Synonymá slova "šli" v Synonymickom slovníku slovenčiny

hlien 1. slizovitý výlučok organizmu • hovor. šliam: vykašliavať hlien, šliam • sliz (lepkavá tekutina ako produkt sliznice): rana potiahnutá slizom • pľuvanec (vypľutý hlien) • expr.: chrcheľ • chriak (vykašľaný hlien): vypľúvať chrchle, chriaky • trocha hrub. sopeľ (nosový hlien): utierať si sopeľ • hovor. žart.: svieca • sviečka (nosový hlien visiaci pod nosom): visí mu svieca, sviečka • lek. spútum • zried. výpľuvok (Šoltésová)

2. p. kal 1

šliam p. hlien 1

dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiť • pučiť • dusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do suda • rozpúčať • roztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninu • gniaviť • drviť • mliaždiť • váľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • šliapať • pošliapavať • udupávať • dlabčiť • dlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku

2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2

šliapať 1. šľapou, chodením stláčať (a obyč. poškodzovať) • stúpať: deti šliapu, stúpajú po tráve, po kvetoch; šliapať, stúpať niekomu na nohy (pri tanci) • expr. šmatlať: Nešmatlite po hriadkach! • expr. šmatlať sa: pes sa mi šmatle po nohách • dupať • udupávať (šliapaním ničiť): dupať po pohrabanej zemi; udupávať ďatelinu • expr.: cápať • čliapať (nohou ťažko dopadať): cápať po blate • dláviť • gniaviť (obyč. s cieľom zlisovať): dláviť, gniaviť, šliapať kapustu, hrozno, siláž

2. p. ísť 1

tlačiť 1. tlakom pôsobiť na niečo • pritláčať: tlačiť ceruzu na papier, tlačiť na pedál, pritláčať pedál • tískať • tiskať • pritískať: tískať, pritískať si ruku na čelo • dláviť • gniaviť (pôsobiť hmotnosťou, tlakom na väčšiu plochu): dláviť zemiaky, gniaviť trávu • miagať • pučiť • mliaždiť (tlakom drviť): miagať, pučiť ovocie • šliapať (šliapaním tlačiť): šliapať kapustu

p. aj pchať

2. tlakom dávať do pohybu • tískať • tiskať • tisnúť: tlačí, tíska, tisne pred sebou káru; tlačí, tisne fúrik do kopca • potískať • potláčať • potlačovať • posúvať • pohýnať: potíska, pohýna, posúva páku od seba • postrkávať • postrkovať (tlačiť ľahkými nárazmi) • subšt. šibovať

3. tesne obklopovať a tým obmedzovať pohyb, spôsobovať bolesť a pod. • tiesniť • zvierať • tiskať • tískať: golier ho tlačí, tiesni, zviera, tíska • stláčať: súper tlačí, stláča mužstvo do rohu ihriska • ťažiť: batoh ho ťaží

p. aj omínať

4. p. trápiť, znepokojovať 5. p. domŕzať, naliehať 6. p. sádzať 2

brbtať robiť chyby, mýliť sa pri artikulovaní niektorých hlások • expr. brbotať: chce naraz povedať všetko a potom brbce, brboce • potkýnať sa • zadŕhať sa • fraz. šliapať si/stúpať si na jazyk: pri každom cudzom slove sa potkýna, zadŕha, šliape si, stúpa si na jazyk • expr.: hatlať • brblať • bľabotať (nezrozumiteľne, nesúvisle hovoriť): nik mu nerozumie, čo brble, bľaboce

p. aj zajakať sa, brblať 1

stúpiť, stupiť 1. položiť chodidlo nohy na niečo, do istej polohy • šliapnuť: stúpil, šliapol si mi na otlak; stupiť, šliapnuť do blata • dostúpiť • dostupiť • došliapnuť (celým chodidlom): bojí sa dostupiť, došliapnuť na boľavú pätu • našliapnuť (do istej polohy): Našliapni na plyn! • stlačiť (nohou)

2. urobiť krok • kročiť: nemá kde stúpiť, kročiť, všade je neporiadok • podísť • postúpiť (urobiť krok, kroky dopredu): podíďte, postúpte ku mne

3. p. vojsť 1

šliapnuť p. stúpiť 1

jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrm • strava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná strava • potrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potrava • zried. jedza (Kukučín) • expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deň • výživa: dojčenská výživa • jedenie: jedenia bolo málo • zájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčky • pren. stôl: bohatý stôl • hovor. strova: biedna strova • hovor.: vára • varivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého variva • hovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeň • hovor. proviant: vziať si proviant do batoha • expr. jedivo: na cestu mu dali kopu jediva • det.: papa • papka • zastaráv. poživeň: zháňať poživeň • zastaráv. chova: biedna chova • zastar. kost: z toho kostu nestučnie • zastar. syt (Sládkovič) • zastaráv. živnosť • zastaráv.: menáž • mináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlo • hrub.: žranica • žranie: myslí iba na žranicu, na žranie • pejor.: brečka • žbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrndu • hovor. pejor.: gebuzina • babranina • babranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulancie • mišpulancie • subšt. magľajz (nechutné jedlo)

2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedení • stravovanie: diétne stravovanie • zastaráv. chova: prijať študentov na chovu • zastar. kost: byť u niekoho na koste

šlichta p. jedlo 1

sliedič p. vyzvedač

vyzvedač kto sa usiluje získať tajné údaje, obyč. v inom štáte • špión • agent: medzinárodný vyzvedač; odhaliť cudzích špiónov, agentov • špeh • sliedič • expr. špehúň (kto špehuje, sliedi): od včera ho sleduje akýsi špeh; policajní sliediči • hovor. pejor. špiceľ • pejor. kopov • slang. očko • kniž. zved • zastar. špehár (Dobšinský) • zried. výzvedník (Jégé)

sliedičstvo p. špionáž

špionáž výzvedná činnosť • vyzvedačstvo: hospodárska špionáž, robiť špionáž, byť odsúdený za špionáž, vyzvedačstvo • špiónstvo • sliedičstvo • expr. špehúnstvo • hovor. pejor. špicľovstvo • hovor. špehy

hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávať • zhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvala • vyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýše • expr.: dulovať • kutrať (sa) • kutať (sa) • prehľadávať • prekutávať • prezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vrecká • macať • omaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínač • pohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávať • hovor.: zháňať • obháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkov • expr.: lašovať • ňúrať • núrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedol • expr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti mená • ískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlave • nár. šukať; sliediť • snoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbe • stopovať • pátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejovi • admin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)

obšmietať sa expr. 1. chodiť v blízkosti niekoho, niečoho obyč. s istým zámerom • hovor. expr.: obsmŕdať • obsmrdkávať • ošmŕdať sa • obšmŕdať sa: okolo záhrady sa obšmietal akýsi neznámy; deti obsmŕdali, obšmŕdali sa okolo sporáka • expr. obskurovať • sliediť (s nedobrým úmyslom) • hovor. expr. obchendovať • obchádzať • postávať (často bez zámeru): Čo tu obchendujete, postávate?; stále tu ktosi obchádza • expr. obtierať sa: dieťa sa obtiera okolo matky • motať sa • expr. motkať sa • popletať sa • ponevierať sa • potulovať sa • krúžiť • krútiť sa • vrtieť sa (bez zámeru): nič nerobí, iba sa motá, poneviera po dome; Nekrúť sa, nepopletaj sa tu, kde sa pracuje!

2. p. zaliečať sa

sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po dom • fraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätách • špehovať • sliediť • hovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľom • stopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt

2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniu • pozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšuje • všímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracovisku • fraz.: nespustiť z očí niekoho/niečo • nespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)

3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2

sliediť usilovne, s veľkým záujmom a obyč. potajomky hľadať niečo, niekoho • pátrať: sliedia, pátrajú, kde sa zločinec ukryl • expr. snoriť: snoriť po koristi; snorí za výhodnou kúpou • striehnuť • číhať (vyčkávaním): striehne, číha, kde by čo najvýhodnejšie niečo dostal • špehovať • hovor. špiónovať • hovor. pejor. špicľovať (sledovať niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované): špehuje svoju ženu; dal sa na špiónovanie, špicľovanie • zastar. šľakovať (Kalinčiak) • stopovať (nepozorovane ísť po stopách): stopuje medveďa • expr.: ňuchať • ňuchtiť • ňúrať • núrať (zvedavo zisťovať, pátrať po niečom): ňuchá, ňuchtí, ňúra po dome, čo by si vzal • expr. poľovať: poľovali na vzbúrencov • hovor. pásť: pasie za dievčatami • hovor. expr.: štárať • lašovať: štára po kútoch, po záhrade • vetriť (pátrať čuchom; o zvieratách): pes vetrí na všetky strany • jastriť (pátrať očami): sliedi, jastrí, čo by si mohol uchmatnúť

vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedať • vypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvie • prezvedať sa • prezviedať sa • dopytovať sa • dozvedať sa • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinu • hovor. expr. zried. zvedačiť • byť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novoty • hovor. expr.: vyťahovať • ťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovať • sliediť • pátrať • expr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovať • hovor. špiónovať • hovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom tábore • mámiť • lákať: mámia, lákajú od nás tajné informácie • pýtať sa • spytovať sa • opytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo

prenikavý 1. prudko, ostro pôsobiaci na telo, na zmysly (obyč. veľkou intenzitou): pociťovať prenikavý chlad • ostrý • tuhý • zaliezavý (o zime, mraze, chlade a pod.) • silný • výrazný: omráčila ju prenikavá, silná, výrazná vôňa ľalií; ozval sa silným, výrazným hlasom • pálčivý • zried. pálivý (o bolesti) • piskľavý • pískavý • hvízdavý • piskotavý (prenikavý ako piskot; o zvuku) • jačavý (nepríjemne vysoký; o zvuku, hlase) • ohlušujúci (nadmieru hlasný, silný; o zvuku) • krikľavý (o hlase)

2. ktorý prenikavo, ostro pozoruje (o pohľade, očiach) • jastrivý • sliedivý: jastrivý, sliedivý pohľad • pren.: pichľavý • bodavý: pichľavé, bodavé oči; uhrančivý

3. p. veľký 1 4. p. bystrý 2

skúmavý ktorý chce pozorovaním niečo odhaliť, o niečom sa presvedčiť • bádavý: skúmavý, bádavý duch • pátravý • spýtavý • pýtavý (v ktorom sa zračí podozrenie, neistota, otázka): dlho sa naňho dívala pátravým, spýtavým, pýtavým pohľadom • často pejor. sliedivý (nepríjemne skúmavý): sliedivým očiam nič neunikne

p. aj pozorný 1

sliedivý ktorý striehne, ktorý nepríjemne, napäto pozoruje, prenasleduje (obyč. pohľadom): sliedivý človek • číhavý • jastrivý • prenikavý • pátravý (iba o zraku, pohľade): má číhavé, jastrivé, prenikavé, pátravé oči šelmy • expr. snorivý: sliedivé, snorivé susedky; sliedivý, snorivý výraz zvedavca

p. aj skúmavý

sliepka druh hydiny chovaný pre vajcia a na mäso • kura: jarabatá sliepka, kura; zarezať sliepku, kuru • expr. al. det.: pipka • cipka

blikať prerušovane a obyč. slabo svietiť • blinkať • blikotať • blinkotať: semafor bliká, blinká; v oblokoch blikoce, blinkoce svetlo televíznych obrazoviek • poblikávať (blikať s väčšími prestávkami) • mihať sa • mihotať sa • mrihať sa: v diaľke sa mihá, mihoce slabé svetlo • kmitať (sa): na stene kmitá malá olejová lampa • žmurkať • požmurkávať • požmurkovať • požmurovať • klipkať • poklipkávať: hviezdy na oblohe žmurkajú, klipkajú • chvieť sa • zried. mrkať: v kúte sa chveje slabý plamienok sviečky • poskakovať (o svetle, plamienku) • expr.: sliepňať • škamrať • škamriť (slabo horieť, slabo svietiť; o svetelných zdrojoch): sviečka, žiarovka sliepňa, škamre • nár. lipkať (Kálal) • tlieť (slabo, bez plameňa horieť): uhlie, drevo tlie

p. aj trblietať sa

sliepňať p. blikať, svietiť 1

svietiť 1. vydávať, vyžarovať svetlo • žiariť: hviezdy na oblohe jasno svietia, žiaria • blikať • blikotať • mihať sa • mihotať sa • žmurkať (vydávať prerušované al. slabé svetlo): sviečka v tme slabo bliká, blikoce, žmurká; medzi stromami sa mihá, mihoce plamienok • prebleskovať • poet. pableskovať (svietiť v zábleskoch, chvíľami, obyč. cez niečo): z diaľky prebleskuje svetlo • horieť: žiarovka, lampa horí • nár. sviecať (Rysuľa) • žmúriť • expr.: sliepňať • škamrať • škamriť (slabo svietiť): žiarovka v kúte slabo žmúri, sliepňa, škamre • expr. vysvecovať (ustavične, dlho svietiť): pouličné lampy vysvecujú celý deň

p. aj svetielkovať

2. p. blýskať sa 1 3. p. prekážať 1

blikavý ktorý svieti, horí prerušovane al. slabo • blikotavý: blikavý, blikotavý maják • mihotavý • kmitavý (svietiaci v rýchlych, prerušovaných intervaloch): mihotavé, kmitavé svetlo hviezd • sliepňavý • expr.: žmurkavý • klipkavý (slabo blikavý): sliepňavé, žmurkavé, klipkavé svetlo lampy • expr. škamravý: škamravá žiarovka • zried.: blinkotavý • blinkavý

sliepňavý p. blikavý

pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly) • nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdza • zastar. nenáhly: nenáhly návrat k životu • pokojný • krokový • prechádzkový • mierny • voľný • pren. slimačí (obyč. o tempe) • hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmus • pozvoľný • postupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadok • lenivý • ospanlivý • ospalý • pren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohyby • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • šuchtavý • šúchavý: ťarbavé, šuchtavé kroky • rozvláčny • malátny: rozvláčna reakcia • ťahavý • tiahly • ťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseň • zdĺhavý • expr.: piplavý • prplavý • hovor. expr.: babravý • babrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke ruky • subšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbal • expr.: pomalinký • pomalilinký

2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • nešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenie • nepohotový (op. pohotový) • hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozog • nedynamický • expr. šuchtavý: šuchtavý človek • nár. zvlačkavý

slimačí p. pomalý 1

pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestu • nenáhlivo • znenáhla • zastaráv. nenáhlo • zastar.: ponenáhle • ponenáhlo • poznenáhla • poznenáhle • sponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dvere • zvoľna • pozvoľna • voľne • zastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinou • ťažko: auto sa rozbiehalo ťažko • ospanlivo • ospalo • malátne • expr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal ruku • lenivo • expr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličky • expr.: piplavo • prplavo • šiplavo • hovor. expr.: babravo • babrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostí • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zeme • fraz. z kroka na krok • slimačím tempom • subšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo

porov. aj pomalý 1

2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalo • zvoľna • pozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredie • znenáhla • zastaráv. nenáhlo • zastar.: poznenáhla • poznenáhle • sponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodol • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy

3. vyjadruje výzvu • počkaj • počkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvoje • expr.: pomaličky • pomalinky

4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásoby • takmer • temer • bezmála • expr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišiel • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky

slina tekutý výlučok žliaz v ústach: má plné ústa slín • pľuvanec (vypľutá slina)

sliniť 1. vylučovať sliny (obyč. nadmerné množstvo) • expr.: slintať • gebriť: uplakané dieťa sliní, slintá; gebriť (sliny) do taniera

2. porov. zasliniť

slintať p. sliniť 1

gustírovať si hovor. vopred sa tešiť na niečo (obyč. na jedlo) • robiť si chuť/chute • hovor. gustovať si: gustíruje si, robí si chut(e), že si v jazere zapláva • fraz. expr.: sliny mu tečú • sliny sa mu zbiehajú (má veľkú chuť na jedlo): sliny mu tečú na dobrú večeru; sliny sa mu zbiehajú na pečienku

modrý ktorý má farbu ako jasná obloha • belasý • kniž. siný: šaty modrej, belasej farby; plaviť sa po sinom mori; od zimy má belasé, siné pery • jasnomodrý • jasnobelasý • kniž.: blankytný • azúrový (s jasným odtieňom): jasnomodré, jasnobelasé kvety nezábudky; blankytná, azúrová obloha • bledomodrý • bledobelasý • svetlomodrý • svetlobelasý • slabomodrý • slabobelasý (s bledým odtieňom): bledomodré, svetlomodré oči; bledobelasý, svetlobelasý dym; slabomodré, slabobelasé očné tiene • nebový • nebovomodrý • nebovobelasý (so svetlým a jasným odtieňom ako farba neba): prsteň s nebovým, nebovomodrým, nebovobelasým očkom • nevädzový • nevädzovomodrý • nevädzovobelasý • poet. nevädzí (s farbou nevädze): nevädzová, nevädzovobelasá látka • tmavomodrý • tmavobelasý • kniž.: temnomodrý • temnobelasý (s tmavým odtieňom): tmavomodrý, tmavobelasý oblek • tuhomodrý • tuhobelasý • sýtomodrý • sýtobelasý • ultramarínový (s výrazným, intenzívnym odtieňom): maliar namiešal tuhomodrú, tuhobelasú, sýtomodrú farbu; ultramarínové steny • indigový (s veľmi tmavým odtieňom ako indigo): indigové nohavice • oceľový • oceľovomodrý • oceľovobelasý • kobaltový (s farbou ocele, kobaltu, t. j. s tmavým a sivým odtieňom): pred búrkou sú na oblohe oceľové, oceľovomodré mraky; kov s oceľovomodrým, oceľovobelasým, kobaltovým leskom • slivkový • slivkovomodrý (s farbou slivky): slivkový, slivkovomodrý kostým • sivomodrý • sivobelasý • šedivomodrý (so sivým odtieňom) • striebrobelasý (so strieborným odtienkom) • nezábudkový (farby nezábudky) • zafírový • zafírovomodrý (s farbou zafíru): zafírový, zafírovomodrý šperk • modrastý • modravý • namodrastý • namodravý • belastý (mierne sfarbený do modra, s odtienkom modrej farby): ranný opar má modrastý, modravý, namodrastý nádych • expr.: modručký • modrunký • modrulinký • belasučký

p. aj modrastý

slivkovomodrý p. modrý

slivkový p. modrý

sliz p. hlien 1

rezanec obyč. mn. č. tenké užšie pásiky z cesta používané ako závarka do polievky al. ako samostatné jedlo • hovor. slíž: rezance, slíže do polievky; makové rezance, slíže

slíž p. rezanec

slizieť p. vlhnúť

vlhnúť stávať sa vlhkým • navĺhať: steny, múry vlhnú, navĺhajú • zvlhávať • prevlhovať • prevlhúvať (naskrz): šatstvo v daždi zvlháva, prevlhuje, prevlhúva • moknúť • rosiť sa • potiť sa: tvár mu mokne od potu, čelo sa mu rosí, potí od námahy • premokať • zried. slizieť: sudy premokajú, slizia na dnách • mokvať (o rane): jazva mu mokvá

klzký 1. ktorý má hladký, obyč. aj vlhký povrch; spôsobujúci kĺzanie • šmykľavý • kĺzavý: klzký, šmykľavý blatistý chodník; klzká, kĺzavá plocha • slizký (vlhký a klzký od slizu): slizké rybie telo

2. ktorý je prehnane, ale neúprimne milý, zdvorilý (o človeku a jeho prejavoch) • úlisný • pejor. slizký: tvár prezrádzala klzkého, úlisného človeka • vtieravý • podlízavý (ktorý sa nasilu vnucuje, podlizuje): podlízavá, vtieravá povaha • pejor. servilný: servilný pochlebovač

3. p. neslušný, hrubý 2

lepkavý 1. ktorý pripomína lepidlo tým, že sa ťahá a pri dotyku sa lepí na povrch • lepivý • lipkavý • prilípavý: lepkavé, lepivé cesto; od lekváru má lepivé, lipkavé prsty • nár.: lepký • lipký; glejovitý (ako glej): lepkavý, glejovitý roztok • slizký (ktorý je pokrytý slizom al. pripomína sliz): lepkavý, slizký klobúk masliaka • mazľavý • expr. mľandravý • zastar. väzký (ktorý sa ťahá, kĺže a lepí na povrch): brodiť sa lepkavým, mazľavým blatom; mazľavá, väzká hlina • nár.: miazgavý • mľazgavý • mliazgavý • mliadzgavý

2. p. dotieravý

odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemný • protivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuť • hnusný • ohavný • ohyzdný • zlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutný • nemilý • expr.: bridký • bridivý • neskl.: brid • briď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudia • ošklivý • mrzký • škaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanie • odpudzujúci • odpudivý • nevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatický • antipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvár • neznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomery • slizký: slizká tvár • príkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuť • expr.: obludný • príšerný • hrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvo • zried. sprotivený • pejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opilec • kniž. odiózny: odiózne slová • mrzutý • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia

2. p. opačný 2

slizký 1. ktorý je pokrytý slizom, ktorý obsahuje sliz • sliznatý • slizovitý: slizký, sliznatý povrch; slizovitá hmota • klzký • šmykľavý (vlhký od slizu, ktorý sa kĺže): slizké, klzké telo dážďovky, slimáka; šmykľavá hadia koža • lepkavý • mazľavý (ktorý sa ťažko oddeľuje) • zastar. väzký: lepkavá, mazľavá, väzká hlina • zried. slizný (Vajanský)

2. p. klzký 1, 2, odporný 1

úlisný neúprimne, dotieravo milý, prajný; svedčiaci o tom • klzký • pejor.: slizký • hladký: úlisný, klzký, slizký človek; úlisná, klzká, slizká tvár; hladké slová • podlízavý • zaliečavý • pejor. pochlebovačný: podlízavé, zaliečavé, pochlebovačné typy ľudí; podlízavé, zaliečavé, pochlebovačné reči • falošný • ľstivý (ktorý sa pretvaruje): falošný, ľstivý priateľ; falošná, ľstivá dobrosrdečnosť • pejor.: sladký • sladkavý • sladkastý • pren. pejor. cukrový (kŕčovito, neprirodzene milý): sladký, sladkavý, sladkastý úsmev

p. aj neúprimný

sliznatý, slizný, slizovitý p. slizký 1

angažovať sa aktívne sa zúčastňovať na niečom, čo má obyčajne spoločenský, politický ráz • zasadzovať sa • vystupovať: angažuje sa, zasadzuje sa, vystupuje za všetko nové • exponovať sa (horlivo pracovať v záujme niekoho, niečoho): exponuje sa, angažuje sa za prijatie zákona; exponuje sa v boji proti drogám • hovor.: páliť sa • páliť si prsty (brať na seba niečo nepríjemné): nebudem sa už za nich páliť, nebudem si za nich prsty páliť • zapájať sa (pridávať sa k spoločnej účasti na niečom, pri niečom): treba, aby ste sa zapájali do riešenia spoločných vecí

p. aj horliť

horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sa • páliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sa • blčať • blkotať • nár. dudotať (Kálal) • expr.: bĺkať • blkať • blnkať • blnkotať • kniž.: planúť • plápolať • poet.: hárať • zhárať • pláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou

2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť

páliť sa 1. p. horieť 1 2. p. angažovať sa

bedákať hlasno (slovami, plačom) vyjadrovať pocity žiaľu, bôľu, úzkosti a pod. (nad niečím, niekým) • lamentovať • lamentiť • nariekať • horekovať • bedovať • bolestiť • expr.: fňukať • ochkať • božekať: lamentuje nad nešťastím; stále ochká, božeká, že nemá čas • kvíliť (pocity žiaľu prejavovať vysokým plačlivým hlasom) • kniž. úpieť: kvíli, úpie, nad stratou blízkeho človeka • jajkať • jajčať • jojkať • jojčať • jujkať • stenať • stonať (obyč. od fyzickej bolesti): jajčí, stená, že ho od roboty všetko bolí

p. aj sťažovať sa, plakať

jajčať expr. vydávať stony od bolesti, strachu a pod. a obyč. pritom vyslovovať citoslovcia jaj, joj, juj • expr.: jajkať • jojčať • jujkať: jajčí, jajká, jojčí, ako keby ho na nože brali; jujká od hrôzy • expr.: jojkať • achkať • ochkať (aj pri vyjadrení obdivu, prekvapenia): jojká nad tou krásou; achká, ochká nad svojím osudom • stonať • stenať • nariekať • bedákať • lamentovať • horekovať • kvíliť • vzdychať • expr.: stukať • božekať: stoná, narieka, bedáka nad svojím nešťastím • expr. ufkať (pri nespokojnosti s niečím): ufká, že mu je zle

kvíliť p. nariekať 1, plakať

nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudom • expr.: horekovať • lamentovať • lamentiť • božekať: horekovala celú noc • kniž.: žalostiť • bolestiť: dlho žalostila nad stratou muža • plakať • slziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko! • expr.: revať • ziapať • vrešťať • jojčať • jajčať • jojkať • jajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolesti • vzlykať • fikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikala • expr. fňukať • kniž. roniť slzy • poet. lkať (Sládkovič, Krasko) • stonať • stenať • kvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobom • expr.: achkať • ochkať • skuvíňať • skučať • kňučať • zavýjať • vyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľu • kniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou

2. p. sťažovať sa

plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastím • expr. plačkať • kniž.: roniť slzy • prelievať slzy • expr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudom • vzlykať • expr.: fňukať • fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkať • expr.: smokliť • smokliť sa • pejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už! • expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkali • expr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať • mravčať • kňučať • skučať • gajdovať • drumbľovať • gaudžať • gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú noc • expr. škvrndžať (Beňo) • hovor. expr.: muzikovať • koncertovať • organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertuje • nariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský) • expr.: revať • rumázgať • rumádzgať • rumácať • ručať • rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať • vrešťať • ziapať • jačať • húkať • bliakať • zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávať • expr.: vyrevúvať • vyrevovať • hovor. expr.: vyvreskúvať • vyvreskovať • vybľakúvať • vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

p. aj smútiť, bedákať

smútiť prežívať smútok, byť smutný (op. tešiť sa): smúti za rodinou • žialiť (prežívať veľký smútok, žiaľ): žiali nad stratou syna • kniž. žalostiť (prežívaný smútok, žiaľ obyč. vyjadrovať aj navonok): bedáka, žalostí, že ostane sama • kniž. želieť • kniž. zastar. teskniť: želieť, teskniť nad svojím osudom • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za mladosťou • trúchliť (prežívať smútok za mŕtvym) • clivieť (so smútkom túžiť): clivie za domovom • ľútostiť • ľútiť (preciťovať ľútosť, súcit s dakým, s dačím): ľútostí, ľúti za strateným šťastím • nár. ľútať si (Kálal) • zarmucovať sa (pociťovať zármutok nad niečím): zarmucujú sa, že celý plán stroskotal • kormútiť sa • kniž. rmútiť sa (prežívať pocity smútku a trápenia): Nermúť sa už nad tým! • zried. melancholizovať (byť melancholický, zádumčivý, smutný) • pren.: plakať • nariekať • kvíliť • poet. lkať

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2

bolieť 1. spôsobovať fyzickú bolesť • pobolievať (v menšej miere al. prerušovane): bolí, pobolieva ma hlava • expr. boľkať (v styku s deťmi) • expr. trešťať (veľmi, prenikavo bolieť): hlava, koleno mu treští • lomiť (silno, ako pri lámke): lomí ma celé telo • páliť (pálčivo bolieť): oči pália od dymu • det. bibieť: bibí ma to

2. spôsobovať duševnú bolesť, nepokoj • zarmucovať: rodičov bolí, zarmucuje nevďak • súžiť • sužovať • umárať • krušiť (spôsobovať bôľ, žiaľ): súži, umára, kruší ju vedomie, že ľudia zbytočne umierajú • páliť • mrzieť: páli, mrzí ho neúspech

p. aj trápiť

dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať sa • mať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večer • zaliečať sa • lichotiť • líškať sa • expr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniam • hovor.: nahovárať si • kurizovať • brať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondíny • flirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženou • zvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicu • hovor.: krútiť sa • točiť sa • expr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčat • hovor. expr.: páliť • opaľovať • ťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňu • subšt. baliť

hriať 1. vydávať teplo: radiátor hreje • páliť • expr.: piecť • pripekať (silno): slnko páli, pečie, pripeká

2. robiť teplým, teplejším • zohrievať • ohrievať: zohrieva, ohrieva, hreje si večeru • prihrievať (trocha): prihrieva vychladnutú polievku • prehrievať (naskrze al. nad normálnu mieru) • rozohrievať: cvičenie ho rozohrievalo • vyhrievať • temperovať (na istú, obyč. potrebnú teplotu): temperovanie vzduchu • vykurovať (hriať kúrením): vykurovať izbu

myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďou • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženenia • doháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivo • hovor. šturmovať • expr.: pretrhávať sa • pretŕhať sa • hovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľovi • expr.: šutrovať (sa) • futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domov • bežať • utekať (náhliť sa behom): bežal do práce • expr.: letieť • uháňať • hnať sa • trieliť • upaľovať • páliť • hovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriť • byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrna • ponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa

páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekať • pripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľuje • expr. piecť • hovor.: pražiť • smažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookola • hriať (intenzívne): radiátor veľmi hreje • opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)

2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústa • obárať • opárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajom • kniž. žihať (Hviezdoslav)

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe líca • pichať: dym pichá v očiach • svrbieť • špieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špie • bolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí

4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre

5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku

6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohne • rozkladať • zažíhať: zažíhať vatry

7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť

ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa) • zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia? • expr.: hnať sa • hnať: nežeňte (sa), máme dosť času • expr.: chvátať • chvatkať (Urbánek): chváta z domu preč • expr. hafriť (Tajovský) • expr.: bežať • utekať • letieť • uháňať • upaľovať • páliť • trieliť • hovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleci • expr.: hrnúť sa • valiť sa • rútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadión • expr. trtošiť (Šikula) • hovor. zaberať: zaberá poza humná k milej • hovor. šutrovať (sa) • subšt. fofrovať

2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohy • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotou • expr.: chamtať sa • chytriť sa (Kálal) • hovor. expr. štvať sa • hovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)

pražiť 1. tepelne upravovať v rozpálenom tuku, al. nasucho • smažiť: pražiť, smažiť vajíčka; rybu praží, smaží iba na oleji; v rúre praží mandle • škvariť: škvarky sa škvaria na panvici • vyprážať • vysmážať (obalenú surovinu pripravovať pražením): vyprážať, vysmážať mäso, karfiol, syr • piecť (pripravovať jedlo pôsobením vysokej teploty s uvoľňovaním vlastného tuku): pečie hosťom klobásu • oprážať • osmážať • opekať (krátko al. iba na povrchu pražiť): opeká, opráža si na masti chlieb; opekať na ohni slaninku • páliť (cukor): páli cukor na karamel • pripekať (vysokým teplom dokončovať úpravu jedla, obyč. na povrchu): pripekať v rúre rezance

2. hovor. vydávať prudké teplo; prudkým teplom, prudkou žiarou pôsobiť na niekoho, niečo • smažiť • páliť: slnko praží, smaží do oblokov; kachle neznesiteľne pália; neos. vonku praží, páli • expr.: piecť • opekať: slnko pečie, opeká • hriať (vydávať teplo): slnečné lúče hrejú • pripekať (silno hriať; o slnku): už dávno tak nepripekalo ako dnes • hovor. pripaľovať (o slnku): vonku pripaľuje • expr. škvariť (nepríjemne): otvorené ohnisko nás škvarí • hovor. opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky): dnes to dobre opaľuje

strieľať 1. vypúšťať strelu zo strelnej zbrane • páliť: strieľať, páliť z dela, z pištole; strieľa, páli po nepriateľovi • expr.: prášiť • ráchať: naslepo za ním práši z revolvera; rozzúrene ráchajú do davu • vystreľovať (viac ráz): na svoju obeť vystreľoval spoza stromu

p. aj poľovať

2. prudko usmerňovať loptu, puk a pod. do cieľa • dávať • kopať: strieľať, dávať, kopať gól

3. porov. zastreliť 4. porov. utiahnuť si

svrbieť iba 3. os. spôsobovať na pokožke pálčivý pocit, ktorý nutká na škrabanie • hrýzť • páliť: svrbí, hryzie, páli ma celé telo • škrabať • škriabať: škr(i)abe ho pod pazuchou • nár. škohliť: po uštipnutí ma celý deň škohlila ruka • špieť (bolestivo svrbieť): koža, rana pri hojení špela

štípať 1. bodaním do tela, cicaním krvi spôsobovať bolesť (o hmyze): muchy, komáre štípu • pichať • bodať: rozzúrené osy nás pichajú, bodajú • hrýzť • hovor. žrať: blchy, vši ho hryzú, žerú • expr.: poštipkávať • poštipkovať • poštipovať (chvíľami, opakovane štípať)

2. spôsobovať pálčivú bolesť • páliť: ostrá paprika ho štípe, páli na jazyku • expr.: poštipkávať • poštipkovať • poštipovať (chvíľami, opakovane štípať)

3. pociťovať pálčivú bolesť • páliť • bolieť • pichať: pery ma štípu, pália od mrazu; oči ma bolia, štípu, pália od cibule, pichajú od ostrého svetla • špieť (bolestivo svrbieť): rana špie • nár. štichať

bľuskať expr. prerušovane a obyč. so záľubou al. nesmelo sa pozerať na niekoho, na niečo • hovor.: pokukávať • pokukovať • poškuľovať • škúliť: bľuskať, pokukávať, poškuľovať na dievčence • mrkať • žmurkať (dávať pritom znamenie) • mihať: mrkať, žmurkať, mihať očami na niekoho • fľochať (bokom) • blýskať (ostro, pátravo a pod.): fľochať, blýskať očami • iskriť (prenikavo): zúrivo iskrí očami

gániť pejor. neprívetivo, zlostne, obyč. zboku na niekoho pozerať • zazerať: nemajú sa radi, gánia, zazerajú na seba • expr.: fľochať • fľočiť • fľošiť: nahnevano fľochala, fľočila na protivníka • nár. bočiť • zastar. zahliadať • expr. škúliť: zlostne na mňa škúli, ako by som mu bol obed zjedol • mračiť sa • škarediť sa • mraštiť sa (celkove prejavovať nevôľu) • kniž. nevražiť • nár. murgotiť sa (Chrobák)

pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť

škúliť 1. mať očnú chybu, pri ktorej osi očí nie sú rovnobežné: škúli na obidve oči • zabiehať (o očiach): oko mu zabieha doľava • expr. šmŕľať: jedným okom šmŕľa • poškuľovať (trocha škúliť) • fraz.: pozerať úkosom • pozerať na kríž

2. p. pozerať (sa) 1, 3 3. p. gániť

cifrovať hovor. 1. dávať ozdoby na niečo, najmä pri obliekaní, úprave niečoho • parádiť: cifrujú, parádia nevestu • ozdobovať • zdobiť: ozdobuje, zdobí tortu ciframi • krášliť: rada sa krášli • expr.: fintiť • frndiť (nápadne upravovať): fintí, frndí dcéry bižutériou • strojiť • hovor. štafírovať: strojí, štafíruje slečny na ples • šperkovať (ozdobovať šperkami)

2. robiť drobné rýchle pohyby (pri hre, v tanci) • hovor. preberať • hrať: cifruje, preberá, hrá na fujare • expr.: kresať • kreskať • pokreskávať • prepletať (nohami): rezko kreská, pokreskáva, prepletá nôžkami

krášliť robiť pekným, krásnym, krajším • skrášľovať • okrášľovať: krášli, skrášľuje si tvár rúžom; vnuci skrášľujú, okrášľujú život starým rodičom • zdobiť • ozdobovať (robiť pekným pomocou ozdoby; robiť významným): zdobiť obrus výšivkou, ozdobovať byt kvetmi; zdobia, ozdobujú ho vyznamenania • prikrášľovať • prizdobovať (menšími úpravami): prikrášľuje izbu závesmi • parádiť • cifrovať • strojiť • expr.: fintiť • frndiť • frndoliť (pekne upravovať, najmä oblečenie): parádi, strojí nevestu perlovým náhrdelníkom; cifruje, fintí si šaty výšivkou • kniž. ornamentalizovať

červenať sa 1. mať na tvári rumenec od citového pohnutia • červenieť sa: cítila, že sa od hanby červená, červenie • kniž.: pýriť sa • rumeniť sa • rumenieť sa: od zlosti sa celý pýril, rumenil • expr. pŕliť sa • poet. rdieť sa • expr. horieť (veľmi sa červenať): tvár jej horí ako fakľa

p. aj hanbiť sa

2. javiť sa červeným • červenieť sa • byť červený: v diaľke sa červenejú strechy; v záhrade sa červenajú, červenejú jahody • poet. bronieť

čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný byt • subšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať auto • subšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbu • expr.: lízať • oblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovať • leštiť • subšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučky • očisťovať • zried. očíšťať

2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriť • číriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavu • prečisťovať • prečíšťať: prečisťovať osivo • chem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukru • chem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olej • očisťovať • zried. očíšťať

p. aj osievať

3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpať • lúpať • bieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablka • hôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hrušky • olupovať: ovocie si najskôr olupuje • škriabať • škrabať • oškrabovať • zoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytku • subšt. pucovať • očisťovať • zried. očíšťať

hôliť p. čistiť 3, škrabať 3, šúpať

škrabať, škriabať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami) • driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapu • hovor. expr.: škrabcovať • drapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stola • expr.: škrabkať • zadrapkávať • drapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclony • expr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách

2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbát • šúchať • šuchať • trieť • drieť: šúcha, trie, drie si oči, tvár • drhnúť • expr.: brhliť • drhliť • škohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou

3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho • oškrabovať • zoškrabovať • olupovať • zlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z rany • šúpať • lúpať • bieliť • hôliť • čistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie

4. spôsobovať škrabľavý pocit • driapať • hovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzie • štípať • hovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie

5. p. čarbať 6. p. brať 1

šúpať zbavovať vrchnej vrstvy, šupky, kôry a pod.; odstraňovať z povrchu šupu, kôru a pod. • bieliť: šúpať, bieliť jablká, banány, šúpať kukuricu; bieli si kožku z ovocia • lúpať • olupovať • odlupovať • zlupovať • čistiť: lúpe, čistí fazuľu, olupuje vajce • hôliť: hôliť jablko, šupu z jablka • subšt. pucovať: pucuje zemiaky

čupieť 1. byť v nízkej polohe so skrčenými nohami • kvočať: dieťa ustráchane čupí, kvočí v kúte • expr.: čupiť sa • čupkať si • kľučať • kvačať • drepieť: dieťa sa čupí, čupká si v tráve; kľučiac zbiera omrvinky • byť učupený (často pren.): domčeky sú učupené, čupia sa v zeleni • chúliť sa • prikŕčať sa • expr. krepiť sa • zried. ukŕčať sa

2. expr. byť stále na jednom mieste • kvočať • trčať • drepieť • dučať • sedieť: stále iba doma čupí, kvočí, trčí

chúliť sa p. túliť sa 1

krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sa • húžvať sa • húžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkve • vraštiť sa • mraštiť sa • mŕštiť sa • nár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôle • šúveriť sa • skrúcať sa • kriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti

2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sa • hrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robote • nahrbovať sa • prihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať sa • ohýbať sa • zohýbať sa • zhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenom • skláňať sa

3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčí • expr. krepiť sa (Rázus) • byť učupený • chúliť sa • kvočať • čupieť • expr.: čupiť sa • kvačať • kľučať • drepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkov • zried.: ukŕčať sa • túliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe

túliť sa 1. s citom, nežnosťou sa tisnúť k niekomu al. niečomu (na ochranu, v dôvernosti a pod.) • vinúť sa • prituľovať sa • privíňať sa: s láskou sa túli, vinie k milému; psíča sa oddane prituľuje, privíňa k svojej panej • expr.: tuľkať sa • mojkať sa • hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): vtáča sa chúli v dlani • pritískať sa • pritláčať sa • tlačiť sa • tiskať sa: nežne sa pritíska, tlačí na jeho hruď • expr. pritierať sa (dotieravo, s bočným zámerom): mačka sa pritiera k dievčaťu

2. p. krčiť sa 3

vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať sa • obtáčať sa • obkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpa • popínať sa • pnúť sa • ťahať sa: po múre sa ťahá, pne vinič • pren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)

2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túlili • prituľovať sa • privíňať sa: dieťa sa privíňalo k matke • expr. tuľkať sa • hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručí • pritískať sa • pritláčať sa • tlačiť sa • tiskať sa: pritíska sa mu na hruď • expr. pritierať sa (s bočným zámerom)

3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať sa • tiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolím • rozprestierať sa • rozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchy • pokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cesta • hadiť sa • kľukatiť sa • krútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchy • ohýbať sa • ohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníček • geol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami

dobehnúť 1. behom al. veľmi rýchlo prísť • pribehnúť: dobehol, pribehol do školy načas • kniž. al. expr.: dojachať • prijachať: vlak dojachal do stanice • expr.: dopáliť • dotrieliť • pritrieliť: deti dotrielili do jedálne • expr.: dorútiť sa • prirútiť sa • dohnať sa • prihnať sa • dovaliť sa • privaliť sa • dohrnúť sa • prihrnúť sa • dosypať sa • domlieť sa (rýchlo a vo väčšom množstve): skupina sa dorútila do vlaku • docválať • pricválať • doklusať • priklusať • priharcovať • hovor.: dorajtovať • prirajtovať (dobehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch; expr. rýchlo dobehnúť, o ľuďoch): kone docválali celkom spotené; dorajtovať na koni; skupina docválala, priharcovala so smiechom • expr.: doletieť • priletieť (rýchlo dobehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): doleteli na aute, ale hneď zasa odišli • expr.: dofičať • prifičať • dofrčať • prifrčať • dofrňať • prifrňať • dofrnknúť • prifrnknúť • dobrnknúť • pribrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: dofuňať • prifuňať • dofukotať • prifukotať • dofučať • prifučať • dopachtiť sa • pripachtiť (pribehnúť s námahou): pes dofučal, prifučal, dopachtil sa s vyplazeným jazykom • expr.: dokúriť • prikúriť: dokúril k nám celý napajedený • expr. pribziknúť (Hviezdoslav) • expr.: dohrmieť • prihrmieť • dorapčať • dohrčať • prihrčať • dohrkotať • prihrkotať • dohrmotať • prihrmotať • dohrmotiť • prihrmotiť • dohučať • dorachotiť • zried. prihartusiť (dobehnúť s hrmotom): vozy dohrčali, dorachotili do dvora • doraziť (dobehnúť al. prísť): dorazil do cieľa posledný • expr.: pribrnieť • pribežkať (o dieťati)

2. nahradiť niečo zameškané • dohoniť • dohnať: dobehol, dohonil celé učivo; dohnal stratený čas • nadbehnúť: musí nadbehnúť, čo zameškala

3. behom prísť včas • dostihnúť: dobehol, dostihol kamaráta na ulici • dohnať • dohoniť • dochytiť: nedohonila, nedochytila posledný autobus • hovor. chytiť: len tak-tak chytili vlak • nadbehnúť (dobehnúť kratšou cestou): nadbehli skupinu skratkou

4. p. oklamať 3

dopáliť 1. p. nahnevať 2. p. prísť 1, dobehnúť 1

nahnevať vyvolať hnev • rozhnevať • nazlostiť • rozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľa • namrzieť • domrzieť • rozmrzieť • podráždiť • pohnevať • pobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujem • rozčúliť • rozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovať • dojedovať • rozjedovať • nasrdiť • rozsrdiť • nasršiť • rozsršiť • napajediť • rozpajediť • napaprčiť • rozpaprčiť • napáliť • nabadúriť • nadurdiť • dohnevať • dozlostiť • dožrať • dopáliť • dopajediť: napaprčí ho každá maličkosť • expr.: nazúriť • rozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postoj • expr.: rozčertiť • rozdivočiť • hovor. expr.: rozkatiť • rozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnosti • expr. dojať: Ty si ma ale dojal! • hovor. expr.: naštvať • rozhádzať • expr.: rozoštvať • rozhuckať • rozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebe • zried. rozbabrať • kniž. rozľútiť • kraj. nakustriť (Hviezdoslav) • nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak) • niž. hovor.: naondiať • naondieť • vulg. nasrať

pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevať • rozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadok • nazlostiť • rozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosť • expr.: najedovať • nasrdiť • napajediť • napaprčiť • načertiť • napáliť • dopáliť • dožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo? • popudiť • pobúriť • podráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodine • hovor.: naštvať • poštvať • vulg. nasrať

pribehnúť behom sa niekam dostať, expr. prísť (obyč. rýchlo) • dobehnúť: pribehnúť, dobehnúť do cieľa prvý • kniž. al. expr.: prijachať • dojachať: vlak prijachal, dojachal do stanice • expr.: pritrieliť • dotrieliť: nestačil pritrieliť, dotrieliť načas • expr.: prihnať sa • dohnať sa • prirútiť sa • dorútiť sa • privaliť sa • dovaliť sa • prihrnúť sa • dohrnúť sa (rýchlo a v množstve): odkiaľsi sa prihnala, prirútila, privalila črieda dobytka • pricválať • docválať • priklusať • doklusať • priharcovať • hovor. prirajtovať (pribehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch): kone pricválali, docválali celkom spotené; prirajtovať, priharcovať na bielom koni • expr.: priletieť • doletieť (rýchlo pribehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): prileteli, doleteli na aute, ale hneď zasa odišli • expr. dopáliť (nečakane, náhle pribehnúť): dopálil na oslavu v poslednú chvíľu • expr.: prifičať • dofičať • prifrčať • dofrčať • prifrňať • dofrňať • prifrnknúť • prifrngnúť • dofrnknúť • dofrngnúť • pribrnknúť • dobrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: prifuňať • dofuňať • prifukotať • dofukotať • prifučať • dofučať • pripachtiť (pribehnúť s námahou): pes prifuňal, dofuňal, prifučal, dofučal s vyplazeným jazykom • expr. prikúriť: nahnevaný prikúril večer k nám • expr. pribzinknúť (Hviezdoslav) • expr.: prihrmieť • dohrmieť • prihrčať • dohrčať • prihrkotať • dohrkotať • prihrmotať • dohrmotať • prihrmotiť • dohrmotiť • zried. prihartusiť (pribehnúť s hrmotom): koč so svadobníkmi prihrmel, prihrčal do dvora; vozík dohrkoce, dohrmotí medzi poslednými • doraziť (dobehnúť al. prísť): bežec dorazil do cieľa tretí • expr.: pribežkať • pribrnieť (Hviezdoslav; o dieťati) • expr. zried. pritrtúňať (Jesenská)

prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevy • dostaviť sa • zastar. ustanoviť sa • dostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úrad • expr. naklusať • kniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoro • pristúpiť • prikročiť • priblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budove • expr.: pribehnúť • dobehnúť • priletieť • doletieť • pritrieliť • dotrieliť • pripáliť • dopáliť • priraziť • doraziť • prikúriť • dokúriť • priklusať • doklusať • pricválať • docválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom čase • expr.: prifrčať • dofrčať • prifrňať • prifučať • prifuňať • prifukotať • prihartusiť • priharcovať • hovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoro • expr.: prihnať sa • dohnať sa • privaliť sa • dovaliť sa • prirútiť sa • dorútiť sa • prihrnúť sa • dohrnúť sa • dosypať sa • nahrnúť sa • primlieť sa • domlieť sa • pritiahnuť • prirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmi • expr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčať • dohrčať • prirapčať • dorapčať • prihrkotať • dohrkotať • prihrmieť • dohrmieť • prihrmotať • dohrmotať • prihrmotiť • dohrmotiť • prirachotiť • dorachotiť • dohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkých • zastar.: prijachať • dojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do stanice • expr.: prikvitnúť • dokvitnúť • prikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektor • hovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal? • expr.: privliecť sa • dovliecť sa • pritrepať sa • dotrepať sa • dopratať sa • priterigať sa • doterigať sa • pridrgáňať sa • dodrgáňať sa • priredikať sa • doredikať sa • priteperiť sa • doteperiť sa • nár. prikriatať sa • expr.: prirepetiť sa • dorepetiť sa • primotať sa • domotať sa • pripantať sa • priplantať sa • doplantať sa • prihrabať sa • dohrabať sa • prikrbáľať sa • dokrbáľať sa • dotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantal • expr.: pritárať sa • dotárať sa • pritmoliť sa • dotmoliť sa • pritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinec • expr.: priknísať sa • doknísať sa • prikolísať sa • dokolísať sa • pritackať sa • dotackať sa • prikľuckať sa • dokľuckať sa • prikyvkať • dokyvkať sa • dokývať sa • došmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sa • dopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkať • dokrivkať • dokrivkať sa • pribadkať • dobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sa • priplúžiť sa • doplúžiť sa • prikĺznuť sa • prišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhradu • expr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasu • priplaziť sa • doplaziť sa • expr. priplichtiť sa • priliezť • doliezť • prištverať sa • doštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkať • docupkať • pricapkať • docapkať • priťapkať • doťapkať (sa) • priťupkať • priciepkať • priskackať • priskočiť • prihopkať • prihopkovať • pridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkami • expr.: pritancovať • dotancovať • prikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sa • došuchtať sa • prišúchať sa • došúchať sa • prišuchnúť sa • došuchnúť sa • prišmotlať sa • prišmochtať sa • došmochtať sa • prišmotkať sa • došmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovať • dopochodovať • hovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovať • docestovať • hovor. expr. priputovať • expr.: privandrovať • dovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovali • poprichádzať • poprichodiť • podochádzať • podochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť²

domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivosti • naliehať • vymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšenie • hlásiť sa • uchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácu • žiadať • požadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne záruky • dotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projekt • expr.: domŕzať • dolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať sa • expr.: pýtkať • prosíkať • proskať • modlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstve • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu

domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykel • dráždiť • expr.: podpichávať • podpichovať • dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkami • hovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkami • expr.: dopaľovať • dojedať • dožierať • doskakovať • dolípať • dohúdať • dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermi • byť dotieravý • dotierať • dorážať • pokúšať • expr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičím • naliehať • vymáhať • hovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil plat • doberať • doberať si • naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho muža • expr.: zabŕdať • zapárať • zadierať • začínať • štúrať • štipkať • drapkať • vŕtať • rýpať • ryť • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývať • štuchať • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu • subšt.: hecovať • štengrovať

doplatiť 1. dodatočne zaplatiť chýbajúcu časť • priplatiť: doplatili, priplatili synovi na auto • vyrovnať: ja to za teba vyrovnám

2. mať z niečoho škodu, stratu a pod. • zaplatiť: doplatil na svoju tvrdohlavosť; doplatil, zaplatil za svoju odvahu životom • odniesť • odniesť si • odpykať: odvrávanie si odniesol, odpykal bitkou • škodovať (mať finančnú škodu): na kúpe škodoval tisíc korún • prerátať sa • expr.: popáliť sa • opáliť sa (zle pochodiť): opálil sa pri obchode

opáliť sa 1. plameňom al. horúcim predmetom sa na povrchu poraniť • popáliť sa • spáliť sa: opálila sa, popálila sa, spálila sa na ruke žehličkou • oškvariť sa • oškvŕknuť • oškvrknúť: tvár mu nad plameňom oškvŕkla, oškvarila sa • poopaľovať sa (postupne, na viacerých miestach)

2. pôsobením slnka zhnednúť • ohorieť: tvár sa jej pekne opálila, tvár jej pekne ohorela • nár. uhorieť • expr. oškvariť sa (príliš sa opáliť) • očernieť • stmavnúť (na slnku)

3. p. doplatiť 2 4. p. pomýliť sa

popáliť sa p. doplatiť 2, opáliť sa 1

pomýliť sa dopustiť sa omylu, urobiť chybu • zmýliť sa: pomýliť sa, zmýliť sa vo výpočtoch • chybiť • pochybiť • schybiť: uznal, že v odhade (po)chybil, schybil • expr. spliesť sa: pri hľadaní adresy sa splietol • expr. potknúť sa (urobiť chybu): zarecitovať báseň bez potknutia • hovor. expr. seknúť sa (veľmi sa pomýliť): pri posudzovaní kvality výrobku sa sekol • fraz. expr. streliť vedľa: v súťaži vždy strelí vedľa • fraz. urobiť chybný krok: v živote málokedy urobí chybný krok • expr.: prerátať sa • prepočítať sa: chcel nás dostať, ale sa prerátal • kniž.: poblúdiť • zablúdiť • zblúdiť (v konaní, úsudku): ako mladý aj poblúdil, zblúdil, ale zbadal svoj omyl • hovor. expr.: opáliť sa • opláchnuť sa • opláknuť sa: pri výbere partnera sa opálil, oplákol • expr.: popliesť sa • zapliesť sa (pomýliť sa v reči): jazyk sa mu poplietol • expr.: pomotať sa • zmiasť sa • pomútiť sa: pri uvažovaní sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomútilo • subšt. kiksnúť: pri rátaní viackrát kiksla

doškrabať, doškriabať ostrým predmetom poškodiť povrch niečoho • rozškrabať • rozškriabať: doškr(i)abala, rozškr(i)abala si nechtami tvár • rozdriapať • dodriapať • expr.: doryť • dorýpať • rozryť • rozrýpať (silno, na viacerých miestach doškrabať): konáre mu rozdriapali kožu; dorýpal, rozrýpal si všetky vyrážky • rozškrieť • rozodrieť • rozdrieť • rozodrať • rozdrať • odrať • odrieť • oškrieť • expr. oškúliť (škrabaním poraniť): ukázal do krvi roz(o)dreté, roz(o)draté ruky • nár. doškúľať

odrieť 1. (neúmyselným) drením, škrabaním na povrchu poškodiť (živé organizmy al. veci) • odrať • zodrieť • zodrať: odrieť, odrať si nohy v tesných topánkach; zodrel, zodral si kožu na boku • oškrieť • zried. zdrieť • expr. oškúliť • nár. expr.: doškúľať • oškobliť: pri páde si oškrel, oškúlil lakeť; nábytok oškretý, oškúlený ustavičným sťahovaním • otlačiť • omäť • omnúť (o tele): otlačil si pätu v topánke; omäl si ruky • poškrabať • poškriabať • ošúchať • obšúchať (v menšej miere): poškrabané sklo, dvere; ošúchať lavicu • obdrieť (trocha): v nepozornosti obdrel roh skrine; obdriapať, odriapať (úmyselným driapaním): obdriapal, odriapal kôru stromu • poodierať • pozodierať • poobdierať • pooškierať • pootláčať • expr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach al. viac vecí)

2. p. odrať 1

oškrabať, oškriabať 1. škr(i)abaním odstrániť povrchovú vrstvu • zoškrabať • zoškriabať: oškr(i)abať blato z topánok; zoškr(i)abať lak, náter z nábytku • odrieť • zodrieť • oškrieť • expr. oškúliť (neúmyselne): (z)odrel, oškrel si kožu na tvári • expr. oškrabkať (jemne) • pooškrabovať • pozoškrabovať (postupne, viac vecí)

2. škr(i)abaním zlúpať • očistiť • obieliť • olúpať • ošúpať: oškr(i)bať zemiaky, mrkvu; obieliť jablko; olúpať, ošúpať kôru • ohôliť

oškúliť p. poškrabať 2, oškrabať 1, odrieť 1

otlačiť tlačením, tlakom poškodiť a tým spôsobiť bolestivé miesto (na tele) • omäť • omnúť • odrieť: dlhým ležaním si otlačil chrbát; tesné topánky mu odreli, omäli nohy • oškrieť • expr. oškúliť (pri prudkom dotyku s niečím): oškrel, oškúlil si lakeť, koleno • pootláčať • poodierať • pooškierať (na viacerých miestach)

poškrabať, poškriabať 1. prejsť nejakým ostrejším predmetom (najmä nechtami) po niečom, obyč. na odstránenie svrbľavosti • expr. poškrabkať (trochu, zľahka): poškr(i)abať, poškrabkať si svrbiaci chrbát; poškrabať, poškrabkať dieťaťu pätu

2. ostrým predmetom rozrušiť povrch, škrabaním poškodiť, poraniť, znehodnotiť a pod. • podriapať: mačka mi poškr(i)abala, podriapala tvár • doškrabať • doškriabať • dodriapať (silno, na viacerých miestach poškrabať): dieťa lopatkou doškr(i)abalo, dodriapalo nábytok • škrabnúť • poškrabnúť • zaškrabnúť • drapnúť • zadrapnúť • hovor. štrajchnúť (jedným pohybom): (za)škrabnúť, (za)drapnúť do skla kameňom; poškrabnuté líce • odrieť • oškrieť • expr. oškúliť: v kroví si odrel, oškrel, oškúlil ruky, kožu • rozškrabať • rozškriabať • rozoškrieť • rozškrieť • rozodrieť • rozdrieť • rozodrať • rozdrať • odrať • rozdriapať (škrabaním poraniť): spadnutý konár mi rozodrel, odral, rozdriapal tvár do krvi • poodierať • pooškierať • expr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach)

raniť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť • zraniť • poraniť: ranili, zranili, poranili ho do hlavy; ranila, zranila ju výčitka • doraniť • expr.: doráňať • dorantať: doranil, dorantal si prsty; mala doráňanú dušu • ublížiť: pri páde si ublížil; ublížil jej svojím odchodom • odrieť • oškrieť • poškrabať • poškriabať • expr. oškúliť (raniť kožu): oškrel, poškrabal si lakeť • skrvaviť • dokrvaviť • zakrvaviť • zakrvácať (zraniť do krvi): skrvavil si nohy; mal zakrvácanú hlavu • dodriapať • rozškrabať • rozškriabať • rozškrabnúť (driapaním, škrabaním raniť): dodriapal si tvár • dokaličiť • skaličiť • dokatovať • zmrzačiť (telesne deformovať, pren. expr. i duševne): dokaličil sa pri lyžovaní; pren. expr. mala zmrzačenú dušu • expr.: dochrámať • dodrúzgať: po nehode boli dodrúzganí • dostrieľať (raniť streľbou): prišiel z vojny dostrieľaný

drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziť • strčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do kolegu • expr.: džugnúť • ďugnúť • štuchnúť • dlbnúť • durknúť • drcnúť • drúliť • trknúť • bucnúť • žďobnúť • žďuchnúť • štopnúť • rypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku

2. porov. mykať

drúliť p. drgnúť 1, naraziť 1

naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do seba • udrieť • uderiť • buchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do steny • expr.: bachnúť • tresnúť • tresknúť • trepnúť • hovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpa • drgnúť • strčiť • expr.: štuchnúť • šuchnúť • hovor. expr.: bacnúť • bucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytku • expr. zried.: drúliť • trknúť: v tme drúlil do stromu • sotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadol • zraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelami • nabehnúť • naletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážku • nár. expr. klmnúť

2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiť • trafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihu • zraziť sa (s niekým, niečím) • prísť • dôjsť • objaviť • nájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účte • expr.: naďabiť • naďapiť: naďabil na prekážku

3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúk • nastoknúť • nabodnúť • napichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeň • nabiť • natĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1