Synonymá slova "úraz" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 62 výsledkov (1 strana)

  • rana 1. miesto na tele s porušeným tkanivom: ošetriť tržnú ranuporaneniezranenie (poškodenie živého organizmu mechanickým zásahom): pri páde utrpel poranenie, zranenieúraz (vážnejšie poranenie organizmu): smrteľný úraztrauma (telesné al. duševné zranenie)

    2. p. katastrofa, tragédia 2 3. p. úder 1, náraz 4. p. strela 2, výstrel


    úraz poškodenie živého organizmu mechanickým zásahom: úraz v domácnosti, poistenie proti úrazuporaneniezranenie: ťažké poranenie, utrpieť zranenielek. trauma (telesné zranenie al. duševný otras)


    zranenie poškodenie živého organizmu mechanickým zásahom • poranenie: ťažké, vnútorné zranenie, poranenieúraz (vážnejšie zranenie organizmu): utrpieť úrazlek. trauma (telesné zranenie)


    hanlivý ktorý je prejavom pohŕdania, znevažovania, záporného postoja k niekomu al. niečomu • hanoblivýhanobný: hanlivý, hanoblivý, hanobný spis, článokurážajúciurážlivýpotupný (ktorý uráža): urážajúce, urážlivé, potupné reči, poznámky, klebetyznevažujúciutŕhačskýutŕhačný (na cti); zhoršujúcilingv. pejoratívny: zhoršujúci, pejoratívny význam slova; pejoratívne slováškaredýnepeknýnelichotivý: vychrlil zo seba rad škaredých, nepekných výrazov na jej adresuzried. príhanlivý


    potupný ktorý spôsobuje potupu, urážku • hanebnýhanobnýhanlivýhanoblivý: potupný, hanebný, hanobný pamflet; musel počúvať potupné, hanlivé, hanoblivé urážkyhnusnýohavnýodporný: hnusná, ohavná, odporná zradaurážlivýurážajúci: znášal urážlivé, urážajúce obvineniaponižujúcipokorujúci (ktorý ponižuje, pokoruje): vydržal v ponižujúcej, pokorujúcej pozícii na kolenách; ponižujúci, pokorujúci trestnedôstojný: potupná, nedôstojná smrťkniž. infámny


    urážajúci p. urážlivý 1


    urážlivý 1. spôsobujúci urážku, obsahujúci urážku • urážajúci: urážlivý, urážajúci výrok; urážlivé, urážajúce správaniehanlivýhanebnýpotupný: ušli sa jej všetky hanlivé, hanebné, potupné mená

    porov. aj hanlivý

    2. ktorý sa ľahko urazí • nedotklivý: urážlivá, nedotklivá osoba, povaha


    haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekohotupiťurážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcťhanobiťzneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekohozried. paškvilovať (Hurban)utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniťexpr. pľuhaviť: verejne ma pľuhavífraz. hádzať kamením (po niekom) • ohováraťočierňovaťosočovaťhovor. expr.: roznášaťrozvláčaťbridiťhnusiťšpiniťhovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môžehovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentunár. hudiťexpr.: šprihaťbrýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo


    urážať p. haniť


    urážať sa cítiť sa urazený, mať pocit urážky na cti: ľahko sa uráža pri každej príležitostibyť urazený: nebuď urazený, nemyslel som to zlezastar. aprehendovať: aprehendovala, že ju nepozvali na svadbu


    urazený ktorý má pocit urážky, ktorý je zasiahnutý urážkou; svedčiaci o tom • dotknutý: bol hlboko urazený, dotknutýexpr.: odutýzdutý: sedela bez slova urazená, odutá, zdutá; má v tvári urazený, odutý, zdutý výrazdourážaný (veľmi, viacnásobne urazený): odišiel všetkými dourážaný


    pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmiuponížiťzried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky dušepotupiťpohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom miestezahanbiťznevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmihovor. zhodiťhrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkýmiuraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil

    2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcťpodmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestázvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň

    porov. aj podrobiť (si)


    prejsť 1. chôdzou sa premiestniť (často i cez niečo); vykonať istý kus cesty: prejsť k obloku, prejsť cez plotprebehnúť (behom sa premiestniť): prebehnúť na druhú stranuprecválať (cvalom prejsť) • expr. preskackaťpreskákaťpreskočiť (skackaním, skákaním, skokom): preskackal celú chodbu, deti preskákali potok; s námahou preskočiť jarok a ísť ďalejprekročiť (prejsť krokom): neprekročím prah vášho domuexpr.: precupkaťprecupotaťprecapkaťprebadkaťpredrobčiťprehopkať (drobnými krokmi): babka precupkala k stoluexpr. prekrivkať (prejsť krívajúc) • expr.: prešúchať saprešuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • preknísať sa (knísavo prejsť) • expr. zried. prejachať (dopravným prostriedkom): prejachať cez hraniceexpr. premlieť sa (prejsť v množstve): cez most sa premlelo veľa ľudíkniž. uraziť: uraziť značný kus cestyprepochodovaťpredefilovať (prejsť pochodovým krokom, defilujúc): predefilovať pred tribúnouexpr.: prekĺznuť (sa)prešmyknúťprešmyknúť saprešuchnúť sapretiahnuť sa (rýchlo, nepozorovane cez niečo): prekĺzol sa, prešmykol sa cez dieru; pretiahnuť sa cez plotexpr. prekradnúť sa (kradmo, nepozorovane) • pretackať sa (tackavo prejsť): ledva sa pretackal k postelihovor. expr. preterigať sa (s námahou, ťažko prejsť)

    2. ísť okolo a nezastať • obísť: známi prešli okolo nás, obišli násminúť: reštauráciu sme práve minuli

    3. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiťprechodiť: prejsť, pochodiť celú Európu; prechodil kus svetahovor. expr. pobrúsiťexpr. premerať (prejsť istý priestor, obyč. rýchlymi krokmi): premeral miestnosť a zastal; cestu do školy veľa ráz premeralprecestovaťexpr. preputovať (prejsť cestovaním): precestovať, preputovať Čínuexpr. prekrižovať (prejsť krížom-krážom) • hovor. prevandrovať (obyč. peši): prevandrovať rodný krajhovor. expr.: prebrúsiťprelabzovaťpreloziťzloziť: Malé Karpaty sme prebrúsili, prelabzovali, zlozili celépoprechodiťpoprechádzaťschodiť (postupne): stihli sme poprechodiť, poprechádzať všetky galérie; schodiť cudzie kraje

    4. po opustení niekoho, niečoho začať pôsobiť al. orientovať sa inde • prebehnúť: prešli, prebehli k opozíciiprestúpiťexpr. preskočiť: preskočil k pravoslávnymhovor. expr. presedlaťsubšt.: preveksľovať • prešaltovať: v treťom ročníku presedlal, preveksľoval na filológiu; už prešaltoval do druhého táborapridať sapripojiť sapristúpiťprikloniť sa (stať sa stúpencom iného): pridať sa, pripojiť sa k znepriatelenej strane; majú v úmysle prikloniť sa k vzbúrencomexpr. strihnúť: strihnúť k protivníkovi

    5. p. preniknúť 1, 2, zachvátiť 6. p. zmiznúť 3 7. p. zmeniť sa 8. p. skúsiť 2, prekonať 1 9. p. skončiť sa 1, minúť sa 2, ujsť 4


    uraziť1 spôsobiť urážku, ublížiť na cti: uraziť niekoho hrubými nadávkami, bezohľadnosťoudotknúť sa (slovami al. činmi nepríjemne zasiahnuť): dotkne sa ho každá poznámka o chorobe, každé odmietnutiepohaniťpotupiťpokoriťponížiťuponížiť (znevažujúco sa vysloviť, uvaliť hanbu na niekoho, na niečo): pohaniť, potupiť národnú hrdosť; čím ma chcete ešte pokoriť; svojím správaním (u)ponížil celú rodinuzneuctiťzhanobiťzried. zhaniťznevážiť (veľmi poškodiť na cti, na vážnosti, hlboko uraziť): zneuctili, zhanobili zástavu; znevážili jeho náboženské cíteniekniž. inzultovaťzastar. obraziť: nenechám sa od nepriateľov obraziťdourážaťpourážaťzurážať (viac ráz, obyč. silno uraziť): dourážať niekoho zlomyseľnými výmyslami; pourážali, zurážali nás do krvi


    uraziť2 p. prejsť 1


    zhanobiť uvaliť na niekoho hanbu; pohlavne zneužiť • zneuctiťpotupiťspotupiťpohaniť: zhanobiť, potupiť pamiatku mŕtveho; verejne niekoho zhanobiť, pohaniťuraziťznevážiť (znevažujúco sa vysloviť): svojimi rečami urazil, znevážil prítomnýchpošpiniťpoškvrniťzried. zhaniť: pošpinil, poškvrnil meno rodinynár. zhudiť (Timrava)znesvätiťznectiťexpr. zhyzdiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá mimoriadna úcta, posvätnosť): znesvätiť, zhyzdiť hrobyponížiťpokoriťuponížiť: ponížili, pokorili ma pred všetkýmiznásilniťsprzniť (pohlavne): dostať trest za znásilneniehovor. expr. zhumpľovaťpejor.: zopsuťpopsuť (morálne pokaziť): zlá spoločnosť dievča zhumpľovala, zopsula,


    zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiťznevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človekakniž. sprzniťzastaráv. znectiťpren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné menoznesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkovdehonestovaťzdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegovdiskreditovaťzdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovalipohaniťpotupiťspotupiťpošpiniťpoškvrniťexpr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo svätékniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovalikniž.: podeptaťzdeptaťpošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosťuraziťpokoriťponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený

    2. p. znásilniť


    hana pohŕdavé, znevažujúce vyjadrovanie sa o niekom; uvalenie hanby na niekoho • pohanapotupa: vystaviť niekoho hane, pohane; zmyť hanu, potupuurážka (ublíženie na cti výrokom al. činom): surová urážkakniž. poškvrna: zbaviť sa poškvrnykniž. infámia (najmä na cti)


    urážka výrok, správanie, čin, ktorý sa dotýka niečej cti: urážka ľudskej dôstojnostihana: váľať na niekoho hanupohana: zbaviť sa pohanypoškvrna: zmyť poškvrnupotupa: vystaviť niekoho potupeponíženie: znášať poníženiezastar. uníženie (Vajanský)zastar. útržka (Vansová)


    nedotklivý podráždene reagujúci na všetko, čo sa negatívne dotýka jeho osoby; svedčiaci o tom • urážlivýprecitlivený: nebuď taký nedotklivý, precitlivený; má nedotklivú, urážlivú povahuvzťahovačnýhovor. háklivý: radšej mu nič nehovor, je na seba príliš háklivýexpr. citlivkársky: citlivkárske reakciemenej časté netýkavý


    automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné autohovor.: autiakvoz: sťahovací vozhovor. zastar. motorobyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínuhovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkouelektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupékaravan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanomkamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiaknákladniaksubšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitkuhovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)


    sanitka hovor. sanitné vozidlo: zavolať sanitkuambulanciahovor. úrazovka (úrazová sanitka) • hovor. záchranka: odviezli ho záchrankou

    p. aj automobil


    úrazovka p. sanitka, automobil


    akcentovať vyslovovať s prízvukom • dávať prízvukprízvukovať: akcentoval, prízvukoval prvé slabiky, dával prízvuk na prvé slabikyzdôrazňovaťpodčiarkovaťvyzdvihovaťpodťahovaťvypichovaťhovor. duplikovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na zmysel povedaného): akcentoval, zdôrazňoval, podčiarkoval základnú myšlienkuexpr. priklincúvaťhovor. pritláčať


    často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robotečochvíľapodchvíľoukaždú chvíľuzried.: podchvíľkoupodchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za nímveľa rázveľakrátmnoho rázmnohokrátexpr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plotahojnezhustahovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovarzried. začasto: začasto slúži zlej veciexpr.: častučkočastuško: často, častučko sa vybral sám do horynár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak)nespis. častokrát • nezriedkanejeden raznejedenkrátfraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ránopričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazeneexpr.: prečastočasto prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí


    veľakrát vyjadruje násobenosť vo veľkom počte; opakovane vo veľkom počte, v mnohých prípadoch • veľa rázmnohokrátmnoho ráz: veľakrát, veľa ráz sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou; mnohokrát, mnoho ráz už vyhral nado mnounejedenkrátnejeden razviackrátviac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: nejedenkrát, nejeden raz, viackrát ho už pristihlinespočetnekrátkniž. nesčíselnekrát: v zahraničí bol už nespočetnekrát, nesčíselnekrátmnohonásobneoveľaexpr.: stonásobnetisícnásobne: je mnohonásobne, oveľa schopnejší ako iníčastoneraz: často, neraz nevedel, ako ďalejexpr.: stokrátsto ráz: stokrát, sto ráz som mu vravel, aby to nerobilexpr. nastokrát: ďakujem vám nastokrátexpr.: tisíckráttisíc rázmiliónkrátmilión ráz: tisíckrát, milión ráz mal príležitosť ospravedlniť saexpr.: tucetkráttucet rázixkrátix ráz: už tucetkrát, ixkrát, ix ráz si to mohol rozmyslieťexpr.: toľkokráttoľko ráz: už toľkokrát, toľko ráz sa vyhrážal, že odíde, ale predsa zostal


    viackrát 1. vyjadruje násobenosť deja, stavu neurčitým počtom; vyjadruje opakovanosť deja, stavu v neurčitom počte prípadov • viac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: už viackrát, viac ráz prišiel neskoroniekoľkokrátniekoľko ráz: niekoľkokrát, niekoľko ráz ho pristihol pri klamstvenejedenkrátnejeden raz: nejedenkrát, nejeden raz zaspal do práceviacnásobneniekoľkonásobne: viacnásobne, niekoľkonásobne zväčšený obrázokopakovane: viackrát, opakovane ho musel napomínaťveľakrátveľa rázmnohokrátmnoho rázmnohonásobnehovor. dosť ráz (vyjadruje násobenosť väčším neurčitým počtom): už veľakrát, veľa ráz bol na pracovnej ceste v zahraničí; mnohokrát, mnoho ráz si myslel, že prácu nedokončí

    2. p. viac 3


    čoskoro po malom časovom úseku, v dohľadnom čase, o krátky čas • čochvíľao chvíľu: čoskoro, čochvíľa, o chvíľu bude polnocskoro: svadba bude už skoroonedlhozanedlhonezadlho: čoskoro, onedlho bude zima; syn sa zanedlho vráti z vojny; nezadlho potom mu umrela matkazakrátkozried. okrátkoexpr.: zakratučkozakratunkozakratulinko: zakrátko, zakratunko sa vydá na ďalekú cestu; pôjdu okrátko na bojové polia (Figuli)čosi-kdesičosi-kamsi: čosi-kdesi, čosi-kamsi je tu zimanezaveľazastar.: naskorenaskoro: povráva sa, že ti vraj nezaveľa pôjdeme na sobáš; I bez pravdy oslobodím ťa naskore. (Vajanský)hneďhovor.: už-užraz-dva (o veľmi krátky čas): vrátim sa hneď; už-už, raz-dva príde jarfraz. dnes-zajtranespis. čo nevidieť


    raz-dva 1. p. rýchlo 2. p. čoskoro


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    dôraz 1. rázne, rozhodné, energické konanie: žiadať niečo s dôrazomrozhodnosťráznosťrezolútnosť: chýba mu rozhodnosť, ráznosť, rezolútnosťenergickosť

    2. p. prízvuk 1


    prízvuk 1. silné zvýraznenie slabiky al. tónu; jeho grafické zdôraznenie • lingv. akcent: slovný, vetný prízvuk, akcent; dať prízvuk, akcent na prvú slabikudôraz (zosilnenie hlasu): vysloviť posledné slovo s dôrazom

    2. charakteristický, príznakový spôsob hovorenia • akcent: hovoriť s francúzskym prízvukom, akcentomzafarbenie


    druhýkrát, druhý raz p. inokedy, nabudúce


    frazeologizmus ustálené slovné spojenie, ktoré sa vyznačuje obraznosťou a nerozložiteľnosťou svojho významu a expresívnosťou • frazémafrazeologická jednotkafráza (frazeologizmus s vetnou a súvetnou stavbou) • frazeologický zvrat (frazeologizmus so slovesnou stavbou) • frazeologický výraz (frazeologizmus bez slovesa) • idiomatizmusidióm (ustálené, obyč. doslovne nepreložiteľné slovné spojenie príznačné pre daný jazyk)


    inokedy označuje čas deja al. stavu ako odlišný od pôvodného, očakávaného a pod., v inom čase; za iných okolností, pri inej príležitosti • druhý razdruhýkrát: príďte inokedy, druhý raznabudúce (inokedy v budúcnosti): pokračovať budeme inokedy, nabudúcezastar. budúcne (Tajovský, Timrava)nár.: inakedyindynapodruhé


    nabudúce pri nasledujúcej príležitosti, v budúcnosti • najbližšiezastar. najblíž: nabudúce, najbližšie si už dá väčší pozordruhý razdruhýkrátinokedy: povieš mi o tom druhý raz, druhýkrát, inokedyzastar. budúcne (Tajovský, Timrava)na neskoršiena neskôrhovor. napotom (na neskorší čas): toto si necháme nabudúce, napotomnár. napodruhé


    minule v predchádzajúcom prípade, v čase nie tak dávno • minulý razminulýkrát: minule, minulý raz sa mu podarilo ujsťnaposledynaostatokposledný razposlednýkrátostatný razostatnýkrát: naposledy, posledný raz, ostatný raz, keď bol tu, museli ho pre výtržnosť vyhodiťnedávnohovor. onehdy: nedávno, onehdy, keď mu bolo zle, volali pohotovosťzastar.: poslednepredošlenár.: onehdaonehdáoňahdy


    naposledy 1. vyjadruje okolnosť poradia na konci istého radu dejov, činností, stavov a pod., za ktorým sa už príslušný dej a pod. neopakoval al. nebude opakovať • naostatokhovor. naposledok: už sa nepamätám, kedy som tu bol naposledy, naostatok; dnes sa s ním stretneš naposledokposledný razposlednýkrátostatný razostatnýkrát: posledný raz, poslednýkrát sme boli v divadle pred mesiacom; vidíme sa spolu ostatný raz, ostatnýkrátminuleminulý razminulýkrát (v predchádzajúcom prípade): naposledy, minule, minulý raz si prišiel neskorozastar.: poslednepredošle

    2. p. nakoniec 1, 2


    nedávno v neďalekej minulosti, nie tak dávno • prednedávnom: nedávno, prednedávnom tu boli ešte záhradydonedávna: nedávno, donedávna mali ešte sporminuleminulý razminulýkrát: minule, minulý raz sa pohádali pre dievčahovor. toť: iba toť sa zoznámilihovor. onehdynár.: onehdaonehdá: onehdy, keď sedel v krčme, prišli dvaja cudzincinár. oňahdy (Johanides)nár. voňahdy (Rázus)


    minulýkrát, minulý raz p. minule, naposledy 1, nedávno


    natrvalo na všetok budúci čas • trvalotrvale: natrvalo, trvalo sa usadil na vidiekunastálonavždyhovor. navždycky: nastálo, navždy, navždycky odišiel od rodičovnaveky: naveky zostane mrzákomdefinitívnenenávratne: natrvalo, definitívne sa rozišli; lepšie časy sa nenávratne pominulifraz. raz (a) navždy: rozhodol sa raz a navždyfraz. (až) do súdneho dňa


    trvalo 1. neprerušovane v čase • trvaleneprestajneustavičnestále: na tejto škole trvalo, neprestajne pôsobil od sedemdesiatych rokov; ustavične, stále vzrastá počet nezamestnanýchnepretržitepermanentnehovor. naveky: naveky sedí doma

    p. aj ustavične

    2. nepripúšťajúc zmenu, nepodliehajúc zmenám; na celý budúci čas • trvalenemennestáledefinitívne: zanechal trvalo, nemenne dobrý dojem; stále pristupuje k nim ako k malým deťom; rozhodol sa trvale, definitívne zostaťnatrvalonastálonavždyhovor. navždyckyfixne: trvalo, natrvalo zhoršené podmienky na prácu; prišiel sem bývať nastálo, navždy, navždyckynaveky: naveky zostali dobrými priateľmifraz. raz (a) navždy


    nejedenkrát, nejeden raz p. veľakrát, viackrát 1, často


    nikdy popiera jestvovanie niečoho v čase; v nijakom čase • ani razhovor. jakživzastar. akživ: nikdy, ani raz, jakživ som ho nevidelzastar.: nikdanikdá (Kukučín, Štúr)fraz. žart.: na (svätého) Nikdalana svätého Dindyfraz.: ani do súdneho dňačo svet svetom stojí


    ostatnýkrát, ostatný raz 1. p. naposledy 1 2. p. minule


    poslednýkrát, posledný raz 1. p. naposledy 1 2. p. minule


    vonkajšok 1. vonkajšia časť, vonkajší priestor (op. vnútro, vnútrajšok): vonkajšok domu, látkyexteriér: exteriér stavby

    2. vonkajšia podoba: mať príjemný vonkajšokzovňajšok: dbať o svoj zovňajšokpovrch: šľachetné srdce pod drsným povrchomvzhľadvýzor: posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor zdravého človekavýraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazomzjav: provokovať svojím zjavomkniž. vid: človek pekného vidukniž. habitus: telesný habituszastar. vzozrenie (Rázus)subšt.: vizáž • fasáda


    výraz 1. vyjadrenie, prejavenie niečoho, obyč. citového, myšlienkového stavu; to, čím sa niečo takto prejavuje • prejav: výraz uznania; dar ako výraz vďaky; prejav lásky, sústrastiznak: vyznamenanie ako znak úcty

    2. p. vzhľad


    vzhľad súhrn vonkajších znakov • výzor: mladistvý vzhľad; posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor chorého človekavýraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazomúprava: vzorná úprava písomných prác žiakovpodoba: nebo nadobudlo hrozivú podobuforma: dávať niečomu formudizajn, pôv. pís. design (vzhľad výrobku): mať pekný design, dizajntvárnosť: tvárnosť krajinyvonkajšokkniž. zovňajšok (vonkajší vzhľad): príjemný vonkajšok; dbať o svoj zovňajšokkniž. vid: človek pekného vidukniž. habitus: telesný habitushovor. náter: dať niečomu slávnostný náterzastar. vzozrenie (Rázus)kniž. zastar. parsún (Hviezdoslav)subšt. vizáž


    znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúciečrta: povahové črtystránka: podstatná stránka javucharakter: charakter vedeckostiráz: romantický ráz operypovaha: povaha chorobyexpr. punc: dielo má esejistický punckniž. atribút: atribúty národazastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasykniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

    2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišielpríznak: objavili sa príznaky starnutiaprejav: prejav láskyvýraz: výraz vďakysvedectvo: horúčka je svedectvom chorobynáznak: náznaky zmenyznamenie: automobilizmus je znamením dobyznámka: ukázali sa známky nesúhlasusyndróm: syndróm hluchotyexpr. biľag (negatívny znak): biľag zradcukniž. symptóm: symptómy strachukniž. stigma: stigma menejcennosti

    3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znaksymbol (výsostný znak): symbol mesta Žilinyerbcímer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címerštít: zemiansky štítemblémodznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznaktotem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

    4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znaksignál: svetelný signálnávesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znameniepokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

    5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobeniaznačka: turistické značkyoznačenie: označenie ulícznamienko: znamienko rovnostiznamenie: znamenie kríža


    zdôrazniť osobitne, naliehavo upozorniť na niečo, povedať s dôrazom • dať dôraz (na niečo) • vyzdvihnúť: zdôrazniť, vyzdvihnúť význam prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny; dať dôraz na hlavnú myšlienku prednáškykniž. podčiarknuť: podčiarkol, že výnimka zo zákona neplatíhovor.: zduplikovaťzdupľovaťpriduplikovaťpridupľovať (dôrazne pripomenúť): svoju žiadosť ešte raz zduplikoval, zdupľovalnedok.: prízvukovaťakcentovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na niečo): nemusíš mi to toľko prízvukovať, akcentovaťexpr. priklincovať: záver ešte raz priklincovalzvýrazniťkniž. vyakcentovať (urobiť výrazným): zvýrazniť, vyakcentovať ideu rovnostihovor. expr. vypichnúť: znova vypichol posledný prípad epidémiezastar. podtiahnuťsubšt. podtrhnúť • kniž.: vypointovaťpointovať (zdôrazniť s použitím pointy): svoju reč (vy)pointoval dobre voleným príkladomhovor. pritlačiť (dôrazne poznamenať) • expr. oháňať sa (nedok.): oháňal sa vlastenectvom


    znova vyjadruje opakovanie deja al. stavu • znovuešte raz: celú skladbu zahrali znova, znovu, ešte razzasazasezas: zasa, zase prišiel domov neskoroopäťopätovne: opäť, opätovne sa prihlásil na medicínunanovoodznovaodznovuodnova: rana sa mu nanovo, odznova zapálila; začína vždy odznovu, odnovaopakovane: opakovane sa skupinke prihovoriloznovaoznovekniž. poznovekniž. zried.: poznovapoznovu: oznova, poznove sa na ňu dlho zadívalpoet. znov (Hviezdoslav)kniž. zastar.: vnovovnove (Šoltésová, Podjavorinská)nár. znovek (Hviezdoslav)


    zriedkavo vyjadruje minimálne opakovanie deja, stavu, vlastnosti a pod. al. opakovanie deja, stavu vo veľkých časových intervaloch (op. často) • zriedka: zriedkavo, zriedka sa tak dobre cítilzriedkakedymálokedysotvakedyzried. ledakedy: zriedkakedy, málokedy doma pomoholriedkohovor. poriedkoraz za čas: chodieva k nám riedko, poriedko, raz za časmáloexpr.: máličkomálinkomálilinko: málo, máličko ťa vídaťobčasobčasnekedy-tedyzried. kedy-netedy: iba občas, kedy-tedy navštívi rodičovkde-tusem-tamkniž. sporadicky: iba kde-tu, sem-tam, sporadicky si pomôže druhou rukouiba niekedylen niekedy: iba niekedy je tu také tichoojedineleminimálne: takáto choroba sa u nás vyskytuje ojedinele, minimálnevýnimočnevzácne: výnimočne, vzácne možno nájsť plesnivecmimoriadnenezvyčajneneobyčajnekniž.: nezvykleneobvykle: je to mimoriadne, neobyčajne, nezvyčajne krásna ženanevídanenevšedne: nevídane, nevšedne upravený parkfraz.: raz za uhorský rokraz za turecký rok (veľmi zriedkavo)

    porov. aj zriedkavý


Pozri výraz ÚRAZ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: pend, l, asã â ã â ã â ã â ã â, bakã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã, asã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â, cã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ, rãƒâ ãƒâ ãƒâ s, disable, ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â v, ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â v, zav, queue, m, ppg, o
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV