Synonymá slova "zása" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 121 výsledkov (2 strán)
-
opakovane vyjadruje okolnosť (niekoľko ráz) opakovaného deja, opakovanej činnosti, opakovaného stavu a pod. • opätovne: opakovane, opätovne sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou • opäť • znova • znovu • kniž. poznove • zried. poznova • kniž. zried. poznovu: opäť, znova sa dopúšťajú trestnej činnosti • zasa • zase • zas: zasa, zase prehrali • viackrát • viac ráz • viacej ráz: stromčeky treba viackrát, viac ráz striekať • periodicky (v pravidelných intervaloch): periodicky zisťovali stav znečistenia
znova vyjadruje opakovanie deja al. stavu • znovu • ešte raz: celú skladbu zahrali znova, znovu, ešte raz • zasa • zase • zas: zasa, zase prišiel domov neskoro • opäť • opätovne: opäť, opätovne sa prihlásil na medicínu • nanovo • odznova • odznovu • odnova: rana sa mu nanovo, odznova zapálila; začína vždy odznovu, odnova • opakovane: opakovane sa skupinke prihovoril • oznova • oznove • kniž. poznove • kniž. zried.: poznova • poznovu: oznova, poznove sa na ňu dlho zadíval • poet. znov (Hviezdoslav) • kniž. zastar.: vnovo • vnove (Šoltésová, Podjavorinská) • nár. znovek (Hviezdoslav)
idea 1. myslený obraz o niečom, výsledok myslenia • myšlienka: to je výborná idea, myšlienka • nápad (náhla idea): mať dobrý nápad • plán • zámer • úmysel: uskutočniť svoj plán, zámer, úmysel • cieľ: svoj cieľ opísal niekoľkými slovami • predstava: utopické predstavy
2. produkt myslenia odrážajúci vzťah ľudí k vonkajšiemu svetu • myšlienka: idey, myšlienky slobody • zásada: zásady demokracie • pojem: pojem nekonečna • presvedčenie (idea, ktorú človek pokladá za nespornú): drží sa svojho presvedčenia
3. obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela • myšlienka • téma: hlavná idea, myšlienka, téma filmu • námet: námet skladby
názor chápanie skutočnosti • náhľad: vyjadriť svoj názor, náhľad • mienka: držať sa svojej mienky • úsudok (výsledok uvažovania): urobiť si vlastný úsudok o veci • presvedčenie (názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú): brániť svoje presvedčenie • zmýšľanie (súhrn názorov): konať podľa svojho zmýšľania • hovor. teória: má na to svoju teóriu • kniž. nazeranie (Šoltésová) • predstava (obraz utvorený rozumovou činnosťou, skúsenosťou): mať o niečom jasnú predstavu • stanovisko • postoj (východisko posudzovania): Aké je vaše stanovisko, váš postoj k celej veci? • pohľad: realistický pohľad na udalosti • hlas (názor a jeho prejav): vypočuť si ďalší hlas • obraz: utvoriť si obraz o svete • zásada (ustálený názor na konanie, správanie): pevné životné zásady • hypotéza (vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor)
pravidlo 1. všeobecne uznávaný, ustálený spôsob konania • predpis: dopravné, colné pravidlá, predpisy • zásada • princíp: zásady, princípy správnej výživy • zastaráv. al. hovor. regula: vojenská regula • kánon (súbor všeobecne platných zásad): básnický kánon • norma (záväzné pravidlo ustálené predpismi, zvykom a pod.): mravná norma • odb. normatív: normatív zásob
2. p. zvyk
presvedčenie chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné • zmýšľanie: náboženské presvedčenie, zmýšľanie; konať podľa svojho presvedčenia, zmýšľania • názor • náhľad: politické názory, náhľady; vyjadriť svoj názor, náhľad • svetonázor • svetonáhľad (sústava názorov o okolitom svete): idealistický svetonázor, svetonáhľad • viera (pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho): viera v posmrtný život • vyznanie • vierovyznanie • náboženstvo • kniž. konfesia (pevné presvedčenie o jestvovaní Boha, pridŕžanie sa tohto presvedčenia): kresťanské, židovské vierovyznanie, náboženstvo; sloboda vyznania; byť bez konfesie • zásada (pevne ustálené presvedčenie o konaní, správaní): nemenné životné zásady • kniž. krédo: konať podľa svojho kréda • istota (pevné presvedčenie): s istotou niečo tvrdiť • mienka • úsudok (výsledok usudzovania, uvažovania): verejná mienka; urobiť si úsudok o niečom • myseľ: je mu to proti mysli
zákon 1. objektívne, vedou objavené súvislosti javov sveta; ich presná formulácia: prírodné, fyzikálne zákony • zákonitosť (čo sa uskutočňuje podľa zákonov, čo vyplýva z nich): zákonitosti jazykového vývoja • princíp (všeobecný základný zákon): princíp akcie a reakcie
2. ustálené pravidlo záväzné pre príslušníkov istého celku; ustálený postup pri istej činnosti: prirodzené zákony ľudskosti • norma: spoločenská, mravná norma • zásada: pevné životné zásady • obyčaj (ustálený spôsob konania): domáca obyčaj • zvyklosť: krajové zvyklosti • zvyk: storočný zvyk • zvyčaj • zákonitosť: umenie má svoje zákony, zákonitosti • princíp: princípy vedeckej práce
zásada myšlienka, ktorá platí al. má platiť za všetkých okolností: zásada rovnosti všetkých ľudí • princíp (základná zásada): princíp dobrovoľnosti • devíza: základná devíza umenia • téza (základná myšlienka): obhajovať istú tézu • pravidlo (prijatá zásada): pravidlá spolunažívania • norma (zásada ustálená predpismi, zvykmi a pod.): právne normy • presvedčenie (zásada, ktorú človek pokladá za nespornú): pridŕžať sa svojho presvedčenia • zákon (záväzná zásada): zákony ľudskosti • myšlienka: šíriť myšlienky tolerancie • heslo (stručne vyjadrená zásada): politické heslá • kniž. krédo: životné krédo
schôdzka 1. organizované zídenie sa členov istej organizácie, istej skupiny • schôdza: predvolebná, slávnostná schôdzka, schôdza • zasadnutie • zasadanie • rokovanie: zasadnutie, zasadanie, rokovanie výboru • hovor. sedenie: zajtra máme sedenie • expr. seansa: seansa trvala až do večera • zastar. sesia (Kalinčiak) • porada (schôdzka s cieľom riešiť problémy): výrobná porada • rada (schôdzka, pri ktorej niekto niekomu radí): ísť na radu k priateľovi • zhromaždenie (organizované stretnutie väčšej skupiny ľudí so spoločným cieľom): verejné zhromaždenie • publ. míting (verejná schôdzka väčšieho počtu ľudí): študentský míting • manifestácia (verejná slávnostná schôdzka): prvomájová manifestácia • zastar. tábor: tábor ľudu • aktív (pracovná schôdzka) • konferencia (schôdzka odborníkov, politikov): medzinárodná vedecká konferencia • sympózium (schôdzka odborníkov) • konzílium (schôdzka úzkeho kruhu odborníkov): lekárske konzílium • kolokvium (schôdzka odborníkov) • kolégium (schôdzka vybratých odborníkov) • stretnutie (dohovorená schôdzka): stretnutie ministrov • zjazd (schôdzka rokujúca o podstatných veciach v politických stranách a organizáciách): zjazd strany • kongres (stretnutie širokého okruhu odborníkov, politikov): kongres stomatológov • snem (schôdzka politikov) • zlet (v minulosti slávnostná schôdzka telocvičnej jednoty Sokol) • hovor. výborovka (schôdzka výboru) • hovor. gremiálka (gremiálna schôdzka) • publ. summit (schôdzka najvyšších činiteľov) • publ. operatívka (operatívna schôdzka) • konvent (cirkevná schôdzka u evanjelikov) • synoda (schôdzka predstaviteľov evanjelickej cirkvi) • koncil (schôdzka najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi) • hist. sednica: sednica Tatrína
2. dohovorené zídenie sa, obyč. dvoch ľudí • stretnutie: mám schôdzku, stretnutie s priateľom • hovor. rande • kniž. rendezvous, pís. i randevú: ísť na rande • zraz (schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste): zraz účastníkov pochodu je o 8. hod. • posedenie (priateľská schôdzka obyč. s pohostením): posedenie pri príležitosti narodenín • zried. postretnutie • poet. postret (Hviezdoslav)
zasadanie, zasadnutie p. schôdzka 1
zasadať 1. konať schôdzku, zasadnutie, poradu, zhromaždenie; zúčastňovať sa na schôdzke a pod. • mať schôdzu • mať schôdzku • mať zasadnutie • mať poradu: parlament dnes zasadá, má zasadnutie; riaditelia majú pravidelnú schôdz(k)u, poradu • hovor.: schôdzkovať • schôdzovať (často s negatívnym hodnotením): celý deň iba schôdzkujú a robota nikde • radiť sa (na porade): predstavenstvo sa radilo do neskorej noci • hovor. sedieť: výbor sedí už dve hodiny
2. začať zaujímať sedaciu polohu • sadať si • usádzať sa • usadzovať sa: zasadať, sadať si k stolu; práve sa usádzali, usadzovali k obedu • expr.: uvelebovať sa • usalašovať sa (pohodlne, s pôžitkom)
porov. aj sadnúť (si) 1
nasadiť1 1. uložiť na príslušné miesto • dať • umiestniť: nasadil, dal si klobúk; okná dal, umiestnil na južnú stranu • vložiť • vsadiť • zasadiť (dať do niečoho): vsadil, zasadil obraz do rámu • natiahnuť • navliecť • nasunúť (nasadiť ťahom): navliekol, nasunul jej prsteň • nastrčiť • nastoknúť (nasadiť prudším pohybom): nastrčil, nastokol sekeru na porisko
2. odb. uložiť s istým cieľom: nasadili pstruhy do potoka • podsadiť • podsypať: podsypali vajcia pod sliepku • ponasádzať (postupne nasadiť): ponasádzali zuby do hrablísk
3. p. použiť 4. p. začať
posadiť 1. spôsobiť, aby si niekto sadol, aby sedel, vyzvať niekoho, aby si sadol, aby sedel • usadiť: posadiť, usadiť hosťa vedľa seba • pousadzovať • pousádzať • porozsádzať • porozsadzovať (postupne, viacerých, na viaceré miesta): pohodlne pousádzali všetky deti
2. umiestniť niečo niekam (obyč. na hlavu) • položiť: posadiť si, položiť si klobúk na hlavu • vsadiť: vsadil princovi korunu na hlavu • nasadiť: nasadil si klobúk, čiapku nakrivo • posádzať: posadiť, posádzať, vsadiť chlieb do pece
3. dať do zeme isté množstvo semena, priesad a pod. • zasadiť • nasadiť: zemiaky sme už posadili, zasadili; husto nasadené stromčeky • posiať • zasiať (zrno, semeno): posiate, zasiate hriadky, záhony • povysádzať (postupne)
4. p. uviesť 7
umiestiť, umiestniť 1. dať, položiť na isté (určené, náležité) miesto: umiest(n)iť sochu v parku • zasadiť • vsadiť (do niečoho): obraz zasadili, vsadili do výklenku izby • kniž. situovať (do priestoru al. času): oblok situovaný na západ; dej románu autor situoval do minulosti • lokalizovať (určiť miesto): spisovateľ lokalizoval príbeh do mestského prostredia • inštalovať (umiestiť ako exponát, obyč. verejne): výstavu, obrazy inštalujú v Slovenskej národnej galérii • streliť (loptu, puk a pod. pri hre): loptu umiest(n)il, strelil do horného rohu brány
2. dať, nájsť, prideliť, určiť miesto (na bývanie, vykonávanie zamestnania, štúdia a pod.): opustené deti umiest(n)ili do rodín; umiest(n)iť syna v škôlke • hovor. expr. upichnúť (pri nedostatku miesta): upichnúť niekoho v podniku, na vysokej škole
vložiť 1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo: vložila list do schránky • strčiť • vstrčiť (sunutím vložiť): strčil si ruku do vrecka • zastrčiť • zasunúť • vsunúť: do knihy zastrčil, vsunul záložku • vopchať • vpraviť • vpratať • vtlačiť • vtesnať • expr.: vodžgať • vteperiť (vložiť tlačením): všetko vpratal do vreca • vmestiť • pomestiť • hovor.: vpasovať • zapasovať: pomestil do kufra veľa vecí; dobre zapasovaný oblok • naložiť • nastrkať • napratať • napchať • natlačiť (obyč. veľa vecí): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine všetky obleky • nabaliť • hovor. napakovať (vložiť balením): nabalila darčeky do tašky • expr.: šupnúť • šuchnúť • všupnúť • všuchnúť • všustnúť • vchrstnúť (rýchlo vložiť): všuchol si nohy pod perinu; všustla do polievky za hrsť ovsených vločiek • vsadiť • nasadiť • posadiť • zasadiť (vložiť kladením na niečo, do niečoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na hlavu; zasadil porisko do sekery • expr. vpašovať • zried. vlúdiť (tajne vložiť): nenápadne mu vpašoval obálku do tašky • vkomponovať • zakomponovať (vložiť do celku): vkomponoval nový prvok do diela • povkladať • postrkať • popchať (postupne, viac vecí)
2. porov. vkladať 2, 3
vsadiť 1. pevne vsunúť, vložiť, vtesnať niečo niekam • vpraviť: vsadiť, vpraviť briliant do prsteňa • zasadiť • zapraviť: do výklenka zasadili, zapravili sošku; zasadiť, zapraviť rúru do steny, porisko do nástroja • zapustiť: zapustiť pilier na dno rieky • vmontovať (vsadiť montovaním): nábytok vmontovaný do steny • hovor.: vpasovať • zapasovať: vpasovať, zapasovať súčiastku do stroja; zapasovať klin medzi dosky • vkliniť (vsadiť na spôsob klina) • zried. vseknúť
2. dať do pece • posadiť • vložiť: vsadiť, posadiť chlieb do pece • posádzať (postupne, viac chlebov a pod.)
3. p. správ. staviť 1
zasadiť 1. sadením umiestiť do zeme: zasadiť cibuľu • nasadiť • posadiť • vysadiť • povysádzať (väčšie množstvo, obyč. postupne): na slnečnú stranu sme nasadili zeleninu; zemiaky sme už posadili • presadiť (inde, na iné miesto): presadiť kvety do črepníkov • zasiať • vysiať • nasiať (semeno): zasiať jačmeň; vysiať, nasiať mrkvu, mak • posiať (zasiať všetko semeno): oziminy sú posiate • pozasievať (postupne zasiať)
2. p. vsadiť 1 3. p. nasadiť1 1
zásaditý obsahujúci zásady • alkalický: zásaditá, alkalická pôda • zastar. bázický: bázická zlúčenina
obsadiť 1. prísť na isté miesto, do istého priestoru, na istú funkciu a pod. a na istý čas tam zotrvať (obyč. sedením, státím, prácou) • zaujať • zaplniť: obsadili, zaujali, zaplnili všetky miesta pri stole; prosím, obsaďte, zaujmite voľné miesta; obsadil, zaujal miesto profesora • zasadnúť (obsadiť miesto): zasadli mi stoličku • získať: prvé tri miesta získali naši • zabrať: výstavba zabrala veľa úrodnej pôdy; opozícia zabrala väčšinu miest v parlamente • osídliť • osadiť • kolonizovať • zaľudniť: pohraničie osídlili, osadili, kolonizovali, zaľudnili presídlenci z Rumunska • poobsadzovať • poobsádzať (postupne)
2. vziať moc nad niečím (obyč. násilím, vojensky) • okupovať • zmocniť sa: územie obsadili, okupovali nepriatelia; obsadiť mesto, zmocniť sa mesta • zabrať: zabrať juh krajiny • anektovať (násilne pripojiť): anektovať časť cudzieho územia
3. p. rezervovať
sadnúť (si) 1. zaujať sedaciu polohu • usadnúť • posadiť sa: sadli si, usadli, posadili sa jeden k druhému; sadli, usadli k stolu, na stoličky • expr. sadkať si: sadkajte si, prosím, večera je pripravená • det.: hačnúť si • hačkať si: Pekne si hačkaj! • expr.: ľapnúť si • lofnúť si • lopnúť si • trocha hrub. klofnúť si: ľapli, (k)lofli, lopli sme si na zem • zasadnúť • usadiť sa (s istým cieľom, obyč. pohodlne): zasadli si, usadili sa k obedu; zasadol si, usadil sa za vrch stola • prisadnúť (do blízkosti niekoho, niečoho): prisadnite si k nám, k ohňu • rozložiť sa • expr.: uvelebiť sa • usalašiť sa • rozvaliť sa (pohodlne si sadnúť al. aj ľahnúť): rozložil sa s novinami v kresle; uvelebili sa, usalašili sa na najlepšom mieste • expr. zried. uveličiť sa: spokojne sa uveličil vo foteli • kniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na ruke • posadať (si) (o viacerých osobách): deti si posadali okolo vatry • expr. posadkať (si) (o viacerých osobách): chlapci, posadkajte si na pníky • posadnúť • poposadnúť (si) (sadnúť si kúsok ďalej): posadli, poposadli si bližšie k stolu
2. vojsť, vstúpiť do dopravného prostriedku • nasadnúť • nastúpiť: len čo sadli, nasadli do vlaku, ozvala sa píšťala; Sadnite, nastúpte rýchlo do auta! • vysadnúť (niekam hore, vyššie): vysadol na koňa a uháňal preč
3. iba sadnúť (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu na povrchu niečoho • usadiť sa • usadnúť sa: na mesto sadol smog; na stromoch sa usadila, usadla hmla
4. iba sadnúť dostať sa (obyč. v čiastočkách) na dno a stať sa (obyč. vo vrstve) pevnejším, kompaktnejším • usadnúť • usadiť sa • uľahnúť sa: zem (u)sadla, usadila sa, uľahla • poklesnúť: piesok poklesol na dno • kľaknúť: hlina kľakla • prepadnúť sa (spadnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol
5. iba sadnúť nepriaznivo zasiahnuť niekoho • doľahnúť • dosadnúť: sadol naňho smútok; doľahla, dosadla na nás tieseň
6. p. usadiť sa 1 7. porov. prenasledovať 2 8. iba sadnúť p. pristať 2
zasadnúť 1. p. sadnúť (si) 1 2. p. obsadiť 1 3. p. zhromaždiť sa 1
zhromaždiť sa 1. prísť na jedno miesto vo väčšom množstve (o živých bytostiach) • zísť sa • stretnúť sa (obyč. o ľuďoch): geológovia sa zhromaždili, zišli, stretli na sympóziu; vtáctvo sa zhromaždilo v korune stromu • sústrediť sa: žiaci sa majú sústrediť na dvore • expr.: zbehnúť sa • zhŕknuť sa • zhrčiť sa • zhuknúť sa • zhluknúť sa: deti sa zbehli, zhŕkli okolo mamy; holuby sa zh(l)ukli, zhŕkli k vysypanému zrnu • zletieť sa • zlietnuť sa (o vtákoch): na humne sa zleteli, zlietli vrany • pozlietať sa (postupne) • zliezť sa (o hmyze, expr. i o ľuďoch) • pozliezať sa (postupne) • zoskupiť sa • združiť sa • spojiť sa • expr. zregrutovať sa (zhromaždiť sa do skupiny, do skupín): mládež sa pomaly zoskupila, združila podľa záujmov; spojili sa, zregrutovali sa tu všetci – starí i mladí • hovor. zgrupovať sa • pejor. zried. stlupiť sa: zgrupovať sa do spolku; stlupiť sa do húfu ľudí • zried. skopiť sa (F. Hečko) • hovor. expr.: strepať sa • zbiť sa: ovce sa strepali, zbili do kopy • nahromadiť sa • nakopiť sa: všetci sa nahromadili, nakopili v zadnej časti sály • nahrnúť sa (rýchlo a v množstve): hostia sa nahrnuli do izby • poschádzať sa • poschodiť sa • zried. zozbierať sa (postupne): hostia sa poschádzali, poschodili zo všetkých kútov Slovenska; o krátky čas sa deti zozbierali u nás • zasadnúť (zhromaždiť sa na schôdzke): parlament zasadol už od rána • naschádzať sa • naschodiť sa (vo veľkom množstve): na stretnutie sa nás naschádzalo, naschodilo veľa
2. dať sa vo väčšom množstve na jednu hromadu, na kopu (o veciach) • nazhromaždiť sa • nahromadiť sa • nakopiť sa • navŕšiť sa: údaje sa zhromaždili u jedného pracovníka; treba sem na(z)hromaždiť, nahromadiť viac dreva; odpadky sa nakopili, navŕšili po obloky • expr.: zhuknúť sa • zhluknúť sa • zhrčiť sa: oblaky sa zhukli, zhlukli, zhrčili do bizarnej podoby; naraz sa nám tu zhrčili samé prekážky, problémy • naakumulovať sa: teplo sa naakumulovalo v stavanej peci
rozložiť sa 1. umiestniť sa s vecami na rozličné miesta • rozmiestiť sa • rozmiestniť sa: žiaci sa rozložili, rozmiestnili po lúke • rozostaviť sa • rozstaviť sa • porozkladať sa: rozostavili sa, porozkladali sa so stanmi pod stromami • expr.: porozťahovať sa • rozkrámiť sa: deti sa porozťahovali, rozkrámili s hračkami po celom byte • kniž. rozhostiť sa: rozhostili sa pod topoľom • rozprestrieť sa • rozľahnúť sa (na väčšom priestore): rozprestretý, rozľahnutý tábor pri Dunaji
2. pohodlne si sadnúť al. ľahnúť • usadiť sa • zasadnúť si: rozložil sa, usadil sa vo foteli; zasadli si k obedu • expr.: uvelebiť sa • usalašiť sa: usalašili sa na gauči • expr. zried. uveličiť sa • kniž.: uhostiť sa • rozhostiť sa
3. podľahnúť rozkladu • rozpadnúť sa: hmota sa rozložila, rozpadla • rozvrátiť sa • rozrušiť sa: spoločenstvo sa rozvrátilo; morálka sa rozrušila • nár. rozrusať sa
4. rozdeliť sa na časti • rozčleniť sa: strana sa rozložila, rozčlenila na viac frakcií • dekomponovať sa • disociovať sa: zlúčenina sa rozložila, disociovala na zložky • chem. rozštiepiť sa
dôsledný ktorý koná do dôsledkov, ktorý neupúšťa od zásad, požiadaviek, povinností a pod.; svedčiaci o dôslednosti • kniž. konzekventný: dôsledný, konzekventný človek; dôsledný, konzekventný postup • nekompromisný • prísny (nepripúšťajúci kompromis, nedovoľujúci výnimku): nekompromisné požadovanie plnenia záväzkov; prísna diéta, kontrola • zásadový • zásadný: zásadový, zásadný postoj • poriadny • dôkladný (op. povrchný, zbežný): poriadne, dôkladné štúdium
p. aj nekompromisný, dôkladný
hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základný • fundamentálny • rozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvok • podstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázka • prvoradý (op. druhoradý) • prvý • primárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcia • najdôležitejší • najvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienka • kniž. eminentný: eminentný záujem • ústredný • centrálny • titulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románu • zastar.: sídelný • stoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhu • kľúčový • nosný • oporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné body • kniž. kardinálny • zastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problém • generálny • najvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miesta • vedúci • hegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna sila • korunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok
2. p. predný 1
nekompromisný nepripúšťajúci kompromis; svedčiaci o tom • neústupčivý • neústupný • neoblomný: nekompromisný, neústupčivý, neoblomný človek; zaujal nekompromisné, neústupné stanovisko • zásadový • zásadný • principiálny (nepripúšťajúci ústupok od svojich zásad): zásadový, principiálny vedúci; pridŕžal sa svojho zásadového, zásadného postoja • dôsledný • kniž. konzekventný (nepripúšťajúci odklon od pôvodného rozhodnutia a pod.): k výsledku sa dopracoval dôsledným, konzekventným postupom • pevný • nemenný • zried. neodklonný (nepripúšťajúci zmenu): urobiť nekompromisné, pevné, nemenné rozhodnutie • tvrdý • prísny • kniž. rigorózny (nepripúšťajúci výnimku, odpustenie, obyč. pri niečom negatívnom): držať sa nekompromisného, tvrdého rozsudku; musel sa zmieriť s prísnym, rigoróznym trestom (op. zmierlivým)
p. aj radikálny
podstatný 1. ktorý tvorí podstatu, základ al. ktorý je súčasťou podstaty niečoho (op. nepodstatný) • hlavný • základný: podstatné, hlavné, základné znaky, vlastnosti • kniž. konštitutívny • kľúčový • kniž.: kardinálny • kapitálny: konštitutívny prvok; kľúčová, kardinálna otázka • rozhodujúci: rozhodujúci argument • kniž. relevantný (podstatný vo vzťahu k niečomu): relevantný faktor • principiálny • zásadný: principiálna, zásadná chyba • závažný • významný • dôležitý (ktorý má význam, závažnosť): mať závažný, významný, dôležitý vplyv na úspešné riešenie veci • bytostný: bytostná črta etnika • kniž. zastar.: esenciálny • esencionálny • expr.: leví • levský: leví, levský podiel na niečom
p. aj základný, hlavný
2. p. výrazný 2, značný 1
základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učenia • uholný • osnovný • východiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavby • prvotný • primárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálny • kľúčový • dominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvok • zásadný • ťažiskový: zásadný, ťažiskový problém • kniž.: fundamentálny • meritórny • principiálny • kapitálny • kardinálny • substanciálny • bazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázky • podstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti! • existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potreby • expr. psí: psia povinnosť • kniž.: konštitutívny: konštitutívne prvky • kmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádo • začiatočný • prvopočiatočný • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stav • neodvodený: neodvodený význam slova • elementárny • jednoduchý • triviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzky • všeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelanie • kniž. rudimentárny: rudimentárne znaky života • školácky • začiatočnícky: školácka chyba
zásadný 1. p. základný 2. p. nekompromisný
ortodoxia dôsledné, pevné pridržiavanie sa zásad istého učenia, istej viery • ortodoxnosť • pravovernosť: náboženská ortodoxia, ortodoxnosť, pravovernosť • zásadovosť: jeho zásadovosť presahuje bežnú mieru • pejor.: dogmatizmus • dogmatickosť (pridržiavanie sa meravých, neaktuálnych poučiek bez ohľadu na ich škodlivosť): skostnatený dogmatizmus; dogmatickosť nekritického myslenia
zásadový p. nekompromisný
angažovať sa aktívne sa zúčastňovať na niečom, čo má obyčajne spoločenský, politický ráz • zasadzovať sa • vystupovať: angažuje sa, zasadzuje sa, vystupuje za všetko nové • exponovať sa (horlivo pracovať v záujme niekoho, niečoho): exponuje sa, angažuje sa za prijatie zákona; exponuje sa v boji proti drogám • hovor.: páliť sa • páliť si prsty (brať na seba niečo nepríjemné): nebudem sa už za nich páliť, nebudem si za nich prsty páliť • zapájať sa (pridávať sa k spoločnej účasti na niečom, pri niečom): treba, aby ste sa zapájali do riešenia spoločných vecí
p. aj horliť
horliť horlivo sa usilovať o uskutočnenie niečoho, horlivo zastávať niečo, niekoho • oduševňovať sa: horlí, oduševňuje sa za spravodlivosť • zasadzovať sa • angažovať sa: zasadzuje sa, angažuje sa za náš plán • rozohňovať sa • nadchýnať sa (obyč. slovami): rozohňuje sa, nadchýna sa nad myšlienkami rovnosti, slobody
p. aj usilovať sa 1
zasadzovať sa vynakladať úsilie na niečo, usilovať sa uskutočniť istý (konkrétny) cieľ • pričiňovať sa • stavať sa: zasadzovať sa, stavať sa za práva menšiny; pričiňuje sa o to, aby v ich strane bol jednotný postup • horliť (horlivo sa zasadzovať): horliť za zmenu názvu • byť za (niečo): celou dušou je za výstavbu školy • zastávať • nadŕžať • obhajovať (obyč. pri obrane niekoho, niečoho): zastávať, obhajovať istý názor, nadŕžať opozičnému projektu • presadzovať (napriek prekážkam dosahovať cieľ): presadzuje svoj variant reformy
opatrenie zákrok na dosiahnutie istého cieľa, výsledku a pod. • krok: bolo nevyhnutné urobiť sériu ochranných opatrení, krokov • zákrok • zásah: nevyhnutné zákroky, zásahy proti šíreniu epidémie
p. aj zákrok
úder 1. prudké narazenie, udretie niečoho na niečo; takto spôsobený zvuk: údery palicou, pravidelné údery srdca, údery hromu; pocítiť silný úder • náraz: dostať náraz do nohy • zásah: zásah päsťou do tváre • hovor. rana: dostať ranu do hlavy • expr.: buchnát • búchanec • štuchanec (úder päsťou do chrbta): dať niekomu buchnát, štuchanec do rebier • hovor. expr. buchta • det. packa (slabší úder): dať dieťaťu packu na dlaň • expr. štulec (Jégé) • expr. drganec (Gráf) • hovor. expr. šupa
2. p. útok 1 3. p. katastrofa, tragédia 2
zákrok akcia v prospech al. neprospech niekoho: úradný, policajný zákrok, nedovolený zákrok • zásah: pohotový zásah hasičov • opatrenie (zákrok na zabezpečenie niečoho): urobiť určité opatrenia • intervencia: osobná intervencia na ministerstve • rez (rázny zákrok) • lek. operácia
zásah 1. zasiahnutie cieľa: zásah pozemného cieľa • úder (prudký zásah): pocítiť silný úder • hovor. trefa: To bola trefa!
2. akcia v prospech al. neprospech niekoho • zákrok: policajný zásah, chirurgický zákrok • intervencia: vojenská intervencia • rez (rázny zásah)
intervenovať podnikať niečo na prospech niekoho, niečoho, robiť intervenciu • sprostredkúvať: intervenuje, sprostredkúva u riaditeľa prijatie pracovníka • zakročovať • zasahovať (v prospech niekoho, niečoho)
miešať sa 1. aktívne prejavovať záujem o niečo • starať sa • starieť sa • zamiešavať sa: do toho sa nemiešajte, nestarajte, nestarte • hovor. expr.: pliesť sa • montovať sa: pletie sa, montuje sa do cudzích vecí • hovor. expr. fušovať: nemá rád, keď mu do roboty niekto fušuje • zasahovať • zakročovať • zapájať sa • angažovať sa (so zásahom v prospech niečoho, niekoho): všade sa zapája, angažuje; zakročuje tam, kde ho potrebujú • hovor. kibicovať (obyč. pri hre v karty): Prestaň kibicovať!
2. navzájom sa prestupovať • splývať: hlasy sa miešali, splývali • kniž. zlievať sa: ľudia sa zlievali do zástupu • prelínať sa: červená sa prelína s fialovou • zried. miesiť sa
starieť sa zaujímať sa o niekoho, niečo a zároveň chcieť ovplyvňovať niečo • starať sa • miešať sa • expr. pliesť sa: starie sa, mieša sa do cudzích, rodinných záležitostí; Nestarajte sa, nepleťte sa do nás! • zasahovať: rád by do všetkého zasahoval • hovor. expr. fušovať • fraz. expr. fušovať do remesla: do všetkého chce fušovať • subšt. kafrať: do všetkého kafre
zasahovať p. intervenovať, miešať sa 1, starieť sa
soliť 1. dávať soľ do niečoho (obyč. na dochutenie jedla) • osáľať: solí, osáľa si polievku • presáľať (príliš soliť): jedlo vždy presáľa • posáľať (soliť na povrchu) • prisáľať • dosáľať (dodatočne pridávať soľ): zo zvyku si všetko prisáľa, dosáľa
2. konzervovať soľou • zasáľať • zasoľovať: solia, zasáľajú na zimu slaninu
zasáľať p. soliť 2
zadebniť uzavrieť doskami, latami • zalatovať • olatovať • olatkovať: nepoužívaný oblok zadebnili, zalatovali, olatovali • zadoskovať (zakryť doskami) • obiť (pokryť pribíjaním): chatu obiť plechom, doskami • slang. zašalovať (obložiť doskami) • zatĺcť • zabiť (uzavrieť vbíjaním klincov do dosák): zatĺcť, zabiť vedľajší vchod • zabarikádovať (zatarasiť barikádou): zabarikádovať obloky, dvere • zaplombovať (opatriť plombou): zaplombovať vagón
zašalovať p. zadebniť
pozdraviť 1. v spoločenskom styku prejaviť úctu, priateľstvo al. nadviazať kontakt (obyč. ustálenou slovnou formou) • pozdraviť sa (niekomu): úctivo, srdečne pozdraviť staršieho; slušne, pekne sa nám pozdravili • expr. pozdravkať: dieťa sa už naučilo pozdravkať •
pokloniť sa • ukloniť sa (pozdraviť úklonom hlavy al. hornej časti tela; zastar. pozdraviť slovnou formulou): ponížene sa predstavenému poklonil, uklonil; poklonil sa jej smutným hlasom • pokývať • pokývnuť (pozdraviť kývnutím) • zasalutovať (pozdraviť zdvihnutím ruky k čiapke): vojak smelo zasalutoval • hovor. zazdravkať (pozdraviť pri pití obyč. vyslovením želania Na zdravie!) • popozdravovať (koho) • popozdravovať sa (s kým, komu); (postupne viacerých pozdraviť): pekne všetkých popozdravoval; popozdravovať sa s priateľmi
2. prichádzajúcich kladne prijať, obyč. slávnostným, radostným spôsobom • privítať • uvítať: prítomní pozdravili, privítali, uvítali hosťa potleskom • zvítať: zvítali sa bozkom, úsmevom
zasalutovať p. pozdraviť 1
ušetriť 1. obmedzením spotreby niečoho al. robením úspor nahromadiť • usporiť: ušetriť, usporiť stavebný materiál; ušetrené, usporené peniaze • hovor. ušporovať: ušporovať na byt • našetriť • nasporiť (získať šetrením, obyč. peniaze): našetril, nasporil si peknú sumu • hovor.: zošporiť • zošporovať • zašporiť • zašporovať: kúsok chleba som si zošporoval z obeda; zošporiť, zošporovať, zašporiť, zašporovať si pár korún na dovolenku • hovor.: zgazdovať • nagazdovať • zhospodáriť: mladí si už čosi zgazdovali, nagazdovali • zried. uhospodáriť: uhospodárené peniaze • prisporiť • hovor. prigazdovať (ušetriť menšie množstvo): niečo som si v zahraničí prisporil, prigazdoval • hovor. zašanovať: zašanoval si ešte pár dolárov • odložiť (si): každý mesiac (si) odloží tisícku • expr.: nastískať • utisnúť • naskrbliť (ťažko ušetriť): nastískala, utisla trocha peňazí • expr.: nahonobiť • nazhŕňať • nazháňať (získať peniaze, majetok prepiatym úsilím) • pejor.: nažgrlošiť • nažgrliť
2. chránením, ochranou a pod. zachovať; mať ohľad na niekoho • uchrániť • ochrániť: treba aspoň nábytok ušetriť, uchrániť, ochrániť pred ohňom; nikoho neušetrí pred svojím hnevom • hovor.: ušanovať • ušianať • zašianať: chce ušanovať, ušianať deti pred hádkami
zašanovať p. ušetriť 1
zašantiť si p. zažartovať (si)
zažartovať (si) povedať niečo al. urobiť niečo ako žart, zo žartu; zabaviť sa žartovaním • požartovať (si): zažartovať si, požartovať si na cudzí účet • zavtipkovať (si) • povtipkovať (si) (obyč. slovne) • hovor.: zašpásovať (si) • pošpásovať (si) • zahalaškovať (si) • pohalaškovať (si): rád si zašpásoval, pohalaškoval s dievčatami • zafigľovať (si) • pofigľovať (si) • zavystrájať si • zašantiť si • zanezbedníčiť si • zavyvádzať si (fígľami, vystrájaním, šantením, nezbedami si skrátiť chvíľu) • poprekárať (žartom podpichnúť): poprekáral dievčence
stratený 1. ktorého niekto stratil, ktorý sa stratil, nemajúci vlastníka • potratený • postrácaný: našli stratené, potratené, postrácané veci • roztratený (ktorý sa stratil po častiach): roztratené dedičstvo • zastaráv. utratený: utratená mladosť • expr. zašantročený • hovor. expr.: zapotrošený • zapatrošený (nachádzajúci sa na neznámom mieste; ktorý nemožno nájsť, objaviť): celú noc hľadal zašantročené, zapotrošené, zapatrošené dokumenty • zatúlaný • zablúdený • kniž.: zblúdený • zblúdilý • kniž. zastar. zablúdilý (ktorý stratil smer, orientáciu): zatúlaný, zablúdený pes (ktorý nemá svojho pána); zblúdený, zblúdilý človek sa našiel • zmiznutý • nezvestný (o ktorého pobyte al. živote sa nič nevie): hľadajú zmiznuté, nezvestné dieťa
2. p. premárnený 3. p. odľahlý 1 4. p. opustený 1 5. p. beznádejný
zašantročený p. stratený 1
minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energie • vydať • zaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šaty • vyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úspory • hovor.: stroviť • pretroviť • zried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásoby • vyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhlia • expr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdy • vydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazí • vymíňať • pomíňať • pomárniť • poutrácať • povydávať • hovor.: potroviť • porozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úspory • premárniť • premrhať • vymrhať • zmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvo • hovor. rozhádzať • expr.: oplieskať • otrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo mal • expr.: pregazdovať • prebačovať • prehajdákať • prešustrovať • rozfrnadiť • rozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatu • hovor. expr.: roztatáriť • odtatáriť • zašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetok • hovor. expr.: prelumpovať • preflámovať • prehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazí • fraz. pustiť groš/peniaze
2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišli • vyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul
3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafila • chybiť • nezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ
4. p. opustiť 2, minúť sa 2
premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedil • zmárniť • zmariť • zabiť • zmrhať • expr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradoch • minúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televízii • expr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodiny • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úspory • prešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetok • utratiť • poutrácať • rozhádzať • porozhadzovať • rozmárniť • rozmrhať • hovor. expr. roztatáriť • expr.: rozfŕkať • rozhajdákať • rozfrnadiť • rozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvo • expr. zahodiť • publ. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gól • hovor. expr.: zašantročiť • odtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetok • stroviť • potroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniaze • vydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úspor • prehýriť • hovor. expr.: prelumpovať • prelumpáčiť • preflámovať • prehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú noc • expr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol roka • nár. utarmoniť (Kukučín, Jégé) • expr.: prezaháľať • preleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dni • subšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)
stratiť 1. prestať mať niečo (obyč. z neopatrnosti) • vytratiť (niečo uložené): stratiť, vytratiť kľúče, drobné z vrecka; stratiť kufor s dokladmi • hovor. expr.: zapatrošiť • zapotrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť • odpeľať • odpeľhať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť): vždy niečo zapatroší, zašantročí; Kde si mi odšantročil, odpásol knižku?; pero mi syn kamsi odpeľ(h)al • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne o niečo prísť): všetky cennejšie veci odtatári • hovor. expr. zatrátoriť: nevie, kde zatrátoril kľúče • nár. zaratiť (Šoltésová) • potratiť • postrácať • poroztrácať (postupne stratiť): potratiť, postrácať všetky vreckovky • roztratiť (postupne, po častiach, na viacerých miestach): zrno roztratil po poli • hovor. vytrúsiť: vytrúsiť z tašky veci • založiť • podieť (dať niekde a zabudnúť): neviem, kde som prsteň podela • prísť o niečo • zastaráv. utratiť (ostať bez niekoho al. bez nejakej vlastnosti, schopnosti, hodnoty a pod.): prišiel o rodičov, o kamaráta; prísť o nádej, o život; utratiť život, mladosť
2. utrpieť škodu, ujmu, stratu; nevyužiť niečo • prísť o niečo: z vyučovania nestratil ani hodinu, neprišiel ani o hodinu • nedok. škodovať (byť poškodený, mať škodu): obyvatelia suchom veľa stratili, škodovali • kniž. zastar. pozbyť: rýchlo pozbyl, čo ľahko získal • hovor. expr.: prekašlať • prekašľať: prekašlať príležitosť, zárobok
p. aj premárniť
založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiť • umiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombu • nasadiť • navliecť • natiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plece • nasunúť: nasunúť ohlávku koňovi • nastaviť • vstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do dreva • zaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinu • uložiť • odložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice
2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženku • hovor. expr.: zapotrošiť • zapatrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročí • expr.: odpeľhať • odpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)
3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásť • zapratať • zatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradím • pozakladať • pozapĺňať (dôkladne založiť)
4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriť • vytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štát • ustanoviť • kniž.: konštituovať • skonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskej • zriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavu • vybudovať • vystavať • postaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktoch • kniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na sile • pozakladať (postupne založiť)
5. pripraviť oheň • rozložiť • podpáliť • zapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatru • rozrobiť • rozvatriť: oheň rozrobili na čistinke • pozakladať (postupne založiť)
6. p. zahnúť 1
zašantročiť p. stratiť 1
šaty súhrn predmetov z rozličného materiálu slúžiacich na pokrytie, príp. na ozdobu ľudského tela: mužské, dievčenské šaty; kúpiť si látku na šaty • oblečenie: pohodlné oblečenie • odev: nekrčivá úprava odevov • oblek (mužské šaty): sviatočný, pracovný oblek • šatstvo (rozličné druhy šiat): obchody sú plné šatstva • ošatenie (Jesenský) • zried. zašatenie (Hviezdoslav) • toaleta (dámske spoločenské šaty): plesová toaleta • róba (dámske slávnostné šaty): večerná róba • úbor (šaty obyč. s osobitným zacielením): športový, večerný úbor • kostým (dvojdielny typ ženských šiat; divadelné al. maškarné dobové šaty): historické kostýmy • smoking (mužský spoločenský oblek s vestou a lesklými chlopňami na saku) • gala • zastaráv. gála (slávnostné oblečenie): obliecť sa do gala, do gála • zastar.: šat: senátorský šat (Hviezdoslav) • ústroj (Figuli) • ustrojenie (Plávka) • zaodev (Podjavorinská) • zried. odenie (Felix) • kniž.: odedza • šata: ženská šata (Felix) • háb (Čajak) • rúcho (slávnostné obradné oblečenie): kňazské rúcho • hovor. expr.: háby • handry: kúpiť si nové háby, handry • kniž. al. hovor. expr. háv: oblečený v slávnostnom háve • hovor. pejor. zastar. šúchy (Dobšinský) • subšt. ancug (mužský oblek): v skrini má plno ancugov
p. aj šatník
zašatenie p. šaty
obliecť 1. dať na telo šatstvo al. jeho súčasť; takto pokryť niekoho (op. vyzliecť) • zastaráv. al. expr.: odieť • odiať • nadieť • nadiať: obliecť, odieť si kabát; teplo obliecť, nadieť dieťa; obliekli, odiali sa do slávnostného • hovor. vziať si: dnes si vezmem iné šaty • expr.: natiahnuť • navliecť • prehodiť (obyč. v rýchlosti, nedbanlivo a pod.): natiahla, navliekla, prehodila si župan a vyzrela von • fraz. expr. pohádzať šaty na seba • kniž.: priodieť • priodiať: priodiali nevestu do bieleho • naobliekať • zababušiť (teplo obliecť): naobliekať si dva svetre; zababušiť sa do vlniaka • vyobliekať • vystrojiť • pristrojiť • ustrojiť (pekne, slávnostne obliecť): do kostola všetky deti vyobliekala, vystrojila, ustrojila • expr. vymódiť (módne obliecť) • poobliekať • zastaráv. al. expr.: poodievať • ponadievať (postupne, viacerých): poobliekala deti do vetroviek
2. hovor. zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecť: musí obliecť, zaobliecť celú rodinu • zašatiť • ošatiť: deti treba lepšie zašatiť, ošatiť • expr. ogabať • kniž. al. expr.: zaodieť • zaodiať
ošatiť zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecť • hovor. obliecť: musí ošatiť, (za)obliecť celú rodinu • zašatiť: na zimu treba deti zašatiť • kniž. al. expr.: zaodieť • zaodiať
zašatiť p. obliecť 2
absolvovať 1. dokončiť štúdium na nejakej škole • vyštudovať • vychodiť • skončiť: absolvoval, vychodil, skončil univerzitu popri zamestnaní s vyznamenaním
2. byť prítomný od začiatku do konca (a urobiť, čo treba) • vykonať • zúčastniť sa: žiaci absolvovali, vykonali všetky predpísané cviky; zúčastnil sa na kurze, absolvoval kurz už minulý rok • odbaviť si: odbavili sme si, vykonali sme návštevu u príbuzných
zúčastniť sa p. absolvovať 2
dohodnúť sa dosiahnuť dohodu, súlad: dohodli sa na termíne schôdzky • dohovoriť sa • dovravieť sa (obyč. rečou): dohovorili sa, že pôjdu do kina • zhodnúť sa • dorozumieť sa • porozumieť si (zároveň sa stotožniť): zhodli sa na postupe prác; dorozumeli sa, porozumeli si vo všetkom • zísť sa • stretnúť sa (dohodnúť sa v názore): v otázke stravovania sa nestretli • dojednať sa • pojednať sa • zjednať sa • pokonať sa • pohodnúť sa (obyč. v obchodnom styku): dojednali sa, zjednali sa na cene; pokonali sa bez hádky • uzniesť sa • pouznášať sa (kolektívne, záväzne sa dohodnúť): uzniesli sa na priebehu volieb • publ. dosiahnuť konsens/konsenzus (dohodnúť sa po dlhšom úsilí): poslanci dosiahli konsens pri schvaľovaní zákona • uzhodnúť sa • uzhovoriť sa • uzrozumieť sa: všetci sa uzhodli, uzhovorili, že odídu • byť uzrozumený • zastar. byť zrozumený: mladí sú uzrozumení so všetkým • hovor. zastaráv. spraviť sa • zastar.: ujednostajniť sa • zrieknuť sa • uzriecť sa • zrozumieť sa • nár.: dopraviť sa • pokončiť sa (Kukučín)
hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhod • byť vhodný • byť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľa • vyhovovať: termín mi nevyhovuje • zodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedá • priliehať: šaty jej dobre priliehajú • hovor.: šiknúť sa • šikovať sa • pasovať: šikne sa k nemu; pasujú spolu • hovor. štimovať • zastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánu • zapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadá • konvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mi • zísť sa • pridať sa • prísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhod • expr. rezať: to mi reže • subšt. bodnúť
2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčať • pristať • slušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebe • hovor.: pasovať • ísť • sedieť: klobúk mu pasuje, sedí • harmonizovať • ladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)
uvidieť 1. zrakom prijať do vedomia, zrakom postihnúť: zaradoval sa, keď znova uvidel rodný kraj • spozorovať • zbadať: nespozorovali, nezbadali v diaľke svetlo • kniž. uzrieť: už ťa viac neuzriem • zazrieť • zočiť (obyč. náhle al. nakrátko): keď zazrel, zočil soka, ušiel • všimnúť si (zrakom venovať pozornosť): nik si nevšimol, že som odišiel • zahliadnuť (náhle, letmo): v dave zahliadol známeho • nár.: zmerkovať • zbačiť • spáčiť • kniž. zastar. zhliadnuť: v obloku zmerkoval, spáčil, zhliadol známu tvár
2. skúmaním niečo spoznať, pozorovaním na niečo prísť • zistiť • presvedčiť sa: čoskoro uvidíš, zistíš, že všetko je inak; presvedčíš sa, že mám pravdu • zbadať • spozorovať: zbadali, spozorovali na ňom náhlu zmenu • postrehnúť (niečo, čo nie je na prvý pohľad viditeľné, jasné): nepostrehla, že sú to iba prázdne reči
3. prísť do styku s niekým • uvidieť sa • stretnúť • stretnúť sa: nelúčime sa, lebo zajtra ťa uvidím, zajtra sa uvidíme; už ťa dlho neuvidím, nestretnem; dlho sa nestretneme • zísť sa: zídeme sa, uvidíme sa v Tatrách
4. vybaviť si v mysli • predstaviť si: zrazu uvidel pred sebou následky svojho činu; predstavil si ho ako víťaza
zísť sa1 1. priblížiť sa jeden k druhému (náhodou al. zámerne) • stretnúť sa: zídeme sa, stretneme sa na dohodnutom mieste • uvidieť sa: Kedy sa opäť uvidíme? • spojiť sa (dostať sa do tesnej blízkosti; aj o veciach): spojiť sa, zísť sa očami; múry sa na tom mieste spojili
2. p. zhromaždiť sa 1 3. p. dohodnúť sa
zísť sa2 byť želateľný, vhodný, osožný • byť potrebný • hodiť sa: ešte sa mi to zíde, hodí v domácnosti; bolo by potrebné, zišlo by sa zakúriť • prísť vhod • pridať sa: dovolenka mi príde vhod; tisícka sa mi pridá, zíde • hovor.: šiknúť sa • zastar. trafiť sa: doska sa mi môže šiknúť pri oprave plota; do niečoho sa mi to trafí • treba (vetná príslovka): peniaze sa vždy zídu, vždy sú treba; treba, zíde sa upozorniť na neporiadok • subšt. bodnúť
hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať sa • škriepiť sa • prieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejší • zastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkal • vadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhu • expr.: hrýzť sa • žrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetok • nár. chlpiť sa: chlpili sa o dom • hašteriť sa • expr.: naťahovať sa • ťahať sa • pejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosť • kniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský) • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prsty • pren. expr. kosiť sa • expr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkali • mať spor • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniaze • priečiť sa • fraz. vymieňať si názory • polemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami! • nár. prejedať sa (Timrava) • nár. doprávať sa (Kukučín) • nár.: dožúvať sa • doháňať sa • dokarovať sa
hrýzť sa 1. p. hádať sa 2. p. trápiť sa 1
trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sa • sužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičov • robiť si starosti: robí si starosti so synom • znepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinu • zožierať sa • expr.: zhrýzať sa • hrýzť sa • zjedať sa • užierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevom • umárať sa • mrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrti • hovor.: mordovať sa • krenkovať sa • turbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkosti • kniž.: trudiť sa • zžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou syna • trýzniť sa • mučiť sa • týrať sa • katovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťou • ničiť sa • nivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číš • nár. expr. žuhriť sa (Hronský) • zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)
2. p. namáhať sa
vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom) • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailoch • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradu • dohadovať sa • doberať sa • expr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračky • priečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš? • hašteriť sa • hovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúposti • expr.: hrýzť sa • sekať sa • chlpiť sa • hovor. expr. žrať sa • pren. pejor. brechať/štekať na seba • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým) • nár. prejedať sa (Timrava)
marš2 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • preč • ber sa • berte sa • expr.: prac sa • practe sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu! • zmizni • zmiznite • hovor. expr.: vypadni • vypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť! • hovor. expr.: kuš • kušte: Deti, kuš domov! • fraz. strať(te) sa mi z očí • von (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím! • fraz.: choď/choďte do čerta • choď/choďte v čerty • choď/choďte do pekla • choď/choďte do frasa • choď/choďte mi z očí • tam sú dvere
naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strach • zľaknúť sa • ľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strach • vyľakať sa • poľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakal • preľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakol • podesiť sa • predesiť sa • vydesiť sa • zdesiť sa • zhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaru • vyplašiť sa • naplašiť sa • poplašiť sa • splašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustí • nastrachovať sa • nastrašiť sa • postrašiť sa • prestrašiť sa • vystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodom • expr.: vyjašiť sa • najašiť sa • nastráchať sa • zduriť sa • zried.: zaľaknúť sa • zaľakať sa • nár. zakriatnuť sa (Kukučín) • strhnúť sa • zmeravieť • stŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachu • expr. zamrieť: zamrieť od ľaku • podľahnúť panike • hovor. spanikovať sa • subšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný dav • hovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študent • niž. hovor.: poondiať sa • poondieť sa • potentovať sa • potentočkovať sa • hrub.: pokakať sa • posrať sa • fraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí
zľaknúť sa p. naľakať sa
omdlieť stratiť vedomie • upadnúť/padnúť do mdlôb • zamdlieť • odpadnúť: od hrôzy omdlela, zamdlela; zranený (u)padol do mdlôb; od vyčerpania, únavy odpadol • kniž. zomdlieť: dieťa zomdlelo • kniž. umdlieť: robiť do umdletia • expr.: zosypať sa • zložiť sa: pred našimi očami sa dievča naraz zosypalo, zložilo • lek. slang. kolabovať (dostať kolaps) • hovor.: zamrieť • zájsť sa (pri silnom citovom vzrušení): zájsť sa od plaču, od radosti • expr.: odkväcnúť • odkvacnúť • odkvicnúť: odkväcol vyčerpaný na zem
zájsť sa1 p. omdlieť
zájsť sa2 p. zaobísť sa
zaobísť sa môcť byť bez niečoho, niekoho • obísť sa • zájsť sa: deti sa nezaobídu, neobídu bez rodičovskej pomoci; zájde sa bez sladkostí • vystačiť • vydržať • vyjsť (prejaviť hospodárnosť, skromnosť): vystačia, vydržia, vyjdú aj s menším prídelom; vydržať bez podpory • uskromniť sa (uspokojiť sa s málom): na večeru sa uskromní s kyslým mliekom • obstáť: ryba bez vody neobstojí
prebiť sa úsilím prekonať prekážky (fyzické, existenčné, psychické a pod.) • pretlačiť sa • prebojovať sa: armáda sa prebila, prebojovala cez hory; prebiť sa, pretlačiť sa na vedúce miesto • pretisnúť sa • preryť sa • pren. expr.: prehryznúť sa • prehrýzť sa: prehrýzli sa ťažkými začiatkami • prepracovať sa (vytrvalou prácou k niečomu dospieť) • preniknúť • predrať sa: v poslednej fáze boja pretekár prenikol, predral sa do čela • expr. prekľuť sa: prekľula sa cez zástup ľudí až ku mne • expr.: presekať sa • prerúbať sa (bojom sa odniekiaľ niekam dostať): presekať sa, prerúbať sa k pevnosti • prekliesniť sa (s námahou): prekliesniť sa húštinou • preraziť (násilím sa prebiť): vojská prerazili cez priesmyk • expr. prepliesť sa (prebiť si cestu cez niečo, pomedzi niečo): prepliesť sa cez prekážky • expr. pretrápiť sa (s ťažkosťami prežiť): dajako sa pretrápime • expr. pretĺcť sa (s ťažkosťami v živote obstáť): chlapec sa dajako v cudzine pretlčie
zažrať sa 1. hryzením, vnikaním dostať sa hlboko do niečoho (obyč. nadlho) • vžrať sa: hrdza sa zažrala, vžrala do hodiniek • prehrýzť sa: črvotoč sa prehrýzla do samého stredu stĺpa • expr.: zahryznúť sa • zaryť sa: mechanizmy sa zahryzli, zaryli do vrchu • expr. zried. zažuť sa: pluhy sa zažujú do zaparenej zeme (Urban)
2. p. pustiť sa 1, zahĺbiť sa
prehryznúť sa, prehrýzť sa 1. hryzením sa dostať cez niečo niekam • prežrať sa: myši sa prehrýzli, prežrali k múke
2. p. prebiť sa
skriviť sa stať sa krivým, nerovným • pokriviť sa: špendlík sa skrivil, pokrivil • dokriviť sa (na viacerých miestach al. veľmi) • nakriviť sa (trocha, mierne): kútiky úst sa mu nakrivili do plaču • ohnúť sa • zohnúť sa (dať sa do oblúkovej polohy): (z)ohol sa mu chrbát • expr.: zíveriť sa • zúveriť sa (skriviť sa obyč. vysušením): kôra sa zíverila, zúverila
zíveriť sa p. skriviť sa
zúveriť sa p. skriviť sa
splývať 1. tesným susedstvom sa dostávať do jedného celku, začať tvoriť celok al. robiť dojem celku • kniž. zlievať sa: hlasy splývali, zlievali sa do mohutného chorálu; farby súmraku splývajú, zlievajú sa do sivého odtieňa • spájať sa • zlučovať sa: cesty sa v diaľke spájajú, zlučujú • zrastať • zžívať sa • asimilovať sa (prispôsobovať sa okoliu a začať s ním tvoriť celok): zrastať, zžívať sa s novou rodinou; prisťahovalci sa rýchlo asimilujú, splývajú s domorodcami • odb. fuzionovať
2. voľne (v prúdoch, záhyboch a pod.) visieť • spadať • padať: vlasy jej mäkko splývali, (s)padali na plecia; záclony splývali, padali až na zem
3. zvoľna klesať • skĺzať • kĺzať • padať: slzy jej splývajú, padajú po líci; šaty pomaly skĺzajú, kĺžu z tela
spriahnuť sa expr. spojiť sa, dať sa dovedna (obyč. tajne, so zlým úmyslom a pod.) • spriasť sa • spliesť sa: spriahnuť sa, spriasť sa s protivníkom • subšt. spiknúť sa • kniž. spolčiť sa: všetci sa proti nám spolčili; spolčiť sa aj s čertom • pejor.: spantať sa • zapantať sa (o vzťahu muža a ženy): spantala sa s nejakým ženatým chlapom • hovor. pejor. spaktovať sa (spojiť sa obyč. v politike): spaktovať sa s opozíciou • pospriahať sa (postupne) • sprisahať sa • expr. zrieknuť sa (tajne zosnovať sprisahanie): sprisahať sa proti vláde, proti prezidentovi; všetko sa proti nám zrieklo • pejor.: zňuchať sa • zlízať sa • hovor. expr. znôtiť sa (uzavrieť, nadviazať blízky vzťah, spojenectvo): zňuchal sa s podsvetím; zlízať sa, znôtiť sa s novými známymi
zapliesť sa 1. dostať sa, zachytiť sa do niečoho neprehľadného, stojaceho v ceste a pod. • zamotať sa: vlasy sa zaplietli, zamotali do retiazky • zaputnať sa: gombík sa zaplietol, zaputnal do sieťky • zamiešať sa • vkĺznuť • vsunúť sa (medzi množstvo): zamiešať sa do davu; vkĺznuť, vsunúť sa nenápadne medzi modliacich sa • pospletať sa • posplietať sa • pospletávať sa (postupne al. viacero vecí): prsty sa mu posplietali do jednej gule • prepliesť sa (cez seba): konáre stromov sa preplietli • zauzliť sa • spliesť sa • schlpiť sa • zakosíliť sa (do uzla) • expr. zapriasť sa: zapriasť sa do liací
2. dostať sa do istej situácie (často nepríjemnej al. nastrojenej v neprospech niekoho) • zamiešať sa: zapliesť sa do dlžôb, zamiešať sa do sporov • zatiahnuť sa • vtiahnuť sa • hovor. namočiť sa: Prečo sa do toho prípadu zatiahol, vtiahol?; namočila sa do nepríjemností, ani nevedela, ako • zapojiť sa: zapojiť sa do odboja
3. hovor. mať intímny vzťah s niekým; dať sa s niekým dovedna (so zlým úmyslom) • spriahnuť sa • spriasť sa • spliesť sa: zaplietla sa, spriahla sa, spriadla sa s nejakým mužom; nemal si sa s ňou spliesť • pejor.: zlízať sa • zňuchať sa (uzavrieť blízky vzťah, spojenectvo a pod.): zlízal sa s domácou; zňuchať sa s políciou • expr.: spantať sa • zapantať sa • zapodieť sa • pejor. zahodiť sa (stykom s niekým stratiť úctu): s hocikým sa zahodí
4. p. pomýliť sa, popliesť sa 1
zňuchať sa p. zapliesť sa 3, spriahnuť sa
stagnovať byť v nečinnosti, zastavovať sa vo vývine • viaznuť • nevyvíjať sa: obchod stagnuje; doprava stagnuje, viazne; umenie sa nevyvíja, stagnuje • hovor. prešľapovať • stáť (na mieste): súčasná výroba iba prešľapuje, stojí na mieste • kniž. ustrnúť (dok.): próza neustrnula • zmeravieť (dok.): vývin nesmie zmeravieť • zaostávať (byť, ostávať pozadu vo vývine): hospodársky, politicky stagnovať, zaostávať • hovor. byť/ocitať sa v závoze (byť v nečinnosti pre bezvýchodiskovú situáciu): spolok sa ocitá v závoze; diskusia je v závoze
zžierať sa p. trápiť sa 1
uľútostiť sa, uľútostniť sa pocítiť ľútosť voči niekomu, niečomu: uľútost(n)il sa nad prosiacim a pomohol mu • neos.: uľútiť sa • prísť ľúto • expr. neos. zľútiť sa: uľútilo sa, zľútilo sa mu starej ženy; prišlo jej ľúto, že ju nepozvali • rozľútostiť sa • rozľútostniť sa • rozžialiť sa (prepadnúť ľútosti, žiaľu): rozľútost(n)il sa, rozžialil sa sám nad sebou • kniž. zželieť sa: zželelo sa mi samej seba
zľútiť sa 1. p. uľútostiť sa 2. p. zľutovať sa
zľutovať sa prejaviť súcit s niekým a poskytnúť pomoc, útechu, odpustenie a pod. • zmilovať sa: zľutovať sa, zmilovať sa nad opustenými; rodičia sa zľutovali, zmilovali a splnili deťom túžbu • zried. zľútiť sa (Timrava) • zastar. pomilovať: Pomiluj Bože, pomiluj! (Sládkovič) • hovor. expr. učlovečiť sa (prejaviť sa ako človek, stať sa prístupný dobrému): učlovečili sa a pomohli nám v núdzi • poet. zžialiť sa (nad kým, nad čím)
zželieť sa p. uľútostiť sa
vhrýzť sa p. vniknúť 1
vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsť • preniknúť • vpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hry • expr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej roly • vohnať sa • vhnať sa • vhrnúť sa • vpadnúť • nahrnúť sa • nabehnúť • vovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetlo • expr.: vrútiť sa • vraziť • vbŕdnuť • zried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do úst • vtrhnúť • vbiť sa • dobiť sa • vlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchodu • vliať sa • naliať sa • presiaknuť • odb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôdu • vprúdiť • vtiecť • vplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žíl • vovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do mysle • vlámať sa • kniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domu • prebiť sa • preraziť • prebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mesta • usadiť sa • usídliť sa • zahniezdiť sa • hovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajze • vrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zeme • vhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablka • zabodnúť sa • zapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože
2. p. pochopiť 1
vytriezvieť 1. stať sa triezvym • otriezvieť: do rána ledva vytriezvel, otriezvel • fraz. expr. vyspať sa z opice
2. ochabnúť v nejakom cite, intenzívnom zápale za niečo • ochladnúť • schladnúť: vytriezvieť z ilúzií; ochladnúť z nadšenia; po sklamaní vytriezvel, schladol
zaľúbiť sa 1. pocítiť k niekomu lásku, vzplanúť k niekomu láskou • zamilovať sa: zaľúbiť sa, zamilovať sa do dievčaťa na prvý pohľad • pren.: zahľadieť sa • zapozerať sa • zadívať sa • zaprizerať sa • pren. hovor. zakukať sa: zahľadeli sa, zapozerali sa do seba a bola z toho svadba; zadívala sa, zakukala sa do svojho profesora • expr.: zblázniť sa • poblázniť sa • zjašiť sa • pojašiť sa • zbesnieť (sa) • spochabiť sa • spochabieť (sa) (veľmi, nerozumne sa zaľúbiť): zbláznil sa, zjašil sa na staré kolená do mladej dievčiny; nemala si sa doňho pojašiť, spochabiť • hovor. expr.: buchnúť sa • bachnúť sa • rachnúť sa • tresnúť sa • tresknúť sa • zasprostiť sa: buchnúť sa do chlapca • pozaľubovať sa (postupne sa zaľúbiť): všetci sú pozaľubovaní
2. vzbudiť u niekoho príjemný dojem, sympatiu • zapáčiť sa: chlapec sa nám hneď zaľúbil, zapáčil • pozdať sa • zazdať sa • zvidieť sa (obyč. v menšej miere): pozdala, zvidela sa nám predstava cesty do cudziny • hovor. zavidieť sa • zried. zľúbiť sa (Dobšinský) • zried. popáčiť sa (Rázus) • zalahodiť • polahodiť: úspech mu zalahodil • zaimponovať: uchádzač o miesto nám zaimponoval svojou rozhľadenosťou • zamilovať si • obľúbiť si (nájsť záľubu): zamiloval si, obľúbil si tiché večery
3. p. zapáčiť sa 2
zapáčiť sa 1. stať sa niekomu milým, príjemným, pekným, vzbudiť kladný cit, ohlas • zaľúbiť sa: dievča sa nám zapáčilo, zaľúbilo na prvý pohľad • zvidieť sa • hovor.: zavidieť sa • zazdať sa • pozdať sa (obyč. v menšej miere): bol to tovar, ktorý sa nám ihneď z(a)videl, zazdal, pozdal • zried. popáčiť sa (Rázus) • zried. povidieť sa (Urban) • zried. zľúbiť sa (Dobšinský) • zalahodiť • polahodiť • polichotiť: zalahodil jej náš obdiv • zaimponovať (priaznivo zapôsobiť): svojím vystúpením chlapec zaimponoval všetkým
2. (iba v 3. os.) začať mať vôľu do nejakej činnosti, dostať chuť niečo robiť • zaľúbiť sa: príde, kedy sa mu zapáči, zaľúbi • zvidieť sa • pozdať sa • expr. zasladiť sa: zvidelo sa, pozdalo sa, zasladilo sa mu prísť k nám na návštevu • zachcieť sa • zažiadať sa: robia, čo sa im zachce, zažiada • zmyslieť si: dieťa dostane, na čo si zmyslí • zachutiť (prísť na chuť niečomu): moc každému zachutí • prísť vhod: robí, ako mu príde vhod • expr.: uráčiť sa • zráčiť sa (po istom váhaní pustiť sa do nejakej činnosti): konečne sa im uráčilo, zráčilo prísť
zľúbiť sa p. zapáčiť sa 1
zblázniť sa 1. duševne, psychicky ochorieť (na stratu zdravého rozumu); expr. stratiť súdnosť, začať konať neuvážene • zblaznieť • zošalieť (sa) • zísť z rozumu • pominúť sa/minúť sa na rozume: z úderu sa nespamätal, načisto sa zbláznil, zblaznel, zošalel (sa); koná, akoby zišiel z rozumu, akoby sa pominul na rozume • stratiť rozum • prísť o rozum • pohnúť sa z rozumu: Čo ste stratili rozum? • pomiasť sa • pominúť sa: na starosť sa pomiatol, pominul • zdivieť • zdivočieť • zdivočiť sa • expr. zastar. zvetrieť (stať sa divým, nepríčetným): od strachu zdivel • expr.: poblázniť sa • zjašiť sa • spochabiť sa • zbesnieť sa • zjančiť sa • zmyšiť sa • pošinúť sa • zmítoriť sa (konať ako blázon, neuvážene a pod.): má sa poblázniť, zjašiť, spochabiť od radosti, že zvíťazil; ide sa zbesnieť, pošinúť od žiaľu; Čo ste sa tu všetci zjančili, zmyšili?; načisto sa z toho zmítoril
2. expr. veľmi sa zaľúbiť; veľmi si obľúbiť niekoho, niečo • expr.: poblázniť sa • zošalieť (sa) • pojašiť sa • zjašiť sa: zbláznil sa, pobláznil sa do svojej učiteľky; celý je zošalený, pojašený, zjašený do lyžovania • expr.: spochabiť sa • spochabieť (sa): byť spochabený do cestovania, do dievčat • hovor. expr.: buchnúť sa • tresnúť sa • rachnúť sa • tresknúť sa • zasprostiť sa (veľmi sa zaľúbiť) • expr. zdivieť: bol do nej celý zdivený
zľudštieť stať sa ľudským • zľudštiť sa • poľudštiť sa: jeho správanie zľudštelo, zľudštilo sa, poľudštilo sa • humanizovať sa: bývanie sa humanizovalo • hovor. expr. učlovečiť sa
zžialiť sa p. zľutovať sa
zmenšiť sa stať sa menším (op. zväčšiť sa): rozdiel medzi bratmi sa zmenšil • stenknúť • stenčiť sa • zúžiť sa (stať sa menším čo do hrúbky, šírky, expr. množstva, objemu): vrstva papiera sa stenčila, stenkla; chodba sa zúžila; expr. zásoby stenkli, stenčili sa • zoschnúť (sa) • zosušiť sa (suchom, sušením sa zmenšiť): drevo (sa) zoschlo, zosušilo sa • lek. atrofovať (o tkanive al. o telesných orgánoch) • expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti, množstve, význame a pod.): rodinné úspory sa scvrkli • poklesnúť • klesnúť (stratiť na intenzite, význame, hodnote a pod.): rozvodovosť (po)klesla; cena áut (po)klesla • ubudnúť • odbudnúť (zmenšiť sa čo do množstva, rozsahu a pod.): záujemcov, zásob ubudlo, odbudlo • zoslabnúť • oslabnúť • zoslabiť sa (v intenzite): zvuky (z)oslabli, zoslabili sa; horúčka (z)oslabla, zmenšila sa • zredukovať sa • znížiť sa (v množstve, intenzite; op. zvýšiť sa): náskok vedúceho pretekára sa zredukoval, znížil, zmenšil na minimum • obmedziť sa: výroba zbraní sa obmedzila • zdrobnieť (stať sa drobným, malým): písmo jej akosi zdrobnelo • zrednúť: zástupy zredli • zried. zmalieť (Urban)
zúžiť sa p. zmenšiť sa
zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu • stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopy • schovať sa • skryť sa • ukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v dave • stratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoru • expr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol
2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť • odpadnúť: prekážky, zábrany odpadli • vytratiť sa • stratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutia • padnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padli • hovor. expr.: vypariť sa • odpratať sa • odpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehli • hovor. expr.: zdúchať • zdúchnuť: zdúchnuť z domu • zutekať • ujsť: zutekať, ujsť spred komisie • expr.: ufujazdiť • ufrknúť • ufrngnúť • ubrnknúť (rýchlo odísť) • hovor. expr. vypadnúť • fraz. expr. vziať nohy na plecia
3. prestať jestvovať • stratiť sa • vymiznúť • zaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizli • vytratiť sa • pominúť sa • prejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešla • hovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparil • kniž.: vyprchať • vypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchne • pohasnúť: smiech pohasol, túžba pohasla • expr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapú • hovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapala • zapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutia • zísť • zliezť • skapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapal • rozplynúť sa • rozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlili • hovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavy • poprechádzať • poprechodiť • postrácať sa • pomiznúť • potratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli
zrásť 1. rastom utvoriť jeden celok, spojiť sa rastom • zrásť sa: zlomená noha (sa) rýchlo zrástla • zaceliť sa • zacelieť • sceliť sa • scelieť • zjazviť sa • zajazviť sa • zavrieť sa • zatvoriť sa (o rane): rana sa časom zacelila, zajazvila, zatvorila; väzivo sa scelilo • hovor. zarásť: rana ešte nezarástla • prirásť (rastom sa pripojiť): vrúbeľ prirástol na stromček
2. tesnou blízkosťou utvoriť jeden celok • splynúť • kniž. zliať sa • spojiť sa: ich pery zrástli, splynuli, zliali sa do dlhého bozku; oči sa im spojili v porozumení
3. dlhým časom, zvykom, citovým putom a pod. začať tvoriť s niečím, niekým jednotu, súlad • zžiť sa: zrásť, zžiť sa s novým prostredím, s pracovným kolektívom • zblížiť sa (dôverne): po čase sa spolubývajúce veľmi zblížili • prilipnúť • kniž. priľnúť • pripútať sa • primknúť sa • prirásť k srdcu: priľnúť, pripútať sa k rodine; rodný kraj mu prirástol k srdcu, zrástol s rodným krajom; primknúť sa k robote, zrásť s robotou
zžiť sa p. zrásť 3