé) • pren. žlč: rastie v nej žlč
2. p. nenávisť
divý 1. ktorý rastie, žije voľne v prírode; ktorý je daný prírodou • menej vhodné divoký: divá zver; divá, divoká strmina • planý • nekultúrny (op. kultúrny, šľachtený, štepený): plané jablone, nekultúrne rastliny • nešľachtený (op. šľachtený) • zastar. samorastlý • nepestovaný (nevysadený): nešľachtené druhy, stromy; samorastlé ruže • nedomestikovaný (op. domestikovaný, domáci; o zvieratách) • plachý • neskrotený • nár. durný (obyč. o zvieratách, ktorých sa nedotkla ľudská ruka; utekajúci pred človekom; op. krotký, skrotený, prítulný): šteniatka zostali plaché, neskrotené; durný kôň, statok • nedotknutý • necivilizovaný (bez zásahu človeka, civilizácie): nedotknutý prales, necivilizovaná krajina • pren. expr. panenský: panenská príroda
2. ktorý nekontroluje, neovláda, neusmerňuje svoje správanie, prejavy (o človeku); svedčiaci o tom; majúci veľkú silu, intenzitu, prudkosť • menej vhodné divoký: divý, divoký človek; vošla doňho divá, divoká sila • živelný • neskrotný • bujný • neovládateľný (podobný živlom): živelná nátura; neskrotná, neovládateľná rozprávková bytosť; neskrotné, neovládateľné pudy • nespútaný • expr.: besný • rozbesnený: nespútané, besné, rozbesnené živly; pren. pejor. besný človek • zdivený • zdivočený: zdivený, zdivočený pohľad štvanca • expr.: rozdivený • rozdivočený: je rozdivený ako býk • prudký • zúrivý • kniž. ľúty • expr.: šialený • diabolský: prudká, zúrivá nenávisť; šialené, diabolské tempo • expr. zurvalský • nár. durný: durný cval
3. p. primitívny 1 4. p. krikľavý 1, výstredný 1
krikľavý 1. ktorý upúta pozornosť, zrak svojou výraznosťou, kontrastom, netradičnosťou a pod., ktorý si nemožno nevšimnúť • nápadný • ostrý: krikľavé, nápadné oblečenie; krikľavé, nápadné, ostré rozdiely • expr.: divý • divoký • bláznivý • šialený • pren. expr.: besný • zúrivý • revavý (obyč. o farbách): mala na sebe kostým divých, divokých, bláznivých, zúrivých, revavých farieb; klobúk krikľavej, revavej červenej farby • fraz. expr. do očí bijúci • priveľký • prílišný (veľmi nápadný): do očí bijúce, priveľké, prílišné nedostatky • pejor. jarmočný (krikľavý a bezcenný): jarmočné čačky
2. p. prenikavý 1
nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostený • namrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasom • rozhnevaný • rozčúlený • pohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané oči • expr.: najedovaný • rozjedovaný • nasrdený • rozsrdený • nasršený • rozsršený • namosúrený • zried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvár • hovor. expr.: napaprčený • rozpaprčený • napajedený • rozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačka • nazúrený • hovor.: rozčertený • rozzúrený • hovor. expr.: napálený • dopálený • naštvaný • expr. dožratý • hrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanie • rozhorčený • pobúrený • kniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protest • kniž. rozľútený • podráždený • rozdráždený • popudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveď • zlostný • hnevlivý • mrzutý • rozmrzený • zamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadom • zastar. hnevný • zúrivý • expr. jedovatý • pren.: zježený • naježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté reči • expr.: nafúkaný • nafučaný • ofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný? • expr.: zdurený • nadurdený • nadudraný • nadudrený • nadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurený • expr.: nadutý • zdutý • odutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté pery • expr.: nakokošený • rozkohútený • rozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútení • nár. expr.: nabadúrený • nabzdúrený
prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietor • kniž. razantný: razantný úder • lek. akútny: akútny zápal • strmý • rýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostí • rapídny: rapídny vzostup • rázny • vehementný • kniž. briskný: rázny, briskný útok, pohyb • náhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasia • dravý • nespútaný: dravý, nespútaný tok rieky • turbulentný: turbulentný tok, pohyb • ostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenie • živelný (prudký ako živel): živelná sila • bleskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úder • zúrivý • divý • divoký • expr.: diabolský • besný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempo • expr.: šialený • bláznivý: šialený, bláznivý cval • horúčkovitý • publ. hektický • kniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)
p. aj ničivý
2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý cit • náruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láske • vznetlivý • impulzívny • popudlivý • prchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povaha • eruptívny • explozívny • výbušný • cholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanie • energický • rázny • kniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverí • strmý • hovor. expr.: hurtovný • hurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopanie • kraj. náramný • kniž. sverepý (o človeku) • živelný • búrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnosti • náhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutie • silný • mocný (op. slabý): silné, mocné vášne • divý • divoký: divá, divoká radosť • expr.: bláznivý • šialený: bláznivá, šialená túžba • pren. expr. cigánsky: cigánska krv, nátura • expr. žeravý • nespráv. horkokrvný
3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmý • príkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopec • ostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta
silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako buk • statný • mohutný • svalnatý • svalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postava • zavalitý • robustný • obrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité plecia • pevný: svaly má pevné • jadrný • zemitý • hovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládenci • zdatný • pren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapci • pren. expr. goliášsky • herkulesovský • herkulovský (o postave človeka) • expr.: premocný • presilný • zried. tužný (Jesenský) • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • prisilný (príliš silný)
2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľký • mohutný • intenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápach • kniž. razantný: razantný úder • tuhý • ohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenka • treskúci • úporný (o zime, mraze) • sýty • výrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnaku • lek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého čreva • prenikavý • ostrý • príkry • pálčivý • expr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesť • náruživý: náruživý fajčiar • expr.: zúrivý • divý • divoký • strašný • hrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietor • prudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zem • zvučný • expr.: hromový • hurónsky • zried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachot • neuhasiteľný • nezhasiteľný • neutíšiteľný • neskrotný • neovládateľný • kniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeň • expr.: bláznivý • šialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeň • omračujúci: omračujúci úder • expr. zžieravý • prisilný (príliš silný)
3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevný • tuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreň • húževnatý • priebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duch • odolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná žena • nezlomný • nezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakter • pren.: železný • oceľový • žulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstva • trvalý • nezničiteľný • nerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahy • skalopevný • kniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčenie • kniž. zemitý • prisilný (príliš silný)
p. aj pevný
4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivý • veľký: silný, horlivý, veľký vlastenec • expr.: tuhý • tvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalista • bigotný • ortodoxný • fanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci
5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný
vášnivý 1. silno citovo zaujatý za niečo; svedčiaci o silnom zaujatí • náruživý: vášnivý, náruživý rybár; dal sa na šport s vášnivým, náruživým zaujatím • nadšený • oduševnený: nadšení, oduševnení zástancovia modernej hudby • horlivý • zápalistý: horliví prívrženci futbalu • silný • tuhý: silní, tuhí fajčiari • ohnivý • kniž.: zapálený • zanietený: ohnivý, zapálení, zanietení bojovníci za demokraciu • fanatický • prepiaty: fanatická, prepiata viera • expr. posadnutý: je posadnutý za autami • expr. zúrivý: zúrivý zberateľ
2. neovládane, živelne reagujúci; svedčiaci o živelnosti: vášnivý človek • prudký • výbušný: prudká, výbušná povaha • temperamentný • ohnivý: temperamentný rečník • rozvášnený (ktorý podľahol vášni): rozvášnení diváci • búrlivý: búrlivá debata • neskrotný • nespútaný: neskrotný hnev • kniž. eruptívny (Vajanský) • kniž.: maniacky • manický • maniakálny (prejavujúci sa istou vášňou): maniakálne blúznenie
p. aj výbušný 2
3. prudko prejavujúci ľúbostné city; svedčiaci o ľúbostnej vášni • náruživý: vášnivý, náruživý muž; vášnivé objatie • žiadostivý: žiadostivé pohľady • horúci • plamenný • ohnivý: horúce, plamenné bozky • rozohnený • rozpálený • rozvášnený • roztúžený: rozohnený, rozvášnený milenec
p. aj náruživý
výbušný 1. ktorý má schopnosť vybuchnúť • explozívny: výbušné, explozívne látky • traskavý (ľahko vybuchujúci): traskavý plyn • trhavý: trhavá strela • trieštivý (majúci schopnosť trieštiť): trieštivý účinok výbušniny • brizantný: brizantná trhavina • odb. fulminantný
2. ktorý rýchlo a intenzívne reaguje • prudký • eruptívny • explozívny: otec mal výbušnú, prudkú, eruptívnu, explozívnu povahu • impulzívny: impulzívne konanie • prchký (náchylný náhle sa nahnevať): náš vedúci je veľmi prchký • vášnivý • temperamentný (živelne reagujúci): vášnivý človek, temperamentný rečník • neskrotný • zúrivý: neskrotné dieťa; byť zúrivý • hysterický: hysterická učiteľka • cholerický (majúci povahu cholerika): cholerické dieťa • sangvinický (majúci temperament sangvinika) • kniž. nervný
p. aj vášnivý 2
živelný 1. spôsobený silami v prírode • prírodný: živelná, prírodná katastrofa, pohroma
2. ktorý má veľkú intenzitu podobajúcu sa živlom • prudký • neovládateľný: zmocnila sa ho živelná, prudká, neovládateľná zúrivosť • divý • divoký • nespútaný • bujný: divá, nespútaná sila • mocný • silný • intenzívny: mocný, intenzívny cit • zúrivý • vášnivý • búrlivý: zúrivá nenávisť; vášnivá, búrlivá radosť • kniž. robustný: robustný temperament • expr.: diabolský • besný • bláznivý • šialený: diabolská vášeň, bláznivý smiech
3. prebiehajúci sám od seba, bez usmerňovania, vonkajšieho zásahu • spontánny: živelný, spontánny prejav • samovoľný • samočinný: samovoľný, samočinný vývin • neusmerňovaný • neorganizovaný: neusmerňovaná výchova, neorganizovaná vzbura • neplánovaný • neplánovitý: neplánované, neplánovité hospodárstvo
p. aj spontánny
klokot vydávanie žblnkavého zvuku pri tvorení bublín a pohybe hladiny: klokot vriacej vody; klokot potoka • zurkot • žblnkot: zurkot, žblnkot horskej bystriny • expr. frfot: frfot kaše v hrnci pri varení • expr. blbot: blbot riavy • poet. zurk (Hviezdoslav)
zurk p. klokot
zurkať p. tiecť 1, žblnkať
zurkot p. klokot
zurkotať p. tiecť 1, klokotať 1, žblnkať
žurkotať p. žblnkať
zurkotavý p. klokotavý
časopis periodicky vychádzajúca tlačovina • periodikum: odborný, obrázkový časopis • žurnál (obyč. ilustrovaný časopis): módny žurnál • revue (časopis s náročnejším obsahom): literárna revue • vestník • bulletin [vysl. bültén] • spravodajca (oznamy a nariadenia pravidelne vydávané tlačou): úradný vestník, bulletin • magazín (obyč. ilustrovaný časopis)
žurnál p. časopis
novinár kto pracuje autorsky a redaktorsky v oznamovacích prostriedkoch • žurnalista: nezávislý novinár, žurnalista • publicista (kto sa venuje publicistike)
žurnalista p. novinár
novinárstvo činnosť a povolanie novinára; teória a prax tejto činnosti; odbor na vysokej škole • novinoveda • hovor. novinárčina • žurnalistika: novinárstvo, žurnalistika je jeho koníček; katedra novinárstva, žurnalistiky • publicistika (novinárska činnosť majúca za cieľ informovať verejnosť a pôsobiť na ňu): venovať sa vedeckej publicistike
žurnalistika p. novinárstvo
užiť 1. intenzívne al. vo veľkej miere prežiť niečo (obyč. príjemné, kladné): užili dovolenku dobre; užiť si radosti, sklamania; užiť život • zažiť: zažil veľa pekného; v cudzine zažil i biedu, užil si i biedy • zakúsiť • okúsiť • skúsiť (v živote získať skúsenosťou; obyč. niečo záporné, nepríjemné): zakúsil, okúsil príkorie, nenávisť; nezakúsil šťastie, radosť; skúsil už všeličo • expr. vychutnať (s pôžitkom užiť): vychutnať radosť zo stretnutia
2. použiť na spríjemnenie života vo svoj prospech • využiť: užili si dobrého vzduchu, slnka; využili čas na oddych • zužitkovať (s úžitkom využiť): všetko ovocie zužitkovali • zúročiť (uplatniť vo svoj prospech) • zried.: zosožiť • zosohovať
3. p. zjesť, vypiť 1
využiť racionálne použiť vo svoj prospech • zužitkovať • využitkovať: treba využiť, zužitkovať skúsenosti starších; dobre využitkovať čas • užiť (príjemne využiť): deti užili slnka do vôle • zried.: zosožiť • zosohovať: všetko vie v domácnosti zosožiť • zúročiť: vedomosti získané v cudzine mnohonásobne zúročil • hovor.: vychosnovať • schosnovať: vedela vychosnovať aj staré šatstvo • zneužiť • kniž. nadužiť (využiť na nečestné ciele; príliš využiť): nadužiť niečiu dôveru • vykoristiť • expr. vydrancovať (bezohľadne využiť): vykoristiť, vydrancovať prírodné bohatstvo • expr. vyžmýkať: vyžmýkali gazdov, ako len mohli • hovor. expr. pumpnúť (finančne využiť): chcel ešte rodičov poriadne pumpnúť
zúročiť 1. zvýšiť o úroky (kapitál) • zúrokovať: vklad zúročiť, zúrokovať dvojnásobne
2. uplatniť vo svoj prospech • využiť • zužitkovať: svoje životné skúsenosti dobre zúročil, využil, zužitkoval v práci s mládežou • užiť (obyč. na spríjemnenie života): vedieť všetko užiť • zried.: zosohovať • zosožiť
oplodniť spôsobiť vznik plodu: dátum oplodnenia • obťažkať • expr. obťarchať (u ľudí): obťažkať ženu • osemeniť (pri zvieratách): osemenenie kobyly • fraz. priviesť do druhého/požehnaného stavu (ženu) • hrub. nabúchať • zried. zúrodniť: zúrodniť bliznu
zúrodniť 1. urobiť úrodnejším, úrodným • odb. fruktifikovať: zúrodniť, fruktifikovať step • odb. bonitovať (zlepšiť, skvalitniť úrodnosť)
2. p. oplodniť
bitkár kto sa rád bije: aby nebol bitý, stal sa sám bitkárom • násilník • expr. zurvalec: s takým násilníkom a zurvalcom si nič nezačínaj • zastar. dráč • pejor.: rabiát • rabiátnik
samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašník • nezbedník • rozmaznanec • rozpustenec • nezdarník • uličník • expr.: roztatárenec • lotor • zbojník • lagan • galgan • koťuha • čertovo futro • neposedník • lapaj • loptoš • huncút • pochábeľ • šašo • zurvalec • zastar. prostopašník (Škultéty) • pejor. znachor • subšt. štricák
p. aj šibal
zurvalec 1. p. bitkár 2. p. samopašník
zurvalský p. divý 2
samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosť • samopašníctvo • neviazanosť • roztopašnosť • roztopaš • bujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnosti • nezbednosť • nezbedníctvo • bláznivosť • bláznovstvo • pochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčika • uličníctvo • rozpustenosť • nezdarnosť • expr. roztatárenosť • pejor.: lotrovstvo • zbojníctvo • zbojstvo • laganstvo • galganstvo • lapajstvo • zurvalstvo • zastar.: prostopaš • prostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosť • nezdoba • nezbeda • výčin • pestvo • expr.: čertovina • neplecha • nedobizeň • lotrovina • nešplecha • kúsok • šašovina • šaškovina • šašovstvo • šanta • šantovačka • parády • hovor. expr.: šarapata • garazda • rodeo • kniž. alotria • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda
zurvalstvo p. samopaš
abecedár p. šlabikár
šlabikár učebnica čítania pre prvákov • zastar. abecedár
advokát právny zástupca: vziať si advokáta • právnik: poradiť sa s právnikom • hovor. expr. fiškál • zastar. pravotár • obhajca (advokát, ktorý zastupuje obžalovaného)
obhajca kto niekoho al. niečo obhajuje, obraňuje • obhajovateľ: obhajca, obhajovateľ matiek; obhajca, obhajovateľ cirkevného učenia • zástanca • obranca • ochranca: zástanca olympijskej myšlienky; obranca, ochranca postihnutej mládeže • obranár (kto niečo obyč. zištne obraňuje): obranári projektu • zastávateľ (Dobšinský) • kniž. protektor • zastar. hájiteľ • zried. ochraňovateľ (Hviezdoslav) • advokát (právny zástupca, hovor. obhajca vôbec): najať si schopného advokáta, obhajcu • zastar. pravotár • zastar. apologéta (obhajca učenia, najmä cirkevného)
právnik 1. odborník v práve • zastaráv. jurista: poradiť sa s právnikom, s juristom • advokát • zastaráv. pravotár • hovor. expr. fiškál
2. kto študuje právne vedy • zastaráv. jurista
pravotár p. právnik 1
agent 1. obchodný zástupca: poisťovací agent • sprostredkovateľ: sprostredkovateľ kúpy • prostredník • ponúkač • zastar. akvizitér
2. p. vyzvedač 3. p. policajt
akvizitér p. agent 1
agrár, agrárnik p. statkár
akcionár p. účastinár
podielnik kto má na niečom podiel, obyč. hmotný • spoluúčastník: podielnik, spoluúčastník na zisku • akcionár
účastinár majiteľ účastín • akcionár
amatér kto robí niečo zo záľuby, nie z povolania (op. profesionál): amatér v hudbe • neodborník • laik (kto nemá v niečom odborné vedomosti): to zvládne i neodborník, laik • ochotník (herec zo záľuby): v mladosti býval ochotníkom • samouk (kto sa učí, naučil niečo sám): dielo vytvorené samoukom • kniž. autodidakt • náturista: rezbár náturista • hovor. expr.: babrák • babroš • pejor. diletant (kto nemá na vykonávanie istej činnosti odbornú prípravu) • pejor. nedouk • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je maliar, to je fušer • pejor. príštipkár (kto neodborne, povrchne pracuje): príštipkár v umení
obuvník odborník, ktorý vyrába al. opravuje obuv • zastar. švec • hovor. zastar. šuster: zaniesť si topánky obuvníkovi, šustrovi • zastar. krpčiar (v minulosti výrobca krpcov) • zastar. príštipkár (v minulosti obuvník opravujúci obuv)
príštipkár p. amatér
amortizér, amortizátor p. tlmič
áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem
množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantita • kvantum: neprimerané množstvo, kvantum • počet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke? • objem • rozsah • veľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov
2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľa • kvantum: množstvo, kvantum ľudí • bohatstvo • hojnosť: hojnosť nápadov • myriada • hovor. expr.: milión • vagón: vagón myšlienok • húf • masa • more • hromada • kopa • hŕba • hovor. expr.: fúra • halda • nával • záľaha • záplava • les • tucet • paleta • kniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy) • rad: rad rokov
p. aj kopa 2
ochotne prejavujúc ochotu • vďačne • rád: ochotne, vďačne, rád pomôže každému, kto o to požiada • úslužne (ochotne a pozorne): úslužne vysvetľoval, kadiaľ sa dostanú do mesta • priochotne (veľmi ochotne) • expr. preochotne (príliš ochotne): priochotne, preochotne začal vyberať pokuty • fraz. bez všetkého
poradie usporiadanie, zoradenie, radenie za sebou • postupnosť: časové poradie, časová postupnosť; zachovať poradie, postupnosť • poriadok: porozprávať všetko po poriadku • rad: byť na rade • sled: sled úkonov • postup (časové poradie): postup myšlienok • reťaz (poradie vo viac-menej súvislom páse): deti sa usporiadali do reťaze • zástup (voľné zoradenie jednotlivcov za sebou): stáť v zástupe • hovor. šor: postaviť sa do šoru
p. aj rad1 1
rad1 1. skupina jednotlivcov al. vecí usporiadaných v jednej línii za sebou al. vedľa seba: rad cvičencov, domov • konvoj • kolóna (dlhý rad, obyč. vozidiel): konvoj, kolóna áut • šík (usporiadaný rad): pochodovať v šíkoch • reťaz (sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse): reťaz detí, motocyklov; reťaz spomienok • špalier (dva rady ľudí lemujúcich cestu, priechod a pod.): prejsť špalierom • zástup (zaradenie jednotlivcov za sebou): vyrovnané zástupy • hovor. front (rad ľudí čakajúcich na niečo): stáť vo fronte na vstupenky do divadla • hovor. šor: postaviť sa do šoru • hovor. expr. štrúdľa: pred štadiónom stojí štrúdľa divákov • pren. had (dlhý rad): had vozidiel
2. p. spoločnosť 2 3. p. množstvo 2 4. p. poradie 5. p. ulica
rad2 p. vyznamenanie 2
rád1 p. rehoľa
rád2 1. prejavujúc radosť, potešenie, s ochotou, s potešením • ochotne • vďačne • s radosťou: každému rád, ochotne poradí; vďačne ti pomôžem
2. bežne, často sa vyskytujúc, vo väčšine prípadov • spravidla • zvyčajne • obyčajne: rád, spravidla sa zabudne pozdraviť; taká rana zvyčajne, obyčajne hnisá
3. p. áno
rehoľa združenie ľudí spojených istými pravidlami, obyč. cirkevnými • rád: rehoľa, rád milosrdných sestier
skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)
2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft
p. aj spoločnosť 2
spoločnosť 1. súhrn spoločne žijúcich ľudí: antická spoločnosť, vývin ľudskej spoločnosti • spoločenstvo: mestské, vidiecke spoločenstvo • kniž. societa: slovenská societa • verejnosť • pospolitosť: pracovať v prospech verejnosti, pospolitosti
2. záujmové, obyč. organizované zoskupenie ľudí al. inštitúcií: akciová spoločnosť, spoločnosť s obmedzeným ručením • spolok: záhradkársky, včelársky spolok; schváliť stanovy spolku • združenie: združenie rodičov a priateľov školy • organizácia: tajná organizácia • klub (obyč. menšia spoločnosť na pestovanie záujmovej činnosti): klub dôchodcov, športový klub • jednota: telovýchovná jednota • kniž. korporácia: verejná korporácia • liga (spolková organizácia): Slovenská liga v Amerike • zväz (spoločnosť vzniknutá na základe spoločných záujmov): zväz architektov • kongregácia (združenie laikov v katolíckej cirkvi): Mariánska kongregácia • konferencia: Slovenská biskupská konferencia • kongres: Svetový kongres Slovákov • únia (spojenie organizácií al. štátov): Európska únia • asociácia (spojenie organizácií rovnakého druhu): umelecká asociácia • syndikát (stavovská spoločnosť): syndikát novinárov • obec (spoločnosť ľudí so spoločnými záujmami): obec spisovateľov • zastar. beseda: umelecká beseda • družstvo (organizácia na spoločnú činnosť): roľnícke, výrobné družstvo • aliancia: aliancia podnikateľov • federácia • konfederácia (združenie organizácií): federácia rušňovodičov, konfederácia odborových zväzov • klan (pevne uzavretá spoločnosť): rodinný klan • cech (spoločnosť ľudí rovnakých záujmov): cech taxikárov • rad (skupina ľudí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami): patriť do radov bojovníkov za ľudské práva • hovor. akciovka (akciová spoločnosť): založiť akciovku • cirk. konvent (združenie mníchov v kláštore): františkánsky konvent • hist. tovarišstvo: Slovenské učené tovarišstvo • hist. zádruha (staroslovanská spoločnosť spočívajúca na kolektívnej držbe pôdy niekoľkých rodín) • mafia (tajná teroristická spoločnosť): sicílska mafia zasa vyčíňala
p. aj spoločenstvo 1
ulica upravená cesta obyč. s dvoma radmi domov: hlavná, široká ulica, polievať ulice • trieda (široká ulica) • rad (ulica s domami iba na jednej strane): Dostojevského rad • bulvár (široká ulica vo veľkom meste, obyč. so stromoradím uprostred): parížske bulváry • cesta: Panónska cesta
vyznamenanie 1. prejav úcty, vážnosti, uznania • vyznačenie: vašu návštevu pokladám za veľké vyznamenanie, vyznačenie • pocta: preukázať niekomu poctu • česť: pokladať si niečo za česť
2. uznanie zásluh, činov; niečo ako vonkajší prejav tohto uznania: udeliť niekomu vyznamenanie, nosiť vyznamenanie • rad (vyššie vyznamenanie): odovzdať niekomu rad M. R. Štefánika • medaila (minci podobný symbol ako vyznamenanie): zlatá medaila • hovor. expr. metál: dostať metál • zastaráv. vyznačenie (Jégé)
zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupe • hovor. šor: stáť v šore • hovor. front: front na vstupenky • rad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencov • poradie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradia • prúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantov • expr. procesia: procesia výletníkov
2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovy • masa: masy pochodujú mestom • húf: húf detí • expr.: kopa • kopec • hromada: na zápas prišla kopa, hromada divákov • expr.: hŕba • zhrk: hŕba zvedavcov • expr.: záplava • záľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakov • expr. kŕdeľ: kŕdeľ školákov • expr. armáda: armáda nezamestnaných • hovor. expr. rákoš: rákoš detí • hovor. fúra: fúra ľudí • expr., obyč. pejor. tlupa • subšt. spústa
zvyčajne často, takmer pravidelne sa vyskytujúc; nie výnimočne • obyčajne • kniž. obvykle: do diskusie sa zvyčajne, obyčajne zapája ako prvý • spravidla: spravidla si dáva pozor na jazyk • bežne • normálne: bežne, normálne býva o takomto čase už doma • konvenčne: konvenčne pristupovať k riešeniu úlohy • väčšinou • zväčša • poväčšine (vo väčšine prípadov): v sobotu väčšinou, zväčša, poväčšine chodieva do prírody • rád: rád zabúda na to, čo sa sluší
porov. aj obyčajný 1
antikvár p. starožitník
starožitník obchodník so starožitnosťami • antikvár (kto obchoduje najmä so starými knihami)
apatekár p. lekárnik 1, 2
lekárnik 1. kvalifikovaný odborník na prípravu a výdaj al. predaj liekov • farmaceut: nedostatok lekárnikov, farmaceutov • zastar. apatekár
2. majiteľ lekárne • zastar. apatekár
aranžér p. upravovateľ
upravovateľ kto sa zaoberá úpravou, upravovaním niečoho • apretor • apretátor: upravovateľ, apretor, apretátor textu • upravovač: upravovač terénu • úpravca: úpravca trate • úpravár: úpravár rúd • aranžér: aranžér výstavy • adaptátor (kto prispôsobuje niečo istým požiadavkám): adaptátor budovy • adjustátor (kto vystrojuje niečo všetkým potrebným): adjustátor tovaru • reformátor (kto robí zásadnejšiu reformu): sociálny reformátor
artista cirkusový al. varietný umelec: televízne vystúpenie artistov • žonglér (artista, ktorý žongluje): varietný žonglér • ekvilibrista (artista ovládajúci ekvilibristiku) • klaun (artista predvádzajúci komické číslo, obyč. v cirkuse): klaun rozosmial divákov • voltižér (artista, ktorý robí akrobatické cviky na neosedlanom koni) • akrobat: akrobat na hrazde • cirkusant (cirkusový artista) • povrazolezec (artista cvičiaci na povrazoch natiahnutých nad zemou) • hovor. cirkusák • zastar. komediant (kočujúci artista): do dediny prišli komedianti
žonglér p. artista
voltižér p. artista