Synonymá slova "úpr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 766 výsledkov (7 strán)

  • upracovaný p. zrobený, vyčerpaný

    vyčerpaný zbavený síl, pociťujúci únavu • vysilený • presilený • unavený • ustatý • ukonaný: z práce sa vrátil vyčerpaný, vysilený, unavený; ustatý, ukonaný z namáhavej cesty • strhaný • zmorený • umorený • nár. ukničovaný: je celý strhaný, zmorený, umorený • zrobený • upracovaný • prepracovaný • expr. uštvaný (vyčerpaný veľkým množstvom al. veľkou intenzitou práce): zrobení, upracovaní, uštvaní ľudia; prepracovaný vedúci • expr.: dobitý • hotový • vyžmýkaný • umordovaný • zmordovaný • hovor. expr.: uťahaný • sťahaný • umolestovaný • vyšťavený: uťahaný, sťahaný, umolestovaný kôň; zo skúšky je vyšťavený • malátny • mdlý (slabo reagujúci v dôsledku únavy): byť malátny; mdlé pohyby • expr. utrmácaný (vyčerpaný, obyč. z nepohodlného cestovania): celí utrmácaní vystúpili z vlaku • hovor. expr. groggy (celkom vyčerpaný): po zápase bol úplne groggy • expr. nevládny • pren. expr. polomŕtvy • kniž.: zomdlený • zomdletý • hovor. zastar.: unuvaný • unovaný (Tajovský) • poet.: zmdlený • zmdletý (Hviezdoslav, Plávka)

    p. aj unavený

    zrobený vysilený ťažkou, fyzickou prácou; svedčiaci o tom • upracovaný: zrobená, upracovaná žena; zrobené, upracované ruky • vysilený • vyčerpaný • ustatý • unavený • ukonaný (pociťujúci únavu): ustatí stavbári • expr. zmorený • hovor. expr.: skapatý • uťahaný • ukoňovaný: prišiel z práce zmorený, uťahaný • expr.: zodratý • zotročený • zničený • uhrdlovaný • urobený • narobený • dobitý • vyťahaný: zodratý, uhrdlovaný starec; má zničené, dobité dlane • zried. zrobotený (Hrušovský)

    unaviť sa spôsobiť si únavu, telesné al. duševné vyčerpanie • ustať: dlhou cestou sa unavíte, ustanete; musím si sadnúť, lebo som ustal • vyčerpať sa • vysiliť sa (námahou byť zbavený síl): plačom sa celkom vyčerpá, vysilí • ukonať sa: je slabý, rýchlo sa ukoná • poet. znaviť sa • kniž.: umdlieť • zomdlieť (veľmi sa unaviť): robí až do umdlenia, zomdlenia • hovor.: prepäť • prepnúť (preceniť svoje sily): vidieť, že trocha prepol • prepracovať sa (príliš sa prácou vyčerpať): vyzerá prepracovaný • upracovať sa • zrobiť sa • hovor. expr. ukoňovať sa (ťažkou prácou si spôsobiť vyčerpanie): celý deň sa okolo domu upracuje; zrobí sa viac ako v žatve; večer sa vrátili celí ukoňovaní • hovor. expr.: uťahať sa • sťahať sa: uťahať sa, sťahať sa pri stavbe domu • hovor. expr. vyšťaviť sa (celkom stratiť silu) • presiliť sa • hovor. pretiahnuť sa (nadmerným zaťažením): pri rúbaní sa presilil, pretiahol • hovor. expr. vykapať (stratiť silu): celý som vykapal • strhať sa • expr. uštvať sa • zodrať sa (s dlhšie trvajúcimi následkami): v robote sa načisto strhali, uštvali, zodrali • umoriť sa • zmoriť sa (často najmä duševne): povinnosti ho načisto umorili • expr. utrmácať sa • hovor. expr. umolestovať sa (pri sústavnej, dlhšie trvajúcej menšej námahe): cez deň sa utrmáca, umolestuje, večer nevládze • hovor. expr.: zmordovať sa • umordovať sa • domordovať sa • doťahať sa (príliš sa vyčerpať): pri kopaní studne sme sa zmordovali, umordovali, domordovali, doťahali • expr. upachtiť sa (rýchlym pohybom, rýchlou činnosťou): upachtili sa v honbe za majetkom

    upracovať sa p. unaviť sa

    zodrať sa 1. namáhavou prácou obyč. natrvalo stratiť fyzické sily; telesne al. i duševne sa vysiliť • vyčerpať sa • udrieť sa • uhnať sa: matka sa pri deťoch zodrala, vyčerpala, udrela, uhnala • zničiť sa: prišiel domov chorý a celkom zničený • hovor. expr.: zhumpľovať sa • strhať sa • expr.: uštvať sa • uhrdlovať sa: pri stavbe domu sa celý strhal, uštval, uhrdloval • unaviť sa • ukonať sa • ustať • poet. znaviť sa • hovor. expr.: uťahať sa • sťahať sa (obyč. prechodne) • zmoriť sa • umoriť sa (najmä duševne) • napracovať sa • upracovať sa • zrobiť sa • narobiť sa • nadrieť sa (vykonať veľa al. ťažkej práce a obyč. niesť následky vynaloženej námahy)

    2. porov. zodrať 1, zničiť

    uprášiť sa p. zaprášiť sa

    zaprášiť sa pokryť sa vrstvou prachu, znečistiť sa prachom • uprášiť sa: nábytok sa rýchlo zaprášil; uprášené topánky • zapadnúť (prachom): obraz na povale zapadol prachom

    čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinený • neušpinený • nezamazaný • neumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľu • expr.: nezafúľaný • neufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľaný • umytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riad • uprataný • vyčistený • expr. vyleštený • subšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný byt • čistotný • zried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná žena • dezinfikovaný • vydezinfikovaný • hygienický • odb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačka • nezamorený • neznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušie • pramenitý • pramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký

    2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísaný • nepomaľovaný • expr.: nepočmáraný • nepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múry • neskl. bianko: bianko list • holý: holé steny • nepoškvrnený: nepoškvrnený sneh • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký

    3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číry • rýdzi: čisté, číre, rýdze zlato • priezračný • priehľadný • neskalený • nezakalený • pren. krištáľový (o čistej vode) • pravý • stopercentný: pravá, stopercentná vlna • jasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váha • rafinovaný: rafinovaný cukor, tuk • chem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látka • expr.: číročistý • číročíry • zastaráv. kóšerný • neskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)

    4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný

    odložiť 1. položiť nabok • dať nabok • odsunúť: pohár znechutene odložil, dal nabok, odsunul • odstaviť (postaviť na iné miesto): odstaviť hrniec • rezervovať (vopred zaistiť): rezervujte nám tento kus nábytku • ušetriť (o peniazoch): málo odložil, ušetril • poodkladať • poodsúvať (postupne, viac vecí)

    2. dať na miesto, kde vec patrí • uložiť: odložiť, uložiť bielizeň do skrine • schovať • uschovať (na bezpečné miesto): listinu schoval, uschoval do trezoru • upratať • zložiť: upratať si svoje veci; odpratať, zložiť zo stola (taniere) • poodkladať • poukladať • poschovávať • poupratovať • poodpratúvať • poskladať (postupne, viac vecí)

    3. určiť na iný čas • odsunúť • oddialiť: cestu odložili, odsunuli o týždeň • odtisnúť (odložiť na neskoršie): nepríjemnú vec odtisol na zajtra • kniž. odročiť: zasadnutie odročili; splatnosť pôžičky odročili • presunúť • preložiť: termín, skúšku si presunul, preložil • poodkladať • poodsúvať • poodďaľovať • popresúvať • poprekladať (postupne, viac vecí)

    odpratať 1. odstrániť niečo odniekiaľ a uložiť na svoje miesto • spratať: odpratať sneh, spratať riad zo stola • dať na miesto • dať na poriadok • popratať: dať na miesto porozhadzované šatstvo, popratať knihy zo stola • upratať • odložiť: upratala, odložila umytý príbor a taniere • odmiesť (odpratať zametením): odmiesť popadané lístie • kraj. odchrániť: odchrániť hnoj • poodpratávať • pospratávať • poupratávať • poodkladať • poodmetať (postupne, viac vecí)

    p. aj odstrániť, vypratať

    2. p. zabiť 1

    uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnice • položiť (na krátky čas): vrece položili na zem • odložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto! • schovať • uschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezore • upratať • odpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?

    2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohu • usporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stole • urovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrini • poukladať • poklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny

    3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižku • schovať • uschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľni • deponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke

    4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výlet • poveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohou • naložiť • prikázať • nariadiť • naručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosť • prideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcu • expr. naklásť • hovor. expr.: navaliť • naváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniť • odb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady

    5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trest • admin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemku • hovor. expr.: napariť • nasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupok • položiť: položiť si podmienku platiť vopred

    upratať 1. odstrániť neporiadok odniekiaľ • dať do poriadku • poriadiť: keď sa naje, vždy za sebou uprace; dať do poriadku, poriadiť izbu, komoru • poupratovať (postupne, viac vecí): každý deň poupratuje celý byt • vyriadiť • vyupratovať (dôkladne): vyriadiť, vyupratovať pred sviatkami celý dom • hovor. vygruntovať

    2. uložiť niečo na svoje miesto • odpratať • spratať: Upracte, odpracte si knihy! • dať na miesto • odložiť: dať (si) na miesto šaty, odložiť si veci do skrine • pospratávať (postupne, viac vecí): pospratávať šálky do kredenca

    3. p. zjesť

    zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málo • požiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlom • skonzumovať • stroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčky • expr. zjemn.: spapať • spapkať • zhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvé • zožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatu • vyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobrom • vyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z taniera • expr.: spratať • upratať • zmastiť • zlupnúť • zlupkať • zlopnúť • spakovať • spásť • sprášiť • zmiesť • zmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiek • hovor. expr., obyč. pejor.: sfakliť • sťapnúť • skotiť • zošrotovať • zmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajce • hovor. expr. sfutrovať • expr.: zhltnúť • zhltať • spahltiť • schamtať • schlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkať • vychlípať • vysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievku • expr.: zlízať • vylízať • zliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačku • subšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechal • expr.: schrúmať • schrumkať • schrumnúť • schrupnúť • schrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablko • vziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesť • expr.: popratať • pohltať • vyhltať • pochrúmať • pochrúpať • pochrumkať • zjemn.: popapať • popapkať • hrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus torty • expr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškov • vychutnať (s chuťou zjesť)

    p. aj zajesť si

    riadiť2 dávať do poriadku • robiť poriadok • upratovať: riadila, upratovala celý byt; robila poriadok v celom byte • hovor. gruntovať (robiť dôkladný poriadok): gruntovať pred sviatkami • čistiť (zbavovať špiny): čistila kuchyňu • umývať • drhnúť (vodou, kefou a pod.): umývala, drhla kúpeľňu • nár.: ramať • ramovať (Tajovský) • subšt.: glancovať • glančiť

    upratovať p. riadiť2

    smernica obyč. mn. č. zásady upravujúce, určujúce istú činnosť: smernica vlády pre podnikanie • direktíva: plniť direktívy • inštrukcia: konať podľa inštrukcií • pokyn: čakať na pokyny nadriadených • propozícia: technické propozície • úprava: vyžiadať si úpravu na ďalší týždeň • dispozícia: postupovať podľa dispozícií • návod (poučenie, ako niečo robiť): pridržiavať sa návodu • vodidlo: byť vodidlom pri práci • príkaz (autoritatívne nariadenie na vykonanie niečoho): dostať príkaz • subšt. maršruta: maršruta nebola presne vypracovaná

    úprava 1. prispôsobenie istým požiadavkám, istému cieľu: úprava kancelárií na byty • adaptácia: adaptácia budovy • aranžmán: aranžmán piesne, hudobnej skladby

    2. uvedenie do žiadaného stavu, zlepšenie z vonkajšej i vnútornej stránky: úprava cesty, trate, úprava platov, úprava látky • regulácia: regulácia potoka • reforma (zásadnejšia úprava): reforma pravopisu • apretúra • apretácia (konečná úprava): apretúra, apretácia rukopisu, textu • novelizácia (úprava právnou normou): novelizácia zákona • štylizácia (úprava na iný štýl): štylizácia piesne • kniž. modifikácia: vývinové modifikácie • kniž. adjustácia (vystrojenie všetkým potrebným): adjustácia tovaru, výrobkov

    3. p. vzhľad 4. p. smernica

    vzhľad súhrn vonkajších znakov • výzor: mladistvý vzhľad; posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor chorého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • úprava: vzorná úprava písomných prác žiakov • podoba: nebo nadobudlo hrozivú podobu • forma: dávať niečomu formu • dizajn, pôv. pís. design (vzhľad výrobku): mať pekný design, dizajn • tvárnosť: tvárnosť krajiny • vonkajšok • kniž. zovňajšok (vonkajší vzhľad): príjemný vonkajšok; dbať o svoj zovňajšok • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • hovor. náter: dať niečomu slávnostný náter • zastar. vzozrenie (Rázus) • kniž. zastar. parsún (Hviezdoslav) • subšt. vizáž

    upravovateľ kto sa zaoberá úpravou, upravovaním niečoho • apretor • apretátor: upravovateľ, apretor, apretátor textu • upravovač: upravovač terénu • úpravca: úpravca trate • úpravár: úpravár rúd • aranžér: aranžér výstavy • adaptátor (kto prispôsobuje niečo istým požiadavkám): adaptátor budovy • adjustátor (kto vystrojuje niečo všetkým potrebným): adjustátor tovaru • reformátor (kto robí zásadnejšiu reformu): sociálny reformátor

    úpravár, úpravca p. upravovateľ

    pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumný • švárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievča • kniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človek • strojný • urastený • driečny • hovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencov • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestu • elegantný • hovor. expr. fešný • hovor. neskl.: feš • šik • tip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-top • šarmantný • príťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženou • vkusný • estetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytok • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvár • roztomilý • ľúbezný • expr. zastar. rozmilý • expr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávka • rozkošný • milý • hovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočky • expr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večer • lahodný • poet. ľúby • expr.: rajský • nebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódia • parádny • hovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasok • det. al. expr. čačaný • neskl.: čača • čeče: čačaná bábika; to je čača, čeče • ladný • graciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šaty • hovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistina • krásny (veľmi pekný): krásny kraj • výstavný: výstavný kus • poet. maľovaný: šuhaj maľovaný • nádherný • prekrásny • kniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvet • podmaňujúci • podmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjav • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľad • pren. expr. rozprávkový: rozprávkové šaty • úhľadný: úhľadné písmo • upravený: upravené ulice, záhradky • nár. nádobný (Dobšinský) • expr.: peknučký • peknušký • peknulinký • peknunký • chutnučký • chutnulinký • expr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

    2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1

    uhladený 1. ktorý veľmi dbá na slušné správanie, na dobré spôsoby v spoločenskom styku; svedčiaci o tom • slušný • zdvorilý • dvorný: uhladený, slušný, zdvorilý mladík; uhladené, slušné, zdvorilé, dvorné správanie • úslužný • úctivý (správajúci sa podľa bontónu, prejavujúci slušnosť najmä voči starším): úslužná, úctivá osoba • kniž. spôsobný: spôsobné deti • distingvovaný • kultivovaný • jemný • zastar. jemnomravný (op. drsný, hrubý): distingvovaná, kultivovaná, jemná dáma; mať distingvované, kultivované, jemné spôsoby • vycibrený • vybrúsený • kniž. salónny: vycibrená, vybrúsená reč; vybrúsený, salónny slovník • hovor.: fajný • fajnový: zakladal si na fajnovom, fajnom vystupovaní

    2. ktorý veľmi dbá na dokonalý vonkajšok (o človeku); vyznačujúci sa peknou úpravou, úhľadnosťou, vkusom • upravený • elegantný: vždy bola uhladená, upravená, elegantná, slovom ako zo škatuľky; uhladený, upravený vonkajšok; uhladené, upravené záhony • expr. ulízaný (nápadne upravený): ulízaný oficier, ulízaný gymnazista • úhľadný: úhľadné písmo; tichá ulička pôsobila uhladeným, úhľadným dojmom

    3. starostlivo, hladko učesaný • expr. ulízaný • expr. zried. ulizkaný: mal namokro uhladenú, ulízanú, ulizkanú hlavu; ulízaní, ulizkaní pánkovia • hladký (iba o vlasoch): dáma s uhladeným, hladkým účesom

    adaptovať uspôsobiť na iné podmienky • zadaptovať • prispôsobiť: (z)adaptovali starú budovu na múzeum • upraviť • prerobiť: upravil, prerobil román na televíznu hru • zvyknúť • privyknúť • navyknúť (zrak, organizmus): adaptovať, zvyknúť oko na tmu

    napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúk • ponaprávať (postupne): ponaprávala všetky postele • obnoviť • reštaurovať • zreštaurovať: reštaurovať staré maľby • opraviť • hovor.: reparovať • zreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechu • korigovať • skorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v texte • nastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas

    2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiť • zlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plat • hovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopis • korigovať • skorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami

    3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca

    4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviť • korigovať • skorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie kolegu • zmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriech • kniž. odčiniť: odčinil všetky krivdy • odstrániť • zlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodárení • ponaprávať (postupne)

    5. p. usmerniť 1

    narovnať 1. urobiť rovným • vyrovnať • vystrieť • napriamiť: narovnal, vyrovnal drôty, vystrel pokrčený papier, napriamil ruku • vzpriamiť (smerom nahor): vzpriamil chrbát • zarovnať (narovnať povrch): zarovnali jamy • ponarovnávať • povyrovnávať • povystierať (postupne narovnať): ponarovnávali plech, povystierali plátno • nár. naprostiť

    2. odstrániť nepravidelnosti povrchu • urovnať • vyrovnať: narovnala, urovnala si záhyby na sukni • upraviť (narovnať a upratať): upravili terén

    obmeniť čiastočne zmeniť, dať niečomu variantnú podobu • pozmeniť: obmeniť, pozmeniť plán; pozmenili zostavu mužstva • upraviť • modifikovať (podľa nejakej požiadavky): upraviť znenie predpisu, modifikovať postup • varírovať • variovať (nedok.): skladateľ varíroval hlavnú tému skladby

    opraviť 1. uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením chýb, poškodenia • dať do poriadku: dom rýchlo opravili, dali do poriadku • hovor. reparovať • zreparovať: (z)reparovať poškodenú strechu • obnoviť • renovovať • zrenovovať (opraviť na nové): obnovenie, (z)renovovanie pôvodnej fasády • hovor. zastaráv. zrichtovať: zrichtovali si byt • poopraviť (čiastočne opraviť) • poopravovať • pooprávať • hovor. poreparovať • nár.: pospravovať • posprávať (viac vecí, na viacerých miestach): poopravovať obloky, poreparovať topánky

    2. uviesť na správnu, pravú mieru • napraviť • korigovať • skorigovať: opraviť si, napraviť si mienku o niekom, o niečom; keď to uvidel bližšie, (s)korigoval si prvý dojem • vykorigovať (urobiť korektúry): vykorigovať text • upraviť • zlepšiť: upraviť, zlepšiť text rukopisu • poopraviť (trocha, čiastočne): musím ťa poopraviť, nemáš celkom pravdu • poopravovať • pooprávať • ponaprávať (postupne, viac vecí)

    prerobiť 1. urobiť znova, ale inak a lepšie • prepracovať: prerobiť, prepracovať pôvodný projekt metra • pretvoriť (tvorivým úsilím): pretvorila domácnosť na útulný domov • upraviť (prispôsobiť novým požiadavkám): upraviť kuchyňu na obývačku • prestavať • adaptovať • prispôsobiť (uspôsobiť na iné podmienky): adaptovanie, prispôsobenie objektu na koncertnú sálu • poprerábať (postupne, viac vecí) • zmeniť • premeniť (prácou na niečo iné): zanedbané priestranstvo zmeniť, premeniť na kvitnúci park • kniž. modifikovať: projekt modifikujú • preštylizovať (štylisticky prerobiť): preštylizovaná veta • prevychovať (výchovou prerobiť): starého už neprevychováš

    p. aj premeniť

    2. hovor. ostať bez finančného zisku (pri podnikaní, obchodovaní a pod.) • prísť o niečo: pri predaji domu sme veľmi prerobili, prišli sme o veľa peňazí • stratiť • zastaráv. utratiť: pri celej transakcii sme veľa nestratili, neutratili • hovor. expr.: prekašlať • prekašľať: pri zlom obchodovaní veľa peňazí prekašlal

    upraviť 1. uviesť do riadneho, žiadaného stavu, zlepšiť vzhľad, stav niečoho: upraviť okolie sídliska • sformovať • vyformovať (vonkajšiu stránku niečoho): upraviť, sformovať si vlasy • urovnať • popraviť • dať do poriadku: urovnať chodník; popraviť si golier; dať do poriadku ihrisko • zregulovať (uviesť do žiadaného stavu): zregulovať koryto rieky • usmerniť (upraviť do žiadaného smeru): tok treba usmerniť • ponaprávať • poupravovať • zried. pouprávať (postupne upraviť): poupravovať si šaty

    2. zmeniť tak, aby to vyhovovalo novým okolnostiam • prispôsobiť • uspôsobiť: upraviť, prispôsobiť, uspôsobiť záhradnú chatu na bývanie • adaptovať • prerobiť (upraviť na iné podmienky): adaptovať, prerobiť dom na galériu • pozmeniť • obmeniť (čiastočne zmeniť): tréner musel pozmeniť zostavu; plán treba obmeniť podľa nových požiadaviek • kniž. modifikovať: pracovný postup modifikujú podľa okolností • novelizovať (upraviť právnickú normu novelou): novelizovať zákon

    3. dať niečomu vhodný výsledný tvar • urobiť • pripraviť: upraviť, urobiť, pripraviť kačicu na čínsky spôsob • spracovať: pôdu, cesto treba dobre spracovať

    4. p. usmerniť 1

    urovnať 1. urobiť rovným hrboľatý, pokrčený, nerovný povrch niečoho: urovnať si sukňu, urovnať chodník • vyrovnať • zarovnať: jamu vyrovná zeminou; terén zarovná, aby sa mohli použiť stroje • uhladiť • zahladiť (urobiť povrch hladkým): uhladiť, zahladiť si vlasy, fúzy; uhladiť lopatou zem • pourovnávať • povyrovnávať (postupne, na viacerých miestach): pourovnáva si šaty, povyrovnáva skrkvaný list • zrovnať • hovor. splanírovať (upraviť terén dorovna): splanírovať, zrovnať cestu buldozérom • upraviť (dorovna): upraviť svah

    2. uviesť do poriadku, aby niečo nezavadzalo, nevyčnievalo • usporiadať • dať do poriadku: urovnať, usporiadať, dať do poriadku fľaše so zaváraninou • vyrovnať • zarovnať: knižky na polici vyrovná, zarovná podľa veľkosti • zrovnať: v mysli si najskôr všetko urovná, zrovná a až potom sa rozhodne • poukladať • pourovnávať (postupne, viacero vecí): poukladá, pourovnáva si veci na stole, náradie v šope

    3. zmierlivo vyriešiť • uhladiť • zahladiť: urovnať spor, hádky; uhladiť, zahladiť zlý dojem • pourovnávať • pouhládzať • pozahládzať (postupne, viacero vecí): pourovnával nezhody s rodičmi • napraviť (odstrániť niečo rušivé, nežiaduce, obyč. vo vzťahoch): napraví všetky nedorozumenia • hovor. vyžehliť

    usmerniť 1. dať žiadaný smer pohybu niečoho: dopravu usmerniť doľava • napraviť: napraviť niekoho na cestu • skorigovať (smer): skorigovať dráhu letu rakety • nastrojiť: nastrojili ma nesprávnym smerom • naviesť • navodiť • nasmerovať (zamerať na istý smer): naviesť, nasmerovať anténu • upraviť • naraziť (do smeru): upravia ťa, kade máš ísť; mlynár narazil vodu na mlyn • orientovať: autá treba orientovať okolo mesta • zregulovať (usmerniť reguláciou): zregulovať tok rieky

    2. pôsobením na niekoho, niečo napraviť istým smerom, k istému cieľu • upriamiť: myseľ usmerniť, upriamiť na štúdium • zamerať • zacieliť • zried. zamieriť: záujmy detí zamerať, zacieliť na šport • orientovať: výrobu orientovať na potraviny • obrátiť: obrátiť záujem na niečo • fraz.: priviesť na pravú/dobrú cestu • priviesť na správnu koľaj (správne usmerniť)

    zahladiť 1. urobiť hladkým (a tým obyč. upraviť) • uhladiť: zahladil si, uhladil si rukou vlasy, šaty • zarovnať • urovnať • upraviť (urobiť rovným): zarovná, urovná vysadené hriadky • pričesať • prihladiť • začesať (zahladiť česaním) • expr. ulízať (nahladko učesať): ulíž si vlasy nabok • pozahládzať (postupne)

    2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil; zámerne urobiť tajným, nespoznateľným • zakryť • zastrieť: zahladiť, zakryť všetky stopy po sebe; zastrieť zlý dojem • zamaskovať • hovor. zatušovať: zamaskoval, zatušoval, že v miestnosti vôbec bol • kniž. zotrieť (urobiť menej zreteľným): zotrieť spomienku • expr. zakamuflovať (neumožniť vidieť skutočný stav vecí): neporiadok predo mnou zakamuflovala • pren. expr. zažehliť (napraviť zlé vzťahy, nedorozumenie a pod.): všetko rýchlo zažehlila • pren. retušovať: retušovať chyby • zahovoriť (rečami zahladiť niečo nepríjemné): tému o rozvode zahovorila • zavravieť (odviesť pozornosť): chcel vec zavravieť • odstrániť • zlikvidovať (zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať): odstrániť, zlikvidovať svoje chyby, nedostatky • pozahládzať (postupne)

    zariadiť 1. urobiť potrebné kroky, potrebné opatrenia pri realizácii niečoho • vybaviť • vykonať: zariadiť prijatie delegácie u riaditeľa podniku; spoľahni sa, všetko ti vybavím, vykonám • expr. vybehať (obyč. na viacerých miestach): vybehal si voľný vstup na štadión • hovor. zaonačiť (šikovne zariadiť) • zorganizovať • usporiadať • hovor. zaranžovať (účelne, cieľavedome): veci zorganizovať, usporiadať, zaranžovať tak, aby plán vyšiel • zastar. zaporiadiť (Šoltésová): zaporiadiť svoj život • expr. narafičiť • nastrojiť (proti niekomu niečo) • zabezpečiť • zaistiť • postarať sa • obstarať (urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho potrebného): zabezpečiť, zaistiť odvoz smetí; postarať sa o hladký priebeh niečoho

    2. uviesť do želateľného stavu (na vykonávanie istej činnosti) • uspôsobiť • prispôsobiť • upraviť: byt zariadený, uspôsobený, upravený na laboratórium • prerobiť • adaptovať (zariadiť na iné podmienky): prerobiť, adaptovať predizbu na kuchyňu

    polepšiť sa stať sa výhodnejším, priaznivejším (op. zhoršiť sa) • zlepšiť sa: podmienky bývania sa nám polepšili, zlepšili • upraviť sa • napraviť sa: zdravotný stav sa po liečení upravil, napravil • popraviť sa: po dažďoch sa obilie trocha popravilo • hovor. expr. umúdriť sa: počasie sa nechce umúdriť • hovor. expr. učlovečiť sa (stať sa morálne lepším) • skultivovať sa: jeho jazykový prejav sa skultivoval

    upraviť sa p. polepšiť sa

    upravovač p. upravovateľ

    aranžovať 1. pripravovať, chystať nejakú spoločenskú udalosť • organizovať • usporadovať • usporadúvať: aranžovať, organizovať na konci roka ples; aranžuje, usporaduje výstavu psov

    2. dávať niečomu pekný, príjemný vzhľad • upravovať • ozdobovať • zdobiť: treba novo aranžovať, upravovať výklad; vtipne aranžuje, upravuje pesničky; aranžovať, zdobiť kyticu stuhou

    formovať 1. dávať niečomu vonkajšiu podobu, vzhľad • stvárňovať: v ateliéri formuje, stvárňuje z kameňa sochu • tvárniť (najmä technicky): tvárniť kovy, sklo • miesiť: miesi z hliny figúrky • upravovať • tvoriť • utvárať: upravuje, tvorí žene zložitý účes

    2. ovplyvňovať spôsob prejavu, utvárať charakter niečoho • vychovávať: formuje, vychováva mládež, osobnosť

    rovnať 1. robiť rovným • vyrovnávať • narovnávať • vystierať: rovnala látky; narovnával, vystieral papier • zrovnávať • zarovnávať • urovnávať • upravovať • hovor. planírovať (obyč. povrch niečoho): zarovnávali, upravovali terén; planírovať cestu buldozérom

    2. p. radiť2

    voľný 1. ktorý nie je pevne pripojený, pripevnený, ktorým možno hýbať • uvoľnený • povolený: voľný, uvoľnený koniec lana; povolená skrutka • pohyblivý: pohyblivý uzáver • splývavý: splývavý účes

    2. taký, v ktorom sa nič nenachádza; ktorý nie je obsadený • nezaplnený • prázdny: voľný, nezaplnený autobus; prázdny byt; dnes mám voľný, prázdny večer • kniž. feriálny: feriálny deň • uprázdnený • neobsadený: voľné, uprázdnené miesto riaditeľa • kniž. vakantný: vakantná katedra

    3. ktorý nemá určené hranice • neohraničený • neobmedzený: voľný, neohraničený priestor; neobmedzené možnosti • nehatený (ktorému sa nestavajú prekážky): nehatený priebeh

    4. ktorý nie je v stave závislosti • slobodný (op. neslobodný) • nezávislý (op. závislý): voľný, slobodný, nezávislý občan • samostatný: samostatné rozhodovanie

    5. konaný, poskytovaný bez platenia • bezplatný: voľný, bezplatný lístok do divadla

    6. ktorý nie je ohraničený spoločenskými konvenciami • uvoľnený • nenútený • nestrojený: voľná, nenútená, nestrojená zábava • prirodzený • nenásilný: prirodzený, nenásilný tón rozhovoru • bezprostredný: bezprostredné správanie • nezáväzný • neviazaný: neviazané mravy • nezriadený: nezriadený život

    7. prebiehajúci malou rýchlosťou (op. rýchly) • pomalý • nenáhlivý (op. náhlivý): voľné, pomalé, nenáhlivé tempo • mierny: mierna chôdza • ležérny • hovor. komótny: ležérne, komótne pohyby

    uprázdniť p. uvoľniť 3

    uvoľniť 1. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť zovretia: uvoľniť si privretú nohu, uvoľniť päsť • vyslobodiť • oslobodiť: vyslobodiť auto zo záveja; oslobodiť si ruky • vymaniť • vymôcť: vymaniť, vymôcť telo spod závalu • subšt. vyprostiť

    p. aj prepustiť

    2. urobiť voľnejším, menej tesným, napätým • povoliť: uvoľniť, povoliť si kravatu, opasok • popustiť: popustiť psovi obojok, koňovi uzdu

    p. aj odviazať

    3. urobiť voľným, prázdnym • uprázdniť • vyprázdniť: uvoľniť cestu, výhľad; uvoľni, vyprázdni mi pohár; uprázdniť, vyprázdniť byt, miestnosť • odblokovať • tech. deblokovať (zbaviť prekážky): odblokovať, uvoľniť zatarasený priechod • prekliesniť (kliesnením uvoľniť): prekliesniť si cestu

    4. ubrať z intenzity • zmenšiť • zmierniť: uvoľniť, zmenšiť napätie; zmierniť tlak • povoliť: povolil zovretie dlaní • expr. vybiť (dať voľný priebeh): uvoľniť, vybiť si zlosť, energiu

    upražiť pripraviť, upraviť pražením • usmažiť: upražiť, usmažiť rezne dočervena; upražiť, usmažiť mandle na masle • vypražiť • vysmažiť (v rozpálenom tuku, obyč. potraviny obalené v strúhanke): vypražiť, vysmažiť karfiol, syr • opiecť (upraviť na povrchu žiarom, ohňom, rozpáleným tukom a pod.): mäso prudko opečieme v rúre, na masti • uškvariť (vystaviť silnému pôsobeniu tepla): uškvariť slaninu • prepražiť • presmažiť (dôkladne al. znova upražiť): dobre prepražená slaninka; mäso treba ešte raz prepražiť, presmažiť • pripražiť • prismažiť • priškvariť • pripiecť (trocha upražiť, trocha opiecť): cibuľku pripražíme, stehno pripečieme • prižiariť (Kukučín)

    prdnúť hrub. vypustiť plyny z konečníka • hrub. uprdnúť sa • pustiť (obyč. potichu) • zasmradiť (spôsobiť tým smrad): keď čert nemôže urobiť zle, aspoň zasmradí • expr. bžuknúť (Kálal) • expr.: zabzdieť • zabzdošiť • žart.: puknúť • fuknúť (jemne) • zatrúbiť • zakadiť • streliť (hlasno) • vulg.: drisnúť • zasrať

    privilegovaný ktorý má privilégiá, výhody a pod. • aristokratický • šľachtický (týkajúci sa aristokracie, obyč. za feudalizmu): privilegované, aristokratické, šľachtické kruhy • výsadný • nadradený: výsadné mestá; výsadné, nadradené postavenie • uprednostňovaný • preferovaný (majúci prednosť) • zvýhodnený (majúci výhody): privilegované, uprednostňované deti prominentov; zvýhodnené skupiny

    p. aj protekčný

    protekčný založený na protekcii; majúci protekciu: protekční klienti • protekcionársky • pejor.: osobničkársky • rodinkársky (týkajúci sa protekcionárstva, protekcie): spoločnosť ovláda protekcionársky, rodinkársky systém; osobničkárske škriepky (Mráz) • protežovaný • zvýhodňovaný • uprednostňovaný • pejor. privilegovaný: protežované, zvýhodňované deti; uprednostňovaný, privilegovaný študent, pracovník • prednostný (konaný a pod. na základe protekcie): prednostné vybavenie žiadosti, prednostné prijatie u lekára • trocha pejor. prominentský (týkajúci sa prominentov): prominentský synček

    uprednostňovaný p. privilegovaný, protekčný

    uprednostňovať prednostne brať do úvahy, prednostne vybavovať • dávať prednosť • kniž. preferovať: uprednostňujeme, preferujeme pracovníkov so znalosťou jazykov; dávať prednosť bezmäsitej strave • hovor. forsírovať (usilovať sa niekoho, niečo dostať do popredia): forsíruje svojho chránenca, svoj návrh plánu • favorizovať (vyberať si ako favorita, obľúbenca): spomedzi pracovníkov uprednostňuje, favorizuje najmladších • podporovať • hovor. expr. fedrovať (poskytovať podporu niekomu, niečomu z viacerých možností): vedenie podporuje, fedruje práve náš návrh • stavať do popredia: dnes sa stavia do popredia technika • publ. priorizovať

    sústredený 1. ktorý je zhromaždený na jednom mieste, v jednom bode • koncentrovaný: sústredený, koncentrovaný chov; sústredená, koncentrovaná výroba

    2. ktorý je v dobrej psychickej kondícii, pripravený dobre vnímať (zmyslami, rozumom); ktorý je intenzívne zameraný na nejaký presný cieľ, činnosť (op. nesústredený, rozptýlený) • koncentrovaný (op. nekoncentrovaný): sústredená, koncentrovaná myseľ; byť sústredený, koncentrovaný na skúšku • pozorný (so zameranou pozornosťou; op. nepozorný): byť na hodinách sústredený, pozorný • napätý • napnutý • intenzívny • úporný (so zvýšenou sústredenosťou): napätý, napnutý pohľad; zastihli ho pri intenzívnom, úpornom premýšľaní • uprený • upretý (sústredený na jedno miesto, na istú vec; o zraku)

    uprený p. sústredený 2

    spresniť urobiť presnejším, presným • kniž. precizovať: vaše stanovisko treba spresniť • menej vhodné upresniť: spresniť, upresniť termín skúšky • špecifikovať (spresniť podľa istých kritérií): špecifikovať údaje

    upresniť p. spresniť

    upretý p. sústredený 2

    orientovaný 1. ktorý má istý cieľ, zameranie, ktorý niekam smeruje • usmernený • zacielený • zameraný • upriamený: filozoficky orientovaný, zameraný spisovateľ; pokrokovo orientovaný, zacielený výskum; úsilie orientované, usmernené, upriamené na zabezpečenie blahobytu; usmernená, zacielená, zameraná strela (op. bezcieľna)

    2. p. informovaný

    sústrediť 1. dať na jedno miesto • koncentrovať • skoncentrovať: matematicky nadaných žiakov sústredili, (s)koncentrovali do jednej triedy; ľahký priemysel je sústredený, (s)koncentrovaný na severe krajiny • zhromaždiť • zohnať: zhromaždiť ľudí do zasadačky; zhromaždiť potrebné údaje; zohnať čriedu do košiara • pozháňať (postupne) • zobrať (o literárnych al. iných umeleckých výtvoroch): zobrané diela klasikov • zoskupiť (usporiadať do skupín, do skupiny): publikácie zoskupiť podľa tém • stiahnuť: stiahnuť hráčov do obrany; stiahnuť divízie • centralizovať (sústrediť organizačne): centralizovať výrobu • akumulovať: akumulovať bohatstvo • nakopiť • nahromadiť • expr. zhrčiť • hovor. expr. strepať: nakopili, zhrčili, strepali nás do jednej miestnosti

    2. priviesť pozornosť, myšlienky, záujem atď. na jednu vec • koncentrovať • skoncentrovať: sústredil, (s)koncentroval svoje úsilie na dosiahnutie cieľa • zastar.: zosústrediť • zosústredniť: zosústrediť všetku silu vôle • zacieliť • zamerať (činnosť napraviť na dosiahnutie cieľa): všetky svoje schopnosti zacielil, zameral na výskum vesmíru • usmerniť • upriamiť • nasmerovať (dať niečomu istý smer): svoje myšlienky usmernil, upriamil na rodinu • uprieť • obrátiť: uprel, obrátil zrak na nás

    upriamiť p. uprieť1

    uprieť1 sústredene nasmerovať (obyč. zrak, pohľad, pozornosť, myseľ a pod.) • upriamiť: uprieť oči do diaľky; uprel, upriamil pozornosť na prednášajúceho • kniž.: upnúť • upäť: upnúť, upäť myseľ na domov; upnúť, upäť nádej na lepšie časy • obrátiť (nasmerovať inde): muž obrátil pozornosť na deti

    p. aj sústrediť 2

    zamerať 1. meraním určiť: zamerať cieľ streľby • vymerať • vymedziť: vymerať, vymedziť rozlohu pozemku

    2. sústrediť pozornosť na niečo • zacieliť: cvičenie zamerať, zacieliť na posilnenie svalov • zried. zamieriť: zamieril pozornosť na náprotivný oblok • namieriť (usmerniť istú činnosť): namieril prejav proti opozícii • orientovať: výskum orientovať iným smerom • usmerniť • upriamiť: svoj záujem usmernili, upriamili na mladších čitateľov • obrátiť (pozornosť, záujem) • vyrátať • vypočítať (v spoj. vyrátať, vypočítať niečo iba na efekt)

    upozorniť vyzvať niekoho na všimnutie, uvedomenie si niečoho; vzbudiť, upútať pozornosť: upozorniť vodičov na zmenu dopravy; chlapec na seba upozornil svojím športovým výkonom • pripomenúť (obyč. slovne a nie administratívne): pripomenúť niekomu jeho povinnosť; pripomeň mi, prosím, aby som nezabudol prísť • upomenúť (upozorniť na vrátenie požičaného, obyč. písomne): upomenúť čitateľa na vrátenie knihy • ukázať • poukázať • upriamiť pozornosť (obrátiť pozornosť na istú stránku nejakej veci, nejakého javu): (po)ukázať na chyby, nedostatky vo výchove • zdôrazniť • vyzdvihnúť • podčiarknuť (dôrazne upozorniť na niečo): zdôrazniť, podčiarknuť fakt, že… ; vyzdvihnúť úspechy žiaka • poupozorňovať (postupne, viacerých)

    upriamiť sa usmerniť svoju pozornosť, svoj zrak niekam, obyč. s cieľom niečo dosiahnuť • zamerať sa • zacieliť sa: teraz sa musíme upriamiť, zamerať, zacieliť na zlepšenie životného prostredia; upriamil svoj pohľad na ženu sediacu oproti • orientovať sa (usmerniť svoju činnosť istým smerom): výskum sa orientuje medzinárodne • sústrediť sa • koncentrovať sa (venovať intenzívnu pozornosť): zábavu nechal bokom, sústredil sa, koncentroval sa iba na robotu • kniž.: upnúť sa • upäť sa (venovať sústredene svoj záujem na niekoho, na niečo): jeho túžba sa upäla na cestovanie; upla oči na otca • fraz.: obrátiť zrak/pohľad/reč/pozornosť: naraz akoby nič, obráti reč na iné

    zamerať sa usmerniť svoju činnosť istým smerom • zacieliť sa • orientovať sa: zamerať sa, zacieliť sa na skrášlenie prostredia; v budúcnosti sa bude podnik orientovať na zahraničných odberateľov • upriamiť sa: upriamiť sa na dosiahnutie svojho cieľa • sústrediť sa • koncentrovať sa (intenzívne): sústrediť sa, koncentrovať sa na jednu vec • kniž.: upnúť sa • upäť sa (jednostranne): upla sa na ručné práce

    orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať sa • mať rozhľad • mať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľad • byť informovaný: v odbore je dobre informovaný • rozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu

    2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sa • zacieľovať sa • upriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakoviny • sústreďovať sa • smerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mieru • kniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmy • poznať: pozná len vlastný prospech

    poprieť vyhlásiť niečo za nejestvujúce al. nepravdivé (op. priznať) • zaprieť: muž otcovstvo rozhodne poprel, zaprel • nepriznať: nepriznal, že by sa bol zúčastnil na odboji • odtajiť • zatajiť • utajiť: odtajiť, zatajiť svoju účasť na niečom; odtajila, zatajila, že o veci vie • uprieť (niekomu, niečomu niečo): nemohol jej uprieť právo prísť, nemohol poprieť jej právo prísť • hovor.: oddiskutovať • odškriepiť • oddišputovať (diskusiou, škriepením poprieť): oddiskutovala, odškriepila všetko, čo predtým povedala • vyvrátiť • podvrátiť (ukázať nepravdu, dokázať opak niečoho): vyvrátiť, podvrátiť tvrdenie, chybnú tézu

    uprieť2 p. poprieť

    zadívať sa 1. istý čas sa na niekoho, niečo uprene dívať • zahľadieť sa • zapozerať sa • uprieť zrak • uprieť pohľad: zadívala sa, zahľadela sa s láskou na svojho syna; uprieť zrak, pohľad do diaľky • hovor. zakukať sa • zaprizerať sa • zried. vhľadieť sa • expr. vpiť sa (o očiach; túžobne sa zadívať): vpil sa do jej tváre

    2. p. zaľúbiť sa 1

    pozrieť (sa) 1. zacieliť zrak niekam, na niečo • podívať sa • uprieť zrak: pozrieť (sa), podívať sa, uprieť zrak na dievča sediace oproti; pozrite (sa), kto prichádza • hovor. kuknúť (sa): nechce sa na mňa ani kuknúť • kniž.: zhliadnuť • pohliadnuť: Boh zhliadol na svoj ľud • kniž.: vzhliadnuť • vzozrieť (Rázus); (pozrieť smerom hore) • vyzrieť • expr.: vykuknúť • vyziznúť (pozrieť smerom von) • porozhliadnuť sa (pozrieť sa okolo seba): porozhliadol sa na všetky strany • zazrieť • expr.: fľochnúť • zíznuť • zagániť (neprívetivo, zlostne al. zboku pozrieť): škaredo na mňa zazrela, zagánila; zúrivo naňho fľochol • expr.: bľusknúť (so záľubou pozrieť) • expr. mrknúť (sa) (letmo pozrieť) • nazrieť • nakuknúť (zvedavo, ukradomky pozrieť) • fraz. zablýskať/zaiskriť očami (prenikavo, al. zlostne pozrieť) • fraz. expr. šibnúť/hodiť očkom (letmo pozrieť): šibol, hodil očkom za odchádzajúcimi • expr. šmihnúť (Hviezdoslav) • všimnúť si (venovať pozornosť): ani si ma nevšimli, ani na mňa nepozreli • fraz. expr.: vyvaliť/vytreštiť/vypleštiť/vypúliť/vygúliť oči (prekvapene al. vyľakane pozrieť)

    2. zrakom dôkladne preskúmať, zistiť niečo • podívať sa • obzrieť (si) • prezrieť (si): dobre sa pozrel, podíval, kto nesúhlasil; obzrieť si, prezrieť si ponúkaný tovar • popozerať (sa) • poobzerať (si) • poprezerať (dôkladne pozrieť): popozeral sa, poobzeral sa po izbe; knihu najskôr starostlivo poprezeral • expr. premerať (pátravo pozrieť na niekoho, niečo): premeral dievča očami • hovor. expr.: obmrknúť si • obkuknúť (si): obmrknúť si terén • kniž.: obhliadnuť (si) • poobhliadnuť (si) • porozhliadnuť sa (okolo seba) • prizrieť sa • zaprizerať sa (dobre, pozorne sa pozrieť): prizrieť sa niečomu zblízka

    3. vyvinúť úsilie na nájdenie niečoho • podívať sa • pohľadať: pozrieť sa, podívať sa za stratenou vecou, pohľadať stratenú vec • popozerať sa: popozerám sa ešte vo vreckách

    4. p. navštíviť 5. p. posúdiť, porov. preskúmať

    utkvieť nájsť pevný, oporný bod, pevné miesto (v mysli, v pamäti): obraz nešťastia mu dlho utkvel v pamäti • uchovať sa: z detstva sa mu uchovala spomienka na prvý výlet • expr. vrezať sa (pevne utkvieť): detský plač sa mu vrezal do pamäti • zachytiť sa • kniž. spočinúť (o pohľade, zraku): oči sa nemali na čom zachytiť; spočinul pohľadom na dievčine • zahľadieť sa • uprieť zrak: zahľadel sa, uprel zrak do diaľky

    priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domov • priamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrchol • spriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očí • prosto: trafil ho prosto medzi oči • lineárne

    2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako svieca • narovnane • vyrovnane • vzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamene • spriama: sedieť spriama

    3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobne • bezprostredne • osobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovedný • zoči-voči • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis

    4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniu • priamočiaro • spriama: treba na to ísť priamočiaro, spriama • otvorene • nezaobalene • dorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslí • úprimne • nezakryte • zastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalo • kniž. explicitne • kniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrené • prosto • fraz.: z mosta do prosta • bez obalu • pekne-krásne • na plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať

    5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5

    rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamo • prosto: cesta viedla prosto ku kaštieľu • neohnuto • nezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôty • dorovna • narovno: dorovna, narovno vykopaná ryha • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

    2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystreto • vypäto • vypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystreto • vztýčene • narovnane • vyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnane • kolmo: palice trčia kolmo k nebu • zvislo • zvisle: obraz je zavesený rovno, zvislo • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško • fraz. hore koncom

    3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovne • horizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doska • dorovna • narovno: dorovna, narovno uložené potrubie • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

    4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamo • priamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľu • prosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťa • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

    5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamo • presne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestej • práve • hovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

    6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamo • otvorene • úprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalo • nezaobalene • nezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehať • prosto • doprosta • dorovna • fraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslí • kniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

    7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneď • ihneď • priamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkému • bezodkladne • naskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

    8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrnca • bezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfa • nesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

    9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamo • priam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráči • práve • hneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

    10. p. rovnako 1

    úprimne 1. porov. úprimný 1, 2 2. p. priamo 4, rovno 6

    bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovaný • osobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidenta • kniž. direktný

    2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízky • najbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolie • tesný: v bezprostrednej, tesnej blízkosti • priamy: priamy dotyk • momentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

    3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamy • úprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človek • prirodzený • nenútený • nestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmev • uvoľnený (obyč. o správaní) • srdečný • zastar. prostosrdečný • domácky (ako doma): domácke ovzdušie

    milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)

    2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)

    3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

    4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

    5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster

    nezištný ktorý nie je upriamený na zisk, výhody; ktorý nie je založený na jednostrannom zisku, výhodách (op. zištný, vypočítavý) • nesebecký (op. sebecký): nezištný, nesebecký priateľ • obetavý • zastar. obetivý (Kukučín; konajúci al. konaný pre blaho iných bez vlastných výhod): nezištný, obetavý darca krvi; obetavá pomoc • prajný • dobroprajný (op. neprajný): prajná, dobroprajná rada • úprimný (založený na vzájomnej dôvere): poskytnúť niekomu úprimnú pomoc • skutočný • opravdivý (taký, aký sa žiada, t. j. bez vypočítavosti): miloval ju skutočnou, opravdivou láskou • kniž. altruistický (op. egoistický): altruistický prístup • kniž. zastar.: bezkoristný (Šoltésová) • bezzištný • žertvohojný; idealistický • ideálny (nezištne nadšený pre ideály): idealistické, ideálne úsilie; idealistický boj za vec

    priamy 1. neodchyľujúci sa od pôvodného smeru • rovný: priamy, rovný smer; priama, rovná cesta (op. kľukatá) • priamočiary: priamočiara vzdialenosť medzi mestami • lineárny: lineárny pohyb

    2. konajúci priamo, otvorene, čestne (o človeku a jeho prejavoch) • otvorený • úprimný (op. neúprimný) • čestný: je priamy, otvorený, úprimný; priame, úprimné, čestné priznanie; priama, otvorená, úprimná reč (op. vyhýbavá) • chlapský (zodpovedajúci chlapskej priamosti): chlapská reč • hovor. rovný: rovný človek, rovný pohľad (op. vyhýbavý) • kniž. priamočiary (bez okľúk): priamočiare konanie • hovor. nezaobalený (ničím nezjemnený, nezakrytý; obyč. o nepríjemných veciach): nezaobalená kritika

    3. p. rovný 1, vzpriamený 4. p. bezprostredný 1–3

    priateľský bežný medzi priateľmi; vyznačujúci sa priateľskosťou, družnosťou, prívetivosťou (o človeku a jeho prejavoch) • kamarátsky • kolegiálny: poznali ho ako priateľského, kamarátskeho, kolegiálneho človeka; kolegiálna súdržnosť • družný (ktorý rád nadväzuje priateľstvá, ktorý je rád medzi ľuďmi): družné správanie, družné deti • bratský (ako medzi bratmi) • susedský (ako medzi susedmi): bratské vzťahy • spriatelený (ktorý nadviazal priateľstvo s iným): spriatelené rodiny, národy • prívetivý (op. neprívetivý) • milý • srdečný • úprimný: prívetivé, milé prijatie; srdečný, úprimný rozhovor • subšt. kamošský

    skutočný 1. ktorý možno vnímať zmyslami, jestvujúci v realite; zodpovedajúci skutočnosti (op. neskutočný) • reálny (op. ireálny, fiktívny): sú to skutočné, reálne objekty; skutočný, reálny počet bol menší ako uviedli v novinách • efektívny (op. fiktívny): efektívne hodnoty • konkrétny (op. abstraktný) • hmatateľný • poznateľný: konkrétny, hmatateľný, poznateľný svet • faktický • skutkový (zodpovedajúci faktom, skutočnosti, nie odhadu): faktický, skutkový stav • javový: javový svet, javová podstata • ozajstný • naozajstný • naozajský • živý: mal doma ozajstného, naozajstného, naozajského, živého hada; ozajstná, naozajstná láska; nesedel tam prelud, ale živý človek • pravdivý • opravdivý • pravý • nefalšovaný • úprimný • nepredstieraný: film nakrútený podľa pravdivej, opravdivej udalosti (op. vymyslenej, fantastickej); herečka plakala opravdivými, pravými, nefalšovanými slzami (op. predstieranými, falošnými); prejaviť pravý, nefalšovaný záujem o niečo; boli to jeho pravé vlasy (op. nepravé, falošné, umelé) • plnokrvný: chladnokrvnosť prezrádzala plnokrvného Angličana • životný (op. neživotný, papierový): životná postava, životný hrdina • neskreslený • holý • nahý: taká je neskreslená, holá, nahá pravda

    2. ktorý je taký, aký má byť; ktorý spĺňa očakávania, predpoklady a pod. • celý • dokonalý • pravý • rýdzi: skutočný, pravý muž; praví, rýdzi mešťania • čistý • neskalený • ozajstný • naozajstný • naozajský: čistý, neskalený cit; neskalená radosť; našiel v deťoch ozajstné, naozajstné potešenie; je naozajská dáma • nepochybný: nepochybná pravda • vážny: mať o niečo skutočný, vážny záujem • opravdivý: opravdivé hrdinstvo • hovor.: hotový • úplný: to, čo dokázal, je hotový, úplný zázrak; hotový, úplný génius • naslovovzatý: naslovovzatý odborník • neskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: umelec par excellence

    srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivý • milý • láskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povaha • priateľský • kamarátsky • otvorený • bezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféra • úprimný • nepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiech • teplý • vrúcny • horúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatie • kniž.: vrelý • iskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav

    úprimný 1. ktorý nezakrýva svoje myšlienky, ktorý sa nepretvaruje; ktorý koná priamo, otvorene (o človeku a jeho prejavoch; op. neúprimný, falošný) • priamy • otvorený • kniž. priamočiary • hovor. rovný: vážiť si úprimných, priamych, otvorených, priamočiarych, rovných ľudí; úprimná, priama, otvorená, rovná reč • prostoreký (hovoriaci pravdu neprezieravo, bez spoločenských ohľadov) • zried. prostovravný: prostoreké, prostovravné deti, staré ženy • pravdivý (ktorému možno uveriť, ktorý vyjadruje pravdu): úprimné, pravdivé vyznanie; pravdivá poézia • pravdovravný: pravdovravná osoba • srdečný • priateľský • vrúcny • kniž. vrelý (citovo úprimný): srdečný, priateľský úsmev; srdečný, priateľský stisk ruky; vrúcne, vrelé srdce; vrúcny, vrelý pohľad • expr. preúprimný (veľmi úprimný)

    2. založený na úprimnosti, pravdivosti (op. falošný) • skutočný • ozajstný • opravdivý: veril iba úprimnému, skutočnému, ozajstnému priateľstvu; v tvári sa jej zračilo ozajstné, opravdivé dojatie • nefalšovaný • nepredstieraný: nefalšovaný, nepredstieraný cit; nepredstieraná radosť z kamarátovho úspechu • rýdzi • čistý • pravý

    3. p. milý 1, 2

    verný 1. ktorý dodržiava záväzky (op. neverný) • oddaný: verná, oddaná manželka; verný, oddaný zásadám • úprimný: vzniklo medzi nimi úprimné priateľstvo • lojálny: lojálny občan • expr. skalný • vytrvalý • trvalý: skalný, vytrvalý fanúšik

    2. úprimne myslený, vykonávaný • ozajstný • naozajstný • opravdivý: ozajstná, naozajstná, opravdivá láska • nepredstieraný: nepredstierané city • skutočný: jeho strach bol skutočný

    3. pravdivo niečo vystihujúci, súhlasiaci so skutočnosťou • presný: verná, presná kópia obrazu • výstižný: výstižný opis havárie • živý: živé líčenie udalosti • zodpovedajúci: zodpovedajúci preklad diela • reálny • realistický (zodpovedajúci skutočnosti): reálny pohľad na život

    vrúcny ktorý je bez pretvárky • horúci: vrúcne, horúce slová; vrúcne, horúce objatie • kniž.: vrelý • vrúci: vrelý vzťah • nefalšovaný: nefalšované priateľstvo • opravdivý • naozajstný • ozajstný • skutočný • pravý: opravdivá, naozajstná, skutočná láska • úprimný: úprimný pohľad • kniž. plamenný: plamenný pozdrav • srdečný: srdečná vďaka • hlboký • intenzívny: hlboký, intenzívny cit

    uprosiť prosením, prosbami dosiahnuť cieľ: ťažko sa dá uprosiť • expr.: umodlikať • umankať: deti umodlikali, umankali rodičov, aby mohli ešte ostať vonku • hovor. expr.: ukrkať • uvravkať (nástojčivo): šiel ma ukrkať ešte o jednu zmrzlinu • pohnúť (prosbami vyvolať súhlas): nakoniec sme ho pohli, aby nám odpustil • obmäkčiť (prosbami urobiť poddajnejším): obmäkčili nás iba sľuby, že sa všetko zmení • nár. upýtať (Záborský)

    medzi 1. (niečím) vyjadruje miesto al. priestor v strede dvoch al. viacerých ľudí, predmetov, strán a pod. • uprostred (niečoho) • naprostred (niečoho) • naprostriedku (niečoho): sedel medzi priateľmi, uprostred priateľov; zastal medzi dverami, naprostred, naprostriedku dverí • pomedzi (čo): prechádzal medzi stromami, pomedzi stromy

    2. (čo) vyjadruje smerovanie do stredu dvoch al. viacerých ľudí, predmetov, strán a pod. • pomedzi (čo): postavil sa medzi, pomedzi účinkujúcich • doprostred • naprostred • naprostriedok (čoho): lopta dopadla medzi hrajúce sa deti, doprostred, naprostred, naprostriedok hrajúcich sa detí

    uprostred 1. v mieste rovnako vzdialenom od okrajov, v strednej časti • naprostriedku • naprostred • v strede: uprostred, naprostriedku bola voda najhlbšia; park s rybníkom naprostred, v strede

    2. (koho, čoho) vyjadruje umiestnenie v strednej časti nejakého priestoru, skupiny a pod.; vyjadruje čas v strednej časti nejakého časového úseku al. činnosti • naprostriedku • naprostred (koho, čoho): uprostred, naprostriedku dediny stojí kostol; uprostred, naprostred júna boli veľké horúčavy • prostred • vprostred (koho, čoho): zastal prostred, vprostred cesty • v strede • v prostriedku (koho, čoho): v strede, v prostriedku jazera je malý ostrov

    3. (koho, čoho) vyjadruje čas rámcovaný dejom, okolnosťou • naprostred (koho, čoho): viac ráz ho vyrušili uprostred, naprostred pokusov • prostred • vprostred (koho, čoho): prostred, vprostred prednášky mu prišlo zle • v strede • v priebehu • počas (koho, čoho): v strede, v priebehu predpoludňajšieho zamestnania vyhlásili cvičný poplach; uprostred, počas rozhovoru si zapálil cigaretu

    ačpráve p. hoci

    hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hoc • hoci aj • hoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtra • aj keď • i keď • keď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa mu • napriek tomu • že • kniž. navzdor tomu • že • zastar. vzdor tomu • že: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoro • čo aj • čo i • čo hneď • čo priam • a čo • nech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do rána • bár • bár aj • bárs • bárs aj • trebárs • trebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmi • hocijako • hocako • akokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slova • nech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryje • zastar.: ač • ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský) • nár.: hoďa • hoďas (Šoltésová, Hviezdoslav) • nespis. ačkoľvek

    adjektívum lingv. ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje vlastnosti predmetov, javov • prídavné meno

    advokát právny zástupca: vziať si advokáta • právnik: poradiť sa s právnikom • hovor. expr. fiškál • zastar. pravotár • obhajca (advokát, ktorý zastupuje obžalovaného)

    právnik 1. odborník v práve • zastaráv. jurista: poradiť sa s právnikom, s juristom • advokát • zastaráv. pravotár • hovor. expr. fiškál

    2. kto študuje právne vedy • zastaráv. jurista

    akademický 1. týkajúci sa najvyššej vzdelávacej inštitúcie (vysokej školy, univerzity) • vysokoškolský • univerzitný: akademická, vysokoškolská pôda; mať akademické, univerzitné vzdelanie; akademický, vysokoškolský titul; akademické, vysokoškolské práva a slobody

    2. zameraný čisto teoreticky, odborne náročný; i pejor. nemajúci praktický význam • teoretický • abstraktný • kabinetný: akademická, teoretická debata; akademický, abstraktný, kabinetný problém • pejor.: učený • vedecký: je to veľmi akademické, učené, vedecké • prázdny • bezobsažný • neobsažný • pejor. jalový (neprinášajúci nič závažné, konštruktívne, podstatné): schôdzky majú charakter akademických, prázdnych, bezobsažných, neobsažných, jalových diskusií • pejor. priakademický (prehnane akademický)

    bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný) • nehodnotný (op. hodnotný) • ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vec • brakový • šiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre) • pejor.: gýčový • gýčovitý (založený na lacnom efekte) • lacný • jarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspech • expr. naničhodný: naničhodné haraburdy • bezvýznamný • nedôležitý • nezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údaj • prázdny • pominuteľný • expr.: márny • mizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniaze • zbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa

    bezduchý 1. (i pejor.) duševne, intelektuálne nerozvinutý; konaný, uskutočňovaný bez (tvorivej) rozumovej činnosti; nemajúci myšlienkovú náplň, hĺbku • bezobsažný • prázdny • neobsažný: bezduchý, bezobsažný, prázdny človek; bezduché, bezobsažné, prázdne, neobsažné táranie • zried.: duchaprázdny • duchapustý (Hurban, Záborský) • bezmyšlienkový: bezmyšlienkové dielo • obmedzený • hlúpy: obmedzený byrokrat, hlúpe poznámky • netvorivý (op. tvorivý): netvorivé napodobňovanie, netvorivá práca • bezmyšlienkovitý • automatický • zautomatizovaný • mechanický • pren. pejor. papagájsky (robený mechanicky, bez hlbšieho uvedomenia, rozmýšľania): bezmyšlienkovité, automatické memorovanie; automatická, zautomatizovaná, mechanická činnosť; papagájske opakovanie

    p. aj schematický

    2. p. mŕtvy1 1

    bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamný • nedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosť • nezávažný • nepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumenty • kniž.: irelevantný • indiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentné • zanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chyba • bezcenný (op. cenný): bezcenná rada • kniž. efemérny • zried. efemerický • kniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autor • všedný • banálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne reči • malicherný: malicherný spor • hovor. expr.: hlúpy • sprostý • subšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkosti • drobný • nepatrný • malý • ničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veci • prázdny • zbytočný: prázdne gestá, zbytočné starosti • expr. mizerný: trápiť sa pre mizerný groš • expr. smiešny: smiešna hádka • expr.: troškársky • trochársky • blchársky • trpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetok • expr.: naničhodný • nanič (neskl.)

    hladný 1. pociťujúci hlad (o človeku, zvierati); ktorý je nenaplnený potravou (op. sýty) • lačný: byť hladný, lačný; hladné, lačné psy zacítili potravu • prázdny (o žalúdku, bruchu, črevách) • nenajedený • nenasýtený (op. najedený, nasýtený): nenajedené, nenasýtené deti • vyhladnutý • vyhladovaný: vyhladnutý, vyhladovaný ako vlk • expr. hladošský: hladošské krky • nedojedený: chlapec je stále nedojedený • nenásytný • pejor.: nenažraný • nenažratý (ktorý sa nevie nasýtiť, stále hladný): nenásytná, nenažratá šelma • zried. vypostený

    2. p. dychtivý, žiadostivý 3. p. chamtivý

    hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté reči • nechápavý • tupý • ťarbavý • ťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváre • expr. tupohlavý • obmedzený • primitívny • kniž. stupídny • pejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejav • zried.: duchaprázdny • duchapustý • expr.: zadubený • zadebnený • idiotský • imbecilný • debilný • kreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tvári • retardovaný • zaostalý (mentálne) • hlupácky • subšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutý • dutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlava • nár. krepý • pren.: tvrdý • dúpny; nasprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • subšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentný • nemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické kroky • nevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipný • nedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajší • neskúsený • mladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladý • nezmyselný • nerozumný • expr.: chumajský • somársky • lajošský • sprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápad • expr. hlúpučký • prihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

    2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2

    jalový 1. ktorý nie je schopný reprodukcie, neschopný mať potomstvo (o zvieratách, hrub. i o človeku), plody (o rastlinách, pôde a pod.) • neplodný (op. plodný) • odb.: sterilný • infertilný (op. fertilný): jalové, neplodné, sterilné samice dobytka; infertilná pôda • planý • neúrodný (op. úrodný): planý kvet jablone; neúrodná zem • hluchý (i hosp.): hluchý klas

    2. ktorý nie je oplodnený (o zvieratách) • neoplodnený: jalové, neoplodnené samice

    3. pejor. ktorý nemá vnútornú (obyč. myšlienkovú) hodnotu • prázdny: jalové, prázdne reči (rozprávanie o ničom) • bezobsažný • neobsažný • povrchný • plytký: bezobsažný, neobsažný život; povrchné, plytké myslenie • samoúčelný • pejor. akademický (bez praktického významu): jalová, samoúčelná, akademická debata • bezcieľny • bezúčelný • zbytočný • neužitočný • daromný • márny: bezcieľne, bezúčelné, zbytočné roky; neužitočná, daromná, márna práca • nezmyselný (ktorý neprináša výsledok): nezmyselný boj

    ľudoprázdny v ktorom sa nenachádzajú ľudia (op. zaľudnený, ľudnatý): ľudoprázdny kraj • vyľudnený (z ktorého odišli ľudia): prechádzali sme ľudoprázdnymi, vyľudnenými ulicami • neobývaný • neosídlený (obyč. o väčších územných celkoch; ktorý je bez obyvateľov): neobývaný, neosídlený ostrov • opustený • osamelý • spustnutý (zanechaný pôvodnými obyvateľmi): opustený, osamelý dom; opustené, spustnuté dediny • pustý • prázdny (op. plný, zaplnený): pusté, prázdne námestia; pusté, prázdne byty • pren. mŕtvy • fraz. (ako) vymretý: mŕtva planéta; mesto je ako vymreté

    málovravný 1. ktorý málo al. nerád hovorí (op. výrečný, zhovorčivý) • nevravný • nezhovorčivý • zried. málorečný: chlapec je málovravný, nezhovorčivý, nevravný, nedostaneš z neho slova • mlčanlivý • zamĺknutý • zried. zamĺkly (ktorý zriedka prehovorí, rozpráva): po rokoch sa zmenil na mlčanlivého, zamĺknutého, zamĺkleho starca • tichý (ktorý málo hovorí, čím sa prejavuje jeho mierna, nevýbojná povaha): matka bola tichá, utiahnutá žena • mĺkvy (ktorého málovravnosť ukazuje na sklon k depresii al. na uzavretú, neprístupnú povahu): po smrti manžela sa stala mĺkvou, zlou spoločníčkou • fraz. skúpy na slovo

    2. ktorý obsahuje málo údajov; ktorý obsahuje údaje s nízkou informačnou hodnotou (op. mnohovravný, veľavravný) • neinformatívny • prázdny: rečník predniesol málovravný, neinformatívny, prázdny prejav; jeho reč obsahovala málovravné, neinformatívne údaje • expr. jalový: málovravné, jalové gestá

    márny 1. vynaložený bez očakávaného účinku • zbytočný • daromný: márne, zbytočné úsilie; Načo bola potrebná tá márna, daromná obeť? • neúčelný • bezúčelný • bezcieľny (bez účelu): neúčelný, bezúčelný, bezcieľny boj • bezvýsledný • neúspešný • nevydarený (bez výsledku): bezvýsledný, neúspešný, nevydarený pokus o rekord • bezcenný • neužitočný • prázdny (bez úžitku): bezcenné, neužitočné, prázdne sľuby • nezmyselný (bez zmyslu): márna, nezmyselná robota • zried. darobný (Krčméry)

    2. p. pominuteľný

    neplodný 1. zbavený plodnosti, rodivosti (op. plodný) • odb.: sterilný • infertilný (o tvoroch al. o pôde; op. fertilný): neplodná, sterilná žena, zem • jalový (o zvieratách al. o pôde): jalová ovca, pôda • neúrodný • planý • pren. mŕtvy (op. úrodný): neúrodná, planá, mŕtva zem (op. žírna); neúrodný, planý strom

    2. ktorý neprináša (dostatočné) výsledky (op. plodný) • neužitočný • zbytočný • márny • daromný (op. užitočný): neplodná, neužitočná práca; zbytočné, márne úsilie; zbytočný, daromný život • netvorivý • neproduktívny (op. tvorivý, produktívny): netvorivá, neproduktívna metóda výskumu • prázdny • bezobsažný • pren. pejor. jalový (bez vnútornej hodnoty, obsahu al. smerovania): viesť neplodné, jalové rozhovory; používať prázdne, bezobsažné slová; to sú len jalové, prázdne sľuby

    osamelý 1. ktorý sa vyskytuje oddelene, vzdialený od ostatných, jediný svojho druhu na danom mieste • osamotený: býval v osamelom, osamotenom dome na konci dediny • osihotený: osihotený chodec kráčal nočnou ulicou • izolovaný • odlúčený • samotný (oddelený od kolektívu): sedával izolovaný, samotný; žil odlúčený od všetkých • sám • expr.: samučký • samučičký • samunký • samulinký: strom tu stál sám, samučký, samučičký; v kaviarni zostal sám, samunký, samučičký • pren. zabudnutý: svietila iba jedna zabudnutá lampa • jednotlivý (sám svojho druhu): osamelé, jednotlivé protesty nemajú účinnosť • ojedinelý (sám a výnimočne sa vyskytujúci): iba kde-tu sa objavil ojedinelý výkrik • opustený • zanechaný/ponechaný/nechaný sám na seba (od ktorého ostatní odišli a zanechali ho bez opory): starať sa o osamelých, opustených, starých ľudí; po odchode syna ostal v dome osamelý, (za)nechaný, (po)nechaný sám na seba • bezprizorný (ktorý je bez domova): po meste sa potĺkali osamelé, bezprizorné psiská

    p. aj samotársky

    2. ktorý je bez ľudí al. iných živých tvorov • pustý • prázdny: po odchode detí zostal park osamelý, pustý, prázdny • opustený (z ktorého niekto odišiel; op. obývaný): osamelý, opustený líščí brloh • osirelý • osirený • osihotený • zried. osirotený: postaviť dom na osirelom, osihotenom mieste; osirené, osihotené polia

    plytký 1. ktorý má malú hĺbku (op. hlboký) • nehlboký: plytký, nehlboký kanál, potok • hovor. malý: ovlažovala sa pri kraji v plytkej, malej vode

    2. duševne chudobný; ktorý nemá myšlienkovú hĺbku • povrchný • pren. prízemný: plytký, povrchný človek, prízemná žena • neobsažný • bezobsažný: neobsažná, bezobsažná myšlienka • pren. prázdny: prázdny človek

    povrchný ktorý nejde do hĺbky; ktorý nemá zmysel pre dôslednosť, dokonalosť (o človeku); svedčiaci o tom • plytký • prízemný • bezobsažný • pren. prázdny (obyč. v zmysle duševnej, myšlienkovej hĺbky): povrchný, plytký, prízemný človek; povrchné, plytké vedomosti (op. hlboké); bezobsažné, prázdne myšlienky • neporiadny (nemajúci zmysel pre poriadok, usporiadanosť): neporiadna gazdinka • nehlboký (o cite, vzťahu; op. hlboký) • neúplný • nedokonalý • nedôsledný • nedôkladný • nekonzekventný (vyznačujúci sa neúplnosťou, nedôslednosťou, nedôkladnosťou; op. úplný, dokonalý, dôsledný): neúplný pohľad na vec; neúplné údaje; nedokonalá, nedôsledná práca; byť v práci povrchný, nedôsledný • neseriózny: neseriózny prístup • neprepracovaný: neprepracovaná analýza, štúdia • nedbajský • nedbalý • nedbanlivý • hovor. ledabolý (ktorému nezáleží na tom, aby išiel do hĺbky, aby bol dôsledný): mať ku všetkému nedbajský, nedbalý, nedbanlivý, ledabolý prístup; nedbanlivé, ledabolé upratovanie • polovičatý (nedokončený, urobený len spolovice): odovzdával vždy polovičatú robotu • diletantský • amatérsky • lajdácky • expr. ľahtikársky (typický pre diletanta, lajdáka, ľahtikára): diletantská znalosť vecí, lajdácke učenie, ľahtikárske pristupovanie k povinnostiam • hovor. expr. zbúchaný • hovor. pejor.: fušerský • šlendriánsky (narýchlo, povrchne urobený; obyč. o práci) • zbežný • letmý • úchytkový (robený, vykonaný krátko a povrchne, bez nároku na dôkladnosť): zbežná prehliadka; zbežný, letmý odhad • paušálny (povrchne zovšeobecňujúci): paušálna charakteristika, paušálne tvrdenie

    prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľaša • hladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženka • holý: holé steny • jalový • hluchý: jalový, hluchý klas; hluché miesta • pustý • spustnutý • opustený • osihotený • osamelý • osamotený • osirelý • osirený • osirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polia • neobývaný • vyľudnený • ľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedina • dutý • vyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

    2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažný • neobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázy • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dielo • klišéovitý • frázovitý • frázistický • floskulovitý • floskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slová • iron.: mudrácky • mudrlantský • rozumkársky • rozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodný • neužitočný • planý • lacný • pejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľuby • pren. mŕtvy: mŕtva forma • pustý • nenaplnený • bezcieľny • ničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľny • márny • bezvýsledný • nezmyselný • zbytočný • daromný • kniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvody • neskl. expr. nanič • expr.: tupý • otupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

    p. aj akademický 2

    3. p. voľný 2 4. p. tupý 4

    pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti • prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľ • spustnutý • zapustnutý • opustený: spustnutý, opustený dvor • osamotený • osamelý • osihotený • osirený • osirotený • osirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polia • neobývaný • pustatinný • pustatinový • nehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný kraj • vyľudnený • ľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne ulice • expr.: neživý • mŕtvy (op. živý) • pren. hluchý

    2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty • prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna duša • bezobsažný • neobsažný • planý • pren. pejor. jalový (obyč. o reči) • nenaplnený • bezcieľny • bezútešný • smutný • tupý (obyč. o živote) • pren.: hluchý • mŕtvy • subšt. spustlý

    3. p. bezočivý

    sprostý 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o tom (op. múdry) • hlúpy: byť sprostý, hlúpy ako poleno; sprosté, hlúpe otázky • nedôvtipný • nechápavý • tupý • ťažkopádny • ťarbavý (ktorý ťažko myslí, ktorý si zle pamätá, zle a ťažko sa učí; op. bystrý, dôvtipný): nevedel, že je taká nedôvtipná, nechápavá; tupý, ťažkopádny reparátnik; mať ťarbavú myseľ • obmedzený (rozumovo) • kniž. stupídny • expr. zried. tupohlavý: viesť obmedzené, stupídne reči; nadávať niekomu do tupohlavých chudákov • pejor.: primitívny • bezduchý: zaoberali sa iba primitívnym, bezduchým táraním • nerozumný • nemúdry • kniž. neumný (ktorý svedčí o nerozvážnosti): nerozumná, nemúdra myšlienka • neinteligentný • nevzdelaný • nekultúrny (ktorý nemá inteligenciu, vzdelanie, kultúrnosť; op. inteligentný, vzdelaný, kultúrny): neinteligentní, nevzdelaní ľudia; nekultúrne správanie • zaostalý • expr.: zadebnený • zadubený (ku ktorému sa nové poznatky, informácie nedostávajú al. ktorý ich pre svoju obmedzenosť neprijíma): zaostalý, zadebnený, zadubený človek • prázdny • expr. vykradnutý • pren. pejor.: dutý • dúpny (Vajanský): prázdna, somárska, vykradnutá hlava; je celkom dutý, dúpny • pren. expr.: debilný • imbecilný • idiotský • kreténsky • expr., často pejor.: somársky • sprostácky • chumajský • lajošský • subšt. blbý • expr. zjemn.: sprostučký • sprostulinký • sprostunký • hlúpučký; nasprostastý • sprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • hovor. expr. pripečený • subšt.: prihorený • prihoretý (trocha sprostý) • osprostený: dočista osprostený • nár. expr. krepý • hovor. zastar. bornírovaný (Jesenský)

    2. p. nepríjemný 3. p. bezvýznamný, obyčajný 1

    tupý 1. ktorý má slabé ostrie, ktorý používaním stratil ostrosť (op. ostrý) • neostrý • nenaostrený • nenabrúsený: krájať chlieb tupým, neostrým, nenaostreným, nenabrúseným nožom • vytupený • otupený • stupený • zatupený: vytupené, otupené, stupené, zatupené zúbky píly • pritupý (priveľmi tupý)

    2. ktorý nemá ostré zakončenie, ostrý, špicatý tvar (op. ostrý): tupý nos (op. špicatý, končistý, končitý) • zaoblený • plochý: zaoblený, plochý hrot pilníka; zaoblená, plochá hrana stola • neostrý

    3. nejasne znejúci (o zvuku) • dutý • temný: tupé, duté údery; tupý, dutý, temný hlas; z diaľky doliehalo temné dunenie • pren. drevený

    4. ktorý nemá al. ktorý stratil schopnosť pohotovo, ostro vnímať, reagovať (o človeku a jeho zmysloch); svedčiaci o tom • otupený • zatupený • kniž. blazeovaný (plný nudy, presýtenia životom) • apatický • letargický • ľahostajný: sedí tupý, otupený, apatický s podopretou bradou; blazeovaný, apatický, letargický, ľahostajný výraz tváre • prázdny • bezduchý • bezvýrazný • nevýrazný (op. bystrý, duchaprítomný): díval sa prázdnym, bezduchým pohľadom; bezvýrazné, nevýrazné oči • oslabený • ochabnutý • necitlivý • kniž. necitný (nevnímajúci v dôsledku vyčerpania, rezignácie, ľahostajnosti): oslabené, ochabnuté, necitlivé, necitné zmysly

    5. p. jednotvárny 6. p. hlúpy 1, sprostý 1

    zbytočný ktorý nie je potrebný; ktorý neprináša výsledok • nepotrebný: zbytočné, nepotrebné veci; zbytočný prepych; zbytočné reči • bezúčelný • neúčelný • bezdôvodný • neodôvodnený • bezcieľny (zbytočný z hľadiska účelu, cieľa): bezúčelná, bezdôvodná námaha; neúčelný, bezcieľny pohyb • bezvýsledný • nezmyselný • márny • daromný • darobný (zbytočný z hľadiska výsledku) • sizyfovský (o ťažkej, ale zbytočnej práci): bezvýsledné, nezmyselné čakanie; márne, daromné moralizovanie • nepraktický • nepoužiteľný • nanič (ktorý sa nedá použiť, využiť): nepraktický predmet; tieto hrnce sú nanič • bezvýznamný • bezpredmetný: bezvýznamná maličkosť, bezpredmetná žiadosť • neplodný • planý • prázdny • jalový • neužitočný (zbytočný z hľadiska naplnenia, úžitku): plané, jalové rozhovory; prázdny, neužitočný život • neúspešný (ktorý neprináša úspech): zbytočné, neúspešné snahy • zried. podaromný • zastar. netrebný • kniž. pren. oblomovský (o človeku) • zried. predaromný (úplne zbytočný): predaromná vec • ničotný • expr. naničhodný: izba zaplnená ničotným, naničhodným haraburdím

    akcentovať vyslovovať s prízvukom • dávať prízvuk • prízvukovať: akcentoval, prízvukoval prvé slabiky, dával prízvuk na prvé slabiky • zdôrazňovať • podčiarkovať • vyzdvihovať • podťahovať • vypichovať • hovor. duplikovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na zmysel povedaného): akcentoval, zdôrazňoval, podčiarkoval základnú myšlienku • expr. priklincúvať • hovor. pritláčať

    prízvukovať p. zdôrazniť

    zdôrazniť osobitne, naliehavo upozorniť na niečo, povedať s dôrazom • dať dôraz (na niečo) • vyzdvihnúť: zdôrazniť, vyzdvihnúť význam prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny; dať dôraz na hlavnú myšlienku prednášky • kniž. podčiarknuť: podčiarkol, že výnimka zo zákona neplatí • hovor.: zduplikovať • zdupľovať • priduplikovať • pridupľovať (dôrazne pripomenúť): svoju žiadosť ešte raz zduplikoval, zdupľoval • nedok.: prízvukovať • akcentovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na niečo): nemusíš mi to toľko prízvukovať, akcentovať • expr. priklincovať: záver ešte raz priklincoval • zvýrazniť • kniž. vyakcentovať (urobiť výrazným): zvýrazniť, vyakcentovať ideu rovnosti • hovor. expr. vypichnúť: znova vypichol posledný prípad epidémie • zastar. podtiahnuť • subšt. podtrhnúť • kniž.: vypointovať • pointovať (zdôrazniť s použitím pointy): svoju reč (vy)pointoval dobre voleným príkladom • hovor. pritlačiť (dôrazne poznamenať) • expr. oháňať sa (nedok.): oháňal sa vlastenectvom

Pozri výraz ÚPR v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krátky slovník slovenského jazyka: zdrã æ ã haã ã, záväzný, decentralizã cia, seã nica, otro ãƒæ ã â ina, prihriaãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ, fach, priľnavosť, separã ã ã, gibon, strastiplný, kurã æ ã tor, nepredv danos, ctiã, mizerný
Synonymický slovník slovenčiny: ujednotiť, úpr, dotlaã ã iã ã, vãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ, rumenieã, zbalamuti, normalizovaã, zabezpečené, r ã ã ã, ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã ã æ ã ã ã un, ã iarknuã, ã ã teã ã, nachov, produkovaãƒæ ã â, oza
Pravidlá slovenského pravopisu: nabudúce, kropiã æ ã ã æ ã ã æ ã, rentabilnã æ ã ã æ ã ã æ ã, kolembaãƒæ ã â, trpezliv, vãƒâ ã â, ãƒâ ãƒâ pion, člove, oteplieã, degradovaãƒæ ã â, darebný, dezorientovaã, cirkulã r, letec, hochã tapler
Krížovkársky slovník: birmovanie, okta, amfibólia, stabilnã æ ã ã ã, vã æ ã ã ã zba, jarovizãƒâ ãƒâ cia, prosba, vestã lka, periartikulã rny, vartaã æ ã, valvulitã æ ã ã ã da, tyranosaurus, retardã cia, perlooã ka, alg
Nárečový slovník: pirha ec, hvare i, spričný, ihliče, varo, bzikac ã e, ňešejši, ã ã ã iã ã ã aã ã ã, červeňak, ogoris, ã â metanka, dupkoš, kýbeľ, halér, numero bigľajz
Lekársky slovník: extract, defectivus, calcauria, cystický, kurabiln, sop, ami, splenofibrosis, predispozãƒæ ã â ãƒæ ã â cia, arrosio, refractarius, canities, nasciturus, meň, coxalgia
Technický slovník: radarov detektor, cas, track, rd ram, žkv, ft, prist, turn, pä, ru, examinatio, install, zaã ã, vôl, vírus
Ekonomický slovník: psx, apca, bim, pén, kni, she, tor, mgf, omt, išt, pkå, zaãƒâ, iryda, tpf, bus
Slovník skratiek: e150a, špec, tlaã ã, bim, z04, matif, stw, tcy, pvp, asã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã, s15, evv, nl, cã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã, pkã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV