Synonymá slova "zha" v Synonymickom slovníku slovenčiny

konfiškácia zobratie v prospech štátu, úradné odňatie • zhabanie: konfiškácia, zhabanie majetku, pôdy • rekvirácia: rekvirácia potravín, dobytka • hovor. rekviračka

odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziať • zobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádej • zbaviť • pozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekoho • pripraviť • priniesť • priviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o život • obrať • kniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkcie • kniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraň • skonfiškovať • zhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetok • pobrať • poodoberať • kniž. poodnímať (postupne, viac vecí)

2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkosti • zúžiť • zabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páse • expr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenku • zobrať • vziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mlieka • odčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazí • poodoberať • pouberať • pobrať • pozberať • poodčerpávať (postupne, viac vecí)

3. p. odviesť 2

skonfiškovať úradne odňať, zobrať (v prospech štátu) • konfiškovať • zhabať: (s)konfiškovať pôdu, zhabať majetok • exekvovať • zexekvovať (vymôcť, vziať exekúciou): (z)exekvovali im dom • vyvlastniť (vziať zo súkromného vlastníctva): vyvlastnenie pôdy • subšt. zabaviť: na hraniciach mu pašovaný tovar zabavili • pohabať (postupne) • rekvirovať • zrekvirovať (úradne zobrať obyč. pre vojsko): (z)rekvirovať potraviny • porekvirovať (postupne)

p. aj zabrať

vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misy • uchopiť • kniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za ruku • vyňať • vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievky • pobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred úst • odňať • odobrať: odňali, odobrali mu majetok • zbaviť: zbaviť súpera lopty • kniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabať • zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazí • skonfiškovať • zhabať (úradne vziať) • zoštátniť • znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisícku • dostať • získať: dostať, získať finančnú odmenu • prijať: prijať dar od niekoho • prevziať: prevzala balík od poštára • predchytiť (vziať skôr ako iný) • prebrať • odviesť • odvábiť • odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievča • vybrať: vybrať si dovolenku

4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školu • kniž. pojať: pojali ma do mesta so sebou • pribrať: pribrať niekoho do partie • prijať • adoptovať • osvojiť • prisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobrať • strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla most • schytiť • expr.: skmasnúť • zdrapiť • drapnúť • zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasy • expr. popadnúť: popadla vedro a bežala preč • vytrhnúť • vymyknúť • vychmatnúť • vyšklbnúť • vychytiť • expr.: vydrapnúť • vydrapiť • vykmasnúť • vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušiel • poschytať • poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisy • postŕhať • postrhávať • postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na seba • podujať sa: na službu sa podujal sám • ujať sa: ujať sa funkcie predsedu • prevziať • prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážne • vyložiť si • vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávne • pochopiť • porozumieť: slová pochopil doslova

8. p. premôcť 3

zhabať p. skonfiškovať, vziať 2

schytiť 1. rázne, prudko, náhle chytiť • uchopiť • expr.: zdrapiť • drapnúť • zdrapnúť • schrapiť: schytila, uchopila, zdrap(i)la chlapca za ruku a bežala s ním preč; schrapil nôž a bodol • expr.: chmatnúť • schmatnúť • schvátiť • zhabnúť (v rýchlosti): (s)chmatne dievča v páse a už ho nepustí; (s)chvatol, schvátil ma za plece, za rukáv • strhnúť • expr. skmasnúť (prudko chytiť a niekam dostať): strhol, skmasol dieťa do náručia • expr.: pochytiť • schopiť • popadnúť (prudko chytiť niečo obyč. náhodne sa vyskytujúce): narýchlo pochytil handru, popadol sekeru • uchytiť (prudko, náhlivo vziať): uchytí, čo vidí • subšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (náhlivo vziať): (z)grajfol pušku a bežal

2. p. zmocniť sa 2, zachvátiť

zhabnúť p. schytiť 1

zarazený privedený do rozpakov niečím nečakaným; svedčiaci o rozpakoch, o prekvapení • prekvapený • zadivený • udivený: zarazený, prekvapený pohľad • ohromený • ohúrený • omráčený (veľmi zarazený): zastal celý ohúrený, omráčený • expr.: ohlušený • obarený • ovalený • vyvalený: sedí ako ohlušený • začudovaný • zmätený • zháčený • zaskočený: zmätená tvár; bol zaskočený jej reakciou • zmeravený • stŕpnutý • šokovaný (znehybnený od prekvapenia): stŕpnutý od sklamania; šokovaný aroganciou podriadených • hovor. expr. zmítorený • subšt. zmagorený

zháčený p. zarazený

zmätený 1. vyvedený z duševnej rovnováhy a pokoja; svedčiaci o tom • pomýlený • popletený: bol celý zmätený, popletený • zmýlený • expr.: zmátaný • zmotaný • hovor. expr. pomotaný: má zmátanú, pomotanú hlavu • bezradný • nerozhodný • dezorientovaný • rozpačitý (nevediaci si rady): stál tam celkom bezradný; dezorientovaný, rozpačitý turista • chaotický • kniž. konfúzny: chaotické, konfúzne myšlienky • hovor. expr.: zmítorený • zmagorený; zarazený • zháčený • začudovaný (zároveň prekvapený): po prednáške zostal zarazený, zháčený • expr.: ohlúpený • osprostený • ohúrený • ohromený (zmätený vo veľkej miere) • hovor. expr. zmútený • kniž. mätežný

2. p. neusporiadaný

zaseknúť sa 1. zaboriť sa niečím ostrým, špicatým do niečoho • zaraziť sa • zaťať sa: zasekol sa, zaťal sa nechtami do stromu; guľka sa zarazila do steny • zahryznúť sa (zubami): zahryzla sa v zlosti do pery • zabodnúť sa (hrotom): tŕň sa zabodol pod nechet • pozasekávať sa • pozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)

2. zastaviť sa v činnosti, v pohybe, v reči a pod. • zadrhnúť sa: motor sa v činnosti zasekol, zadrhol • spriečiť sa • vzpriečiť sa • zapriečiť sa (nemôcť byť v činnosti pre priečnu, nepriaznivú polohu): kľúč sa spriečil, vzpriečil • zakliniť sa • hovor.: zacviknúť sa • zapasovať sa: zakliniť sa, zacviknúť sa, zapasovať sa medzi dosky • zachytiť sa • expr. zakvačiť sa: padák sa zachytil, zakvačil do stromu • spätiť sa • zháčiť sa • zaraziť sa (v reči) • zaťať sa • zatnúť sa • seknúť (v rozprávaní, v behu): zaťal sa, sekol a nepovedal už ani slova; keď sa zatne, už sa nepohne • pozasekávať sa • pozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)

zastaviť sa 1. ustať v pohybe, v činnosti, prestať sa hýbať; prerušiť chod, činnosť • zastať • zastaviť: dav ľudí sa pred budovou zastavil, zastal; auto (sa) zastavilo; výroba sa na krátky čas zastavila; muž za mestom zastal, zastavil • uviaznuť • zaviaznuť • zachytiť sa (pri nejakej prekážke): bicykel uviazol, zaviazol v snehu; padajúci sa zachytil o strom, zastavil sa na strome • zaseknúť sa • zadrhnúť • zadrhnúť sa • hovor. expr. zahaprovať (náhle ustať v činnosti): zasekol sa v speve, v reči; motor sa zadrhol, zahaproval • zaraziť sa • zapätiť sa • zháčiť sa (náhle sa zastaviť): zaraziť sa v chôdzi; zapätiť sa, zháčiť sa v reči • pozastavovať sa • popristavovať sa (postupne sa zastaviť): autá sa pozastavovali

2. na chvíľu niekam zájsť, niekde ostať, niekde, pri niečom sa zdržať • staviť sa • pristaviť sa: (za)staviť sa u známych; cestou sa pristaviť na výstave • zried. ustaviť sa: Ustavte sa niekedy u nás! • ohlásiť sa • nazrieť: už dlho sa u nich neohlásil; každý deň nazriem k rodičom • zotrvať: pohľadom zotrvala na jeho tvári • pozastaviť sa: trocha sa pri tejto otázke pozastavíme

zháčiť sa 1. náhle ustať v činnosti • zastaviť sa • zaraziť sa: kôň sa naraz zháčil, zastavil, zarazil a nešiel ďalej • expr.: zhačknúť sa • zhačkať sa • zhačkovať sa: deti sa naraz zhačkali • zaseknúť sa • expr.: zapätiť sa • spätiť sa (v reči): naraz sa v prejave zasekol, spätil

2. silno a nepríjemne sa prekvapiť • zaraziť sa • zmiasť sa: keď počul správu o chystanej zmene, zháčil sa, zarazil sa, zmiatol sa • nár. zháknuť sa (Kukučín) • zrozpačitieť (dostať sa do rozpakov): po odmietnutí svojho návrhu zrozpačitel • expr. zahriaknuť sa: zdalo sa mu, že povedal priveľa – zahriakol sa a zmĺkol • zried. zhriaknuť sa (Vajanský)

kľukatý utvárajúci kľučky, zákruty (op. rovný) • zried. kľukastý • expr. krivolaký: kľukaté, kľukasté, krivolaké horské chodníčky • haditý • hadistý • hadovitý • zhadený • vlnovitý • zried.: krútľavý • hadivý (krútiaci sa, vinúci sa ako had): haditá, vlnovitá, krútľavá poľná cesta • hovor.: cikcakový • cikcakovitý: cikcaková, cikcakovitá čiara • serpentínový (s ostrými zákrutami): serpentínová trasa • meandrovitý (s meandrami, obyč. o rieke): prešli vysušeným meandrovitým korytom potoka • nerovný • krivý: krivá ulica

zhadený p. kľukatý

zhádzať p. zhodiť 1

zhodiť 1. prudkým pohybom hodiť smerom nadol • zvrhnúť: zhodiť vázu zo stola; zvrhnúť na mesto bomby • sotiť (prudko posunúť): sotiť balík pod stôl • zhádzať • pozhadzovať (postupne): zhádzať, pozhadzovať šaty zo seba, uhlie z voza • expr. pošmárať (postupne, viac vecí): pošmára zo stola karty • strhnúť • zraziť (úderom): zraziť, strhnúť palicou ovocie zo stromu • zvaliť: zvaliť súpera na zem • pozrážať • pováľať (postupne, viac vecí zhodiť, zraziť): vietor pozrážal, pováľal mladé stromčeky

2. p. schudnúť 3. p. pokoriť 1

skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavy • zhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad

2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbe • zostavovať • montovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje stroj • hovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?

3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorca • riasiť • zberať • zberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybov • hovor. zastar. rancovať • faldovať • typ. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)

4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriť • písať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseň • komponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniu • zostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer

5. vykonávať isté úkony • robiť • konať • činiť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub

6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2

zhadzovať p. skladať 1

nedôstojný 1. ktorý je bez potrebnej dôstojnosti, vážnosti, vznešenosti al. primeranosti (op. dôstojný): nedôstojné vystupovanie rečníka • nevhodný • nenáležitý • neprimeraný • nehodný (nezodpovedajúci istému postaveniu al. istej situácii; op. primeraný, vhodný): má vzhľadom na svoj vek nedôstojné, neprimerané správanie; viesť nevhodné, nenáležité reči; zvolili si nevhodného, neprimeraného nástupcu

2. pokorením, znevážením, zosmiešnením a pod. spôsobujúci stratu ľudskej dôstojnosti, vážnosti (op. dôstojný) • ponižujúci: urazil ho svojou nedôslednou, ponižujúcou poznámkou • hovor. expr. zhadzujúci: ocitol sa v nedôstojnom, zhadzujúcom postavení • potupný • hanebný (spôsobujúci potupu, hanbu): museli sa zmieriť s potupnou, hanebnou prehrou; získal to nedôstojným, hanebným spôsobom

zháknuť sa p. zháčiť sa 2

zhaltovať p. zdržať 2, zastaviť 1

zhamkať p. zjesť

zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málo • požiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlom • skonzumovať • stroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčky • expr. zjemn.: spapať • spapkať • zhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvé • zožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatu • vyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobrom • vyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z taniera • expr.: spratať • upratať • zmastiť • zlupnúť • zlupkať • zlopnúť • spakovať • spásť • sprášiť • zmiesť • zmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiek • hovor. expr., obyč. pejor.: sfakliť • sťapnúť • skotiť • zošrotovať • zmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajce • hovor. expr. sfutrovať • expr.: zhltnúť • zhltať • spahltiť • schamtať • schlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkať • vychlípať • vysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievku • expr.: zlízať • vylízať • zliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačku • subšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechal • expr.: schrúmať • schrumkať • schrumnúť • schrupnúť • schrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablko • vziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesť • expr.: popratať • pohltať • vyhltať • pochrúmať • pochrúpať • pochrumkať • zjemn.: popapať • popapkať • hrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus torty • expr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškov • vychutnať (s chuťou zjesť)

p. aj zajesť si

spomaliť spôsobiť pomalší pohyb; znížiť svoju rýchlosť (op. zrýchliť): tréner naznačil spomaliť tempo hry; lietadlo naraz spomalilo • zvoľniť • stíšiť • zmierniť: zvoľniť, stíšiť, zmierniť krok, chod motora; auto pred domom stíšilo • pribrzdiť • zbrzdiť • hovor. prihamovať (spomaliť brzdením, brzdou): vlak pribrzdil; nepriaznivý vývin treba pribrzdiť, prihamovať • zdržať (spôsobiť pomalší priebeh nejakej činnosti): dažde zdržali žatvu, kosbu sena • zabrzdiť • hovor.: zahamovať • zhamovať (urobiť pomalším, príp. aj zastaviť; zadržať v napredovaní): zabrzdiť, z(a)hamovať rozvoj niečoho • zried. zhatiť • utlmiť • stlmiť • zoslabiť (rýchlosť, tempo)

zdržať 1. zabrániť v zamýšľanom odchode • zadržať: hostí sme ešte na chvíľu zdržali, zadržali • zabaviť • pribaviť • pridržať (trocha zdržať): u susedov ma zabavili, pribavili dobrú pol hodinku; pridržali ma ešte, aby som neodišiel

2. spôsobiť oneskorenie niekoho, niečoho v nejakej činnosti • zabrzdiť • zhamovať • zahamovať: dopravná nehoda zdržala, zabrzdila, z(a)hamovala náš príchod • zhatiť: zhatiť vojsko pri ústupe • spomaliť (spôsobiť pomalší priebeh): spomaliť tempo žatvy • subšt. zhaltovať (Beňo) • kniž. retardovať (nedok.): retardovať vývin

3. vôľou prekonať (city, telesné stavy) • zadržať • premôcť • potlačiť • ovládnuť: ledva z(a)držala, premohla, potlačila slzy; nemohol ovládnuť smiech • zahatať: chcel zahatať príval reči • zatajiť • zakryť: zatajiť, zakryť plač

zhamovať p. spomaliť, zdržať 2

honba 1. často opakované úsilie dosiahnuť niečo, zháňanie: honba za ziskom, za slávou • hovor.: zhánka • zháňačka (veľký dopyt): zhánka, zháňačka za stavebnými pozemkami

2. sledovanie niekoho s úmyslom chytiť ho; vystupovanie proti niekomu, niečomu mocou • prenasledovanie: honba na zlodejov; honba na politických protivníkov • publ. pohon: policajný pohon • expr. štvanica: politické štvanice

p. aj chytačka

zháňačka hovor. veľký záujem o získanie niečoho (obyč. kúpou) • hovor. zhánka: zháňačka, zhánka za bytmi • honba (úsilie dosiahnuť niečo): honba za peniazmi • dopyt: dopyt po tovare

hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávať • zhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvala • vyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýše • expr.: dulovať • kutrať (sa) • kutať (sa) • prehľadávať • prekutávať • prezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vrecká • macať • omaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínač • pohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávať • hovor.: zháňať • obháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkov • expr.: lašovať • ňúrať • núrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedol • expr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti mená • ískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlave • nár. šukať; sliediť • snoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbe • stopovať • pátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejovi • admin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)

starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládeže • zried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o muža • opatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnik • dbať • držať • pestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detí • bedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonov • hľadieť: hľadí len na peniaze, výhody • dozerať • dohliadať • dávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišli • hľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávať • zaobstarávať • zaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncert • zadovažovať • zaopatrovať • hovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť sa • mať starosť • byť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarí • trápiť sa • obávať sa • umárať sa • hovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa

šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov • hovor.: šporovať • šporiť • gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom • hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato • expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch • nár. škrvačiť (Tajovský) • hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze • nár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiť • odkladať • ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto • hovor.: šporiť • šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky • expr.: stískať • utískať (po troche) • expr.: skrbliť • skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke • pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiť • zhŕňať • zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky • pejor.: žgrlošiť • žgrlačiť • žgrliť • žgŕňať • žgrloniť • držgrošiť • skývražiť • skuhrať • skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal • expr.: skupániť • skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň • hovor.: šanovať • šianať: muža si šanuje, šiana • opatrovať • expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)

túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po hore • nár. brílať (Zguriška) • expr.: vláčiť sa • tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate? • expr.: zháňať • zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesi • expr.: motať sa • motkať sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletú • expr.: tmoliť sa • plantať sa • pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciach • nár. obalkovať sa (Rázus) • hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcami • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po pláži • expr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmách • nár. lógovať (Čeretková)

2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potuloval • expr.: tárať sa • lanfáriť • nár. drndať (Kálal) • subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deň • expr.: brílať • falangovať • halaškovať • hovor. zried. vagabundovať • zastar.: hajdúsiť • hajdúšiť • hauzírovať • subšt. čavargovať • cestovať • putovať • expr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete

zháňať 1. p. hľadať 2. porov. sústrediť 1 3. p. túlať sa 1

hnať sa 1. expr. rýchlo postupovať (obyč. v množstve) • rútiť sa • valiť sa: oproti sa ženú, rútia ťažké mraky; ženie sa, valí sa na nás voda • hrnúť sa: po autostráde sa hrnú kamióny • uháňať: kone uháňajú opreteky

2. expr. veľmi sa usilovať dosiahnuť niečo, horlivo sa púšťať do niečoho • expr.: naháňať sa • zháňať sa: ženú sa, naháňajú sa, zháňajú sa iba za majetkom • expr.: pachtiť sa • honiť sa: pachtí sa, honí sa za slávou, za uznaním • naháňať: stále čosi naháňa, sám nevie, čo • hovor. expr. štvať sa: štve sa za kariérou • expr. pechoriť sa (hnať sa za niečím, na čo sily nestačia): pechoria sa za bohatstvom • lakomiť sa: lakomiť sa za peniazmi

3. p. bežať 1, ponáhľať sa 1, 2

lakomiť sa silno túžiť po hmotných veciach, výhodách • bažiť • dychtiť: lakomí sa na cudzie; dychtí po výnosnom obchode • expr.: pachtiť sa • zháňať sa • pejor. mamonárčiť (získavať bohatstvo): pachtí sa, zháňa sa za peniazmi; celý život len mamonárči • byť lakomý • lipnúť (byť pripútaný k niečomu): lakomí sa na peniaze; lipne na ziskoch

pachtiť sa expr. veľmi za niečím túžiť a usilovať sa dosiahnuť to • expr. pechoriť sa: pachtí sa, pechorí sa za slávou • expr.: zháňať sa • honiť sa • hnať sa • naháňať sa (pachtiť sa obyč. za majetkom): odjakživa sa zháňa, ženie, naháňa iba za peniazmi; honiť sa, hnať sa za kariérou • expr.: driapať sa • hrabať sa • škrabať sa • škriabať sa • chabrať sa • chamrať sa • chamriť sa • chamtať sa: bezohľadne sa driapal, hrabal, škrabal na najvyššie pozície vo vedení • expr.: chápať sa • chapkať sa • nár. chaporiť sa: chápe sa dopredu; len sa chapkajú, chaporia a robota nikde • pejor. chamtiť (sa) • lakomiť sa: susedka sa chamtila, lakomila za každou korunou; chamtiť po peniazoch

p. aj usilovať sa, túžiť

schádzať sa 1. prichádzať na jedno miesto s cieľom byť spolu • schodiť sa • stretať sa: tajne sa schádzala, stretala s mládencom bývajúcim oproti • stýkať sa (náhodne al. pravidelne byť v osobnom styku): stýkali sa zriedkavo • zoskupovať sa • združovať sa (prichádzať na jedno miesto v skupinách, tvoriť skupiny): radi sa zoskupujú, združujú okolo svojho učiteľa • expr. zháňať sa: deti sa zháňajú za dedinou

2. p. spájať sa 1

zháňať sa 1. p. hnať sa 2 2. p. túlať sa 1 3. p. schádzať sa 1

predať 1. dať niekomu niečo za peniaze (op. kúpiť): predať pozemok, dom • speňažiť: dobre predal, speňažil auto; speňažiť starožitnosť • slang. streliť: strelil mi obraz za 1000 korún • pustiť • prepustiť (ponechať niečo niekomu za peniaze): prepusti mi pár vriec cementu • odpredať (časť al. po častiach): odpredať niekomu z vlastnej úrody jabĺk • vydražiť • vylicitovať (predať na dražbe): vylicitovať obraz • popredať • rozpredať • vypredať (postupne väčšie množstvo al. všetko): popredať dobytok, rozpredať majetok, vypredať vstupenky • expr. prekupčiť (kúpou vymeniť): prekupčil mačku za zajaca • hovor., obyč. pejor. zhandlovať: zhandlovať starý bicykel • predražiť (predať za neúmerne vysokú cenu): tovar viacerí súkromníci predražili

2. p. zradiť 1

zhandlovať p. predať 1

ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť • zoslabnúť • zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátnelo • expr.: zmľandravieť • zdengľavieť • zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejú • zvädnúť • zried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť • vychradnúť: vychradnuté, vycivené telo • hovor. ovisnúť • sklesnúť • hovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadli • zried. ochradnúť • expr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnela • oťarbavieť • sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

p. aj oťažieť

2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť • zoslabnúť • opadnúť • upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadla • ochromieť • otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupela • utíšiť sa • utíchnuť • ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlo • poľaviť • povoliť • popustiť: bolesť poľavila • zmierniť sa • zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmierneli • poddať sa: vietor sa časom poddá

zhandravieť p. ochabnúť 1

uraziť¹ spôsobiť urážku, ublížiť na cti: uraziť niekoho hrubými nadávkami, bezohľadnosťou • dotknúť sa (slovami al. činmi nepríjemne zasiahnuť): dotkne sa ho každá poznámka o chorobe, každé odmietnutie • pohaniť • potupiť • pokoriť • ponížiť • uponížiť (znevažujúco sa vysloviť, uvaliť hanbu na niekoho, na niečo): pohaniť, potupiť národnú hrdosť; čím ma chcete ešte pokoriť; svojím správaním (u)ponížil celú rodinu • zneuctiť • zhanobiť • zried. zhaniť • znevážiť (veľmi poškodiť na cti, na vážnosti, hlboko uraziť): zneuctili, zhanobili zástavu; znevážili jeho náboženské cítenie • kniž. inzultovať • zastar. obraziť: nenechám sa od nepriateľov obraziť • dourážať • pourážať • zurážať (viac ráz, obyč. silno uraziť): dourážať niekoho zlomyseľnými výmyslami; pourážali, zurážali nás do krvi

zhaniť p. uraziť¹, zhanobiť

zhanobiť uvaliť na niekoho hanbu; pohlavne zneužiť • zneuctiť • potupiť • spotupiť • pohaniť: zhanobiť, potupiť pamiatku mŕtveho; verejne niekoho zhanobiť, pohaniť • uraziť • znevážiť (znevažujúco sa vysloviť): svojimi rečami urazil, znevážil prítomných • pošpiniť • poškvrniť • zried. zhaniť: pošpinil, poškvrnil meno rodiny • nár. zhudiť (Timrava) • znesvätiť • znectiť • expr. zhyzdiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá mimoriadna úcta, posvätnosť): znesvätiť, zhyzdiť hroby • ponížiť • pokoriť • uponížiť: ponížili, pokorili ma pred všetkými • znásilniť • sprzniť (pohlavne): dostať trest za znásilnenie • hovor. expr. zhumpľovať • pejor.: zopsuť • popsuť (morálne pokaziť): zlá spoločnosť dievča zhumpľovala, zopsula,

zhánka p. zháňačka, honba 1

znásilniť násilím prinútiť na pohlavný styk • zneužiť: trest za znásilnenie, zneužitie maloletých • kniž. sprzniť • zneuctiť (zbaviť poctivosti al. počestnosti): zneuctiť ženu • hovor. expr.: zhumpľovať • zopsuť • popsuť (morálne pokaziť, obyč. sexuálnym násilím): zhumpľoval mu ženu • pren.: zhanobiť • pošpiniť • potupiť

zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiť • znevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človeka • kniž. sprzniť • zastaráv. znectiť • pren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné meno • znesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkov • dehonestovať • zdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegov • diskreditovať • zdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovali • pohaniť • potupiť • spotupiť • pošpiniť • poškvrniť • expr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo sväté • kniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovali • kniž.: podeptať • zdeptať • pošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosť • uraziť • pokoriť • ponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený

2. p. znásilniť

horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sa • páliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sa • blčať • blkotať • nár. dudotať (Kálal) • expr.: bĺkať • blkať • blnkať • blnkotať • kniž.: planúť • plápolať • poet.: hárať • zhárať • pláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou

2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť

zhárať p. horieť 1

vyrovnať 1. dať do radu al. do jednej roviny • zarovnať • urovnať (urobiť rovným, hladkým): zarovnať, urovnať knihy na poličke; zarovná si, urovná si sukňu • narovnať (dať do jednej roviny): narovnať ohnutý drôt • vystrieť (vyrovnať niečo skrivené, ohnuté): vystrieť chrbát, koleno • povyrovnávať • pozarovnávať • pourovnávať • ponarovnávať • pousporadúvať • povystierať (postupne, viac vecí) • zrovnať • hovor.: splanírovať • vyplanírovať (upraviť terén do rovnej plochy)

2. urobiť rovnakým • znivelizovať • nivelizovať (vyrovnať rozdiely na rovnakú, obyč. nižšiu úroveň): vyrovnanie, (z)nivelizovanie miezd • typ. egalizovať (urobiť rovnakým): egalizovať riadky • kniž. zotrieť (dať na jednu úroveň): zotrieť rozdiely • subšt. glajchšaltovať (vyrovnať podľa predpisu): glajchšaltovanie miezd

3. uviesť do súladu • usporiadať • urovnať: podarilo sa mu nepríjemnosť vyrovnať, usporiadať, urovnať • napraviť • uhladiť • zahladiť: zlý dojem napravíme; spory treba uhladiť, zahladiť • zladiť • zharmonizovať: zladiť myšlienky v hlave; zladiť, zharmonizovať krok • vyvážiť • kompenzovať (vyrovnať náhradou niečoho): svoje nedostatky vyvážil, kompenzoval usilovnosťou • povyrovnávať • pourovnávať • ponaprávať • pouhládzať • pozahládzať (postupne, viac vecí)

4. dať (obyč. peniaze) za istú hodnotu (tovar, službu) • zaplatiť • uhradiť • vyplatiť: vyrovnať, zaplatiť účet v hotovosti; vyrovnať, uhradiť, vyplatiť dlžobu • vyrovnať sa (s niekým; vyrovnať hospodárske záležitosti): rád by som sa s bratom vyrovnal, rád by som bratovi dlh vyrovnal

p. aj zaplatiť 1

zharmonizovať p. zladiť

zladiť uviesť do súladu, súhry, harmónie • priviesť/dať do súladu • zharmonizovať: treba zladiť, dať do súladu všetky zložky hospodárstva; neboli si schopní život zharmonizovať • kniž. vyladiť: vyladiť časti celku • menej vhodné zosúladiť • admin. slang. zosúhlasiť: zosúhlasenie položiek • koordinovať • skoordinovať: projekty neboli dobre (s)koordinované • kniž. al. odb. synchronizovať (uviesť do časového súladu): synchronizácia strojov • urovnať • zrovnať • usporiadať (dať do poriadku): urovnať, zrovnať si myšlienky v hlave; usporiadali si rodinné vzťahy

dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby

hasiť 1. zabraňovať horeniu • dusiť: hasiť, dusiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zhášať, zahášať, uhášať zvyšky pahreby

2. p. tíšiť 2 3. p. biť 2

zhášať p. dusiť 5, hasiť 1

zhasínač zariadenie na zhasínanie • zhasínadlo: zhasínač, zhasínadlo na sviečky

zhasínadlo p. zhasínač

zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesady • zahrdúsiť • zadrhnúť • zaškrtiť • uškrtiť • expr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mača • zadláviť • zagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v dave • zried. zdusiť: burina všetko zdusila • pridusiť • priškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhať • podrhnúť • podusiť • poškrtiť • podláviť • pogniaviť (postupne)

2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiť • zhasiť • udusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampu • uhasiť: požiar nemohli uhasiť • expr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigarety • pridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)

3. vôľou al. silou prekonať • udusiť • potlačiť • premôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťa • zadržať • zahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlosti • zlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch

zahasiť 1. zastaviť, prerušiť horenie (op. zapáliť) • zadusiť: požiar sa podarilo rýchlo zahasiť, zadusiť • uhasiť • udusiť: pahrebu uhasili, udusili vodou • zhasiť • zhasnúť (op. zasvietiť, zapáliť): z(a)haste, zhasnite luster • vyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť oheň • prihasiť (čiastočne zahasiť) • pozahášať • pozhášať • pozadúšať (postupne zahasiť)

2. p. utíšiť 2, zmierniť

zhasiť p. zahasiť 1, zhasnúť 2

zhasnúť 1. prestať vydávať žiaru, plameň, svetlo; pren. prestať jestvovať • vyhasnúť: lampa zhasla, vyhasla • kniž. pohasnúť: plameň pohasol • poet. vytlieť (zhorieť do tla) • dohorieť • vyhorieť (prestať horieť): sviečka už vyhorí • kniž. utuchnúť: pahreba utuchla • oslabnúť (takmer prestať jestvovať) • zaniknúť (prestať jestvovať): túžba naraz oslabla, zanikla

2. prerušiť horenie, svietenie (op. zapáliť) • zhasiť • zahasiť • uhasiť: zhasnúť sviečku; z(a)hasiť plameň, svetlo; uhasiť cigaretu • vyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť pahrebu • zastar. potuchnúť (Vajanský, Vansová) • pozhášať • pozhasínať (postupne)

zabrániť nedopustiť, nedovoliť, aby sa niečo (obyč. niečo neželateľné) uskutočnilo, aby niečo pokračovalo ďalej • zamedziť: zabrániť, zamedziť rozširovaniu nepravdivých správ • znemožniť • prekaziť (urobiť nemožným, neuskutočniteľným): znemožniť, prekaziť plány niekomu; prekazili mu postup do ďalšieho kola • ubrániť sa (potlačiť v sebe nejaký pocit, myšlienku a pod.): nemôže sa ubrániť predstave, nemôže zabrániť predstave, že celá námaha je zbytočná • zried. zbrániť (Šoltésová) • zahatať • zhatiť: zahatať, zhatiť príval slov • zmariť: zmariť kariéru, zabrániť kariére • zakázať • hovor. expr. zatrhnúť • hovor. zaraziť (nedovoliť v niečom pokračovať): zakázať, zatrhnúť, zaraziť ďalšie stretávanie sa mladých • zablokovať: zablokovať premávku

zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiť • chytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríka • zastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zviera • staviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh času • podržať • pridržať • prichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadol • expr.: spätiť • zapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapca • zried. zhatiť: zhatiť útočníkov

2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeru • zabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátal • pribaviť • pridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržať • potlačiť • premôcť • ovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazyku • zahatať: zahatal príval zlosti, príval slov • zatajiť • zakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stony • pritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciach • zlapať • lapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodeja • zaistiť • zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatkli • zajať (vziať do zajatia v boji)

p. aj zatvoriť 2

5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržať • zachovať • uchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosť • podržať si • ponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor

zastaviť 1. spôsobiť, aby sa niečo prestalo pohybovať, aby prestalo postupovať • zadržať: zastaviť, zadržať bežiace stádo • pristaviť: vonku ma pristavil cudzinec • staviť: plynutie času sa nedá staviť • zastar. predstať: predstali ho zbojníci • zaskočiť: zaskočiť niekoho na ceste • hovor. zahamovať • zabrzdiť (brzdou, obyč. nejaký mechanizmus): prudké zahamovanie, zabrzdenie kolies stroja • zried. zhatiť: zhatiť nepriateľa • subšt. zhaltovať (Beňo) • prerušiť (nejakú činnosť): prerušil ho v speve, v robote • likvidovať • zlikvidovať • zrušiť (činnosť): zlikvidovať, zrušiť výrobu • práv. obstaviť (úradne zastaviť): obstaviť plat • pozastavovať • popristavovať (postupne, viacerých jedincov)

2. prestať postupovať • zastaviť sa • zastať: motor (sa) náhle zastavil, náhle zastal • uviaznuť: auto uviazlo pred bránou; v poveloch: Zastaviť! Stáť! Stoj! Stop!

3. uzavrieť prístup niekam postavením prekážky • zahatať • zahatiť • zahradiť: zastaviť, zahatať cestu; zahradiť východ • pozastavovať • pozahatávať • pozahrádzať (postupne)

p. aj zatarasiť

zhatiť p. zadržať 1, zastaviť 1, spomaliť

zmariť 1. spôsobiť zánik, priviesť nazmar • zničiť: zmariť, zničiť dlhoročnú námahu • skaziť • pokaziť: skazil, pokazil si život alkoholom • zahubiť • poet. zhubiť: zahubiť talent, zhubiť mladý život • zried. znivočiť • zabiť: znivočili, zabili vo mne nádej • zmárniť • expr. zamárniť: z(a)márnili veľa divej zveri

2. nedovoliť, aby sa niečo uskutočnilo, stalo • prekaziť • znemožniť: naše úsilie bolo zmarené, prekazené; znemožniť, zmariť, aby niekto dosiahol úspech • pren. hovor. torpédovať: torpédovať stretnutie • zahatať • zhatiť • zamedziť • zabrániť: zahatať, zamedziť výhľad niekomu; zabrániť vzrastu kapitálu • zlikvidovať • zdolať • potlačiť: odpor zlikvidovali, zmarili v zárodku; zdolať, potlačiť vzburu

3. p. premárniť

osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť sa • vyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzal • hovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj! • expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiť • vyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočil • expr.: pustiť sa • nanosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňa • napadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravdu • okríknuť • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť sa • obhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová) • skríknuť • zakričať (na niekoho) • expr.: zrevať • zarevať • zahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľub • hovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčali • expr.: vybrechnúť • vyšteknúť • zhavknúť (na niekoho)

povedať¹ vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť • rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne? • prehovoriť • prevravieť • zavravieť: zavravel čosi ako odpoveď • kniž.: preriecť • prerieknuť • ozvať sa • ohlásiť sa • vysloviť sa • vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetci • vysloviť • vypovedať • kniž.: vyriecť • vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbu • oznámiť • vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdáva • expr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdou • vyjadriť • kniž.: vyjaviť • zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčenie • pren. vypustiť (slovo): slova nevypustí • prezradiť • vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márne • predniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľ • expr.: skríknuť • vykríknuť • zakričať • zavolať • zrevať • zrúknuť • zavrieskať • zavrešťať • zahučať • zajačať • zaryčať • zahrmieť • zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť • zasyčať • vyšteknúť • vybrechnúť • zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizli • expr.: precediť • vrknúť • zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť • vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš? • expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvinenie • muknúť • mrauknúť (vydať hlas): ani nemukol • zašepkať • pošepkať • zašeptať • zašepotať • zašuškať • zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť • pošepnúť • zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať • zašemotiť • zahundrať • zamrmlať • zabrblať • zabručať • zabľabotať • zadudrať • zahuhlať • zahuhňať • zafufnať • zachuchmať • zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nos • expr.: zaštebotať • zašvitoriť • zaševeliť • zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť • poznamenať • podotknúť • spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola reč • hovor. prehodiť • nadhodiť • zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniť • expr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba • vysúkať • vyjachtať • hovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiť • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • nadškrtnúť • podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povráva • pripojiť • pridať • doložiť • dodať • doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenie • expr.: vyhŕknuť • vytresnúť • vytresknúť • vyblafnúť • vybafnúť • vytrepnúť • trepnúť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • subšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť • vydrisnúť • expr.: vytárať • vytrepať • vytrieskať • vytliapať • vybľabotať • vykrámiť • subšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť • vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údaje • expr.: zadrkotať • zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať¹, osopiť sa

zhavknúť p. osopiť sa