Synonymá slova "úmo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

umočiť sa p. zamáčať sa

zamáčať sa stať sa mokrým, vlhkým (ponorením sa do vody al. dotykom s niečím tekutým) • zamočiť sa • zmáčať sa • zmočiť sa • umáčať sa • umočiť sa: z(a)máčať sa, z(a)močiť sa v rannej rose; pri praní sa celá umáčala • zamokriť sa: topánky sa v tráve zamokrili • zamoknúť (nasiaknuť vodou): seno zamoklo • navlhčiť sa (stať sa vlhkým): šaty sa v daždi navlhčili • zarosiť sa (zamáčať sa rosou) • expr.: zamachliť sa • zamachrať sa: v tráve sa čižmy celé zamachlili, zamachrali • domáčať sa (vo veľkej miere): Kde ste sa tak domáčali? • namočiť sa • omočiť sa (sčasti sa zamáčať): pery sa mu vo víne iba trochu namočili, omočili • premáčať sa • premočiť sa (presiaknuť vlhkosťou): premáčané vlasy

posilniť 1. dodať duševnej al. telesnej sily (op. oslabiť) • vzpružiť • povzbudiť: myšlienka na domov ho posilnila, vzpružila, povzbudila; behanie na čerstvom vzduchu deti posilnilo, vzpružilo • občerstviť • obodriť: modlitba duševne posilní, občerství; občerstviť cestujúcich chladeným nápojom • osviežiť: spánok dieťa osviežil • expr. zried. potúžiť (alkoholom)

2. urobiť silným, istým, pevným (op. oslabiť) • upevniť • utužiť: posilniť, upevniť, utužiť svoju moc, svoj vplyv • utvrdiť (posilniť niekoho v niečom potvrdením faktov): utvrdiť niekoho v presvedčení, v mienke • kniž. umocniť • zintenzívniť (urobiť účinnejším, napr. umelecky, ideovo, citovo): svoj prejav umocnil gestami; zintenzívniť vplyv na niekoho • zvýšiť • zväčšiť (urobiť silnejším v množstve, intenzite a pod.): zvýšiť, zväčšiť obranu, bezpečnosť • spevniť: spevniť normu

umocniť p. posilniť 2

zosilniť urobiť silnejším, silným (op. zoslabiť, oslabiť): hliadku treba zosilniť • posilniť • zvýšiť • zväčšiť • upevniť • utvrdiť: posilnenie, zvýšenie autority vlády; zväčšiť, upevniť, utvrdiť svoju moc • zintenzívniť (urobiť intenzívnejším): vojsko zintenzívnilo obranu • umocniť • zmocniť • vystupňovať: dojem ešte umocnila, zmocnila, vystupňovala hudba • zostriť: zostriť triedny boj • intenzifikovať (zosilniť účinnosť niečoho): intenzifikovať prácu, ochranu • spevniť (urobiť pevnejším): hrádzu treba spevniť • stužiť • vystužiť (zosilniť výstužou): (vy)stuženie chodieb

zväčšiť 1. urobiť niečo väčším čo sa týka rozmerov, počtu, rozsahu, objemu (op. zmenšiť) • zveľadiť: zväčšiť, zveľadiť rodinný majetok, štát, obec • rozšíriť • rozmnožiť • rozhojniť • kniž. zmnožiť: rodičia pozemky ešte rozšírili, rozmnožili; v cudzine si vedomosti ešte zmnožil • zvýšiť: zvýšiť stav dobytka • znásobiť • znásobniť • zmnohonásobiť • zmnohonásobniť (veľa ráz zväčšiť): prírastky do knižnice zmnohonásob(n)ili

2. urobiť väčším čo sa týka sily, intenzity al. kvality (op. zoslabiť, oslabiť) • zosilniť: vplyv výchovy treba zväčšiť, zosilniť • posilniť • umocniť • vystupňovať: voľby posilnili, vystupňovali moc strany; udalosti umocnili naše obavy • zvýšiť • znásobiť • znásobniť • zmnohonásobiť • zmnohonásobniť: kvalitu životného prostredia treba za každú cenu zvýšiť; znásobiť úsilie • zintenzívniť: žiada sa zintenzívniť tempo privatizácie • pridať: kráse, slávy jej to nepridá, krásu, slávu jej to nezväčší

3. p. zveličiť

zvýšiť urobiť väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť) • zväčšiť • zintenzívniť: zvýšiť, zväčšiť počuteľnosť rozhlasu; zintenzívnenie výroby • vystupňovať: radosť detí úspech ešte vystupňoval • zveľadiť • povzniesť • pozdvihnúť • zdvihnúť • dvihnúť (dostať na vyššiu úroveň): pestovanie ovocia treba zveľadiť, povzniesť, pozdvihnúť • zlepšiť • zdokonaliť • skvalitniť • zakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): na farme zlepšili, zdokonalili chov hydiny; skvalitnenie, zakostnenie služieb • zosilniť • posilniť • umocniť (urobiť silnejším, mocnejším): zosilniť, posilniť svoju moc; tlak na nás ešte umocnili • hovor. podvýšiť (trocha zvýšiť): podvýšiť niekomu plat • pridať: pridať na rýchlosti, zvýšiť rýchlosť • pozvyšovať (postupne): pozvyšovať platy

vzrásť 1. získať na kvantite, rozsahu, objeme (op. zmenšiť sa) • rozrásť sa • zväčšiť sa: mesto za posledné desaťročie veľmi vzrástlo, rozrástlo sa, zväčšilo sa • rozhojniť sa • rozmnožiť sa • zmnožiť sa • rozmôcť sa: počet rozvodov sa rozhojnil, rozmnožil; rozmohli sa prípady tuberkulózy • rozšíriť sa (zväčšiť svoj počet): infekcia sa rýchlo rozšírila • expr. rozprasiť sa (o dačom nežiaducom) • zvýšiť sa • narásť: počet obyvateľov krajiny sa zvýšil, narástol o 10 percent • zveľadiť sa (stať sa početnejším, väčším): stádo oviec sa zveľadilo • znásobiť sa • zmnohonásobiť sa (veľa ráz sa stať väčším): množstvo vody v koryte sa znásobilo, zmnohonásobilo • prisporiť sa • pribudnúť: roboty sa prisporilo, roboty pribudlo

2. získať na intenzite, význame (op. zmenšiť sa) • zväčšiť sa • zvýšiť sa: jas hviezdy vzrástol, zväčšil sa, zvýšil sa; spokojnosť ľudí vzrástla, zvýšila sa • narásť: záujem o privatizáciu narástol • zosilnieť • zosilniť sa: vietor popoludní zosilnie, zosilní sa • zmocnieť • zmohutnieť: túžba po bohatstve zmocnela, zmohutnela • umocniť sa: cit sa ešte umocnil • zmôcť sa • vzmôcť sa: v kolektíve sa (v)zmohla podozrievavosť • zintenzívnieť • zintenzívniť sa: hnev na neposlušníka zintenzívnel • vystupňovať sa (stupňovaním vzrásť): úsilie sa vystupňovalo • rozvinúť sa • rozkvitnúť: turistický ruch sa čoskoro rozvinie, rozkvitne

zväčšiť sa 1. stať sa väčším čo sa týka rozmerov, počtu, rozsahu, objemu (op. zmenšiť sa) • vzrásť: hladina riek sa zväčšila, vzrástla • rozšíriť sa: hospodárstvo sa rozšírilo • rozmnožiť sa • kniž.: zmnožiť sa • rozhojniť sa • rozmôcť sa (v počte): prípady ochorenia sa rozmnožili, rozmohli • zmohutnieť (stať sa mohutnejším): strom zmohutnel • narásť • zried. prirásť • rozrásť sa • zbujnieť • rozbujniť sa (zväčšiť sa rastom): porast narástol, rozrástol sa, zbujnel; korupcia sa rozbujnila, rozrástla • lek. hypertrofovať: pečeň hypertrofovala • znásobiť sa • znásobniť sa • zmnohonásobiť sa • zmnohonásobniť sa (veľa ráz sa zväčšiť): počet ochorení sa znásob(n)il • pribudnúť: obyvateľstva pribudlo, starostí pribudne • expr. prikvapnúť (trocha sa zväčšiť; o príjmoch): niečo prikvapne z honorárov

2. stať sa väčším čo sa týka sily, intenzity al. kvality (op. zoslabiť sa, oslabiť sa) • zintenzívnieť • zintenzívniť sa • zosilniť sa • zosilnieť: vietor sa v podvečer zintenzívnil, zväčšil, zosilnil; náš odpor zosilnel • zmocnieť • umocniť sa • zmôcť sa • vzmôcť sa: láska k vlasti v nich ešte zmocnela, umocnila sa; v spoločnosti sa (v)zmohla vzájomná nevraživosť • vystupňovať sa: túžba po samostatnosti sa v národoch vystupňovala • zvýšiť sa • znásobiť sa • znásobniť sa • zmnohonásobiť sa • zmnohonásobniť sa: kvalitatívne ukazovatele sa zvýšili, znásob(n)ili

umodlikať p. uprosiť

uprosiť prosením, prosbami dosiahnuť cieľ: ťažko sa dá uprosiť • expr.: umodlikať • umankať: deti umodlikali, umankali rodičov, aby mohli ešte ostať vonku • hovor. expr.: ukrkať • uvravkať (nástojčivo): šiel ma ukrkať ešte o jednu zmrzlinu • pohnúť (prosbami vyvolať súhlas): nakoniec sme ho pohli, aby nám odpustil • obmäkčiť (prosbami urobiť poddajnejším): obmäkčili nás iba sľuby, že sa všetko zmení • nár. upýtať (Záborský)

umojkať p. utíšiť 1

uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekoho • urobiť zadosť • kniž. učiniť zadosť • vyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieť • kniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnosti • kniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkami • nasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov

2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným • upokojiť • utíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomie • uchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného muža • expr.: učičíkať • učankať • uvravkať • expr. zried.: umojkať • usepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehneval • ukolísať • ukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatil • utešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechy • kniž. ukojiť

3. naplniť potrebu, túžbu za niečím • kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtách • zastaráv. spokojiť: spokojiť hlad (Dobšinský) • kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školy • nasýtiť • pokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom

utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiť • uspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakov • uchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísať • ukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmi • expr.: učičíkať • učankať • uvravkať • expr. zried.: umojkať • usepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezliví • zried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustila • utešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešili • pren. uspať: usiloval sa svedomie uspať

2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiť • stlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smäd • zmierniť • umierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracovisku • schladiť • skrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiť • zahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasí • zahlušiť • prehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitím • kniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní

premoknúť byť úplne, celkom zasiahnutý dažďom; presiaknuť vlhkosťou • premočiť sa: premoknúť, premočiť sa do nitky • zmoknúť • umoknúť • pomoknúť: seno na daždi zmoklo, umoklo, pomoklo • opršať • zapršať: neos. na výlete nás opršalo; obilie zapršalo • zamočiť sa • premáčať sa • zmáčať sa • zamáčať sa • zmočiť sa (ponorením sa do vody al. dotykom s niečím tekutým): celá sa pri praní zamočila, premáčala • zamoknúť: obilie na koreni zamoklo

umoknúť p. zmoknúť

zmoknúť byť zasiahnutý, zmáčaný dažďom: schovali sa pod strechu, aby nezmokli • opršať: neos. včera nás na futbale opršalo • zapršať: všetko seno nám zapršalo • umoknúť • vymoknúť • pomoknúť: umoknúť do nitky; bielizeň vonku pomokla • premoknúť • premočiť sa (úplne, celkom zmoknúť): kabát celkom premokol, premočil sa

umolestovaný p. unavený

unavený pociťujúci únavu; prezrádzajúci únavu, vyčerpanie • ustatý • ukonaný: unavené, ustaté, ukonané dieťa hneď zaspalo; unavené, ustaté, ukonané telo • malátny • mdlý (slabo al. pomaly reagujúci v dôsledku únavy): byť malátny; malátne, mdlé pohyby; mdlý pohľad • vyčerpaný • vysilený (ktorý nemá silu, energiu): vyčerpaný, vysilený organizmus • zmorený • umorený • znavený: vrátil sa z cesty zmorený, umorený, znavený • expr.: utrmácaný • strmácaný (unavený obyč. z nepohodlného cestovania): utrmácaní cestujúci vystúpili z autobusu • expr.: schodený • uchodený (unavený chôdzou): schodení, uchodení turisti • umordovaný • zmordovaný: umordovaná, zmordovaná žena • expr. dobitý • hovor. expr.: uťahaný • sťahaný • dokatovaný • umolestovaný • nár. ukničovaný: byť načisto dobitý, uťahaný, sťahaný, umolestovaný; dobité, uťahané, sťahané, umolestované zviera ledva stálo na nohách • hovor. expr. zunovaný • nár. znuvaný: zunovaný dlhým rozhovorom • zrobený • expr. uštvaný (unavený obyč. veľkým množstvom a intenzitou práce): zrobení, uštvaní ľudia • strhaný (veľmi vyčerpaný, unavený, s viditeľnými známkami vyčerpania): strhaná tvár; strhaným výzorom vzbudzoval súcit • expr. ukonaný na smrť • kniž. zomdlený • poet. zmdlený • pren. expr. polomŕtvy • pren. hovor. expr. groggy (krajne unavený): na smrť ukonaný hráč; nič nevládze, je ukonaný na smrť, polomŕtvy, úplne groggy • expr. vyšťavený • hovor. zastar. unovaný (Tajovský)

vyčerpaný zbavený síl, pociťujúci únavu • vysilený • presilený • unavený • ustatý • ukonaný: z práce sa vrátil vyčerpaný, vysilený, unavený; ustatý, ukonaný z namáhavej cesty • strhaný • zmorený • umorený • nár. ukničovaný: je celý strhaný, zmorený, umorený • zrobený • upracovaný • prepracovaný • expr. uštvaný (vyčerpaný veľkým množstvom al. veľkou intenzitou práce): zrobení, upracovaní, uštvaní ľudia; prepracovaný vedúci • expr.: dobitý • hotový • vyžmýkaný • umordovaný • zmordovaný • hovor. expr.: uťahaný • sťahaný • umolestovaný • vyšťavený: uťahaný, sťahaný, umolestovaný kôň; zo skúšky je vyšťavený • malátny • mdlý (slabo reagujúci v dôsledku únavy): byť malátny; mdlé pohyby • expr. utrmácaný (vyčerpaný, obyč. z nepohodlného cestovania): celí utrmácaní vystúpili z vlaku • hovor. expr. groggy (celkom vyčerpaný): po zápase bol úplne groggy • expr. nevládny • pren. expr. polomŕtvy • kniž.: zomdlený • zomdletý • hovor. zastar.: unuvaný • unovaný (Tajovský) • poet.: zmdlený • zmdletý (Hviezdoslav, Plávka)

p. aj unavený

vyčerpať 1. čerpadlom odstrániť • vypumpovať: vyčerpať, vypumpovať vodu z pivnice • odčerpať: odčerpanie benzínu z nádrže • vyťahať: vyťahať vodu zo studne

2. niečo odniekiaľ celkom vybrať (na istý cieľ) • minúť • spotrebovať • vypotrebovať: na stavbu vyčerpali, minuli, spotrebovali všetky svoje úspory • hovor. stroviť: výplatu strovila do posledného haliera • vymíňať • pomíňať • hovor. potroviť (postupne): vymíňa, pomíňa svoje sily celkom zbytočne; zásoby jedla už potrovili

3. zbaviť fyzických al. duševných síl • vysiliť: choroba vyčerpala, vysilila organizmus • ukonať • unaviť • umoriť • zmoriť: nočná služba ho vždy ukoná, unaví, zmorí • hovor. expr.: uťahať • uštvať • sťahať • ukoňovať: od rána ma deti uťahali, uštvali, ukoňovali • zried. usocať • expr.: umolestovať • umordovať • zmordovať • usužovať: horúčavy starca umolestovali, zmordovali • strhať • uhnať: vysokým tempom kone načisto strhal, uhnal • vyťahať • expr.: vyžmýkať • vycicať: vyťahá, vycicia z neho všetky sily • oslabiť (zbavením síl urobiť slabým): intrigami oslabiť súpera • expr. zničiť: neistota ho celkom zničí

umolestovať sa p. unaviť sa

unaviť sa spôsobiť si únavu, telesné al. duševné vyčerpanie • ustať: dlhou cestou sa unavíte, ustanete; musím si sadnúť, lebo som ustal • vyčerpať sa • vysiliť sa (námahou byť zbavený síl): plačom sa celkom vyčerpá, vysilí • ukonať sa: je slabý, rýchlo sa ukoná • poet. znaviť sa • kniž.: umdlieť • zomdlieť (veľmi sa unaviť): robí až do umdlenia, zomdlenia • hovor.: prepäť • prepnúť (preceniť svoje sily): vidieť, že trocha prepol • prepracovať sa (príliš sa prácou vyčerpať): vyzerá prepracovaný • upracovať sa • zrobiť sa • hovor. expr. ukoňovať sa (ťažkou prácou si spôsobiť vyčerpanie): celý deň sa okolo domu upracuje; zrobí sa viac ako v žatve; večer sa vrátili celí ukoňovaní • hovor. expr.: uťahať sa • sťahať sa: uťahať sa, sťahať sa pri stavbe domu • hovor. expr. vyšťaviť sa (celkom stratiť silu) • presiliť sa • hovor. pretiahnuť sa (nadmerným zaťažením): pri rúbaní sa presilil, pretiahol • hovor. expr. vykapať (stratiť silu): celý som vykapal • strhať sa • expr. uštvať sa • zodrať sa (s dlhšie trvajúcimi následkami): v robote sa načisto strhali, uštvali, zodrali • umoriť sa • zmoriť sa (často najmä duševne): povinnosti ho načisto umorili • expr. utrmácať sa • hovor. expr. umolestovať sa (pri sústavnej, dlhšie trvajúcej menšej námahe): cez deň sa utrmáca, umolestuje, večer nevládze • hovor. expr.: zmordovať sa • umordovať sa • domordovať sa • doťahať sa (príliš sa vyčerpať): pri kopaní studne sme sa zmordovali, umordovali, domordovali, doťahali • expr. upachtiť sa (rýchlym pohybom, rýchlou činnosťou): upachtili sa v honbe za majetkom

vyčerpať sa fyzickou al. duševnou námahou sa zbaviť síl • vysiliť sa: nevydrží nijakú záťaž, hneď sa vyčerpá, vysilí • ustať • ukonať sa • unaviť sa • kniž. znaviť sa: pri robote ľahko ustane, ukoná sa, unaví sa • umoriť sa • zmoriť sa (obyč. duševne): umorí sa starosťou o deti • prepracovať sa • zrobiť sa (príliš intenzívnou prácou) • hovor. expr.: uťahať sa • sťahať sa • uštvať sa • ukoňovať sa • zmordovať sa • umordovať sa: pri sťahovaní sme sa poriadne uťahali, sťahali, ukoňovali; uštvať sa chodením po obchodoch • strhať sa: strhať sa pri učení, pri stavbe domu • kniž.: umdlieť • zomdlieť (veľmi sa vyčerpať): robiť do zomdlenia • expr. umolestovať sa: umolestovaný učiteľ • zničiť sa: pri deťoch sa celkom zničila • expr. pretrhnúť sa (prílišnou robotou sa vyčerpať): šiel sa pretrhnúť v práci • vyžiť sa (stratiť silu, úrodnosť; obyč. o pôde): zem sa už vyžila, nerodí

amortizácia odb. splatenie pravidelnými splátkami • úmor: amortizácia, úmor dlhu

smrť 1. úplné zastavenie všetkých prejavov života, najmä u človeka (op. život) • úmrtie: deň smrti, úmrtia • koniec: chorý dodýchal, nastal koniec • zánik: odsúdený na zánik • strata: tragická strata rodičov • kniž. skon: tragický skon • zjemn. odchod: jeho odchod nás zarmútil • zastar. úmor (Stodola) • kniž. zastar. zahynutie • lek. exitus

p. aj zánik

2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v rozličných podobách, napr. kostry s kosou • smrtka: bojí sa smrti, smrtky • hovor. expr.: zubatá • zubaňa • kosatá: prišla si po ňu zubatá, zubaňa, kosatá

p. aj zánik

úmor 1. p. únava 2. p. amortizácia 3. p. smrť 1

únava stav organizmu spôsobený dlhotrvajúcou námahou, nepohodlím a pod.: únava po dlhej ceste vlakom, jarná únava • vyčerpanosť: od vyčerpanosti sotva chodí • malátnosť: prišla na mňa malátnosť • ochabnutosť: ochabnutosť svalstva • slabosť: telesná slabosť • úmor: robí do úmoru • vysilenosť • ustatosť • ukonanosť

umordovaný p. unavený

utrápiť trápením poškodiť na duševnom al. telesnom zdraví • umoriť: nešťastie ju utrápilo, umorilo (na smrť) • usužovať • usúžiť (duševne poškodiť): matku usužovalo, usúžilo vedomie, že stratila syna • zried.: zosužovať • strápiť • dotrápiť: starosti ho zosužujú • ubiť • zdeptať • skrušiť (zbaviť duševných síl): samota ich ubije, zdeptá; neistota, bieda ľudí skruší • hovor.: ukrenkovať • usekírovať (stálym pôsobením, malichernosťami, neprimeranými požiadavkami zbaviť duševných síl): nedorozumenia v rodine ju ukrenkovali; nedovolí, aby ju v robote usekírovali • umučiť • utrýzniť • utýrať • strýzniť • stýrať • skváriť (poškodiť telesne al. duševne; spôsobiť muky): choroba dieťa načisto strýznila, stýrala; pocit viny ju utýral, utrýznil • expr. zgniaviť: osud ho zgniavil • hovor. expr.: umordovať • dotýrať • domučiť (telesne): dotýrať kone na dlhej ceste • zmoriť • hovor. expr. zmordovať • strhať (vyčerpať najmä fyzicky): dlhá choroba ho zmorila • zdrviť • doraziť • zničiť • znivočiť: zlá správa ma zdrvila, zničila, znivočila • slang.: zvalcovať • prevalcovať: zvesť ho zvalcovala • expr. zožrať: ak sa nebudeme brániť, zožerú nás

umordovať sa p. unaviť sa

strápený vysilený fyzickým al. duševným trápením; svedčiaci o tom • utrápený • usužovaný • zried. usúžený: stretnúť priateľa strápeného, utrápeného, usužovaného; usúžené srdce (Hviezdoslav) • ustaraný • ustarostený • zastaraný (utrápený starosťami): ustaraná, ustarostená matka • sklesnutý • kniž. skleslý (fyzicky al. duševne ochabnutý): sklesnutá, skleslá tvár vyjadrovala rezignáciu • unavený • vyčerpaný • vysilený • zmorený • umorený: pohľad na chorobou unavené, vyčerpané, vysilené, zmorené, umorené dieťa • strhaný • hovor. sťahaný • expr.: zničený • zdrvený (veľmi strápený, s viditeľnými stopami trápenia): vyzerala strhaná, sťahaná, zničená; zdrvený pohľad • zúbožený • ubiedený • zastar. ubedovaný (vyzerajúci veľmi úboho, biedne): zúbožené, ubiedené telo; ubedovaná hlavička (J. Kráľ) • ubolený • expr. zried.: uboľavený • ubolestený • pren. dolámaný (bolesťou strápený, unavený): ubolená duša; uboľavený, ubolestený zrak; ledva zložil do postele svoje dolámané údy • expr.: umučený • zmučený • skatovaný • stýraný • utýraný • zried. utrýznený (strápený mučením, týraním): bezvládne, umučené, zmučené, skatované, stýrané telo; plačom sa jej chvela stýraná, utýraná, utrýznená hruď

umorený p. unavený

zdrvený psychicky veľmi bolestne dotknutý • otrasený: mužstvo bolo zdrvené, otrasené porážkou • zranený • skľúčený • sklesnutý • podlomený • oslabený • zronený: bola skľúčená, zronená jeho odchodom; bol celkom podlomený, oslabený chorobou • kniž. skleslý: skleslý človek • deprimovaný • zdeprimovaný • zdecimovaný • zlomený • expr. zničený (ovládnutý bezútešnosťou): deprimovaný, zničený neúspechom • zmorený • umorený • utrápený • strápený (zdrvený dlhodobým žiaľom): zmorená, strápená matka

p. aj strápený

zničený 1. ktorý má narušené fungovanie, ktorý stratil pôvodnú podobu, funkciu a pod. • poškodený: zničené, poškodené rádio • pokazený • skazený: pokazený, skazený stroj • znivočený • spustošený: znivočený, spustošený kraj • expr.: zdecimovaný • zhumpľovaný • zdevastovaný • spľundrovaný • zruinovaný: vojnou zdecimovaná, zdevastovaná, zruinovaná Európa

2. expr. duševne al. telesne podlomený • expr. znivočený • utrápený • strápený: sadla si celkom zničená, utrápená • zmorený • umorený • zdrvený • zúbožený • ubiedený • usužovaný: bol zmorený ťažkou prácou • vyčerpaný • unavený • ukonaný • ustatý (zbavený síl): prišiel z práce vyčerpaný, ukonaný • zlomený • expr.: dobitý • dokatovaný • ukatovaný • skvárený • zdecimovaný • hovor. expr.: skapatý • zmordovaný: celý je dobitý, skapatý • hovor.: hotový • vyradený • hovor. trop (neskl.) • expr. groggy (neskl.) • subšt. kaput (neskl.): po zápase bol hotový, groggy

amortizovať splatiť pravidelnými splátkami • umoriť: amortizovať, umoriť dlh

umoriť 1. p. utrápiť 2. p. amortizovať

zdeprimovať vziať duševnú silu, optimizmus • deprimovať • expr.: ubiť • zdeptať: (z)deprimoval, ubil, zdeptal ho neúspech • hovor. expr.: zdegviť • zgniaviť: zdegvil, zgniavil ho až do čiernej zeme • umoriť • skľúčiť • udupať: usilovali sa nás umoriť, udupať stálymi výčitkami; skľúčila ma matkina smrť • znechutiť • expr.: skrušiť • skváriť: výsledok nás skrušil, skváril • zlomiť • podlomiť • zničiť (vo veľkej miere): neúspech ho celkom zlomil, podlomil, zničil

umoriť sa p. unaviť sa, vyčerpať sa, zodrať sa 1

zodrať sa 1. namáhavou prácou obyč. natrvalo stratiť fyzické sily; telesne al. i duševne sa vysiliť • vyčerpať sa • udrieť sa • uhnať sa: matka sa pri deťoch zodrala, vyčerpala, udrela, uhnala • zničiť sa: prišiel domov chorý a celkom zničený • hovor. expr.: zhumpľovať sa • strhať sa • expr.: uštvať sa • uhrdlovať sa: pri stavbe domu sa celý strhal, uštval, uhrdloval • unaviť sa • ukonať sa • ustať • poet. znaviť sa • hovor. expr.: uťahať sa • sťahať sa (obyč. prechodne) • zmoriť sa • umoriť sa (najmä duševne) • napracovať sa • upracovať sa • zrobiť sa • narobiť sa • nadrieť sa (vykonať veľa al. ťažkej práce a obyč. niesť následky vynaloženej námahy)

2. porov. zodrať 1, zničiť

ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem

2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmi • neľahko • obťažne • prácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspech • zaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanie • úmorne • kniž.: trudno • trudne • expr.: lopotne • krvopotne • znojne • mozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do noci • expr.: horko-ťažko • naveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredie • expr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlaku • zastar. hrubo (Šoltésová) • nár. poťažky (Rázus) • priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne

porov. aj ťažký 3

3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážne • silno • silne • veľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchne • ťaživo • tiesnivo • zle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle dolieha • bolestne • bolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otca • poet. ťažobne • zastar. ťažoblivo

4. nie rýchlo • pomaly • dlho • zdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí

5. p. sotva 2

úmorne p. ťažko 2, porov. aj únavne

namáhavý vyžadujúci vynaloženie veľkých (obyč. fyzických) síl (op. ľahký) • ťažký • neľahký • obťažný: cvičenci robia namáhavé, ťažké, obťažné cviky; box je namáhavý, ťažký šport; víťazstvo bolo výsledkom ťažkého, neľahkého zápasu • vyčerpávajúci • vysiľujúci (ktorý vedie k strate, oslabeniu síl): vyčerpávajúca, vysiľujúca práca baníka • únavný • unavujúci • úmorný • zastar. úsilný (ktorý spôsobuje únavu): horolezci uskutočnili úmorný, únavný výstup; každý pohyb je unavujúci; úsilná jazda (Šoltésová) • úporný (pri dlhodobom vynakladaní síl): lekári zviedli namáhavý, úporný boj o život zraneného • prácny • expr.: lopotný • krvopotný • mozoľnatý (vyžadujúci veľké, obyč. pracovné úsilie): prácne zbieranie minerálov; kopanie studne bola lopotná, krvopotná práca • kniž. al. expr. sizyfovský (veľmi namáhavý a obyč. bez očakávaného výsledku): viesť sizyfovský zápas o slobodu • expr. zried.: znojný • potný • zried. potutvárny

ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vrecia • expr.: stokilový • stocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlap • ťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny náklad • mohutný • masívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skaly • priťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovy • zried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)

2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná brána • mohutný: mohutný starožitný nábytok • nevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál

3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavý • neľahký • obťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cesty • úporný • húževnatý: úporný, húževnatý boj • náročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienky • zložitý • komplikovaný • neriešiteľný • nezvládnuteľný • nesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príklad • pren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný text • úmorný • únavný • vyčerpávajúci • vysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanie • tvrdý • expr. chlapský: tvrdá, chlapská práca • otrocký • expr.: lopotný • krvopotný • konský • expr. zried. potný • zried. potutvárny • expr. zried. mozoľnatý • pren. expr.: galejnícky • galejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka práca • krutý • neľudský • pren. expr.: psí • psovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osud • kniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robota • kniž. trudný • zried. trudnatý • horký • trpký • pren.: tŕnistý • tŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púť • krušný (ťažký a smutný): prišli krušné časy • priťažký (priveľmi ťažký)

4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovený • vydýchaný • nedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti

5. p. veľký, vážny¹ 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký

úmorný p. únavný, ťažký 3

únavný ktorý vyvoláva únavu • unavujúci • vyčerpávajúci: únavná, unavujúca prednáška; únavné, vyčerpávajúce časté cestovanie • namáhavý • ťažký • expr. lopotný: namáhavá, ťažká práca • vysiľujúci • úmorný: vysiľujúce, úmorné horúčavy • nezaujímavý • jednotvárny • fádny • nudný • stereotypný • monotónny (ktorý unavuje svojou jednotvárnosťou, stereotypnosťou a pod.): nezaujímavá, jednotvárna, fádna krajina; nudná, stereotypná, monotónna činnosť

vyčerpávajúci 1. ktorý vyčerpáva, ktorý vyvoláva únavu • unavujúci • únavný: učiteľstvo je vyčerpávajúce, unavujúce povolanie; únavné cestovanie • namáhavý • ťažký • neľahký (op. ľahký): namáhavá, ťažká, neľahká práca • úmorný • vysiľujúci: úmorné, vysiľujúce horúčavy • expr. lopotný: lopotný život

p. aj únavný, namáhavý

2. p. podrobný, dôkladný

dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičenia • dopustiť • pripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížili • umožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničí • súhlasiť • privoliť • pristúpiť • pristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kina • strpieť • zniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávanie • kniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte

pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotne • napomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú vec • zastaráv. spomôcť: spomohli si sami • vypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol brat • dopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkcii • fraz.: postaviť na nohy • podať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú ruku • podporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiách • hovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priatelia • expr. spasiť: tých pár korún nás nespasí • hovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synovia • subšt. helfnúť: ak chceš, helfnem ti • hovor.: zratovať • zaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi? • umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovať • asistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečoho • pren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)

2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospeli • zapôsobiť • zaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovalo • osožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitok • fraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu

3. p. pripraviť 3, zbaviť¹

poskytnúť dať niečo k dispozícii, do vlastníctva, ako pomoc a pod. niekomu, kto to práve potrebuje • dať: poskytnúť, dať pôžičku niekomu; poskytnúť, dať byt do užívania • expr. uštedriť: uštedriť výdatnú pomoc niekomu • dodať: Kto vám dodal informácie? • poslúžiť (komu čím): poslúžiť mladým dobrou radou; poslúžiť fajčiarovi cigaretou • udeliť (ako výhodu, ako právo a pod.): udelili mu čestné členstvo v spolku • umožniť: umožniť štúdium na zahraničnej univerzite • kniž. skytnúť: veža (po)skytla krásny výhľad do okolia

umožniť urobiť možným • dať možnosť: umožniť, dať možnosť mladým uplatniť sa, aby sa uplatnili

p. aj zabezpečiť 2, pomôcť 1

zabezpečiť 1. urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho želateľného, potrebného, kladného • zaistiť: zákon zabezpečuje, zaisťuje každému slobodu podnikania; rodinu treba hmotne, finančne zabezpečiť, zaistiť • postarať sa (o niečo): o ubytovanie sa nám postarali • zariadiť (urobiť potrebné kroky na vykonanie niečoho): zariadil všetko, čo súviselo s dovolenkou • zadovážiť • zaopatriť • zaobstarať • obstarať • kniž. opatriť (cieľavedome získať): lístky do divadla si zadovážili, (za)obstarali vopred; nemám možnosť (za)opatriť si toľko peňazí • subšt. zafírovať: ja vám prijatie u predsedu dajako zafírujem • subšt.: zabeštelovať • zazichrovať: zabeštelovať si, zazichrovať si taxík • objednať (zabezpečiť objednávkou): obed objedná pre celú skupinu

2. urobiť bezpečným, istým; urobiť opatrenia proti neželateľným javom • zaistiť • upevniť • zaručiť: zabezpečiť, zaistiť demokratické voľby; zaručiť pokoj; zaistiť, upevniť hranice • umožniť • dať možnosť: umožniť všetkým voľný pohyb • spevniť (niečo hmotné): spevnenie hrádze, múru • poistiť (obyč. technickými prostriedkami): horolezec sa poistil lanom • subšt. zazichrovať

bahnitý plný vody, bahna, blata • bahnistý • bahnatý • zried. bahnivý • zabahnený: bahnité, bahnisté, bahnaté, bahnivé, zabahnené dno jazera • zbahnatený • zbahnený: zbahnatený močiar, zbahnený rybník • rozbahnený • rozmoknutý • rozmočený: rozbahnená, rozmočená pôda (op. suchá) • blatistý • blatnatý • blativý • zried.: blatnivý • blatnavý (plný riedkeho bahna, blata): blatistá, blatnatá voda; blativá, blatnivá, blatnavá zem • barinatý • barinastý • močaristý • močiarnatý • močiarovitý (plný bahnitých močiarov): barinaté, barinasté, močaristé, močiarnaté, močiarovité lúky, oblasti

močaristý pokrytý močiarmi al. vlhkými a bahnistými plochami • močiarnatý • močiarovitý: močaristý, močiarovitý kraj • barinatý • barinastý (pokrytý barinami): barinatá, barinastá lúka • slatinný • rašelinistý (pokrytý slatinami): slatinná, rašelinistá pôda • mokravý • mokrastý • mokrý • vlhký (op. suchý): mokravé, mokrasté, mokré, vlhké polia • bahnitý (pokrytý bahnom): bahnité okolie potoka

beľmo p. zákal

zákal strata jasnosti, čírosti: pivo má zákal • beľmo (biely zákal oka)

bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkovia • zámožný: letné sídla zámožných ľudí • hovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodina • solventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičia • hovor. expr.: zaperený • operený • zazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobaný • subšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcov • zastar. peňažitý: peňažitá nevesta • nár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynár • pren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav) • expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastok • úrodný • kniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rok • štedrý • výdatný: štedrá odmena, výdatné zrážky • lukulský: lukulské hody, hostiny • početný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákov • kniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostina • kniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásoby • veľký • pestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortiment • plodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný život • plnotvárny • mnohotvárny • rozmanitý • obsažný • plný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahly • obsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásoba • vysoký • expr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenu • bujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázia • nákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaleta • expr.: prebohatý • prehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miere • expr. pribohatý (príliš bohatý)

zámožný p. bohatý 1

hnojiť dodávať pôde hnojivo: hnojiť fosfátom • močovkovať • hnojovicovať (hnojiť močovkou) • kompostovať (hnojiť kompostom)

hnojovka tekutina vytekajúca z maštaľného hnoja • hnojnica • močovka • zried. močovica • hnojovica (skvasená, zriedená zmes dobytčích výkalov na hnojenie)

jama 1. väčšie prirodzené al. umelo urobené, vyhĺbené miesto: vykopať jamu • jamina (plytšia jama): roľa je plná jamín • priehlbeň • prehĺbenina • priehlbina • vyhĺbenina • preliačina (menšie prehĺbené miesto): priehlbeň, prehĺbenina, priehlbina v rieke; vyhĺbenina, preliačina v teréne • vhĺbenina (Kukučín) • zried. výhlbeň (Figuli) • prepadlina • prepadlisko • priepadlisko: spadnúť do prepadliny • výtlk • rigol (jama na ceste spôsobená dopravnými prostriedkami a vplyvmi počasia): po zime bývajú na cestách jamy, výtlky, rigoly • výmoľ (vodou vymletá jama): cesty sú plné výmoľov • priepasť (hlboká jama, ktorej hĺbka je väčšia ako šírka): zrútiť sa do priepasti • rokľa • roklina (prirodzená hlboká úzka jama): údolná rokľa, roklina • strž (vodou vymyté strmé miesto): spadnúť do strže • spust (Laskomerský) • výkop (vykopaním vzniknutý priestor): zavalený výkop • šachta (zvislá, hlboko pod zemou vyhĺbená jama): hĺbiť šachtu

2. p. údolie 1

výmoľ p. jama 1

jednonožmo na jednej nohe, jednou nohou • jednonož: skákať jednonožmo, jednonož

kľačiačky v polohe na kolenách, kľačiac • pokľačiačky: kľačiačky, pokľačiačky sa modlila ruženec • kolenačky • pokolenačky: kolenačky, pokolenačky pleli burinu • tel.: kľačmo • v kľaku: poloha kľačmo, v kľaku • zried. pokľakačky (Rázus)

kľačmo p. kľačiačky

krížmo p. krížom, naprieč 1

krížom odchýlene od priameho smeru, v priečnom smere; v priečnom smere cez seba (obyč. v podobe kríža) • naprieč • priečne • priekom: cez cestu prešiel krížom, priečne; cez horu sa pustili naprieč, priekom • šikmo: dosku položili krížom, šikmo • nakríž • hovor. šrégom: nohy mal preložené krížom, nakríž; podpísala sa šrégom • hovor.: popriek • poprieky • popriečky: lúku prešli poprieky, popriečky • zried.: krížmo • napriek • priečmo • nár. priečky

naprieč 1. odchýlene od priameho smeru, v priečnom smere; v priečnom smere cez seba • priečne • priekom: zvalil sa naprieč, priečne na posteľ; cez pole prešiel priekom • krížom • nakríž: preložila si ruky krížom, nakríž • šikmo • hovor. šrégom: auto zostalo stáť šikmo, šrégom • hovor.: popriek • poprieky • popriečky: jazero preplával popriek, poprieky, popriečky • zried.: krížmo • napriek • priečmo • nár. priečky

2. (čím) vyjadruje smerovanie v uhlopriečke; (koho, čoho) vyjadruje umiestnenie v uhlopriečke • krížom cez • priekom cez • hovor. šrégom cez (koho, čo): vykročil naprieč dolinou, krížom cez dolinu, priekom cez les; naprieč chodníka, krížom cez chodník ležala doska

priečmo 1. porov. priečny 1 2. p. krížom, naprieč 1, šikmo

šikmo odchýlene od základného vodorovného, zvislého al. priameho smeru • našikmo • zošikma • zried. sšikma: čiapku má šikmo, našikmo; zošikma sa pozerá na obraz • krivo • nakrivo: obraz ja zavesený krivo, nakrivo • krížom • priečne • uhlopriečne: auto zastalo krížom, priečne, uhlopriečne cez cestu • naprieč • priekom • zried. priečmo • nár. priečky • hovor. šrégom: pustil sa naprieč, priekom cez pole; položil pero šrégom • koso • kosom • kosmo • tel. pokos: koso, kosom, kosmo hľadí na chlapca • bokom: pozerá sa na nás bokom • naklonene • nahnuto: dosku drží naklonene, nahnuto

porov. aj šikmý

ležato rovnobežne s vodnou hladinou, vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy • naležato, pís. i na ležato, ležmo: fľaše daj do tašky ležato, naležato; chladničku nie je vhodné prepravovať ležmo • ležiačky • poležiačky: skriňu museli prenášať ležiačky, poležiačky • vodorovne • horizontálne: vodorovne, horizontálne pripevnená súčiastka

ležiačky 1. (o ľuďoch, zvieratách) spočívajúc vo vodorovnej polohe • poležiačky • ležmo: rád sa učí ležiačky, poležiačky; ležmo vykonáva rozličné posilňovacie cviky • v ľahu: streľba (po)ležiačky, v ľahu na terč • nespráv. v leže

2. p. ležato

ležmo 1. p. ležato 2. p. ležiačky 1

moč tekutina vylučovaná obličkami • expr.: cikanina • pišanina • vulg.: šťance • šťanky • šťandy • štiak

močarina, močarisko p. močiar

močiar miesto trvale pokryté vodou a porastené vlhkomilnou vegetáciou • močarisko: z neďalekých močiarov, močarísk sa ozýva kŕkanie žiab • močarina • subšt. bažina • expr.: bahnisko • bahurina (bahnisté miesto) • expr.: žabinec • žaburina (stojatá voda) • trasovisko (močaristá pôda) • nár. miazdro

p. aj mokraď

močiť 1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny • máčať: močil, máčal si nohy vo vode • namáčať: namáčali ľan • kúpať (močiť v liečivom roztoku): kúpala si oči v harmančekovom odvare

2. vylučovať moč • vyprázdňovať sa (o tekutých výlučkoch) • det. cikať: dieťa močilo, vyprázdňovalo sa, cikalo do nočníka • ísť na malú potrebu • expr.: pišať • síkať • šmochtať • hrub. šťať • nár.: čúrať • cúrať • štud. slang. odmocňovať sa

3. p. rosiť 1, vlhčiť

rosiť 1. vlhčiť rosou • kropiť: dáždik rosil, kropil zem • fŕkať • prskať (polievať v malej miere): fŕkali zaprášený chodník • máčať • zried. močiť (zároveň robiť mokrým): tráva jej máčala, močila bosé nohy

2. p. pršať 1

vlhčiť robiť vlhkým • navlhčovať • zvlhčovať: vlhčila látku; navlhčovať, zvlhčovať vzduch, papier • vlažiť • zvlažovať: potôčiky vlažia zem; zvlažoval si čelo v horúčave • expr.: čľapkať • čliapkať • čliapať (polievať vodou): čliapal si telo studenou vodou • rosiť • zried. močiť: tráva mu rosila, močila spodok nohavíc • máčať • mokriť • namáčať • omáčať • zamáčať (vlhčiť vo väčšej miere): máčala si oči harmančekom; mokril si ruky; namáčal si pery do vína • fŕkať • prskať (vlhčiť rozstrekovaním kvapiek): prskal sa vodou, aby sa osviežil • kropiť (vlhčiť bielizeň): kropila posteľné obliečky

vylúhovať rozpúšťaním uvoľňovať isté látky z niečoho • odb. extrahovať: vylúhovať, extrahovať bylinky • vyťažovať: vyťažovať tuky, soľ z niečoho • máčať • močiť (nechávať na istý čas v tekutine)

močovica, močovka p. hnojovka

možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možné • dá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať

2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azda • hádam • vari • poet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokov • asi • pravdepodobne • zastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinou • nebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšie • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vráti • expr.: možnože • azdaže • variže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včas • menej vhodné snáď • ešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžu • najskôr • najskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicykla • prípadne • poprípade • eventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra

pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večer • azda • hádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadol • možno • expr. možnože • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišlo • akiste • najskôr • najskorej • podľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmyk • vari • expr. variže • poet. var: krajšej vari(že), var už ani niet • hovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšie • menej vhodné: snáď • zastar. asnáď • asnáďže (Záborský, Vajanský) • zastar. čajsi • čajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba

2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivo • vierohodne • hodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnoverne • pravdivo: vyznieva to celkom pravdivo

prípadne 1. k predchádzajúcemu výrazu pripája aktuálny výraz • poprípade: vrátim sa v piatok, prípadne, poprípade v sobotu • eventuálne • respektíve (skr. resp.): zajtra, eventuálne, respektíve pozajtra začnú napúšťať nádrž • možno: prácu dokončia o desať dní, možno aj o týždeň • alebo • či: pošli matku, prípadne, alebo, či otca • zastar.: poťažne • poťažmo

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete al. výrazu s odtienkom prípustky • poprípade: poobede si môžeš prípadne, poprípade ľahnúť • eventuálne: eventuálne mu napíšem • azda • vari • hoci: nech prídu azda, vari, hoci aj rodičia • zastar.: poťažne • poťažmo

vari 1. uvádza otázku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti • var, pís. i var' • variže: Vari, variže sa ho bojíš? • azda • hádam: Azda, hádam mu nechceš pomôcť? • či • čo: Či sa na mňa hneváš? Nepočuješ? Čo si ohluchol?

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom pravdepodobnosti • var, pís. i var' • možno • azda • hádam: správa sa vari, var, možno až príliš suverénne; azda, hádam sa dočkáme aj lepších čias • asi • pravdepodobne: rodičom asi, pravdepodobne on najviacej pomohol • tuším • nebodaj: kašeľ tuším, nebodaj už ustúpil • menej vhodné snáď • zastar. čajsi

3. p. prípadne 2

možnože p. možno 2, pravdepodobne 1

možnosť 1. možný prípad • eventualita: rátať s každou možnosťou, eventualitou • alternatíva (možnosť voľby medzi dvoma riešeniami): stáť pred alternatívou

2. p. príležitosť

príležitosť priaznivá, vhodná okolnosť, situácia, chvíľa • možnosť: výborná, výnimočná príležitosť, možnosť; nedať si ujsť ani jednu príležitosť, možnosť • hovor. šanca (príležitosť na úspech): životná šanca

prípad 1. jednotlivý jav: typický prípad otravy alkoholom • možnosť • eventualita: byť pripravený na všetky možnosti, eventuality • príklad (konkrétny prípad, ktorý niečo overuje, potvrdzuje, osvetľuje): ilustrovať svoje tvrdenia na príklade • vec • záležitosť (prípad vyžadujúci riešenie): trestná vec, záležitosť; to je vec, záležitosť vyšších orgánov • zastar. al. hovor. kauza: je to nemilá kauza • zastar. pád: v každom páde

2. p. príhoda

možný pri ktorom jestvuje možnosť uskutočnenia, splnenia, výskytu a pod. • uskutočniteľný • realizovateľný: možné, uskutočniteľné zmeny; možné, realizovateľné riešenie • splniteľný • dosiahnuteľný: splniteľný, dosiahnuteľný cieľ • mysliteľný (op. nemožný, vylúčený): to je ťažko možné, mysliteľné • prípustný • dovolený (ktorý sa pripúšťa ako možnosť): obmena je prípustná, dovolená • pravdepodobný: uskutočnenie plánu je pravdepodobné • nezáväzný • kniž. fakultatívny (možný v závislosti od voľby; op. obligátny): nezáväzný, fakultatívny člen, prvok • prípadný • eventuálny • potenciálny: zabrániť prípadným, eventuálnym, potenciálnym stratám • myslený • odb. virtuálny: myslený, virtuálny systém

nepovinný ktorý nie je určený ako povinnosť, ktorý nie je uskutočňovaný povinne (op. povinný) • dobrovoľný: nepovinná, dobrovoľná vojenská služba • voliteľný • výberový • kniž. fakultatívny (pri ktorom je možnosť voľby; op. záväzný, obligátny, obligatórny): voliteľný vyučovací predmet; voliteľná, výberová prednáška • nezáväzný • možný (ktorý sa neriadi záväznou normou, záväzkom a pod.; op. záväzný): prijať jedno z nezáväzných, možných riešení • neobligátny

prípustný ktorý možno pripustiť (op. neprípustný) • dovolený • povolený (op. nedovolený, zakázaný): prípustná, dovolená, povolená rýchlosť; nie je prípustné, dovolené, povolené fajčiť v miestnosti • prijateľný (ktorý možno prijať): prijateľné riešenie, prijateľná vec • možný (op. nemožný): je to možné

reálny 1. vychádzajúci zo skutočnosti, zohľadňujúci skutočnosť (op. nereálny) • realistický: byť v odhade reálny, realistický • triezvy • vecný: mať na vec triezvy, vecný pohľad • pragmatický • pragmatistický • praktický • prakticistický (vychádzajúci z potrieb praxe, zohľadňujúci prax): pragmatický človek; pragmatistický, prakticistický, praktický prístup • uskutočniteľný • realizovateľný • možný • dosiahnuteľný • splniteľný (vzhľadom na skutočnosť): uskutočniteľný, realizovateľný, možný plán; nie je to uskutočniteľné, realizovateľné, možné, dosiahnuteľné, splniteľné • objektívny (op. subjektívny) • pravý: objektívny, pravý obraz skutočnosti

2. p. skutočný 1

uskutočniteľný ktorý možno vykonať, uskutočniť • realizovateľný • konkretizovateľný: uskutočniteľný, realizovateľný, konkretizovateľný návrh • splniteľný • kniž. naplniteľný (ktorý možno splniť): splniteľný, naplniteľný sen; splniteľná požiadavka • možný • reálny (ktorý má predpoklady na uskutočnenie): je to možné, reálne; reálny plán (op. nereálny)

nemožno vyjadruje nemožnosť uskutočniť pripojený dej • nedá sa • nesmie sa • nie je možné • nie je dovolené: nemožno, nedá sa zabudnúť na prežité hrôzy; tu nie je možné, nie je dovolené vstúpiť na trávnik • poet. nemôž (Smrek) • neslobodno: pri takejto práci nemožno, neslobodno oslabiť pozornosť • nár. nesloboda (Hviezdoslav) • kniž. zastar.: nelza • nelzä • neľzä (Hviezdoslav, Jesenský)

obkročmo p. rozkročene

rozkročene s nohami roztiahnutými široko od seba, s rozkročenými nohami • rozkročmo • obkročmo: rozkročene, rozkročmo zostal stáť pred výkladom; kozu preskakovali obkročmo • roznožmo (s roztiahnutými nohami): preskok roznožmo