Synonymá slova "ã oko" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 14 výsledkov (1 strana)

  • čokoľvek p. hocičo 1, 2


    hocičo 1. vyjadruje ľubovoľnosť, rozmanitosť pri výbere veci al. javu; expr. označuje niečo bezcenné, málo hodnotné, zlé, nepriaznivé al. záporné • hocčočokoľvek: zje hocičo, čokoľvek, čo mu dajú; hocčo mu môžeš kúpiťvšeličoledačokadečokdečo: všeličím sa mu môžeš zavďačiť; postaviť dom nie je hocičo; ledačo, kdečo vie opraviťhovor.: bárčobársčo: myslí si, že si bárčo, bársčo môže dovoliťto i onoto alebo onoto či ono: to i ono ho rozčuľuje; nech robí to či ono, nikdy nie sú spokojnízastar. všeliniečo (Kukučín)

    2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú • hocčočočokoľvek: urobí, hocičo, hocčo budú od neho žiadať; napíšem, čo, čokoľvek budeš chcieť


    isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • istesmelo: isto, smelo prekonával všetky prekážkypevneneomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľomspoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

    2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • istebezpečneneohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečnespoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

    3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • isteistotnezaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziťdozaistanaistourčite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepšízaručenebezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívibezpochybynepochybnenesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasyzrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledokpresne: viem to celkom isto, presne, že príduexpr.: istežeisto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžupevneskalopevneexpr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspechexpr.: istučkoistučičkoisto-istučkoisto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rádpodistýmakiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ránocelkom istocelkom istecelkom určiterozhodnenapevnoexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarísubšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenuza každých okolnostínech sa deje čokoľvekfraz. expr.: aj keby hromy biliaj keby tragače padali

    4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2


    jazero väčšia prirodzená stojatá vodná plocha: kúpať sa v jazerepleso (bezodtokové jazero): tatranské plesámorské oko (tatranské jazero) • lagúna (pobrežné jazero oddelené piesočným valom od mora): benátska lagúna


    obhádzať hádzaním navrstviť niečo na povrch niečoho al. okolo niečoho • obhodiťohádzaťohodiť: obhádzali, obhodili hrob kvetmi; ohádzať, ohodiť bunker zemouexpr.: okydaťobkydaťopackaťopáckať (obhádzať obyč. niečím nečistým): priečelie domu o(b)kydané, opackané blatomexpr. obcapkať: tortu obcapkala krémomzahádzať (hádzaním pokryť) • omietnuťhovor.: ovakovaťokožovať (obhádzať omietkou): zvonka ešte neomietnutá, neovakovaná, neokožovaná vila


    okožovať p. omietnuť


    omietnuť nahodiť omietku • hovor.: ovakovaťzavakovaťokožovať: drevenicu zvonka omietli, ovakovali, okožovalihovor.: obhádzaťobhodiťohádzaťohodiť (omietkou, cementom) • expr.: opackaťopáckaťobcapkať (omietnuť obyč. blatom)


    ochutnať 1. zistiť chuť zjedením al. obliznutím malého množstva z niečoho • hovor. okoštovať: ochutnala, okoštovala jedlo, či je dosť slanéskúsiťokúsiťhovor. opáčiť (chuť niečoho): daj mi skúsiť, okúsiť, opáčiť z koláčaodb. degustovať: degustoval víno

    2. zjesť malé množstvo z niečoho • expr.: oblízaťolízaťobliznúťoliznúť: ochutnal, oblízal som zo všetkého, čo sa na stôl predložiloexpr. zried. uliznúť (si) (o niečom tekutom): ulizol si z fľaškyexpr. ďobnúť: do torty iba ďobolpren. expr.: privoňaťčuchnúť: k vínu ani neprivoňal, ani nečuchol


    okoštovať p. ochutnať 1


    oko 1. (obyč. mn. č. oči) guľovitý orgán, ktorý umožňuje (človeku, živým tvorom) vidieť • zrak (jeden zo zmyslov; i kniž.): mať dobré oči, dobrý zrak; kniž. oči, zraky sa im stretlipohľad (pohyb očí, videnie): uprieť oči, pohľadexpr.: okáňokáľfľocháňpleskáňpleštiakbleskáň (obyč. mn. č.; o veľkých očiach): škuľavé okále, flocháne, pleštiakytrnky (iba mn. č.; o čiernych očiach) • hovor. kukadlá (iba mn. č.) • slang.: cibulebuľvy (iba mn. č.): vypleštiť cibule, buľvypren. expr. zrenica: modré oči, zrenice

    2. povraz, drôt a pod. uviazaný v tvare oka • slučka: stiahnuť oko, slučku

    3. p. pasca 1 4. p. jazero


    pasca 1. zariadenie na chytanie zvierat, obyč. škodlivých • klepec: nastaviť pascu, klepecosídlo: vtáča sa chytilo do osídlaslučkaoko: pripraviť slučkuželezo (železná pasca): líška sa chytila do železaškripec (zariadenie na chytanie myší) • lapáksklopeczried. sklopka

    2. p. úklady


    otlak zrohovatená pokožka vzniknutá otlačením: mal nohy i ruky plné otlakovkurie oko (otlak na nohe): mať kurie oká od tesných topánokmozoľ (otlak na ruke): urobili sa mu mozole od rýľovania


    predstierať ukazovať navonok (svojím správaním, výrazom tváre a pod.) niečo, čo nezodpovedá skutočnosti • simulovať: predstiera, simuluje chorobu, smútok; vidieť, že city iba predstiera, simulujehrať: futbalista zranenie iba hráhovor. margírovať: celý týždeň margíruje chorobufingovať: fingovať spoluúčasťfraz.: robiť len na oko/iba očistomrobiť len pre meno: všetko robí len na oko, poriadok robí len pre menohovor. expr. filmovať: hráč bolesť len filmujeimitovať: lásku iba imitovaltváriť sarobiť sa (správať sa spôsobom, ktorý nezodpovedá skutočným pocitom; najmä o tvári): tvári sa, robí sa, že nepočujepretvarovať sapretvárať sa (prejavovať sa, konať inakšie, ako to zodpovedá skutočnosti): pretvaruje sa, akoby o ničom nevedel; dieťa sa nevie pretvarovať, pretváraťhovor. narábať sa (predstierať dobré vlastnosti, významné skutky a pod.): čo sa narábaš, veď to nie je pravdaafektovať (správať sa neprirodzene, strojene): afektovať pred publikom


    závistlivec závistlivý človek: má mnoho závistlivcovnežičlivecneprajníkzried. závistníkfraz. nár. beňove oko (Kálal)


Pozri výraz à OKO v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: kpi, idn, aniã æ ã ã æ ã, wi, prc, ky, šic, tvš, vaã, paã æ ã ã æ ã, ops, ref, sjl, i, ard
Slovník skratiek: t85, q41, bakã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â, kmeãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ, dmg, cã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã, gfy, så a, asã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â, ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â useã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â, bakã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â, asã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã, kã æ ã ã æ ã, t3, ã â iã
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV