Synonymá slova "zakr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2

zakračovať p. ísť 1

kradnúť sa expr. potichu, ukradomky, nebadane sa pohybovať • expr. zakrádať sa: kradne sa, zakráda sa poza domy • expr. prikrádať sa (ukradomky sa približovať): prikráda sa k nám potme • expr. odkrádať sa (ukradomky odchádzať): potichu sa odkráda preč • expr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa ku dverám • kniž. lúdiť sa: lúdi sa za dievčaťom

plaziť sa 1. pohybovať sa vlnovitými pohybmi tela (o plazoch) al. prikrčený na zem (o človeku a zvieratách) • liezť: slimák sa pomaly plazil, pomaly liezol po šaláte; vojak so psom sa plazí, lezie smerom k lesu • pren. ťahať sa • šíriť sa: hmla sa ťahala, šírila po celom kraji

2. usilovať sa o nenápadný pohyb • zakrádať sa: zlodej sa plazil, zakrádal k otvorenému obloku • prikrádať sa • plúžiť sa: dieťa sa prikráda k prichystaným sladkostiam; pes sa plúži ku kosti

3. (o niektorých rastlinách) zachytávať sa pri rastení na iných rastlinách al. predmetoch úponkami • popínať sa • ťahať sa: divý vinič sa plazí, popína, ťahá po múre • vinúť sa • ovíjať sa: fazuľa sa vinie, ovíja okolo plota

4. p. klaňať sa 2

zakrádať sa expr. potichu, nebadane prichádzať niekam • expr.: prikrádať sa • kradnúť sa: zamaskovaný zakrádal sa, kradol sa, prikrádal sa k budove • expr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa popri plote k domu • kniž. zastar. lúdiť sa (Vajanský, Tatarka) • expr. šúchať sa (ísť pomalým, šúchavým krokom popri niečom) • expr. zried. plichtiť sa

nepozorovane nevzbudzujúc al. nevzbudiac pozornosť, v skrytosti • nebadane • nenápadne: nepozorovane, nebadane vybral kľúče z aktovky; nenápadne sa pozrela na hodinky • nespozorovane • nepozorovateľne • nespozorovateľne • nezbadane • nezbadateľne: nespozorovane, nespozorovateľne, nezbadane sa odzadu priblížil k chlapcovi • nevidene • neviditeľne • skryte • skryto • skrývane: nevidene, neviditeľne, skryto sa priplazil ku skupinke; nepozorovane, skrývane sa dostal až do domu • tajne • potajomky • potajme • zried. potajmo • zastar. potajomne: nepozorovane, tajne si obzeral prichádzajúce dievča; potajomky, potajme vypil pohárik vína • kradmo • ukradomky • úkradkom • úkradmo • pokradomky • pokradmo • úkradky: kradmo, ukradomky, úkradkom si zotrel slzu z oka; pokradomky, pokradmo, úkradky poškuľoval po sladkostiach • zakrádavo: nepozorovane, zakrádavo prešiel dlhou chodbou • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme • fraz. po očku

ukradomky skrývajúc pred pozornosťou iných, v skrytosti • tajne: ukradomky, tajne si zobral peniaze zo zásuvky • potajomky • potajme • potajmo • zastar. potajomne: potajomky, potajme sa začal pripravovať na odchod • kradmo • pokradomky • pokradmo • fraz. po očku: kradmo, pokradomky, pokradmo sa pozeral na dievča • úkradky • úkradkom • úkradmo • zried. poúkradky: úkradky, úkradkom, úkradmo hľadí na hodinky • expr. zakrádavo (pri pohybe): zakrádavo sa približoval k dverám • nár.: okradomky • okradom (Rázus) • skryto • skryte • skrývane: skryto, skrývane si zotrel slzu • nepozorovane • nespozorovane • nepozorovateľne • nespozorovateľne: nepozorovane, nespozorovane si vložil kúsok chleba do úst; nepozorovateľne, nespozorovateľne sa vytratila z miestnosti • nebadane • nenápadne: nebadane, nenápadne otvoriť tašku • nezbadane • nezbadateľne: nezbadane, nezbadateľne prešiel na druhú stranu • nár. ukryjomky (Jesenská) • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme (Jesenská, Figuli, Karvaš)

zakrádavo p. ukradomky, nepozorovane

kradmý robený ukradomky, nenápadne, potajme • zakrádavý • prikrádavý: začula čiesi kradmé, zakrádavé, prikrádavé kroky • nenápadný • nepozorovaný: približoval sa nenápadnými, nepozorovanými pohybmi • tajný: pozoroval ju kradmým, tajným pohľadom • skrývaný • utajovaný • zastaráv. pokradmý: skrývané, utajované bozky; skrývaná, utajovaná, pokradmá hra

zakrádavý p. kradmý

zahovoriť sa zahĺbiť sa do rozhovoru a obyč. nevnímať pritom čas al. okolie • zarozprávať sa • zavravieť sa: zahovorili sa, zarozprávali sa o starých časoch, ani nezbadali, že je už tma • zapovedať sa • expr.: zarečniť sa • zadrkotať sa • zatrkotať sa • subšt. zakecať sa • trocha hrub. zakrákoriť sa • expr. zaklebetiť sa (obyč. pri klebetení): zaklebetili sme sa u susedov do jedenástej

zakrákoriť sa p. zahovoriť sa

čoskoro po malom časovom úseku, v dohľadnom čase, o krátky čas • čochvíľa • o chvíľu: čoskoro, čochvíľa, o chvíľu bude polnoc • skoro: svadba bude už skoro • onedlho • zanedlho • nezadlho: čoskoro, onedlho bude zima; syn sa zanedlho vráti z vojny; nezadlho potom mu umrela matka • zakrátko • zried. okrátko • expr.: zakratučko • zakratunko • zakratulinko: zakrátko, zakratunko sa vydá na ďalekú cestu; pôjdu okrátko na bojové polia (Figuli) • čosi-kdesi • čosi-kamsi: čosi-kdesi, čosi-kamsi je tu zima • nezaveľa • zastar.: naskore • naskoro: povráva sa, že ti vraj nezaveľa pôjdeme na sobáš; I bez pravdy oslobodím ťa naskore. (Vajanský) • hneď • hovor.: už-už • raz-dva (o veľmi krátky čas): vrátim sa hneď; už-už, raz-dva príde jar • fraz. dnes-zajtra • nespis. čo nevidieť

hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneď • okamžite • zaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiť • teraz • momentálne • zastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázali • už • už aj: hneď, už, už aj sa vráťte • začerstva • zahorúca, pís. i za čerstva, za horúca • zried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitky • bezodkladne • neodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviť • obratom • mihom • naskutku • razom • expr. v mihu-okamihu • hovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do roboty • hovor. štandopede • expr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domov • hovor. expr. nafľaku, pís. i na fľaku • nár.: porád (Dobšinský) • pospolu (Kukučín) • stojme (Dobšinský) • fraz.: hneď a zaraz • obratom ruky • na prvý pohľad

2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneď • skoro • čoskoro • čochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerí • rýchlo: mal to rýchlo hotové • zakrátko • zanedlho • onedlho • zried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadku • priam • hovor.: čosi-kdesi • čosi-kamsi • už-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tma • expr.: zamálo • zamáličko (Plávka, Rázus) • fraz. každú chvíľu

3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneď • bezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikať • tesne • rovno: prišiel tesne, rovno po začiatku • blízko: blízko pri ceste je odpočívadlo • okamžite • vzápätí • kniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

4. p. rovno 9

zakrátko, zakratučko, zakratulinko, zakratunko p. čoskoro

zakrepčiť si p. zatancovať si

zatancovať si s chuťou istý čas (obyč. kratší) tancovať; nasýtiť sa tancom • potancovať (si): poďme si večer zatancovať, potancovať • expr.: zaskočiť si • poskočiť si • zakrepčiť si • zadrobčiť si • zadrepčiť si • zadupkať si • zahopkať si • zadubasiť si: zaskočiť si, zakrepčiť si rezkú polku • expr. zried. zadubančiť si (Urban) • vyzvŕtať sa • vyvrtieť sa • vykrútiť sa (do vôle) • expr. zahajduchovať si: chlapci si zahajduchovali odzemok • slang.: zabaletiť si • zadžemovať si

rez 1. stopa po zarezaní, zárez: hlboký rez, zárez v kmeni stromu • prierez (priečny rez predmetom): prierez kmeňa stromu • vrúbok • vrub: palica s vrúbkami, vrubmi • les. zákres (rez v dreve, ktorým sa označujú stromy určené na vyrúbanie)

2. odrezaná časť niektorých pokrmov; hranaté formy múčnikov: rezy zo šunkovej rolády • plát • plátok (rez v podobe tenkého plochého útvaru): krájať mäso na pláty, plátky • šúplata (tenká vrstva niečoho): šúplaty jabĺk

3. p. zákrok, zásah 2 4. p. oriezka

zákres p. zárez, rez 1

zárez stopa po zarezaní: hlboký zárez v kmeni • rez: rez britvou • vrub • vrúbok (zárez v minulosti na rováši): označiť vrubom, vrúbkom strom na zoťatie • rováš (zárez na palici, na ktorej sa v minulosti značilo zaplatenie dane) • vryp (stopa po rýpaní): vrypy na skle • zákres (zárez v dreve) • žliabok (zárez na súčiastkach, nástrojoch a pod.): koleso so žliabkom • ryha: ryhy na dlážke • drážka (zárez na spojenie, vloženie, vedenie niečoho): vypíliť drážku

zaznačiť 1. písmom al. iným znakom zachytiť • zaznamenať: zaznačiť si, zaznamenať si poznámky z prednášky • zapísať • vpísať (písmom): zapíš si všetko presne • zachytiť (na papier a pod.): nestačil zachytiť všetko, čo počul • poznačiť • poznamenať (obyč. stručne): údaj si poznačím, poznamenám do kalendára • zaregistrovať • registrovať (do registra, do zoznamu): účastníkov už zaregistrovali • admin. zaevidovať (urobiť záznam o niečom, dať do zoznamu): nábytok zaevidovali • zakresliť (zaznačiť nakreslením): pokles výroby zakresliť na graf • tech. indikovať (zaznačiť indikátorom) • označiť • začiarknuť • zaškrtnúť (značkou, čiarkou, škrtom označkovať): označiť, začiarknuť si deň návštevy

2. publ. prejaviť navonok • publ. zaznamenať: športovec zaznačil, zaznamenal víťazstvo • ukázať • preukázať • dosiahnuť: ukázali, preukázali vzostup formy; dosiahli ďalší úspech

zakriačiť p. zaseknúť 2

zaseknúť 1. prehradiť prekážkou (obyč. zo zoťatých stromov); pren. prekaziť niekomu niečo • zasekať • zarúbať • zaťať: zaseknúť, zasekať chodník; zaseknúť, zarúbať, zaťať vozom cestu • zatarasiť • zahatať: zatarasiť, zahatať priechod konármi • pren.: zaraziť • znemožniť: zasekli, zarazili, znemožnili mu ďalšie vychádzky

2. silným pritlačením, stisnutím prichytiť • zaklenúť • zakleniť • zaklesnúť • zakliesniť • zakliniť: zaseknúť, zaklesnúť jazyk medzi zuby; zaklenúť, zakliesniť, zakliniť si ruku, prsty medzi niečo • zaštipnúť • zaštiknúť • hovor.: zacviknúť • pricviknúť: zaštipnúť, zaštiknúť si prst do dverí; zacviknúť, pricviknúť si kabát • expr. zakriačiť: prsty zakriačené do vlasov • hovor. zapasovať: noha zapasovaná v jame • stisnúť • pritisnúť • zavrieť: stisnúť jazyk medzi zuby; pritisnúť, zovrieť čeľuste • zadrhnúť (často neos.; o hlase, reči): hlas mu od dojatia zadrhlo, zaseklo

3. p. zaťať 1 4. p. okríknuť

zaštipnúť 1. pevným stisnutím, zovretím prichytiť • zaštiknúť • zaseknúť • zavrznúť: zaštipnúť, zaštiknúť klinec do klieští; zaseknúť zverákom niečo; zavrznúť si palec • hovor. zacviknúť • nár. zaštiepiť • expr. zakriačiť: zacviknúť, zakriačiť si prsty do seba • prištipnúť • prištiknúť • priškripnúť • privrznúť (sčasti al. mimovoľne): prištipnúť, prištiknúť si sukňu medzi dvere; priškripnúť, privrznúť si prsty vrchnákom • privrieť (dvermi): privrieť si nohu • zaklenúť • zakleniť • zaklesnúť • zakliesniť • zakliniť: zaklenúť, zakleniť si palec medzi mreže; zakliniť jazyk medzi zuby

2. štipnutím odstrániť, oddeliť • odštipnúť • odštiknúť: zaštipnúť, odštiknúť výhonky viniča

naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strach • zľaknúť sa • ľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strach • vyľakať sa • poľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakal • preľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakol • podesiť sa • predesiť sa • vydesiť sa • zdesiť sa • zhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaru • vyplašiť sa • naplašiť sa • poplašiť sa • splašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustí • nastrachovať sa • nastrašiť sa • postrašiť sa • prestrašiť sa • vystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodom • expr.: vyjašiť sa • najašiť sa • nastráchať sa • zduriť sa • zried.: zaľaknúť sa • zaľakať sa • nár. zakriatnuť sa (Kukučín) • strhnúť sa • zmeravieť • stŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachu • expr. zamrieť: zamrieť od ľaku • podľahnúť panike • hovor. spanikovať sa • subšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný dav • hovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študent • niž. hovor.: poondiať sa • poondieť sa • potentovať sa • potentočkovať sa • hrub.: pokakať sa • posrať sa • fraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí

zakriatnuť sa p. naľakať sa

okríknuť skríknutím, krikom napomenúť, vyjadriť nesúhlas, hnev a pod. • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho): okríkol deti, aby mlčali • expr.: ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť sa • obhriaknuť sa (na niekoho) • obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • zarevať • zrevať • zakričať • skríknuť (na niekoho): zakričali, skríkli na nás, aby sme cudzie nebrali • rozkričať sa • rozkríknuť sa (na niekoho): bez príčiny sa na nás rozkričal, rozkríkol • expr. zarútiť (Timrava): surovo zarútiť niekoho • zried. zaseknúť (Kukučín) • expr.: zahriaknuť • zakríknuť • zavrátiť (krikom obyč. umlčať): nezniesol odpor, každého zahriakol, zavrátil, zakríkol • osopiť sa • expr.: oboriť sa (na niekoho) • nár. ocapiť sa (Šikula) • skočiť (do niekoho) • vyskočiť (na niekoho) • vyrútiť sa (na niekoho) • obuť sa (do niekoho) • hovor. expr. zhurtovať (na niekoho; ostro niekomu niečo povedať, prudko slovne zareagovať): skočil do mňa, vyskočil na mňa hrubým spôsobom; bezdôvodne sa na nás vyrútil

osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť sa • vyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzal • hovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj! • expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiť • vyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočil • expr.: pustiť sa • nanosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňa • napadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravdu • okríknuť • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť sa • obhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová) • skríknuť • zakričať (na niekoho) • expr.: zrevať • zarevať • zahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľub • hovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčali • expr.: vybrechnúť • vyšteknúť • zhavknúť (na niekoho)

povedať¹ vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť • rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne? • prehovoriť • prevravieť • zavravieť: zavravel čosi ako odpoveď • kniž.: preriecť • prerieknuť • ozvať sa • ohlásiť sa • vysloviť sa • vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetci • vysloviť • vypovedať • kniž.: vyriecť • vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbu • oznámiť • vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdáva • expr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdou • vyjadriť • kniž.: vyjaviť • zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčenie • pren. vypustiť (slovo): slova nevypustí • prezradiť • vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márne • predniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľ • expr.: skríknuť • vykríknuť • zakričať • zavolať • zrevať • zrúknuť • zavrieskať • zavrešťať • zahučať • zajačať • zaryčať • zahrmieť • zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť • zasyčať • vyšteknúť • vybrechnúť • zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizli • expr.: precediť • vrknúť • zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť • vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš? • expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvinenie • muknúť • mrauknúť (vydať hlas): ani nemukol • zašepkať • pošepkať • zašeptať • zašepotať • zašuškať • zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť • pošepnúť • zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať • zašemotiť • zahundrať • zamrmlať • zabrblať • zabručať • zabľabotať • zadudrať • zahuhlať • zahuhňať • zafufnať • zachuchmať • zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nos • expr.: zaštebotať • zašvitoriť • zaševeliť • zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť • poznamenať • podotknúť • spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola reč • hovor. prehodiť • nadhodiť • zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniť • expr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba • vysúkať • vyjachtať • hovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiť • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • nadškrtnúť • podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povráva • pripojiť • pridať • doložiť • dodať • doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenie • expr.: vyhŕknuť • vytresnúť • vytresknúť • vyblafnúť • vybafnúť • vytrepnúť • trepnúť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • subšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť • vydrisnúť • expr.: vytárať • vytrepať • vytrieskať • vytliapať • vybľabotať • vykrámiť • subšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť • vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údaje • expr.: zadrkotať • zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať¹, osopiť sa

zakričať vydať (v istom krátkom časovom úseku) silný, prenikavý hlas; takýmto hlasom niekoho na niečo upozorniť, niečo oznámiť • zavolať: zakričať, zavolať z diaľky, na druhú stranu ulice • skríknuť • skričať • kríknuť • vykríknuť (krátko): (s)kríknuť, vykríknuť od bolesti • expr.: zakríknuť • zarevať • zrevať • zavrieskať • zavrešťať • zvriesknuť • zvresknúť • vriesknuť • vresknúť • zvrešťať • zvrieskať: nahnevaný z(a)reval, zavrieskal, zvreskol na nás, aby sme sa pohli • vyvresknúť • vyvriesknuť: zlostne na dieťa vyvreskla • expr.: zrúknuť • zahučať • zhučať • zhúknuť • zahúknuť • zahúkať • húknuť • zahulákať (silno, hlasno, obyč. drsne a nekultivovane zakričať) • expr. zried. zhviaknuť (Mináč) • expr.: zahrmieť • zahrmotať • zhrmieť • zhrmotať (silno, hlbokým hlasom zakričať) • expr.: zaryčať • zryčať • zaručať • zručať • ryknúť • zryknúť • vyryknúť (vydať neartikulovaný hlas) • expr.: zaziapať • ziapnuť (obyč. zlostne zakričať) • pejor.: zaškriekať • zaškrečať • zajačať • zabľačať • zabliakať • zbliaknuť • zbľačať • vybliaknuť (nepríjemne al. ako zviera) • osopiť sa • hovor. expr.: zhurtovať • zahartusiť (na niekoho s hnevom, rázne a pod.): z ničoho nič sa na niekoho osopiť, na niekoho zhurtovať, zahartusiť • privolať (zakričať za niekým): nahnevaný otec nám ešte čosi privolal

zvolať 1. prenikavo, obyč. v citovom rozpoložení niečo vysloviť; takýmto spôsobom sa obrátiť na niekoho • zavolať • skríknuť • vykríknuť • zakričať: zvolala, skríkla vysokým tenkým hlasom; vykríknuť, z(a)volať, zakričať z plného hrdla na niekoho • skričať: skričal v zúfalstve na otca • expr.: zrevať • zarevať • zavrešťať • zavrieskať • zvrešťať • zvresknúť • zvriesknuť: z(a)revať od bolesti; deti z(a)vrešťali, zavrieskali, zvreskli od hrôzy • expr.: zahulákať • zhúknuť • zahúknuť • zhučať • zahúkať • zhrmieť • zahrmieť • zahrmotať (zvolať, obrátiť sa na niekoho neprimerane hlasným, zle artikulovaným a pod. hlasom): mladík čosi zahulákal, zhúkol miesto pozdravu; Z(a)hrmeli, zhučali na nás: stojte! • expr.: zhíknuť • zahíkať (zvolať od prekvapenia): zhíkla, zahíkala nad toľkou krásou • privolať • kniž. prevolať (hlasno): privolať, prevolať na slávu

2. volaním sústrediť na jedno miesto; požiadať o prítomnosť na istom podujatí • zavolať • povolať: vedúci zvolal, zavolal, povolal všetkých pracovníkov do knižnice; povolať brancov • zozvať • pozvať: zozvať poslucháčov do zasadačky; pozvať členov na zasadnutie • popozývať • pozvolávať (postupne viacerých): popozývali, pozvolávali na svadbu všetkých príbuzných

umlčať prinútiť mlčať; nedovoliť prejaviť sa (najmä rečou) • expr.: učušať • učuškať: v prúde reči ho rázne umlčali; učušala, učuškala dieťa bozkom • zahriaknuť • zakríknuť • zavrátiť (ostrým slovom zaraziť reč): chcel protestovať, ale ho zahriakli, zakríkli; v diskusii netaktne zavrátil protivníka • expr. zapchať ústa (niekomu) • fraz. expr. prištipnúť jazyk (niekomu) • okríknuť (skríknutím napomenúť al. vyzvať k mlčaniu): Okríkni psa, aby neštekal! • hovor. expr. usadiť • hovor. expr. uzemniť (prinútiť mlčať použitím silného argumentu, vtipného výroku a pod.): nedá sa tak ľahko usadiť; uzemnili ho svojou odpoveďou • expr. zried. ukričať (obyč. mocensky): celú mladú generáciu ukričali

p. aj utíšiť

zakríknuť p. zakričať

plachý 1. ktorému chýba odvaha, ktorý sa ľahko vystraší; ktorý je neistý medzi ľuďmi (o človeku); svedčiaci o plachosti • bojazlivý • nesmelý (op. smelý, odvážny): plaché, bojazlivé, nesmelé dievča; plachý, bojazlivý, nesmelý pohľad • ľakavý • ustrašený • ustráchaný • ustrachovaný: ľakavé, ustrašené dieťa; ustráchaný, ustrachovaný hlas • hanblivý • ostýchavý: hanblivé, ostýchavé dotyky • rozpačitý (nesmelý, a preto nerozhodný): plachý, rozpačitý pokus prehovoriť v spoločnosti • zakríknutý • zahriaknutý • utiahnutý (ktorý nemá sebavedomie): zakríknutý, zahriaknutý, utiahnutý školáčik • uzavretý • samotársky (strániaci sa spoločnosti): bol uzavretým, samotárskym romantikom • jemný • letmý (veľmi krátky, takmer nebadateľný): jemný, letmý bozk • expr.: plachučký • plachunký • poet. zried. plašivý: plašivý zrak, plašivá myseľ (Sládkovič)

2. ktorý sa ľahko vyplaší, ktorý uteká pred všetkým rušivým; strániaci sa človeka (o zvieratách; op. krotký) • bojazlivý: plachá, bojazlivá srnka • plašivý • ľakavý: plašivý, ľakavý kôň • neskrotený • nedomestikovaný • neprítulný • divý (op. skrotený, domestikovaný, prítulný): neskrotené, nedomestikované, neprítulné, divé mačiatka • expr.: plachučký • plachunký: plachučké vtáčatko

3. p. krátky 1

utiahnutý ktorý sa vyhýba spoločnosti, komunikácii; ktorý je rád v ústraní; svedčiaci o tom • nevýbojný • tichý: utiahnuté, nevýbojné, tiché dieťa; každý ho poznal ako utiahnutého, nevýbojného, tichého človeka • nesmelý • uzavretý • samotársky • pren.: kláštorný • kláštornícky • pustovnícky: sedel bez slova – utiahnutý, nesmelý; pokúšala sa zmeniť svoj uzavretý, pustovnícky, samotársky, kláštorný, kláštornícky život • zakríknutý • zahriaknutý (utiahnutý pre nedostatok sebavedomia): v hlučnej spoločnosti sa vynímal zakríknutý, zahriaknutý chlapec

p. aj uzavretý

zakríknutý p. plachý 1

ohyb 1. zohnutá časť niečoho • záhyb • zakrivenie: ohyb, záhyb potrubia • koleno: koleno rúry

2. p. zákruta

krivý 1. ktorý je (nepravidelne) odklonený od priameho, rovného smeru (op. rovný) • nerovný: krivý, nerovný ťah štetcom, ceruzou; krivý, nerovný povrch niečoho • ohnutý • zahnutý • zakrivený • skrivený (v tvare oblúka al. uhla): ohnutá, zahnutá, zakrivená, skrivená tyč • poprehýbaný • sprehýbaný • pokrivený • kraj. zúverený (viac ráz ohnutý): poprehýbaný, sprehýbaný, pokrivený plech • lomený (prudko odklonený od priameho smeru): lomený oblúk • kľukatý • expr. krivolaký (so zákrutami): kľukaté, krivolaké uličky starých miest

2. ktorý má choré al. deformované dolné končatiny, ktorý kríva na jednu al. na obidve nohy • chromý: krivá, chromá osoba • napádajúci: napádajúci na pravú nohu • krivkavý: krivkavý starec • zried. krivonohý (Timrava) • expr. zried. dokľavený (na nohách): dokľavený tvor

p. aj čaptavý

3. založený na nepravde, podvode • krivoprísažný: krivé, krivoprísažné svedectvo • nepravdivý • falošný: nepravdivé obvinenie, falošná prísaha • nespravodlivý: nespravodlivý súd

4. p. zlý 1, 3

nerovný 1. majúci vyvýšeniny a priehlbiny al. vyčnievajúce zložky (op. rovný): nerovný terén • hrboľatý • expr. hrbatý (majúci hrbole): hrboľatý, hrbatý chodník; hrboľatá cesta • jamkovitý • jamkavý • jamovitý (majúci jamy, jamky): jamkavý, jamkovitý asfalt • drsný • drapľavý • škrabľavý • expr. zried. rapľavý (ktorého nerovnosti sa dajú zistiť hmatom; op. hladký): zhobľovať drsný, drapľavý povrch dosky; drsný, škrabľavý papier • zrnitý (s drobnými nerovnosťami): zrnitá povrchová úprava • neuhladený • kostrbatý (s nepravidelnými výstupkami): neuhladená, kostrbatá brada • vlnitý • zvlnený • zvrásnený (majúci vyvýšeniny podobné vlnám): vlnitý, zvlnený kraj; zvrásnené pohorie • expr. zubatý: zubatý okraj

2. ktorý sa vychyľuje z roviny, ktorý nemá jeden smer (op. rovný) • krivý: nerovná, krivá cesta • zakrivený • skrivený: zakrivený, skrivený plech • šikmý • naklonený (o ploche): dom s naklonenou, šikmou strechou • svahovitý: svahovitý terén

p. aj kľukatý

3. ktorý má jednu zložku v prevahe oproti inej (op. rovný, vyrovnaný) • nevyrovnaný • nevyvážený: viesť nerovný, nevyrovnaný boj; nerovné, nevyvážené manželstvo

zakrivený p. krivý 1

ohnúť dať do tvaru oblúka, do lomenej polohy • zohnúť: (z)ohnúť haluz; (z)ohnúť hlavu, ruku v lakti • prehnúť (obyč. cez niečo): prehol telo cez zábradlie • nakriviť • skriviť • zakriviť • pokriviť • zalomiť (obyč. niečo elastické al. kovové): nakrivil, skrivil blatník; pokrivil klinec, zakriviť nôž • skrútiť (ohnúť krútením): skrútiť koberec • zahnúť (do mierneho oblúka): zahnutý nôž, nos • vyhnúť (ohnúť dohora): vyhnúť strechu klobúka • zhrbiť • zhrbatiť (chrbát) • skloniť (hlavu, telo) • zakloniť (ohnúť dozadu hlavu, telo) • pokrčiť • skrčiť: pokrčiť, skrčiť nohu v kolene • zhybnúť: zhybla telo k zemi • preliačiť (ohnúť dovnútra) • nadlomiť • nalomiť: odovzdane nalomila šiju • zlomiť: Zlom nohu v kolene! • prihnúť • nahnúť • prihrbiť • nahrbiť • prikrčiť (trocha ohnúť): prihnúť, prihrbiť telo; nahrbiť, prihrbiť chrbát • poohýnať • poohýbať • pozohýnať • pozohýbať (postupne, viac vecí) • poprehýbať • poprehýnať • poprehybovať (viackrát, na viacerých miestach): poprehýbaný drôt

zakriviť p. ohnúť

zakročiť urobiť isté opatrenie v prospech al. neprospech niekoho, niečoho • urobiť zákrok • zasiahnuť: rozhodol sa zakročiť, zasiahnuť, aby zabránil nešťastiu; zakročiť, urobiť zákrok proti vzbúrencom • hovor. expr.: privrznúť • priškripnúť • pricviknúť (urobiť opatrenie v neprospech niekoho, dostať niekoho do neželaného položenia): treba mladých privrznúť, priškripnúť, aby nerobili hanbu

zasiahnuť 1. pohybujúcim sa predmetom dosiahnuť cieľ, nejaký objekt • trafiť: poľovník zasiahol, trafil srnca; úder zasiahol, trafil presne • udrieť • uderiť (nárazom, úderom): udrelo ma po hlave • dotknúť sa • raniť (v prenesených významoch): jeho zrada sa ma dotkla, ranila ma • hovor.: začiahnuť • zachytiť: bil všetkých, ktorých začiahol, zachytil • expr. zosypať sa (na niekoho; náhle, vo väčšom množstve zasiahnuť): zosypala sa na nich spŕška úderov

porov. aj zachvátiť

2. vstúpiť do rozhovoru al. svojím počínaním chcieť ovplyvniť ďalšie konanie • zamiešať sa • zastarieť sa: zasiahol, zamiešal sa do debaty, do politiky; nemal sa do veci zastarieť • expr. zapliesť sa: nemal som sa zapliesť do sporu o dedičstvo • zapojiť sa: do rozhovoru sa zapojil až na koniec • vložiť sa: rád sa vloží do cudzích záležitostí • zakročiť (vykonať akciu v prospech al. neprospech niekoho): zakročiť proti vzbúrencom • intervenovať (zasiahnuť v prospech niekoho): prijali ho, až keď intervenoval na predsedníctve

intervenovať podnikať niečo na prospech niekoho, niečoho, robiť intervenciu • sprostredkúvať: intervenuje, sprostredkúva u riaditeľa prijatie pracovníka • zakročovať • zasahovať (v prospech niekoho, niečoho)

miešať sa 1. aktívne prejavovať záujem o niečo • starať sa • starieť sa • zamiešavať sa: do toho sa nemiešajte, nestarajte, nestarte • hovor. expr.: pliesť sa • montovať sa: pletie sa, montuje sa do cudzích vecí • hovor. expr. fušovať: nemá rád, keď mu do roboty niekto fušuje • zasahovať • zakročovať • zapájať sa • angažovať sa (so zásahom v prospech niečoho, niekoho): všade sa zapája, angažuje; zakročuje tam, kde ho potrebujú • hovor. kibicovať (obyč. pri hre v karty): Prestaň kibicovať!

2. navzájom sa prestupovať • splývať: hlasy sa miešali, splývali • kniž. zlievať sa: ľudia sa zlievali do zástupu • prelínať sa: červená sa prelína s fialovou • zried. miesiť sa

zakročovať p. intervenovať, miešať sa 1

opatrenie zákrok na dosiahnutie istého cieľa, výsledku a pod. • krok: bolo nevyhnutné urobiť sériu ochranných opatrení, krokov • zákrok • zásah: nevyhnutné zákroky, zásahy proti šíreniu epidémie

p. aj zákrok

zákrok akcia v prospech al. neprospech niekoho: úradný, policajný zákrok, nedovolený zákrok • zásah: pohotový zásah hasičov • opatrenie (zákrok na zabezpečenie niečoho): urobiť určité opatrenia • intervencia: osobná intervencia na ministerstve • rez (rázny zákrok) • lek. operácia

zásah 1. zasiahnutie cieľa: zásah pozemného cieľa • úder (prudký zásah): pocítiť silný úder • hovor. trefa: To bola trefa!

2. akcia v prospech al. neprospech niekoho • zákrok: policajný zásah, chirurgický zákrok • intervencia: vojenská intervencia • rez (rázny zásah)

pokrývka 1. vrstva rozprestierajúca sa na niečom • príkrov: snehová pokrývka, snehový príkrov • zákrov (Felix)

2. p. prikrývka 3. p. pokrievka, vrchnák

zákrov p. pokrývka 1

krpáň expr. nevyvinutý, zakrpatený človek • expr.: trpaslík (človek malej postavy) • zmok (slabý človek) • škrečok (vzrastom malý človek) • chrček (malý, obyč. zlostný človek) • skrček • skrčok • pejor.: zakrpatenec • krpec • chriašteľ (slabý, neduživý človek) • škriatok (malý človek) • nár. žgvor

neduživec neduživý človek • expr. nedorastok • expr. zried. nedorastenec (nedostatočne vyvinutý tvor) • expr.: dengľavec • mľandravec (telesne málo zdatný človek) • pejor.: krpáň • krpec • zákrpok • zakrpatenec • nedorobok (J. Horák) • pejor. nedochôdča (neduživé dieťa, mláďa)

p. aj krpáň

trpaslík 1. rozprávková bytosť malého vzrastu • škriatok: lesný trpaslík, škriatok • piadimužík • rarášok: rarášok nosí peniaze • zmok • kniž. gnóm • expr. pikulík (Škultéty)

2. človek značne malej postavy • lilipután (človek mimoriadne malého vzrastu) • expr.: krpáň • zakrpatenec • expr., často pejor. piadimužík • pejor. škriatok

zakrpatenec p. neduživec, trpaslík 2

drobný 1. ktorý má malé rozmery • malý (op. veľký): drobné, malé zvieratko • nepatrný • expr. maličký (veľmi malý): vysypať na zem drobné, nepatrné, maličké zrnká • miniatúrny: miniatúrne obrázky, miniatúrne rozmery • filigránsky (drobný a krehký, jemne vypracovaný): filigránske ornamenty v starých knihách • perličkový: perličkové písmo, krajč. perličkový steh • útly • subtílny • šťúply • expr.: šťúplučký • šťúplušký (malý a tenký): útla knižočka veršov; útla, subtílna, šťúpla postava • liliputánsky (i pren.) • expr. trpasličí • pren. expr., často pejor. piadimužícky: žena liliputánskeho, trpasličieho vzrastu; liliputánsky štát • mikroskopický • expr. drobnohľadný: mikroskopické, drobnohľadné živočíchy • pren.: myší • myšací (obyč. o zuboch): má drobné, myšacie zúbky • drobčivý (o kroku) • expr.: drobnučký • drobnulinký • drobulinký • drobunký • drobušký • drobučký • drobnuľký • drobnušký (veľmi al. milo drobný) • zakrpatený • krpatý: mláďa je zakrpatené, krpaté

p. aj malý 1

2. p. bezvýznamný, malý, obyčajný 1, bežný

malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosť • drobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzy • nízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnoty • neveľký • nevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký plat • nezreteľný • nebadaný • nebadateľný • nevýrazný • neviditeľný • miniatúrny • mikroskopický • hovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčik • úzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzka • krátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrky • plytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jama • nedostačujúci • nedostatočný • slabý • chabý • expr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útecha • zakrpatený • nedorastený • i expr. krpatý • pren. expr.: trpasličí • piadimužícky • škriatkovský • kolibričí • liliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihy • skromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plat • tesný • obmedzený • stiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnice • šťúply • expr.: šťúplučký • šťúplušký • kniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavu • zanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná suma • expr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsa • mizivý • nepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenie • nepočetný: malá, nepočetná skupinka • bagateľný • blšací • blší • expr. halierový: bagateľný, blšací, halierový zisk • hovor. pomenší: pomenšia izba • koľký-toľký • aký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilie • expr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchy • expr.: pramalý • primalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečo • expr.: maličký • maličičký • malinký • malilinký • malunký • malulinký • malučký • malučičký • zried. malučenký • nár. malušký

2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelý • práv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detí • mladý: mladý vlčiak • hrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

p. aj nedospelý

3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný

zakrpatený 1. nenormálne malý, zaostalý vo fyzickom raste, vývine • nedorastený • nevyvinutý: zakrpatený, nedorastený človek • krpatý: krpatý strom • biol. rudimentárny: rudimentárna kvetena • nár. pejor. podkasaný (o človeku al. zvierati)

2. p. zaostalý

zaostalý ktorý nedosahuje súčasný štandard (najmä v poznaní) • nevzdelaný (op. vzdelaný): zaostalý, nevzdelaný človek • expr.: zadebnený • zadubený: zadebnený primitív • nevyspelý • nerozvinutý • slaboduchý (op. vyspelý, rozvinutý): nevyspelé hospodárstvo • skostnatený • expr. zaspatý (ktorý dosiahol istú úroveň a na nej zostal, ktorý sa už ďalej nevyvíja): skostnatené názory; skostnatený, zaspatý priemysel • nedorastený: nedorastený odborník • zakrpatený • pejor.: krpčiarsky • provinčný • provinciálny • zápecnícky: má zakrpatený, provinčný obzor poznania • obmedzený • úzkoprsý (bez širšieho rozhľadu): obmedzené, úzkoprsé reči • retardovaný (mentálne zaostalý): retardovaný vývin, retardované dieťa • zastaraný • spiatočnícky • filisterský • malomeštiacky (op. moderný, pokrokový): zastarané, spiatočnícke názory • temný • tmársky: temné časy

krpatieť stávať sa krpatým, zaostávať v raste • zakrpatievať: strom krpatie, zakrpatieva

nízky 1. ktorý má malú výšku (op. vysoký) • malý: nízky, malý chlap; malý kopec • nevysoký • neveľký • hovor.: ponižší • pomenší (pomerne nízky): človek nevysokého, ponižšieho vzrastu; nevysoký, neveľký porast • krátky (op. dlhý): jazvečík je pes s nízkymi, krátkymi nohami • územčistý (s malou výškou a zavalitý): mať územčistú postavu • krpatý (o živých tvoroch, obyč. expr.): krpatý strom, krpatý pes • nízkokmenný • zákrpkový (o odrodách stromov s nízkym kmeňom): nízkokmenná, zákrpková jabloň • drobný (o zvieratách): nízka, drobná zver • prízemný (o stavbe): prízemný dom (op. poschodový) • expr.: nizučký • nizunký (veľmi nízky): nizučká, nizunká izba • expr. prinízky

2. ktorý má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. vysoký) • malý: dostať nízku, malú peňažnú odmenu; pohybovať sa malou rýchlosťou; nízky, malý záujem o divadlo • nepatrný • zanedbateľný • bagateľný • sotva badateľný (veľmi nízky; op. značný, zreteľný): nízka, nepatrná, zanedbateľná pravdepodobnosť výhry; nepatrná, sotva badateľná spotreba energie • slabý • úbohý • nedostatočný • podpriemerný • podnormálny (ktorý nemá potrebnú úroveň, intenzitu a pod.): slabá, podpriemerná úroveň predstavenia; mať o niekom slabú mienku; nedostatočná aktivita ľudí • nevysoký • neveľký (pomerne nízky): mať nevysoké, neveľké nároky • zlý (nevyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. dobrý): nízka, zlá pracovná morálka • primitívny (prvý z hľadiska vývinového obdobia): byť na nízkom, primitívnom stupni vývinu • zvierací (pripomínajúci zviera) • pren. spodný: nízke, zvieracie pudy; nízke, spodné vášne • expr. prízemný: prízemné správanie

3. p. hlboký 4 4. p. zlý 1, nečestný, podlý

zákrpkový týkajúci sa stromov s nízkym kmeňom • nízkokmenný: zákrpkové, nízkokmenné ovocné stromy

zákrpok p. neduživec

babušiť expr. priveľmi, teplo obliekať • hovor. baliť: babušia, balia deti do periniek • zakrúcať • zamotávať: babušiť, zakrúcať dieťa nie je zdravé

baliť 1. dávať do obalu; chystať (si) batožinu na cestu • hovor. zastaráv. pakovať: baliť (si), pakovať veci, kufre • zabaľovať • zakrúcať (dávať do obalu): ovocie balí, zabaľuje do vrecák

2. p. babušiť

krútiť 1. uvádzať do kruhového pohybu • točiť • otáčať: krúti, točí, otáča kolesom, kľukou • pokrúcať • zastaráv. pokrucovať: pokrúca, pokrucuje hlavou, čiapkou • vrtieť (robiť niečím rýchle kruhové pohyby): vrtí habarkou; pes vrtí chvostom • expr. zvíjať: zvíjať valaškou ponad hlavu • zvŕtať • obracať (robiť polkruhové, oblúkové pohyby): zvŕta kľúčom; zvŕta, obracia hlavu; obracia v ruke peniaz • expr. premŕvať (niečo drobné): premŕvať zrnká ruženca • motor. slang. kurbľovať (krútiť kľukou): kurbľuje motor

2. oblúkovým pohybom dávať istý smer • točiť • skrúcať • stáčať • zvŕtať • zakrúcať • zatáčať: krúti, točí, skrúca, zakrúca volant doprava • vykrúcať • vykrucovať • vytáčať (smerom von): vykrúca, vytáča si fúzy dohora

3. p. nakrúcať 4. p. šúľať 1

krútiť sa 1. robiť kruhový pohyb • točiť sa • otáčať sa: kolotoč sa krúti, točí; zem sa krúti, točí, otáča • pokrúcať sa • zastaráv. pokrucovať sa: cítil, ako sa mu hlava pokrúcala • vrtieť sa (robiť rýchle kruhové pohyby): papierový veterník sa vrtí • tancovať • vykrúcať sa • zvŕtať sa (krútiť sa pri tanci) • obiehať (okolo niečoho): Mesiac obieha okolo Zeme • zvíjať sa (od bolesti) • prekrúcať sa: dievča sa pred zrkadlom všelijako prekrúca

2. meniť smer do oblúka • skrúcať sa • stáčať sa • zakrúcať sa • zatáčať sa: chodník sa stáčal, zakrúcal doľava • zabočovať • zahýbať (meniť smer): auto zabočovalo, zahýbalo doprava • hadiť sa • kľukatiť sa • ohýbať sa (vo viacerých oblúkoch): cesta sa dolu kopcom hadila, kľukatila • otáčať sa • točiť sa • obracať sa: slnečnica sa otáča za svetlom • zvŕtať sa: kôň sa zvŕtal v kruhu

3. hovor. usilovne, obyč. šikovne pracovať • zvŕtať sa • točiť sa: krúti sa, zvŕta sa, točí sa okolo domácnosti celý deň • expr. obracať sa: v práci sa šikovne obracia

4. p. obšmietať sa 1 5. p. kriviť sa 6. p. obsluhovať 1

zvíjať sa 1. dávať sa do oblúkovitej polohy, kruhovito sa spájať • zvinovať sa: had sa zvíja, zvinuje • skrúcať sa • stáčať sa • krútiť sa • zakrúcať sa: choré jabloňové listy sa zvíjajú, skrúcajú, krútia; zvíjať sa, stáčať sa do klbka; papier sa na konci zakrúca • zatvárať sa: lístky sa pomaly zatvárajú

2. pohybovať sa do kruhu; skláňať telo do neprirodzených polôh (často pri veľkej fyzickej al. duševnej bolesti) • krútiť sa • skrúcať sa: nad vatrou sa zvíja dym; vlasy sa jej pekne zvíjajú, krútia, skrúcajú; zvíja sa, skrúca sa od bolesti brucha • zmietať sa • hádzať sa (robiť telom prudké pohyby): pri pôrode sa zmieta, mece, hádže od neznesiteľnej bolesti; zmietať sa v kŕčoch

zákruta zakrivenie cesty a pod. do ostrejšieho oblúka; takto zakrivené miesto • zatáčka: na ceste je veľa zákrut; vlak vošiel do zákruty, vybrať autom zatáčku • serpentína (ostrá zákruta): nebezpečná serpentína • ohyb • záhyb (miesto zakrivenia): ohyby, záhyby rieky, cesty • kľučka (oblúkovité vybočenia): kľučky chodníka • meander (riečna zákruta): rieka tvorí meandre • zákľuka (Podjavorinská) • nár. skrutka (Timrava) • nár. kiar (Žáry)

skrútiť 1. krútením spojiť do tesného celku • stočiť: skrútiť, stočiť pokrovec, papier • zvinúť • zviť (do šúľka al. do klbka): zvinúť plachtu; zvinúť vlnu, drôt • zakrútiť • zatočiť (do šúľka): pokropenú bielizeň zakrútila, zatočila • zrolovať • zošúľať (do šúľka): zrolovať deku, noviny • zvaľkať (skrútiť do podoby valca): zvaľkať prikrývku • zmotať (do klbka al. do pradena): zmotať priadzu • pokrútiť • postáčať • poskrúcať (postupne, viac vecí): postáčať, poskrúcať drôty • ušúľať (cigaretu) • hovor. zbaliť: zbaliť deku • posúkať (skrútiť priadzu na nite): pren. posúkať si fúzy

2. vychýliť z pôvodnej polohy, urobiť s niečím pohyb okolo osi; zmeniť doterajší smer • stočiť • skrútnuť: skrútiť, skrútnuť kľúč vo dverách; stočiť, skrútiť volant doľava • pokrútiť: pokrútiť kľukou • zvrtnúť • otočiť: zvrtnúť, otočiť vypínačom; voz zvrtnúť, otočiť do opačného smeru • vykrútiť • vytočiť (krútením dať smer von): fúzy si vykrútil dohora; vytočiť driek • vyvrátiť (vychýliť z normálnej polohy): vyvrátiť hlavu

zabaliť 1. dať na niečo obal, dať do obalu • hovor. zapakovať: zabalili, zapakovali mi tovar do jemného papiera • zaobaliť • obaliť: novú knižku si hneď (za)obalí do novín • zakrútiť: zakrútil si desiatu do servítky • zbaliť • hovor. spakovať (urobiť balík, dať veci do balíka): Z(a)baľ, spakuj si veci a choď domov! • pobaliť • hovor. popakovať (viac vecí al. všetko)

2. dôkladne niečo ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi) • zakrútiť • zavinúť: vyjdúc z vody sa zabalila, zakrútila, zavinula do deky • okrútiť • zatočiť • zamotať: vlasy si okrútila, zatočila, zamotala do uteráka • expr.: zababušiť • zababúliť • zababoliť • zahúliť (priveľmi, teplo obliecť): zababuší dieťa do perinky • expr.: zachuchliť • zachumlať (rýchlo a neporiadne): zachuchlila, zachumlala si hlavu do šatky • expr. zabundať: hlava zabundaná v ručníku • pozabaľovať • poobaľovať (niekoľkokrát, dôkladne zabaliť jednu al. viac vecí)

zakrútiť 1. nakrátko uviesť do otáčavého pohybu • zatočiť: zakrútiť, zatočiť nad hlavou valaškou • skrútnuť • stočiť • skrútiť (vychýliť z pôvodnej polohy): skrútnuť, stočiť, skrútiť volant doľava • zavrtieť • zvrtnúť • otočiť • potočiť • pokrútiť (kohútikom, kľukou) • zried. zakrútnuť: zakrútnuť kolesom • zakrúžiť (urobiť kruhový pohyb): zakrúžiť rukou, bičom

2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi al. s iným cieľom) • zavinúť • poviť • zaviť • ukrútiť: zakrútila, zavi(nu)la dieťa do perinky; povila dieťa do bieleho vankúšika; ukrútiť si hlavu • zabaliť • expr.: zababušiť • zababúliť • zabundať (dôkladne zakrútiť): zabalila, zababušila si hlavu do uteráka • zamotať • expr.: zachuchliť • zachumlať (rýchlo a neporiadne) • pozakrúcať • pozavíjať • pozavíňať (postupne, dôkladne) • kniž. zahaliť: zahaliť si krk šálom • zried. zaokrútiť

3. krútením spojiť do tesného celku • zatočiť • skrútiť • stočiť • zvinúť • zavinúť: zakrútiť, zatočiť závin; zavinúť zástavu; skrútiť, zvinúť papier do rúrky • zmotať (motaním spojiť): zmotať klbko vlny • zrolovať (do šúľka) • postáčať • poskrúcať (viackrát zakrútiť, skrútiť): postáčať, poskrúcať zvyšky nití • expr.: zašúľať • zošúľať • ušúľať (cigaretu)

zamotať 1. motaním, neobratným zaobchádzaním poprekrúcať; expr. uviesť do zmätku, neporiadku, urobiť neprehľadným, nejasným • pomotať: zamotať, pomotať bavlnky, nite, drôtiky; expr. všetko vždy zamotá, pomotá • expr. zamotkať (jemne): sponku si mi zamotkala do vlasov • domotať (vo veľkej miere) • popliesť • expr. zmotať: celú úlohu poplietol, zmotal • expr.: zachlpiť • schlpiť • pochlpiť • zakudliť • skudliť • pokudliť • zachumliť: vlasy zachlpené, zakudlené, zachumlené do chumáča • expr. zapantať: dieťa si zapantalo nohy do dlhej košele • zauzliť • zakosíliť (urobiť uzol, uzly): motúz zauzlil, zakosílil tak, že ho nemohol rozmotať, kniž. zauzliť situáciu, príbeh • hovor. expr. zašmodrchať: všetko vždy zašmodrchá • zapliesť • vtiahnuť (niekoho do niečoho): zamotal, zaplietol, vtiahol nás do špinavej aféry • hovor. skomoliť (reč, text) • zried. pomiasť

2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu al. s iným cieľom) • zakrútiť • zavinúť • ukrútiť: zamotať, zakrútiť, zavinúť si hlavu do uteráka • zabaliť • expr.: zapantať • zachumlať • zachuchliť (ledabolo, neporiadne) • pozamotávať • pozakrúcať • pozavíňať (postupne) • kniž. zahaliť • zried. zaokrútiť

zvinúť krútením dať niečo do valcovitej, guľovitej a pod. podoby • zviť • skrútiť • stočiť: zvinúť papier do rúrky; zvije handričky do hrče; skrútiť, stočiť koberec • zrolovať: spisy zroluje a odloží • zmotať (do klbka al. do pradena): zmotaná priadza • zvaľkať (do podoby valca): deku zvaľká a položí si ju pod hlavu • zakrútiť • zatočiť • zavinúť: cesto zakrúti, zatočí, zavinie do závina • pozvíjať • poskrúcať • postáčať • poskladať (viac ráz zvinúť): vlnu, drôty poskrúcať, postáčať, poskladať do klbka • zbaliť: siete, plachty zbalili, zvinuli a odniesli • navinúť • naviť • namotať • nakrútiť (ovíjaním): navinúť, namotať, nakrútiť vlnu do klbka

odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiť • zahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľava • hovor.: zakerovať • zakarovať • skerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garáže • zried. zbočiť: zbočiť z cesty • skrútnuť sa • skrútiť sa • zakrútiť (sa) • zatočiť sa • stočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí doprava • odraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juh • zísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cesty • uchýliť sa (od priameho smeru)

2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť sa • odkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témy • expr.: odskočiť • uskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočila • uhnúť • vyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyhol • vzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru

zahnúť 1. dať do polohy mierneho oblúka smerom dolu, dnu • ohnúť: zahnúť, ohnúť klinec • zalomiť (dať niečomu lomený tvar): zalomiť prst • podhnúť • založiť (preložiť okraj niečoho dovnútra): podhnúť, založiť sukňu • prehnúť (papier, list, obyč. napoly) • stočiť • skrútiť (v polohe oblúka spojiť) • pozahýbať • pozahýnať • pozahybovať (postupne zahnúť)

2. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer pohybu • zabočiť • odbočiť • zájsť: zahnime, zabočme za roh, aby nás nevideli; bicykel náhle zahol, odbočil z cesty • hovor.: zakerovať • zakarovať • skerovať (obyč. dopravným prostriedkom): zakerovať na parkovisko • skrútnuť sa • skrútiť sa • stočiť sa • zakrútiť (sa): auto sa náhle skrút(i)lo, stočilo doľava; na križovatke (sa) musíš zakrútiť doprava

zakrútiť (sa) p. odbočiť 1, zahnúť 2

zakrútnuť p. zakrútiť 1

zakrúžiť p. zakrútiť 1

raniť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť • zraniť • poraniť: ranili, zranili, poranili ho do hlavy; ranila, zranila ju výčitka • doraniť • expr.: doráňať • dorantať: doranil, dorantal si prsty; mala doráňanú dušu • ublížiť: pri páde si ublížil; ublížil jej svojím odchodom • odrieť • oškrieť • poškrabať • poškriabať • expr. oškúliť (raniť kožu): oškrel, poškrabal si lakeť • skrvaviť • dokrvaviť • zakrvaviť • zakrvácať (zraniť do krvi): skrvavil si nohy; mal zakrvácanú hlavu • dodriapať • rozškrabať • rozškriabať • rozškrabnúť (driapaním, škrabaním raniť): dodriapal si tvár • dokaličiť • skaličiť • dokatovať • zmrzačiť (telesne deformovať, pren. expr. i duševne): dokaličil sa pri lyžovaní; pren. expr. mala zmrzačenú dušu • expr.: dochrámať • dodrúzgať: po nehode boli dodrúzganí • dostrieľať (raniť streľbou): prišiel z vojny dostrieľaný

zakrvaviť znečistiť, postriekať krvou; poraniť do krvi • skrvaviť: zakrvaviť si rukáv, skrvavený obväz; zakrvaviť, skrvaviť súpera • zakrvácať (znečistiť krvou): zakrvácať vreckovku • dokrvaviť (vo veľkej miere): dokrvaviť si ruky • pokrvaviť (poraniť do krvi): na tŕňoch si pokrvaviť ruky

krvavý 1. ktorý je od krvi, krvou zmáčaný, znečistený, zaliaty • skrvavený • zakrvavený: mať krvavé, skrvavené ruky; zakrvavený odev, obväz

2. p. surový 2 3. p. červený

zakrvavený p. krvavý 1

pokryť 1. dať na niečo kryt, prikrývku • zakryť • prikryť: pokryť, zakryť dlážku linoleom; pokryť, prikryť stôl obrusom • zastrieť • kniž. zahaliť: tvár má zastretú, zahalenú smútočným závojom • vyložiť • povykladať • obložiť • poobkladať (poklásť povrch niečím): steny vyložili, povykladali, obložili kachličkami

2. utvoriť vrstvu na povrchu niečoho (obyč. o drobných čiastočkách niečoho) • usadiť sa • usadnúť sa (na niečom): hmla pokryla polia, usadila sa na poliach; prach sa usadol na nábytku • rozprestrieť sa (po niečom) • rozložiť sa (nad niečím): mraky sa rozprestreli po oblohe; dym sa rozložil nad mestom • sadnúť: na stromy sadla osuheľ • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): na dne sa pousádzal kameň

3. p. skryť 1 4. p. uspokojiť 3

skryť 1. dať na tajné miesto; zakryť pred očami iného • schovať • uschovať • ukryť: skryť, schovať sladkosti pred deťmi; peniaze dobre uschovala; ukryť si tvár pred zvedavými očami • prekryť • kraj. preschovať: prekryť, preschovať utečenca; prekryli, preschovali mi peňaženku • zatvoriť (pred niekým): zatvorila zaváraninu do špajze • subšt.: zašiť • zdekovať: zašili, zdekovali ho do komory • poskrývať • pokryť • poschovávať • poukrývať • poprekrývať (postupne al. viac vecí): darčeky vždy poskrýva, poschováva, poukrýva, aby bola radosť väčšia • expr. popratať (dať preč spred očí): šaty rýchlo poprace do skrine • prechovávať (nedok.; tajne al. protizákonne skrývať): prechovávajú hľadanú osobu, zbrane

2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil • zakryť • ukryť • zastrieť: skryť, zakryť, zastrieť svoje obavy, strach • utajiť • zamaskovať (urobiť tajným, nepozorovaným): utajiť, zamaskovať vchod do budovy

p. aj utajiť

úkryt miesto na ukrytie • skrýša • kryt: bezpečný úkryt, hľadať úkryt, podzemná skrýša, protiletecký kryt • bunker (chránený pevný úkryt, obyč. v boji): partizánsky bunker • zemľanka (podzemný úkryt): vyhĺbiť si zemľanku • nora • diera • pelech • brloh (úkryt zvierat): nora, diera jazveca; medvedí pelech, brloh • kniž. skryt (tajný úkryt) • zried. zákryt (Urban)

utajiť podržať, uchovať v tajnosti; urobiť nepozorovaným • zatajiť • zamlčať: správu pred nami utajili, zatajili, zamlčali • skryť • ukryť • zakryť: zločin, hnev sa mu nepodarilo skryť, ukryť, zakryť • zahladiť • zastrieť • zamaskovať (zariadiť, aby sa niečo neodhalilo): stopy činu zahladili, zamaskovali; svoj strach navonok zastrel • hovor. expr.: zatušovať • ututlať • zatutlať: nezhody v rodine vedeli zatušovať, ututlať; zatutlať škandál • potlačiť • premôcť • udusiť (nedať najavo; o citových prejavoch): potlačí, premôže pred ním sklamanie; zapchá si ústa, aby udusila smiech • zadržať • zdržať: z(a)drží plač, aby neprezradila svoje city • pritajiť (sčasti utajiť): čosi z rozhovoru i pritajila

zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiť • chytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríka • zastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zviera • staviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh času • podržať • pridržať • prichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadol • expr.: spätiť • zapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapca • zried. zhatiť: zhatiť útočníkov

2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeru • zabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátal • pribaviť • pridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržať • potlačiť • premôcť • ovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazyku • zahatať: zahatal príval zlosti, príval slov • zatajiť • zakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stony • pritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciach • zlapať • lapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodeja • zaistiť • zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatkli • zajať (vziať do zajatia v boji)

p. aj zatvoriť 2

5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržať • zachovať • uchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosť • podržať si • ponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor

zahladiť 1. urobiť hladkým (a tým obyč. upraviť) • uhladiť: zahladil si, uhladil si rukou vlasy, šaty • zarovnať • urovnať • upraviť (urobiť rovným): zarovná, urovná vysadené hriadky • pričesať • prihladiť • začesať (zahladiť česaním) • expr. ulízať (nahladko učesať): ulíž si vlasy nabok • pozahládzať (postupne)

2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil; zámerne urobiť tajným, nespoznateľným • zakryť • zastrieť: zahladiť, zakryť všetky stopy po sebe; zastrieť zlý dojem • zamaskovať • hovor. zatušovať: zamaskoval, zatušoval, že v miestnosti vôbec bol • kniž. zotrieť (urobiť menej zreteľným): zotrieť spomienku • expr. zakamuflovať (neumožniť vidieť skutočný stav vecí): neporiadok predo mnou zakamuflovala • pren. expr. zažehliť (napraviť zlé vzťahy, nedorozumenie a pod.): všetko rýchlo zažehlila • pren. retušovať: retušovať chyby • zahovoriť (rečami zahladiť niečo nepríjemné): tému o rozvode zahovorila • zavravieť (odviesť pozornosť): chcel vec zavravieť • odstrániť • zlikvidovať (zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať): odstrániť, zlikvidovať svoje chyby, nedostatky • pozahládzať (postupne)

zakryť 1. položiť na niečo prikrývku al. inú vec obyč. s cieľom ochrany pred nepriaznivým vplyvom (op. odokryť) • prikryť • pokryť: zakryť, prikryť nábytok prestieradlom; zakryť, prikryť si nohy dekou; pokryť strechu škridlou • zastrieť (rozprestretím niečoho zakryť): zastrieť si závojom tvár • prihodiť: prihodila dieťa dekou • kniž. zahaliť: zahaliť sochu • prekryť (obyč. ešte raz zakryť): strechu prekryli plechom • priklopiť: plameň priklopila pokrývkou • poprikrývať • pozakrývať • poukrývať (postupne, viac vecí): poprikrývať deti

2. spôsobiť, aby niekto niečo nevidel al. nevedel • ukryť • skryť • prikryť: strih šiat zakryl, ukryl nedostatky postavy; skryť, prikryť niečo pred očami zvedavcov • zastrieť: zastrela chyby večera úsmevom • zakukliť: všetko zakuklí • utajiť • zatajiť • potlačiť (nedať najavo, neprezradiť): utajiť, zatajiť prekvapenie, žiaľ; potlačiť smiech • zahladiť • zamaskovať • hovor. expr. zatušovať (urobiť tajným): zahladiť, zamaskovať stopy; zatušoval, že bol pri tom • pren. retušovať: retušovať nedostatky • hovor. expr.: zatutlať • ututlať: škandál sa podarilo zatutlať, ututlať • pozakrývať (postupne, viac vecí): usilovala sa pozakrývať svoje chyby

zákryt p. úkryt

zamlčať 1. zámerne nepovedať nič o niečom, niekom • pomlčať: čo počul, zamlčal; pomlčať o svojich trápeniach • neprezradiť • nevyzradiť • zatajiť • utajiť • pritajiť (niečo, čo má ostať tajné): úkryt nám neprezradili, nevyzradili; dôležité informácie zatajili, utajili • skryť • zakryť • ukryť • zastrieť: všetko, čo o prípade vedel, obratne skryl, zakryl, ukryl; obavy, strach pred deťmi zastrel

2. p. zmĺknuť

zastrieť 1. niečo rozprestreté položiť na niečo (na ochranu al. na zneviditeľnenie) • zakryť • prikryť • pokryť: zastrieť, zakryť nábytok plachtami; pokryť posteľ prestieradlom; zastrieť, zakryť výhľad • kniž. zahaliť: socha je ešte zahalená plátnom • obostrieť • obotkať: stromy obostrela, obotkala inoväť • zried. postrieť (Hviezdoslav) • pozastierať (postupne, viac vecí): pozastierať obloky

2. nedať najavo al. spôsobiť, aby niečo ostalo tajné • zakryť • skryť • ukryť • zatajiť • utajiť: zastrieť, zakryť nespokojnosť, ukryť rozpaky; zatajiť, utajiť smútok • potlačiť: iba ťažko potlačila žiaľ • zahladiť • hovor. expr. zatušovať: zahladili, zatušovali všetky stopy za svojím činom • expr.: ututlať • zatutlať: škandál ututlali • obostrieť • kniž. zahaliť • zahmliť • znejasniť • zamaskovať • expr. zakamuflovať: všetky chyby obostreli, zahmlili, znejasnili dlhými rečami • zaobaliť (dať niečomu navonok iný ráz): svoje podlé zámery zaobalil do pekných slov • expr. rozmazať (urobiť nezreteľným): rozmazať prípad sprenevery

zatajiť 1. úmyselne nepovedať, nepriznať, nezverejniť niečo (obyč. s cieľom mať vlastný prospech) • zaprieť • poprieť • odtajiť • pritajiť: zatajiť, zaprieť, odtajiť svoju účasť na sprisahaní; pritajili, že sa dcéra vydáva • odškriepiť (škriepením presadzovať nepravdu): všetko odškriepi • utajiť • neprezradiť • nevyzradiť • zamlčať (uchovať v tajnosti): utajiť, zamlčať pred rodinou svoj zámer; neprezradil, nevyzradil nikomu, že odchádza • skryť • zakryť • zastrieť • zamaskovať (zariadiť, aby sa niečo neodhalilo): skryť, zakryť, zastrieť svoje zlé úmysly • hovor. expr.: zatušovať • zatutlať • ututlať: podarilo sa im škandál zatušovať, zatutlať

2. vôľou potlačiť city al. telesné pocity • premôcť • potlačiť • zadržať • zdržať: svoj žiaľ vedela zatajiť, premôcť; potlačiť hnev, z(a)držať slzy • stajiť • pritajiť (trocha stlmiť): stajiť, pritajiť dych

zatieniť 1. urobiť niečomu tôňu, clonu • zacloniť • zatôniť: zatieniť, zacloniť si oči pred silnou žiarou; zatônená strana domu • zastrieť • zakryť (tienidlom): výhľad mu zastrel, zakryl strom • stemniť • zatemniť • zatmiť (urobiť temným, tmavým): roletami stemniť, zatemniť izbu; miestnosť treba zatmiť • poet. stieniť • zried. zatmaviť (Gabaj): zlosť mu zatmavila tvár

2. dosiahnuť oveľa väčší výkon v niečom v porovnaní s iným • zatôniť • prevýšiť • predstihnúť • prekonať: hereckým majstrovstvom zatienil, zatônil, prevýšil, predstihol, prekonal ostatných • predbehnúť • hovor. expr.: pretromfnúť • tromfnúť: v skoku do výšky (pre)tromfol všetkých • zahanbiť: nedať sa zahanbiť inými

zdržať 1. zabrániť v zamýšľanom odchode • zadržať: hostí sme ešte na chvíľu zdržali, zadržali • zabaviť • pribaviť • pridržať (trocha zdržať): u susedov ma zabavili, pribavili dobrú pol hodinku; pridržali ma ešte, aby som neodišiel

2. spôsobiť oneskorenie niekoho, niečoho v nejakej činnosti • zabrzdiť • zhamovať • zahamovať: dopravná nehoda zdržala, zabrzdila, z(a)hamovala náš príchod • zhatiť: zhatiť vojsko pri ústupe • spomaliť (spôsobiť pomalší priebeh): spomaliť tempo žatvy • subšt. zhaltovať (Beňo) • kniž. retardovať (nedok.): retardovať vývin

3. vôľou prekonať (city, telesné stavy) • zadržať • premôcť • potlačiť • ovládnuť: ledva z(a)držala, premohla, potlačila slzy; nemohol ovládnuť smiech • zahatať: chcel zahatať príval reči • zatajiť • zakryť: zatajiť, zakryť plač

cloniť (úmyselne) kryť pred svetlom • zacláňať • pricláňať • zatieňovať: cloní, zacláňa si tvár; cloní, pricláňa si oči • zakrývať • zastierať (spôsobovať, že niekoho, niečo nevidieť): zakrývate, zastierate nám výhľad • tieniť • tôniť: husté stromy tienia, tônia, clonia dom • hádzať/vrhať tieň

tajiť 1. zabraňovať iným spozorovanie istej veci, istého faktu, javu, chrániť ako tajomstvo (op. prezrádzať, prezradzovať) • zatajovať • utajovať • tajiť sa (s niečím): tajil, zatajoval svoju minulosť; ani sa svojou láskou netajil • skrývať • ukrývať • expr.: tutlať • ututlávať: dobre skrýval, ukrýval svoju bolesť, svoje sklamanie; tutlať, ututlávať smiech • zakrývať • zastierať (usilovať sa nedávať najavo): zakrýva svoju netrpezlivosť, zastiera obavy • zamlčiavať • zamlčovať (tajiť mlčaním): pravdu neslobodno zamlčiavať • neprezrádzať • neprezradzovať: úradné tajomstvá nikdy neprezrádzal

porov. aj zaprieť¹ 1

2. p. obsahovať

zakrývať 1. p. cloniť 2. p. tajiť 1